Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824203576
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3824203576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miroslavy Korbašovej,
vo veci starostlivosti súdu o t.č. plnoleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. XXXX/
XX, XXX XX E., do nadobudnutia plnoletosti zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Partizánske, dieťa rodičov: matky – F. G. B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. XXX/X, XXX

XX I. B., a otca – G. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpeného
zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s. r. o., so sídlom Jesenského 231/5, 958 01
Partizánske, IČO: 47 239 948, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca a
matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 29P/67/2024–79 zo dňa 23. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch IV., V. o určenom výživnom a zameškanom
výživnom na maloletú m e n í tak, že
- otec j e p o v i n n ý s účinnosťou od 01.07.2024 prispievať na výživu už plnoletej A., nar.

XX.XX.XXXX, sumou 680 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám plnoletej
A.,
- zameškané výživné za obdobie od 01.07.2024 do 23.10.2024 vo výške 2.120 Eur j e otec p o v
i n n ý splácať k rukám plnoletej A. v pravidelných mesačných splátkach po 125 Eur mesačne spolu
s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia
čo i len jednej splátky zameškaného výživného riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného

zameškaného výživného.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zveril maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej
starostlivosti matky. Podľa výroku II. sú obaja rodičia oprávnení a povinní maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok. Výrokom III. neupravil styk otca s maloletou. Podľa výroku IV. je otec povinný
prispievať na výživu maloletej sumou 800 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred,
až do jej plnoletosti k rukám matky, s účinnosťou od 01.07.2024. Podľa výroku V. výživné, ktorého

zročnosť nastala v čase od 01.07.2024 do 23.10.2024 vo výške 2.961,29 Eur, je otec povinný splácať
maloletej až do dosiahnutia jej plnoletosti k rukám jej matky a potom k jej rukám v pravidelných
mesačných splátkach najmenej po 125 Eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od
právoplatnosti výroku o určení bežného výživného s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej
splátky zročného výživného riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného výživného.
Výrokom VI. rozhodol o trovách prvoinštančného konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania.2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh matky, ktorým sa domáhala
zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok, neupravenia styku otca s maloletou a určenia vyživovacej povinnosti otcovi

vo výške 24 % z jeho zisteného čistého príjmu mesačne s účinnosťou od podania návrhu a jeho
zdôvodnenie.

3. Otec sa k návrhu nevyjadril a kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti
matky, otca zaviazať prispievať na jej výživu s prihliadnutím na jej vek a potreby, ako i na zárobkové

možnosti a schopnosti oboch rodičov, pričom stretávanie otca s maloletou nie je potrebné upraviť.

4. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že pojednávanie nariadené na deň 23.10.2024 sa
uskutočnilo bez prítomnosti otca za splnenia podmienok podľa § 180 CSP, pretože mu bol riadne a včas
doručený návrh na začatie konania i predvolanie na pojednávanie, mal možnosť sa k veci vyjadriť, ktoré
právo nevyužil a zároveň nežiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania.

5. Okresný súd vykonal dokazovanie vypočutím matky maloletej, listinnými dôkazmi, konkrétne
rodným listom maloletej, lustráciou bydliska, výpisom zo živnostenského registra (č.l. 11 spisu), výpismi
z obchodného registra (č.l. 12 a 13 spisu), daňovým priznaním, (č.l. 16 spisu), mzdovými listami otca
(č.l. 27 až 32 spisu), správou kolízneho opatrovníka (č.l. 41 spisu), vyjadrením otca ( podaným vo veci

sp. zn. 29P/39/2024, č.l. 45 spisu), výpisom z účtu otca (č.l. 47 spisu), výpisom listu vlastníctva (č.l. 50
spisu), tabuľkou nákladov maloletej (č.l. 51 spisu), zápisnicou o pojednávaní (č.l. 54 spisu), daňovými
priznaniami a účtovnými závierkami (č.l. 57 až 73 spisu), nájomnou zmluvou (č.l. 74 spisu), z neho
zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie Čl. 5, § 24 ods. 1, § 24 ods. 5, § 25 ods. 2, § 36
ods.1, § 62 ods. 1, § 62 ods. 2, § 62 ods. 4, § 62 ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77

ods. 1 Zákona o rodine a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

6. Skonštatoval okresný súd, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá býva
v spoločnej domácnosti so svojou matkou a sama sa vyjadrila, že chce byť zverená do osobnej
starostlivosti matky. V starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky, preto v súlade s

§ 24 ods. 1 Zákona o rodine zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti.

7. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd rozhodol, že maloletú budú obaja rodičia zastupovať
a spravovať jej majetok, pretože nezistil žiaden dôvod vylúčiť niektorého z rodičov z jej zastupovania
a spravovania jej majetku.

8. Podľa okresného súdu upraviť styk otca s maloletou s poukazom na § 25 ods. 2 Zákona o rodine
nebolo potrebné, pretože ani matka, ani otec, ani kolízny opatrovník a ani samotná maloletá neuviedli, že
by bolo nevyhnutné o styku otca s maloletou rozhodovať. Maloletá sa s otcom stretáva po ich vzájomnej
dohode. Aj s prihliadnutím k jej vyjadreniu i k jej veku blízkemu plnoletosti okresný súd rozhodol o styku

otca s maloletou tak, že ho neupravil.

9. Okresný súd rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Konštatoval, že maloletá nemá
schopnosť sama sa živiť. Navštevuje strednú školu, sústavne sa pripravuje na budúce povolanie.
Vyživovacia povinnosť rodičov k nej preto stále trvá. Na plnení tejto povinnosti sa majú podieľať

obaja rodičia. Keďže bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, bude si matka plniť túto
povinnosť s poukazom na § 62 ods. 4 Zákona o rodine najmä svojou osobnou starostlivosťou. Otec, do
ktorého starostlivosti zverená nebola, si bude plniť svoju vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
finančných plnení.

10. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti okresný súd vychádzal z toho, že výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ak rodičia vynakladajú výdavky, ktoré nie je možné označiť
ako nevyhnutné, je potrebné tieto výdavky presunúť na plnenie ich vyživovacej povinnosti. Prihliadal na
odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
Uviedol, že ak sa povinný rodič vzdá majetkového prospechu bez toho, že by na to bol dôležitý dôvod,

na takú skutočnosť musí pri určovaní vyživovacej povinnosti brať zreteľ. V neposlednom rade musí
súd prihliadať aj na prípadné neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný rodič na seba berie. Popri
uvedených východiskách je dôležité aj právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Inými
slovami, ak je životná úroveň rodičov dieťaťa vysoká, nemá byť iná ani životná úroveň dieťaťa.11. V posudzovanom konaní bol okresným súdom zistený pomerne vysoký životný štandard oboch
rodičov i maloletej. Maloletá je študentkou gymnázia. Matka v návrhu vyčíslila náklady na jej bývanie

sumou 270 Eur mesačne, stravu vrátane stravy v jedálni 220 Eur, oblečenie a obuv na 270 Eur, drogériu
30 Eur, mobilný telefón 30 Eur, okuliare 10 Eur, na strojček na zuby 40 Eur, pedikúru 20 Eur. V súvislosti
s trávením voľného času vyčíslila výdavky na 200 Eur a na dovolenky a výlety vyčíslila výdavky na 300
Eur. Na bežné zaopatrenie vrátane bývania v domácnosti matky výdavky vyčíslila na 890 Eur. Ostatné
výdavky – na voľný čas – vyčíslila na 500 Eur.

12. Okresný súd uviedol, že to, čo je odôvodneným výdavkom maloletého dieťaťa nie je možné
zovšeobecniť. Každé dieťa má iné odôvodnené výdavky, vo všeobecnosti ide vždy o výdavky na stravu,
oblečenie, drogériu, školské potreby, výdavky súvisiace so zdravotným stavom a aj výdavky súvisiace
so zabezpečením bývania pre maloleté dieťa. V niektorých prípadoch sú odôvodnenými aj výdavky na
zabezpečenie trávenia voľného času dieťaťa, na športové aktivity a na rekreáciu. V tomto prípade rodičia

maloletej zabezpečovali doteraz taký životný štandard, ktorý zahŕňal aj dovolenky, výlety a lyžovačky.
Podľa okresného súdu niet dôvodu ani tieto aktivity vylúčiť z odôvodnených potrieb maloletej. Okresným
súdom určené výživné je tak možné celé spotrebovať na úhradu odôvodnených potrieb maloletej.

13. Okresný súd posúdil, že pomery otca mu v súčasnosti umožňujú výživné v okresným súdom

určenej výške platiť. Matka sa domáhala určiť výživné vo výške 24 % z čistých príjmov otca. V tomto
prípade okresný súd považoval za spravodlivé a primerané nevychádzať len z deklarovaných čistých
príjmov otca (teda zo mzdy, z nájomného a z otcom uvedených príležitostných príjmov z rozhodcovskej
činnosti a činnosti pre Slovenský rybársky zväz), ale prihliadol aj na životnú úroveň otca, ktorá
odôvodnila priznať výživné vo vyššej výške ako 24 % z deklarovaných a otcom vyčíslených príjmov.

Otec maloletej je výlučným vlastníkom rodinného domu, v ktorom býva (a v ktorom nebýva matka a
maloletá). Chodieva pravidelne na dovolenky, na rybačky do zahraničia. Jedna rybačka podľa neho
stojí okolo 800 Eur a chodí dvakrát do roka, t.j. v priemere 133,33 Eur mesačne. Sám uviedol, že
má len minimálne mesačné výdavky. Na prepravu používa motorové vozidlo obchodnej spoločnosti,
ktorej je spoločníkom. Prostriedky použité na zahraničné rybačky i prostriedky ušetrené tým, že otec

používa na prepravu firemné motorové vozidlo, môže použiť na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti
k maloletej, pretože plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa
okresného súdu životnú úroveň otca zvyšuje aj jeho účasť v obchodných spoločnostiach. Pri posúdení
tejto účasti na pomery otca, bol okresný súd názoru, že nie je namieste vychádzať len z hospodárskych
výsledkov týchto spoločností (zisku alebo straty), ale aj z ich celkového hospodárskeho stavu, pretože

otec má právo podieľať sa na majetku týchto spoločností. Ak by došlo k likvidácii spoločností, jeho
podiel na vlastných imaniach oboch spoločností by predstavoval podľa posledných účtovných závierok
spoločností sumu 219.003,33 Eur (aj s prihliadnutím na tretinový podiel v spoločnosti I. s.r.o.). Aj na
hodnotách predstavujúcich účasť otca na obchodných spoločnostiach má maloletá právo sa podieľať.
Ak by okresný súd hodnotu podielu otca na vlastných imaniach spoločností prepočítal na 12 rokov (toto

obdobie korešponduje u otca s priemernou dĺžkou dožitia v Slovenskej republike, preto považoval takéto
obdobie pre prepočet za primerané), predstavoval by jeho potenciálny príjem z obchodných spoločností
sumu 1.520,86 Eur mesačne. Táto suma síce nepredstavuje príjem otca, ale predstavuje primeranú časť
z jeho majetku, na ktorej má maloletá právo sa každý mesiac podieľať.

14. Okresný súd nevychádzal len zo skutočných, priznaných príjmov otca maloletej, ale vzal do úvahy
aj jeho potenciálne príjmy a jeho majetkovú situáciu. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z toho, že
jeho možnostiam a schopnostiam i majetkovým pomerom zodpovedá určenie výživného počítaného zo
základu (skutočného i potenciálneho príjmu) vo výške 616,50 Eur mesačne (čistá minimálna mzda) +
400,- Eur (približný čistý príjem z prenájmu) + 33,33 Eur (priemerný príjem z rozhodovania za mesiac)

+ 41,67 Eur (príjem zo SRZ) = 1.091,50 Eur s prihliadnutím na možný príjem zo spoločností, kde
je otec spoločníkom, pričom považoval za spravodlivé vychádzať zo sumy 1.520,86 Eur mesačne,
ako potenciálneho príjmu. Pre účely určenia výšky výživného okresný súd vychádzal zo základu
(potenciálneho príjmu) 2.612,36 Eur mesačne. Ak pri takýchto príjmoch má otec, podľa jeho slov,
len minimálne výdavky (vyčíslil ich v priemere na 763,92 Eur mesačne), ostáva mu čistý potenciálny

príjem 1.848,44 Eur, ktorý môže byť použitý na plnenie otcovej vyživovacej povinnosti a následne na
uspokojovanie iných otcových potrieb. Okresný súd uviedol, že ak by vychádzal len z potenciálneho
príjmu a neprihliadal by na výdavky otca (takýto postup je odôvodnený prioritou výživného pred inými
výdavkami) s prihliadnutím, že maloletá je jediným otcovým dieťaťom, ku ktorému má vyživovaciupovinnosť i s prihliadnutím na vysokú životnú úroveň rodičov i maloletej, považoval za primerané výživné
predstavujúce približne 30 % (potenciálnych) čistých príjmov otca, t.j. v tomto prípade po zaokrúhlení v
prospech maloletej práve suma 800 Eur mesačne (30 % z 2.612,36 Eur po zaokrúhlení na najbližších

sto Eur).

15. Okresný súd neurčil výživné vo vyššej výške, hoci matka deklarovala, že výdavky na maloletú sú
vyššie, pretože vyššie výživné by už bolo nad rámec súčasných možností a schopností otca maloletej.
Zároveň prihliadol aj na to, že pomery matky sú lepšie, ako priemerné pomery v Slovenskej republike.

Považoval za spravodlivé, aby sa na udržaní vysokého životného štandardu maloletej v tomto prípade
podieľal nielen otec, ale v menšej časti aj matka, a to i napriek tomu, že sa podieľa na plnení svojej
vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou. Matka doteraz, podľa jej vyjadrenia, okrem niektorých
dovoleniek, vreckového a niektorých ďalších menších výdavkov financuje bez prispetia otca zásadnú
väčšinu potrieb maloletej, jej príjmy a majetkové pomery to teda evidentne umožňujú.

16. Splatnosť vyživovacej povinnosti okresný súd určil otcovi k polovici mesiaca, pričom výživné je
splatné podľa Zákona o rodine vždy na mesiac vopred. Platobným miestom bude až do dosiahnutia
plnoletosti dieťaťa matka, do osobnej starostlivosti ktorej je maloletá zverená, a ktorá zabezpečuje
uspokojovanie väčšiny bežných potrieb maloletej. Účinnosť povinnosti platiť výživné okresný súd určil od
začatia konania. Na spätné určenie výživného okresný súd žiaden dôležitý dôvod nezistil a ani žiaden z

účastníkovspätnéurčenievýživnéhonežiadal.Pomery,zktorýchokresnýsúdvychádzalprirozhodovaní
o výživnom tu boli už v čase začatia konania, a preto bol dôvod viazať začiatok vyživovacej povinnosti
otca práve na začiatok tohto konania.

17. Za čas od 01.07.2024 (začiatok konania) do 23.10.2024 (dátum vyhlásenia rozsudku) časť okresným

súdom určeného výživného nadobudla zročnosť. Išlo o výživné za 14 dní mesiaca júl 2024, výživné
splatné 15.07.2024, 15.08.2024, 15.09.2024 a 15.10.2024, spolu za 4 mesiace a 14 dní. Matematicky
išlo o sumu (14 dní x 800 Eur / 31 dní) + (4 x 800 Eur) = 3.561,29 Eur. Z vykonaného dokazovania za
toto obdobie vyplývalo zaplatenie sumy 600 Eur na účet maloletej (matka vo svojej výpovedi potvrdila,
že otec maloletej dal ako vreckové od začiatku konania 3 x po 200,- Eur, pričom vreckové slúžilo na

uspokojovanie potrieb maloletej, teda bolo možné naň nahliadať ako na súčasť plnenia si vyživovacej
povinnosti), túto sumu teda okresný súd od zročného výživného odpočítal. Zostáva zaplatiť sumu
2.961,29Eur.Vzhľadomkvýšketejtosumyikskutočnýmapotenciálnympríjmomotcamaloletejokresný
súd považoval za spravodlivé a primerané umožniť otcovi, aby túto sumu zaplatil maloletej v dlhšej ako
zákonnej lehote na plnenie. S prihliadnutím na určené bežné výživné nebude maloletú neprimerane

zaťažovať, ak jej bude zročné výživné splatené v primeraných splátkach. Okresný súd ich výšku určil tak,
aby bolo zročné výživné splatené do dvoch rokov, preto (po zaokrúhlení) výšku splátky určil na 125 Eur
mesačne. Na ochranu maloletej okresný súd zároveň ustanovil stratu výhody splátok v časti zročného
výživného – v prípade, ak by otec čo i len raz zročné výživné riadne a včas (teda v čase splatnosti
bežného výživného) nezaplatil, bude musieť celé nezaplatené zročné výživné maloletej zaplatiť naraz.

18. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP a keďže nebol zistený žiadny
spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, žiadnemu z účastníkov nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

19. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom IV. a V., v zákonnej lehote podal odvolanie otec prostredníctvom
zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), g), a h) CSP. Uviedol, že v konaní vedenom pod sp.
zn. 29P/39/2024 o rozvod manželstva, ktoré prebieha súčasne s týmto konaním, vystupoval aktívne,
za účelom preukázania jeho príjmov a majetkových pomerov predložil relevantné podklady, ktoré boli
v konaní použité. Z dôvodu nepozornosti považoval dokumenty doručené do jeho elektronickej schránky

dňa 08.08.2024 za dokumenty v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 29P/39/2024, nekonal zámerne
v snahe vyhnúť sa súdnemu konaniu, pretože na objektívnom rozhodnutí má záujem. Namietal, že
matka v návrhu vyčíslené výdavky na dcéru spolu v sume 1.390 Eur žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázala a rovnako nepreukázala, nekonkretizovala voľnočasové aktivity, ktoré boli vyčíslené na
200 Eur mesačne, ani realizované výlety v každom mesiaci vo výške 300 Eur. Podľa otca okresný súd

nevykonal dostatočné dokazovanie ohľadom vysokého životného štandardu oboch rodičov a je potrebné
vykonať dokazovanie za účelom preukázania skutočných pomerov účastníkov konania, na základe čoho
bude možné stanoviť rozsah odôvodnených potrieb a rovnako aj skutočných výdavkov na maloletú.
Príjmy a výdavky tvrdené matkou nenasvedčujú tomu, že by obaja rodičia žili nadštandartným spôsobomživota, naopak vysoký životný štandard na strane oboch rodičov neexistuje. Namietal zjavný nepomer
v životnom štandarde dcéry a otca. Považoval za potrebné brať do úvahy najmä odôvodnené výdavky
dcéry, ktoré matka riadnym a relevantným spôsobom preukáže, a to za obdobie posledných 12 mesiacov

pred podaním návrhu. Nestotožnil sa s postupom okresného súdu, ktorým dospel k základu na ustálenie
výšky výživného. Okresnému súdu bola jednoznačne preukázaná výška jeho príjmov, preto použitie
potencionality považoval v tomto prípade za neprípustné. Hypotézy okresného súdu ohľadom podielu
otca na likvidačnom zostatku obchodných spoločností a jeho prepočet na obdobie 12 rokov jeho života
považoval za neobjektívne, nelogické a nemožné v danej veci použiť. Zároveň považoval rozhodnutie

okresného súdu za nepreskúmateľné z dôvodu, že spôsob výpočtu údajného ,,potencionálneho“ príjmu
otca v súvislosti s jeho účasťou ako spoločníka, resp. konateľa, vykonaný okresným súdom nebol
dostatočne špecifikovaný, ani odôvodnený. Poukázal aj na pokles jeho príjmu z dôvodu núteného
odchodu do predčasného dôchodku na základe jeho zdravotného stavu. Navrhol rozsudok okresného
súdu vo výrokoch IV. a V. rozsudku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca (č.l. 131 spisu) uviedol, že rozsudok okresného
súdu považuje za vecne správny a navrhol ho potvrdiť.

21. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka (č.l. 148 – 149 spisu), ktorá uviedla,
že sa otec snaží navodiť o sebe obraz človeka, ktorý žije v chudobných pomeroch s minimálnym

príjmom. Mala za to, že okresný súd v konaní o dočasnej úprave rodičovských práv a povinností
vychádzal z preukázaných majetkových pomerov oboch rodičov, ako aj z výdavkov predložených v
konaníorozvodmanželstvarodičov,ktoréprebiehalosúčasne,kdebolirozpísanévýdavkyajpredložené
doklady o úhrade stravy, drogérie, oblečenia, elektrickej energie, vody, ako aj preukázané výlety – Jasná,
Hrabovo, Egypt, jachta v Chorvátsku a Zanzibar. V konaní o rozvod bolo preukázané, že dcéra bola na

dovolenke na jachte v Chorvátsku, na dovolenke na Zanzibare, kde iba ,,náklady otca“ na túto dovolenku
boli vo výške 4.281,86 Eur, že otec užíva tri motorové vozidlá, čo preukazuje nadštandardný spôsob
jeho života. V konaní o rozvod manželstva bola preukázaná potencionalita príjmov otca. V Metodike MS
SR pre určenie výživného sa uvádza, že potencionalita príjmu podnikateľa sa používa práve v prípade,
keď ..,,povinný rodič súdu síce predloží dôkazy o výške svojich príjmov, avšak z týchto dôkazov vyplýva,

že podnikanie je buď v strate alebo príjmy z podnikania sú neprimerane nízke vzhľadom na činnosť,
ktorú vykonáva“, pričom oba prípady sa týkajú otca, ktorý je výlučným vlastníkom obchodného podielu
vo výške 100 % v spoločnosti J. spol s.r.o., ktorá dosiahla v roku 2023 stratu vo výške 26.612 Eur
a vo výške 33 % v spoločnosti I. s.r.o., ktorá dosiahla zisk vo výške 3.843 Eur. Na otázku súdu, prečo
otec nedá do likvidácie spoločnosť, ktorá je v strate 26.612 Eur, otec uviedol, že ju nemôže zlikvidovať,

pretožezamestnávabratov,ktorísúmladšíanemôžeichposlaťnaulicu.Podľamatky,jedinávyživovacia
povinnosť, ktorú otec má, je k dcére a nie k jeho bratom, kvôli ktorým udržuje a financuje spoločnosť,
o ktorej deklaruje, že je v strate. Čo sa týka spoločnosti I., s.r.o., táto prenajíma nehnuteľnosť, ktorej je
výlučným vlastníkom a nie je zaťažená záložným právom. Ide o komerčnú budovu, v ktorej prenajíma
9 nebytových priestorov, spolu s mesačným nájmom 6.300 Eur a nájomcovia popri nájomnom platia

všetky energie, preto jediným výdavkom sú výdavky na účtovníka a udržanie nehnuteľnosti. Podľa
účtovnej závierky má I., s.r.o. majetok v hodnote 138.455 Eur (46.152 Eur pripadá na tretinový podiel
otca), čo je zostatková hodnota po odpisoch majetku spoločnosti. Poukázala na to, že po dosiahnutí
plnoletosti dcéry, otec dcére predložil na podpis „Dohodu o výživnom na plnoleté dieťa“ argumentujúc,
že si nemôže dovoliť platiť výživné v stanovenej výške a žiadal, aby mu súrne podpísala túto dohodu,

ktorou sa mala zaviazať, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza, pracovisko Partizánske,
pod sp. zn. 29P/67/2024, podá späťvzatie návrhu a navrhne zastavenie konania, a to v lehote do 7
kalendárnych dní od uzatvorenia tejto dohody, s čím on súhlasí. Pretože dcéra túto dohodu nepodpísala,
prestal otec komunikovať aj s ňou, s výnimkou správy dňa 7.1.2025. V lehote 7 kalendárnych dní od
odmietnutia podpisu dohody si otec, ktorý tvrdí, ako mu klesli príjmy, rozšíril svoj vozový park. Podľa

matky sa otcovi priznaním dôchodku príjmy zlepšili a nie zhoršili, ako uvádza. Aj naďalej pre svoju firmu
vykonáva činnosti, ktoré vykonával na základe pracovnej zmluvy. Od vydania rozsudku otec platí dcére
mesačne 800 Eur bežné výživné, 125 Eur zameškané výživné, kúpil si ďalšie motorové vozidlo, bol na
výletevŠpanielsku, atoprideklarovaní,akožijevskromnýchpomeroch.Podľamatkyideoprípad,kedy
je potrebné vychádzať pri určení výživného z potencionality príjmu povinného rodiča. Uviedla, že otec

sa nijakým spôsobom nepodieľa na starostlivosti o dcéru, nad stanovené výživné jej neprispieva a od
odmietnutia podpísania dohody A. už ani s ňou nekomunikuje. S otcom nežili v spoločnej domácnosti
od 15.12.2018, odkedy prevažnú starostlivosť o dcéru zabezpečovala sama. Považovala za dostatočnepreukázané, že otec je schopný uhrádzať bežné výživné, zročné výživné a ešte si aj majetkovo polepšiť,
a preto určené výživné zodpovedá jeho životnej úrovni.

22. K vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec (č.l. 157 spisu), ktorý označil tvrdenia uvedené vo
vyjadrení za nepravdivé a zavádzajúce. Odkázal na odvolanie proti výrokom IV. a V. rozsudku okresného
súdu, na ktorom v celom rozsahu trval.

23. K doručenému vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že otec vo vyjadrení žiadnym

spôsobom nevyvrátil ňou uvádzané skutočnosti. Zvýraznila, že dcéra má právo podieľať sa na životnej
úrovni otca a otec je povinný podieľať sa na výžive svojej dcéry podľa svojich možností a schopností.
Poukázala na to, že otec už takmer pol roka platí nielen bežné výživné, ale aj zročné výživné a popri
tom si zadovážil motorové vozidlo, stravuje sa v reštauráciách a absolvoval len od začiatku tohto roka
2 dovolenky/výlety v Španielsku. Uvedené neodzrkadľuje nepriaznivú finančnú situáciu otca, ale práve
naopak, preukazuje, že má dostatočné prostriedky na hradenie osobných potrieb a záľub aj popri

podieľaní sa na výžive dcéry stanoveným výživným. Podľa matky z uvedeného sú odôvodnené aj vyššie
výdavky na dcéru spojené s jej potrebami, vrátane výdavkov na bývanie, vzdelávanie, záujmovú činnosť,
oblečenie, zdravotnú starostlivosť, ale aj spoločné dovolenky pri mori a na horách, vzhľadom aj na
životnú úroveň otca primerané a zodpovedajúce štandardu, na aký má dieťa právo.

24. K vyjadreniu matky sa podaním vyjadril otec (č.l. 178-179 spisu), ktorý uviedol, že sa v žiadnom
prípade nesnažil o sebe navodiť obraz človeka, ktorý žije v chudobných pomeroch s minimálnym
príjmom, naopak matka sa ho snaží vykresliť ako milionára, ktorý žije luxusný život, býva v luxusnom
dome, užíva luxusné dovolenky, vlastní luxusné autá, a to len preto, aby uviedla súd do omylu, že
nemá problém platiť výživné 800 Eur. Určené výživne považoval za nespravodlivé, neprimerané jeho

finančným možnostiam a nezodpovedajúce potrebám bežného stredoškoláka. Takáto veľká suma môže
práve znamenať pokrivenie vnímania hodnôt a životnej reality a môže zle vplývať na jeho budúci
vývoj a výchovu A.. Čo sa týka dovolenky na Zanzibare v r. 2023, túto financoval z peňazí, ktoré
mu boli vrátené na základe pôžičky spoločnosťou I. s.r.o., v ktorej bol tretinovým spoločníkom. Nie je
vlastníkom žiadneho motorového vozidla, keďže vozidlo Volkswagen vlastní spoločnosť J. spol. s.r.o.

a vozidlo Subaru, ktoré ponúkol svojej dcére a tá ho odmietla, spoločnosť J. spol. s.r.o. vo februári
2025 predala. Vozidlo Infinity vlastní spoločnosť I. s.r.o., ktoré používa ako služobné vozidlo na základe
dohody pri výkone funkcie konateľa tejto spoločnosti. Je vlastníkom 1/3 obchodného podielu spoločnosti
J. spol. s.r.o. a okrem toho nevlastní žiaden iný obchodný podiel v žiadnej inej spoločnosti. Poukázal
na hospodárenie spoločnosti J. spol. s.r.o. a dôvody, pre ktoré bola spoločnosť posledné roky v strate.

Straty spoločnosti boli vykryté z nerozdelených ziskov minulých období a nikdy od založenia spoločnosti
v roku 1993 až doteraz, ani v rokoch kedy dosahovali kladný hospodársky výsledok, nebol spoločníkom
vyplatený žiadny podiel na ziskoch spoločnosti. Považoval za nezmyselné určovať výšku výživného
podľa účtovnej hodnoty obchodného podielu spoločníka v spoločnosti. Podľa otca okresný súd cynicky
odhadol dobu jeho života (dožitia) na 74 rokov a nebral do úvahy, že práve v tomto staršom veku človek

nie je už tak fyzicky zdatný, ale naopak bežne trpí chorobami a dokonca často býva odkázaný na pomoc
iných. Podelenie výšky účtovnej hodnoty jeho obchodného podielu bolo nesprávne a nespravodlivé,
nezodpovedajúce realite. Poukázal na to, že výživné sa platí reálnymi peniazmi a nie hypotetickými
zlomkovými podielmi na majetku. Mal za to, že dcéra sa na celom jeho majetku podieľa už teraz, jej
právom dediť. Čistý mesačný príjem otca je cca 750 -770 Eur, čo nepostačuje ani na výživné. Podľa

otca matka dcéru ovplyvňuje aj po dosiahnutí plnoletosti a chcú z otca len „vyžmýkať“ peniaze. Dcéra
sa o neho nezaujíma, vyhýba sa mu a od decembra 2024 spolu nekomunikujú. Poukázal na to, že v
pôvodnom návrhu na rozvod manželstva matka navrhovala stanoviť sumu výživného vo výške 300 Eur
mesačne, s ktorým súhlasil. Po tom, ako súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, matka svoj
pôvodný návrh stiahla a začala požadovať nadštandardné nereálne výživné, ktoré údajne zodpovedá

nadštandardnému životnému štýlu otca, ktorý reálne neexistuje.

25. Proti tomuto rozsudku, a to výroku V., v zákonnej lehote podala odvolanie matka (č.l. 105-106 spisu),
ktorá namietala, že výroková časť rozsudku, ako aj jeho odôvodnenie v odseku 51. obsahuje zrejmé
nesprávnosti, nakoľko napriek skutočnosti, že okresný súd určil obdobie zročného výživného v súlade s

účinnosťouodpodanianávrhu,t.j.od01.07.2024,privýpočtevýškyzročnéhovýživnéhopočítalibaso14
dňami mesiaca júl 2024. Podľa matky správne výrok V. rozsudku mal byť, že výživné, ktorého zročnosť
nastala v čase od 01.07.2024 do 23.10.2024 vo výške 3.400 Eur je otec povinný splácať maloletej až do
dosiahnutia jej plnoletosti k rukám jej matky a potom k jej rukám v pravidelných mesačných splátkachnajmenej po 125 Eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti výroku o určení
bežného výživného s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zročného výživného riadne
a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného výživného. S poukazom na ust. § 224 CSP

žiadala o opravu zrejmej nesprávnosti písomného vyhotovenia rozsudku. Pre prípad, že by súd nemal
za to, že ide o zrejmú nesprávnosť, namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku V. zmenil tak, že výživné, ktorého zročnosť nastala v čase od 01.07.2024 do 23.10.2024 vo výške
3.400 Eur je otec povinný splácať maloletej až do dosiahnutia jej plnoletosti k rukám jej matky a potom k

jej rukám v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 125 Eur mesačne spolu s bežným výživným
s účinnosťou od právoplatnosti výroku o určení bežného výživného s tým, že v prípade nezaplatenia čo i
len jednej splátky zročného výživného riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného
výživného.

26. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 03.01.2025, bolo odvolanie matky zaslané na

vyjadrenie otcovi a kolíznemu opatrovníkovi. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

27. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec (č.l. 135 spisu), ktorý uviedol, že sa v celom
rozsahu pridržiava odvolania, ktoré okresnému súdu doručil dňa 12.11.2024 a navrhol, aby odvolací súd
výroky IV. a V. rozsudku okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

28. Okresný súd uznesením č.k. 29P/67/2024-122 zo dňa 13. decembra 2024 návrh matky F. G. B. F. zo
dňa 19.11.2024 doručený Okresnému súdu v Prievidzi dňa 20.11.2024 označený ako ,,Žiadosť o opravu
zrejmej nesprávnosti písomného vyhotovenia rozsudku sp. zn. 29P/67/2024 zo dňa 23.10.2024“
zamietol.

29. Postupom Krajského súdu v Žiline, a to podaním zo dňa 22.08.2025 (č.l. 185 spisu), boli odvolania
a vyjadrenia účastníkov konania doručené plnoletej A. s možnosťou sa k nim v lehote 10 dní písomne
vyjadriť a bola plnoletá A. vyzvaná, aby v tej istej lehote uviedla, či sa k odvolaniu proti rozsudku
podanému matkou pripája a pristupuje k nemu s tým, že v prípade, ak sa v určenej lehote nevyjadrí,

odvolací súd bude mať za to, že voči odvolaniu matky nemá námietky a k nemu pristupuje (§ 157 ods.
2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).

30. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

31. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolania
proti rozsudku súdu prvej inštancie boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP)
a smerovali proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani

si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa
ust. § 65 CMP, § 66 CMP a za rešpektovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením
rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch IV., V. podľa ust. §
388 CSP zmenený tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

32. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom a matkou (ku
ktorémupristúpiloužplnoletédieťa)beznariadeniapojednávania,sapoukazujenauznesenieKrajského
súdu v Žiline č. k.15CoP/55/2025-199 zo dňa 19.11.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho

vyhlásením,vzmyslevyššieuvedenéhouzneseniakrajskéhosúdudňa19.11.2025anawebovejstránke
Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku
krajským súdom.

33. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 29P/67/2024 bola úprava

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.34. Predmetom odvolacieho konania za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP bolo odvolanie podané otcom
t.č. plnoletej A. proti výrokom IV. a V. rozsudku okresného súdu o určenom výživnom a zameškanom
výživnom a odvolanie matky proti výroku V. rozsudku o zameškanom výživnom.

35. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., a to o zverení (v tom čase)
maloletej do osobnej starostlivosti matky, o oprávnení oboch rodičov (v tom čase) maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok a o neupravení styku, nebol napadnutý opravnými prostriedkami, nestal sa
predmetom odvolacieho prieskumu a odvolací súd ani nezistil vecnú nesprávnosť týchto odvolaniami

nenapadnutých výrokov.

36. Podstatou odvolania otca proti výrokom IV. a V. rozsudku okresného súdu boli námietky, že
súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom preukázania skutočných pomerov
účastníkov konania a osvojil si tvrdenia matky, ako aj, že za stavu jednoznačne preukázanej výšky
príjmov otca, použitie potencionality príjmu je neprípustné, pričom výpočet ,,potencionálneho“ príjmu je

nepreskúmateľný.
MatkavpodanomodvolanínamietalanesprávnosťvýrokuV.rozsudkuokresnéhosúduprivýpočtevýšky
zročného výživného, ak určil obdobie zameškaného výživného od 01.07.2024.

37. Pre posúdenie odvolacích dôvodov odvolateľov nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, resp. doplniť

dokazovanie, ak pre rozhodnutie okresného súdu bolo v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonané
dokazovanie, z ktorého krajský súd vychádzal pri ich vyhodnotení. Potreba ďalšieho dokazovania
v odvolacom konaní nebola zistená ani krajským súdom, a preto bolo vychádzané len z obsahu
spisového materiálu, ak odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna
časť pojednávania by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn. 3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012,
sp.zn. 7Cdo/56/2011). Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom
rozsahupotrebnomprerozhodnutie.Krajskýsúdnezistilžiadenrelevantnýdôvodnato,abyvodvolacom
konaní doplnil dokazovanie listinami dokladanými otcom v štádiu odvolacieho konania, ak pre napadnutý

rozsudok okresného súdu bol rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( § 217 ods. 1 veta prvá CSP),
a preto prípadné zmeny, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, nemohli spätne meniť
pohľad na správnosť skutkových zistení. V zmysle CMP odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo
doplní, (len) ak to považuje pre zistenie skutočného stavu veci za nevyhnutné. O tom, či je potrebné vo
veci zopakovať alebo doplniť dokazovanie, rozhoduje odvolací súd. V danom prípade však odvolací súd

dospel k záveru, že skutočný stav veci zistený okresným súdom bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie,
následneajpreposúdenieodvolaní,pretoževyplynulzpreukázanýchrelevantnýchskutkovýchokolností
danej veci, ktoré boli vyhodnotené postupom podľa § 191 CSP, Čl. 10 CMP, a preto ak odvolací súd
nepristúpilkzopakovaniualebodoplneniudokazovania,nedošlotýmtojehopostupomkporušeniupráva
odvolateľov na spravodlivý súdny proces.

38. V okolnostiach danej veci odvolací súd primárne poukazuje na to, že právo na výživu vzniká dieťaťu
narodením, je právom osobnej povahy, nie je ho možné preniesť na iného, a to ani na strane povinnej
osoby. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje dieťaťu výživné od jeho rodičov do
toho času, pokiaľ nie je samé schopné sa živiť; nerozoznáva pritom dieťa maloleté a plnoleté a z

hľadiska veku dieťaťa tieto nároky nediferencuje, podmienky nároku maloletého aj plnoletého dieťaťa
na výživné sú celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu časovo končí vtedy, keď je
samé schopné zarábať (sa živiť). Rozhodnutie súdu, ktorým bolo rodičom určené výživné pre maloleté
dieťa za jeho maloletosti, nestráca účinky po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa; v takom prípade netreba
podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti naďalej

trvajú. Ak bol návrh na určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, súd pokračuje
v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa
má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie, pričom funkcia kolízneho opatrovníka
zanikla. Dodáva sa, že v konaní o výživnom dieťaťa za obdobie neplnoletosti dieťaťa je druhý z rodičov
účastníkom konania aj potom, keď už dieťa dosiahlo plnoletosť. Plnenie dávok výživného, ktoré sa

stali splatnými počas neplnoletosti dieťaťa, rovnako ako dávok, ktoré sa stali splatnými po nadobudnutí
plnoletosti, uloží súd povinnej osobe priamo voči dieťaťu; to sa týka aj nedoplatkov výživného za
čas pred plnoletosťou. Bolo zrejmé, že v čase podania návrhu matky na určenie výživného (dňa
01.07.2024, prezentačná pečiatka okresného súdu) bola dcéra účastníkov A. maloletá, avšak počasodvolacieho konania, a to dňa XX.XX.XXXX nadobudla plnoletosť. Dovŕšením plnoletosti prešiel na
ňu nárok domáhať sa výživného od otca, a preto odvolací súd konal už priamo s plnoletou A. ako
účastníčkou konania, čo malo premietnutie i v záhlaví rozsudku krajského súdu.

39. V súvislosti s odvolacou argumentáciou otca vo vzťahu k výroku IV. o určenom výživnom, odvolací
súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§
62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného
dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Právo na výživné sa
nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

40. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť má, ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež
poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním
zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti
rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pri skúmaní

potrieb oprávneného z výživného je nutné vziať do úvahy nielen zabezpečenie základných životných
potrieb dieťaťa, ako sú strava, ošatenie, hygiena, zdravotná starostlivosť, bývanie, náklady súvisiace so
vzdelávaním, ale aj uspokojovanie ďalších nevyhnutných potrieb podporujúcich jeho telesný a duševný
rozvoj. Patrí sem aj financovanie sociálnych a kultúrnych aktivít dieťaťa.

41. Krajský súd poukazuje na to, že miera potrieb oprávneného z výživného je závislá najmä od jeho
veku, zdravotného stavu, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti. Rozsah odôvodnených potrieb musí byť
vždy posudzovaný v súlade s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto
možnosti obmedzené, vyživovacia povinnosť pokrýva len základné životné potreby dieťaťa v obvyklej
miere. Naopak, ak sú rodičovské možnosti rozsiahlejšie, medzi odôvodnené potreby môžu patriť aj

ďalšie aspekty zabezpečujúce kvalitu života dieťaťa. Tento princíp vychádza zo zásady, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Teda účelom
výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb dieťaťa, ale všetkých
potrieb prospešných jeho všestrannému vývoju, teda i potrieb vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie
časové obdobie, prípadne potrieb výlučne náhodných. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného pre dieťa

súd v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádza jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. skúmanie
odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny a zároveň aj z možností a schopností rodičov
dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými
potrebamidieťaťaareálnymischopnosťamiamožnosťamirodičov,platízásadapriamejúmernosti,ktorá
je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia.

42. Na základe uvedených teoretických východísk krajský súd po oboznámení sa so spisovým
materiálom, odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a odvolaním otca, vyhodnotil odvolacie
argumenty otca vo vzťahu k okresným súdom určenej výške vyživovacej povinnosti ako čiastočne
dôvodné. Zo spisového materiálu a z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že okresný

súd sa dostatočne zaoberal otázkou zistenia pomerov tak na strane (už plnoletej) A., ako aj na strane
rodičov. Okresný súd v odsekoch (2), (15), (19) odôvodnenia rozsudku uviedol výdavky A. a v odsekoch
(13), (15) uviedol príjem a výdavky matky, v odsekoch (12), (14), (16), (22) príjem, výdavky otca a
zistenia týkajúce sa majetkovej a osobnej účasti otca v spoločností J., spol. s.r.o. a I. s.r.o.. V odseku
(10) odôvodnenia rozsudku uviedol výšku zostatkov na účtoch v banke matky a otca. Následne svoje

zistenia a závery zhrnul v odsekoch (45) až (48) odôvodnenia, kde uviedol aj všeobecné hľadiská, na
ktoré sa prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Bolo zrejmé, že okresný súd v rámci vykonaného
dokazovaniahodnotilzistenúpríjmovúsituáciutaknastraneotca,jehomožnosti,schopnostiamajetkové
pomery, životnú úroveň, ako aj na strane matky. Zároveň v odôvodnení svojho rozsudku uviedol výdavkytýkajúce sa A., matky a otca a odvolací súd nepovažuje za potrebné tieto závery týkajúce sa vyčíslenia
výdavkov A., vyčíslenia príjmov na strane tak matky, ako aj otca opakovať a v tomto smere odkazuje na
skutkové zistenia súdu prvej inštancie. K otázke nákladov na strane nezaopatreného dieťaťa odvolací

súd zvýrazňuje, že na strane oprávneného dieťaťa sú základným kritériom pre určenie výšky výživného
jeho odôvodnené potreby, ktoré by mali byť kryté v plnom rozsahu. Pod odôvodnenými potrebami je
nutné chápať nielen bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu, ale aj mimoriadne
potreby.

43. Argumentáciu otca spočívajúcu v tom, že preukázal výšku príjmu, a preto použitie princípu
potencionality a rozsah jeho vyhodnotenia okresným súdom je neprípustné, odvolací súd nevyhodnotil
ako dôvodnú. Konštatuje, že okresný súd neprihliadal len na otcom deklarovaný dosahovaný mesačný
príjem 616,50 Eur, ale za rešpektovania ust. § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine
vzhľadom na jeho osobnú a majetkovú účasť v spoločnostiach J., spol. s.r.o. a I. s.r.o., dosahovaný
príležitostný príjem, vecne správne komplexne posudzoval jeho možnosti a majetkové pomery, t.j.

uplatnil princíp potencionality príjmu, ktorý má prednosť pred príjmom faktickým (reálnym). V tejto
súvislosti krajský súd poukazuje na záver vyjadrený v rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018, podľa
ktorého pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať

vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu, a tým aj k strate možnosti platiť výživné
(rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018). K námietke výpočtu okresného súdu, ktorý zvolil pre účely

určenia výšky potencionálneho príjmu otca aj jeho účasť v dvoch obchodných spoločnostiach, krajský
súd uvádza, že ak okresný súd na základe predložených dokladov (daňové priznania a účtovné závierky
na č.l. 57-73 spisu) vychádzal z celkového hospodárskeho stavu týchto spoločností, jeho postup bol
správny. Predsa relevantnými údajmi z daňových priznaní podnikateľských subjektov nie sú len zisk
alebo strata, ktoré sú skončeným výsledkom hospodárenia, pretože minimálny kladný hospodársky

výsledok totiž môže byť znižovaný rozhodnutím podnikateľa realizovať výdavky a investície (v súlade
s platnými právnymi predpismi) v takom rozsahu, že to podstatným spôsobom zníži jeho daňový
základ tak, že daňové priznanie je skôr dôkazom o hospodárení daňového subjektu z ekonomického
hľadiska. Vychádzajúc z údajov predložených listinných dôkazov, potom postup okresného súdu, ktorý
pri ustaľovaní potencionálneho príjmu otca vo výške 2.612,36 Eur ako jednu z premenných dosadil

výpočet hodnoty podielu otca na (vlastnom) imaní spoločností, zohľadnil podiel otca na ich (prípadnom)
likvidačnom zostatku, hodnotu ktorého prepočítal so zohľadnením priemernej dĺžky dožitia, a dospel
k záveru o jeho výške, bol namieste.

44. Na základe uvedených zhodnotení potom odvolací súd konštatuje, že okresný súd z vykonaného

dokazovania správne ustálil skutkový stav ohľadom príjmov na strane otca a na strane matky, zistených
výdavkov A..

45. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym posúdením otázky výšky oprávnených nákladov na
straneA.,čomalodopadnaurčenievýškybežnéhovýživnéhoaznehovyplývajúcejvýškynedoplatkuna

výživnom. Krajský súd nespochybňuje, ako už bolo uvedené, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovnirodičov,akoaj,žeúčelomvýživnéhojeuhrádzanieajvšetkýchpotriebprospešnýchvšestrannému
vývoju dieťaťa, v ktorých sú zahrnuté aj voľnočasové aktivity. Pokiaľ však okresný súd na jednej strane
ako nevyhnutný výdavok na strane otca neposúdil dovolenky, a to rybačka v zahraničí 2 x 800 Eur
ročne (133,33 Eur mesačne), potom odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti posúdenia

oprávnených výdavkov na trávenie voľného času A., a to v sume 500 Eur mesačne, z ktorých len suma
300 Eur predstavuje výdavok na dovolenky a výlety, nie je v tejto časti dostatočné, keď okresný súd
v tejto časti svoj záver dostatočne neodôvodnil. Pri porovnávaní životnej úrovne oprávneného dieťaťa
a povinného rodiča, preto odvolací súd odlišne posúdil výšku tohto tvrdeného výdavku na dovolenky
u A. a považoval ho za nadhodnotený, pretože dospel k záveru, že tento by mal byť svojou výškou

u oprávneného dieťaťa a povinného rodiča porovnateľný. Ak okresný súd vychádzal z výšky ustáleného
potencionálneho príjmu otca 2.612,36 Eur, ktorý bol vecne správne zistený z vykonaného dokazovania,
zvýraznil zodpovednosť otca za plnenie si povinností voči svojmu dieťaťu, avšak nedostatočne posúdiloprávnenosť výdavku A. na dovolenky a výdavky, tak podľa názoru odvolacieho súdu výška určeného
výživného na A. nebola primeraná.

46. Krajský súd, ako súd odvolací, potom vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie
pristúpil k odlišnému právnemu posúdeniu tohto skutkového stavu a relevantnú otázku určenia výšky
výživného posúdil inak. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne ustálený skutkový stav
nesprávne právne posúdil (v časti oprávnených nákladov na A.), pričom odvolací súd dospel k záveru, že
okresným súdom stanovená výška výživného nezodpovedá výdavkovej situácii A.. Krajský súd, ako súd

odvolací, tak nedospel k odlišným skutkovým zisteniam a dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie
nehodnotil odlišne od súdu prvej inštancie, ale okresným súdom zistený skutkový stav právne posúdil
inak, a preto pristúpil k zmene odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

47. Ako už bolo odvolacím súdom konštatované, okresný súd správne ustálil tak príjmové pomery
na strane otca a matky a z väčšej časti aj odôvodnené a veku A. primerané náklady. So záverom

súdu prvej inštancie sa tak možno stotožniť, čo do právneho posúdenia otázky naplnenia zákonných
predpokladov pre určenie výšky výživného na A., ktorá študuje, teda nie je schopná sama sa živiť. Za
stavu oprávnených nákladov primeraných veku A., krajský súd potom určil výšku výživného otcovi vo
výške 680 Eur mesačne, pretože je názoru, že je dôvodné určenie výživného práve v tomto rozsahu.
Určené výživné zodpovedá oprávneným výdavkom A. a je to suma, ktorá otca, s ohľadom na výšku

jeho príjmu ustálenú súdom prvej inštancie sumou 2.612,36 Eur mesačne, nezaťaží neprimeraným
spôsobom, naviac, ak na výživnom sa musí podieľať finančne, vzhľadom k veku A. aj matka. Dodáva
sa, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a výšku výživného je v zmysle
zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, odvolací súd prihliadol i
naMetodikuprevýpočetvýživnéhozverejnenúMinisterstvomspravodlivostiSR,ktorájesícemateriálom

odporúčacieho charakteru, avšak z ktorej vyplýva, že v prípade existencie jednej vyživovacej povinnosti
v rozhodujúcom čase vo veku cca 19 rokov predstavuje primerané výživné cca 26 % z priemerného
čistého mesačného príjmu povinného rodiča na 1 dieťa, čiže za vzatia do úvahy, ako pomocného kritéria,
aj uvedenú metodiku, potom odvolacím súdom určené výživné 680 Eur je primerané.

48. S prihliadnutím na zmenu rozhodnutia okresného súdu, čo do výšky bežného výživného, ako
aj za zhodnotenia dôvodnosti odvolacej námietky matky vo vzťahu k výroku V. rozsudku okresného
súdu zmenil krajský súd toto rozhodnutie aj v časti určenia nedoplatku na výživnom. Odvolací súd
primárne uvádza, že pojem „na mesiac dopredu“ je potrebné vykladať tak, že výživné je potrebné zaplatiť
najneskôr do 15. dňa toho ktorého mesiaca (hranica polovice mesiaca), aby bol naplnený zákonný

príkaz zaplatiť výživné patriace oprávnenému v tom ktorom mesiaci dopredu. Matka požadovala určenie
výživného na (v tom čase maloletú) A. od 01.07.2024. Zákonné podmienky pre vyhovenie jej návrhu
v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine boli splnené. Ak otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné od
01.07.2024, potom už za mesiac júl 2024 bol povinný zaplatiť zameškané výživné a ku dňu rozhodnutia
súdu prvej inštancie 23. októbra 2024 vznikol otcovi dlh na výživnom. Nedoplatok na výživnom po

prepočte za dané obdobie od 01.07.2024 do 23.10.2024 predstavuje sumu 2.720 Eur (mesiac júl až
október 2024, t.j. 4 x 680 Eur). V zhode so záverom okresného súdu však aj odvolací súd zohľadnil
plnenie otca (vreckové 3 x 200 Eur), ktoré od zameškaného výživného odpočítal, preto výsledná suma
zameškaného výživného predstavuje sumu 2.120 Eur. Vo vzťahu k nedoplatku na výživnom uložil
odvolací súd otcovi povinnosť výživné v celkovej sume 2.120,- Eur zaplatiť v splátkach po 125 Eur

mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo
i len jednej splátky.

49. Na základe uvedeného, vyhodnotiac odvolanie otca ako čiastočne dôvodné, pristúpil krajský súd
podľa ust. § 388 CSP k zmene rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

50.Otrovách prvoinštančnéhoaodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.2CSPvspojení
s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak neboli zistené
dôvody pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.