Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124238028
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124238028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. D. XXX/XX, zastúpeného právnym zástupcom E. & F., G.
E., F., IČO: XXXXXXXX, so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského č. 3, v mene ktorého pred súdom
koná H. B. I., advokát a konateľ, proti žalovanému: E. J., G.. K. L. M., IČO: XXXXXXXX, so sídlom v N.,
O. D. X, zastúpenému právnym zástupcom G. E. P. P., F., IČO: XXXXXXXX, so sídlom v N. N., C. D. XX,
v mene ktorého pred súdom koná P. P. P., advokát a konateľ, o zaplatenie 2.150,- € s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2C/14/2024-108 zo dňa

11.12.2024, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o čiastočnom vyhovení žalobe (prvý výrok) a vo výroku
o trovách konania pred súdom prvej inštancie (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.215,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.215,- € od 22.01.2024 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
(druhý výrok) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 13,02 %, do 3
dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním a právneho posúdenia veci, podľa ktorého:
(1) dňa 20.12.2023 došlo ku škodovej udalosti, ktorú žalovaný zaevidoval pod č. 9534949035; pri
tejto škodovej udalosti (dopravnej nehode) došlo ku škode na motorovom vozidle žalobcu zn. N. XXX,
EČV: N., rok výroby 2009, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo poistené
u žalovaného; nasledujúci deň po škodovej udalosti si žalobca zabezpečil náhradné motorové vozidlo
zn. N. XXX Q. xDrive, rok výroby 2017, EVČ: R.; S. T. R. B. U. V. J. F. J. K. W. F. (ďalej aj ako

„autopožičovňa“); náhradné motorové vozidlo žalobca užíval od 21.12.2023 do 06.01.2024; po ukončení
nájmu autopožičovňa vystavila žalobcovi faktúru č. 20240002 na sumu 3.230,- € (17 dní nájmu po
190,- € / deň); podľa potvrdenky zo dňa 09.02.2024 žalobca uhradil faktúru č. 20240002 v sume
2.150,- € prevodom; oznámením zo dňa 07.02.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 07.02.2024ukončil šetrenie poistnej udalosti; žalobcovi bola priznaná doba zapožičania náhradného vozidla 8
dní od objednávky obhliadky vozidla dňa 29.12.2023 do oznámenia o totálnej škode dňa 05.01.2024;
neprimerane účtovaná denná sadzba za náhradné motorové vozidlo bola upravená na 135,- € / deň;

preto z vyfakturovanej sumy priznal žalovaný žalobcovi sumu 1.080,- € (za obdobie 8 dní od 29.12.2023
do 05.01.2024, t.j. od objednávky obhliadky motorového vozidla do oznámenia o totálnej škode), ktorú
uhradil autopožičovni; rozdiel ktorý uhradený nebol, predstavoval žalovanú sumu 2.150,- €;
(2) súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami zostala sporná (a) dĺžka oprávneného nájmu
náhradného motorového vozidla (t.j. od ktorého dňa do ktorého dňa prislúchal žalobcovi nárok na

náhradné motorové vozidlo) a (b) primeranosť výšky vyúčtovaného nájomného, t.j. výška denného
nájomného;
(3) súd prvej inštancie argumentoval, že „podľa judikatúry súdov Slovenskej republiky, kritériom pre
posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je jednak jeho
začiatok, teda deň, kedy poškodený prestal mať možnosť užívať svoje motorové vozidlo z dôvodu
škodovej udalosti, či jeho opravy a dňom, kedy mu je doručené oznámenie o tom, že došlo k

ukončeniu likvidácie poistnej udalosti a sú mu poukázané finančné prostriedky, pokiaľ má na tieto
nárok“; vychádzajúc z uvedeného, nebol potom podľa súdu prvej inštancie namieste postup žalovaného,
ktorý žalobcovi priznal nárok na náhradné motorové vozidlo až odo dňa 29.12.2023, t.j. od objednávky
obhliadky; takýto postup poisťovateľa zo zákona nevyplýva a žalobca tiež správne argumentoval tým,
že podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je povinný písomne oznámiť vznik škodovej

udalosti poisťovateľovi poistený a nie poškodený;
(4) žalobca stratil možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo dňa 20.12.2023, kedy došlo k jeho
poškodeniu v dôsledku škodovej udalosti (dopravnej nehody) zavinenej vodičom motorového vozidla,
ktoré je poistené u žalovaného; potom od nasledujúceho dňa (t.j. od 21.12.2023) patril žalobcovi aj nárok
zaobstarať si a užívať náhradné motorové vozidlo;

(5) žalovaný ďalej tvrdil, že skutočnosť, že sa jedná o totálnu škodu, oznámil žalobcovi už dňa
05.01.2024, pričom na svoje tvrdenie predložil výpis e-mailovej správy (č.l. 77 spisu), z ktorej vyplýva, že
prílohou tejto správy malo byť oznámenie o škodovej udalosti; správa bola odoslaná aj na adresu A.; súd
prvejinštancievtejtosúvislostizdôraznil,žeoznámenímototálnejškodezostranypoisťovneneprestáva
byť náhradné motorové vozidlo účelne využívanou náhradou za poškodené motorové vozidlo; účelne

využívaným je náhradné motorové vozidlo až do okamihu, kedy je ustálený spôsob a rozsah likvidácie
poistnej udalosti a poškodený prijatím plnenia získa inú možnosť realizovať potrebu, ktorú pred poistnou
udalosťou realizoval využívaním poškodeného motorového vozidla; inak povedané, poškodený má
nárok na náhradu nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla od poškodenia jeho
vlastného motorového vozidla do vyplatenia poistného plnenia; nárok na náhradné motorové vozidlo

teda patrilo žalobcovi až do vyplatenia poistného plnenia; v súdenej veci zo strany žalovaného nebolo
tvrdené ani preukázané, že by poskytol poistné plnenie dňa 05.01.2024, preto ak žalobca vrátil náhradné
motorové vozidlo autopožičovni dňa 06.01.2024, má nárok na náhradu škody v podobe nájomného
za 17 dní, a to od 21.12.2023 do 06.01.2024, pretože v tomto období žalobca nemohol využívať v
dôsledku poškodenia svoje vlastné motorové vozidlo, pričom takúto škodu je potrebné považovať za

skutočnú škodu v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pretože bez porušenia pravidiel
cestnej premávky zo strany vodiča motorového vozidla poisteného u žalovaného by nedošlo k takejto
škode(ktakémutopoškodeniumotorovéhovozidlažalobcu)akebynedošlokporušeniupravidielcestnej
premávky, nedošlo by k dopravnej nehode a teda by neboli nutné ani náklady, ktoré spočívali v nájme
náhradného motorového vozidla;

(6) pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe spochybňoval úhradu fakturovaného nájomného zo strany
žalobcu(tedaargumentoval,žežalobcovinevzniklaškoda,ktorábysaprejavilareálnymúbytkomhodnôt
v jeho majetkovej sfére), žalobca v replike pripojil doklad o úhrade faktúry (č.l. 88 spisu); žalovaný
následne v duplike uvádzal, že tento doklad o úhrade predložený žalobcom považuje za nehodnoverný
a účelový dôkaz (bez bližšieho odôvodnenia tohto tvrdenia); až na nariadenom pojednávaní žalovaný

upresnil, že tento dôkaz namieta z dôvodu, že na potvrdení o úhrade (č.l. 88 spisu) je ako spôsob
úhrady uvedené „prevodom“, z ktorého dôvodu žiadal, aby žalobca predložil výpis zo svojho účtu
na preukázanie skutočného prevodu uvedenej sumy v prospech autopožičovne; súd prvej inštancie
na pojednávaní vykonal dokazovanie porovnaním predloženého dôkazu s jeho originálom, pričom
zistil, že ide o totožné listiny; súčasne súd prvej inštancie uplatnil sudcovskú koncentráciu konania;

žalovaný žiadal o výpis z účtu, ktorý by preukazoval úhradu žalovanej sumy až na pojednávaní, čo
by však znamenalo nutnosť odročenia pojednávania, keďže právny zástupca žalobcu týmto dôkazom
nedisponoval, nakoľko žalovaný takýto návrh na dokazovanie predniesol až na pojednávaní; súčasne
mal súd prvej inštancie za to, že žalobca preukázal úhradu žalovanej sumy v prospech autopožičovne;na predloženom dôkaze sa nachádza originál pečiatky autopožičovne ako aj účel úhrady ako „úhrada
faktúry 20240002“, čo korešponduje s faktúrou vystavenou autopožičovňou po odpočítaní úhrady časti
zaplatenej zo strany žalovaného (fakturovaná suma 3.230,- € mínus 1.080,- € = 2.150,- €);

(7) pokiaľ ide o otázku primeranosti výšky vyúčtovaného nájomného, t.j. o výšku denného nájmu, súd
prvej inštancie uviedol, že skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na nájom za náhradné motorové
vozidlo je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne
a účelne na vypožičanie (nájom) náhradného motorového vozidla, ktoré zodpovedá poškodenému
motorovému vozidlu; sadzba denného nájomného závisí od kategórie poškodeného vozidla; výšku

náhrady škody treba stanoviť s ohľadom na obvyklé ceny nájmu obdobných vozidiel v danom mieste
a čase; výška náhrady nemusí byť totožná s čiastkou, ktorá bola skutočne vyplatená; výška náhrady
je daná len výškou sumy vynaloženej účelne; v danom prípade si žalobca zapožičal motorové vozidlo
totožnej značky ako bolo jeho vlastné motorové vozidlo a rovnako tak aj žalovaný pri likvidácii poistnej
udalosti vychádzal z totožnej značky motorového vozidla; obe sporové strany vychádzajúc z nimi
predložených cenníkov vychádzali pri určení ceny denného nájomného z toho, že sa jedná o triedu

„luxusných“ motorových vozidiel; rozdiel v zásade spočíval v tom, že žalobca si prenajal tzv. long verziu
a žalovaný priznal poistné plnenie z tzv. krátkej verzie; súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal potrebu zabezpečiť si potrebu práve prenajatej „long verzie“ náhradného motorového
vozidla; ak aj jeho motorové vozidlo bolo tohto typu, žalobca nepreukázal účelnosť vynaložených
nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla daného typu, napr. v súvislosti s potrebou

prepravovania väčšieho množstva nákladu pri osobnej potrebe alebo v súvislosti s výkonom jeho
povolania, či z iných dôvodov; súd prvej inštancie zdôraznil, že prenajaté motorové vozidlo malo rok
výroby 2017 (viď č.l. 10 spisu), zatiaľ čo poškodené motorové vozidlo žalobcu bolo rok výroby 2009 (viď
č.l. 75 spisu), t.j. bolo o 8 rokov staršie, čo sa nepochybne výrazným spôsobom muselo odraziť aj v cene
prenájmu; za daných okolností súd prvej inštancie uznal procesnú obranu žalovaného, ktorý namietal

dennú výšku nájomného a považoval za dôvodné, že žalovaný krátil poistné plnenie, keď vychádzal z
denného „najvyššieho“ nájomného motorového vozidla totožnej značky 135,- €/deň (inzeráty na č.l. 74
spisu) ako bolo motorové vozidlo žalobcu, aj keď nie v „long verzii“;
(8) na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca má nárok na náhradu škody
v podobe nájomného za 17 dní, a to od 21.12.2023 do 06.01.2024 vo výške denného nájomného 135,-

€ / deň, t.j. 2.295,- €; nakoľko zo strany žalovaného došlo k úhrade poistného plnenia v sume 1.080,-
€, čo v konaní nebolo sporné, súd priznal žalobcovi sumu 1.215,- € a vo zvyšku žalobu zamietol; súd
prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.215,-
€, a to od 22.01.2024, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti poistného plnenia (15. deň po skončení
vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ku ktorému došlo dňa 05.01.2024

oznámením o totálnej škode);
(9) na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcu čiastočne vyhovel ohľadne sumy 1.215,-
€ s príslušenstvom (prvý výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok).

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 788 ods. 1, § 792 ods. 2, § 797 ods.

3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení
neskorších predpisov a v spojení s § 4 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal pomernú náhradu trov konania

v rozsahu 13,02 % s odôvodnením, že „žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.150,- €,
pričom súd mu priznal sumu 1.215,- €, čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 56,51 %; vo zvyšku súd
žalobu zamietol (935,- €), teda žalovaný mal úspech v rozsahu 43,49 %; vzhľadom na pomer úspechu
a neúspechu súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,02 %
(56,51 % mínus 43,49 %)“.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas

odvolanie zo dňa 17.02.2025 (č.l. 123-128 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v rozsahu
výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) a v rozsahu výroku o trovách konania (tretí výrok); vyjadril
názor, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné nazistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); rozsudok

považoval v napadnutom rozsahu za nezákonný, pretože (a) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dokazovanie výpisom z účtu žalobcu o úhrade sumy 2.150,- € autopožičovni a (b) súd prvej inštancie
nezohľadnilvšetkyrelevantnéskutočnostivovzťahukúčelnejanevyhnutnejdobeprenájmunáhradného
vozidla zo strany žalobcu; v odvolaní konkrétne argumentoval, že:
(1) nebola preukázaná úhrada sumy 2.150,- € autopožičovni zo strany žalobcu, teda nebol preukázaný

vznik majetkovej škody na strane žalobcu;
(2) súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie vyžiadaním výpisu z účtu žalobcu, čím došlo k porušeniu
práva žalovaného na spravodlivý proces;
(3)nebolisplnenépodmienkynauplatneniesudcovskejkoncentrácieohľadnenevykonaniadokazovania
výpisom z účtu žalobcu, pretože tento návrh predniesol žalovaný na pojednávaní dňa 11.12.2024 hneď
po predbežnom právnom posúdení veci zo strany súdu, pričom už v predchádzajúcom podaní zo dňa

15.07.2024 spochybňoval žalobcom predložené potvrdenie o úhrade sumy 2.150,- €, pretože z neho
vyplynula úhrada sumy prevodom, o čom však nebol predložený dôkaz;
(4) súd prvej inštancie nesprávne stanovil danosť nároku žalobcu na náhradu nájomného v období
od 21.12.2023 do 06.01.2024; žalobca si zabezpečil náhradné vozidlo už dňa 21.12.2023 (t.j.
deň po škodovej udalosti), samotnú škodovú udalosť oznámil žalovanému až dňa 29.12.2023, čím

spôsobil zdržanie prešetrenia poistnej udalosti zo strany žalovaného; súčasne oprávnená doba nájmu
náhradného vozidla správne trvala len do 05.01.2024, kedy oznámil žalobcovi, že škodu na vozidle
posúdil ako totálnu škodu; v období od 21.12.2023 do 28.12.2023 a od 05.01.2024 do 06.01.2024 tak
žalobca nemal nárok na náhradu nájomného za náhradné vozidlo; súd prvej inštancie mal vec posúdiť
aj podľa § 415 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný ani

vinník škodovej udalosti nemôžu zodpovedať za škodu, ktorú spôsobil samotný žalobca;
(5) na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu
žalobcu zamietne v plnom rozsahu.

2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.02.2025 (č.l. 139-140 spisu) prostredníctvom svojho právneho

zástupcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že ho považuje za nedôvodné a účelové; v podrobnostiach
argumentoval, že:
(1) súd prvej inštancie správne uplatnil sudcovskú koncentráciu, keď odmietol vykonať dôkaz navrhnutý
žalovaným až na pojednávaní, pretože tento mohol žalovaný navrhnúť skôr, nakoľko o dôkaze
predloženom žalobcom (doklad o úhrade) vedel už od jeho predloženia v replike žalobcu zo dňa

31.05.2024; navyše z repliky žalobcu vyplýva, že doklad o úhrade faktúry predkladá ako odpoveď na
vyjadrenie žalovaného, v ktorom namietal vynaloženie nákladov na prenájom zo strany žalobcu, ktoré
by sa prejavili reálnym úbytkom v jeho majetkovej sfére; preto neobstojí argument žalovaného, v zmysle
ktorého sa k predloženému dokladu o úhrade nevyjadril skôr z dôvodu, že nebolo zrejmé, čo týmto
žalobca preukazuje, nakoľko tento doklad bol doložený na podnet samotného žalovaného; nakoľko

žalovaný navrhol vykonať tento dôkaz až na pojednávaní, pričom toto mohol urobiť skôr, súd prvej
inštancie správne v zmysle § 153 ods. 1 a 2 C.s.p. odmietol vykonať žalovaným navrhnutý dôkaz z
dôvodu, že by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, nakoľko týmto dôkazom žalobca
nedisponoval a ani nemal dôvod disponovať, keďže hodnovernosť ním predloženého listinného dôkazu
bola spochybnená až na pojednávaní;

(2) pokiaľ žalovaný argumentoval, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že sa mal žalobca
pričiniť k vzniku škody tým, že neohlásil vznik škody žalovanému promptne po jej vzniku a nevrátil
náhradné vozidlo v deň oznámenia totálnej škody na jeho vozidle, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie
sa s účelnosťou prenájmu náhradného vozidla v odôvodnení rozsudku riadne vysporiadal; je zrejmé, že
žalobca stratil možnosť užívať svoje vozidlo dňom vzniku poistnej udalosti, nakoľko nebolo pojazdné, a

od toho momentu mu vznikol nárok na prenájom náhradného vozidla, ktoré si zapožičal až nasledujúci
deň; neobstojí argument žalovaného, že sa žalobca mal pričiniť na navýšení nákladov nenahlásením
škody, nakoľko toto v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. nie je jeho povinnosťou, ale
povinnosťou poisteného škodcu; zároveň pre určenie účelnosti doby prenájmu vozidla nie je relevantné,
kedy došlo k oznámeniu o totálnej škode, ale kedy došlo k ustáleniu spôsobu plnenia, rozsahu plnenia

a k poskytnutiu tohto plnenia poškodenému, ktorý až následne mohol zabezpečiť svoju potrebu iným
spôsobom ako práve prenájmom náhradného vozidla;
(3) na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.2.3 Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 07.04.2025 (č.l. 147-149 spisu) k vyjadreniu žalobcu uviedol, že:
(1) ani po doručení vyjadrenia žalobcu nemožno nadobudnúť presvedčenie o dôvodnosti žalobcovho
nároku; s argumentáciou žalobcu sa už náležite vysporiadal v odvolaní;

(2) všetky prostriedky procesnej obrany boli z jeho strany uplatnené včas, čo vyplýva z jeho písomných
podaní ako aj z ústnych vyjadrení na pojednávaní dňa 11.12.2024;
(3) ak by žalobca produkoval tvrdenie, čo má preukázať potvrdenie o úhrade sumy 2.150,- € priložené
k jeho vyjadreniu zo dňa 31.05.2024, žalovaný „by nemal dôvod neuplatniť ďalšie prostriedky procesnej
obrany vo vzťahu k jeho tvrdeniu ešte pred uskutočnením pojednávania“; keďže mu z obsahu podania

žalobcu zo dňa 31.05.2024 nebolo zrejmé, aké tvrdenie žalobcu má uvedená listina preukazovať,
tak vzhľadom na túto skutočnosť sa žalovaný až na pojednávaní po prednesení predbežného názoru
súdu mohol objektívne dozvedieť ako sa súdu javí uplatnený nárok napriek tomu, že žalobca žiadne
svoje tvrdenie k predmetnému potvrdeniu neuviedol; uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania
v tomto prípade preto nemožno považovať za správne a zákonné, pretože ním došlo k porušeniu
práva žalovaného na spravodlivý proces a súčasne rozhodnutie trpí vadou, pretože súd prvej inštancie

rozhodol bez náležite vykonaného dokazovania;
(4) súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku opomenul zaoberať jeho argumentáciou ohľadne
nutnosti posudzovať konanie žalobcu aj podľa § 415 Občianskeho zákonníka a § 420 Občianskeho
zákonníka, t.j. či počínanie žalobcu po škodovej udalosti v súvislosti s prenájmom motorového vozidla
bolo v súlade s uvedenými ustanoveniami; žalovaný je presvedčený, že pri stanovení výšky poistného

plnenia postupoval korektne a uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný;
(5) na základe uvedeného žalovaný zotrval na podanom odvolaní a svojej odvolacej argumentácii.

2.4 Odvolaciu repliku žalovaného doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu dňa
10.04.2025 (č.l. 153 spisu). Žalobca sa viac v odvolacom konaní nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal

vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

4.4 Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa stotožňuje so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobcu, v tomto smere si
osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na tieto
v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie
dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380
C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupomsúdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom
spore boli splnené zákonné podmienky na čiastočné vyhovenie žalobe žalobcu; pre rozhodnutie
odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej
inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie
odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo v tomto rozsahu potrebné opakovať ani dopĺňať

dokazovanie (§ 384 C.s.p.).

4.7 Pokiaľ ide o konkrétnu ťažiskovú odvolaciu argumentáciu žalovaného (§ 387 ods. 3 C.s.p.) odvolací
súd v podrobnostiach udáva, že:
(1) aj podľa odvolacieho súdu bola v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaná úhrada sumy
2.150,- € autopožičovni zo strany žalobcu; na preukázanie predmetnej platby postačuje predloženie

potvrdenia zo dňa 09.02.2024 o úhrade predmetnej sumy, ktorým autopožičovňa potvrdila úhradu zo
strany žalobcu; na preukázanie úhrady sumy 2.150,- € zo strany žalobcu tak nebolo potrebné vykonať
žiadne ďalšie dokazovanie, pretože by išlo o nadbytočný dôkaz (nevykonaním dokazovania preto
nedošlo ani k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces);
(2) súčasne aj podľa odvolacieho súdu boli splnené zákonné podmienky na uplatnenie sudcovskej

koncentrácie konania, pretože dôkaz výpisom z účtu žalobcu navrhol žalovaný až na pojednávaní dňa
11.12.2024, hoci tak mohol urobiť už skôr; nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že nemal vedomosť,
ohľadneakejskutočnostižalobcapredložildospisupotvrdeniezodňa09.02.2024oúhradesumy2.150,-
€, pretože priamo vo svojom vyjadrení zo dňa 31.05.2024 uviedol, že tak urobil vzhľadom na „vyjadrenie
žalovaného o nepreukázaní vynaloženia nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla“, t.j. je

zrejmé, že potvrdenie žalobca predložil za účelom preukázania vzniku škody na jeho strane;
(3) aj podľa odvolacieho súdu vznikol žalobcovi nárok na náhradu uhradeného nájomného za prenájom
náhradného vozidla v období od 21.12.2023 do 06.01.2024, pretože v tomto období bolo jeho motorové
vozidlo poškodené a nemohol ho užívať v dôsledku protiprávneho konania (spôsobenie dopravnej
nehody) zo strany poistenca žalovaného; oznámenie škodovej udalosti žalovanému dňa 29.12.2023

je bez právneho významu, pretože zákonnú oznamovaciu povinnosť žalobca nemal; pokiaľ žalobcovi
zákon neukladal povinnosť oznámiť škodovú udalosť, nemožno jeho konanie posudzovať ani v zmysle §
415 Občianskeho zákonníka ako porušenie prevenčnej povinnosti, pretože správanie žalobcu (v zmysle
neexistencie povinnosti oznámiť škodu) upravoval osobitný predpis;
(4) okrem toho oznámenie o totálnej škode zo dňa 05.01.2024 považuje odvolací súd za doručené

žalobcovi dňom 09.01.2024 (podľa nepopretého tvrdenia žalobcu vo vyjadrení zo dňa 31.05.2024);
oznámenie o totálnej škode je potrebné považovať za jednostranný právny úkon poisťovne, ktorý je
potrebné vyhotoviť písomne a doručiť do dispozičnej sféry poškodeného (§ 11 ods. 6 písm. b/ zákona
č. 381/2001 Z. z.); na doručenie oznámenia o totálnej škode preto nemôže slúžiť adresa elektronickej
pošty, ktorá môže slúžiť len na účely flexibilnejšej komunikácie s poškodeným v rámci prešetrovania

poistnej udalosti, nie však na účely doručovania písomností poškodenému;
(5) názor, že poškodený má nárok na náhradu nákladov na zabezpečenie náhradného motorového
vozidla v období od poškodenia jeho motorového vozidla až do vyplatenia poistného plnenia, nie len do
oznámenia o totálnej škode je už súčasťou ustálenej súdnej praxe (porovnaj napríklad nálezy Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 476/2024 zo dňa

19.12.2024 alebo sp. zn. I. ÚS 291/2025 zo dňa 06.08.2025);
(6) na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne
správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení

rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie

nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).6.1 Žalovaný podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); skutkové
zistenia súdu prvej inštancie ako aj právne posúdenie veci ohľadne čiastočnej dôvodnosti žaloby
považuje odvolací súd za vecne správne, pričom súčasne aj odvolací súd dospel k záveru, že pre

rozhodnutie vo veci nebolo potrebné vykonať navrhnuté dokazovanie (body 4.5 až 4.7 odôvodnenia).
Odvolací súd nezistil ani tvrdené porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces (bod 4.7 odseky
1 a 2 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako
vecne správne potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (§

379 písm. a/ C.s.p.), ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený pomerným úspechom žalobcu v spore.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania
formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady

(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa
23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.
zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.