Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoCsp/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125201499
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125201499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobkyne: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
XXX, XXX XX X., právne zastúpenej JUDr. Františkom Komkom, advokátom, so sídlom Hlavná 27, 080
01 Prešov, proti žalovanému: XXX.bank, a. s., so sídlom Y. nábrežie 4, XXX XX V., C.: XX XXX XXX,
právne zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,
IČO: 36 853 186, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 16Csp/22/2025-76 zo dňa 20.5.2025, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie takto rozhodol: „I. Súd určuje, že zmluvná podmienka
uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX v časti
[4] Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.4, v časti, v znení: "V prípade riadneho nesplácania Úveru
je Banka oprávnená: (iii) úročiť sumu, s ktorou úhradou je Dlžník/Spoludlžník v omeškaní popri úroku aj
zákonným úrokom z omeškania počnúc prvým dňom omeškania až do jej zaplatenia." je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom

úvere dobrápôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 1X.XX.XXXX v časti [5] Ďalšie zmluvné dojednania, bod
5.1., v znení: "Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá
osobitný vzťah k Banke v zmysle Zákona o bankách a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia
spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie
o nepravdivosti tohto vyhlásenia. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať
Banku o zmene jej osobitného vzťahu k Banke." je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Súd určuje,
že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č. XXXXXXXXXX,

zo dňa XX.XX.XXXX v časti [5] Ďalšie zmluvné dojednania, bod 5.6, v znení: "Vo vzťahu k zvolenému
Poisteniu Dlžník vyjadruje súhlas s podmienkami Poistnej zmluvy uvedenými vo VPP a vyhlasuje, že sa
pred podpisom tejto ZoÚ oboznámil s VPP, ktoré mu boli poskytnuté spolu s Informačným dokumentom
o poistnom produkte pre Poistenie schopnosti splácať úver a ďalšími údajmi podľa § 792a zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka." je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Súd určuje, že
zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č. XXXXXXXXXX, zo
dňa XX.XX.XXXX v časti [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.3, v znení: "Dlžník/Spoludlžník sa pred

uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami Úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere a OP a súhlasí s nimi, čo potvrdzuje svojím podpisom." je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. V. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 3.3.2025 domáhala určenia
neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX

zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá zmluva o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX
medziP.bankou-právnympredchodcomžalovanéhoažalobcom.K.jeformulárová.Predmetomzmluvy
bolo poskytnutie úveru vo výške 1.600 eur, pričom v zmluve bola uvedená úroková sadzba 12,50 %,
RPMN vo výške 15,70 %, priemerná RPMN vo výške 8,25 %, počet splátok 96, pričom výška mesačnej
splátky bola určená na 28,36 eur, konečná splatnosť 15.12.2027. Žalobca z tejto zmluvy uhradil

žalovanému celkovo sumu 1.930,14 eur, čo medzi stranami sporu nebolo sporné. Posudzovaný právny
vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský
úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, preto
uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Právny vzťah strán súd posúdil podľa noriem
spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzatvorenia zmluvy a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka.

3. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Vo výroku I. tohto
rozsudku uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná preto, že pretože uvedené úročenie predčasne
splatnej časti úveru je v zmluve upravené mätúco, pričom priemerný spotrebiteľ len sťažka môže
„dešifrovať“ dodávateľom definovanú zmluvnú podmienku, ktorá už bola viacerými rozhodnutiami

všeobecných súdov právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 8Csp
1/2023 zo dňa 27.4.2023, či 13Csp 169/2018 z 23.11.2021.

4. Ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku II. tohto rozsudku súd vyhlásil za
neprijateľnú, pretože predmetné ustanovenie neuvádza, kto je považovaný za osobu s osobitným

vzťahom k banke, nie je z pohľadu priemerného spotrebiteľa dostatočne určité, čo môže spôsobiť
neschopnosť spotrebiteľa vyhodnotiť jeho vzťah k banke. Z tohto dôvodu je citované ustanovenie
spôsobilé založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
a je preto v zmysle generálnej klauzuly (§53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.Naviactátozmluvnápodmienkaspôsobujetakzávažnédôsledkyakojeneplatnosťzmluvy,

resp. zosplatnenie úveru. K takémuto záveru dospela v prípade obdobného ustanovenia v zmluve
Komisia vo svojom stanovisku, č. XXXXX/XXXX/XX zo dňa 24.1.2017. Uvedené zmluvné dojednanie
však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu klienta k bankovému subjektu
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len toho rizikového. Skutočnosť,
že banka má zákonnú povinnosť zisťovať, či klient nie je osobou s osobitným vzťahom k banke a že v

zmluve s klientom má byť dohodnuté, že v prípade nepravdivosti daného vyhlásenia klienta je banka
oprávnená použiť sankciu okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy neznamená, že formulácia predmetnej
zmluvnejpodmienkynemáobsahovaťvysvetleniepojmov,ktorénemôžubyťpriemernémuspotrebiteľovi
bez ďalšieho známe. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za
to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci

samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i
v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,
nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

5. Čo sa týka neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku III. a vo výroku IV. rozsudku súd
ich vyhlásil za neprijateľné, pretože dochádza k neprípustnému preneseniu dôkazného bremena z
dodávateľa na spotrebiteľa, všetko vo svetle tej skutočnosti, že ide o spor s ochranou tzv. slabšej strany,
ako to predpokladá druhá hlava prvý, diel Civilného sporového poriadku. Uvedené, prípadné obdobné

neprijateľné zmluvné podmienky už boli rozhodnutiami všeobecných súdov právoplatne vyhlásené za
neprijateľné.

6. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP.7. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu.

8. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

9. Namietal, že žalobca dobrovoľne a predčasne splatil celý poskytnutý úver dňa 8.7.2021. Je
zarážajúce, že žaloba bola podaná po takmer 4 rokoch od zániku dlhu splnením (§ 559 OZ). Z kontextu

žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca úver nepreplatil. Hoci podľa zmluvy o úvere mal celkovo uhradiť
na úver sumu 2.722,29 (1.600,- EUR / istina + 1.122,29 EuR / náklady úveru), reálne zaplatil iba sumu
1.930,14 EUR, t. j. o 792,15 EUR menej. O nepoctivej motivácii žalobcu svedčí aj skutočnosť, že sa
nepokúsil odstrániť domnelé nedostatky zmluvy o úvere korektne v zmysle zásady pacta sunt servanda,
a to napríklad štandardným uzavretím dodatku k zmluve o úvere. Žalovaný namietal existenciu právneho

záujmu žalobkyne na vedení konania, keďže žalobkyňa nežiada právnu ochranu z dôvodu skutočnej
ujmy, ale z oportunizmu, čo by všeobecné súdy nemali v právnom štáte akceptovať.

10. Z rozsudku nie je zrejmé, prečo by malo v prípade omeškania dlžníka (ako conditio sine qua non pre
predčasné zosplatnenie úveru) pôsobiť mätúco, že sa úver bude úročiť aj zákonným (sankčným) úrokom

z omeškania nad rámec dohodnutého zmluvného úroku. Žalobkyňa vo výpovedi neprezentovala, že by
sa jej ktorákoľvek napádaná zmluvná podmienka javila byť mätúca alebo nezrozumiteľná. To implikoval
až konajúci súd, a to v rozpore s výpoveďou žalobkyne. Rovnako nie je zrejmé, či súd považuje za
neprijateľnésamotnésúbežnéúročenie(čozákonaustálenájudikatúranevylučuje),alebolenformuláciu
tejto klauzuly. Ak ide o jazykovú nezrozumiteľnosť, postačovalo by prípadne konštatovať výkladový

problém - nie neplatnosť. V čase uzavretia zmluvy o úvere bola súdna prax v otázke prípustnosti
kumulácie riadnych úrokov a úrokov z omeškania nejednotná. V súčasnosti je tento problém definitívne
vyriešený v R 5/2021 a v ďalších nadväzujúcich rozhodnutiach dovolacieho súdu. Kumulácia úrokov
je viazaná na pôvodnú (a nie predčasnú) splatnosť úveru, t.j. tak aby veriteľ zinkasoval to, na čo
by mal nárok, ak by dlžník plnil riadne a včas a súčasne dlžník nezaplatí veriteľovi viac (ani menej)

ako keby plnil riadne a včas. Zmluvná podmienka neurčuje žiadne mimoriadne alebo nadštandardné
bremeno pre spotrebiteľa, ktoré by presahovalo zákonný rámec. Je objektívne predvídateľné, že
omeškanie spôsobí úročenie - táto sankcia je bežná, primeraná a má preventívno-kompenzačný účel.
Žalobkyňa nepreukázala, že by ju dané ustanovenie reálne uviedlo do omylu alebo znemožnilo efektívne
uplatňovanie jej práv. Len „ťažšie dešifrovanie“ významu zmluvnej podmienky nie je dôvodom na určenie

jej neprijateľnosti (resp. neplatnosti). Jazyková (gramatická) náročnosť nie je synonymom právnej
neprípustnosti. Aj keby bola podmienka neúplne alebo nepresne formulovaná, súd má podľa zásad
výkladu právnych úkonov vykladať ich tak, aby boli platné, nie neplatné, ak je taký výklad možný.
Navyše, spotrebiteľ je chránený limitom zákonného úroku z omeškania podľa § 3a nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo vylučuje

excesívne úročenie zo strany dodávateľa.

11. Výrok II. rozsudku je nezákonný, pretože posudzuje ako neprijateľné štandardné ustanovenie, ktoré:
a) slúži na naplnenie zákonných povinností banky, b) je zrozumiteľné, c) má primerané následky, d)
nepreukázateľne a abstraktne údajne spôsobuje spotrebiteľovi právnu neistotu. Podľa § 35 zákona

č. 483/2001 Z. z. o bankách má banka zákonnú povinnosť identifikovať osoby s osobitným vzťahom
a zdržať sa poskytovania úverov týmto osobám za nerovnakých podmienok. Zmluvná podmienka je
len sprostredkovaním tejto zákonnej požiadavky do obsahu zmluvy. Spotrebiteľ vyhlasuje, že nemá
osobitný vzťah, a zaväzuje sa oznámiť jeho zmenu. Takéto vyhlásenie slúži na naplnenie zákonnej
povinnosti banky - nie na vytvorenie disproporcie. Ak súd označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

ktorá iba reprodukuje zákonom stanovené požiadavky, ide o neprípustné popretie kogentnej legislatívy
v neprospech veriteľa (banky). Súd žalovanému neprípustne vytýka, že spotrebiteľ údajne nevie, čo
pojem „osobitný vzťah“ znamená. V skutočnosti však ide o zákonný pojem definovaný v § 35 ods.
1 zákona o bankách, ktorý je každému verejne dostupný. Zmluva o úvere sa obligatórne uzatvárapísomne, štandardne v prostredí banky (obvykle na pobočke) - je teda legitímne predpokladať, že
klient si môže všetky (pre neho neznáme pojmy) overiť alebo opýtať sa na ne. Ani v tomto prípade
žalobkyňa nedeklarovala vo svojej výpovedi, že by jej mali byť zákonné pojmy / definície v zmluve

nezrozumiteľné. Ak by sme požadovali, aby každá zmluva o úvere obsahovala výklad všetkých pojmov
z osobitných (verejne dostupných) zákonov, vznikla by absurdná „preťaženosť“ zmlúv, ktoré by ad
absurdum museli „kopírovať“ všetky ustanovenia, ktoré sú spojené s poskytovaním úveru (napr. aj
definíciu „zmluvy o spotrebiteľskom úvere“, výpočet všetkých obligatórnych náležitostí zmluvy, definíciu
„spotrebiteľa“, „dodávateľa“, „veriteľa“ „banky“ a pod.) Súd zjednodušene namieta, že dôsledkom

nepravdivého vyhlásenia spotrebiteľa v zmluve je okamžité zosplatnenie úveru. To však nie je sankcia
voči spotrebiteľovi, ale ochrana banky pred porušením jej regulačných povinností. Banka nemôže ostať
pasívna a ponechať v platnosti úver, ak sa dozvie (resp. by vedela), že poskytla úver osobe, ku ktorej
má osobitný vzťah, a to bez primeraného vyhodnotenia rizika. Namietaná zmluvná podmienka slúži
na prevenciu porušenia bankového dohľadu a nie na penalizáciu spotrebiteľa. Aj priemerný spotrebiteľ
vie (mal by vedieť), že akékoľvek nepravdivé vyhlásenie v zmluve (nech sa týka čohokoľvek; typickým

príkladom sú vyhlásenia spotrebiteľa k tzv. bonite vo vzťahu k jeho majetkovým príjmom a výdavkom)
má dôsledky. Súd sa však prekvapivo opiera o mylnú predstavu, že spotrebiteľ „určite“ nepozná význam
pojmu, čo nebolo ani predmetom dokazovania. Okrem toho, že v hmotnom práve platí nevyvrátiteľná
právna domnienka - ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje) vyjadrená v §
15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinnom od 1.1.2016): „O všetkom, čo bolo v zbierke
zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.“,
ktorá vždy platila pre každého (vrátane spotrebiteľov), aj v procesnom práve platí, že právne predpisy
sa nedokazujú. Žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že by pri danej podmienke bola v omyle, že
by utrpela ujmu alebo by bola v dôsledku porušenie povinnosti alebo existencie podmienky „hrubo“

znevýhodnená.

12. K tretiemu a štvrtému výroku žalovaný uviedol, že namietané klauzuly nie sú z materiálneho
hľadiska typické zmluvné podmienky, ale len konštatačné (deklaratórne) vyhlásenia, resp. blanketové
(odkazové) ustanovenia. Obe zmluvné ustanovenia (5.6 a 6.3) len deklarujú skutkový stav, že spotrebiteľ

bol oboznámený s ďalšou úverovou dokumentáciu (VPP, Informačným dokumentom, Formulárom pre
štandardné informácie a pod.), ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Tieto formulácie reálne
(fakticky)neustanovujúžiadnepovinnostiprespotrebiteľa,animuneukladajúsankcie,aninepodmieňujú
účinnosť zmluvy, čo vôbec konajúci súd nezohľadnil. V danom prípade nejde o „zmluvné podmienky“ v
zmysle § 53 OZ, ale o bežné zmluvné vyhlásenia, ktoré nie sú spôsobilé vytvoriť hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach spotrebiteľa. Žiadna z napádaných „zmluvných podmienok“ nespôsobuje, že
by spotrebiteľ bol povinný dokazovať niečo, čo má preukázať banka. Žalovaný (banka) v tomto spore
hodnoverne preukázal, že pred poskytnutím úveru a uzavretím zmluvy žalobkyňu (spotrebiteľa) náležite
a riadne informoval o všetkých podstatných skutočnostiach a obsahu práv a zmluvných povinností, čo
deklarujú jednak vlastnoručne podpisy na úverovej dokumentácii (zmluvy, formulár, zoznam prevzatých

dokumentov), ako aj výpoveď žalobkyne. Nebolo v nej spomenuté pochybenie na strane banky,
nátlak alebo manipulácia pri kontraktácii. Žalobkyňa potvrdila, že si dokumentáciu prečítala a bola jej
fyzicky odovzdaná. Napádané „zmluvné podmienky“ plnia informačnú povinnosť banky podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch. Banka je povinná poskytnúť spotrebiteľovi formulár, oboznámiť ho s poistnými
podmienkami a poskytnúť mu príslušné dokumenty k poisteniu. Ak by napádané zmluvné ustanovenia

mali byť vyhlásili za neprijateľné, znemožnilo by to banke preukazovať, že si splnila zákonnú informačnú
povinnosť voči spotrebiteľovi. Súd tak v skutočnosti sankcionuje banku za to, že plní povinnosť podľa
kogentnej normy. Výroky III. a IV. rozsudku sú nesprávne, pretože označujú za neprijateľné vyhlásenia,
ktoré plnia zákonné informačné povinnosti banky a nezakladajú právne dôsledky v neprospech
spotrebiteľa. Vyjadrenia o oboznámení so zmluvou a poistnými podmienkami sú štandardným prvkom

zmluvnej dokumentácie, neprenášajú dôkazné bremeno a nezakladajú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán.

13. Spôsob, akým súd negoval procesnú obranu žalovaného, hraničí nielen s porušením princípu
rovnosti sporových strán, princípom kontradiktórnosti konania, ale koliduje aj so základným právom

žalovaného na súdnu ochranu a jeho právom na spravodlivý proces. Z hľadiska účelu a podstaty
súdneho sporu rezignoval sudca za týchto okolností na svoju nestrannosť a decíznu kompetenciu,
delegovanú z pozície štátnej moci.14. Klauzula v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahuje deklaratívne vyhlásenie spotrebiteľa
o oboznámení sa s ďalšou úverovou dokumentáciou (napr. OP, VOP, formulár a pod.), bez toho,
aby mu spôsobovala priamu právnu ujmu alebo povinnosť, nemôže byť vyhlásená za neprijateľnú

zmluvnú podmienku podľa § 53 OZ. Klauzula v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá opakuje alebo
odkazuje na zákonnú povinnosť klienta (spotrebiteľa) alebo veriteľa (banky) podľa osobitného zákona
(v danom prípade napr. na identifikáciu osoby s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 a nasl. zákona
o bankách), nespĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, ak jej cieľom je naplnenie regulačných
povinností banky. Zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere založená výlučne na tvrdení

o nejednoznačnosti pojmu (definície), ak ide o pojem (definíciu) prevzatý zo zákona (v danom prípade
z osobitného zákona o bankách), nemôže byť vyhlásená za neprijateľnú. Samotná skutočnosť, že
obdobné zmluvné podmienky (t.j. nie s úplne totožným obsahom a formuláciou) boli v minulosti
inými všeobecnými súdmi označené za neprijateľné, nie sú samé o sebe dostatočným dôvodom na
„automatické“ vyhlásenie ich neprijateľnosti v novom konaní, bez individuálneho posúdenia konkrétnych
okolností prípadu.

15. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

16. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).

20. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená

zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení
dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd
na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre

spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

21. Civilný sporový poriadok zveril prieskum obsahu spotrebiteľských zmlúv osobitne príslušným súdom
v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach s účinkami rozhodnutia erga omnes, teda

v prípade označenia neprijateľnej zmluvnej podmienky je následkom všeobecný zákaz jej ďalšieho
používania, resp. používania podmienky s rovnakým významom. Takáto úprava mala zabezpečiť
efektívnu právnu ochranu spotrebiteľov. Napriek uvedenému aj v individuálnom spotrebiteľskom spore
nič nebráni súdu označiť a vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky dojednanej v Zmluve (buď na
návrh alebo z vlastnej iniciatívy) v rozsudku, ktorý je záväzný inter partes. Právny záujem na určení

neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú nerovnováhu v postavení účastníkov zmluvy
vyplýva jednak z hmotnoprávneho ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj procesnoprávneho
ust. § 298 CSP, pričom osobitne je toto právo upravené zákonom č. 250/2007 Z. z., konkrétne
jeho § 3 ods. 3 a 5. Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty spočívajúcej v určeníneprijateľných zmluvných podmienok pritom nie je časovo limitovaná. Súd rozhodne o neprijateľnosti
zmluvnejpodmienkyobsiahnutejvzmluveajkeďideozmluvnúpodmienku,ktorájevdoberozhodovania
súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju

zmluvné strany zmluvne zmenili (uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a
rozsudokSúdnehodvoraEÚvoveciC-19/20).Súdpretosprávnežalobnýnávrhourčenieneprijateľnosti
zmluvných podmienok považoval za procesne prípustný.

22. K vecnej stránke určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok odvolací súd poukazuje na to, že

zmluvná podmienka uvedená v bode 4.4 Zmluvy už bola právoplatným rozhodnutím súdu, konkrétne
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.11.2017 pod sp. zn. 22Co/2/2017 vyhlásená za
neprijateľnú podmienku. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú
službu, či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú. Dohoda o platení úrokov za úver aj po
splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov
za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus

úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie ust. § 3a
ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Z uvedených dôvodov dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri
úrokoch z omeškania, príp. ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie
úveru do splatenia úveru, spôsobujú značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné
zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových

vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ
takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne
a rovnocenne. Podľa názoru súdu niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania.
Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy, a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom
od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v

neprospech slabšej zmluvnej strany. Naviac tak sa takáto dohoda dostáva aj do rozporu s ust. § 3a
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a preto je neplatným právnym úkonom pre rozpor s ust. § 39, § 52 ods.
2 v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a súčasne neprijateľnou zmluvnou podmienkou
(rozsudok KS v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014, sp. zn. 19Co/4/2017, sp. zn. 22Co/2/2017).

23. Čo sa týka zmluvnej podmienky uvedenej v bode 5.1. Zmluvy, podľa § 35 zák. č. 483/2001 Z.z.,
banka a pobočka zahraničnej banky nesmú vykonávať s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah,
obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi.
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pred uzavretím a vykonaním takého obchodu preveriť,
či osoba, s ktorou takýto obchod vykonávajú, k nim nemá osobitný vzťah; táto osoba je povinná

poskytnúť banke a pobočke zahraničnej banky pravdivé informácie, ktoré banka a pobočka zahraničnej
banky potrebujú na účel tohto preverenia. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pravdivosť
poskytnutých údajov písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo o vklade podľa
§ 5 písm. a) sankciou neplatnosti uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o úvere podľa § 5 písm. b)
sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky

dozvedelaonepravdivostitýchtoúdajov,vrátanesplatnostiúrokovzacelúdohodnutúdobuúveru.Banka
a pobočka zahraničnej banky poskytujú osobám podľa odseku 1 úvery alebo záruky, len ak o tom
jednomyseľne rozhodne štatutárny orgán banky alebo vedúci pobočky zahraničnej banky na základe
písomného rozboru príslušného obchodu a finančnej situácie žiadateľa. Z rozhodovania je vylúčená
osoba, ktorej sa rozhodnutie týka. Do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka je každá osoba uvedená

v odseku 4 písm. a), b), c) a f) a odseku 5 písm. a), b), c) a f) povinná písomne oznámiť banke alebo
pobočkezahraničnejbankyvšetkyinformáciepotrebnénazistenieďalšíchosôb,ktorénazákladevzťahu
k oznamovateľovi majú k banke alebo k pobočke zahraničnej banky osobitný vzťah. Takto získané
informácie sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné spracovať do prehľadu osôb s osobitným
vzťahom k nej a na požiadanie odovzdať Národnej banke Slovenska a Fondu ochrany vkladov na účely

podľa osobitného predpisu.32) Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje
v zbierke zákonov, ustanoví náležitosti tohto oznámenia. Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k banke,
sa na účely tohto zákona považujú a) členovia štatutárneho orgánu banky, vedúci zamestnanci banky,
ďalší zamestnanci banky určení stanovami banky a prokurista banky, b) členovia dozornej rady banky,
c) osoby, ktoré majú kontrolu nad bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto právnických osôb

a vedúci zamestnanci takýchto právnických osôb, d) osoby blízke členom štatutárneho orgánu banky,
dozornej rady banky, vedúcim zamestnancom banky alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad
bankou, e) právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú
kvalifikovanú účasť, f) akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na banke, a akákoľvek právnická osoba,ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu, g) právnické osoby pod kontrolou banky,
h) členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska, i) audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v
mene audítorskej spoločnosti autorskú činnosť v banke, j) člen štatutárneho orgánu inej banky a vedúci

pobočky zahraničnej banky, k) jej správca programu krytých dlhopisov a zástupca jej správcu programu
krytých dlhopisov, l) osoby, ktoré majú uzavretý právny vzťah s bankou, ktorý môže viesť k vzniku
kvalifikovanej účasti na banke. Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k pobočke zahraničnej banky, sa
na účely tohto zákona považujú a) vedúci pobočky zahraničnej banky, b) členovia štatutárneho orgánu
alebo dozornej rady zahraničnej banky, c) osoby, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou bankou, členovia

štatutárnych orgánov takýchto právnických osôb, d) osoby blízke30) osobám uvedeným v písmene a)
alebo b) alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou bankou, e) právnické osoby, na
ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú kvalifikovanú účasť, f) akcionári,
ktorí majú kvalifikovanú účasť na zahraničnej banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je pod ich
kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu, g) právnické osoby pod kontrolou zahraničnej banky, h)
členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska, i) audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v

mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v pobočke zahraničnej banky, j) vedúci inej pobočky
zahraničnej banky a člen štatutárneho orgánu banky.

24. Definícia osôb majúcich osobitný vzťah k banke je uvedená v § 35 zák. č. 483/2001 Z.z. Zároveň
z ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka nemôže vykonávať s osobami, ktoré

k nim majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali
s ostatnými klientami. Banka je povinná pred uzavretím a vykonaním takéhoto obchodu preveriť, či
osoba, s ktorou takýto obchod vykonáva k nim nemá osobitný vzťah a táto osoba je povinná poskytnúť
banke pravdivé informácie. Banka je povinná pravdivosť poskytnutých údajov písomne zabezpečiť v
zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo vklade sankciou neplatnosti uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o

úvere sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej
banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej
inštancieoneprijateľnostiuvedenéhozmluvnéhodojednania,ktoréumožňujebankekedykoľvekvyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru v prípade zistenia nepravdivosti údajov o existencii osobitného vzťahu
k banke. Uvedené zmluvné dojednanie odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 Zákona o bankách, v

zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba
tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami.
Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu
klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len
toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu

osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený
pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie Zákona o bankách, ktoré
uvedený pojem upravuje.

25. Pokiaľ ide o zmluvné dojednania uvedené v bodoch 5.6. a 6.3. Zmluvy, obdobné zmluvné podmienky

už boli vyhlásené za neprijateľné zmluvné dojednanie napr. rozhodnutím Krajského súdu v Prešove
zo dňa 16.04.2024 pod sp. zn. 3CoCsp/7/2024, zo dňa 18.06.2024 pod sp. zn. 1CoCsp/5/2024 a
zo dňa 20.04.2023 pod sp. zn. 6CoCsp/19/2022. Z odôvodnenia uvedených rozhodnutí vyplýva, že
jednostranné vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve možno považovať za netransparentnú inkorporačnú
doložku. Samotné prehlásenie klienta zakomponované v texte zmluvy ako štandardná zmluvná

podmienka nepredstavuje dôkaz o tom, že si veriteľ splnil svoju povinnosť. Bez ohľadu na túto klauzulu
je veriteľ povinný dôveryhodne preukázať, že spotrebiteľa oboznámil so všeobecnými obchodnými
podmienkami resp. všeobecnými poistnými podmienkami. Odvolací súd rovnako poukazuje na to,
že tieto všeobecné obchodné podmienky resp. všeobecné poistné podmienky neboli spotrebiteľom
osobitne podpísané, keďže žalovaný nepreukázal, že by spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy

doručil aj všeobecné obchodné podmienky, ako aj všeobecné poistné podmienky, preto sotva možno
uveriť tvrdeniu, že spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi oboznámiť. Aj keď žalovaný poukazoval na
rozhodnutie Najvyššieho súdu 4Cdo/9/2019 je pravdou, že dovolací súd konštatoval preferenciu
platnosti pred neplatnosťou právnych úkonov a tiež konštatoval, že ak podstatné náležitosti boli
uvedené v prílohe nemôže to byť dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy. V danej veci však nie je

zrejmé, aby žalovaný preukázal, že žalobkyňa sa so všeobecnými obchodnými podmienkami resp.
všeobecnými poistnými podmienkami skutočne pred uzavretím zmluvy oboznámila. Rovnako tak
je irelevantné, že obchodné podmienky boli pripojené k zmluve preto, že odvolaciemu súdu je z
doterajšej rozhodovacej činnosti známe, že priebeh kontraktačných procesov bánk so spotrebiteľmi jevo všeobecnosti poznačený rýchlosťou a nedôslednosťou pri poučení spotrebiteľov. Z tohto pohľadu sa
potom zmluvná podmienka, obsahom ktorej je vyhlásenie spotrebiteľa, že sa pred uzatvorením zmluvy
oboznámil so zmluvnými podmienkami a súhlasí s nimi, javí ako neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm.

l) Občianskeho zákonníka, pretože na spotrebiteľa sa prenáša dôkazné bremeno v otázke, či pred
uzatvorením zmluvy s predloženými zmluvnými podmienkami sa skutočne oboznámil.

26. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku,

preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania,
odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalobkyni vo vzťahu k neúspešnému žalovanému nárok na náhradu

trovodvolaciehokonaniavplnomrozsahustým,žeovýškeodvolacíchtrovrozhodnesúdprvejinštancie
samostatným uznesením postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).