Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125206712
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125206712.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, XXX XX D.,
zastúpeného spoločnosťou Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., Puškinova 16, 080 01
Prešov, proti žalovanému: E. F., nar. XX.X.XXXX, G. H. XXX/XX, XXX XX F. I. J., o zdržanie sa zásahov
do vlastníckych práv, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 21.8.2025 sa žalobca domáha, aby súd vydal rozsudok
(o tom), že „žalovanému sa zakazuje vstupovať na nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu:
• pozemok parcela K. B. L. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti: 897 m2,
zapísaný na LV č.: XXXX, kat územie D., obec D., M. G.; • rodinný dom, súp. číslo XXXX postavený
na pozemku parcela K. B. L. XXXXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX kat. územie D., obec D., okres G.“,

a zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť mu trovy konania.

2. Súčasťou tohto podania bol aj návrh, aby súd vydal neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. d
CSP, ktorým by žalovanému uložil povinnosť nevstupovať na vyššie označené nehnuteľnosti (ďalej len
„nehnuteľnosti“) do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3.Žalobcapodanieodôvodniltým,žejepodielovýmspoluvlastníkomnehnuteľností,ktorýchsatýkaspor,
v podiele 1 k celku, a to na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
uzatvorenej dňa 07.06.2022 medzi žalobcom ako účastníkom dohody II a jeho bývalou manželkou p. N.
B., I.: XX.XX.XXXX, ako účastníkom dohody I.
Uviedol, že on a jeho bývalá manželka si pri vyporiadaní ich BSM po vzájomnej dohode písomne upravili
okrem iného aj rozsah a spôsob užívania ich spoločných nehnuteľností tak, že podľa čl. VI bodu 1.

Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov: „Účastník dohody I spolu s rodinnými
príslušníkmi je oprávnený výlučne užívať 2. nadzemné podlažie spoločného rodinného domu, pričom až
do dokončenia už začatej rekonštrukcie balkóna na 2. nadzemnom podlaží so zriadením samostatného
schodiska a osadením nových vchodových dverí, je účastník dohody I spolu s rodinnými príslušníkmi
oprávnený využívať doterajší prístup cez hlavné vstupné dvere a schodisko vnútri rodinného domu a
účastník dohody II mu v tom nemôže žiadnym spôsobom brániť či tento prístup zamedzovať alebo

sťažovať.“ Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že N. B. je oprávnená užívať 2. nadzemné podlažie
spoločného rodinného domu výlučne s osobami, ktoré sú jej rodinnými príslušníkmi.

3. Žalobca ďalej uviedol, že rodinný dom na základe uvedenej dohody užívajú N. B. a žalobca ako jej
exmanžel tak, že každý z nich obýva jedno podlažie rodinného domu a každý z nich má na svoje podlažie
samostatný vstup. Žalobca obýva 1. podlažie rodinného domu a N. B. spolu so žalovaným, s dcérou

N. B. a žalobcu obýva 2. nadzemné podlažie rodinného domu s tým, že spolu s nimi sa v dome často
zdržiavajú aj dcérin priateľ a matka N. B.. Dodal, že žalovaný je partnerom N. B. - bývalej manželkynavrhovateľa s tým, že v rodinnom dome pravidelne prebýva - zdržiava sa tam väčšinu týždňa, prespáva
tam, zdržiava sa tam počas dňa, a to pravidelne už vyše roka.

4. Podľa žalobcu po rozvode manželstva žalobcu a N. B., kedy žili v rodinnom dome len oni a
ich spoločná dcéra, neboli medzi nimi žiadne väčšie konflikty. Tento stav sa zmenil po tom, čo do
rodinného domu začal chodievať a prebývať v ňom žalovaný. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným
sú dlhodobo nepriaznivé, a to z dôvodu nevhodného, provokatívneho a nepriateľského správania
sa žalovaného voči žalobcovi. Dôkazom zlých vzťahov medzi nimi je množstvo incidentov, ktoré sa

medzi žalobcom a žalovaným ako aj medzi bratmi žalobcu a žalovaným za posledné mesiace udiali,
a ktoré vyústili do podania niekoľkých trestných oznámení a boli riešené v priestupkových konaniach.
Žalobca uviedol, že pri týchto incidentoch došlo aj k fyzickému napadnutiu „žalovaného na žalobcu,“
pričom z tohto napadnutia je aj videozáznam, a že za posledné obdobie bolo pred Okresným úradom
Prešov, odborom všeobecnej vnútornej správy riešených niekoľko s tým súvisiacich priestupkových
konaní (L.: M./XXXXXX, L.: M./XXXXXX, L.: M./XXXXXX, L.: M./XXXXXX, L.: M./XXXXXX, L.: M./

XXXXXX), pričom tieto konania sú len výsledkom nepriaznivého fungovania v nehnuteľnostiach (pozn.
súdu: predmet a ani výsledok týchto konaní však žalobca nijako bližšie nešpecifikoval a ani nedoložil).
Podľa žalobcu v danom prípade sa nejedná o naštrbené vzťahy žalobcu a žalovaného, ale o dlhodobo
pretrvávajúce závažné konflikty vytvárané žalovaným, o dlhodobú a trvajúcu provokáciu, urážky,
narušovanie súkromia, čo prerástlo už do bezdôvodných fyzických útokov žalovaného na žalobcu.

Vzhľadom na to žalobca listom zo dňa 12.06.2025 vyzval žalovaného na zdržanie sa zásahov do
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, a to tým spôsobom, že ho vyzval, aby nevstupoval do rodinného
domuaninapozemok,t.j.nanehnuteľnostivspoluvlastníctvežalobcu,načožalovanýnijakonereagoval.

5. Žalobca uzavrel, že existuje konkrétne nebezpečenstvo neoprávneného rušenia žalobcu ako

(spolu)vlastníka nehnuteľnosti a opakovania sa tohto nebezpečenstva zo strany žalovaného aj do
budúcna. Žalovaný neprestajne, už mesiace počas jeho pobytu v rodinnom dome a na pozemku
provokuje žalobcu, natáča si ho na mobilný telefón bez jeho súhlasu, pokrikuje po ňom, vulgárne mu
nadáva. Žalobcovi je týmto konaním žalovaného bránené v riadnom a pokojnom užívaní nehnuteľností.
Týmto podľa žalobcu dochádza k neoprávneným zásahom do (spolu)vlastníckych práv žalobcu ako

podielového spoluvlastníka nehnuteľností. Žalovaný nedisponuje žiadnym relevantným titulom, ktorý
ho oprávňuje užívať nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho bývalej
manželky N. B., pričom žalovaný a jeho bývalá manželka si jasne, určito a zrozumiteľne upravili
spôsob a rozsah užívania nehnuteľností v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Podľa žalobcu neoprávnenosť zásahov preukázal predložením uvedenej dohody, v zmysle

ktorej je nehnuteľnosti oprávnená užívať N. B. ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností spolu
s rodinnými príslušníkmi, pričom žalovaný nie je rodinným príslušníkom N. B. a nehnuteľnosti dlhodobo
a neoprávnene užíva.

6. V súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca ďalej (všeobecne) uviedol

iba to, že medzi žalobcom a „žalovanými“ (pozn. súdu: žalobca označil iba jedného žalovaného)
je potrebné bezodkladne a dočasne upraviť pomery navrhovaným spôsobom do právoplatnosti
skončenia veci samej. Snažil sa vzťahy medzi ním a žalovaným riešiť mimosúdne, avšak bezúspešne.
Ataky medzi žalobcom a žalovaným sa neustále stupňujú. Podľa žalobcu aktuálne je z dôvodu
správania sa žalovaného znemožnené žalobcovi riadne a nerušene vykonávať vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam s tým, že bez nariadenia neodkladného opatrenia nie je aktuálne možné zabezpečiť
žalobcovi nerušený výkon jeho vlastníckeho práva. (Navrhovanú) bezodkladnú úpravu pomerov medzi
žalobcom a „žalovanými“ (pozn. súdu: žalobca označil iba jedného žalovaného) preto považuje za
nevyhnutnú a naliehavú, aby sa zabránilo vzniku ďalších negatívnych vplyvov, vypätých situácií
a narušených vlastníckych práv žalobcu s tým, že žalovaný je vlastníkom vlastného rodinného domu,

teda neodkladným opatrením nebude zasiahnuté do práva bývania žalovaného, a právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom.

7. K tvrdeným skutkovým okolnostiam pritom žalobca priložil iba LV č. XXXX, k.ú. D., z ktoré vyplýva, že
žalobca a N. B. sú podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností (s podielom každý vo výške

1), ďalej písomnú dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorej vyplýva
dohoda o užívaní nehnuteľností tak, ako ju citoval žalobca (bod 2. tohto odôvodnenia), predsúdnu
výzvu na zdržanie sa zásahov do vlastníckych práv zo dňa 12.6.2025, podľa ktorej vyzýval žalovaného,
aby nevstupoval do rodinného domu ani na pozemok priľahlý k rodinnému domu a zdržal sa ďalšiehoneoprávneného užívania týchto nehnuteľností, a list vlastníctva č. XXX, k. ú. F. I. J., podľa ktorého je
žalovaný vlastníkom rodinného domu nachádzajúceho sa vo F. I. J.. K užívaniu nehnuteľností žalobca
navrholvýsluchstránsporuasvojichbratov(pozn.súdu:eventuálnedokazovanievýsluchomstránsporu

a svedkov sa vykonáva na pojednávaní).

8. Vzhľadom na to, že po predbežnom právnom posúdení žalobných tvrdení a predložených príloh sa
žaloba a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia javili ako zjavne nedôvodné /a to s poukazom
na to, že zo žalobných tvrdení a predložených príloh podľa názoru súdu v súčasnosti nevyplýva

hmotnoprávna legitimácia žalobcu voči žalovanému zakazovať mu vstup na nehnuteľnosti, ktorý mu
v rámci svojho podielu (a jeho užívania) umožňuje druhá podielová spoluvlastníčka, a už vôbec nie
skutočnosti svedčiace o tom, že by bolo potrebné upraviť pomery navrhovaným neodkladným opatrením
bezodkladne/, a žaloba navyše javí ako nevhodne zvolený procesný prostriedok ochrany práv a záujmov
žalobcu /s poukazom na to, že riešením nárokov žalobcu by mohlo byť rozhodovanie spoluvlastníkov
podľa § 139 ods. 2 OZ s prípadným následným konaním na súde (pri rovnosti hlasov či nedohode),

prípadne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 OZ, ktorého
výsledky by mali mať konštitutívne účinky, a ktorého účastníkmi by navyše mali byť (len) podieloví
spoluvlastníci/, vyzval súd žalobcu, aby v zmysle ust. § 138 CSP z dôvodov hospodárnosti oznámil,
či na podanej žalobe trvá, alebo ju berie späť tak, aby nedochádzalo k navyšovaniu zbytočných trov
konania. Žalobca na to reagoval stručným oznámením, že na podanej žalobe trvá.

9. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku (čo v zmysle ust. § 234 ods. 2 CSP platí primerane
aj pre uznesenie) súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky

podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo
obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť
pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti
vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre
neunesenie konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie

procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich
pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne
apaušálnetvrdeniažalobcuneumožňujúsúduichvecnépreskúmanieaniesúspôsobilébyťpredmetom
dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva

vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).

11. Podľa § 132 ods. 1, 2 a 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

12. V súvislosti so skutkovým stavom súd pripomína, že v kontradiktórnom konaní dokazovanie slúži
na preukazovanie tvrdených skutočností (resp. obdobne v konaní o neodkladnom opatrení – slúžia

listiny, na ktoré sa strana odvoláva – na osvedčenie tvrdených skutočností), a nie na zisťovanie
a vyhľadávanie akýchkoľvek skutkových okolností, ktoré strana riadne netvrdí. Strana sporu je preto
povinná jednak uviesť celkom konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky, a zároveň predložiť, alebo aspoň označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
„Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany

netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou)
existujú skutočnosti v jej prospech (tzv. fishing expectations)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, s. 571).13. V danom prípade mal súd za to, že žalobca netvrdil a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali jeho (občianskoprávny) nárok (aby žalovaný absolútne nevstupoval na nehnuteľnosti),

a zároveň svedčili o dôvodnosti a potrebe navrhovanej neodkladnej ochrany.

14. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 327 ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je

nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu
v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

15. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas
Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

17. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona,
v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods.
4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením

vlády podľa čl. 120 ods. 2.

18. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe
akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca
v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok

(povinnosťtvrdenia),tedavymedziťskutkovéokolnosti,ktorémajúbyťpodkladomrozhodnutia,aoznačiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

19. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj

nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnajtiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

20. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno
tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový
stav aplikovať.

21. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho

vydanie a potrebu, aby boli pomery strán neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (§ 336
ods. 1 CSP, resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP do jeho zrušenia podľa §
334 CSP), ešte pred rozhodnutím vo veci samej (prípadne aj bez rozhodovania vo veci samej) upravené.
Táto potreba by mala vychádzať z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa
domáha, a že bez navrhovanej neodkladnej ochrany (s poukazom na konkrétne skutočnosti, ktorým
chce zabrániť, a ktorých hrozbu musí nielen tvrdiť, ale aj osvedčiť) navrhovateľovi bezprostredne hrozí

ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo
vzniku nenávratného stavu v občiansko-právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné opatrenie v minulosti) totiž
nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov strán sporu (Bureš,
J. – Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88). Súdna ochrana (v občianskom

súdnom konaní) sa totiž poskytuje (občiansko)právnemu nároku, a nie (občiansko)právne nedôvodnej,
iba fakticky, politicky alebo sociálne zdôvodňovanej (právne nepodloženej) požiadavke (záujmu) – inak
by (vo všeobecnosti) existovalo riziko, že by neodkladné opatrenie mohlo byť zneužívané. To, že má ísť
o ochranu konkrétneho občianskoprávneho nároku vyplýva napokon aj so záverov najvyšších súdnych
autorít, keď podľa Ústavného súdu SR súd musí už v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie

neodkladnéhoopatrenianazákladepredloženýchdôkazovvyhodnotiťmierupravdepodobnostiúspechu
navrhovateľa neodkladného opatrenia v konaní o veci samej. Ústavný súd neakceptuje postup, v rámci
ktorého sa skúmanie nároku vo forme osvedčenia odkáže na konanie vo veci samej (III. ÚS 139/2022).
Obdobne aj podľa NS SR má súd povinnosť zaoberať sa v primeranom rozsahu aj pravdepodobnosťou
úspechu navrhovateľa vo veci samej (sp. zn. 1 Obo 8/2019, Obdo 79/2020). „Osvedčenie práva,

ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo
sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení
nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a
predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek
ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia práva, ktorému sa

má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. ... Osvedčiť právo v rovine nároku na odôvodnenie
neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo sa javí ako preukázané – niečo sa pravdepodobne
stalo (procesné skutkové posúdenie), ale aj to, že to, čo sa asi stalo, vyvoláva právne následky v podobe
pravdepodobnosti uplatneného nároku (predbežné či neodkladné hmotnoprávne posúdenie).“ (III. ÚS
458/2022).

22. Inými slovami - podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1 CSP (z hľadiska
jeho potreby a osvedčenia skutočností odôvodňujúcich trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana) je osvedčenie ohrozeného alebo porušeného súkromného
práva a toho, že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad, a že bez okamžitej, i keď len dočasnej

úpravy pomerov, by právo alebo právom chránený záujem navrhovateľa vo veci samej boli ohrozené.
K nariadeniu neodkladného opatrenia preto môže dôjsť iba v prípade, ak okrem naliehavého záujmu
navrhovateľa z osvedčeného skutkového stavu vyplýva (je osvedčená) aj s tým súvisiaca danosť
jeho práva vo veci samej, ktoré vo svojom obsahu zahŕňa aj oprávnenie a povinnosť, resp. úpravu
pomerov obsiahnutú v navrhovanom neodkladnom opatrení /v tomto prípade občianskoprávny nárok

žalobcu, ako podielového spoluvlastníka označených nehnuteľností, úplne vylúčiť žalovaného, ktorý je
partnerom druhej podielovej spoluvlastníčky nehnuteľností, z užívania označených nehnuteľností, a to
aj v rozsahu, ktorý podľa písomnej dohody podielových spoluvlastníkov patrí N. B. ako druhej podielovej
spoluvlastníčke označených nehnuteľností, a jej blízkym osobám/, teda vecná (hmotnoprávna) legitimita
(oprávnenie) navrhovateľa vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej, a uplatňovaný nárok nie

je zjavne neopodstatnený (s perspektívou zachovania tohto stavu aj po rozhodnutí vo veci samej).
Z uvedeného je zrejmé, že musí byť daná vecná súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením
a návrhom (konaním) vo veci samej.Pred vydaním neodkladného opatrenia teda musí jeho navrhovateľ tvrdiť a osvedčiť aspoň základné
skutočnosti o pravdepodobnosti občiansko-právneho nároku (vrátane jeho podstaty a rozsahu), ktorému
sa má poskytnúť neodkladná (predbežná) ochrana (presný opis právnych vzťahov, ich podstaty, a

rozsahu vzájomných práv a povinností – vrátane uvedenia konkrétnych dôvodov svojich konkrétnych
občianskoprávnych nárokov, a osvedčiť ich – predložiť právne relevantné dokumenty, resp. dôkazy
osvedčujúce tento stav a nárok), a tiež skutočnosti o potrebe upraviť pomery strán navrhovaným
spôsobom vyplývajúce najmä z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli
vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe navrhovanej neodkladnej úpravy občianskoprávnych

vzťahov (vrátane jej naliehavosti, primeranosti a rozsahu), a že navrhované neodkladné opatrenie je
zároveň aj primeraným a vhodným, resp. správne zvoleným nástrojom právnej ochrany (neodkladné
opatrenie totiž nemá nahrádzať iné právne inštitúty – v zmysle ust. § 324 ods. 3 CSP ho napr. nemožno
vydať, ak jeho účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, prípadne inštitútmi trestného práva,
alebo inými primeranými obmedzeniami či povinnosťami uloženými povinnému v menšom rozsahu).
Subsidiarita týkajúca sa nariadenia neodkladných opatrení je síce výslovne upravená len vo vzťahu

k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru ústavného súdu je aplikovateľná aj vo
vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana (IV. ÚS
13/2020 a I. ÚS 257/2019).
Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je teda osvedčenie práva a toho, že ide o taký
stav, ktorý neznesie odklad preto, že bez okamžitej, i keď len dočasnej navrhovanej úpravy pomerov,

by právo alebo právom chránený záujem strany vo veci samej boli ohrozené, či už v podobe
nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného
stavu v občianskoprávnych vzťahoch strán. Navyše, keďže neodkladné opatrenia má upravovať právne
vzťahy resp. pomery spravidla len do času definitívnej súdnej (právnej) ochrany (§ 336 ods. 1, resp. §
337 ods. 1 CSP), z jeho návrhu, aj pre posúdenie primeranosti, musí byť tiež zrejmé, akého konkrétneho

hmotnoprávneho nároku (osvedčeného práva) sa neodkladné opatrne týka, resp. akému osvedčenému
(pravdepodobnému) právneho nároku má poskytovať ochranu (viď úvodný odsek tohto bodu o potrebe
existencie vecnej súvislosti medzi navrhovaným neodkladným opatrením a konaním vo veci samej).

23. O nariadení neodkladného opatrenia pritom súd rozhoduje spravidla v skrátenom konaní len na

základe osvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a vyjadrenia protistrany, pričom
vydané neodkladné opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP),
a predstavuje tak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Neodkladné
opatrenie je preto možné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti,
z ktorých jeho právo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti hodnoverne

osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň však, okrem svojho práva (vrátene jeho rozsahu),
konkrétnymi skutočnosťami odôvodní a súčasne aj primerane osvedčí, že je zároveň naliehavo resp.
nevyhnutne potrebné upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň tomuto
nároku aj primeraný, keďže neodkladným opatrením nemožno pomery strán upravovať nad nevyhnutnú
mieru, ale len v potrebnom neodkladnom rozsahu).

24. Konanie o vydanie neodkladného opatrenia je návrhovým konaním, v ktorom súd nemôže za
účastníkov nachádzať skutkové tvrdenia potrebné na ochranu práva, a na osvedčenie tvrdených
skutočností sú účastníci povinný označiť a predložiť dôkazy. Súd o neodkladnom opatrení rozhoduje
na základe skutkového stavu tvrdeného a osvedčeného z ponúkaných dôkazov, pričom možnosť súdu

vykonať iné než navrhované dôkazy je v tomto prípade, vzhľadom na skrátený charakter tohto konania
(ktoré je limitované procesnou lehotou), ako aj štádium konania (v ktorom sa klasické dokazovanie
nevykonáva), a predovšetkým vzhľadom prejednaciu zásadu (podľa ktorej v zmysle ust. § 185 ods.
2 CSP súd iné než navrhované dôkazy, okrem dôkazov vyplývajúci z verejných registrov, prípadne
dôkazov známych mu z jeho inej činnosti, vykonať nemôže), prakticky vylúčená.

25. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu
nanariadenieneodkladnéhoopatrenia(prípadnedokladovknimpripojeným),priktoromniesúvážnejšie
pochybnosti o ich pravdivosti, a je dôvodný predbežný skutkový záver o tom, že tvrdené skutočnosti

sú pravdivé. Z hľadiska právneho je však zároveň, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy, predpokladom úspešnosti návrhu aj to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových
okolností možno vyvodiť predbežný záver pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva
toho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada (teda o existencii občianskoprávneho nároku, ktorémusa má poskytnúť ochrana), a jeho súvis s navrhovanou dočasnou úpravou (a jej potrebou). Znamená
to, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver
o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa

domáha, teda že výsledok konania vo veci samej by mal byť pre navrhovateľa neodkladného opatrenia
priaznivý, a že jeho právo je reálne (podľa konkrétnych osvedčených skutočností alebo úkonov druhej
strany, prípadne aspoň indícií o nich) vážne ohrozené, a navrhovaná bezodkladná úprava pomerov, s
perspektívou zachovania tohto stavu aj po rozhodnutí vo veci samej, je tak potrebná.

26. V danom prípade však žalobca podľa názoru súdu (okrem svojho záujmu urýchlene obmedziť vstup
žalovaného na označené nehnuteľnosti) jednak (ad 1.) nie len že neuviedol a neosvedčil absolútne
žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčili o nejakom konkrétnom akútnom stave, ktorý neznesie
odklad, vyžadujúcom aby súd navrhovanou bezodkladnou úpravou pomerov absolútne zakázal
žalovanému vstupovať na označené nehnuteľnosti (vzhľadom na nejaké konkrétne nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej vážnej či ťažko napraviteľnej ujmy na právach žalobcu, ktorú už nebude

možné neskôr napraviť inak - napríklad ani v rámci eventuálneho nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľností), a pre ktoré nepostačuje navrhované (neskoršie)
rozhodnutie vo veci samej, a (ad 2.) nepredložil ani absolútne žiadne listiny, ktoré by aspoň
osvedčovali ním popisované správanie žalovaného, ale najmä (ad 3.) neuviedol a neosvedčil ani
žiadne skutočnosti svedčiace o jeho práve absolútne vylučovať žalovaného, ktorý je partnerom druhej

podielovej spoluvlastníčky nehnuteľností, z užívania označených nehnuteľností, a to aj v rozsahu, ktorý
podľa písomnej dohody podielových spoluvlastníkov patrí N. B. ako druhej podielovej spoluvlastníčke
označených nehnuteľností, a jej blízkym osobám. V danom prípade totiž zo žaloby a jej príloh vyplýva,
že (druhá) podielová spoluvlastníčka, ktorej je žalovaný partnerom, tomuto umožňuje užívanie spoločnej
nehnuteľnosti v rozsahu jej podielu a jej užívacích práv, a teda užívacie právo žalovaného možno

odvodzovať z jej užívacieho práva spoločnej nehnuteľnosti.

27. Podľa predloženej písomnej dohody o vyporiadaní BSM (ktorú podľa obsahu možno považovať aj za
dohodu podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ) je druhá
podielová spoluvlastníčka nehnuteľností oprávnená užívať tam vymedzenú čať nehnuteľnosti spolu

s rodinnými príslušníkmi. Pojem „rodinný príslušníci“ pritom nemá všeobecnú legálnu definíciu (okrem
definície v Zákonníku práce na jeho účely) a nie je vymedzený ani v uvedenej dohode o vyporiadaní
BSM. Za rodinných príslušníkov v širšom zmysle sa pritom obvykle považujú aj blízke osoby, ktorými sú
podľa ust. § 116 OZ nie len príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, ale aj iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú

ujmu. Žalovaného, ak je podľa žalobcu partnerom druhej podielovej spoluvlastníčky nehnuteľností, tak
ako blízku osobu podielovej spoluvlastníčky, zrejme možno považovať za jej rodinného príslušníka
oprávneného užívať nehnuteľnosti podľa predloženej dohody, a ak by tomu tak aj nebolo, tak za osobu,
ktorej podielová spoluvlastníčka umožňuje užívanie nehnuteľnosti v rámci svojho užívacieho práva. Do
užívacieho práva druhej podielovej spoluvlastnícky užívať vymedzenú časť nehnuteľnosti totiž obvykle

nepochybne patrí aj právo prijímať návštevy či umožniť alebo prenechať iným osobám (spolu)užívanie
nehnuteľnosti v rámci jej práva, pričom pokiaľ tieto osoby užívajú nehnuteľnosť v medziach jej práva,
ich užívanie neznemožňuje žalobcovi vykonávať jeho vlastnícke právo v rámci jeho (dohodnutého)
užívacieho práva označených nehnuteľností.

28. Okrem toho pre úplnosť možno uviesť, že ak určitá konkrétna vec alebo záležitosť týkajúca sa
užívania resp. hospodárenia so spoločnou vecou (nehnuteľnosťou) doposiaľ nebola dohodnutá alebo
spoluvlastníkmi rozhodnutá (kto všetko môže užívať nehnuteľnosti v rámci ich užívacieho práva),
prípadne sa zmenili okolnosti či pomery, má resp. môže byť predmetom rozhodovania spoluvlastníkov
(podľa veľkosti podielov), a (len) ak sa títo nedohodnú alebo pri jej riešení nastane rovnosť hlasov, môže

o tom (medzi spoluvlastníkmi) rozhodnúť súd. Nateraz sa tak javí, že riešením nárokov žalobcu by mohlo
byť rozhodovanie spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 2 OZ s prípadným následným konaním na súde (pri
rovnosti hlasov či nedohode), prípadne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
podľa § 142 OZ, ktorého výsledky by mali mať konštitutívne účinky, a ktorého účastníkmi by navyše mali
byť (len) podieloví spoluvlastníci.

Podľa rozhodovacej praxe NS ČR (pri zhode právnej úpravy) „Spoluvlastníci sa môžu pri hospodárení
so spoločnou vecou dohodnúť v zmysle ustanovenia § 139 Obč. zák. na každej konkrétnej veci, môžu
sa dohodnúť aj na rozsiahlej úprave užívania celej veci, v ktorej by bolo pamätané aj na situácie,
ktoré doteraz nenastali. Aj keď došlo medzi podielovými spoluvlastníkmi k uzavretiu dohody o celkovomužívaní veci, môže medzi nimi dôjsť k nezhode o určitej konkrétnej veci, o ktorej by bol oprávnený
k návrhu rozhodnúť súd“ (22Cdo/1524/2001).
„Podstatnou zmenou pomerov je existencia takých objektívnych a subjektívnych okolností, u ktorých

by bolo možné dôvodne predpokladať, že pri ich existencii by došlo k inej dohode spoluvlastníkov
o hospodárení so spoločnou vecou.“ (22Cdo/3589/2009)
Takéto eventuálne konanie sa však musí iniciovať inou žalobou podanou proti spoluvlastníkovi
nehnuteľnosti, a nie negatórnou žalobou voči tretej osobe, ktorej spoluvlastník umožňuje užívanie
nehnuteľnosti v rámci svojho užívacieho práva tak, ako je tomu v tomto prípade, ktorá sa tak javí ako

nevhodne zvolený procesný prostriedok ochrany práv a záujmov žalobcu.

29. Žalobca neuviedol a ani neosvedčil žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce potrebu
navrhovaného neodkladného opatrenia, teda prečo je navrhované neodkladné opatrenie bezodkladne
potrebné, resp. aká konkrétna a ťažko napraviteľná ujma mu bez jeho nariadenia bezprostredne hrozí.
Zároveň žalobca nepredložil absolútne žiadne dôkazy tykajúce sa ním tvrdeného správania žalovaného,

ktoré by mali odôvodňovať
vydanienímnavrhovanéhoneodkladnéhoopatreniapodľa§325ods.2písm.d)CSP,aznímuvedených
skutočností nevyplýva ani jeho nárok (ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana), aby žalovaný
absolútne nevstupoval na nehnuteľnosti, ato ani v rozsahu užívacích práv druhého spoluvlastníka
(s perspektívou zachovania tohto stavu aj po rozhodnutí vo veci samej), a preto súd takto skutkovo

a právne vymedzený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako zjavne nedôvodný zamietol.

29. Vo vzťahu ku trovám konania, vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia po začatí konania a týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, o nároku na
náhradu trov celého konania ako výdavkov preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených

v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, vrátane nároku na náhradu trov konania o
neodkladnom opatrení, rozhodne súd s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa
konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa

podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).