Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 23, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 67Ek/1622/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125325493
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125325493.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, v konaní zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so
sídlom so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava 4, IČO 42 185 190, proti povinnej A. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XX, XXX XX B., o vymoženie sumy 120,90 Eur s príslušenstvom,
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydanému dňa 06. 10. 2025,

pod spisovou značkou 67Ek/1622/2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. 67Ek/1622/2025 zo
dňa 06. 10. 2025 zamieta.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom dňa 06. 10. 2025, pod
sp. zn. 67Ek/1622/2025 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený predložil súdu okrem exekučného
titulu aj Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-4Er/1361/2008 zo dňa 23. 02. 2024, Oznámenie
o ukončení starej exekúcie EX 8275/23 zo dňa 31. 05. 2024, Zmluvu o úvere a všeobecné obchodné

podmienky, z ktorých súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie vychádzal. S poukazom
na zákonné ustanovenia súd po preskúmaní notárskej zápisnice konštatoval, že skutkovým a právnym
základom jej spísania bola zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 31. 01.
2005, pričom dlh voči oprávnenému bol uznaným dlhom čo do základu a čo do výšky, pričom celý
dlh mal pozostávať z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov
za spísanie notárskej zápisnice. Súd konajúci súdnym úradníkom tiež preskúmal zmluvu o úvere

a konštatoval, že táto bola povinnému predložená na vopred predtlačenom formulárovom tlačive s tým,
že v časti s označením Splnomocnenie povinný splnomocnil advokáta na spísanie notárske zápisnice
ako exekučného titulu a na uznanie záväzku u úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. V konaní pred notárom potom
právny zástupca uznal záväzok v mene povinného a vyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice v mene povinného. Z formulárového charakteru splnomocnenia súd vyvodil, že právny

zástupca bol v kontakte s oprávneným a mal hájiť jeho záujmy pri vymáhaní prípadných dlhov, a teda že
povinný už v čase uzatvárania zmluvy o úvere nemal možnosť voľby zástupcu, resp. že jeho vôľa bola
vylúčená. Súd sa tiež v odôvodnení zamietajúceho uznesenia vysporiadal s otázkou uznania záväzku,
ku ktorému uviedol, že povinný v predtlačenej zmluve splnomocnil advokáta na uznanie záväzku v deň
uzatvorenia úverovej zmluvy, teda v čase, kedy žiaden dlh ešte neexistoval, nemohol povinný realizovať
svoje právo dlh uznať alebo nie, a teda nemohol, logicky, právneho zástupcu splnomocniť na uznanie

takéhoto dlhu. Súd konajúci súdnym úradníkom podrobil prieskumu notársku zápisnicu ako exekučný
titul a dospel k záveru, že z dôvodu absencie platného súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskejzápisnice nemožno túto považovať za spôsobilý exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku a na jej podklade nemožno exekúciu vykonať.

3. Proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom podal oprávnený sťažnosť, ktorú odôvodnil
tým, že oprávnený v postavení veriteľa uzatvoril s povinným v postavení dlžníka dňa 21. 11. 2006
zmluvu o úvere č. 9041007, a to podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pričom sa jednalo o zmluvu
s povahou absolútneho obchodu, v prípade ktorej nie je možná aplikácia právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa a vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľského charakteru.

K splnomocneniu oprávnený uviedol, že povinný mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere
plnomocenstvo odvolať, čo však neurobil, zároveň poukázal na to, že udelením plnomocenstva sa
povinný nevzdal svojich práv na uznanie záväzku ale len rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho
osobu aj na osobu splnomocniteľa. K uznaniu záväzku oprávnený v sťažnosti uviedol, že povinnému
platné práve predpisy nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom
výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa a konanie právneho zástupcu nemožno kvalifikovať

ako konanie v rozpore so záujmami povinného. K spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu
oprávnený uviedol, že sa s právnym posúdením súdu nestotožňuje.

4. Podľa § 202 ods. 1 veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
navrhujevykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjenotárskazápisnica,ktoránespĺňa
zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými
mravmi.

12. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

13. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou
osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosťmá zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods.
1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je nedôvodná, preto je potrebné

ju zamietnuť.

16. Odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považoval
za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre
rozhodnutie veci relevantnými, tvrdeniami (sťažnostnými námietkami) oprávneného.

17. Napriek zneniu ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd nad rámec uvedeného konštatuje, že
vyšší súdny úradník postupoval správne, správne vyhodnotil argumenty do konania vnesené povinným
a svoje závery dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil.

18. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných

konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), zákonodarca oprávnenému
poskytol možnosť pre prípad zastavenia tzv. starej exekúcie domáhať sa od povinného vymoženia
pohľadávky, a to prostredníctvom podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie na súd.
Oprávnený môže podať takýto opätovný návrh v prípade, že predchádzajúce exekučné konanie bolo
ukončené jedným zo spôsobov, ktoré ZoUNEK predpokladá a pohľadávka oprávneného vymáhaná v tzv.

starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr, než ubehne lehota jedného roka.
Hoci sa v prípade takto podaného návrhu na vykonanie exekúcie jedná o opätovný návrh, súd je v takto
novo začatom exekučnom konaní nie len oprávnený, ale aj povinný, skúmať splnenie predpokladov
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, medzi ktoré bezpochyby patrí i skúmanie formálnej
a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Jednou z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti

exekučného titulu je právomoc orgánu, ktorý exekučný titul vydal (k uvedenému pozri aj rozhodnutia
Ústavného súd SR IV. ÚS 78/2011 zo dňa 17. 03. 2011, III. ÚS 86/2010 zo dňa 18. 02. 2010, II. ÚS
545/2010 zo dňa 09. 12. 2010, III. ÚS 125/2011 zo dňa 29. 03. 2011, I. ÚS 456/2011 23. 11. 2011, I. ÚS
379/2012 zo dňa 22. 08. 2012 a IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05. 11. 2019 a tiež rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997, 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009, sp. zn. 5 Cdo

109/2010 zo dňa 13. 09. 2010, sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23. 06. 2011 a 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22.
05. 2013), ako aj existencia vykonateľného rozhodnutia (existencia exekučného titulu).

19. Súd rozhodujúci o sťažnosti po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia konštatoval, že
prieskumnotárskejzápisnice,ktorábolasúdupredloženáakoexekučnýtitulbolzostranysúduvykonaný

náležitým a dostatočným spôsobom ako aj to, že vyšší súdny úradník dospel k správnemu právnemu
záveru o tom, že notárska zápisnica nebola spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm.
c) Exekučného poriadku.

20. Na tomto mieste sťažnostný súd zdôrazňuje, že notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti

má povahu verejnej listiny, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených, a to až dokým nie
je preukázaný opak. Notársku zápisnicu možno považovať za spôsobilý exekučný titul vtedy, ak
okrem formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa aj podmienky vykonateľnosti materiálnej. Jednou
z podmienok materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je, aby obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej

právnej skutočnosti), označenie oprávneného, označenie povinného, uvedenie právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia ako aj súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda
oprávneného a povinného obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinného
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nemá hmotnoprávnu povahu, ale jedná sa o jednu z povinných
náležitostí materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice. Takáto dohoda teda sama o sebe nemá

za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností oprávneného a povinného. Pokiaľ ide
o notársku zápisnicu, táto nie je rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a nemá účinky, ktoré zákon
s rozhodnutím súdu alebo iného orgánu spája, nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosťou
tak, ako tomu je pri súdnych rozhodnutiach. Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva
rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Ústavný súd Slovenskej

republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13. 07. 2000 uviedol, že, cit.: „posudzovanie
vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti
rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza
súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva,tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu“. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že
exekučný súd je oprávnený (a povinný) preskúmavať, či notárska zápisnica je vykonateľným exekučným
titulom. Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená

ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený,
predpokladá v zmysle § 205 CSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. §
45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného
súdu podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, a to zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie,
resp. jej zastavenie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže ďalšie pokračovanie

exekúcie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne
umožňuje aj Exekučný poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý umožňuje posúdenie notárskej
zápisnice z hľadiska možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi [§ 53 ods. 3 písm. h) (nález
Ústavnéhosúdusp.zn.III.ÚS33/2020).Preto,akexekučnýsúdskúma,čitentoexekučnýtitulmávšetky
zákonom požadované náležitosti, musí sa do istej miery dotknúť aj hmotnoprávnych inštitútov, ktoré sú v
notárskej zápisnici obsiahnuté. Vyšší súdny úradník tak bez toho, aby konal nad rámec § 53 Exekučného

poriadku, musel preskúmať platnosť dohody o udelení plnomocenstva a ustáliť či Mgr. Tomáš Kušnír,
bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich urobil v mene povinného. V uvedenej veci preto
nedošlo k preskúmaniu exekučného titulu nad rámec určený Exekučným poriadkom.

21. Rovnako tak súd rozhodujúci o sťažnosti konštatoval taký nedostatok návrhu na vykonanie exekúcie,

resp. taký nedostatok exekučného titulu, na podklade ktorého mala byť exekúcia vykonaná, ktorý mal za
následok, že v predmetnej veci nebolo možné poverenie na vykonanie exekúcie vydať. Sťažnostný súd
sa stotožnil s právnym záverom súdneho úradníka o absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva,
ako aj s tým, že súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a uznanie dlhu sú právne úkony,
ktoré boli vykonané splnomocneným zástupcom povinného v rozpore so záujmami povinného. Pokiaľ

ide o námietku oprávneného, že konanie zástupcu nebolo možné považovať za konanie v rozpore
so záujmami zastúpeného povinného súd s poukazom na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
konštatuje, že zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon o ktorý ide a ani
ten,kohozáujmysúvrozporesozáujmamizastúpeného.Súd,popreskúmaníceléhoexekučnéhospisu,
mal za to, že úkony vykonané splnomocneným zástupcom sledovali záujmy oprávneného a nie záujmy

povinného (teda splnomocniteľa). V spojitosti s uvedeným súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7ECdo 252/2014 zo dňa 27. 10. 2014, v zmysle ktorého, cit.: „bola „slobodná voľba“
povinného pri „výbere“ advokáta zastupujúceho záujmy povinného vylúčená, lebo advokáta, ktorý bude
zastupovať dlžníka (povinného) pri uznaní záväzku z úveru poskytnutého veriteľom (oprávneným),
ako aj pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu s jej vykonateľnosťou (§ 41 ods. 2 písm.

c/ Exekučného poriadku) „vybral“ vopred veriteľ (oprávnený) tým, že ho uviedol v predtlači úverovej
zmluvy predloženej dlžníkovi na podpis. Za týchto okolností dovolací súd súhlasí s názorom, že
záujmy zástupcu boli v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného), v dôsledku čoho je dohoda o
zastúpení neplatná (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka).
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na absolútnu

neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným
schválením. Keďže dohoda o zastúpení povinného advokátom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná, neplatný je aj právny úkon, ktorým tento advokát za povinného udelil súhlas s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“ Skutočnosť, že zástupca (oprávnený) udelil v notárskej zápisnici
súhlas s vykonateľnosťou za povinného, tým chýba notárskej zápisnici podstatná náležitosť, ktorá

spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu.

22. Súd sa tiež stotožnil so závermi vyššieho súdneho úradníka týkajúcimi sa uznania záväzku
povinným prostredníctvom splnomocneného zástupcu a k predmetnému uvádza, že ak v čase spísania
splnomocnenia (uzatvorenia dohody o plnomocenstve) nebola známa výška záväzku, resp. nebol

známy konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývali, nemohol povinný platne udeliť
plnomocenstvo na uznanie neurčitého záväzku.

23. Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku oprávneného spočívajúcu v tvrdení, že povinný nemal postavenie
spotrebiteľa súd uvádza, že táto je bez väčšieho významu, nakoľko právne posúdenie veci nebolo

vystavané na základoch ochrany spotrebiteľa ale na prieskume notárskej zápisnice bez ohľadu na to, či
táto zachytáva úkony spotrebiteľského alebo iného charakteru právneho vzťahu.24. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym
úradníkom dňa 06. 10. 2025 pod spisovou značkou 67Ek/1622/2025 zamietol (I. výrok uznesenia).

25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené
s podaním návrhu na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

27. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. O trovách sťažnostného konania súd rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262
ods. 2 CSP za použitia článku 4 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že oprávnený bol v konaní o ním podanej
sťažnosti neúspešný, keď súd sťažnosti oprávneného nevyhovel, a túto v celom rozsahu zamietol, nárok

na náhradu konania nebolo oprávnenému z povahy veci možné priznať, keď s poukazom na cit. ust. § 35
ods. 1 Exekučného poriadku je účastníkom exekučného konania až do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie len sám oprávnený.

29. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal

(II. výrok uznesenia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).