Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoCsp/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123408526
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6123408526.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobcu: najLEPSIEmobily s.r.o., so sídlom
Komárňanská10523/61A,NovéZámky,IČO:55063284,právnezastúpenéhoAdvokátskoukanceláriou
KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1316/29, Trenčín, IČO: 47 256 907, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., právne zastúpenému JUDr. Ing.

Michalom Mladým, advokátom, so sídlom Prievidzská 254/26, Bojnice, IČO: 42 273 927, o zaplatenie
7.480,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k.
19Csp/57/2023-188 zo dňa 12. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch III., IV. a V. z r u š u j e a
vec v r a c i a v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
1.100,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému mobilný
telefón iPhone 14Pro 512 GB black, IMEI:351344357301305 a hodinky Samsung Watch 5
R900 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.100,- eur od 01.10.2023 do zaplatenia.
Výrokom III. v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Výrokom IV. žalovanému priznal náhradu trov konania

voči žalobcovi v rozsahu 70,58 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením. Výrokom V. štátu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na

Okresný súd Banská Bystrica domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.480,- eur s úrokom z
omeškania 9,25 % ročne od 01.10.2023 do zaplatenia. Podanú žalobu odôvodnil tým, že ako kupujúci
uzatvoril so žalovaným ako predávajúcim nasledovné zmluvy:- kúpna zmluva s výhradou vlastníctva zo
dňa 05.07.2023, predmetom ktorej bol predaj a kúpa mobilného telefónu iPhone 14Pro 512 GB Black a
hodinky Samsung Watch 5 R900, za kúpnu cenu vo výške 1.580,- eur,- kúpna zmluva s výhradou
vlastníctva zodňa06.07.2023,predmetomktorejbolpredajakúpamobilnéhotelefónuiPhone14Pro

Max 512 GB Gold a iPhone 14Pro 515 GB Purple, za kúpnu cenu vo výške 2.600,- eur,- kúpna zmluva s
výhradou vlastníctva zo dňa 14.07.2023, predmetom ktorej bol predaj a kúpa mobilného telefónu iPhone
14Pro Max 512 GB Purple - dva kusy a iPhone 14Pro Max 512 GB, za kúpnu cenu vo výške 3.300,-
eur. Na základe uvedených kúpnych zmlúv pri ich uzatvorení, žalovaný odovzdal žalobcovi zariadenia,
ktoré boli ich predmetom a žalobca zaplatil žalovanému stanovenú kúpnu cenu v hotovosti. Kúpne
zmluvy sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu, že žalovaný ich uzatváral ako osoba, ktorá

v tom čase nemala spôsobilosť na právne úkony. Na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie
spočívajúce v zaplatených kúpnych cenách vo výške 1.580,- eur, 2.600,- eur a 3.300,-eur, spolu vo výške 7.480,- eur. Aj pre prípad platnosti kúpnych zmlúv by od týchto žalobca odstúpil,
nakoľko žalovaný uviedol žalobcu do omylu, týkajúceho sa predmetu zmluvy, a namiesto zariadení
špecifikovaných v jednotlivých zmluvách, odovzdal žalobcovi falzifikáty. Žalobca vyzval žalovaného na

vydanie bezdôvodného obohatenia predžalobnou výzvou zo dňa 20.09.2023 a upozornil ho, že ak svoj
záväzok nesplní, uplatní svoj nárok pred príslušným súdom. Žalovaný a jeho zákonný zástupca
si predžalobnú výzvu z poštovej prepravy prevzali dňa 25.09.2023, avšak bezdôvodné obohatenie
žalobcovi v stanovenej lehote nevydali. Uznesením č. k. 19Csp/57/2023-162 zo 04.12.2024 súd pripustil
zmenu žaloby tak, že žalovaný sa domáha zaplatenia 7.480,- eur oproti povinnosti vydať žalovanému

zariadenia od žalovaného prevzaté, zaplatenia úroku z omeškania a náhrady trov konania.

3. Súd vykonal dokazovanie na základe čoho zistil tento skutkový a právny stav: Dňa 05.07.2023
uzavrel žalobca ako kupujúci so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
mobilný telefón a hodinky tam bližšie špecifikované. Kúpna cena bola dohodnutá na 1.580,- eur a
bola splatná súčasne s odovzdaním a prevzatím predmetu kúpy. Dňa 06.07.2023 uzavrel žalobca ako

kupujúci so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli 2 mobilné telefóny
tam bližšie špecifikované. Kúpna cena bola dohodnutá na 2.600,- eur a bola splatná súčasne s
odovzdaním a prevzatím predmetu kúpy. Dňa 14.07.2023 uzavrel žalobca ako kupujúci so žalovaným
ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli 3 mobilné telefóny tam bližšie špecifikované.
Kúpna cena bola dohodnutá na 3.300,- eur a bola splatná súčasne s odovzdaním a prevzatím predmetu

kúpy. Žalovaný mal v čase uzatvárania všetkých troch vyššie uvedených kúpnych zmlúv 16 rokov. Z
predložených odovzdávacích protokolov vypracovaných na žiadosť F. G. spoločnosťou MOBILE-CARE
s.r.o. vyplýva, že na základe diagnostiky produktu (mobilných telefónov, ktoré boli predmetom kúpnych
zmlúv) sa jedná o neoriginálne zariadenia, tzv. fake.
Spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o. správa, riadenie a vymáhanie pohľadávok na základe

splnomocnenia od žalobcu výzvou z 19.07.2023 vyzývala žalovaného na zaplatenie čiastky 7.480,-
eur. Podaním z 03.08.2023 právny zástupca žalovaného vyzýval žalobcu, jeho štatutárneho zástupcu
a spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o., aby matku žalovaného akýmkoľvek spôsobom viacej
nekontaktovali.Vovýzvesauvádza,žematkažalovanéhooznámilaprávnemuzástupcovi,žebolatýmito
osobami kontaktovaná za účelom zaplatenia sumy 6.500,- eur z titulu kúpnych zmlúv uzavretých jej

maloletým synom. Výzvou z 20.09.2023 právny zástupca žalobcu vyzýval žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia - zaplatenia sumy 7.480,- eur do 5 dní od obdržania výzvy s tým,
že ak uvedenú sumu neuhradí, bude sa jej žalobca domáhať súdnou cestou. Zo znaleckého posudku
č. 9/2024 vypracovaného RNDr. Katarínou Klepáčovou, znalkyňou z odboru písmoznalectvo, odvetvie
ručné písmo, je zrejmé, že ručne písaný text (t. j. identifikácia predávajúceho, jeho adresa, doklad

totožnosti, slovo „hotovosť“, typ mobilného telefónu, dohodnutá cena, dátum podpisu zmluvy) na origináli
kúpnych zmlúv uzatvorených 05.07.2023, 06.07.2023 a 14.07.2023 nie je ručným písmom žalovaného.
Znalkyňa zároveň uviedla, že písmoznaleckými metódami nie je možné určiť, či údaje o identifikácií
predávajúceho a podpisy zmluvných strán boli napísané skôr, ako špecifikácia predmetu kúpy a kúpna
cena.

4. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 7.480,- eur. V konaní
bolo nesporné, že v dňoch 05.07.2023, 06.07.2023 a 14.07.2023 došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv,
predmetom ktorých boli mobilné telefóny a hodinky. V kúpnych zmluvách bola kúpna cena vyjadrená
sumami 1.580,- eur, 2.600,- eur a 3.300,- eur, t. j. spolu 7.480,- eur. Kúpne zmluvy boli

podpísané štatutárnym zástupcom žalobcu (ako kupujúcim) a žalovaným (ako predávajúcim).
Žalovaný bol v čase podpisovania kúpnych zmlúv maloletý, mal v tom čase 16 rokov a jeho rozumová a
vôľová vyspelosť nezodpovedala uskutočneným právnym úkonom (uzatvoreniu predmetných kúpnych
zmlúv), čo nebolo medzi stranami sporné. Na druhej strane, žalobcom je obchodná spoločnosť venujúca
sa okrem iného maloobchodu aj veľkoobchodu. Kúpne zmluvy v jej mene uzatváral štatutárny zástupca,

ktorý musel disponovať dostatočnou mierou skúseností pri dojednávaní obchodov, a
ktorý pri bežnej miere obozretnosti musel mať vedomosť o tom, že obchod dojednáva s
maloletou osobou. Nespornou bola skutočnosť, že kúpne zmluvy sú absolútne neplatnými právnymi
úkonmi z dôvodu, že ich urobila osoba, ktorá nemala spôsobilosť k ich vykonaniu. Plnenie z neplatného
právneho úkonu zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Spornou bola otázka pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného, aj výška bezdôvodného obohatenia.

5. Právny zástupca žalovaného v priebehu konania namietal, že žalovaný nie je osobou, ktorá sa
bezdôvodne obohatila, pretože peniaze ihneď po ich prevzatí odovzdal tretej osobe. V danom spore sižalobca uplatnil nárok titulom bezdôvodného obohatenia, a to z dôvodu, že žalovanému plnil na
základe neplatného právneho úkonu (kúpnych zmlúv). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kúpnu
cenu za zariadenia prevzal žalovaný. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, že

je bezpredmetné, či a komu tieto peniaze žalovaný následne odovzdal. Žalovaný nepopieral, že nejaké
peniaze prevzal. Popieral, že išlo o sumu požadovanú žalobcom (7.480,- eur). Preto je žalovaný pasívne
vecne legitimovaný a táto námietka nie je dôvodná.

6. Spornou bola suma, ktorú mal žalovaný na základe neplatných kúpnych zmlúv od žalobcu

prevziať. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou. Z
prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana
je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá, a
ktorej sa domáha. Ak teda žalobca tvrdil, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil o 7.480,-
eur, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.

Žalobca výšku bezdôvodného obohatenia preukazoval kúpnymi zmluvami, výpisom z
analytickej evidencie, videozáznamami. Znaleckým posudkom bolo preukázané, že žalobca vo výpovedi
uvádzal nepravdy týkajúce sa procesu uzatvárania kúpnych zmlúv. Jeho tvrdenia o tom, že údaje do
kúpnych zmlúv (vrátane kúpnej ceny) dopisoval žalovaný, boli vyvrátené a dôveryhodnosť jeho
tvrdení tým bola spochybnená. Na druhej strane, žalovaný preukázal svoje tvrdenia, že údaje do

kúpnych zmlúv nevypisoval on. Za nepravdivé súd vyhodnotil aj tvrdenia žalobcu, že pred
podpisom zmluvy nedisponoval občianskym preukazom žalovaného. V kópiách ešte neúplných kúpnych
zmlúv (predložených žalobcom) sa nachádza aj kópia občianskeho preukazu žalovaného. Kopírovanie
vlastného občianskeho preukazu by nemalo pre žalovaného žiaden význam, a teda je zrejmé, že
občiansky preukaz žalovaného si kopíroval žalobca. Disponujúc kópiou občianskeho preukazu

muselo byť žalobcovi zrejmé, že uzatvára zmluvy s maloletou osobou. Z kópií neúplných kúpnych zmlúv
je tiež zrejmé, že údaje o predávajúcom boli do zmlúv vpisované skôr, ako identifikácia predmetu
zmluvy a kúpna cena. Nešlo o neprerušený časový úsek pri vpisovaní údajov do predtlačeného
formulára kúpnych zmlúv, keďže snímky kúpnych zmlúv s občianskym preukazom boli vyhotovované v
čase, keď sa na kúpnych zmluvách nachádzali identifikačné údaje predávajúceho a kupujúceho, avšak

v zmluvách v tom čase absentovali údaje o kúpnej cene aj predmete zmluvy. Uvedené skutočnosti sú v
súlade s výpoveďou žalovaného, že podpisoval kúpne zmluvy v čase, keď na nich kúpna
cena uvedená nebola. Vzhľadom na znaleckým posudkom preukázanú nepravdivosť výpovede
žalobcu a na to, že proces uzatvárania zmlúv tvrdený žalovaným nebol žiadnym dôkazom spochybnený,
súd mal za to, že kúpna cena bola do zmluvy dopisovaná až po jej podpísaní žalovaným. Preto kúpne

zmluvy nemožno považovať za dôkaz preukazujúci prevzatie peňažnej sumy vo výške kúpnej ceny
žalovaným. Žalobca ďalej poukazoval na videozáznamy, na ktorých tretia (tá istá) osoba prepočítava
bankovky. Ani na jednom zo záznamov však nejde o sumu, ktorá by bola totožná s kúpnou cenou
niektorej z kúpnych zmlúv. Na záznamoch je vidieť sumu 1.100,- eur, 2.000,- eur, 2.100,- eur. Z ďalšieho
záznamu súčet bankoviek nie je možné určiť. Tu súd poukázal na vyjadrenie žalovaného v odpore, že

„...pán G. zaplatil za mobily nie 1.582,- eur, ako je uvedené v zmluve, ale iba 1.100,- eur“,
čo je suma zhodná s tou na jednom z videozáznamov. Ani na základe videozáznamov preto nemožno
určiť, že žalovanému bola vyplatená suma vo výške súčtu kúpnych cien z kúpnych zmlúv. Videozáznamy
potvrdzujú aj žalovaným uvádzanú skutočnosť, že peniaze prevzaté od žalobcu odovzdal
tretej osobe (čo nemá vplyv na rozhodnutie vo veci, ale potvrdzuje vierohodnosť výpovede žalovaného).

Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca preukazoval aj výpisom z knihy analytickej evidencie. V tejto
evidenciisapodpoložkoupokladnicač.1uvádzajúsumy1.580,-eur,2.600,-eura3.300,-eur,tedasumy
totožné s kúpnymi cenami v zmluvách. Ide o evidenciu vypracovanú žalobcom, ktorá však nepreukazuje,
že tieto (v evidencii uvádzané sumy) boli vyplatené žalovanému. S prihliadnutím na nedôveryhodnosť
výpovede žalobcu a osamotenosť tohto dôkazu nebolo možné vyhodnotiť, že žalobca uniesol dôkazné

bremeno o ním tvrdenej výške bezdôvodného obohatenia žalovaného. Žalovaný v podanom odpore,
aj na pojednávaní 14.04.2025, potvrdil prevzatie sumy 1.100,- eur od žalobcu (namiesto kúpnej ceny
1.582,- eur uvádzanej v kúpnej zmluve). Preto súd bezdôvodné obohatenie žalovaného čo do výšky
1.100,- eur považoval za nesporné a žalovaného zaviazal zaplatením tejto sumy žalobcovi. Hodnotiac
každývykonanýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislostisúddospelohľadomostatnej

výšky bezdôvodného obohatenia k záveru, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, a
tak žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia v sume prevyšujúcej 1.100,- eur zamietol. K
bezdôvodnémuobohateniudošlonazákladeplnenia zneplatnejzmluvy,atedakaždýzúčastníkov
zmluvy je povinný vydať, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Nárok na vrátenie kúpnejceny (v preukázanej výške) je zo zákona podmienený v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka tým,
žeideovzájomnúreštitučnúpovinnosť.Povinnosťobochstránneplatnejkúpnejzmluvyjetedavzájomne
podmienená a nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej zmluvy je zo zákona podmienený vzájomnou

povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi zmluvy to, čo bolo za kúpnu cenu prijaté. Preto bolo potrebné
vyjadriť synalagmatickú (vzájomnú) povahu záväzku na vrátenie kúpnej ceny uložením povinnosti vydať
zariadenia nadobudnuté žalobcom na základe neplatnej kúpnej zmluvy žalovanému. Podľa vyjadrenia
žalovaného bola suma 1.100,- eur vyplatená namiesto kúpnej ceny 1.580,- eur, teda kúpnej ceny z
kúpnej zmluvy z 05.07.2023, predmetom ktorej bol mobilný telefón a hodinky uvedené vo výroku I.

Išlo pritom o kúpnu zmluvu s najnižšou hodnotou predmetu plnenia (podľa porovnania kúpnych cien).
Žalobca listom z 20.09.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 5 dní od obdržania
výzvy. Odo dňa nasledujúceho od uplynutia tejto lehoty sa žalovaný dostal do omeškania. Preto súd
žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe 9,25 % ročne (v súlade s
nariadením vlády č. 87/1995 Z. z) zo súdom priznanej sumy 1.100,- eur. Ohľadom požadovaného úroku
z omeškania z prevyšujúcej sumy, súd žalobu zamietol, keďže vyššia suma bezdôvodného obohatenia

nebola preukázaná.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 7.480,- eur. Súd mu rozhodnutím
priznal sumu 1.100,- eur. Úspech žalobcu teda predstavuje 14,71 %, žalovaný mal v konaní úspech v

rozsahu 85,29 %. Prevažný úspech v konaní mal žalovaný, pričom jeho čistý úspech predstavuje 70,58
% a v tomto rozsahu mu súd nárok na náhradu trov konania aj priznal. O konkrétnej výške
tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).

8. V konaní bol na návrh žalovaného vypracovaný znalecký posudok, za čo bolo znalkyni z rozpočtových
prostriedkov vyplatených 334,04 eur. Tým vznikli trovy konania štátu. Znaleckým posudkom boli
potvrdené skutočnosti uvádzané žalovaným a vyvrátené skutočnosti tvrdené žalobcom. Preto súd
považoval za spravodlivé náhradou trov štátu v celom rozsahu zaviazať žalobcu.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatívne, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. Uviedol, že
sa nestotožňuje s hodnotením vykonaných dôkazov tak, ako k tomu pristúpil súd prvej inštancie a má

za to, že v danej veci došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. rovnosť sporových strán
pred súdom, keď konajúci súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že tvrdenia žalovaného považoval za
preukázané, pričom s prihliadnutím na výpoveď konateľa žalobcu o vypisovaní kúpnych
zmlúv nepovažoval výpis z analytickej evidencie za dôkaz, ktorý by preukazoval odovzdanie daných
súm žalovanému. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný od začiatku konania nerozporoval skutočnosť,

že prijal finančné prostriedky vo výške kúpnych cien, ktoré boli uvedené na jednotlivých kúpnych
zmluvách, pričom v podanom odpore len rozporoval výšku jednej z vyplatených kúpnych cien,
kedy uviedol, že mu bolo vyplatených len 1.100,- eur namiesto 1.582,- eur. Argumentácia žalovaného
od začatia konania spočívala v poukazovaní na skutočnosť, že na uzatvorenie kúpnych
zmlúv ho naviedli tretie osoby, pričom ani nemal mať vedomosť o tom, že ním predávané zariadenia nie

sú originálmi. Vyplatené kúpne ceny začal žalovaný spochybňovať až na druhom pojednávaní, avšak
neuviedol, že od konateľa žalobcu žiadne finančné prostriedky neprevzal, ale uvádzal, že si vyplatené
kúpne ceny neprepočítal. Z uvedeného je podľa názoru žalobcu zrejmé, že žalovanému kúpne ceny,
špecifikovanénakúpnychzmluvách,vyplatenéboliažalovanýoichvýškemalvedomosť,nakoľkopokiaľ
by o týchto vedomosť nemal alebo by mu boli vyplatené v iných čiastkach, uviedol by túto skutočnosť

už v podanom odpore, v ktorom rozporoval kúpnu cenu vyplatenú na základe kúpnej zmluvy zo dňa
08.07.2023. Má za to, že skutočnosť, ktorá zo zmluvných strán vypisovala údaje v kúpnych zmluvách,
nie je v danej veci relevantná, už len s poukazom na ich absolútnu neplatnosť, čo spolu s prihliadnutím
na uplynutie času od ich uzatvorenia a skutočnosť, že konateľ žalobcu uzatvára zmluvné vzťahy
na pravidelnej báze, zakladá dôvod jeho pochybenia pri výpovedi o tejto skutočnosti. Žalobca je však

toho názoru, že daná skutočnosť nemôže automaticky zakladať spochybnenie všetkých jeho tvrdení
a dôkazov a naopak, považovanie všetkých tvrdení žalovaného za preukázané. Taktiež má za to,
žepokiaľkonajúcisúdpovažovalvýpiszanalytickejevidenciezanedôveryhodnýdôkaz,moholzúradnej
moci vyžiadať kontrolný výkaz žalobcu od správcu dane, z ktorého by bolo zrejmé, že žalobca tietofinančnétransakcieskutočnevosvojomúčtovníctvezaevidoval. Vsúvislostisuvedenýmpoukázal
na skutočnosť, že súd prvej inštancie predloženú analytickú evidenciu nevyhodnotil ako nedostatočný
dôkaz ani po tom, čo žalobca uviedol, že nedisponuje výdavkovými pokladničnými dokladmi

a zo svojho účtovníctva má k dispozícií len knihu analytickej evidencie. S prihliadnutím na
videozáznamy, predložené do konania žalovaným, a taktiež s poukazom na tvrdenia žalovaného
má však za to, že odhliadnuc od predloženého záznamu z analytickej evidencie bolo v konaní
preukázané prevzatie finančných prostriedkov minimálne vo výške 5.200,- eur, nakoľko samotný súd
prvej inštancie v bode 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že

na videozáznamoch je vidieť sumu 1.100,- eur, 2.000,- eur a 2.100,- eur, pričom na ďalšom zázname
súčet bankoviek nie je možné určiť, avšak je zrejmé, že konateľ žalobcu žalovanému odovzdal viac ako
5.200,- eur. Napriek uvedenému však prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
len sumu vo výške 1.100,- eur, čo žalobca považuje za neprijateľné. Na základe vyššie
uvedeného považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový

stav neobstojí, pretože konajúci súd žiadnym spôsobom nebral do úvahy tú skutočnosť, že finančné
prostriedky boli zo strany žalobcu preukázateľne odovzdané žalovanému v sume podľa uzatvorených
kúpnych zmlúv, resp. v zmysle predložených videozáznamov v sume vyššej ako 5.200,- eur.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok považuje za zákonný

asprávny.Odvolaniežalobcupovažujezanesprávne,nedôvodnéanepravdivé.Navrhoval,abyodvolací
súd rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

11. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku III. a v súvisiacich výrokoch IV. a V. podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec v tejto časti podľa § 391 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., odvolaním napadnutý nebol, preto zostalo

rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné,
a teda v tom štádiu konania nesprávne. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva,
že žalobca sa po zmene žaloby domáhal zaplatenia 7.480,- eur oproti povinnosti vydať žalovanému

zariadenia od žalovaného prevzaté, zaplatenia úroku z omeškania a náhrady trov
konania. Predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 7.480,- eur. V konaní
bolo nesporné, že v dňoch 05.07.2023, 06.07.2023 a 14.07.2023 došlo k uzavretiu kúpnych
zmlúv, predmetom ktorých boli mobilné telefóny a hodinky. V kúpnych zmluvách bola kúpna
cena vyjadrená sumami 1.580,- eur, 2.600,- eur a 3.300,- eur, t. j. spolu 7.480,- eur. Nespornou bola

skutočnosť, že kúpne zmluvy sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu, že ich urobila osoba,
ktorá nemala spôsobilosť k ich vykonaniu. Spornou bola otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,
aj výška bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ustálil, že
kúpnu cenu za zariadenia prevzal žalovaný, a preto je pasívne vecný legitimovaný. Spornou bola i suma,
ktorú mal žalovaný na základe neplatných kúpnych zmlúv od žalobcu prevziať. Súd prvej inštancie

dospel k záveru, že keďže žalovaný v podanom odpore, aj na pojednávaní 14.04.2025,
potvrdil prevzatie sumy 1.100,- eur od žalobcu (namiesto kúpnej ceny 1.582,- eur uvádzanej v kúpnej
zmluve), je bezdôvodné obohatenie žalovaného čo do výšky 1.100,- eur nesporné a žalovaného zaviazal
zaplatením tejto sumy žalobcovi. Hodnotiac každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie dospel ohľadom ostatnej výšky bezdôvodného obohatenia k

záveru, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, a tak žalobu v časti vydania bezdôvodného
obohatenia v sume prevyšujúcej 1.100,- eur s prísl. zamietol.

14. Odvolací súd však vyššie uvedený záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie ohľadom časti
vydaniabezdôvodnéhoobohateniavsumeprevyšujúcej1.100,-eurpovažujezapredčasný,tedavtomto

štádiu konania za nesprávny. Z vyššie uvedeného odôvodnenia súdom prvej inštancie napadnutého
rozhodnutia pritom nevyplýva, na základe ktorých skutočností (dôkazov) dospel súd prvej inštancie
k tomuto záveru. Za riadne odôvodnenie určite nemožno považovať konštatovanie súdu prvej inštancie,
že „hodnotiac každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, dospelohľadom ostatnej výšky bezdôvodného obohatenia k záveru, že žalobca v tejto časti neuniesol
dôkazné bremeno.“ Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca
výšku bezdôvodného obohatenia preukazoval kúpnymi zmluvami, výpisom z analytickej evidencie,

videozáznamami. Čo sa týka kúpnych zmlúv, súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní správne
dospel k záveru, že kúpne zmluvy nemožno považovať za dôkaz preukazujúci prevzatie peňažnej sumy
vo výške kúpnej ceny žalovaným. Rovnako správne dospel k záveru ohľadom výpisu z analytickej
evidencie, a to, že ide o evidenciu vypracovanú žalobcom, ktorá však nepreukazuje, že tieto (v
evidenciiuvádzanésumy)bolivyplatenéžalovanému. Nadruhejstranevšakzodôvodneniarozhodnutia

súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil dôkaz, a to výsluch žalovaného
na pojednávaní dňa 06.05.2024 a dňa 14.04.2025 v spojení s videozáznamy predloženými samotným
žalovaným, nakoľko žalovaný na pojednávaní dňa 06.05.2024 okrem iného uviedol, že : „ ... Neviem ani
koľko za to p. G. dával peňazí. Pán G. mi dal peniaze a hneď ako odišiel, mi ich p. H. zobral. Bol
pri všetkých predajoch. H. H. mi povedal, že mi chce dať zarobiť, že mi niečo z tých peňazí dá....“;“...
H. G. mi dal peniaze hneď alebo šiel do bankomatu pre ne, dal mi ich a odišiel. Hneď ako odišiel, mi

p. H. peniaze zobral. Neviem koľko peňazí mi bolo odovzdaných. H. H. bol vždy pri mne pri podpise
zmluvy. Peniaze som mal v rukách pár sekúnd, potom mi ich zobral p. H.. Povedal, že okamžite mi daj
tie peniaze.....“ Otázky PZ žalovaného: „...Keď ste dostal peniaze, ste ich počítal? Nie.; Predložené
fotky – je tam osoba s peniazmi, kto to je? F. H.....; Ako vznikli tie fotky a videá? Pán H. chcel, aby
som to spravil. Povedal, že odfoť ma a urob video, ako si počítam peniaze...“ Na

pojednávaní dňa 14.04.,2025 žalovaný na otázky súdu: 1/ V písomnom vyjadrení v odpore ste uviedli
konkrétnu sumu prevzatých peňazí a na pojednávaní ste uviedli, že neviete, akú sumu ste od žalobcu
prezvali. Vyjadrite sa k tejto nezrovnalosti, uviedol : „ Suma uvedená v odpore, bola len odhadovanou
sumou, ku ktorej som dospel prezretím videa. Ja som si to video zastavoval po častiach a z toho som
to vypočítal. Boli to väčšie bankovky, bolo to vidieť, tak sa to dalo. Na ostatných videách boli aj menšie

peniaze, tak neviem, koľko mi bolo presne vyplatené.“ 2/ Po odovzdaní peňazí tretej osobe sa nikto
nesťažoval na nedostatočnú sumu? : „Nie, len mi p. H. zobral peniaze a mal som ho natočiť, že ako
si počíta peniaze. Keď mi dal peniaze pán G., potom hneď mi ich pán H. zobral z ruky. Nesťažoval
sa, že ich bolo málo.“... Z videozáznamov vyplýva, že tretia (tá istá) osoba prepočítava bankovky a
na záznamoch je vidieť sumu 1.100,- eur, 2.000,- eur, 2.100,- eur. Z ďalšieho záznamu súčet bankoviek

nie je možné určiť. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda odvolací súd v tomto štádiu konania dospel k
záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neposkytuje odpoveď na všetky relevantné
otázky rozhodujúce pre vecne správne rozhodnutie v prejednávanej veci.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti

podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto
časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho
úlohou bude opätovne v tejto časti posúdiť žalobu žalobcu a opätovne rozhodnúť, pričom sa dôsledne

vysporiada s námietkami strán sporu s tým, že v odôvodnení rozhodnutia dá súd prvej inštancie odpoveď
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a svoje
rozhodnutie riadne zdôvodní tak, aby bolo preskúmateľné. V novom rozhodnutí súd prvej
inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429

ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).