Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11Pc/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325202680
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Obušeková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325202680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, sudkyňou JUDr. Danielou Obušekovou, v právnej veci navrhovateľa/

oprávneného na výživného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, zastúpený JUDr.
Veronikou Ruščanskou, advokátkou so sídlom Lipová 1, 066 01 Humenné, IČO: 50 245 660, proti
odporcovi/povinnému na platenie výživného: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX
G., H. A., v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 18C/18/2006-92 zo dňa 17.01.2008 v časti výživného
na navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že odporca D. E., XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať
na výživu navrhovateľa sumou vo výške 215,00 Eur mesačne, k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa v

mesiaci vopred, počnúc dňom 14.10.2025 opakovane do budúcna.
II. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 14.10.2025 do 27.11.2025 vo výške 260,80 Eur je odporca
p o v i n n ý zaplatiť v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.10.2025 domáhal, aby súd zaviazal otca
prispievať mu na výživu sumou 250,00 Eur mesačne k jeho rukám vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
počnúc podaním návrhu.

2. V návrhu navrhovateľ uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 18C/18/2006-92 súd
určil, že odporca je jeho otcom a súčasne ho súd zaviazal priespievať mu na výživu 50,00 Eur (1500
Sk) k rukám jeho matky. Toho času je plnoletý a je študentom 4. ročníka na I. J. v K.. Otec s ním nie je
v kontakte, nezaujíma sa o neho. Jeho matka je nezamestnaná a evidovaná na Úrade práce, sociálnych
veci a rodiny K., prácu si hľadá. Príležitostne pracuje na dohodu pre spoločnosť L. H. M.. K., kde zarobí
od 400,00 Eur do 800,00 Eur mesačne. Matka nie je vlastníčkou nehnuteľnosti. Matka poberá prídavky

na dve deti vo výške 120,00 Eur. Navrhovateľ žije v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jeho stará
mama. Osobnú starostlivosť o neho a zabezpečenie bývania poskytuje výlučne matka, výlučne matka sa
o neho stará, pričom otec sa o neho nezaujíma, nekontaktuje ho. Otec sa podieľa iba na výžive určenej
súdom v sume 50,00 Eur mesačne, ktorá od roku 2007 nebola upravená. Jeho mesačné výdavky sú
približne vo výške 490,00 Eur – náklady na bývanie 48,55 Eur, čo predstavuje 1/5 (5 členov domácnosti)
zo sumy 242,77 Eur (voda 62,52 Eur, plyn 86,10 Eur, elektrina 94,15 Eur), poplatok za komunálny odpad
a daň z nehnuteľnosti 3,15 Eur, náklady na ošatenie cca 45,00 Eur, náklady na stravu 250,00 Eur,

náklady na veci osobnej spotreby, drogérii 20,00 Eur, internet a TV 6,56 Eur, školské pomôcky 20,00
Eur, prihlášky na vysokú školu 5,00 Eur (60,00 Eur ročne), cestovné do školy 12,00 Eur (0,30 Eur cesta
C. – K.), okuliare 8,17 Eur mesačne (98,00 Eur cena okuliarov), lieky 20,00 Eur, sporadické výdavky15,00 Eur (poplatky do fondu ZRPŠ, poplatok do triedneho fondu, školské výlety a akcie,…), mimoriadny
výdavok na kúpu notebooku a stolového počítača a tlačiarne 35,55 Eur (raz za 4 roky 1 706,38 Eur).

3. Dňa 24.11.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie otca, v ktorom uviedol, že 20 rokov sa staral o svojich
rodičov až do ich smrti. Žije len z invalidného dôchodku, pretože má strach, aby mu ho nevzali, preto
nikde nepracuje. Je rád, že chodí, ľavý bedrový kĺb má vymenený, jeho životnosť skončila. Pravý
potrebuje vymeniť. Na operáciu nemôže ísť, pretože sa o jeho nemá kto postarať. Má problémy so
srdcom, kolíše mu tlak a pulz. Má problémy s pľúcami, má v nich krvné zrazeniny a ťažko sa mu dýcha.

Chodí neustále po lekároch a berie plno liekov. Preto sa na súdne pojednávanie nedostaví. Jeho príjem
je 19 728 Kč (816,29 Eur ku dňu vyhlásenia rozsudku). Jeho mesačné výdavky sú: 3 000 Kč (124,16
Eur) plyn, 1500 Kč (62,08 Eur) elektrina, 2 000 Kč (82,77 Eur) lieky, 500 Kč (20,69 Eur) voda, 2 000
Kč (82,77 Eur) internet, telefón, televízia, 2 000 Kč (82,77 Eur) prevádzka auta, ktorým sa musí dostať
k lekárom a na nákup. Jeho mesačné výdavky sú vo výške 11 000 Kč (455,15 Eur). Zvyšok je na jedlo,
pretože na verejné stravovanie nemá. Navrhuje výživné vo výške 125,00 Eur.

4. Z rozsudku Okresného súdu Humenné č. K. 18C/18/2006-92 zo dňa 17.01.2008 vyplýva, že otcom
navrhovateľa je odporca a preto ho súd zaviazal prispievať na syna sumou 50 Eur (1 500 Kč) k rukám
matky vždy do 1. Dňa toho ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku.

5. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 05.08.2025 vyplýva, že navrhovateľ je žiakom ročníka X. N.
I. J. na E. X v K..

6. Zo správy Územní správy sociálního zabezpečení pro Jihočeský kraj, Plzeňský kraj a Karlovarský
kraj, kontaktné pracovisko Cheb zo dňa 04.11.2025 vyplýva, že odporcovi bol od 17.07.2025 priznaný

invalidnýdôchodokpreinvalidituIII.Stupňavovýške19728Kč(816,29Eurkudňuvyhláseniarozsudku)
a ktorý je vyplácaný nepretržite doposiaľ.

7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ako ,,zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

13. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

14. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“), rozsudok vo
veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.15. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

16. Z citovaných zákonných ustanovení zákona o rodine okrem iného vyplýva, že zmeniť rozhodnutie
o výživnom možno vtedy, ak sa zmenia pomery. Súdna prax považuje za zmenu pomerov na strane
oprávneného dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie,
strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa
(vzdelávanie, kultúrne, športové aktivity) závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav

dieťaťa. Zmena pomerov môže nastať aj na strane rodiča, ako osoby povinnej na plnenie svojej
vyživovacej povinnosti. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich
majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkov a podobne. Medzi
najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti, ďalej podstatnú zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča,
prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, pribudnutie či ukončenie vyživovacej

povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej
formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Za podstatnú zmenu pomerov sa
považuje zmena v dôsledku plynutia času, ktorá v zmysle súdnej praxe v zásade nastáva uplynutím
troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti, pretože dieťa rastie
a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky.

17. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie
zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a to v dôsledku uplatnenia klauzuly
rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené pomery bez potreby riešiť uvedené
prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného

rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania s
neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného
rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. Civilný mimosporový
poriadok však pod pojmom "zmena pomerov" rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny

krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový
základ pôvodného rozhodnutia.

18. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Súd vykonal
dôkazy tak, aby zostala zároveň zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania, pričom zistil, že na

strane navrhovateľa nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca voči navrhovateľovi, keďže od času poslednej úpravy prešlo skoro 18 rokov. V čase poslednej
úpravy mal navrhovateľ 1 a pol roka, pričom toho času je študentom 4. ročníka strednej školy a pripravuje
sa na prijímacie skúšky na vysokú školu. K zmene pomerov na strane navrhovateľa došlo nepochybne.

19. Povinný (otec navrhovateľa) inú vyživovaciu povinnosť nemá. Poberá invalidný dôchodok vo výške
19 728 Kč, čo predstavuje v prepočte ku dňu vyhlásenia rozsudku 816,29 Eur. Súd pri rozhodovaní vzal
do úvahy aj plynutie času ako podstatnú zmenu pomerov, keďže od posledného rozhodnutia uplynula
doba skoro 18 rokov a výživné vo výške 50,00 Eur podľa názoru súdu už nemôže pokrývať všetky
odôvodnené potreby navrhovateľa, ktoré vyčíslil vo výške do 490,00 Eur mesačne. Súd považoval

navrhovateľom vyčíslené mesačné výdavky vo výške 490 eur za primerané, účelné a zodpovedajúce
jeho skutočným odôvodneným potrebám. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto výdavky
reflektujú bežné náklady študenta 4. ročníka strednej školy, najmä pokiaľ ide o stravu, školské potreby,
cestovné, ošatenie či ďalšie výdavky spojené so štúdiom. Súd preto k týmto výdavkom pri posudzovaní
rozsahu odôvodnených potrieb oprávneného prihliadol. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť,

že o navrhovateľa sa od jeho narodenia starala výlučne matka, ktorá zabezpečovala všetky jeho
osobné, materiálne, výchovné aj školské potreby. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec o
navrhovateľa dlhodobo nejavil záujem a na jeho výžive sa podieľal len v minimálnom rozsahu, a
to výživným vo výške 50,00 Eur mesačne. Súd túto výšku považuje vzhľadom na vek, potreby a
študijné povinnosti navrhovateľa za zjavne nepostačujúcu, čo zohľadnil aj pri určení rozsahu zákonnej

vyživovacej povinnosti otca.

20. Súd určil výšku výživného otca na sumu 215,00 Eur mesačne. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že
navrhovateľ hodnoverne vyčíslil svoje mesačné výdavky v sume 490 Eur, čo predstavuje odôvodnenénáklady študenta pripravujúceho sa na vysokoškolské štúdium. Po rozdelení týchto nákladov medzi
oboch rodičov by podiel každého z nich predstavoval približne 245 Eur mesačne. Súd avšak prihliadol
aj na Metodiku Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorej pri príjme otca vo výške 816,29 Eur a

pri jednej vyživovacej povinnosti zodpovedá vekovej kategórii 19+ orientačné výživné vo výške 26 %
príjmu, t. j. 212,23 Eur. Súd sa k tejto kategórii priklonil, keďže navrhovateľ má 19 rokov, pripravuje
sa na vysokoškolské štúdium a výživné nebolo 18 rokov zvýšené, pričom všetku starostlivosť o dieťa
zabezpečovala výlučne matka. Napriek tomu, že skutočné, účelne vynaložené výdavky by odôvodňovali
výživné v sume 245 Eur mesačne, súd zohľadnil aj osobnú a finančnú situáciu otca, najmä jeho

postavenie poberateľa invalidného dôchodku. Zároveň prihliadol na to, že otec nemá inú vyživovaciu
povinnosť, žije sám, nemá hypotéku, neplatí nájomné a jeho pravidelné výdavky tvoria najmä energie
a strava. Súd prihliadol aj na dlhodobý nezáujem otca o navrhovateľa a jeho minimálny príspevok na
výživu. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti považuje súd výživné vo výške 215 Eur mesačne
za primerané, keďže ide o sumu mierne nad orientačným rámcom podľa metodiky, avšak zároveň stále
nižšiu ako podiel reálne odôvodnených výdavkov navrhovateľa, a teda pohybujúcu sa v hraniciach jeho

skutočných potrieb pri rešpektovaní možností otca.

21. Týmto rozsudkom súd zmenil rozhodnutie, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť, a
to rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 18C/18/2006-92 zo dňa 17.01.2008.

22. Nakoľko súd zvýšil výživné na sumu 215,00 Eur mesačne, avšak navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné
na sumu 250,00 Eur mesačne, na základe vyššie uvedenej argumentácie súd návrh navrhovateľa v časti
zvýšenia výživného nad 215,00 Eur mesačne zamietol.

23. Súd rozhodol aj o dlžnom výživnom, keďže navrhovateľ si výživné uplatnilo už odo dňa podania

návrhu na zvýšenie výživného, t. j. od 14.10.2025. V súlade s § 77 ods. 1 zákona o rodine možno
výživné priznať aj spätne odo dňa začatia súdneho konania. Keďže súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
odporcu zo sumy 50,00 Eur mesačne na sumu 215,00 Eur mesačne, vznikol odporcovi za obdobie
od 14.10.2025 do 27.11.2025 (vyhlásenie rozsudku) nedoplatok na výživnom vo výške 260,80 Eur,
predstavujúci rozdiel medzi pôvodne plateným výživným a výživným určeným týmto rozsudkom za

uvedené obdobie. Súd dĺžne výživné vypočítal: za mesiac október 2025 od 14.10.2025 (odo dňa podania
návrhu) súdom zvýšené výživné 250,00 Eur – 50,00 Eur, ktoré odporca zaplatil v daný mesiac = 165
Eur : 31 dní (mesiac október) x 18 dní (od 14.10.2025 do 31.10.2025), čo predstavuje sumu 95,80 Eur
a za mesiac november 2025 súdom zvýšené výživné 250,00 Eur – 50,00 Eur, ktoré odporca zaplatil
v daný mesiac = 165 Eur. Dlžné výživné za október 2025 vo výške 95,80 Eur + za november 2025 vo

výške 165,00 Eur, čo spolu predstavuje 260,80 Eur. Pri rozhodovaní o lehote na zaplatenie dlžného
výživného súd prihliadol na majetkové a zárobkové pomery odporcu, ako aj na skutočnosť, že ide o
jednorazovúvyššiusumu,ktorejokamžitézaplateniebymohlobyťpreodporcuneprimeranezaťažujúce.
Z uvedených dôvodov súd považoval za primerané určiť lehotu na zaplatenie dlžného výživného v
trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Takto určená lehota je podľa názoru súdu dostatočná na

splnenie uloženej povinnosti a zároveň rešpektuje oprávnené záujmy plnoletého dieťaťa na uspokojenie
jeho nároku na výživné.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 57 CMP, v zmysle ktorého súd môže o trovách konania
v mimosporových konaniach rozhodovať výlučne len na návrh, pričom v tomto konaní nárok na ich

náhradu si neuplatnil žiaden z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho
robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak

súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

vec. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia
vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat

maloletého do cudziny, podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového
poriadku.