Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124284670
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124284670.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobkyne A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C. C., zastúpenej advokátkou
JUDr. Danielou Bacíkovou, so sídlom Lazovná 45, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému D. E.,
nar: XX. XXXXXXXX XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., zastúpený splnomocneným zástupcom A. G.
H., I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX C. C., o zaplatenie 2.820,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/17/2024-100 z 11.
marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobe o vrátenie pôžičky v sume 2.500,- Eur s príslušenstvom vo forme úroku z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 2.500,- Eur od 01. februára 2024 do zaplatenia a vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 320,- Eur súd prvej inštancie vyhovel v celom rozsahu. Vykonaným dokazovaním
súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalobkyňa preukázala svoje tvrdenia o požičaní sumy 2.500,-

Eur žalovanému, aj úhradu výživného namiesto žalovaného vo výške 320,- Eur v mesiaci december
2022. Vrátenie pôžičky napriek výzve žalobkyne, ani vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný
v konaní nepreukázal. Nárok na vrátenie pôžičky posúdil podľa ust. § 657 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, ktorý nevyžaduje uzavretie zmluvy o pôžičke písomnou formou. Zmluva o pôžičke
je neformálnou, avšak reálnou zmluvou, pre jej vznik sa vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky
dlžníkovi. Z prehlásenia o pôžičke (ďalej aj „prehlásenie“), z obsahu ktorého zistil, že žalobkyňa požičala
žalovanému 2.500,- Eur a 320,- Eur, ktoré síce z právneho hľadiska nedosahuje úroveň formálnej

zmluvy, ale je z neho zrejmá podstata záväzku, súd prvej inštancie vyvodil, že bezhotovostný vklad
dňa 10. februára 2022 zo strany žalobkyne na účet žalovaného vo výške 1.500,- Eur nebol vkladom do
spoločného podnikania žalobkyne a žalovaného (obrana žalovaného o existencii spoločného podnikania
so žalobkyňou preukázaná nebola), ale pôžičkou poskytnutou žalobkyňou žalovanému. Listinný dôkaz o
odovzdaní ďalších 1.000,- Eur pôžičky žalobkyňa súdu nepredložila, avšak z elektronickej komunikácie
strán sporu prostredníctvom sociálnej siete Facebook v kontexte s ostatnými dôkazmi súd prvej
inštancie považoval za preukázané aj požičanie tejto sumy. Osobitnú váhu prisúdil konajúci súd

výrokom žalovaného, kde na výzvu žalobkyne, aby jej vrátil požičanú sumu, žalovaný rovnako tvrdil,
že žalobkyňou žiadaná suma okrem 320,- Eur bola vkladom do spoločného podnikania, napriek tomu
žalobkyni „dá všetko“, ktoré (výroky) potvrdzujú tvrdenia žalobkyne o existencii pôžičky a úhrade
výživného na maloleté deti žalovaného. Suma 320,- Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na stranežalovaného upravené v § 454 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa plnila za žalovaného to, čo
mal plniť on sám Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni vznikla žalovanému podľa § 456
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.1. Z dôvodu, že súd musel rozhodnúť na základe nepriamych dôkazov, zohľadnil aj dôveryhodnosť
strán sporu. Za nedôveryhodnejšiu osobu vyhodnotil žalovaného, ktorý na otázku súdu, či bol v minulosti
trestne stíhaný, odpovedal, že tom nemá žiadnu vedomosť. Dopytom na Okresnú prokuratúru Banská
Bystrica na návrh žalobkyne ale bolo zistené že 15. februára 2024 bolo uznesením Okresnej prokuratúry
Banská Bystrica zastavené trestné stíhanie voči žalovanému obvineného z trestného činu sprenevery

podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. Súd prvej inštancie si bol vedomý, že tento fakt nemá priamy
vplyv na posúdenie veci, ale pri hodnotení výpovede žalovaného nemohol opomenúť rozpor medzi jeho
tvrdením a objektívne zistenou skutočnosťou.
1.2. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania rozhodol v súlade so zásadou
úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.
s. p.“).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. V úvode označuje za odvolacie dôvody
len dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) g) a h) C. s. p. a v nasledujúcej vete pridáva
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku, z ktorých zdôvodnil iba
odvolací dôvod o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov a o

nesprávnom právnom posúdení veci . Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalovaného je nesprávne,
v rozpore s vykonaným dokazovaním, z čoho pramení aj jeho nesprávne právne posúdenie. Osobitne
vytýkal žalovaný súdu prvej inštancie, že jeden dôkaz nadradil nad všetky ďalšie, čo nedostatočným
spôsobom v napadnutom rozhodnutí odôvodnil. Formalistickým posúdením skutkového stavu súd
prvej inštancie neprimerane poškodil žalovaného na jeho právach. Prehlásenie o poskytnutí pôžičky

vypracované A. B., nie žalobkyňou bez označenia dátumu vyhotovenia tejto listiny s textom v prítomnom
čase žiadnym spôsobom podľa názoru žalovaného nepreukazuje tvrdenia žalobkyne o poskytnutí
pôžičky vo výške 2.500,- Eur a nevrátení sumy 320,- Eur za úhradu výživného v mene žalovaného.
Žalobkyňa pred súdom prvej inštancie uvádzala nepravdivé, vágne tvrdenia, ktoré nepreukázala.
Sama vyhlásila, že si nepamätá, kde mala žalovanému odovzdať dva krát po 500,- Eur do jeho

rúk. Žalobkyňa nepravdivo tvrdila, že u žalovaného pracovala ako brigádnička, keď podľa Dohody o
pracovnej činnosti vykonávala prácu zodpovedného vedúceho. Listiny preukazujúce pracovnoprávny
pomer medzi žalobkyňou a žalovaným neboli podpísané, preto ich nie je možné považovať za listinný
dôkaz. Žalovaný naďalej tvrdí, že aj platbu za mesiac december 2022 na účet exekútora vo výške 320,-
Eur žalobkyni vyplatil. Aj keď podľa prehlásenia o pôžičke vypracovaného podľa tvrdenia žalobkyne na

konci roku 2022 mal žalovaný prevziať od žalobkyne pôžičku vo výške 2.820,- Eur, kde suma 320,-
Eur mala byť poskytnutá žalovanému „za výživné“, súd prvej inštancie priznal túto sumu žalobkyni
z titulu bezdôvodného obohatenia, čím jej priznal na úkor žalovaného iné právo, ako jej prináleží. V
zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Českej republiky veriteľ musí preukázať
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí, právny vzťah z

pôžičkymedzizmluvnýmistranaminevznikne.Zelektronickejkomunikáciepredloženejsúdužalobkyňou
jednoznačne vyplýva konanie žalobkyne a žalovaného smerujúce k rozchodu, ktoré však nijakým
spôsobom nepreukazuje vôľu žalovaného vrátiť žalobkyni ňou žiadané finančné prostriedky. Naopak
predmetná komunikácia potvrdzuje tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa a žalovaný mali spoločné aktivity
a podnikanie, a že si žalovaný splnil svoju povinnosť a splátku výživného vo výške 320,- Eur žalobkyni

vrátil.
2.1. Žalovaný navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie, eventuálne ho zmeniť a žalobu zamietnuť.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného upozornila, že niektoré odvolacie dôvody nie sú
žiadnym spôsobom konkretizované. K námietkam žalovaného, že prehlásenie o poskytnutí pôžičky

nepreukazuje požičanie vymáhaných súm žalovanému uviedla, že si je vedomá toho, že predložené
prehlásenie nie je priamym dôkazom o uzavretí písomnej zmluvy o pôžičke, zákon však nevyžaduje,
aby zmluva o pôžičke mala písomnú formu. Prehlásenie vyhotovili spoločne so žalovaným práve ako
dôkaz, že peniaze žalovanému poskytnuté boli. Žalovaný svoj podpis na prehlásení nenamietal. Ak by
skutočnosti v ňom uvedené pravdivé neboli, žalovaný by prehlásenie nepodpísal. Poprela, že žalovaný

podpísal prázdny papier, do ktorého ona následne vpísala text. Naďalej popierala, že by 1.500,- Eur
poslala na účet žalovaného ako vklad do podnikania. U žalovaného pracovala na základe dohody o
pracovnej činnosti. Výsluchom svedka K. B. C. F. navrhnutého žalovaným bolo potvrdené, že strany
sporu nemali uzavretú žiadnu dohodu o združení, na základe ktorej by spoločne podnikali. Žalovanýnespochybnil, že za neho na účet exekútora platila výživné na jeho maloleté deti. Žalovaný nepreukázal,
že jej platbu, ktorú za neho v decembri 2022 na výživné zaplatila, následne vrátil. Súd prvej inštancie
podľa jej názoru správne vyhodnotil vykonané dôkazy, z nich vyvodil správny skutkový aj právny

záver a svoje rozhodnutie dostatočne a logicky odôvodnil, preto navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej
inštancie.

4. Funkčná príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní žalovaného je
daná ust. § 34 ods. C. s. p. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1

C. s. p.), len na vady týkajúce sa procesných podmienok prihliada, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené (§ 380 ods. 2 C. s. p.). Vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd nezistil. Vec
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) z dôvodu, že nebolo potrebné
zopakovať, ani doplniť dôkazy vykonané súdom prvej inštancie. Skutkový stav zistený prvoinštančným
súdom považuje odvolací súd za správny a dostatočný. V súlade s § 383 C. s. p. z neho odvolací súd pri
posúdení dôvodnosti odvolania žalovaného vychádzal. Odvolanie žalovaného vyhodnotil odvolací súd

ako nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo výroku aj dôvodoch, ktorý podľa
§ 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré v
žiadnom prípade nemožno označiť za nepreskúmateľné, keď z neho vyplýva, čo bolo predmetom

konania, akým spôsobom odôvodnila žalobkyňa svoj nárok, ako sa voči nemu bránil žalovaný, aké
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ponúkli strany sporu, ktoré dôkazy vykonal súd prvej inštancie,
ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a
vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 C. s. p. odvolací súd nezistil.

7. Náležitosti odvolania upravuje Civilný sporový poriadok v § 363 tak, že v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm.
a) až h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že uplatňuje odvolacie dôvody

podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), d), e), f), g) a h). Z textu odvolania nie je možné vyvodiť, v čom vidí
žalovaný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie znemožňujúci žalovanému, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces,
žalovaný nekonkretizoval prečo považuje sudcu JUDr. Pavla Rohárika za vylúčeného z prejednávania
a rozhodovania veci, z akého dôvodu považuje súd za nesprávne obsadený, ani v čom má spočívať

vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nie sú konkretizované dôkazy
navrhnuté ním pred súdom prvej inštancie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré by súd
prvej inštancie nevykonal. Žalovaný neoznačil ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli pred
súdom prvej inštancie uplatnené, ani dôvody, ktoré by prípustnosť ďalších prostriedkov procesnej obrany
v odvolacom konaní odôvodňovali. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.

ÚS 90/2019 z 05.11.2019 iba citácia zákona na riadne uplatnenie odvolacích dôvodov nepostačuje.
Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), d), e), g) neboli riadne uplatnené. Z ich hľadiska nie
je možný prieskum správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8.Žalovanývodvolanínamieta,žesúdprvejinštancieuprednostniljedendôkazpredostatnými,prikladal

mu väčšiu váhu, než ostatným, na základe čoho nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil.Boltohonázoru,žesúdprvejinštanciepriznalžalobkyniinýnárok,nežsiuplatňovala.Žalobkyňa
tvrdila, že aj suma 320,- Eur predstavuje pôžičku a na zaplatenie tejto sumy zaviazal súd prvej inštancie
žalovaného podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

9. Povinnosťou žalobcu podľa § 132 ods. 1 C. s. p. je uviesť v žalobe okrem všeobecných náležitostí
podania označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov
na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobkyňa je od počiatku zastúpená kvalifikovanou právnou
zástupkyňou, advokátkou JUDr. Danielou Bacíkovou a ňou vypracovaná žaloba zodpovedá ust. § 132ods. 1 C. s. p. V žalobe bolo uvedené, že žalobkyňa požičala žalovanému finančné prostriedky vo výške
2.500,- Eur spôsobom, že 10.02.2022 mu poukázala 1.500,- Eur na jeho účet a následne mu v hotovosti
odovzdala dva krát po 500,- Eur, čo považovala za pôžičku. Okrem tejto sumy žiadala uložiť žalovanému

povinnosť na vydanie sumy 320,- Eur, ktoré namiesto žalovaného zaplatila na účet súdneho exekútora
ako výživné na jeho dve maloleté deti. Nie je povinnosťou strany sporu právne kvalifikovať uplatnený
nárok. Právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Úlohou žalobcu je len uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré
umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd skúma, či uvedené
skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej

normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo
je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana
sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale
s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany
sporu a je povinný posúdiť vec podľa právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový
stav dopadajú (podľa uznesenia NR SR sp. zn. 5Cdo/196/2009 z 22. septembra 2010). V minulosti

vyslovený právny názor najvyššieho súdu je stále aktuálny; na rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/196/2009
odkazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v uznesení sp. zn. 4Cdo/56/2024 z 29. apríla 2025, v
ktorom vysvetlil, ako sú rozdelené procesné úlohy jednotlivých subjektov civilného procesu. Základnou
procesnou povinnosťou sporových strán je substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové
okolnosti týkajúce sa sporu a súdu je zverená právna argumentácia, prípadne právna charakteristika

faktov sporu v zmysle zásady iura novit curia, ktorou je ovládaný civilný súdny proces. Prienik medzi
nastolenými úlohami predstavuje možnosť (a nie povinnosť) strán uplatňovať právnu argumentáciu, v
rámci ktorej zvyčajne prezentujú nielen názor na to, ktorú právnu normu má súd aplikovať a ako je
potrebnéjuinterpretovať.Tomutooprávneniustranyzodpovedájednakoprávnenieprotistranynaprávnu
argumentáciu reagovať v rámci princípu kontradiktórnosti a rovnosti strán a súčasne aj povinnosť súdu

poskytnúť na podstatné právne argumenty strán aspoň stručnú a vecnú odpoveď z pohľadu požiadavky
úplnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozsudku tak, ako to normuje § 320 ods. 2 C. s. p.
9.1. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci nepochybil. Nebolo
povinnosťou žalobkyne uvádzať právne posúdenie veci. Napriek tomu sama žalobkyňa rozčlenila
uplatnený nárok na pôžičku vo výške 2.500,- Eur a bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného

vo výške 320,- Eur. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie za účelom preverenia, či skutkové
tvrdenia žalobkyne a ňou ponúknuté dôkazy odôvodňujú záver o povinnosti žalovaného vrátiť požičané
peniaze žalobkyni a vydať bezdôvodné obohatenie, dospel k správnemu názoru, že takéto povinnosti
žalovanému vznikli. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by súd prvej inštancie uprednostnil
a vyzdvihol len jeden dôkaz a to prehlásenie sporových strán o pôžičke vo výške 2.500,- Eur a úhradu

výživného zo strany žalobkyne za žalovaného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je založené len
na tomto jednom listinnom dôkaze, ale na vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, vrátane výpisov
z účtu, prepisu elektronickej komunikácie medzi stranami sporu a výpovedi svedka. Obsah prehlásenia
nemôže spochybňovať písacia chyba v mene žalobkyne (B. namiesto B. v prvej časti tejto písomnosti).
Žalobkyňa disponovala originálom tejto listiny, predložila ju súdu k nahliadnutiu a súd prvej inštancie na

pojednávaní dňa 28. januára 2025 zistil, že originál je podpísaný žalovaným. Žalovaný potvrdil, že ide
o jeho vlastnoručný podpis, ale ďalšie svoje tvrdenie, že žalobkyni podpísal prázdny papier, do ktorého
ona vpísala tento text už nepreukázal.

10. Žalobkyňa preukázala, že v decembri 2022 zaplatila na účet exekútora 320,- Eur ako výživné na

A. a L. E. a žalovaný ani neponúkal dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že tieto peniaze žalobkyni
refundoval. Súd prvej inštancie správne v bode 38. odôvodnenia poukázal na to, že dôkazné bremeno
ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane, ktorá túto skutočnosť tvrdí a z jej existencie vyvodzuje
pre seba priaznivý výsledok a bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že sumu 320,- Eur a pôžičku
2.500,- Eur žalobkyni vrátil. Vyhodnotením aj nepriamych dôkazov o existencii záväzku žalovaného

voči žalobcovi splnil súd prvej inštancie svoju úlohu zabezpečiť spravodlivú a účinnú ochranu práv
a oprávnených záujmov strán sporu v zmysle čl. 2 ods. 1 základných princípov Civilného sporového
poriadku. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že prepis elektronickej komunikácie medzi
stranami sporu nasvedčuje pravdivosti tvrdení žalobkyne, že jej žalovaný bol dlžný peniaze a sľúbil ich
navrátenie v krátkom čase, ale svoj sľub nesplnil, preto sa žalobkyňa svojho nároku voči žalovanému

musela domáhať na súde.

11. Absolútne bez právneho významu je pre prejednávaný spor, aké činnosti mala žalobkyňa vykonávať
pre žalovaného na základe Dohody o pracovnej činnosti. Dohodou o pracovnej činnosti a výplatnýmipáskami preukazovala žalobkyňa len právny dôvod, na základe ktorého pre žalovaného pracovala a
vyvrátila nimi tvrdenie žalovaného o spoločnom podnikaní.

12. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil, že ho žalobkyňa vyzvala na vrátenie požičanej sumy a
vydanie bezdôvodného obohatenia ku dňu 31.01.2024 a pre nesplnenie povinnosti v stanovenej lehote
sa dostal dňom 01. februára 2024 do omeškania so splnením peňažného dlhu, čím mu podľa § 517
Občianskeho zákonníka vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania v zákonom určenej
výške. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne aj v tejto časti.

13. Žalovanému podľa § 255 ods. 1 C. s. p. vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov
prvoinštančného konania, keď svojou žalobou uspela v plnom rozsahu. Odvolací súd rovnako podľa §
262ods.1vspojenís§255ods.1C.s.p.uložilžalovanémupovinnosťzaplatiťvzmyslezásadyúspechu
v konaní žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania vydaného podľa § 262 ods. 2 C. s. p.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou

o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).