Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223200825
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2223200825.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Pongráczom, advokátom, Dunajská
Streda,Alžbetínskenám.1203,protižalovaným:1/D.E.F.,G.,Bratislava,Žižkova11,IČO36854140,2/
Aukčný dom, s. r. o., Hlohovec, Pribinova 462/84, IČO 36 253 073, zastúpenému: Advokátska kancelária
JUDr. Eckmann, s. r. o., Trenčín, Mierové nám. 14, IČO 47 241 110 a 3/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, I. J.,
K. I. XX/XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovaným 1/ až 3/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 13.03.2023 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by určil za neplatnú
dobrovoľnú dražbu, konanú dňa 07.02.2023 v L., v procese ktorej boli vydražené jej nehnuteľnosti.
Uviedla, že spolu s ďalšou osobou (jej bývalým manželom) boli vlastníkmi dražených nehnuteľností
(pozemok a rodinný dom na ňom stojaci, vedené na LV č. XXX pre kat. úz. C.), dňa 07.02.2023
sa uskutočnila druhá opakovaná dobrovoľná dražba, cena dosiahnutá vydražením bola 23.200 eur.
Cena predmetu dražby bola znaleckým posudkom určená na 30.900 eur, s ktorou hodnotou žalobkyňa
nesúhlasí, nakoľko sám pozemok pod stavbou má oveľa vyššiu hodnotu. Navrhovateľ dražby mal

zriadené záložné právo k vydraženej nehnuteľnosti, dlžníkom v zmysle úverovej zmluvy bola iná
osoba, žalobkyňa a jej bývalý manžel boli záložcami. Dlžník nesplácal riadne a včas mesačné splátky
úveru, o čom žalobkyňa nemala žiadne vedomosti, ani o zosplatnení úveru a o dobrovoľnej dražbe
sa dozvedela neskoro, keď už nevedela odvrátiť nepriaznivé následky nesplácania mesačných splátok
úveru. Manželstvo bývalých vlastníkov nehnuteľnosti bolo v máji 2018 rozvedené tunajším súdom,
návrh na vyporiadanie spoločného majetku nebol podaný. Na majetok žalobkyne bol vyhlásený konkurz
Okresným súdom Trnava vo veci sp. zn. 25OdK/319/2020. Žalobkyňa namieta hodnotu stanovenú

znaleckým posudkom, cenu dosiahnutú vydražením, tiež okolnosť, že dražba bola uskutočnená v
Galante. Poukázala na články 19 a 20 Ústavy SR, keď dobrovoľná dražba vážnym spôsobom zasahuje
do práva vlastniť majetok a práva na obydlie a je potrebné preskúmavať aj iné nenamietané skutočnosti,
ktorou je aj určenie miesta dražby, ktoré bolo určené v inom okrese, čo nepochybne mohlo mať vplyv
na účasť na dražbe a aj na dosiahnutý výťažok dražby. V dotknutom rodinnom dome okrem žalobkyne
bývajú aj jej maloleté deti a vnučka, ktorá jej bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. Maloletým
deťom nie je zabezpečené náhradné bývanie.

(2) Žalovaným 1/ až 3/ bola žaloba s prílohami a procesnými poučeniami riadne doručená.
Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril písomným podaním z 16.05.2023 (č. listu v spise 44) tak, že navrhol
žalobu zamietnuť. Uviedol, že znalecký posudok bol podľa jeho názoru vykonaný plne v súlade s platnouprávnou úpravou a žalovaný 1/ nemal vedomosť o tom, že by žalobkyňa podala voči znaleckému
posudku námietky a je potrebné námietku ohodnotenia predmetu dražby vyhodnotiť ako čisto účelovú
a pre prejednávanú vec nepodstatnú. Miesto dražby bolo zvolené v súlade s § 11 ods. 1 zákona

o dobrovoľných dražbách, námietku miesta konania dražby vzhľadom na vzdialenosť nehnuteľnosti
približne 60 kilometrov od Galanty je nutné vyhodnotiť ako účelovú. Pri dobrovoľnej dražbe nedošlo
k žiadnemu pochybeniu zo strany žalovaných, ani k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách, boli splnené všetky náležitosti stanovené zákonnou úpravou.
Žalovaný 2/ sa tiež k žalobe vyjadril písomne, podaním zo dňa 05.05.2023 (č. l. 35) tým, že ako

dražobník dôsledne splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona o dobrovoľných dražbách, vrátane
zabezpečenia riadneho ohodnotenia predmetu dražby. Znalecký posudok bol vypracovaný znalcom
zapísaným zozname znalcov, cena určená znaleckým posudkom nie je pritom rozhodujúca, práve
výsledok dobrovoľnej dražby je vyjadrením reálnej trhovej hodnoty predmetu dražby a znaleckým
posudkom určená cena je len východiskovou cenou. Konečná cena dosiahnutá vydražením vôbec
nemusí korešpondovať so všeobecnou hodnotou predmetu dražby určenou znaleckým posudkom (tu

odkaz na rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 vo veci sp. zn. 4C/148/2013 zo dňa 15.10.2021).
Samotný fakt, že v danom prípade sa jednalo už o opakovanú dražbu, je najlepším dôkazom o tom, že
v prípade v žalobe označeného predmetu dražby sa nejednalo o nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým by
existoval veľký dopyt. Žalobkyňa nevzniesla v zákonom stanovenej lehote námietky voči znaleckému
posudku a v rámci súdneho konania jej už právo namietať jeho správnosť neprislúcha. Ústavné právo na

nedotknuteľnosťobydlianiejeabsolútneastojacenadinýmiprávami,nemôžebyťpovýšenénadprávom
žalovaného 1/ uspokojiť svoju pohľadávku, ani nad vlastníckym právom žalovaného 3/ k dotknutým
nehnuteľnostiam nadobudnutým príklepom udeleným na napadnutej dobrovoľnej dražbe. Pokiaľ si teda
žalovaný 1/ voči žalobkyni uplatnil svoje zákonné právo domáhať sa voči jej osobe zaplatenie dlžnej
sumy výkonom záložného práva k predmetu zálohu, nemôže byť takýto postup na ujmu žalovaného

1/ alebo žalovaného 3/ a žalobkyňa nemôže právne akceptovateľným spôsobom založiť svoju obranu
na konštatovaní o ochrane vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré v minulosti vlastnila. Voľbou
miesta konania napadnutej dobrovoľnej dražby nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k obmedzeniu
účasti potencionálnych záujemcov na dražbe. Z ustálenej súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že za
neprimerané možno považovať také miesto konania dražby, ak predmetom je bežná nehnuteľnosť

určená na každodenné bývanie, vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená
nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). V danom prípade sa miesto konania napadnutej
dražby nachádzalo približne 52 km od miesta predmetu dražby, žalobkyňou uvádzané údajne vhodnejšie
miesto konania dražby - mesto Dunajská Streda sa nachádza vo vzdialenosti približne 22 kilometrov.
Rozdiel vo vzdialenosti od obce k mestám Dunajská Streda a L. je takmer nepatrný. Akýkoľvek reálny

záujemca o kúpu predmetu dražby mal zachovanú rovnakú možnosť účasti na napadnutej dobrovoľnej
dražbebezohľadunato,čisadobrovoľnádražbakonalavmesteL.alebobysakonalovmesteDunajská
Streda. Navrhol žalobu zamietnuť.
Žalovaný 3/ sa k žalobe napriek výzve súdu nevyjadril.

(3) Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12C/19/2023-91 zo dňa 25.10.2023 tak, že žalobu zamietol.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 26Co/31/2024-134 zo dňa 02.12.2024
rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal okrem iného na to, že súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku neuviedol komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať

logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave, nevyjadril sa k
interpretácii právnych noriem ním aplikovaných na daný prípad. Bez vysvetlenia, resp. úvah formuloval
záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k polovici dotknutých nehnuteľností. Vo vzťahu
k námietke o nedoručení písomností žalobkyni súd prvej inštancie neuviedol, ktorými nedoručenými
listinami sa zaoberal, kedy, akým spôsobom, kým (záložný veriteľ alebo dražobník) a na akú adresu

boli konkrétne listiny žalobkyni doručované, kde sa žalobkyňa v rozhodnom období (rozumej v čase
doručovania konkrétnej listiny) zdržovala. Podľa obsahu žaloby žalobkyňa namieta, že jej nebolo
doručené oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a oznámenie o dražbe, v tejto súvislosti
si súd prvej inštancie neobjasnil, či mala banka vôbec povinnosť doručovať žalobkyni oznámenie
o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, resp. v akom vzťahu k banke bola žalobkyňa (napr. dlžník,

spoludlžník, záložca a pod.). Vo vzťahu k doručovaniu oznámenia o dražbe žalobkyni neaplikoval
žiadnu právnu normu, podľa ktorej danú otázku posudzoval. Bez právneho posúdenia uskutočnil
záver, že zodpovednosť za nedoručenie žiadnej korešpondencie nesie sama žalobkyňa, teda neuviedol
žiadnu právnu normu, z ktorej vyplýva pre žalobkyňu informačná povinnosť o zmene korešpondenčnejadresy. Tiež opomenul aplikovať vo vzťahu k doručovaniu oznámenia o dražbe ustanovenia osobitného
predpisu. Žalobkyňa tiež namietala neplatnosť dobrovoľnej dražby z dôvodu vzdialenosti miesta konania
dražby a miesta dražených nehnuteľností, pričom súd prvej inštancie k tejto námietke neuviedol v

preskúmavanom rozsudku žiadne skutkové zistenie (minimálne aká vôbec bola táto vzdialenosť) a
po právnej stránke poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/58/2018 zo dňa 5.
júna 2019, z ktorého síce aj citoval, čo je nepostačujúce. Tiež žalobkyňa namietala, že sa nemohla
vyjadriť k znaleckému posudku a namietať hodnotu nehnuteľností stanovenú znaleckým posudkom, už
v žalobe uvádzala žalobkyňa ako jeden z dôvodov neplatnosti dražby nesúhlas so stanovenou hodnotou

predmetu dražby Znaleckým posudkom č. 204/2022 zo dňa 7.12.2022. Uvedenými argumentami
žalobkyne sa súd prvej inštancie nezaoberal, neuviedol v čom nesprávnosť týchto argumentov spočíva.

(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi –listom
vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. (č. l. 7), oznámením o II. opakovanej dražbe (č. l. 9), rozsudkami
tunajšiehosúdu(č.l.13,14),listinamiotrvalompobyte(č.l.15,73),oznámeniamiovyhláseníaskončení

konkurzu (č. l. 16, 54), notárskou zápisnicou (č. l. 17), oznámením o začatí výkonu záložného práva
(č. l. 71), výzvou na úhradu pohľadávky (č. l. 78), oznámením o zosplatnení úveru (č. l. 75), zmluvou
o zriadení záložného práva (č. l. 167), doručením dražobných dokumentov (č. l. 169 a nasl.) a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

(5) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7P/42/2016-89 zo dňa 24.05.2018 bolo manželstvo žalobkyne
(právoplatne dňa 14.06.2018) rozvedené. V znení súdneho rozhodnutia z 04.10.2022 má žalobkyňa
v náhradnej osobnej starostlivosti svoju vnučku.

(6) Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. vyhotoveného dňa 08.03.2023 cez katastrálny

portál svedčí vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorých dražbu napadla žalobkyňa,
žalovanému 3/, nadobudnuté dobrovoľnou dražbou pod Z-1110/2023.

Na adrese nehnuteľností má evidovaný trvalý pobyt okrem žalobkyne ďalších 8 osôb, z toho 3 maloleté.
Obec C. na žiadosť žalovaného 2/ listom zo dňa 10.02.2022 oznámila, že žalobkyňa sa aj s bývalým

manželom v obci nezdržiavajú, odsťahovali sa na neznámu adresu okolo augusta 2011.

(7) Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretou medzi ČSOB, a. s. (žalovaný 1/) ako
záložným veriteľom a žalobkyňou a jej manželom ako záložcami dňa 05.11.2010 bola záložným právom
k nehnuteľnostiam na adrese trvalého pobytu záložcov (bezpodielových spoluvlastníkov) zabezpečená

pohľadávka z úveru poskytnutému tretej osobe. Obaja záložcovia uviedli na zmluve trvalú adresu v L..
V znení bodu IV.1 zmluvy boli povinní neodkladne záložného veriteľa okrem iného písomne informovať
najmäozmenesvojhotrvaléhobydliska,pobytu,menaapriezviska,obchodnéhomena,respektívesídla.

(8) Oznámením v Obchodnom vestníku č. 217/2020 dňa 10.11.2020 bol vyhlásený konkurz na majetok

žalobkyne (25OdK/319/2020), oznámením dňa 19.01.2021 (OV 11/2021) bol konkurz zrušený.

(9) Listom zo dňa 18.10.2021 žalovaný 1/ vyzval žalobkyňu (na adresu podľa záložnej zmluvy)
s poukazom na to, že na úverových splátkach zo zmluvy uzavretej s treťou osobou je dlh 832,25 eur, na
úhradu omeškaných splátok s tým, že inak bude úver vyhlásený za splatný a banka začne s výkonom

záložného práva formou dražby založenej nehnuteľnosti. Zásielka sa vrátila banke s poznámkou pošty
„adresát neznámy“.
Listom zo dňa 17.12.2021 žalovaný 1/ oznámil žalobkyni (na adresu podľa záložnej zmluvy) vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru pre omeškanie so splácaním hypotekárneho úveru zo zmluvy uzavretej
s treťou osobou. Zásielka sa vrátila banke s poznámkou pošty „adresát neznámy“.

(10) Listom zo dňa 02.03.2022 žalovaný 1/ oznámil žalobkyni (na adresu jej súčasného trvalého
pobytu – evidovanú od 23. augusta 2010) zosplatnenie úveru k 15.12.2021 s tým, že po márnej výzve
na zaplatenie úverovej pohľadávky pristupuje k výkonu záložného práva – dražbou podľa zákona č.
527/2002 Z. z. Zásielka bola vrátená banke ako „neprevzatá v odbernej lehote“.

Listom zo dňa 24.11.2022 žalovaný 2 vyzval žalobkyňu na umožnenie ohliadky nehnuteľnosti za účelom
vypracovania znaleckého ocenenia, výzva bola doručená žalobkyni na adresu trvalého pobytu do
vlastných rúk poštou 25.11.2022.Znalecký posudok o stanovení všeobecnej hodnoty založených nehnuteľností - pozemku a rodinného
domu súp. č. XXX na ňom stojacom - bol doručený žalobkyni na adresu trvalého pobytu do vlastných
rúk poštou dňa 14.01.2022.

Žalobkyni bolo dňa 11.07.2022 poštou na adresu trvalého pobytu do vlastných rúk doručené oznámenie
o dobrovoľnej dražbe (s určeným dátumom konania dražby 11.08.2022), dňa 19.09.2022 jej na adresu
trvalého pobytu bolo do vlastných rúk doručené oznámenie o I. opakovanej dobrovoľnej dražbe (s
určeným dátumom konania dražby 29.09.2022).

(11) S poukazom na § 17 zákona o dobrovoľných dražbách bolo pod číslom DDr. 003/2022 vydané dňa
17.01.2023 oznámenie o II. opakovanej dobrovoľnej dražbe s miestom konania v L. s určeným dňom
07.02.2023 (zverejnené v OV 15/2023 z 23.01.2023). Predmetom dražby boli nehnuteľnosti vedené na
LV č. XXX pre kat. úz. C. – stavba-rodinný dom s pozemkom, všeobecná hodnota predmetu dražby bola
stanovená podľa znaleckého posudku na 30.900 eur, ktorá suma bola určená ako najnižšie podanie.
Oznámenie bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk poštou na adresu trvalého pobytu dňa 20.01.2023.

Podľa Notárskej zápisnice spísanej dňa 07.02.2023 na mieste napadnutej dražby notárom JUDr.
Romanom Hebortom bol priebeh a vykonanie (3. kola) dražby osvedčený, dražby sa zúčastnili 4
záujemcovia, najnižšie podanie bolo znížené osemkrát, až dražobník č. 4 (žalovaný 3/) urobil podanie pri
23.200 eur, po troch výzvach mu bol udelený príklep. Proti priebehu dražby neboli vznesené námietky.
Bývalými vlastníkmi predmetu dražby boli označení žalobkyňa a jej bývalý manžel. Notárska zápisnica

bola žalobkyni doručená do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu poštou dňa 13.02.2023.

(12) Žalobca má povinnosť v zmysle § 127 a s § 132 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 –
CSP)okreminéhopravdivoaúplneopísaťrozhodujúceskutočnostiaoznačiťdôkazynaichpreukázanie.

Žalobkyňa sa na pojednávaní vyjadrila, že nedostala žiadne papiere a o dražbe sa dozvedela až od
dražobnej spoločnosti, keď k nej prišli osobne. Na nehnuteľnosti tri roky nebývala kvôli zdravotným
problémom syna, istý čas bývala v Bratislave v prenájme. Informácie o dražbe nedostala ani od banky
s tým, že je tretia osoba a nemá právo na informácie. To, že býva na inej adrese, banke nehlásila.
Dotknutý úver bol poskytnutý kolegovi jej bývalého manžela, od neho sa aj neskôr dozvedela, že úver

nie je splácaný. Medzičasom - v roku 2015 bývala u rodičov v Bratislave, po rozvode sa v roku 2021
takisto odsťahovala z domu. V L. mali dom, ktorý predali a následne kúpili dom v C.. Keď sa dozvedela
o dražbe, snažila sa v banke získať informácie o úvere, čo jej však odmietli poskytnúť. Potvrdila, že
listiny ohľadne dražby dostala, dozvedela sa však o nich vtedy, keď sa už dražba konala, vtedy už listiny
preberala, lebo chcela vedieť, čo sa deje. K namietanej vzdialenosti výkonu dražby poukázala na to,

že autom to môže trvať 30 minút, ale jej cesta do L. trvá 3,5 hodiny, musí ísť autobusom do Dunajskej
Stredy, odtiaľ do Bratislavy a potom do L..

(13) Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ZoDD) v prípade, ak sa
spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá

tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať
saurčenianeplatnostidražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Podľa ods. 3 osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému
okresnému úradu začatie súdneho konania.
Podľa ods. 4 účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby,
dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Podľa ods. 5 ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú
ku dňu príklepu.

(14) Súd ako prvoradú otázku riešil otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu. Vychádzal
pritom z ustanovenia § 21 ods. 4 ZoDD, ktorý stanovuje okruh účastníkov súdneho konania týkajúci sa

neplatnosti dražby, a taxatívne vymenováva účastníkov, ktorí majú byť uvedení v žalobe o neplatnosť
dražby a ktorí tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo. Sú nimi: 1. navrhovateľ dražby, 2. dražobník,
3. vydražiteľ, 4. predchádzajúci vlastník a 5. dotknutá osoba podľa odseku 2.Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení – OZ) zánikom
manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 4 OZ ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo

k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný
do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že
sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov

sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Žalobkyňa sa žalobou o neplatnosť dražby domáha neplatnosti vo vzťahu k celej nehnuteľnosti – aj na
pozemku, aj na rodinnom dome. V žalobe neoznačila tvrdeného predchádzajúceho (spolu)vlastníka.
Na základe cit. právnej úpravy súd uzavrel, že žalobkyňa bola oprávnená domáhať sa neplatnosti
dražbyvýlučnevovzťahuksvojmuspoluvlastníckemupodielu(keďžedňom14.06.2021sabezpodielové

spoluvlastníctvo jej a bývalého manžela zmenilo v znení cit. § 149 ods. 4 OZ na podielové – s rovnakými
podielmi 1/2). Vo vzťahu k druhej polovici dotknutých nehnuteľností súd nemal preukázanú aktívnu
legitimáciu „dotknutej osoby“.

(15) Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že

záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151j ods. 1 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách) alebo domáhať sa uspokojenia predajom
zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ods.
2 ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ
uspokojiťalebodomáhaťsauspokojeniazozálohuajvtedy,keďzabezpečenápohľadávkajepremlčaná.
Podľa § 151l ods. 1 OZ začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť

záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach
registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu.

(16) Podľa § 10 ods. 1 ZoDD písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a
ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe,
ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa § 12 ods. 1 ZoDD dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v
mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku
alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí
byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby
starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo

iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Podľa ods. 2 vlastník predmetu
dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej
výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu
dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci,
pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Podľa ods. 3 ak osoba, ktorá má predmet

dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z
dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Podľa ods. 4 ak je navrhovateľom dražby záložný
veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred
dňom konania dražby. Podľa ods. 5 vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných
dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu

predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa
so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby
zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť novýznalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia
žiadosti od iného znalca.
Podľa § 17 ods. 3 ZoDD ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho

organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie
o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez
zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.

Podľa § 18 ods. 2 ZoDD ak bolo oznámenie o dražbe zverejnené v Obchodnom vestníku podľa § 17

ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj zmeny v oznámení o dražbe.

Podľa § 22 ods. 1 ZoDD [„Opakovaná dražba“] opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy
o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a
dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak
bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu

dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva
o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej
dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby.
Podľa ods. 4 ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie
o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri dražieb najmenej

desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17
ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej dražby;
na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f). V lehote
najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe
aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane.

(17) V znení cit. § 10 ods.1 ZoDD sa na doručovanie zásielok v dražobnom procese aplikujú ustanovenia
Civilného sporového poriadku o doručovaní.

Podľa § 106 ods. 1 CSP [„Adresa na doručovanie“] ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky

podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát
neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú
v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej
republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom
registri alebo inom verejnom registri.

Podľa § 111 ods. 1 CSP [„Doručovanie písomností do vlastných rúk“] do vlastných rúk sa doručuje tak, že
adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“); údaje v
doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Podľa ods.
2 do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to

nariadi súd. Podľa ods. 3 ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje
dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

(18) Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej nebola doručená žiadna korešpondencia od banky, je potrebné
konštatovať, že tento stav si spôsobila žalobkyňa sama, keď si voči banke preukázateľne nesplnila

informačnú povinnosť o zmene korešpondenčnej adresy, ku ktorej povinnosti sa zaviazala záložnou
zmluvou (bod IV.1). Banka evidentne upozorňovala žalobkyňu ako záložného dlžníka (listami o výzve na
zaplatenie omeškaných splátok, o zosplatnení úveru), že úver nie je splácaný, doručovala písomnosti na
adresu uvedenú v zmluve, žalobkyňa potvrdila, že neinformovala banku o zmene pobytu (pritom v čase
doručovania podľa oznámenia obce sa nezdržiavala ani na adrese trvalého pobytu).

Banka si splnila svoju povinnosť v zmysle cit. § 1511 ods. 1 OZ, keď žalobkyni písomne na adresu
trvalého pobytu oznámila začatie výkonu záložného práva, napriek tomu, že žalobkyňa si zásielku na
pošte neprevzala v úložnej lehote, zásielka sa podľa cit. § 111 ods. 3 CSP považuje za doručenú.
Následne žalobkyňa oznámenia dražobníka – žalovaného 2/ riadne na pošte preberala, súdu však
v zmysle cit. § 12 ods. 5 ZoDD nepreukázala, že namietala v zákonnej lehote 10 pracovných dní

od doručenia znaleckého posudku (ktorý jej bol preukázateľne doručený dňa 14.01.2022) hodnotu
nehnuteľností – predmetu dražby zistenú znaleckým posudkom.(19) K žalobkyňou tvrdenému zásahu do práva na obydlie súd pripúšťa, že inštitút dobrovoľnej dražby je
inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa článku
20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa článku 19, a to bez akejkoľvek ingerencie

súdnej moci. V tomto smere je udržateľná len taká interpretácia a aplikácia zákona o dobrovoľných
dražbách a súvisiacich právnych predpisov, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany
ústavných práv a právom chránených záujmov osôb, zúčastnených na dražobnom procese, a to pri
zachovaní najmä ústavného princípu primeranosti (článok 1, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Dobrovoľná dražba je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, dražbou dochádza
k prechodu vlastníckeho práva, lebo udelením príklepu a uhradením ceny dosiahnutej vydražením,
sa vydražiteľ stáva vlastníkom predmetu dražby, avšak za predpokladu, že boli splnené podmienky
ustanovené zákonom o dobrovoľných dražbách. V prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade s
týmto zákonom, môže ju súd na návrh osoby, práva ktorej boli týmto dotknuté, vyhlásiť za neplatnú.
Z citovaného ustanovenia však je potrebné vyvodiť, že len v prípade porušenia ustanovení zákona o

dobrovoľných dražbách môže sa osoba, ktorej práva boli dotknuté, domáhať vyslovenia neplatnosti
dražby, pričom zároveň musí ísť o také porušenie, ktorými je táto domáhajúca sa osoba priamo dotknutá
na svojich právach, nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách.

(20) K žalobkyňou namietanej vzdialenosti miesta dražby od predmetu dražby súd poukazuje

na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/58/2018 zo dňa 05.06.2019, podľa ktorého
„spravidla“ (teda nie vždy) je (ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie) v
rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok dražby také určenie miesta
konania dražby, ktoré v dôsledku neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí
možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti

rozhodujúca. Neprimerane veľká vzdialenosť miesta konania dražby od draženej nehnuteľnosti tu musí
byť dôvodom (dôsledkom) obmedzenia možnosti účasti záujemcov o predmet dražby, túto okolnosť však
možno vyvodiť iba z okolností toho-ktorého konkrétneho prípadu.“. Dovolací súd uzavrel, „že samotná
vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom
vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude vždy, ak táto vzdialenosť viedla,

prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im
hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe (t. j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná
od draženej nehnuteľnosti). Za neprimerané možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania
dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na
každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená

nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta
konania dražby bude závisieť od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením
ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo, prípadne mohlo
spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov (predovšetkým z blízkeho okolia ak išlo o nehnuteľnosť určenú na
bývanie) na dražbe.“

V danom prípade je Obec C. od miesta výkonu dražby (Mesto L.) vzdialené 60,4 km. Z notárskej
zápisnice vyplýva, že dražby sa zúčastnili štyria záujemcovia – dražitelia. Tieto skutočnosti nasvedčujú
tomu, že nejde o neprimeranú vzdialenosť, ktorá by záujemcov o dražbu obmedzila v účasti.

(21) Žalobkyňa v žalobe, ani počas konania neuviedla ďalšie konkrétne (podrobne) okolnosti, akým
spôsobom bola dražbou a ňou predloženými (k žalobe pripojenými) listinnými dôkazmi dotknutá na
svojich právach, platnosť záložnej zmluvy nespochybnila. Súd uzavrel, že námietka znalcom stanovenej
hodnoty nehnuteľností nie je dôvodná, nakoľko ju žalobkyňa nepodala včas, dražba v znení notárskej
zápisnice prebehla podľa ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a vydražená cena predmetu

dražby bola získaná (určená) platne, zákonným postupom dražobníka. Námietky žalobkyne vo vzťahu
k doručovaniu písomností tiež súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko písomnosti jej boli zákonným
spôsobom doručené a v zákonom určených lehotách. Ani vzdialenosť miesta vykonania dražby
a dražených nehnuteľností v predmetnej veci nie je okolnosťou spôsobujúcou neplatnosť dražby.
V danom prípade súd nezistil ani iné pochybenia zákona v dražobnom procese, ani dôvody, pre ktoré

by bola neplatná záložná zmluva a preto súd žalobu zamietol.

(22) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomerujej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Súd žalovaným ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalobkyni v plnom rozsahu.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací

návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).