Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 27, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 53Csp/134/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123376231
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dosedla

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123376231.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdKošicesudkyňouJUDr.EvouDosedla,vsporežalobcov:1.,A.B.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.

D. XX, XXX XX, 2., E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX, obaja žalobcovia právne zast.: Mgr.
Juraj Berežný, advokát so sídlom Centrálna 2/38, 089 01 Svidník, proti žalovaným: 1., MOJPROJEKT,
s.r.o., IČO: 47 078 642 so sídlom Tichá 474/17, 040 01 Košice - mestská časť Juh, 2., F. G. H., IČO:
44 922 604, H. XXX/XX, XXX XX G. - A. I. D., obaja žalovaní právne zast.: JUDr. Iveta Rajtáková,
advokátka so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 34.665,77
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalované v 1. rade a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. rade a 2. rade
v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej aj len „žalobcovia“) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 4.08.2023 domáhali voči žalovaným zaplatenia sumy 34.665,77 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 34.665,77 eur od 14.04.2023 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 22.06.2018 žalobca v 1. rade ako objednávateľ uzavrel zmluvu so
žalovanou v 2. rade o dielo I. X/XXXX v znení dodatkov č. 1, č. 2 a č. 3 ktorej predmetom bolo

zhotovenie diela, pričom dodatok č. 3 k predmetnej zmluve bol uzatvorený so žalovaným v 1. rade.
Súčasťou zhotovenia diela v zmysle vyššie uvedenej zmluvy o dielo a jej dodatkov bolo zhotovenie
strechy na rodinnom dome evidovanom na J.. I. XXX, súpisné č. XX, nachádzajúcom sa na pozemku
s parcelným číslom XXX/XXX K. G.L. C. D., M. C. D., M. N. patriacom do BSM a ktorého vlastníkmi
sú žalobcovia. Žalovaní v 1. a 2. rade toto dielo síce realizovali, avšak so značnými vadami, pričom
tieto vady nie sú odstrániteľné bežnou opravou. Z toho dôvodu, museli žalobcovia chybne postavenú
strechu úplne demontovať a na následnú novú montáž strechy využiť inú stavebnú spoločnosť, keďže

žalovaní v 1. a 2. rade neakceptoval výzvu žalobcov na odstránenie vady diela, ktoré žalovanému
adresovali v zmysle bodu 7 zmluvy o dielo I. X/XXXX. Žalovaný v 2. rade obhliadku predmetných
vád ani len nevykonal, pričom adresoval žalobcom list zo dňa 28.12.2020 ktorým konštatuje, že
tieto vady považuje za irelevantné a neakceptovateľné. Z toho dôvodu si dali žalobcovia vyhotoviť
technicko-odborné stanovisko Cechom strechárov Slovenska, ktoré jednoznačne preukazuje existujúce
a žalobcami tvrdené vady strechy. Za predmetné technicko-odborné stanovisko zaplatili žalobcovia
sumu 403,90 eur. To, že vykonané dielo malo vady je potvrdené aj v stanovisku k nedostatkom na

novostavbe rodinného domu, ktoré vypracoval F. G. O. dňa 29.09.2020. Z dôvodu nečinnosti žalovaného
v 1 a 2 rade, boli žalobcovia nútení na odstránenie predmetných vád využiť služby spoločnosti E., N..
F.: XX XXX XXX, ktorá predmetné vady odstránila, pričom cena odstránenia vád predstavuje sumu 34
261,87 eur.3. Proti platobnému rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica dňa 7.09.2023, pod sp. zn.
14 Up/926/2023 podali žalované v 1. a 2. rade (ďalej aj len „žalované“) včas odpor, v ktorom navrhovali
žalobu zamietnuť. Uviedli, že ako vyplýva zo samotného návrhu na vydanie platobného rozkazu, žalobca

v 1. rade uzatvoril zmluvu o dielo so žalovanou v 2. rade a to dňa 22. júna 2018. Takisto žalobca v 1. rade
uzatvoril so žalovanou v 2. rade dodatok č. 1 a dodatok č. 2 k predmetnej zmluve o dielo. Žalobkyňa v
2. rade nebola zmluvnou stranou ani zmluvy o dielo, ani jej dodatku č. 1, ani dodatku č. 2. Žalobkyňa v
2. rade teda nie je vo vzťahu k žalovanej v 2. rade aktívne legitimovaná. Žalovaná v 2. rade neuzatvorila
so žalobkyňou v 2. rade žiadnu zmluvu, z ktorej by vyplynulo žalobkyni v 2. rade právo uplatňovať voči

žalovanej v 2. rade akékoľvek nároky zo zodpovednosti za vady diela. Ako však vyplýva z obsahu návrhu
na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh, žalobcovia si voči žalovaným uplatňujú údajné nároky zo
zodpovednosti za vady diela, ktoré majú spočívať vo vadách strechy na stavbe rodinného domu v M. C.
D. (P. O. Q.), na parcele registra „C“ č. XXX/XX v k.ú. C. D..
4. Ďalejpoukázalinato,žežalovanáv2.radeuzatvorilasožalobcomv1.radezmluvuodieloI.X/XXXX,
dodatok č. 1 a dodatok č. 2 k tejto zmluve. Ako vyplýva z obsahu týchto právnych úkonov, predmetom ani

jedného z nich nebolo zhotovenie strechy na predmetnej stavbe. Zmluvou o dielo bol dohodnutý rozsah
diela - búracie práce. Dodatkom č. 1 bol dohodnutý rozsah diela - základy a betónová platňa. Dodatkom
č. 2 bol dohodnutý rozsah diela - hrubá stavba - prvá časť murovaná. Takýto bol rozsah diela, na ktorom
sa dohodli žalobca v 1. rade ako objednávateľ a žalovaná v 2. rade ako zhotoviteľka. Žiaden dodatok č. 3
nebol medzi žalobcami, ani jedným z nich a žalovanou v 2. rade uzatvorený, a to ani písomne, ani ústne.

5. Medzi žalovanou v 1. rade, ako zhotoviteľkou a žalobcom v 1. rade ako objednávateľom bola
uzatvorená zmluva o dielo, a to na základe cenovej ponuky žalovanej v 1. rade žalobcovi v 1. rade. Z
tejto ponuky označenej ako „Rozpočet po fázu kolaudácie“ vyplýva, že zhotovenie strechy bolo súčasťou
tejto zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou v 1. rade. Skutočnosť, že túto
zmluvu o dielo, súčasťou ktorej bolo zhotovenie strechy uzatvorila so žalobcom v 1. rade žalovaná v 1.

rade, vyplýva z preddavkovej faktúry zo dňa 6. júna 2019, kde je ako dodávateľ uvedené: „A., N.,“ z e-
mailu, ktorý žalovaná v 1. rade zasielala žalobcovi v 1. rade rozpočet, kde je ako odosielateľka uvedená
spoločnosť A., N., ako aj z protokolu o odovzdaní stavby, kde je ako odovzdávajúci uvedené „A., N.“. Ako
vyplýva z protokolu o odovzdaní stavby zo dňa 27. júla 2020, stavba bola odovzdaná ako vyhotovená v
súlade s projektovou dokumentáciou a dňa 30. júla 2022 bolo na stavbu vydané kolaudačné rozhodnutie

obcou C. D.. Žalovaná v 1. rade teda rovnako namieta aktívnu legitimáciu žalobkyne v 2. rade. Žalovaná
v 1. rade uzatvorila, ako už bolo uvedené, zmluvu o dielo len so žalobcom v 1. rade.
6. Žalované v 1. a 2. rade ďalej uviedli, že nie je pravdou, že žalobcovia adresovali žalovaným výzvu
na odstránenie vád diela, v súvislosti s ktorými uplatňujú v súdnom konaní svoje údajné nároky. Ako je
zrejmé z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh, žalobcovia mali zaplatiť údajne

sumu34261,87eurzamontážneprácenastrecheazadodávkumateriálu.Jetedazrejmé,žežalobcami
uplatňovaný ich údajný nárok zo zodpovednosti za vady diela sa vzťahuje k vadám strechy.
7. Žalobca v 1. rade komunikoval so žalovanou v 2. rade prostredníctvom právnej zástupkyne, a to
Advokátskej kancelárie D. A. A., N.. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k svojmu listu zo dňa
7. októbra 2020 adresovanému výlučne žalovanej v 2. rade pripojila D. A. A., konateľka označenej

advokátskej kancelárie splnomocnenie, z ktorého výslovne vyplýva, že ju žalobca v 1. rade splnomocnil
na jeho zastupovanie pri uplatňovaní jeho práv a nárokov zo zodpovednosti za vady diela, zhotoveného
na základe Zmluvy o dielo I. X/XXXX zo dňa 22. 6. 2018, uzavretej medzi žalobcom v 1. rade ako
objednávateľom a F. G. H. - A., F.: XX XXX XXX, miesto podnikania: H. XXX/XX, XXX XX G., ako
zhotoviteľom. Z obsahu predmetného splnomocnenia teda vyplýva, že D. A. A. bola oprávnená konať

za žalobcu v 1. rade len vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, a nie vo vzťahu k žalovanej v 1. rade. Tomu
zodpovedá aj obsah listu zo dňa 7. októbra 2022, kedy D. A. A. odkazuje na zmluvu o dielo I. X/XXXX
uzatvorenú medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou v 2. rade. Obsahom uvedeného listu bola výzva
splniť povinnosť vykonať stavbu jej riadnym ukončením a odovzdaním žalobcovi v 1. rade „bez vád
a nedorobkov do 31. októbra 2020“. Žiadna konkrétna vada ani žiaden konkrétny „nedorobok“ v tejto

výzve nebol identifikovaný. Na túto výzvu odpovedala žalovaná v 2. rade prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne tak, že poukázala na to, že žalovaná v 2. rade svoje povinnosti zo zmluvy o dielo I. X/XXXX
aj dodatku č. 1 a dodatku č. 2 splnila.
8. Následne bol žalovanej v 2. rade opätovne doručený list od D. A. A. zo dňa 9. decembra 2020,
ku ktorému bolo opätovne pripojené splnomocnenie, tentokrát datované dňom 7. októbra 2020, v

ktorom žalobca v 1. rade opätovne splnomocnil D. A. A. na jeho zastupovanie vo veciach vyplývajúcich
zo zmluvy o dielo I. X/XXXX, uzatvorenej medzi ním, ako objednávateľom a žalovanou v 2. rade
ako zhotoviteľkou. Predmetný list bol nazvaný: „Uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady diela.
Odstúpenie od častí Zmluvy o dielo I. X/XXXX uzavretej dňa 22. 6. 2018.“. Obsahom tejto listinyadresovanej žalovanej v 2. rade bola nespokojnosť žalobcu v 1. rade s osadením interiérových žalúzií,
pričom v tejto časti žalobca v 1. rade odstúpil od zmluvy o dielo I. X/XXXX a žiadal od žalovanej v 2. rade
zaplatenie sumy 4 200 eur v lehote siedmych dní od doručenia tohto odstúpenia. V uvedenej písomnosti,

opätovne je potrebné zdôrazniť, adresovanej žalovanej v 2. rade, D. A. A. v mene žalobcu v 1. rade
uviedla, že strecha je „evidentne zvlnená“ a uplatnila si právo na zľavu z ceny diela, ktorú žalobca v
1. rade zaplatil, a to vo výške 10 000 eur. Ďalej si žalobca v 1. rade uplatnil voči žalovanej v 2. rade
právo zo zodpovednosti za údajne nakrivo osadenú žumpu, a to v podobe zľavy z ceny diela vo výške
1 000 eur, odstúpil od zmluvy v časti týkajúcej sa studne a žiadal o vrátenie sumy 1 560 eur, uplatnil

si právo zo zodpovednosti za údajné vady diela - nerovnosť podlahy na prízemí, hlavne pri hosťovskej
izbe, v podobe zľavy z ceny diela vo výške 500 eur, zo zodpovednosti za vady diela, za údajnú nerovnosť
obvodových múrov vo výške 5 000 eur a za nerovnosť dlažby v garáži - zľavu vo výške 300 eur. Na túto
písomnosť odpovedala žalovaná v 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom zo dňa 28.
decembra 2020, v ktorom opätovne poukázala na to, že údajné vady diela vytýkané v jej liste zo dňa
9. decembra 2020 sa netýkajú diela, ktoré bolo zhotovené žalovanou v 2. rade pre žalobcu v 1. rade

na základe zmluvy o dielo I. X/XXXX, ani jej dodatku č. 1, ani jej dodatku č. 2. Žalovaná v 2. rade dala
opätovne do pozornosti rozsah diela uvedený v zmluve o dielo I. X/XXXX, jej dodatku č. 1 a dodatku č. 2.
Nakoniec sa právna zástupkyňa žalobcu v 1. rade opätovne obrátila na právnu zástupkyňu žalovanej v
2. rade listom zo dňa 10. februára 2021, kde v podstate zopakovala svoje, už dovtedy uplatnené výhrady
voči žalovanej v 2. rade.

9. Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že žalobca v 1. rade ani žalobkyňa v 2. rade (aj keď vo vzťahu k nej
je táto skutočnosť irelevantná, keďže medzi ňou a žalovanou v 1. rade nikdy nevznikol žiaden zmluvný
vzťah) si voči žalovanej v 1. rade neuplatnili nikdy pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu
práva zo zodpovednosti za vady.
10. Žalované poukázali na znenie ustanovení § 646 ods. 1, 2, 3, § 648 ods. 1, 2 a § 649 Občianskeho

zákonníka a poukázali na to, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že záručná doba vo vzťahu
k dielu vykonanému pre žalobcu v 1. rade žalovanou v 1. rade začala plynúť dňa 27. júla 2020 a uplynula
dňa 27. júla 2023. Poukazujúc na ustanovenie § 124 CSP uviedli, že účinky doručenia platobného
rozkazu, proti ktorému žalované podávajú tento odpor, žalovaným nastali dňa 23. septembra 2023,
teda po uplynutí záručnej doby. Keďže, ako to vyplýva z ust. § 649 Občianskeho zákonníka, práva zo

zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe, inak zaniknú, je nesporné, že
uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady ako hmotnoprávny úkon objednávateľa - žalobcu v 1. rade je
vočižalovanejv1.radeúčinnýdňomdoručeniaplatobnéhorozkazužalovanejv1.rade.Dňomdoručenia
platobného rozkazu sa žalovaná v 1. rade prvýkrát dozvedela o uplatňovaní práv zo zodpovednosti za
vady diela žalobcom v 1. rade voči nej, v uvedenom čase však už žalobca takéto právo nemal, pretože

uplynutím záručnej doby zaniklo. To isté by platilo aj vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade za predpokladu,
že by medzi ňou a žalovanou v 1. rade vznikol právny vzťah, z ktorého by žalobkyni v 2. rade vzniklo
voči žalovanej v 1. rade právo uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady diela. Vzhľadom na vyššie
uvedené navrhli, aby v prípade, že žalobcovia po podaní odporu žalovanými, navrhnú pokračovanie v
konaní, súd vykonal dokazovanie pripojenými listinnými dôkazmi a žalobu v celom rozsahu zamietol a

priznal im voči žalobcom plnú náhradu trov konania.
11. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odporu zotrvali na podanej žalobe a svojej argumentácii.
Poukázali na to, že na zhotovenie diela bolo vydané stavebné povolenie I.XXX/XXXX-XXX zo dňa
16.07.2018. Z predmetného stavebného povolenia je evidentné, že A. B. ako žalobca v I. rade a E. B.,
O. G. ako žalobkyňa v 2. rade podali dňa 15.06.2018 M. C. D., ako príslušnému stavebnému úradu

žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Predmetné stavebné povolenie bolo doručované „A. P. P. N.“,
H. XXX/XX, G.. Minimálne od dátumu doručenia predmetného stavebného povolenia pani F. G. H., či
to už ako osobe podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia alebo konateľke žalovaného v
druhom rade, muselo byť zrejmé, že stavbu realizuje pre žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade, pričom
aj v kolaudačnom rozhodnutí zo dňa 30.07.2020 sú žalobca v 1. rade A. B. a žalobkyňa v 2. rade

označovaní za stavebníkov. Predmetné kolaudačné rozhodnutie je prílohou podaného odporu a je preto
preukázané, že žalovaní mali vedomosť o tom, kto je od začiatku výstavby stavebníkom, a teda je jasné
pre koho stavbu realizovali. Uvedené nakoniec vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXX, pre k.ú. C. D.,
ktorý je prílohu spisu. Na základe vyššie uvedeného je preukázané, že žalovaná v 1. a 2. rade mala
vedomosť pre koho dielo vykonáva a že sú to manželia A. B. ako žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2.

rade E. B.. Námietka aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v 2. rade je preto podľa názoru žalobcov
neopodstatnená. Žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že ich tvrdenia o tom, že zhotovenie predmetného
diela realizovala žalovaná v 1. a aj 2. rade sú v tomto konaní dostatočne preukázané a v ďalšomkonaní budú potvrdené výsluchom sporových strán, pričom je nevyhnutné v konaní vypočuť F. G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX G. – A. I. D..
12. Žalobcovia uviedli, že rade od začiatku zhotovenia stavby komunikovali s pani F. G. H., ktorá v

predmetnej veci vystupuje ako žalovaná 2. podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia a aj ako
jediná spoločníčka a jediná konateľka žalovaného v 1. rade. Pokiaľ mala vedomosť o vadách diela, tak
túto vedomosť musela mať aj ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia a aj ako
konateľka obchodnej spoločnosti žalovaného v 1. rade. R., telefonická a písomná komunikácia s pani F.
G. H. nebola odlišná od toho, či sa s ňou komunikovalo ako so žalovanou v 1. rade alebo žalovanou v

2. rade, a preto, ak boli vytknuté vady diela doručené F. G. H. musela mať logicky o tom vedomosť či
už ako žalovaná v 1. rade alebo ako žalovaná v 2. rade.
13. Samotná žalovaná v 2. rade v podanom odpore uvádza, že „Čas od uplatnenia práva zo záruky až
do vykonania opravy sa do záručnej doby nepočíta“. Žalovaná v 2. rade potvrdila v podanom odpore, že
mala vedomosť o „zvlnenej streche“, a teda F. G. H. o vadách diela vedela či už ako osoba podnikajúca
nazákladeživnostenskéhooprávneniaalebokonateľkažalovanéhov1.rade.Právozozárukybolopreto

uplatnené včas voči žalovanej v 1. rade, ako aj voči žalovanej v 2. rade. S ohľadom na všetko doposiaľ
uvedené žalobcovia v 1. a 2. rade navrhli pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci
podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom navrhli, aby príslušný súd po vykonaní
procesného dokazovania vyhovel žalobe. Voči žalovanej v 1. a 2. rade si zároveň uplatnili nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

14. Žalované v písomnom vyjadrení zo dňa 14.03.2024 k vyjadreniu žalobcov uviedli, že obsah
vyjadrenia žalobcov nie je spôsobilý privodiť záver o dôvodnosti žaloby. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii
žalobkyne v 2. rade sa vyjadrili, že predmetom konania sú nároky žalobcov zo zodpovednosti za vady
diela. Zmluvou o dielo sa, podľa ust. § 631 Občianskeho zákonníka, zaväzuje ten, komu bolo dielo
zadané (zhotoviteľ diela) objednávateľovi, že za dojednanú cenu vykoná dielo na svoje nebezpečenstvo.

Zodpovednosť zhotoviteľa za vady diela je inštitútom, ktorý umožňuje uplatňovať práva objednávateľa
voči zhotoviteľovi. Keďže zmluva o dielo je právnym úkonom, je potrebné dať do pozornosti ust. §
34 v spojení s ust. § 43 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vznik zmlúv, teda aj
zmluvy o dielo. Ak žalobcovia v 1. a 2. rade vyvodzujú svoje nároky v predmetnom konaní zo zmluvy
o dielo, uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou v 2. rade, a jej dodatkov č. 1 a č. 2, potom

je celkom nesporné, kto je účastníkom zmluvy o dielo, a kto teda môže z tejto zmluvy uplatňovať
nároky. Skutočnosti uvádzané žalobcami, vzťahujúce sa k stavebnému povoleniu a ku kolaudačnému
rozhodnutiu, sú pre aktívnu legitimáciu na uplatňovanie zodpovednosti za vady diela úplne irelevantné,
pretože toto oprávnenie patrí, ako bolo už uvedené, objednávateľovi, ktorý je v zmluve o dielo zo dňa
22. júna 2018 jednoznačne identifikovaný, a týmto je žalobca v 1. rade. Žalovaná v 2. rade neuzatvorila

so žalobkyňou v 2. rade žiadnu zmluvu o dielo a žalobkyňa v 2. rade nie je aktívne legitimovaná
na uplatňovanie údajných práv, vyplývajúcich zo zodpovednosti žalovanej v 2. rade za vady diela. Je
pravdou, že žalovaná v 2. rade mala vedomosť o tom, pre koho dielo vykonáva, teda že ho vykonáva
pre objednávateľa podľa zmluvy o dielo z 22. júna 2018, ktorým bol žalobca v 1. rade. Skutočnosť, že
vytvorené dielo patrí, či nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov – žalobcov, je irelevantná.

Rovnako, ako by si žalovaná v 2. rade nemohla uplatňovať právo na zaplatenie ceny za zhotovenie diela
od niekoho iného, ako od účastníka zmluvy – objednávateľa, ktorým bol žalobca v 1. rade, bez ohľadu na
to, že vytvorené dielo patrí ako súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj žalobkyni v 2. rade,
rovnako tak nemôže žalobkyňa v 2. rade z titulu, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou zhotoveného
diela, uplatňovať voči žalovanej v 2. rade nároky, ktoré patria len účastníkovi zmluvy, ktorým žalobkyňa v

2. rade nebola. Žalobcovia na konkrétne tvrdenia žalovaných o tom, kto zo žalovaných bol zhotoviteľom
akého diela nijako nereagovali, okrem tvrdenia, že táto skutočnosť je v konaní dostatočne preukázaná.
Žalované teda naďalej na svojej argumentácii zotrvávajú a vzhľadom na postoj žalobcov nie je dôvod,
aby uvádzali ďalšie tvrdenia. Pokiaľ žalobcovia v ďalšej časti bagatelizujú skutočnosť, že u žalovanej v
1. rade nikdy neuplatnili práva zo zodpovednosti za vady diela, žalované poukazujú na to, že žalobcom,

zastúpeným kvalifikovanou právnou zástupkyňou, je nesporne známe, že fyzická osoba a obchodná
spoločnosť, ktorej spoločníkom a konateľom je tá istá fyzická osoba, sú dva odlišné subjekty práva,
pričomfyzickáosobanezodpovedázazáväzkyprávnickejosobyanaopak.Niejetedamožnéuplatňovať
domnelé práva zo zmluvy, uzatvorenej s fyzickou osobou u právnickej osoby a zo zmluvy, uzatvorenej
s právnickou osobou u fyzickej osoby. V poslednej časti svojho podania žalobcovia poukazujú na to,

že žalovaná v 2. rade mala v podanom odpore potvrdiť „vedomosť o zvlnenej streche“. Opätovne je
potrebné zdôrazniť, že uplatnením práva zo zodpovednosti za vady je uplatnenie konkrétneho, zákonu
zodpovedajúceho práva, ktoré objednávateľovi z ust. § 648 Občianskeho zákonníka vyplýva, pričom
objednávateľ je povinný uplatniť konkrétne právo, a nie informovať zhotoviteľa o „zvlnenej streche“.Žalovaná v 1. rade v odpore poukázala na to, že voči nej si žalobca v 1. rade (ani žalobkyňa v 2. rade)
predpodanímnávrhunavydanieplatobnéhorozkazuneuplatniližiadneprávazozodpovednostizavady.
Platobný rozkaz bol žalovanej v 1. rade doručený po uplynutí záručnej doby a akékoľvek práva, ktoré

by čo i len teoreticky mohli žalobcovi v 1. rade (či žalobkyni v 2. rade) vzniknúť, zanikli pred tým, ako
bol platobný rozkaz doručený žalovanej v 1. rade. Vzhľadom na uvedené, žalované opätovne navrhli
žalobu zamietnuť a priznať každej z nich voči každému zo žalobcov plnú náhradu trov konania.
15. Žalobcovia v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 12.08.2024 k vyjadreniu
žalobcovuviedli,žeskutočnosti,žepodanážalobajedôvodná,nasvedčujeajto,ževovecibolOkresným

súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní, vydaný platobný rozkaz, pričom z obsahu spisu, v tom
čase vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica je evidentné, že súd skúmal ako aktívnu, tak aj
pasívnu legitimáciu. To, že žalovaná 2. F. G. H., vystupovala raz ako konateľka obchodnej spoločnosti
A., N. a raz ako SZČO, nemôže byť predsa na škodu spotrebiteľovi. Ako dôkaz dali do pozornosti súdu
listiny, ktoré sú už súčasťou spisového materiálu, a to preddavkovú faktúru číslo M. a číslo XXX/XXXX,
ktoré vystavila F. G. H. – A. ako SZČO a faktúru I. XXXXXXXXXX, I. XXXXXXXXXX, I. XXXXXXXXXX,

I. XXXXXXXXXX, I. XXXXXXXXXX, I. XXXXXXXXXX, S. S. I. XXXXXXXX, ktoré vystavila F. G. H., už
ako konateľka spoločnosti A., N., už len z uvedených dôkazov je zrejmé, že zmluvu o dielo uzatvorila
žalovaná 1. a aj žalovaná 2. a že obe žalované sa podieľali na zhotovení diela. O tom, že zmluvy o
dielo boli uzatvorené ako zo strany žalovanej 1. tak aj zo strany žalovanej 2. svedčí podanie samotných
žalovaných 1. a 2. zo dňa 14.03.2024 v bode 4. kde uvádzajú: citujem „Rovnako, ako by si žalovaná

v 2. rade nemohla uplatňovať právo na zaplatenie ceny za zhotovenie diela od niekoho iného, ako
od účastníka zmluvy – objednávateľa“, koniec citátu. Z uvedeného citátu je zrejmé, že žalovaná 1. a
žalovaná 2. pri vystavovaní faktúr si bola vedomá, kto je účastníkom zmluvy o dielo, a teda objednávateľ.
Týmto je otázka pasívnej vecnej legitimácie dostatočne odôvodnená. Žalovaná v 1. rade ďalej poukazuje
na to, že žalobca 1. a 2. si voči nej neuplatnili žiadne práva zo zodpovednosti za vady diela v záručnej

lehote. Listinnými dôkazmi, ktoré sú už obsahom spisového materiálu, ako je výpis z obchodného
registra žalovanej 1. a výpis zo živnostenského registra žalovanej 2. je preukázané, že adresa na
doručovanie písomnosti je rovnaká, a teda ak do dispozičnej sféry žalovanej 2. ako fyzickej osoby SZČO,
bolo doručené uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady, tak to muselo byť doručené do dispozičnej
sféry aj konateľke žalovanej 2., nakoľko vo vzťahu so žalovanými vždy vystupovala len jedna fyzická

osoba, a to pani F. G. H., pričom to, že vystupuje raz ako konateľka žalovanej 1., a raz ako SZČO, tak
ako sa jej to práve hodí, predsa nemôže byť na škodu spotrebiteľovi.
16. Poukazujúc na ustanovenia § 52 a násl., zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, uviedli, že
je zrejmé, že na predmetný spor je potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, nakoľko sa
jedná o spotrebiteľský spor. Vzhľadom na uvedené žalobca 1. a žalobca 2. namietli miestu príslušnosť

Mestského súdu Košice a navrhli, aby bol spor postúpený osobitne miestne príslušnému súdu a to
Okresnému súdu Bardejov, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca 1. a žalobca 2., a to
podľa § 19 písm. d/, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
17. Z listinného dôkazu, ktorý už je obsahom spisového materiálu, a to zo zmluvy o dielo č. X/XXXX zo
dňa 22.06.2018 vyplýva, že zhotoviteľ zhotoví dielo v súlade so zákonmi, predpismi a normami, ktoré

sú platné na území Slovenskej republiky, ako aj v súlade so stavebným povolením a touto zmluvou o
dielo a že sa zaväzuje na stavbu nasadiť len personál, ktorý je zdravotne a odborne spôsobilý, ktorý
vykonáva potrebné práce podľa zmluvne dohodnutých podmienok a v primeranom čase a je dostatočne
vybavený vhodnými nástrojmi a prístrojmi – Čl. 5, ods. 5.3 a 5.6. Z listinného dôkazu, ktorý je už
obsahom spisového materiálu, a to z výpisu z obchodného registra žalovanej v 1. rade a z výpisu zo

živnostenského registra žalovanej v 2. rade nevyplýva, že by žalovaná 1. rade a žalovaná v 2. rade
disponovali potrebným živnostenským oprávnením k realizácii remeselných živností: - A. - H. - P. - G. - F.
- N. - K. S. G. - A., rekonštrukcia a údržba vyhradených technických zariadení elektrických a viazaných
živností: - Výkon činnosti stavbyvedúceho alebo Výkon činnosti stavebného dozoru - Výkon činnosti
vedenia uskutočňovania stavieb na individuálnu rekreáciu, prízemných stavieb a stavieb zariadenia

staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m, drobných stavieb a ich zmien.
Vykonaním navrhovaného dôkazu sa má preukázať, že žalovaná 1. a žalovaná 2. nevykonali dielo podľa
zmluvy, odborne, v súlade so zákonmi, predpismi a normami, čo mohlo mať za následok neodbornú
realizáciu diela, ktorá viedla k reklamovaným vadám diela, a preto navrhli, aby žalovaná 1. a žalovaná
2. predložila listinné dôkazy, a to subdodávateľské zmluvy, na základe ktorých pribrala žalovaná v 1.

a žalovaná v 2. rade subdodávateľov k realizácii diela, resp. pracovné zmluvy zamestnancov, ktorí pri
realizácii diela disponovali potrebnou kvalifikáciou a dielo osobne vykonávali.
18. Žalované v písomnom vyjadrení zo dňa 18.09.2024 k vyjadreniu žalobcov uviedli, že sa vo
svojom odpore, ale aj v podaní zo dňa 14. marca 2024 vyjadrili vyčerpávajúcim spôsobom k skutkovýmokolnostiam, ako aj k právnemu posúdeniu veci. Občiansky zákonník ustanovuje nie len rozsah
zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela, ale aj to aké práva vznikajú objednávateľovi v prípade, že
dielo má vady. Nakoniec, Občiansky zákonník upravuje aj postup, akým je objednávateľ povinný si

svoje práva zo zodpovednosti za vady uplatniť a dôsledky toho, ak objednávateľ tieto práva spôsobom
upraveným v Občianskom zákonníku neuplatní. Tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka, z ktorých
vyplýva kto a za aké vady diela zodpovedá, ako aj to, kto a aké práva, voči komu a akým spôsobom
si môže uplatňovať a aké sú dôsledky, ak oprávnená osoba takýmto spôsobom nepostupuje, nemožno
nahrádzať konštrukciami žalobcov nemajúcimi oporu v platnom práve. Nedostatok ukotvenia svojich

domnelých nárokov sa žalobcovia usilujú nahradiť svojskými konštrukciami, ktoré nemajú s platným
právom identifikovateľné styčné body. Táto absencia kontaktu s platnou právnou úpravou našla v
podaní žalobcov vyjadrenie aj v tom, že sa žalobcovia doposiaľ vo svojich podaniach, súc zastúpení
advokátom, vyhli akémukoľvek odkazu na ustanovenia právnych predpisov (Občianskeho zákonníka),
z ktorých by mal vyplynúť ich nárok uplatňovaný voči žalovaným. Žalobcovia sa tak zaobišli bez
označenia ustanovení právnych predpisov, z ktorých svoje domnelé nároky vyvodzujú tak v návrhu

na vydanie platobného rozkazu, ako aj v podaní, ktorým navrhli pokračovanie v konaní. Nakoniec
žalobcovia neidentifikovali žiadne ustanovenia Občianskeho zákonníka, z ktorých by im vyplývali ich
nároky voči žalovaným ani vo svojom podaní z 10. augusta 2024. Aj keď Civilný sporový poriadok právne
zdôvodnenie neustanovuje ako obligatórnu súčasť žaloby, nemožno prehliadnuť, že takáto absencia
právneho zdôvodnenia uplatneného nároku, je signifikantná pre žalobcami uplatnený nárok, ktorý nemá

oporu v ustanoveniach právnych predpisov.
19. Jediným ustanovením právneho predpisu, na ktoré možno nájsť odkaz v podaní žalobcov z 10.
augusta 2024, je ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúcich spotrebiteľské zmluvy aj to
len v kontexte toho, že žalobcovia v tomto podaní namietajú nepríslušnosť Mestského súdu Košice a
žiadajú, aby bol spor postúpený „osobitne miestne príslušnému súdu“, a to podľa ust. § 19 písm. d)

CSP. Žalovaní poukázali na to, že žalobcovia si túto osobitnú miestnu príslušnosť neuplatnili v podaní,
ktorým navrhovali pokračovanie v konaní po podaní odporu. Súd v upomínacom konaní, teda postupoval
v súlade s ust. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z., keď vec postúpil Mestskému súdu Košice. V
tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že podľa ust. § 41 CSP skúma súd miestnu príslušnosť iba na
námietku žalovaného. Žalované námietku miestnej príslušnosti nevzniesli. V predmetnej veci nejde o

výlučnú miestnu príslušnosť, keďže ide podľa ust. § 19 CSP o alternatívnu miestnu príslušnosť, teda
o príslušnosť danú na výber. Aj keď príslušnosť daná na výber podľa ust. § 19 CSP je predmetom
voľby žalobcu, tento ju realizuje podaním žaloby na súd. Žalobcovia podali návrh na vydanie platobného
rozkazu v upomínacom konaní, čo samo o sebe spochybňuje možnosť využiť z ich strany príslušnosť
danú na výber. V návrhu na pokračovanie v konaní uviedli len to, že navrhli pokračovať v konaní na

súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na uvedené podľa
názoru žalovaných nie sú žalobcovia v súčasnom stave konania oprávnení uplatňovať právo na výber
miestnej príslušnosti súdu.
20. Na pojednávaní dňa 27.09.2024 strany zotrvali na doterajších vyjadreniach.
21. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluva o dielo I. X/XXXX na zhotovenie stavby

uzatvorenej podľa §§ 631 – 656 Občianskeho zákonníka zo dňa 22.06.2018, Dodatok č. 1 k Zmluve
o dielo I. X/XXXX na zhotovenie stavby uzatvorenej podľa §§ 631 – 656 Občianskeho zákonníka zo dňa
24.07.2018, Dodatok č. 2 k Zmluve o dielo I. X/XXXX na zhotovenie stavby uzatvorenej podľa §§ 631
– 656 Občianskeho zákonníka, výpis LV č. XXX, faktúra I. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2019 na sumu
12600 eur, faktúra I. XXXXXXXXXX zo dňa 29.03.2019 na sumu 16585 eur, faktúra I. XXXXXXXXXX

zo dňa 06.06.2019 na sumu 30800 eur, faktúra I. XXXXXXXXXX zo dňa 01.08.2019 na sumu 15000
eur, faktúra I. XXXXXXXXXX zo dňa 16.09.2019 na sumu 32500 eur, faktúra I. XXXXXXXXXX zo dňa
11.05.2020 na sumu 14599,04 eur, preddavková faktúra I. M. zo dňa 03.09.2018 na sumu 11997,92 eur,
faktúra I. XX/XXXX zo dňa 02.11.2018 na sumu 7761,68 eur, predžalobná výzva zo dňa 10.02.2021, list
na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady diela zo dňa 09.12.2020, výzva na riadne ukončenie diela

zo dňa 07.10.2020 6, technicko-odborného stanovisko Cechu strechárov Slovenska zo dňa 10.04.2023,
stanovisko k nedostatkom na novostavbe rodinného domu zo dňa 29.09.2020, faktúra I. XXXXXXX
vyhotovená dňa 31.03.2023, faktúra I. XXXXXXX vyhotovená dňa 2.05.2023, vyjadrenie žalovanej v 2.
rade k uplatneniu práva zo zodpovednosti za vady diela zo dňa 28.12.2020, Emailová komunikácia
zo dňa 25.09.2019, sumarizácia vykonaných prác 08/2019 na č.l. 65 rub, rozpočet po fázu kolaudácie

na č.l. 66, potvrdenia o hotovostnom vklade, platobných príkazov na úhradu, potvrdenie o zrealizovaní
transakcie na č.l. 67 – 73, kolaudačné rozhodnutie na č.l. 101, protokol o odovzdaní stavby zo dňa
27.07.2020, list zo dňa 4.11.2020, stavebné povolenie na č.l. 125, výpis zo živnostenského registra č.l.127, výpis z obchodného registra na č.l. 128, zoznam voľných živností, zoznam remeselných živností,
zoznam viazaných živností na č.l. 162 - 211 súdneho spisu.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

22. Zmluvou o dielo I. X/XXXX na zhotovenie stavby uzatvorenej podľa §§ 631 – 656 Občianskeho
zákonníka zo dňa 22.06.2018 sa v zmysle č. 2. Predmet zmluvy bodu 2.1. žalovaná v 2. rade ako
zhotoviteľ zaviazala pre žalobcu v 1. rade ako objednávateľa zhotoviť dielo, ktorým je výstavba O. Q.
C. D. – 1 Etapa – búracie práce a príprava podkladu k výstavbe, na parcele I. XXX/XX nachádzajúcej
sa v obci, k.ú. C. D., okres N. podľa projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom, stavebného

povolenia a za podmienok zmluvy a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu diela.
23. Dodatkom č. 1 k Zmluve o dielo I. X/XXXX na zhotovenie stavby uzatvorenej podľa §§ 631 – 656
Občianskeho zákonníka zo dňa 24.07.2018 uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade ako objednávateľom
a žalovanou v 2. rade ako zhotoviteľom sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ je povinný vypracovať
kalkuláciu na základy a betónovú platňu a následne vyhotoviť preddavkovú faktúru a objednávateľ je
povinný zaplatiť zálohu.

24. Dodatkom č. 2 k Zmluve o dielo I. X/XXXX na zhotovenie stavby uzatvorenej podľa §§ 631 – 656
Občianskeho zákonníka uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade ako objednávateľom a žalovanou v 2.
rade ako zhotoviteľom sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ je povinný vypracovať kalkuláciu na
hrubú stavbu - 1. časť murovaná a vyhotoviť preddavkovú faktúru a objednávateľ je povinný zaplatiť
zálohu.

25. Medzi žalovanou v 1. rade, ako zhotoviteľom a žalobcom v 1. rade ako objednávateľom bola
uzatvorená aj zmluva o dielo, a to na základe cenovej ponuky žalovanej v 1. rade žalobcovi v 1. rade. Z
tejto ponuky označenej ako „Rozpočet po fázu kolaudácie“ vyplýva, že zhotovenie strechy bolo súčasťou
tejto zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou v 1. rade. Skutočnosť, že túto
zmluvu o dielo, súčasťou ktorej bolo zhotovenie strechy, uzatvorila so žalobcom v 1. rade žalovaná v

1. rade, vyplýva z preddavkovej faktúry č. XXXXXXXXXX vyhotovenej a splatnej zo dňa 6. júna 2019
znejúcej na sumu 30.800 eur, kde je ako dodávateľ uvedený: „A., N.,“ z e-mailu, ktorý žalovaná v 1. rade
zasielala žalobcovi v 1. rade rozpočet do fázy kolaudácie, kde je ako odosielateľ uvedený: „A., N.“, ako
aj z protokolu o odovzdaní stavby, kde je ako odovzdávajúci uvedený: „A., N.“.
26. Z výpisu LV č. XXX vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú vlastníkmi rodinného domu so súpisným

I. XX, nachádzajúceho sa na pozemku s parcelným číslom XXX/XXX v k.u. C. D., M. C. D., M. N.,
evidovaného na predmetnom liste vlastníctva.
27. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
28. V zmysle ust. § 631 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy sa zmluvou o
dielo zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu

vykoná na svoje nebezpečenstvo.
29. V zmysle ust. § 646 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka záručná doba je 24 mesiacov. Pri veciach,
ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu
ako 24 mesiacov; záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiastky.
Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej doby. Pri zhotovení

stavby je záručná doba tri roky. Vykonávací predpis môže ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb
môže byť záručná doba kratšia, najmenej však osemnásť mesiacov.
30. V zmysle ust. § 648 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je
objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu
bez zbytočného odkladu. Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla

podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté
právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre
väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu
užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.
31. V zmysle ust. § 649 Občianskeho zákonníka práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u

zhotoviteľa v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania
opravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom,
kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.
32. V zmysle ust. § 124 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný

okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
33. Súd v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP určil, že v konaní nebola medzi stranami spornou skutočnosť,
že žalobca v 1. rade uzatvoril dňa 22. júna 2018 so žalovanou v 2. rade Zmluvu o dielo I. X/XXXX. Takisto
žalobca v 1. rade uzatvoril so žalovanou v 2. rade Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2 k predmetnej zmluve odielo. Žalobkyňa v 2. rade nebola zmluvnou stranou tejto zmluvy o dielo, ani jej dodatku č. 1, ani dodatku
č. 2. V konaní nebolo sporným, že Zmluvou o dielo I. X/XXXX uzavretou medzi žalobcom v 1. rade ako
objednávateľom a žalovanou v 2. rade ako zhotoviteľom zo dňa 22.06.2018 bol dohodnutý rozsah diela -

búraciepráce.Dodatkomč.1zodňa24.07.2018boldohodnutýrozsahdiela-základyabetónováplatňa.
Dodatkom č. 2 bol dohodnutý rozsah diela - hrubá stavba - prvá časť murovaná. V konaní nebolo ďalej
sporným, že medzi žalovanou v 1. rade, ako zhotoviteľom a žalobcom v 1. rade ako objednávateľom
bola uzatvorená aj zmluva o dielo, a to na základe cenovej ponuky žalovanej v 1. rade žalobcovi v 1.
rade. Z tejto ponuky označenej ako „Rozpočet po fázu kolaudácie“ vyplýva, že zhotovenie strechy bolo

súčasťou tejto zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade. Skutočnosť,
žetútozmluvuodielo,súčasťouktorejbolozhotoveniestrechyuzatvorilasožalobcomv1.radežalovaná
v 1. rade, vyplýva z preddavkovej faktúry I. XXXXXXXXXX vyhotovenej a splatnej zo dňa 6. júna 2019,
znejúcej na sumu 30.800 eur, kde je ako dodávateľ uvedený: „A., N.,“ z e-mailu, ktorý žalovaná v 1.
rade zasielala žalobcovi v 1. rade rozpočet do fázy kolaudácie, kde je ako odosielateľ uvedený: „A., N.“,
ako aj z protokolu o odovzdaní stavby, kde je ako odovzdávajúci uvedený: „A., N.“ Nebolo sporné, že

dňa 27. júla 2020 bola stavba odovzdaná ako vyhotovená v súlade s projektovou dokumentáciou, čo
vyplýva z protokolu o odovzdaní stavby zo dňa 27. júla 2020, a že dňa 30. júla 2022 bolo na stavbu
vydané kolaudačné rozhodnutie M. C. D.. Žalobkyňa v 2. rade nebola zmluvnou stranou ani tejto zmluvy
o dielo. Nesporným bolo, že v období pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca
v 1. rade adresoval a doručil písomné podania odvolávajúc sa v nich na Zmluvu o dielo I. X/XXXX zo

dňa 22.06.2018 (výhradne) žalovanej v 2. rade. Uvedené mal súd preukázané z listu zo dňa 7.10.2020
označeného ako „Výzva na riadne dokončenie diela a odovzdanie diela objednávateľovi“, z listu zo dňa
9.12.2020 označeného ako „Uplatnenie si práv zo zodpovednosti za vady“ a z listu zo dňa 10.02.2021
označeného ako „Predžalobá výzva“. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému
súdu Banská Bystrica dňa 4.08.2023 si žalobcovia v 1. a 2. rade uplatnili nárok zo zodpovednosti za

vady diela a to strechy na stavbe rodinného domu v M. C. D. (P. O. Q.), C. P. O. „Q.“ I. XXX/XX K. G.T.
C. D.. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že žalobcovia mali zaplatiť sumu 34.261, 87
eur za montážne práce na streche a za dodávku materiálu. Zo súdneho spisu mal súd tiež preukázané,
že žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade bol dňa 23.09.2023 doručený platobný rozkaz Okresného
súdu Banská Bystrica, sp. zn. 14Up/926/2023 zo dňa 7. septembra 2023, ktorým súd uložil žalovaným

zaplatiť žalobcom sumu 34 665, 77 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 34 665,77
eur od 14. apríla 2023 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor, pričom žalovaní sú povinní
plniť žalobcom spoločne a nerozdielne a žalobcovia sú rovnako povinní plnenie vyžadovať spoločne a
nerozdielne. Súd zároveň uložil žalovaným zaplatiť žalobcom trovy konania.
34. V konaní žalované v 1. a 2. rade učinili svojou procesnou obranou spornou dôvodnosť nároku

žalobcov v 1. a 2. rade poukazujúc pritom na to, že nárok zo zodpovednosti za vady diela zanikol.
Žalované v 1. a 2. rade namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v 2. rade.
35. Predmetom sporu je nárok žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovaným v 1. a 2. rade zo zodpovednosti
za vady diela (strechy).
36. Prioritne sa musel súd vysporiadať s námietkou žalovaných týkajúcej sa aktívnej vecnej legitimácie

žalobkyne v 2. rade.
37. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho
z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane
subjektom povinnosti. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,

o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových
strán nenamieta (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp.zn. 2 Cdo 205/2009).

38. V konaní nebola medzi stranami spornou skutočnosť, že iba žalobca v 1. rade uzatvoril dňa 22.
júna 2018 so žalovanou v 2. rade Zmluvu o dielo I. X/XXXX. Takisto iba žalobca v 1. rade uzatvoril
so žalovanou v 2. rade Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2 k predmetnej zmluve o dielo. Žalobkyňa v 2.
rade nebola zmluvnou stranou tejto zmluvy o dielo, ani jej dodatku č. 1, ani dodatku č. 2. Aj napriek
tomu, že žalobcovia si v konaní uplatňovali nároky zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom v 1.

rade a žalovanou v 2. rade a jej dodatkov č. 1 a č. 2, súd dodáva, že žalobkyňa v 2. rade nebola
zmluvnou stranou ani zmluvy o dielo uzatvorenej opäť len medzi žalovanou v 1. rade, ako zhotoviteľom
a žalobcom v 1. rade ako objednávateľom, a to na základe cenovej ponuky označenej ako „Rozpočet
po fázu kolaudácie“ žalovanej v 1. rade žalobcovi v 1. rade. Z uvedeného dôvodu súd poukazujúc naustanovenie § 631 Občianskeho zákonníka a v zhode s právnym názorom žalovaných mal za to, že
žalobkyňa v 2. rade nie je aktívne vecne legitimovaná v tomto konaní. Argumenty uvádzané žalobcami,
vzťahujúce sa k stavebnému povoleniu a ku kolaudačnému rozhodnutiu, sú pre aktívnu legitimáciu

vo vzťahu k uplatňovaniu práv zo zodpovednosti za vady diela irelevantné, pretože toto oprávnenie
patrí objednávateľovi, ktorý je v zmluve o dielo zo dňa 22.06.2018 jednoznačne identifikovaný, a tým
je žalobca v 1. rade. Nepodstatné je aj to, či predmetné dielo patrí alebo nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Rozhodujúce pre posúdenie spornej otázky bolo, žalobkyňa v 2. rade nebola
zmluvnou stranou predmetnej zmluvy o dielo zo dňa 22.06.2018.

39. Pokiaľ ide o spornú otázku, či je nárok žalobcov uplatnený žalobou dôvodný, súd uvádza, že žalobca
v 1. rade nikdy neuplatnil práva zo zodpovednosti za vady diela (strechy) voči žalovanej v 1. rade
v záručnej dobe plynúcej od odovzdania stavby dňa 27. júla 2020 do 27.júla 2023.
40. Uvedenému konštatovaniu zodpovedá preukázaná skutková okolnosť, že žalobca v 1. rade
komunikoval so žalovanou v 2. rade prostredníctvom právnej zástupkyne, a to Advokátskej kancelárie
D. A. A., N.. K listu zo dňa 7. októbra 2020 adresovanému výlučne žalovanej v 2. rade pripojila D. A. A.,

konateľka označenej advokátskej kancelárie splnomocnenie, z ktorého výslovne vyplýva, že ju žalobca v
1. rade splnomocnil na jeho zastupovanie pri uplatňovaní jeho práv a nárokov zo zodpovednosti za vady
diela, zhotoveného na základe Zmluvy o dielo I. X/XXXX zo dňa 22. 6. 2018, uzavretej medzi žalobcom
v 1. rade ako objednávateľom a F. G. H. - A., F.: XX XXX XXX, miesto podnikania: H. XXX/XX, XXX XX
G., ako zhotoviteľom. Z obsahu predmetného splnomocnenia teda vyplýva, že D. A. A. bola oprávnená

konať za žalobcu v 1. rade len vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, a nie vo vzťahu k žalovanej v 1. rade.
Tomu zodpovedá aj obsah listu zo dňa 7. októbra 2022, kedy D. A. A. odkazuje na zmluvu o dielo I.
X/XXXX uzatvorenú medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou v 2. rade. Obsahom uvedeného listu bola
výzva splniť povinnosť vykonať stavbu jej riadnym ukončením a odovzdaním žalobcovi v 1. rade „bez
vád a nedorobkov do 31. októbra 2020“. Žiadna konkrétna vada ani žiaden konkrétny „nedorobok“ v tejto

výzve nebol identifikovaný. Následne bol žalovanej v 2. rade opätovne doručený list od D. A. A. zo dňa
9. decembra 2020, ku ktorému bolo opätovne pripojené splnomocnenie, tentokrát datované dňom 7.
októbra 2020, v ktorom žalobca v 1. rade opätovne splnomocnil D. A. A. na jeho zastupovanie vo veciach
vyplývajúcich zo zmluvy o dielo I. X/XXXX, uzatvorenej medzi ním, ako objednávateľom a žalovanou
v 2. rade ako zhotoviteľkou. Predmetný list bol nazvaný: „Uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady

diela. Odstúpenie od častí Zmluvy o dielo I. X/XXXX uzavretej dňa 22. 6. 2018.“. Obsahom tejto listiny
adresovanej žalovanej v 2. rade bola nespokojnosť žalobcu v 1. rade s osadením interiérových žalúzií,
pričom v tejto časti žalobca v 1. rade odstúpil od zmluvy o dielo I. X/XXXX a žiadal od žalovanej v 2. rade
zaplatenie sumy 4.200 eur v lehote siedmych dní od doručenia tohto odstúpenia. V uvedenej písomnosti,
opätovne adresovanej žalovanej v 2. rade, D. A. A. v mene žalobcu v 1. rade uviedla, že strecha je

„evidentne zvlnená“ a uplatnila si právo na zľavu z ceny diela, ktorú žalobca v 1. rade zaplatil, a to vo
výške 10.000 eur. Ďalej si žalobca v 1. rade uplatnil voči žalovanej v 2. rade právo zo zodpovednosti
za údajne nakrivo osadenú žumpu, a to v podobe zľavy z ceny diela vo výške 1.000 eur, odstúpil od
zmluvy v časti týkajúcej sa studne a žiadal o vrátenie sumy 1.560 eur, uplatnil si právo zo zodpovednosti
za údajné vady diela - nerovnosť podlahy na prízemí, hlavne pri hosťovskej izbe, v podobe zľavy z ceny

diela vo výške 500 eur, zo zodpovednosti za vady diela, za údajnú nerovnosť obvodových múrov vo
výške 5.000 eur a za nerovnosť dlažby v garáži - zľavu vo výške 300 eur. Nakoniec sa právna zástupkyňa
žalobcu v 1. rade opätovne obrátila na právnu zástupkyňu žalovanej v 2. rade listom zo dňa 10. februára
2021, kde v podstate zopakovala svoje, už dovtedy uplatnené výhrady voči žalovanej v 2. rade.
41. Prvý krát sa žalobca v 1. rade domáhal nárokov voči žalovanej v 1. rade (aj to na základe Zmluvy

o dielo I. X/XXXX zo dňa 22.06.2018, predmetom ktorej nebolo zhotovenie strechy), až na základe
návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý platobný rozkaz bol žalovanej v 1. rade doručený dňa
23.09.2023, t.j. po uplynutí záručnej doby, ktorá začala plynúť dňa 27.07.2020 a zanikla preklúziou dňa
27.07.2023.
42. Vzhľadom na to, že práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej

dobe, inak zaniknú, má súd poukazujúc na ust. § 124 CSP a v zhode s procesnou obranou žalovaných
za to, že uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady ako hmotnoprávny úkon objednávateľa - žalobcu
v 1. rade je voči žalovanej v 1. rade účinný dňom doručenia platobného rozkazu žalovanej v 1. rade.
Dňom doručenia platobného rozkazu sa žalovaná v 1. rade prvýkrát dozvedela o uplatňovaní práv zo
zodpovednosti za vady diela žalobcom v 1. rade voči nej, v uvedenom čase však už žalobca takéto

právo nemal, pretože uplynutím záručnej doby zaniklo.
43. Žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že od začiatku zhotovenia stavby komunikovali s pani F. G. H., ktorá
v predmetnej veci vystupuje ako žalovaná v 2. rade podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia
a aj ako jediná spoločníčka a jediná konateľka žalovanej v 1. rade. Pokiaľ mala vedomosť o vadách diela,tak túto vedomosť musela mať aj ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia a aj
ako konateľka obchodnej spoločnosti žalovanej v 1. rade. R., telefonická a písomná komunikácia s pani
F. G. H. nebola odlišná od toho, či sa s ňou komunikovalo ako so žalovanou v 1. rade alebo žalovanou

v 2. rade, a preto, ak boli vytknuté vady diela doručené F. G. H. musela mať logicky o tom vedomosť či
už ako žalovaná v 1. rade alebo ako žalovaná v 2. rade.
44. Aj vo vzťahu k vyššie uvedenému tvrdeniu žalobcov je nutné prisvedčiť správnosti procesnej
obrany žalovaných. Fyzická osoba a obchodná spoločnosť, ktorej spoločníkom a konateľom je tá istá
fyzická osoba, sú dva iné/odlišné subjekty práva s rozdielnou právnou subjektivitou a so samostatnou

právnou úpravou podľa § 18 a nasl., resp. podľa § 7 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 20 ods. 1
Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby robia štatutárne orgány. Štatutárnym orgánom
spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Konateľom spoločnosti môže byť len
fyzická osoba, čo vyplýva z § 133 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaná v 2. rade konala ako
štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade, jedná sa o právne úkony žalovanej v 1. rade ako právnickej
osoby. Konanie žalovanej v 2. rade ako fyzickej osoby je zase konaním s účinkami pre ňu. Fyzická

osoba nezodpovedá za záväzky právnickej osoby a naopak.. Z uvedeného dôvodu súd považoval túto
námietku žalobcov za nedôvodnú.
45. Súd vo väzbe na uvedené ďalej poukazuje aj na to, že v zmysle ust. § 649 Občianskeho
zákonníka má uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady povahu jednostranného právneho úkonu
a reklamácia sa uplatňuje u podnikateľa, ktorý vec zhotovil. Aj keď žalovaná v 2. rade, ktorá je

štatutárnym orgánom žalovanej v 1. rade, nadobudla informáciu o nedostatkoch strechy („zvlnenej
strechy“), stalo sa tak na základe výzvy adresovanej žalovanej v 2. rade, a nie žalovanej v 1. rade
a k tomu odvolávajúc sa na Zmluvu o dielo I. X/XXXX zo dňa 22.06.2018, ktorej zmluvnou stranou
ani nebola žalovaná v 1. rade a ktorej predmetom nebolo zhotovenie strechy. Preto skutočnosť, že pri
uplatnení si práv zo zodpovednosti za vady, sa dostala aj do dispozičnej sféry žalovanej v 2. rade, ktorá

je súčasne konateľkou žalovanej v 1.rade, informácia o zvlnenej streche, nemožno považovať za účinné
a kvalifikované uplatnenie si práva zo zodpovednosti za vady strechy u žalovanej v 1. rade, ktorá bola
v zmysle zmluvy o dielo zhotoviteľom strechy. Žalovaná v 1. rade bola zhotoviteľom strechy na základe
inej zmluvy o dielo, ako tej, z ktorej si uplatňoval žalobca práva zo zodpovednosti iných vád avšak voči
žalovanej v 2. rade. V zhode s právnym názorom žalovaných má súd za to, že nie je možné uplatňovať

právazozmluvyuzatvorenejsfyzickouosobouuprávnickejosobyazozmluvy,uzatvorenejsprávnickou
osobou u fyzickej osoby. Keďže predmetom sporu je nárok žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovaným
v 1. a 2. rade zo zodpovednosti za vady strechy ako diela, ktorej zhotovenie bolo predmetom zmluvy
o dielo, zmluvnou stranou ktorej nebola žalovaná v 2. rade, nie je žalovaná v 2. rade pasívne vecne
legitimovaná v konaní. Žalobca si podľa názoru súdu neuplatnil svoj v tomto konaní žalovaný nárok včas

voči správnemu subjektu. Správne určenie subjektu, voči ktorému bolo potrebné si uplatniť nárok, bolo
v súdenom prípade vecou odbornej starostlivosti advokáta.
46. Miestnu príslušnosť súdov na konanie upravuje Civilný sporový poriadok. Z príslušných ustanovení
CSP vyplýva právna úprava miestnej príslušnosti ako všeobecnej miestnej príslušnosti, miestnej
príslušnosti danej na výber, alebo osobitnej výlučnej príslušnosti. Tieto zákonné ustanovenia obmedzujú

možnosť súdu, na ktorý vec napadla, skúmať svoju miestnu príslušnosť iba ak ide o výlučnú miestnu
príslušnosť. Výnimku z tejto zásady predstavuje situácia, ak miestnu príslušnosť súdu namieta
žalovaný. Žalované v 1. a 2. rade, tak ako na to správne poukázali, námietku miestnej príslušnosti
nevzniesli,žalobcoviamiestnupríslušnosťnavýberneuplatnili,aknavrhlipokračovanievkonanínasúde
príslušnom na prejednanie podľa ustanovení CSP preto, už nemožno spochybniť miestnu príslušnosť

konajúceho prvoinštančného súdu.
47. Po vykonaní dokazovania a právnom posúdení súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné
vyhovieť. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
48. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany,
ktorájunastolila.Jevšaknevyhnutné,abyboloreagovanéna podstatné a relevantné argumenty strán.
49. Výsledok sporu zakladá právo žalovaných v 1. a 2. rade na plnú náhradu trov konania voči žalobcom

v 1. a 2. rade, keďže žalované boli v konaní úspešné v plnom rozsahu, preto ich súd považuje za plne
procesne úspešnú stranu sporu.
50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.51. Podľa § 255 ods.1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
53. Súd skúmal splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
54. Aplikácia tohto ustanovenia znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na

náhradu trov konania, čo negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu
trov konania. Z tohto dôvodu musí použitie daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Uvedené ustanovenie má súdu umožniť,
aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych
prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

55. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. V zmysle už
ustálenej judikatúry (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010
či 3 M Cdo 46/2012) nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné

pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné
interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trováchkonania.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonania
alebo určitej procesnej situácii, avšak nejedná sa o automatické pravidlo, ale prvok individualizácie,
keď ustanovenie § 257 CSP neslúži primárne ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových

rozdielov medzi stranami. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými
slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok
(viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 z 31.7.2017).
56. Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonaniaalebourčitej
procesnej situácii, ako aj z aspektov sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov súd prihliada na majetkové,

sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany
k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.
57. Súd nevidel priestor pre aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia.
58. Berúc na zreteľ všetky okolnosti dospel súd k záveru, že princípu spravodlivosti zodpovedá uložiť
žalobcom povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania v plnom rozsahu.

59. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský

súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti).