Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Jarmila Centková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 38C/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123207496
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7123207496.14

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., 2/ F. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., 3/ B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., 4/ A. F. I., H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., 5/ B. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., 6/ B. G. E., nar.
XX.XX.XXXX,bytomD.XX,E.,všetciprávnezastúpeníMgr.AnnouLengelyovou,advokátkou,sosídlom
Murgašova3,Košice,protižalovanej:F.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.XX,E.,zastúpenejMgr.Dávidom

Jánom Novákom, advokátom so sídlom Na Kalvárii 5, Košice v spore o nariadení predaja bytu

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalobcovia 1/ až 6/ majú n á r o k na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%, ktoré žalovaná
zaplatí na účet právneho zástupcu žalobcov 1/ až 6/ do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vydaného
vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ až 6/ žalobou doručenou súdu dňa 28.4.2023 navrhli, aby súd nariadil žalovaným
predaj bytu č. XX, nachádzajúci sa na X H.. obytného domu na ulici D. XX J. E., súp. číslo XXX H. L.
XXX zapísaného na LV č. XXXXX v k.ú. K., ktorý užíva syn žalovaných 1/ a 2/, v lehote do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku. Zároveň požadovali náhradu trov konania.

2. Podaním doručeným súdu dňa 13.05.2025 vzali žalobcovia 1/ až 6/ žalobu späť v celom rozsahu
a žiadali, aby súd konanie zastavil. Uviedli, že žalovaná, po podaní žaloby - v priebehu konania pred
nariadením termínom pojednávania /13.5.2025/, vysťahovala svojho syna M. F. z bytu, ktorý následne
predala, a tým došlo k odstráneniu dôvodu podania žaloby. Okolnosti spočívajúce v správaní žalovanej
tak pred podaním žaloby, ako aj jej postoj v konaní, keď napriek poskytnutej pomerne dlhej lehote (počas
prerušenia konania), z jej strany k žiadnemu (vy)riešeniu vzniknuté stavu nedošlo, ako aj jej majetkové

pomery spočívajúce v tom, že žalovaná jeden byt na K. XX J. E. (ešte s manželom) bezodplatne -
Darovacou zmluvou previedla na A. K. (1/2), F. F. a B. F. (obom po 1), k bytu si zriadila vecné bremeno
práva dožitia, a druhý Byt (na D. XX J. E., ktorý je predmetom konania) teraz v máji 2025 predala,
nepredstavujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), ku ktorým by bolo možné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Na základe uvedeného požadovali
aj náhradu trov konania.

3. Žalovaná v podaní zo dňa 28.5.2025 uviedla, že so späťvzatím žaloby súhlasí, žiada aby súd
konanie zastavil a nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania. Nestotožňuje s tým,
že je zodpovedná za procesné zavinenie zastavenia konanie, ktoré by malo za následok, že má byť
žalobcom priznaná plná náhrada trov konania a to z dôvodu, že žalovaná počas konania jednak
uvádzala, že byt ktorého nariadenie predaja sa žalobcovia domáhajú chce predať (čo aj následne urobila

a previedla vlastnícke právo na tretiu osobu), zároveň však počas konania neuznávala nárok žalobcov
a nepovažovala žalobu za dôvodnú. Predmetné konanie, teda konanie o nariadenie predaja bytu nie jekonaním napríklad o zaplatenie nevyplatenej faktúry, kedy by žalovaná uhradila žalovanú sumu, čím by
preukázala dôvodnosť žaloby. Žalovaná (ani nebohý žalovaný v 1. rade) ako vlastník bytu v predmetom
byte nebývala, teda ona sa nemohla dopustiť akéhokoľvek konania, ktoré by ohrozovalo nerušený výkon

vlastníckeho práva ostatných susedov. V konaní nebolo ukončené dokazovanie, nebolo vykonaných
viacero dôkazov, bez vykonania ktorých by súd nemohol vo veci meritórne rozhodnúť. Z daných dôvodov
má za to, že zastavenie konania nemožno pričítať žiadnej zo strán a preto žiada, aby súd rozhodol tak,
že žiadnej zo strán neprizná náhradu trov konania. V danom prípade existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa podľa ust. § 257 CSP. Žaloba bola podaná na chránené osoby vo vysokom veku za to, že

ako vlastníci bytu mali narušovať pokojné bývanie susedov. Žalovaní ako osoby, ktoré nikdy neboli na
súde, sa zrazu dostali do pozície žalovaných, pričom pre nich sa jednalo o extrémny zásah na psychiku
a duševné zdravie žalovaných, čo vyústilo až do toho, že žalovaný v 1. rade počas konania zomrel.
Žalovaná v 2. rade smrť svojho manžela doteraz veľmi ťažko nesie, pričom sama má rozsiahle zdravotné
problémy, napriek tomu sa za pomoci aj zúčastnila pojednávania ( vypovedať už nemohla a musela
opustiť pojednávanie, nakoľko vzhľadom na veľmi emotívne správanie žalobcov, by mohlo mať veľmi

negatívny vplyv, ak by „vydržala“ celé pojednávanie). Napriek svojmu zdravotnému stavu cestou svojho
právneho zástupcu bola v konaní aktívna, nemarila priebeh konania, podávala vyjadrenia, navrhovala
a predkladala dôkazy, pričom stále chcela vec vyriešiť zmierlivo. Vzhľadom na povahu konania, úmrtie
jedného za žalovaných počas konania, taktiež skutočnosť, že sa nikdy nedopustila akéhokoľvek konania
v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by narušilo výkon vlastníckeho práva akéhokoľvek žalobcu, je zrejmé,

že v prípade, ak by mal súd za to, že zastavenie konania zavinila, tak tú existujú výnimočné okolnosti
pre nepriznanie náhrady trov konania pre dôvody osobitného zreteľa.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia :
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než

sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

P r á v n y záver :

11. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.
dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle,
ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). Vzhľadom na tento
dispozitívny úkon žalobcov 1/ až 6/, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je a súhlas žalovanej so
zastavením konania, súd rozhodol tak, že konanie zastavil.

12. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.

13. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo
zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiťtrovy konania procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a
podľa toho rozhodnúť o náhrade trov konania.

14. Ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože po začatí konania žalovaný zaplatil
to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Ak žalobca
zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a
teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

15. Pokiaľ žalobcovia 1/ až 6/ zobrali svoju žalobu späť z dôvodu, že po podaní návrhu došlo k predaju
bytu zo strany žalovanej, došlo tým k naplneniu žalobného petitu, ktorého sa žalobcovia 1/ až 6/ v tomto
konaní domáhali. Nemožno tu preto skúmať v tomto štádiu konania, či k predaju bytu po podaní návrhu
došlo dôvodne alebo nie, avšak len z hľadiska procesného, to znamená, že nárok žalobcov 1/ až 6/ bol
uspokojený zo strany žalovanej. Na základe toho súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia §
256 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal žalobcom 1/ až 6/ plnú náhradu trov konania.

16. Súd sa zaoberal aj možnosťou aplikácie ustanovenie § 257 CSP, ktoré predstavuje výnimku, k
použitiu ktorej možno pristúpiť len vo výnimočných prípadoch. Účelom ustanovenia § 257 CSP je
zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Zákon ustanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy.

Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nepriznať náhradu trov podľa hore uvedeného výnimočného
ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu
nárokov. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiach konkrétneho prípadu a musí mať
výnimočný charakter. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým konaniam
alebo určitej procesnej situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom

procesnej situácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov, dochádza k nej vtedy, ak v priebehu
konania výrazne vystupuje do popredia, že povinná strana sporu môže uhradiť náhradu trov z dôvodov,
ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Treba však zvýrazniť, že
pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej, ktorá by podľa všeobecných ustanovení

postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej, ktorej majetková sféra by bola použitím
výnimočného ustanovenia dotknutá. Napokon treba si všímať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu
uplatneniu nárokov, prihliadať na postoj strán sporu.

17. Súd má za to, že v prejednávanej veci neexistuje ani jeden z aspektov výnimočného ustanovenia

§ 257 CSP, na základe ktorého by súd výnimočne žalobcom 1/ až 6/, ako úspešným účastníkom nárok
na náhradu trov konania nepriznal od žalovanej, ktorá zavinila jeho zastavenie. Žalovaná už v čase
podania žaloby (v roku 2023) bola osobou vo vyššom dôchodkovom veku. Vyšší dôchodkový vek,
či zdravotný stav sám o sebe, bez uvedenia, resp. preukázania iných okolnosti, nie je dôvodom pre
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Pokiaľ ide o sociálny aspekt súd akceptuje, že majetkové pomery

žalovanej, ktorá je v dôchodkovom veku sú veľmi obmedzené na druhej strane sociálny aspekt žalovanej
neprevyšuje okolnosti, ktoré viedli žalobcov 1/ až 6/ k súdnemu uplatneniu nároku. V priebehu konania
došlokuspokojeniunároku,ktoréhosažalobcovia1/až6/domáhalivžalobe.Súdnezistildôvodyhodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne aplikoval ustanovenie § 257 CSP, preto o trovách konania
rozhodolpodľa§256ods.1CSP,tak,žežalobcom1/až6/priznalnároknanáhradutrovkonaniavplnom

rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % od strany, ktorá zastavenie konania zapríčinila, t.j. od žalovanej. Výšku
trov konania určí vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice, do 15 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienkyb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.