Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoCsp/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210686
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124210686.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX C., zast. JUDr. František Komka, advokát, so sídlom
Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: C., E., E. E. C. XX, XXX XX F., G.: XX XXX XXX,
o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie
NZP, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 34Csp/186/2024-29 zo dňa
29.05.2025, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., II., III., IV., V..

II. Mení rozsudok vo výroku VI. tak, že určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, bod. 1., v
časti v znení: „poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100 EUR“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

III. Mení rozsudok vo výroku VII., VIII. a IX. tak, že žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému nárokov vyplývajúcich zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX H. I. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „Zmluva“), a to nárokov na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 337,20 EUR, určenia, že úver zo Zmluvy je bezúročný a
bez poplatkov a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX H. I.
X.X.XXXX (ďalej aj ako „Zmluva“), je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 337,20 EUR spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 337,20 EUR od 30.1.2025 do zaplatenia; to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, bod 3., v časti v znení: „Dolupodpísaný spotrebiteľ
vyhlasuje,žesúhlasísobsahomtejtozmluvyospotrebiteľskomúvere,boloboznámenýsoVšeobecnými
podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy ospotrebiteľskom úvere; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, bod 3., v časti v znení: „Zmluvné strany sa dohodli,
že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje
veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10,00 % ročne z dlžnej čiastky.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

V. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve,
bod 15., v časti v znení: „V prípade, ak spotrebiteľ bude v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a
viac, zaväzuje sa túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára (pracovníka obchodnej služby -
POS) v hotovosti spolu s paušálnymi nákladmi na osobné plnenie omeškanej splátky vo výške 25 EUR
za každý jeden prípad omeškania. V prípade, že spotrebiteľ je v omeškaní so splatením štyroch po
sebe nasledujúcich splátok alebo len časti po sebe štyroch nasledujúcich splátok, zmluvné strany sa

dohodli, že spotrebiteľ má právo, ak uhradí poplatok vo výške 30 EUR a zároveň uhradí štyri omeškané
splátky alebo časti štyroch omeškaných splátok, opätovne platiť v zmysle tejto zmluvy.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

VI. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

VII. V časti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. V časti žaloby o určenie, že úver poskytnutý na základe Zmluvy, je bezúročný a bez poplatkov
priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. V časti žaloby o určenie neprijateľností zmluvných podmienok priznáva žalobcovi nárok na náhradu

trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Vec právne posúdil podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c), d), f), j), k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), § 53

ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 177 ods. 1, § 3 Nariadenia vlády 87/1995, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 2, § 297, § 298 ods. 1 a 2
zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,SmernicaRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzťah žalobkyne a žalovaného, založený titulom Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX H. I. XX.XX.XXXX je vzťahom spotrebiteľským, a preto
naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto
vzťahov. V prvom rade sa zaoberal námietkami žalobkyne vo vzťahu k Zmluve (neobsahuje predpísané

zákonné náležitostí), ktoré mali spôsobovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalobkyňa
namietala absenciu týchto obligatórnych náležitostí zmluvy: adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dátum narodenia spotrebiteľa, dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, odplata podľa osobitných predpisov a uvedenie všetkých predpoklad použitých
navýpočetRPMN.Ustálil,žepredmetná Zmluvaneobsahujedátumnarodeniažalobcuakospotrebiteľa,

čo je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ, a preto je úver potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm.
b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tejto časti žaloby
súd prvej inštancie vyhovel a určil, že úver poskytnutý na základe predmetnej Zmluvy je bezúročný
a bez poplatkov. Ďalšími námietkami žalobkyne vo vzťahu k obligatórnym náležitostiam Zmluvy sa
podrobnejšie nezaoberal, keďže a to, aby mohol byť úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov,

stačí ak Zmluva neobsahuje čo i len jednu z náležitosti definovaných v § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.

5. Vo vzťahu k nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia uviedol, že žalobkyňa žalovanému
preplatila na úvere sumu v celkovej výške 337,20 EUR (rozdiel celkovou zaplatenou čiastkou a medzivýškou úveru, teda 1.237,20 – 900,-). Žalobkyni teda vzniklo voči žalovanému právo na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniavovýškepreplatenéhoúveru,apretonárokuplatnenýžaloboupovažovalsúd
prvej inštancie za dôvodný a opodstatnený, pričom zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné

obohatenie vo výške 337,20 EUR. Z prisúdenej istiny priznal žalobkyni aj príslušenstvom v podobe
úrokov z omeškania, a to v zmysle žalobného návrhu, teda odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
(výzva na splnenie si dlhu).

6. Napokon sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou namietaných neprijateľných zmluvných podmienok.

Konštatoval, že sú mu známe rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky vo vzťahu k určeniu
neprijateľnosti zmluvných podmienok vymedzených žalobkyňou v tomto spore, pričom v tomto prípade
nevidel dôvod sa od nich odchýliť.

7. Vo vzťahu k Zmluvnej podmienke 2 uviedol, že táto zmluvná podmienka prenáša dôkazné bremeno
na spotrebiteľa, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami, a preto je neplatná. Táto

zmluvná podmienka bola právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/6/2023 zo dňa 22. novembra 2023, Rozsudok Krajského súdu
Prešov sp. zn. 10CoCsp/31/2023 zo dňa 30. novembra 2023, Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn.
12CoCsp/5/2023 zo dňa 13. apríla 2023).

8. Čo sa tyká Zmluvnej podmienky 3 (zmluvnej pokuty) - dojednanie o nej je podľa prvoinštančného
súdu formulované nejasne, nie je z nej zrejmé, či sa zmluvná pokuta počíta ako 10 % z celej nesplatenej
zvyšnej časti úveru, alebo len 10 % zo sumy, so zaplatením ktorej je spotrebiteľ v omeškaní, preto súd
prvej inštancie aj túto zmluvnú pokutu z dôvodu jej nejasnosti a neurčitosti považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku (napr. rozsudok Okresného súd Považská Bystrica sp. zn. 8Csp/62/2017 zo dňa

22. mája 2017).

9.VovzťahukZmluvnejpodmienke4uviedol,žeobdobnézmluvnépodmienkybolitaktiežprávoplatnými
rozhodnutiami súdov vyhlásené za neprijateľné, a to týmito rozhodnutiami: rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 29Csp/78/2018 zo dňa 25. februára 2019, rozsudok Okresného súdu Prešov č. k.

9Csp/110/2023 zo dňa 23. novembra 2023, rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoCsp/2/2025
zo dňa 26. marca 2025, rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoCsp/64/2022 zo dňa 9. novembra
2023 a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/50/2024 zo dňa 28. októbra
2022.

10. Pokiaľ ide o Zmluvnú podmienku 1, túto zmluvnú podmienku súd prvej inštancie neposúdil ako
neprijateľnú, keďže zmluvné dojednanie „poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100 EUR“
nie je neprijateľné zmluvné dojednanie. Prvoinštančný súd ho považoval za zmluvnú podmienku, ktoré
sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny (v časti odplaty za expresné spracovanie).
Žalobkyňa pritom ani len nepreukázala, že zaplatenie poplatku nemalo vplyv na rýchlosť posúdenia,

a taktiež, že mu nebola poskytnutá predmetná služba (expresné spracovanie). Na základe vyššie
uvedeného ustálil, že žalobný návrh žalobkyne je v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok
sčasti dôvodný a určil vybrané dotknuté zmluvné podmienky za neprijateľne (Zmluvné podmienky 2 až
4), pričom vo zvyšku žalobný návrh vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných dojednaní (Zmluvná
podmienka 1) zamietol.

11. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že úspech žalobkyne v časti určovacieho žalobného návrhu
o určenie 4 x NZP predstavoval 3/4 a jeho neúspech 1/4, a preto má žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 2/4 (rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu), čomu
zodpovedá 50 %, ktorý mu súd prvej inštancie priznal. Úspech žalobkyne v časti určovacieho žalobného

návrhu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru predstavoval plný úspech (vyhovené v celom
rozsahu), a preto má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
ktorý mu súd prvej inštancie priznal. Úspech žalobkyne v časti žalobného návrhu na peňažné plnenie
(vydanie bezdôvodného obohatenia) predstavoval plný úspech (vyhovené v celom rozsahu), a preto má
žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd prvej

inštancie priznal.

12. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku VI. a IX. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobkyňa namietajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Trvá na tom,že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko sa v danom prípade nejednalo o službu
danú na výber spotrebiteľovi. Veriteľ zinkasoval finančné prostriedky za vyplnenie osobných údajov
žalovanej do zmluvy a parametrov úveru. Poukázala na rozsudky tunajšieho odvolacieho súdu sp.

zn. 20CoCsp/35/2023 zo dňa 30.11.2023 a sp. zn. 12CoCsp/5/2023 zo dňa 13.04.2023, rozsudok
Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 8Csp/62/2017 zo dňa 22.05.2017, rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 9Csp/42/2024 zo dňa 28.10.2024, v ktorých súdy túto zmluvnú podmienku posúdili ako
neplatnú. Tiež sa odvolala na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C – 224/19 zo dňa 16.07.2020.
Navrhla rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila si voči žalovanému trovy odvolacieho konania.

13.Protitomutorozsudku,atoprotivýrokuI.,II.,III.,IV.aV.podalvzákonomstanovenejlehoteodvolanie
aj žalovaný namietajúc inú vadu konania, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie.
Poukázal na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú so žalobkyňou uzatvoril dňa XX.XX.XXXX a na jej
obsahovanénáležitosti.Mázato,ževdanomprípadenemožnohovoriťoabsenciivýšky,počtuatermínu

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda predmetná Zmluva túto obligatórnu náležitosť obsahuje.
Pokiaľ ide o výšku RPMN, tento údaj neabsentuje, v Zmluve je uvedený a ak má žalobkyňa za to, že
je výška RPMN uvedená nesprávne, je práve na nej, aby uniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich
tvrdení, čo sa jej nepodarilo. Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného nemožno odobriť záver súdu prvej
inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Následne sa vyjadril k zmluvným podmienkam, ktoré

súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľné, s čím žalovaný nesúhlasí. Vo vzťahu k bezdôvodnému
obohateniu uviedol, že z predmetnej Zmluvy nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,
ktorú stanovuje zákon. Razantne odmietol, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 199/09 zo dňa 07.07.2009, v ktorom sa Ústavný súd SR zaoberal požiadavkami
na odôvodnenie rozsudku tak, aby bolo preskúmateľné. Závery súdu prvej inštancie o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, o bezdôvodnom obohatení sa žalovaného na úkor žalobkyne ako aj

o neprijateľnosti zmluvných podmienok považuje za vecne správne a dostatočne odôvodnené.
V ostatnom zotrvala na svojich odvolacích návrhoch a vyjadreniach.

15. Ďalšie vyjadrenia, odvolacie repliky, či dupliky odvolaciemu súdu do skončenia odvolacieho konania
predložené neboli.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a zistil, že napadnutý rozsudok vo výroku I., II., III., IV. a V. je
potrebné potvrdiť a v časti výrokov VI., VII., VIII. a IX. zmeniť.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolanie žalobcu smeruje proti výroku VI. a IX. Žalovaný podaným odvolaním napáda správnosť

výrokov I., II., III., IV., V., VII., VIII. Z uvedeného dôvodu odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok
v celom rozsahu.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s inou vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či

súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majúrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

20. K námietke inej vady ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť

súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2
CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie
predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2
CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto odvolacia námietka
naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebola odvolacím

súdom zistená iná vada v konaní, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1
CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam

dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu
právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne
zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je
základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný

však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah

opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané

dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných

dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. K naplneniu tejto odvolacej námietky podľa odvolacieho súdu nedošlo.

22. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu

tohto odvolacieho dôvodu čiastočne došlo, a to v časti posúdenia zmluvnej podmienky 1, ktorú súd prvej
inštancie neposúdil ako neprijateľnú.

23. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená

Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX H. I. XX.XX.XXXX je štandardnou formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámcipredmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte
zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj

predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

24. V kontexte námietok žalovaného sa odvolací súd v prvom rade zaoberal preskúmaním záverov súdu
prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.

25. Súd prvej inštancie za dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru považoval skutočnosť, že
v predmetnej Zmluve absentuje dátum narodenia žalobkyne. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 9 ods. 2 presne
definoval, aké náležitosti, okrem všeobecných, musia spotrebiteľské zmluvy obsahovať. Z uvedeného
ustanovenia je zrejmé, že povinnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy bola aj špecifikácia spotrebiteľa
ako dlžníka, a to v rozsahu uvedenia údajov o mene, priezvisku, dátumu narodenia, rodného čísla a

adresy trvalého pobytu (§ 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ). Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie
vyplynulo, že uvedená obligatórna náležitosť v zmluve nebola vôbec uvedená. S uvedeným záverom sa
stotožňuje aj odvolací súd, nakoľko z obsahu zmluvy nevyplynulo, aký je dátum narodenia žalobkyne
ako spotrebiteľky, pričom nepostačuje len uvedenie rodného čísla (ak by postačovalo v zmluve uviesť len
rodné číslo alebo len dátum narodenia, zákonodarca by uvedené upravil priamo v zákone). S absenciou

tejto náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákonodarca spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru, čo vyplýva z ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. Argumentácia žalovaného obsiahnutá v jeho odvolaní
vovzťahukposúdeniupredmetnéhoúveruakobezúročnéhoabezpoplatkovéhosmerujeknáležitostiam
uvedeným v ust. § 9 ods. 2 pod písm. l), t. j. výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
a písm. k), t. j. ročná percentuálna miera nákladov, konkrétne jej výška. Je pravda, že žalobkyňa

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru odvodzovala od absencie náležitosti uvedených pod písm. c),
d), f), j) a k), no súd prvej inštancie svoje závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru založil na
absencii náležitosti zakotvenej pod písm. d), t. j. dátum narodenia žalobkyne a vo vzťahu k ostatným
obligatórnym náležitostiam Zmluvy sa s ohľadom na hospodárnosť a účelnosť konania nezaoberal.
Pokiaľ sa tak žalovaný v odvolaní vyjadroval k obligatórnym náležitostiam uvedeným pod písm. l) a k),

je potrebné konštatovať, že nereflektoval na náležitosť, ktorej absenciu súd prvej inštancie konštatoval
a s ktorej nedostatkom spojil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V kontexte uvedeného odvolací súd
k rovnakému záveru ako aj súd prvej inštancie ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu
neuvedenia dátumu narodenia žalobkyne v predmetnej Zmluve.

26. V súvislosti s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru je potrebné považovať nárok žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodný. Žalovaný výšku bezdôvodného obohatenia priznaného
súdom prvej inštancie nenamietal, namietal len samotný nárok ako taký. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobkyňa žalovanému za úver poskytnutý vo výške 900,- EUR uhradila celkovo 1.237,20
EUR. Keďže žalovanému z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vznikol nárok len na úhradu

istiny, vo vzťahu k žalobkyni sa bezdôvodne obohatil o sumu 337,20 EUR. Súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie spolu s úrokom s omeškania, ktorého
výšku a ani dátum, od ktorého bol priznaný žalovaný v odvolaní nenamietal. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd považoval za nadbytočné sa podrobnejšie vyjadrovať k úroku z omeškania, ktorý súd prvej
inštancie priznal v súlade so zákonnou úpravou, na ktorú sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

odvolal.

27. Následne odvolací súd pristúpil k prieskumu zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť súd prvej
inštancie určil.

28. Neprijateľnú zmluvnú podmienku definuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 1 ako ustanovenie
spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Neprijateľnú zmluvnú podmienku tak možno chápať ako podmienku, ktorá vyvoláva
v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu, pričom znaky takejto
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná

sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio
legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú tak možno považovať aj
zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie ktoré mu po materiálnej
stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).29. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané, ich čiastočný demonštratívny výpočet obsahuje
Občiansky zákonník v § 53 ods. 4, pričom aj súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a

právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé
(porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten, cit.: ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“).

30. K zmluvnej podmienke, kde spotrebiteľ prehlasuje oboznámenie sa s všeobecnými obchodnými
podmienkami (výrok III.) odvolací súd uvádza, že rovnako aj v tomto prípade súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V tomto prípade ide o jednostranné
vyhlásenie žalobkyne ako spotrebiteľky, ktoré je zakomponované v texte zmluvy ako štandardná
zmluvná podmienka, ktorú však odvolací súd považuje za netransparentnú inkorporačnú doložku,
ktorá nedokazuje splnenie si povinností žalovaným ako veriteľom. Bez ohľadu na uvedenú zmluvnú

podmienku, veriteľ je vždy povinný dôveryhodne preukázať, že oboznámil spotrebiteľa so všeobecnými
obchodnými podmienkami, preto asi len ťažko možno uveriť, že žalobkyňa mala možnosť sa s nimi
oboznámiť. Uvedená zmluvná podmienka tak vo svojej podstate prenáša dôkazné bremeno v otázke,
či sa pred uzatvorením zmluvy s predloženými zmluvnými podmienkami skutočne oboznámila na
žalobkyňu ako spotrebiteľku. Odvolací súd uvádza, že žalovaný vo vzťahu k uvedenej zmluvnej

podmienke nevzniesol žiadne relevantné odvolacie námietky, na ktoré by bolo potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou. Aj v tomto prípade sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

31. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke o zmluvnej pokute vo výške 10% ročne z dlžnej sumy v prípade
omeškania so splácaním dlhu (výrok IV.) odvolací súd konštatuje, že uvedená zmluvná podmienka bola

predformulovaná, preto nespĺňa charakter individuálne dojednaného ustanovenia úverovej zmluvy a
žalobkyňa takto nemala možnosť ovplyvniť toto zmluvné dojednanie. Zmluvná pokuta v takom rozsahu
ako bola dojednaná je neúmerne vysoká, a to najmä v zmysle nereflektovania závažnosti porušenia
zmluvnej povinnosti, na ktoré by sa mala aplikovať. Takáto podmienka vytvára hrubú nerovnováhu
účastníkov tejto zmluvy v prospech žalovaného - veriteľa ako silnejšej strany v danom právnom vzťahu,

a to so zreteľom na neúmernú výšku takto formulovanej zmluvnej pokuty nereflektujúcu okolnosti
omeškania, prípadne závažnosť, prípadne dĺžku tohto omeškania. Odvolací súd taktiež poukazuje na
to, že táto zmluvná podmienka už bola v rozhodnutiach iných súdov vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú
podmienku (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/11/2021 zo dňa 28.09.2021;
rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/8/2022 zo dňa 31.03.2022; rozsudok Okresného súdu

Prešov, sp. zn. 7Csp/177/2020 zo dňa 29.03.2021; rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp.
zn. 8Csp/62/2017 zo dňa 22.05.2017; rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 39Csp/104/2019 z
08.01.2021).

32. Rovnako sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej

podmienky, ktorá upravovala povinnosť zaplatiť, 25,- EUR, resp. 30,- EUR ako zmluvnú pokutu v prípade
s omeškaním dlžníka splácať úver (výrok V.). Odvolací súd má za to, že vo svojej podstate ide o ďalšie
navyšovanie nákladov spotrebiteľa, keď popri zákonných úrokoch z omeškania si veriteľ nárokuje aj na
zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom ani samotná formulácia tejto zmluvnej podmienky je nezrozumiteľná,
pretože nie je možné jednoznačne určiť do akej lehoty je potrebné tieto zmluvné pokuty zaplatiť, aby

došlo k „obnoveniu“ možnosti splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach. Vzhľadom na to, že ani
vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke neuviedol žalovaný žiadne odvolacie argumenty, s ktorými by
sa bolo potrebné vyporiadať, odvolací súd nevzhliadol dôvod, prečo by nemal byť rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdený aj v tejto časti.

33. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konaniana také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval

za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania žalovaného, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie
v merite veci bez významu.

34. Nad rámec uvedeného odvolací súd záverom považuje za potrebné poukázať aj na princíp právnej
istoty, ktorý je imanentným znakom právneho (napr. PL. ÚS 36/95), a ktorého súčasťou je tiež

požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala
rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00,
PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Obsahovým komponentom princípu právnej istoty je veľmi zjednodušene
povedané rovnaká odpoveď na právnu otázku za rovnakého alebo analogického skutkového stavu. Z

uvedeného zároveň vyplýva, že pokiaľ je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického
skutkového stavu, je splnený základný predpoklad na to, aby súd na účel dodržania princípu právnej
istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia musel dať na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď.
35. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch I., II., III., IV. a V. ako vecne správny potvrdil.

36. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá
v časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá upravovala poplatok 100,- Eur za expresné
spracovanie úveru. Ako už správne poukazovala žalobkyňa v priebehu konania, ako aj v podanom
odvolaní, ide o plnenie za takú službu, ktoré nesleduje záujmy spotrebiteľa, pričom uvedený poplatok bol
predformulovaný a žalobkyňa ako spotrebiteľ, ak chcela zmluvu uzatvoriť, musela ju prijať ako celok. Z

uvedeného dôvodu tak absentuje individuálnosť jeho dojednania. Rovnako je tento poplatok neprijateľný
aj z dôvodu, že tomuto by mal korešpondovať nejaký predmet plnenia, pričom ako uviedol už súd prvej
inštancie, nie je zrejmé v akom časovom horizonte by žiadosť žalobkyne o úver bola spracovaná bez
zaplatenia tohto poplatku. Taktiež odvolací súd považuje za neprijateľnú aj samotnú výšku tohto poplatku
(100,- EUR), a to vzhľadom k výške poskytnutého úveru (900,- Eur), kedy tento poplatok tak predstavuje

1/9 poskytnutého úveru. Z uvedených dôvodov odvolací súd vzhliadol dôvodnosť odvolacích námietok
žalovanej v tomto smere, preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť a určiť
túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval za potrebné zmeniť aj výrok o trovách
prvoinštančného konania.

38. O trovách konania súd rozhoduje podľa § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danom prípade sa
viedlo spojené konanie o viacerých nárokoch (veciach), pre ktoré okrem iného platia osobitné podmienky
výpočtu výšky sadzby tarifnej odmeny advokáta za úkon právnej služby (por. § 13 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodoval správne o trovách konania podľa ust. § 255 CSP, uvedené ustanovenie
však vo svojej podstate nesprávne aplikoval, keď si právnu normu o pomernom rozdelení trov konania
v prípade čiastočného úspechu sporovej strany (§ 255 ods. 2 CSP) vyložil ako možnosť samostatne
rozhodnúť o nároku na náhradu trov vo vzťahu k jednotlivým nárokom uplatneným žalobcom v tomto

spojenom konaní.
39. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana
plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore
plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je
sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada

trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to
byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala
ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Pomer rozdelenia
náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť
jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje

k celému predmetu konania (k tomu pozri: ŠTEVČEK, J., FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana,
MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, J. a kol. Civilný sporový poriadok. 2.
vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1024-1035).40. V danom prípade sa tak súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o sporovými stranami
uplatnených nárokoch na náhradu trov konania dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď
rozhodoval o trovách konania samostatnými výrokmi pri určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

(výrok VIII.), pri povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie (výrok VII.) a aj v časti
určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok (výrok IX.). Takéto konanie prvoinštančného súdu je podľa
odvolacieho súdu neúčelné a odporuje koncepcii ust. § 362 ods. 1 CSP. Žiadne zákonné ustanovenie
neurčuje, aby sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhodovalo samostatne pri každom
uplatnenom nároku. S ohľadom na špecifiká odmeňovania advokátov pri spojení dvoch alebo viacerých

vecí, ako aj s ohľadom na zásadu, že v prípadoch, v ktorých má byť náhrada trov konania pomerne
rozdelená, je nutné vždy pomer úspechu a neúspechu sporovej strany určovať k celému predmetu
konania.
41. Vo svetle vyššie uvedených skutočností odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie mal o trovách
konania rozhodnúť jedným výrokom, kde mal zohľadniť mieru úspechu strán sporu, nielen vo
vzťahu k určeniu, že úver je bezúročný a bez poplatkov a k nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia,aleajposúdiťmieruúspechustránsporuvovzťahukneprijateľnýmzmluvnýmpodmienkam.
Pri komparácii týchto okolností bolo potrebné skoncipovať rozhodnutie o trovách konania strán sporu,
ktoré bude odrážať úspech alebo neúspech strán sporu v priebehu konania o nároku, ktorý vo svojej
žalobe vymedzila žalobkyňa. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti
výrokov VII., VIII. a IX. zmenil tak, že o trovách prvoinštančného konania rozhodol jedným výrokom, a to

tak, že žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov provinštančného konania v rozsahu
100%, keďže žalobkyňa bola úspešná vo všetkých jej uplatnených nárokoch.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie vo výrokoch VI., VII., VIII. a IX. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku II. a III. tohto
rozsudku.

43. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2
CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, tak že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní
priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému
v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§

262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa ktoré by odôvodňovali
postup podľa § 257 CSP.
44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).