Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/138/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824201550
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824201550.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci manželky (navrhovateľky, matky): A.
B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Eva
Tabačáková, advokátka so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1660/22, Dolný Kubín a manžel (otec): F.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, t. č. G. XX, H. I., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr.
Slavomír Bachynec, advokát so sídlom Podbiel 177, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov
k maloletým deťom: H. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, obe deti
bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, o

odvolaní navrhovateľky a manžela proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 18P/69/2024-545 zo
dňa 14. februára 2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 18P/69/2024-575 zo dňa 24. marca 2025

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

Vo výroku III. rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec v r a c
i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výroku IV. rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že otec je
oprávnený stýkať sa s maloletou A. každý kalendárny týždeň v roku v utorok od 15.00 hod. do 18.00
hod. a každý párny kalendárny týždeň v roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

Počas letných školských prázdnin platí osobitná úprava styku, počas ktorej je otec oprávnený stýkať sa
s maloletou A. v 30. kalendárnom týždni v roku od pondelka 9.00 hod. do nedele 18.00 hod. a v 34.
kalendárnom týždni v roku od pondelka 9.00 hod. do nedele 18.00 hod.

Matka je povinná maloletú A. na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať.
Odovzdávanie a preberanie maloletej A. na styku sa bude realizovať v určených časoch pred miestom
bydliska matky.

Styk otca s maloletým H. neupravuje.

Vo výroku V. rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec v r a c

i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.
18P/69/2024-545 zo dňa 14. februára 2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 18P/69/2024-575 zo
dňa 24. marca 2025 rozhodol tak, že:I. Súd manželstvo navrhovateľky - manželky A. B., C. D. a manžela F. B. uzavreté dňa XX.XX.XXXX
v G. E., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. E., vo zväzku X, ročník XXXX, na str. XXX,
pod por. č. XX rozvádza.

II. Mal. deti B.: H., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zverujú do osobnej
starostlivosti matky s oprávnením oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec je povinný platiť na výživu mal. H. sumu 250,- EUR mesačne a na výživu mal. A. sumu 210,-
EUR mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci predchádzajúcom mesiacu, za ktorý sa výživné platí
k rukám matky počnúc odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode.

IV. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými H. a A. každý kalendárny týždeň v roku v utorok od 15.00
hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00
hod.
Počas letných školských prázdnin platí osobitná úprava styku, počas ktorej je otec oprávnený stýkať sa
s mal. H. a mal. A. každý tretí celý júlový kalendárny týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do
18.00 hod. a každý tretí celý augustový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

Matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať. Odovzdávanie
a preberanie maloletých detí na styk sa bude realizovať v určených časoch pred miestom bydliska matky
s maloletými deťmi.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným dňa 10.06.2024 manželka (ďalej len

„navrhovateľka“ alebo „matka“) žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzavreté s manželom (ďalej
aj „otec“), maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti s právom
zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok obidvomi rodičmi s tým, že otec je povinný prispievať
na výživu maloletého H. sumou 300 eur mesačne a na výživu maloletej A. sumou 250 eur mesačne
vždy do každého 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti

rozsudku o rozvode manželstva.
1.2 Na základe vykonaného dokazovania bol súd názoru, že vzťahy v manželstve sú v súčasnosti tak
vážne a trvale rozvrátené, že manželstvo si neplní svoje základné funkcie. Manželia spolu pre vážne
konflikty nežijú od júna 2024 bez perspektívy obnovy spolužitia. Dôvodom rozvratu manželstva je hlboké
odcudzenie zapríčinené stratou citovej náklonnosti najmä navrhovateľky voči manželovi, stratou dôvery,

vzájomnej podpory a pomoci. Podstatnú zmenu vo vzťahu, ktorá viedla k rozvratu manželstva vyvolala
citová náklonnosť navrhovateľky voči inému mužovi a k odcudzeniu vo vzťahu prispela aj pracovná
zaneprázdnenosť manžela. Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 18 a § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“).
1.3 Pri úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom po rozvode, na ktorej sa rodičia

nedokázali dohodnúť, vychádzal z ust § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6, § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine a §
100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Matka žiadala zverenie
oboch detí do jej osobnej starostlivosti a otec ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa
súdu zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky budú lepšie zabezpečené potreby detí
ako v prípade ich zverenia do striedavej osobnej starostlivosti. Obe deti sa pri zisťovaní ich názoru

opatrovníkom pri vykonávaní šetrenia a rovnako aj súdom jednoznačne vyjadrili, že chcú ostať v
starostlivosti matky a s otcom sa stretávať (maloletá A. tak ako doteraz počas víkendov a pripustila
aj možnosť styku v deň cez týždeň, maloletý H. chcel styk bez konkrétnej úpravy, t. j. neobmedzene
podľa svojho rozhodnutia). Maloletý H. uvádzal, že má dobrý vzťah s oboma rodičmi, ale odjakživa
bližší s mamou, ktorá sa prevažne o nich starala. U matky sú lepšie podmienky pre zabezpečovanie

starostlivosti o deti aj z hľadiska výkonu práce rodičov. Otec podniká v oblasti poľnohospodárstva a
chovateľstva. Jeho práca nie je obmedzená osemhodinovým pracovným časom, ale vyžaduje jeho
prítomnosť podľa aktuálnych potrieb. Aj plnoletý J. uvádzal, že cez poľnohospodársku sezónu otec
odchádzal z domu v niektoré dni ešte pred jeho prebudením a domov sa vracal neskôr aj o 18.00 hod.
Obe maloleté deti chodia do Základnej školy v G. E., t. j. navštevujú školu, v ktorej pracuje matka ako

učiteľka, ktorá zabezpečovala a zabezpečuje ich dochádzku do školy. Maloletí sú zvyknutí na život
na vidieku v E. v rodinnom dome, kde žijú od narodenia a majú tam kamarátov. V H. I. nemajú širšie
väzby. Maloletý H. vyslovene uvádzal, že nechce byť v meste a aj s otcom by sa stretával častejšie,
keby otec býval v E.. Súd zisťoval u maloletého H., ktorý chodil cez sezónu k otcovi na farmu, či ho
zaujíma práca otca pričom z jeho vyjadrenia vyplývalo, že ho farmárčenie neláka a chce ísť študovať.

Čo sa týka školskej dochádzky detí aj prípravy na vyučovanie, tieto potreby detí zabezpečovala matka
aj za spolužitia rodičov. Súrodenecké vzťahy medzi všetkými troma súrodencami sú dobré, nebola však
zistená veľká naviazanosť medzi plnoletým J. a mladšími súrodencami, čo možno pripísať väčšiemu
vekovémurozdieludetí,ajichodlišnýmizáujmami(plnoletéhoJ.narozdielodmaloletéhoH.farmárčeniezaujíma a otcovi pravidelne pomáha). Nie je bezvýznamnou okolnosťou, ktorá je v neprospech striedavej
osobnej starostlivosti, nespracovaná frustrácia manželov zo stavu manželstva a obviňovanie sa zo
zavineniarozvratuvzťahu,prečoniesúschopnírodičovskejkomunikácieaspolupráce.Tájenevyhnutná

pri zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko rodičia musia byť schopní dohodnúť sa
na všetkých podstatných veciach týkajúcich sa detí a ich potrieb - na veciach týkajúcich sa školskej
dochádzky, mimoškolských aktivít detí, zabezpečenia ich zdravotnej starostlivosti atď. Rodičia vôbec
v súčasnosti nekomunikujú, ale neboli schopní komunikácie už ani v čase odchodu otca z domácnosti
(t. j. ešte pred nariadením neodkladného opatrenia v konaní sp. zn. 17C/90/2024). Už na základe

výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania (výpovedí rodičov, plnoletého J., vyjadrení maloletých
detí) bol súd presvedčený, že vzhľadom na aktuálne pomery maloletých detí, na ich vek, intenzitu ich
vzťahu ku každému z rodičov, bydliská rodičov, školskú dochádzku detí, podmienky výkonu práce u
rodičov, úroveň rodičovskej (ne)komunikácie, zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti nebudú
lepšie zabezpečené potreby detí ako v prípade ich zverenia do starostlivosti matky. Súd preto nevyhovel
návrhu otca na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom psychológom na zisťovanie vhodnosti

zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti. Obe deti už od začiatku konania vyjadrili, že chcú
byť u matky a s otcom sa stretávať a v priebehu konania nedošlo k zmene ich vôle a vo vyjadrení
pred súdom odmietli striedavú osobnú starostlivosť. Stanovisko maloletých detí je pritom jedným z
viacerých skutočností významných pre posúdenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti a ako bolo
vyššie uvedené v prospech zverenia detí do osobnej starostlivosti matky boli viaceré dôvody. Súd

preto považoval za nadbytočné konanie predlžujúce a nehospodárne otcom navrhované nariadenie
znaleckého dokazovania na posúdenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti. Taktiež už nedopĺňal
dokazovanie o žiadané vykonanie šetrenia súčasnej domácnosti otca opatrovníkom, keď konštatovanie
vhodnosti bytových podmienok a prostredia u otca by nemalo za následok zmenu názoru súdu na
vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti. Súd naviac nemal indície, že by u otca neboli vhodné

podmienky pre pobyty detí u neho, keď otec žije v prenajatom plne zariadenom apartmáne v novom
bytovom komplexe, z ktorého doložil fotodokumentáciu pripojenú k uzavretej nájomnej zmluve a ani z
výpovedí detí neboli zistené nejaké negatívne skutočnosti.
1.4 Podľa súdu je v záujme maloletých detí, ich ďalšieho zdravého vývinu, aby v prípade ich zverenia do
starostlivosti matky bol zachovaný a prehlbovaný vzťah s druhým rodičom, s ktorým nežijú, t. j. s otcom a

taktiež,abybolzachovanýsúrodeneckývzťahmedzimaloletýmiaplnoletýmJ..Nebolizistenéobjektívne
prekážky, ktoré by styku bránili. V čase po odchode otca z domácnosti boli kontakty maloletých detí
(najmä maloletého H.) s otcom časté (i keď maloletý H. už od začiatku obmedzil návštevy u otca aj s
prenocovaním a stretnutia sa uskutočňovali najmä na farme otca). Postupne sa styk otca s maloletou
A. stal pravidelným a bezproblémovým (dcéra chodí k otcovi každý druhý týždeň od soboty do nedele),

avšak maloletý H. svoje kontakty s otcom obmedzoval až do úplného prerušenia osobného styku (od
ukončeniasezónnychprácnafarmevoktóbri2024)beztoho,žebybolizistenédôvodypretakútozmenu
správania u neho. Sám zhodnotil svoj vzťah k otcovi ako dobrý a k správaniu otca voči nemu nemal
výhrady. Zmena správania maloletého H. môže mať podľa súdu rôzne príčiny, môže byť vyvolaná tým,
že ostal žiť s matkou, ktorá je pre neho preferenčným rodičom s možným dopadom jej vplyvu na jeho

názory alebo tým, že je vo veku puberty a teda vo veku presadzovania svojich záujmov a priorít alebo
zmena správania môže byť aj reakciou dieťaťa na správanie rodiča k druhému rodičovi a na čoraz väčšiu
konfliktnosť vzťahov medzi rodičmi s cieľom vyhnúť sa čo najviac konfrontáciám s názormi rodičov na
seba navzájom, tiež ich obviňovaniu za zavinenie rozpadu ich manželstva. Vzhľadom k tomu, že neboli
zistené dôvody pre ukončenie resp. obmedzenie osobných kontaktov maloletého H. s otcom a napriek

tomu,žesavsúčasnostiužosobnýstykmaloletéhoH.sotcomvôbecnerealizuje,niejemožné jehostyk
s otcom ponechať „neobmedzený“ bez konkrétnej úpravy styku (ako to navrhla matka a žiadal maloletý
H.), nakoľko je vysoké riziko, že stav ostane nezmenený a časom vznikne vo vzťahu syna k otcovi ťažko
napraviteľné odcudzenie. Súd preto považoval za nutnú konkrétnu úpravu styku, ale na druhej strane z
tohodôvodu,žestyksaužviacnež3mesiacevôbecnerealizujeapredprerušenímstykusarealizovalaž

na pár výnimiek len počas dňa, bez prespávania, nebola vhodná tak široká úprava styku ako navrhoval
otec. Mal za to, že najskôr je potrebné styk obnoviť, aby si hlavne maloletý H. zvykol na jeho pravidelnosť
a nové podmienky styku. Z toho dôvodu upravil styk otca s oboma maloletými deťmi v rovnakom rozsahu
a to jeden deň v každom týždni - vždy v utorok, kedy maloletá A. nemá mimoškolské aktivity, od 15.00
hod. do 18.00 hod. a tiež každý párny kalendárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

Podľa súdu pokiaľ sa otec domáha širokej úpravy styku s deťmi počas voľných dní a každých školských
prázdnin (viď č. l. 353 spisu), tak v tejto časti jeho návrh nezohľadňuje aktuálnu úroveň vzájomného
vzťahu s deťmi a to, že od ukončenia spolužitia doposiaľ (t. j. za 7 mesiacov) bol maloletý H. u otca s
prenocovaním na 1 noc maximálne 5x. Neupravoval preto osobitne styk otca s maloletými deťmi počasprázdnin predchádzajúcich letným školským prázdninám. Mal za to, že je predpoklad, že v čase do
konca júla 2025 už uplynie dostatočne dlhý čas potrebný pre obnovu a prehĺbenie vzájomného vzťahu
medzi maloletými deťmi a otcom a to na základe realizácie styku podľa dočasnej úpravy uvedenej v

uznesení sp. zn. 18P/6/2025, ktorým súd nariadil na návrh otca neodkladné opatrenie o úprave styku do
právoplatnosti rozvodového konania rodičov (dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi, a to každý
párny kalendárny týždeň v roku od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny
kalendárny týždeň v roku v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod.) a to z dôvodu zamedziť tomu, aby došlo
k odcudzeniu vo vzťahu maloletých detí k otcovi, a to predovšetkým u maloletého H., ktorý sa prestal

stretávať s otcom. Počas letných prázdnin súd rozšíril úpravu styku už na celotýždňový pobyt maloletých
detí u otca a to jeden týždeň v mesiaci júl a jeden týždeň v mesiaci august (s tým, že určil styk vždy v
3. týždni uvedených letných mesiacov, zohľadniac to, že matka je učiteľka a posledné týždne prázdnin
už začína plniť pracovné povinnosti v súvislosti so začiatkom nového školského roka). Mal za to, že
najskôr musí prebehnúť dlhšie obdobie realizácie styku v súdom určenom rozsahu a až potom možno
styk postupne rozširovať na viacdňové resp. týždňové pobyty. Pokiaľ sa styk v určenom rozsahu súdom

bude realizovať dlhšiu dobu, prichádza do úvahy ďalšie rozšírenie styku (týkajúce sa ďalších školských
prázdnin či rozsahu styku v bežnom školskom roku) dohodou rodičov a len v prípade jej nemožnosti sa
možno rozšírenia styku domáhať prostredníctvom súdu.
1.5 Pri určení výživného súd vychádzal predovšetkým z kritérií uvedených v § 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods.
1 Zákona o rodine. Zohľadnil skutočnosť, že na maloletého H., ktorý je žiakom II. stupňa základnej školy

sú vyššie výdavky spojené so školskou dochádzkou, stravovaním, kúpou ošatenia, obuvi, športovou
aktivitou ako u maloletej A., ktorá je o 6 rokov mladšia, i keď aj u nej zohľadňoval, že okrem bežných
výdavkov sú na ňu zvýšené výdavky spojené s jej záujmovými aktivitami (základná umelecká škola,
anglickýjazyk).VýdavkynamaloletúA.vyčíslilvsumecca380až400euranamaloletéhoH.vsumecca
450 eur. Taktiež zohľadnil to, že matka sa na zabezpečení potrieb maloletých detí podieľa aj výkonom

svojej osobnej starostlivosti o deti. Ohľadom možností a schopností otca vrátane jeho majetkových
pomerov mal zistené, že tento podniká od r. 2013 v oblasti poľnohospodárstva a chovu zvierat ako
samostatne zárobkovo činná osoba. Je jediný spoločník a konateľ spoločnosti F. B., s.r.o. Výnosy
z podnikania spoločnosti (bez zohľadnenia odpisov) v r. 2023 vychádzajú v sume 8.923 eur t.j. mesačne
v priemere 743 eur, príjmy z prenájmu nehnuteľnosti ktorej je otec podielovým spoluvlastníkom (pizzeria)

predstavujú sumu 392 eur mesačne, z podnikania zo živnosti v r. 2023 je výška jeho mesačného príjmu
197 eur. Podľa súdu reálny príjem z podnikania presahuje túto sumu nakoľko v prípade celkového
príjmu z podnikania jednak živnostenského a jednak prostredníctvom jeho spoločnosti vo výške 900
eur pred zdanením (197 eur ako živnostník a 743 eur zo spoločnosti) by otec nevykonával takúto
fyzicky a časovo náročnú prácu vyše 10 rokov. Otec vlastní niekoľko nákladných vozidiel pre účely jeho

podnikania. Vykonáva prácu poslanca obecného zastupiteľstva Obce E. a v r. 2023 mu bola vyplatená
suma 30,50 eur mesačne. Ešte má príjem zo zamestnania od Urbárskeho pozemkového spoločenstva
E. za prácu na pracovnú zmluvu aj dohodu v priemere v sume 456 eur mesačne. Celkove je to suma
1.788 eur (príjem z prenájmu nehnuteľnosti 392 eur príjem, pracovného pomeru obci a urbáru 456
eur, podnikania spoločnosti 743 eur, zo živnosti 197 eur). Podľa súdu ako už uviedol výška príjmu

z podnikania v poľnohospodárstve prevyšuje výsledky vykazované v účtovníctve pre určenie dane
z príjmov, čo vyplýva aj z výšky celkových mesačných úhrad otca (rozpis na č.l. 378 spisu) a kde
výdavky otca spolu s výdavkami na syna J. dosahujú výšku cca 2.000 eur. Otec je výlučným vlastníkom
nehnuteľností v k.ú. K. L. (v celkovej výmere 45900 m2), spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností
v k.ú. E. a tiež spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. K. L.. Má viacero podnikateľských účtov vedených

vo M., J., z ktorých výpisy súdu predložil a okrem toho má založené sporenie s pravidelnými vkladmi 50
eur mesačne (rovnako ako má zriadený sporiaci účet aj matka). Požiadavku matky na aplikáciu ust. §
63 ods. 1 Zákona o rodine pre určenie výživného považoval súd za nedôvodnú, keď otec v dostatočnej
miere doložil dokladmi svoje majetkové pomery a výšku svojich príjmov. Čo sa týka výdavkov otca
tak preukázal, že okrem základných životných výdavkov na stravu, oblečenie, hygienu platí pravidelne

mesačné nájomné za byt vo výške 690 eur, výživné na H. a A. na každého 100 eur mesačne, platbu
za mobil 23 eur a výdavky na syna J. mal v priemerne mesačne 517 eur (bez započítania pomernej
časti výdavkov na bývanie). Na druhej strane ale zohľadniac aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči
plnoletému J., ktorý pokračuje v štúdiu (je v maturitnom ročníku strednej školy) a na ktorého sú z detí
rodičov najvyššie výdavky (na ktorých sa majú podieľať obaja rodičia pomerne podľa kritérií upravených

v§75ods.1Zákonaorodine)súdurčilvýživnénamaloletéhoH.vovýške250eurmesačneamaloletúA.
vo výške 210 eur mesačne, ktoré považoval za primerané zisteným pomerom na strane maloletých detí,
ako aj oboch rodičov. Poukázal aj na to, že taktiež matka pri príjme presahujúcom 1.700 eur mesačne
je povinná podieľať sa na krytí potrieb detí finančne (i keď v nižšej miere ako otec) a tiež na to, žečasť potrieb detí je pokrytá aj z prídavku, ktorý poberá matka na maloleté deti spolu vo výške 120 eur
mesačne. Rodičmi navrhované výživné považoval za neprimerané výške potrieb detí, ako aj zisteným
možnostiam a schopnostiam povinného otca.

1.6 O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu.
2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka (matka) i manžel (otec).

3. Matka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne odvolaním zo dňa 27.02.2025 napadla rozsudok

okresného súdu do výrokov III. (výživné) a IV. (styk otca s maloletými deťmi) odvolávajúc sa na ust. §
365 ods. 1 písm. f/, h/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“.
3.1 Čo sa týka napadnutého výroku o výške výživného, nesúhlasila so súdom, ktorý sa nestotožnil
s jej návrhom ohľadom aplikácie § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Je síce pravdou, že otec doložil súdom
vyžiadané listiny na účely preukázania jeho príjmov a výdavkov, ale samotný súd konštatoval a mal
pochybnosť o skutočnom príjme otca z jeho podnikateľskej činnosti vykonávajúcej prostredníctvom

živnosti. Podľa nej skutočné príjmy otca sú odlišné ako tie, ktoré deklaroval a ako tie, ktoré ustálil
súd prvej inštancie. Súd v odôvodnení uvádza, že otec svoje dosiahnuté zisky z podnikania investuje
do rozširovania podnikania (premietnutého v nákladoch), napr. do strojového vybavenia a vozidiel. V
rámci dokazovania však nebolo predložené účtovníctvo otca, z obsahu ktorého by boli zrejmé výdaje
a náklady v rámci jeho podnikateľskej činnosti a či skutočne výdaje boli vynaložené do zariadenia,

či strojového parku v roku 2023 (keďže súd vychádzal z daňových priznaní otca za rok 2023),
nehovoriac, že nie sú zrejmé ani ich nadobúdacie ceny. Matka podotkla, že v roku 2023 zrejme otec
nenadobudolžiadnemotorovévozidlodosvojhovlastníctvasprihliadnutímnavykonanýdôkaz-zoznam
vozidiel subjektu, ktorý na jej návrh bol súdom vyžiadaný z OR PZ Dolný Kubín. Zároveň uviedla,
že otec v rámci dokazovania uvádzal, že spláca len jeden lízing za traktor, preto nie je zrejmé ako

sa mali do príjmov a výdavkov za rok 2023 premietnuť náklady na stroje a vozidlá, ktoré mal otec
nadobudnúť a od roku 2020 ako konštatoval súd v bode 29. odôvodnenia rozsudku. Nejasné je tak
z akého dôvodu príjmy po odpočítaní nákladov majú predstavovať priemerne 197 eur mesačne. Podľa
matky z obsahu napadnutého rozsudku tak nevyplýva akú výšku si súd ustálil ako výšku príjmu otca
z podnikania vykonávajúceho na základe živnostenského oprávnenia, keď konštatuje, že príjmy boli

vyššie ako deklarované podľa daňového priznania. O tom, že príjmy otca sú iné, svedčí aj to, že otec
na pojednávaní dňa 21.11.2024 uviedol, že jeho príjmy z podnikania sú 600 eur mesačne. Zároveň
uviedol, že jeho celkové príjmy sú 1.000 eur. Uvedené tvrdenie potvrdzuje, že príjmy otca sú vyššie, no
je v rozpore s vykonaným dokazovaním, a to s účtovnými dokladmi predloženými otcom. Otec uviedol
takto ním určenú výšku príjmov bez bližšieho zdôvodnenia, nevediac zodpovedať otázku ako k takémuto

výpočtu dospel. Pochybnosti o výške príjmu konštatoval súd aj tým, že výška z príjmu podnikania
v poľnohospodárstve prevyšuje výsledky vykazované v účtovníctve pre určenie dane z príjmov. Napriek
tomu potom z bližšie nevysvetliteľného dôvodu pri výpočte celkového príjmu otca (1.788 eur) akceptoval
príjem z daňového priznania otca vo výške 197 eur. Keďže otcom tvrdený príjem je odlišný ako príjem
vyplývajúci z účtovných dokladov, taktiež z dôvodu, že aj súd mal pochybnosti o príjmoch otca ako

vyplýva z odôvodnenia rozsudku, keď uvádzal, že príjmy otca z podnikania prevyšujú nad príjmami
z daňových priznaní, vyslovila matka názor, že súd mal postupovať v zmysle § 63 Zákona o rodine.
Pokiaľ mal za to, že požiadavka matky na tento postup je nedôvodná, pretože otec v dostatočnej miere
doložil dokladmi svoje majetkové pomery a predložil doklady o výške svojich príjmov poukázala na to,
že vychádzajúc z viacerých rozhodnutí súdov Slovenskej republiky vyplýva, že splnenie tzv. edičnej

povinnosti nie je možné považovať za splnenie povinnosti podľa § 63 Zákona o rodine. Súd sa nijakým
spôsobom bližšie nevysporiadal, prečo nepristúpil k aplikácii § 63 Zákona o rodine s prihliadnutím na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 107/2022, na ktoré bolo v rámci záverečného prednesu
na poslednom pojednávaní v konaní poukázané. Keďže otec tvrdil na pojednávaní, že jeho príjmy
z podnikania sú 600 eur a celkové príjmy 1.000 eur, pričom takto deklarované príjmy sú v rozpore

s vykázanými príjmami z daňových priznaní, súd mal podľa matky v prípade takto zisteného evidentného
rozporu medzi zdaneným príjmom a deklarovaným príjmom aplikovať právnu domnienku vyplývajúcu z
§ 63 Zákona o rodine. S prihliadnutím na výšku sumy životného minima upravenú v ust. § 1 opatrením
MPSVaR SR č. 149 od 01.07.2024 (273,99 eur) a jej 20-násobku mal vychádzať z príjmu otca vo výške
5.479,80 eur. Vzhľadom na majetkové pomery otca, na Metodiku MS SR týkajúcu sa výpočtu výživného,

počet vyživovacích povinností otca a zohľadnenie miery starostlivosti otca navrhla matka zmeniť výrok
III. napadnutého rozsudku a určiť výživné na maloletého H. v sume 600 eur mesačne a na maloletú A.
v sume 500 eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci predchádzajúcom mesiacu, za ktorý sa
výživné platí k rukám matky, počnúc odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode.3.2 Ohľadom odvolania proti výroku IV. o úprave styku otca s maloletými deťmi, matka uviedla, že tento
by bol prijateľný a v súlade so záujmom maloletej A.. Nie je však v záujme maloletého H.. Maloletý sa
vyjadril, že by chcel, aby sa mohol stretávať s otcom tak ako bude chcieť, aby rozhodnutie o tom, či

sa s ním stretne alebo nie, bolo ponechané na jeho rozhodnutí. V danom prípade nejde o ponechanie
rozhodovania o styku s otcom na maloletom dieťati. Maloletý H. je v súčasnej dobe žiakom 9. ročníka
základnej školy, má 15 rokov a ide o rozumného a šikovného chlapca. Jeho nezáujem o pravidelné
stretávanie vyplýva aj z minulosti, keď sa mu otec nevenoval v takej miere ako by bolo síce žiaduce,
napriek tomu opisuje jeho vzťah k otcovi ako dobrý. Maloletý dobrovoľne odmieta pravidelné návštevy

u otca a sám sa vyjadril, že otca chce navštevovať tak, ako to bude on cítiť a ako to bude on chcieť.
Vyjadril sa, že nechce byť donútený na stretnutia s otcom. Uvedené uviedol aj na pojednávaní dňa
16.01.2025, ako aj pred kolíznym opatrovníkom ešte v septembri 2024. Matka uviedla, že maloletému
oznámila, že súd rozhodol o pravidelnom stretávaní sa s otcom. Tento bol sklamaný, nerozumel, načo
bolvypočúvanývkonaní.Hlavnenerozumelnerešpektovaniujehonázoru.Navrhlamupreto,žeakchce,
nech písomne uvedie dôvod jeho nechcenia stretávať sa s otcom. Ak odvolací súd ponechá striktnú

úpravu v stretávaní, je otázne, do akej miery to bude mať vplyv na neho, keďže núteným spôsobom skôr
možno dôjde k neželanému stavu, ku vzniku odporu ku samotnému stretávaniu. Matka preto navrhla,
aby stretávanie medzi otcom a maloletým H. nebolo striktne vymedzené, a teda nebol rozhodnutím
upravený. V ďalšej časti odvolania poukázala na to, že výrok IV. sa ako nejasný a nezrozumiteľný
javí v časti úpravy styku medzi otcom a deťmi počas letných prázdnin, kedy súd upravil stretávanie

každý tretí celý júlový kalendárny týždeň a každý tretí celý augustový týždeň. Uvedený výrok spôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia vo veci samej, ktorému sa majú podrobiť účastníci konania aj s prihliadnutím
na odôvodnenie súdu, kde sa uvádza, že upravil styk vždy v treťom týždni uvedených letných mesiacov
(už nie v treťom celom). Aj týždeň od 01.07.2025 do 06.07.2025 možno chápať za prvý júlový týždeň,
keďže v tomto týždni je už šesť dní zo sedem dní v týždni v mesiaci júl a potom by stretávanie s otcom

malo prebiehať od 14.07.2025 do 20.07.2025. Nehovoriac o mesiaci august, kedy taktiež nie je zrejmé,
či týždeň, kedy 01.08. pripadol na piatok je už prvým augustovým týždňom. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti matka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku IV. zmenil tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý kalendárny týždeň v roku v utorok od 15.00 hod. do 18.00
hod. a každý párny kalendárny týždeň v roku od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Počas

letných školských prázdnin platí osobitná úprava styku, počas ktorej je otec oprávnený stretávať sa
s maloletou A. od 15.07. od 09.00 hod. do 22.07. do 18.00 hod. a od 15.08. od 09.00 hod. do 22.08.
do 18.00 hod. Styk medzi otcom a maloletým H. sa neupravuje. Súčasťou odvolania matky je aj list
maloletého H. B..
4. Manžel (otec) v odvolaní prostredníctvom splnomocneného zástupcu zo dňa 11.03.2025 navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vrátil prvostupňovému súdu
na nové konanie a rozhodnutie. Odvolával sa na dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/,
f/, h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP.
4.1 V odvolaní uviedol, že zásadne nesúhlasí s rozvodom manželstva z dôvodov, ktoré uviedla
navrhovateľka. Po celé trvanie manželstva sa príkladne staral o celú rodinu a v rámci svojich možností sa

jej snažil zabezpečiť pohodu, ale aj materiálne zabezpečenie v maximálnom možnom rozsahu. Osobitne
navrhovateľke splnil všetko to, čo si priala a pre rodinu zmenil aj svoje podnikanie zo stavebníctva
na podnikanie v poľnohospodárstve, aby mohol byť kedykoľvek nápomocný pri prácach doma a pri
dome. Za tento čas zrekonštruoval celý dom, postavil hospodárske budovy, z ktorých po prevalení
jej mimomanželského vzťahu odišiel, aby mala čas si usporiadať svoje priority. Od navrhovateľky sa

dočkal len ohovárania a podania trestného oznámenia, pričom do dnešného dňa žiadne stíhanie nebolo
vznesené, pretože jej obvinenia sa nepreukázali. Práve naopak ukázali sa ako účelové v súvislosti
s rozvodom a zverením detí do jej výchovy. V konaní od začiatku navrhol vypočuť riaditeľa školy N. D.
ako svedka, pretože chcel, aby navrhovateľka videla, že tento ju bral ako za spestrenie voľných chvíľ
a neplánoval s ňou budúcnosť. V snahe zachrániť rodinu chcel podstúpiť aj manželské psychologické

poradenstvo, pretože život sa nezmenil len im dospelým, ale aj deťom, ktoré dovtedy trávili spolu
značnú časť voľného času v rodinnom kruhu. Súd sa priklonil k názoru, že poradenstvo je nadbytočné,
nakoľko komunikácia medzi nimi nebola možná a vzťahy vyhrotené. Ak by aj za pomoci psychológa
nebola zaručená obnova manželstva a vzťahov medzi nimi, určite by to pomohlo k zmene komunikácie
navrhovateľky s deťmi, ktorá sa zásadne zmenila. Manžel tvrdil, že keby súd na začiatku konania nariadil

účastníkom zúčastniť sa stretnutí so psychológom, šanca na záchranu manželstva skutočne bola.
4.2 Ďalej otec uviedol, že nesúhlasí so zverením detí do výlučnej starostlivosti matky a od začiatku
tvrdí, že nie je vhodné deti rozdeliť. On žije v spoločnej domácnosti s najstarším synom J. a mladšie
deti sa s ním stýkajú pravidelne po nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bol upravený jeho styks maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva. Matka začala robiť rozdiely aj medzi mladšími deťmi.
Do septembra, kedy podala návrh na políciu a na vydanie neodkladného opatrenia zanevrela len na
najstaršieho syna J. (neprispievala na neho, nezavolala ako sa má, či niečo nepotrebuje). V období, keď

matke „nevyšlo“ jej udanie na polícii, bez akéhokoľvek dôvodu syn H. ho začal navštevovať čoraz menej.
Dôvod neuviedol ani na súde, avšak sa dozvedel, že príbuzní matky začali otca pred ním očierňovať,
matka mu začala kupovať drahé veci a rôznym iným spôsobom si ho nakláňať na svoju stranu. Konanie
matky vyústilo až tak, že počas jarných prázdnin zobrala na niekoľkodňovú dovolenku len syna H..
Dcérka A. má k otcovi stále úprimný a dobrý vzťah pričom je čoraz viac odtláčaná na druhú koľaj. Hoci

od prvého podania poukazoval na správanie matky, domáhal sa psychologického vyšetrenia detí, súd
toto neakceptoval a už na prvom pojednávaní vyslovil premisu, že nie sú dané podmienky na striedavú
osobnú starostlivosť, ktorú požadoval. Po odchode zo spoločnej domácnosti zabezpečil sebe a synovi
čo najlepšie bývanie, dvojizbový byt, kde si museli kúpiť všetky veci, nakoľko aj osobné veci mu matka
odmietla vydať. Po nariadení neodkladného opatrenia sa mu naskytla možnosť prenájmu trojizbového
bytu, kde všetky deti majú nielen postele, ale aj každé vlastný nikým nerušený priestor na svoje aktivity

a vzťahy medzi všetkými deťmi sa znova obnovili. Styk prebieha pravidelne. Snahou matky je opätovne
narušiť a zasiahnuť do harmonického súžitia s deťmi, keď táto prikladá k odvolaniu aj „vyjadrenie syna
H.“, ktorý nemá so stykom s otcom súhlasiť, hoci sám od septembra nastúpi do školy v H. I.. Všetky
tri deti sa spolu cítia dobre, komunikujú spolu a radi trávia takto svoj čas. Dal do pozornosti súdu, že
dcéra A. nikdy nechce ísť domov, páči sa jej u neho a k matke sa zakaždým vracia s plačom. Súčasný

styk s deťmi aj v tejto súvislosti považuje za nedostatočný, najmä keď matka nemá čas na všetky deti,
napriek vysokoškolskému vzdelaniu a praxi pedagóga úmyselne a účelovo preferuje len niektoré. Podľa
otca on sa o deti môže postarať dennodenne, vie si zariadiť pracovné povinnosti tak, aby zabezpečil
ich školské a mimoškolské aktivity. Deti môže voziť do školy a zo školy, vie im pripraviť varenú stravu.
Súd mal podľa neho kolíznemu opatrovníkovi nariadiť aj zisťovanie v jeho domácnosti, kde napriek

jeho návrhu toto nebolo po celé rozvodové konanie vykonané, hoci deti od začiatku navrhoval zveriť do
striedavej osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník nepredniesol na výzvu súdu ani svoj konečný návrh
na úpravu práv a povinností k deťom, kde výslovne odkázal na výpoveď samotných detí. Vôľa a záujmy
detí boli teda v rozpore s vôľou matky prezentovanej v návrhu na rozvod manželstva. Napriek tomu
súd zveril deti výlučne do starostlivosti matky. Vykonaný výsluch detí s vyslovením ich vlastného názoru

je nepopierateľne dôkazom, ktorý je použiteľný na konečné rozhodnutie. Mal za to, že samotnému
súdu sa nepodarilo zistiť príčinu, prečo maloletý H. navonok bezdôvodne prestal otca navštevovať.
Práve vyšetrenie u psychológa, ktorý sa mu môže venovať, pre deti v prijateľnejšom prostredí, dlhší čas
normálnejším spôsobom kladenia otázok, resp. inými metódami môže posúdiť, či u neho vzniká syndróm
zavrhnutého rodiča a dôvody, pre ktoré sa tak stalo a spôsob ako u neho tento postoj zmeniť.

4.3 K určenému výživnému otec uviedol, že súdu boli predložené všetky zdroje jeho príjmov spolu
s listinami a dokladmi o majetku, z ktorých sa dal príjem nesporne a jednoznačne určiť. On nemá
žiadnu inú zárobkovú činnosť, ani iný príjem. Na druhej strane sa snaží všetok svoj čas všestranne
využiť a príjem, aj keď nie je vysoký, má aj ako zástupca starostu, predseda urbáru. Matka v konaní
nepreukázala zvýšené výdavky na žiadne z detí. Naopak po jeho odchode z domácnosti sa jej výdavky

znížili, príjem v zamestnaní stúpol, jemu však výdavky nepomerne stúpli, pričom len na zabezpečenie
bývania jemu a synovi (700 eur mesačne), zariadenia osobných vecí minul aj svoje úspory. Matka
však nemôže očakávať, že výživným budú uspokojované jej potreby nesúvisiace s výchovou detí.
Najstaršiemu synovi J. matka prispieva až od decembra 2024, po jeho návrhu na stanovenie výživného
sumou 110 eur mesačne. Táto má aktuálny priemerný príjem s odmenami, daňovým bonusom takmer

2.000 eur mesačne, no sama deklarovala len sumu 1.400 eur, pričom výpisy z jej účtov neboli úplné,
resp. neboli z obdobia, kedy jej boli vyplácané v zamestnaní odmeny. Otec výživné na maloleté deti
nepovažuje za nízke, kedy z dôvodov na strane matky nemôže riadne vykonávať svoje podnikanie
(neoprávnene mu zadržiava veci na podnikanie ktorých vydania sa márne domáha od augusta 2024),
musí si zadovážiť kompletne veci do domácnosti a starostlivosť o syna J. je výlučne na ňom. Výživné je

k pomeru sumy poskytovanej matkou synovi J. vysoké. On sa o všetky deti už dnes vo všetkom stará,
prispieva im na všetky väčšie výdavky a aktivity, o ktoré ho požiadajú alebo považuje za potrebné im
obstarať. Podľa neho súd mal vyhodnotiť kritériá osobnej starostlivosti o maloleté deti u oboch rodičov
samostatne a následne to premietnuť do pomeru, v akom sa podieľajú rodičia na platení výživného.
4.4 Ďalej otec uviedol, že nesúhlasí so súdom stanoveným stykom s deťmi. Trvá na striedavej osobnej

starostlivosti o deti, nakoľko má za to, že splnil všetky podmienky pre takto upravený styk. Súdom
upravený styk nereflektuje žiadnu skutkovú okolnosť, kedy on žije len niekoľko kilometrov od bydliska
detí, denne navštevuje obec, kde žijú, je schopný a ochotný ich denne voziť do školy a z nej, má plne
zariadenú domácnosť, kde môžu dlhodobo žiť, dokáže sa o ne postarať po každej stránke, čo doposiaľaj robil. Už aj súčasná judikatúra a rozhodovanie súdov preferujú v prípade zverenia detí jednému
z rodičov rozšírený styk s deťmi počas víkendov ale najmä všetkých prázdnin, sviatkov, Vianoc, Veľkej
noci a pod. Všetky tieto voľné dni sú riešené pomerne, resp. každý druhý rok v prospech jedného

z rodičov. Upravený styk súdom nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, kedy ním navrhnuté dôkazy
neboli vykonané vôbec a súd rozhodol arbitrárne.
4.5 Otec tiež poukázal na závery znaleckého posudku v trestnom konaní v súvislosti s tým, či matka
skutočne zažila príkorie z jeho strany, ktoré sa malo prejaviť na jej zdraví. Nakoľko závery tohto
znaleckého posudku neboli známe v čase vynesenia rozsudku a majú vplyv na rozhodnutie vo vzťahu

k úprave práv a povinností k deťom, navrhol, aby sa s ním oboznámil aj odvolací súd. Bolo preukázané,
že matka nevykazovala žiadne známky utrpenia, príkoria v zmysle týrania, ktoré uvádzala ako dôvod
rozvodu. Zo záverov znaleckého posudku je dovoditeľné aj spomínané odlišné správanie matky k svojim
deťom keď účelovo preferuje dieťa, ktoré plní jej príkazy, latentne ju rešpektuje ako osobnosť a naopak
dá pocítiť každému nežiaduce správanie voči nej. V súvislosti s uvedeným mal za to, že je skutočne
namieste vykonať znalecké dokazovanie k úprave práv a povinností k maloletým deťom, aký vplyv má

správanie matky na chovanie detí a možnosti či nemožnosti úpravy styku s deťmi formou striedavej
osobnej starostlivosti. Aj vykonaný znalecký posudok je len ďalším dôkazom o tom, že preferovanie
úpravy zverením detí do osobnej starostlivosti matky súdom nemá oporu nielen v doteraz vykonanom
dokazovaní, ale súd musí prihliadať na záujmy detí, kde prvotné je zachovanie ich súrodeneckého puta,
zachovanie rovnakého práva obidvoch rodičov nielen na tieto prispievať, ale aj s deťmi tráviť rovnaký

čas, pretože on za týmto účelom vytvoril všetky potrebné podmienky.
4.6 Neúplné zistenie skutočného stavu veci považoval otec za nesprávny procesný postup, ktorým mu
súdznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniupráva
na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní dodržiavajúc
zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Odôvodnenie rozsudku nebolo presvedčivé (nedostatočne

vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a jeho právne argumenty, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, z akého dôvodu niektoré dôkazy nevykonal, z ktorých dôkazov vychádzal
a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie ním navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne
odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax). Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa mu odňala
možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické

zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

5. Kolízny opatrovník detí vo vyjadrení zo dňa 03.04.2025 uviedol, že nemá nové dôkazy a návrhy na
zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu do rozhodnutia súdu vo veci samej.

6. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 14.04.2025 k odvolaniu matky
uviedol, že on podrobne zdokladoval svoje príjmy za celé obdobie, a to nielen príjmy z podnikania, ale
aj z iných činností, ktoré vykonáva ako zástupca starostu obce a predseda pozemkových spoločenstiev
v obci a súkromné účty. Majetok bol zdokladovaný aj z ODI Dolný Kubín, príjem z nájmu a pod. Osobitne
dal do pozornosti, že naopak matka o najstaršieho syna, ktorý odišiel pre jej správanie spolu s ním,

nejaví záujem. Až keď podal návrh na súd, začala mu posielať sumu 110 eur mesačne, čo však boli
len dávky, ktoré na neho zrejme neoprávnene poberala a takto mu ich preposielala. Táto nechce na
neho prispievať ním požadované výživné v adekvátnej výške 300 eur, pričom sama požaduje na deti,
na ktoré okrem výživného do vynesenia rozsudku, prispieva otec na ich aktivity aj dobrovoľne. Pokiaľ
ide o ňou deklarovaný rozpor v príjmoch 600 eur - 1.000 eur mesačne, je nesporné, že on tento

príjem po započítaní všetkých zdrojov dosahuje a žiadnym spôsobom to nerozporuje. Rozdiel vznikol
pri definovaní čiastkového a celkového príjmu zo závislej činnosti a iných zdokladovaných príjmov.
Stanovené výživné je polovica čistého príjmu otca, kde matka okrem toho, že má vyšší príjem, poberá
aj rodinné prídavky a daňový bonus na deti. Výdavky na maloleté deti však neodôvodňujú ich potreby
a pokiaľ tvrdí, že tieto majú byť vo výške životnej úrovne druhého rodiča, otec uvádza, že matka má sama

niekoľko pozemkov, z toho aj stavebné, je výlučnou vlastníčkou rodinného domu spolu s hospodárskymi
budovami, ktoré on vlastnoručne zrekonštruoval a postavil aj hospodárske budovy, kde teraz nemá
prístup. Matka mu zadržiava stroje nevyhnutné na podnikanie a tieto si bude musieť prenajať. Sám
teraz žije v prenajatom byte. Od začiatku roka nemal žiadny príjem z podnikania okrem toho, ktorý
získal predajom starých vozidiel. Navyše je teraz obmedzené jeho podnikanie aj šírením ochorenia

SLAK. Čo sa týka styku s deťmi otec poukázal na nedobrovoľné vyjadrenie syna H., ktoré matka
priložila k odvolaniu, kde ako sa preukázalo pri jeho vyšetrení na ÚPSVaR Dolný Kubín syn uvedené
napísal na požiadanie matky a sám nemá žiadne výhrady, aby býval s ním. Listina je súčasťou spisu
o neodkladnom opatrení na styk s deťmi. Otec styk určený neodkladným opatrením využíva so synoma dcérou pravidelne v plnej miere aj v čase ich prípadnej choroby. Po dohode s maloletým H., ak má
v uvedenom čase svoje športové aktivity, tak týchto sa zúčastňuje, pričom sú už v stálom kontakte aj
mimo stanovený čas súdom. Maloletý H. už na jeseň nastúpi na gymnázium do H. I., čo stretávanie

a bývanie s ním len umocní. Aj matka si uvedomila, že sa môže venovať svojim aktivitám, keď sú deti
s otcom, čo začala rada využívať. Na základe uvedeného otec trval na striedavej osobnej starostlivosti,
pretože ak by bola matka ústretovejšia, bola by vhodná aj spoločná starostlivosť o deti. On sa o deti
dokáže v plnej miere postarať, zabezpečiť ich po každej stránke, voziť ich do školy a zo školy, o čom
svedčí, že v plnej miere tieto potreby zabezpečuje dennodenne staršiemu synovi. Súd sa podľa neho

nedôsledne vysporiadal s otázkou, prečo deti nemôžu byť v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov alebo nestanovil styk v tak rozšírenom rozsahu, aby bol striedavej osobnej starostlivosti čo
najbližšie a všetky deti mohli tráviť čas spoločne. Sú vo veku, kedy ide o skutočne poslednú možnosť
to využiť a hlavne deti to sami chcú. Prvostupňový súd však na základe krivých obvinení o násilníckom
správaní otca, ktoré však bolo vyhodnotené prokurátorom a políciou ako účelové a nepravdivé, po
celý následný priebeh konania aj v samotnom rozsudku, neprihliadal na potreby a záujmy maloletých

detí a najmä úsilie otca, ktoré vynaložil na zabezpečenie rovnakých podmienok ako mali spoločne
doma. Súd obmedzil otca v styku s deťmi na minimálny čas bez vykonania navrhovaného dokazovania
o vytvorených podmienkach pre deti v jeho domácnosti.

7. Matka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne vo vyjadrení zo dňa 16.04.2025 k odvolaniu

otca popierala jeho tvrdenie, že by sa tento počas manželstva, ako uvádza, príkladne staral o celú
rodinu. Počas celého manželstva bola pre neho priorita práca. Netrávil s nimi takmer vôbec žiaden
voľný čas, nechodili spolu na výlety či dovolenky. Vo vzťahu k deťom zabezpečovala všetky potreby
ona, nekupoval im žiadne pomôcky do školy, nestaral sa o to, či majú zabezpečené svoje potreby
a všetko hradila ona z jej príjmu a účtu. Tiež platila stravu a keď bola na tom finančne veľmi zle, vtedy

jej po prosení „hodil na stôl“ nejaké peniaze na stravu. Za nepravdivé považovala tvrdenie otca, že
kvôli rodine zmenil prácu zo stavebníctva na poľnohospodárstvo. Toto sa stalo kvôli tomu, že vlastnil
stavebnú firmu s vlastným bratom, s týmto sa pohádal (manžel si neplnil povinnosti a brat ho nachádzal
v práci pod vplyvom alkoholu) natoľko, že viac ako 12 rokov s ním a jeho rodinou natrvalo prerušil
kontakt. Ona s jeho podnikaním v poľnohospodárstve nikdy nesúhlasila, nakoľko si uvedomovala, že

bude tráviť s rodinou ešte menej času, lebo nechcel zamestnať nikoho iného, nakoľko to považoval za
veľké výdavky. Vzhľadom na skutočnosť, že manžel ju stále upodozrieva z mimomanželského pomeru,
uviedla, že tento mal v roku 2017 mimomanželský pomer minimálne s dvoma ženami. Ona mu toto
zlyhanie odpustila a snažila sa začať odznova. Dotyčná pani ho doposiaľ navštevuje na jeho farme,
kde bola neraz videná. Taktiež nie je pravdou, že ona má vzťah, ani na pracovisku, ani mimo neho.

Psychologické poradenstvo, ktoré tvrdí manžel, že chce podstúpiť, by jej názor na ich manželstvo a na
to, že sa chce rozviesť nezmenilo. Stratila k nemu všetky city, nemá záujem o obnovenie manželského
spolužitia a vzhľadom na ich úplne odlišné postoje ku všetkému (hospodárenie, chod domácnosti,
trávenie času, zmýšľanie) si ani len nevie predstaviť ako by mohli spolu fungovať. V žiadnom prípade
nemá záujem o psychologické poradenstvo týkajúce sa manželstva. V ďalšej časti vyjadrenia matka

popierala tvrdenia, že by účelovo mala deťom plánovať program, keď sa mali tieto stretnúť s otcom.
Stretávali sa vždy, keď chceli. Skutočnosť, že maloletý H. navštevuje otca je v dôsledku toho, že ide
o „nútené stretávanie sa v zmysle neodkladného opatrenia“. Syn preto stretnutie akceptuje, no nejde
o vyslovene chcené stretnutia medzi ním a otcom. Pokiaľ ide o staršieho syna J., tento je pod veľkým
vplyvom svojho otca, s ktorým žije a ktorý ho finančne podporuje. Okrem toho mu otec počas tohto

konania prepísal pozemky a auto. Matka popierala, že by na syna J. zanevrela. Syn má pri otcovi
neobmedzený prísun peňazí, bojí sa, aby o ne neprišiel. Je v maturitnom ročníku, vozí sa na aute za cca
50.000 eur. Už len to svedčí o tom, ako ho otec finančne dotuje. Avšak za 10 mesiacov ako otec odišiel
preč zo spoločnej domácnosti mladšiemu synovi H. kúpil výstroj na motorku (po pár mesiacoch mu ju
zobral) a tenisky, na ktoré si syn zarobil u neho na farme. Dcére nekúpil nič. Odkedy odišiel zo spoločnej

domácnosti jej na deti posielal 100 eur na každé z nich a až v polovici mesiaca apríl 2025 doplatil výživné
od nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku o výživnom. Podľa matky nie pravdou, že maloletá A. má
s otcom úprimný vzťah. Všetky jej problémy a starosti s ňou rieši ona. Pokiaľ otec tvrdí, že od neho
dcéra odchádza s plačom, tak toto tvrdenie si overila u syna, ktorý sa vyjadril, že sa to nikdy nestalo.
Tiež nie je pravdou, že sa nevenuje domácnosti a deťom. Zároveň by chcela upozorniť na fakt, že syn J.

po odchode z domácnosti sa prestal venovať štúdiu na strednej škole, vymeškáva školu, aby pracoval
na farme, keďže jeho otcovi sa zrejme už nechce manuálne robiť. Deti by nemali vyrastať s človekom,
ktorý nerešpektuje zákony (pred pár rokmi mu bol odobratý vodičský preukaz na alkohol, kde dokonca
ohrozil na živote osoby vo vozidle) a má problémy s alkoholom. Doposiaľ sa otec stravuje (obed ajvečera) po reštauračných zariadeniach aj so starším synom, o čom svedčí aj jeho výpis z účtu. Ďalej
matka odmietla tvrdenie, že u syna H. dochádza k syndrómu zavrhnutého rodiča zo strany otca. Syn
vidí ako otec uprednostňuje staršieho syna J.. Maloletého H. kontaktuje 2x za týždeň, aj to sa opýta čo

nové v škole, nič viac. Zmeniť by sa malo v prvom rade správanie otca k maloletému H., podporovať ho
v jeho rozhodnutiach študovať a hlavne rešpektovať jeho rozhodnutie, že z neho farmár nikdy nebude.
Popierala tvrdenie otca, že by mala mať príjem v sume 2.000 eur. Tiež to, že by otec nemohol riadne
vykonávať svoje podnikanie. Pokiaľ tento uvádzal, že si musí stále kupovať zariadenie do domácnosti,
tak si prenajal plne zariadený luxusný byt v H. I.. Skutočnosť, že má otec zákaz priblížiť sa ku nej a vstup

do nehnuteľnosti v jej vlastníctve, neznamená, že po stroje môže poslať ktorúkoľvek fyzickú osobu.
Buď mu tieto stroje netreba alebo ich radšej účelovo ponecháva u nej v úmysle prípadného ďalšieho
sporu, ktorý avizoval. V závere matka uviedla, že otec síce prejavuje záujem na zverení maloletých
detí do striedavej osobnej starostlivosti, nerešpektuje však niekoľkokrát vyjadrený názor maloletej A.
či maloletého H., ktorí o takúto formu zverenia neprejavili záujem, nechcú byť mu zverené. Otec však
tvrdohlavo, v záujme hlavne toho, aby neplatil výživné na maloleté deti, si myslí, že toto by ona využila

na iné účely ako potreby ich detí, chce deti do striedavej osobnej starostlivosti. Ide však o čisto formálny
záujem, nie skutočný. Nariadenie znaleckého dokazovania v danom prípade za účelom posúdenia
vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti by podľa matky len negatívne zasiahlo ich maloleté deti, ktoré
by sa tak museli podrobiť tomuto, napriek ich vyjadrenej vôli byť zverené matke. Nehovoriac o tom, že
na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti musia byť kumulatívne splnené viaceré podmienky

vrátane schopností manželov - rodičov viesť korektnú diskusiu, komunikáciu týkajúcu sa maloletých detí,
čo v ich prípade nie je absolútne možné.

8. Matka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne vo vyjadrení zo dňa 20.05.2025 k vyjadreniu
otca uviedla, že otec vykonáva pomerne rozsiahlu podnikateľskú činnosť v oblasti poľnohospodárstva.

Neuviedol že by niekoho zamestnával t.z. že na všetku prácu je sám so synom J., ktorý mu na farme
pomáha. Majetkové pomery otca sú omnoho lepšie ako jej s prihliadnutím na množstvo pozemkov,
ktoré vlastní, viacero luxusných motorových vozidiel, či širokého vozového parku pracovných strojov. Po
sčítaní nájomného za byt, v ktorom otec žije, vo výške 700 eur a výdavkov na syna J., ktoré prezentoval,
jeho výdavky ďaleko prevyšujú tvrdené príjmy. Ani raz sa nevyjadril, že by ich nezvládal uhradiť, resp.

si musel požičiavať. K poukazovaniu otca na „nedobrovoľné vyjadrenie syna H.“, ktoré bolo priložené
k odvolaniu matka uviedla, že syn sám dobrovoľne napísal ako cítil stretávania s otcom a že sa týchto
nechce zúčastňovať v zmysle pravidelnosti a chce ponechať stretávanie na jeho rozhodnutí. Pre úplnosť
uviedla, že maloletý H. nebol u otca posledných 5 týždňov, stretnutí sa nechce zúčastňovať. Nie je
preto pravdou, že otec využíva stretávanie so synom v zmysle neodkladného opatrenia, ktoré bolo

vydané. Maloletý H. uprednostňuje prípravu na štúdium a na brigádu, ktorú si našiel, avšak otec žiadnym
spôsobom nie je s ním v kontakte. O syna neprejavuje záujem ani telefonicky, nepodporil ho ani pri
nedávnych prijímacích pohovoroch na strednú školu. Od otca prišla v deň prijímačiek len SMS-ka,
že mu drží palce, aj to už po tom, ako boli prijímačky ukončené. Nie je pravdou, že maloletý nastúpi
od septembra 2025 na gymnázium do H. I.. Bol prijatý na inú strednú školu v Tvrdošíne, ktorú bude

navštevovať, keďže na gymnázium sa mu nepodarilo dostať. So štúdiom budú zvýšené výdavky napr.
na cestovné. Matka popierala taktiež tvrdenie otca, že maloleté deti chcú striedavú osobnú starostlivosť
obidvoch rodičov. Ani jeden nemá s otcom vybudovaný vzťah na takej úrovni, že by toto bolo ich prianím
a ani nebolo preukázané, že by striedavá osobná starostlivosť lepšie zabezpečila potreby ich detí.
Maloleté deti nevidia v otcovi oporu a všetky záležitosti riešia s ňou ako matkou. V závere uviedla, že

po poslednom príchode maloletej A. od otca jej táto uviedla, že sa za svojho brata J., ktorý žije s otcom,
hanbí a že jej je „akýsi divný a cudzí“.

9. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 21.05.2025 uviedol, že postoje
matky v jej vyjadreniach sú nesúrodé, nekonzistentné, odlišujú sa jej prednesy na pojednávaniach

a v jej písomných stanoviskách počas celého konania, ale aj pred ním. Pokiaľ ide o jeho stretnutia so
synom H., tieto prebiehajú úplne v poriadku a komunikácia je vo všetkých smeroch medzi nimi vysoko
nadpriemerná oproti času, keď styk upravený nebol. Nie je pravdou, že syn H. sa kontaktuje s ním len
sporadickyformouSMSčitvrdenie,žesnímnebolpodobu5týždňov.Synchodínastretnutiapravidelne,
len predposledný víkend sa pripravoval na prijímačky a ďalší víkend bol na dohodnutej brigáde. Stalo

sa, že syn ako skutočne doteraz vyznamenaný žiak počas celého štúdia, nespravil prijímacie skúšky na
gymnázium, kde chcel prioritne ísť a ovplyvnený matkou musí ísť na školu, kde bude viac ako hodinu
dochádzať a možnosti ďalšieho štúdia z nej sú predsa len limitované, obzvlášť pokiaľ ide o humanitné
vedy. Na svoju obranu môže uviesť len to, že ak by bol alkoholik ako tvrdí matka, jej otec by s nímnepracoval do leta 2024, teda aj potom ako podala návrh na rozvod manželstva. Tiež ako neznámy
občan, ktorý sa prisťahoval do jej bydliska malej obce by ako alkoholik sa nestal poslancom obecného
zastupiteľstva, zástupcom starostu, predsedom urbáru, či podpredsedom pasienkového spoločenstva

H.. Denne jazdí na motorovom vozidle, preto požívanie alkoholu u neho je vylúčené. Ďalej otec uviedol,
že trvá na zmene úpravy styku s maloletými deťmi, maloletá A. nemá problém s ním tráviť akýkoľvek
čas a hoci je maloletý H. nateraz vydieraný citovo matkou, má rovnako u neho vytvorené podmienky
ako doma, a teda aj v jeho prípade sú predpoklady na striedavú osobnú starostlivosť. V prílohe priložil
lekárske správy, nakoľko si komplikovane zlomil ruku a musí absolvovať operáciu, kde bude obmedzený

vo výkone akejkoľvek činnosti minimálne po dobu troch mesiacov. Napriek schválnostiam a obštrukciám
matky na deti stále prispieva, hoci stanovené výživné považuje vzhľadom na jeho obmedzený styk
s deťmi, jeho príjem a vysoké výdavky spojené s novým bývaním pre neho a syna vysoké. Matka na
najstaršieho syna prispela len poukázaním mu dávok, ktoré dostala od štátu a on samotný sa musí
domáhať výživného súdnou cestou.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP)
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CMP), účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65
CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a
contrario),postupompodľa§378ods.1vspojenís§219ods.3CSProzsudokokresnéhosúduvspojení
s opravným uznesením vo výrokoch I. a II. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), vo výroku IV.
zmenil (§ 388 CSP) a vo výroku III. a súvisiacom výroku V. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c/, § 391 ods. 1 CSP).

11. Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením manželstvo účastníkov
konania rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky
s oprávnením oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, uložil otcovi povinnosť
platiť na maloleté deti výživné a upravil styk otca s maloletými deťmi s tým, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

12. Manžel napadol odvolaním rozsudok okresného súdu o rozvode manželstva.

13. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že základným predpokladom rozvodu manželstva je

existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva
predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami
vyplývajúcimi z ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje
len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo
plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale aj životným spoločenstvom,

ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, pomocou a má
vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomné správajú ohľaduplne, majú porozumenie
pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa
snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé
podmienkyprespolužitiearealizáciuvšetkýchčlenovrodinyvrátanemaloletýchdetí.Kukvalifikovanému

rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva musí pristúpiť skutočnosť, že
neexistuje ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t. j. nemožnosť obnovenia citových
väzieb.

14. Oboznámením sa s obsahom spisu a vykonaným dokazovaním odvolací súd mal tiež preukázanú

existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý je už takej
dĺžky a intenzity, že manželstvo si neplní a nie je ani predpoklad, že si bude v budúcnosti plniť
svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej a
hospodárskej. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2024, nehospodária spoločne, ani sa
intímne nestýkajú. Vo vzťahu účastníkov konania chýba vzájomná spolupatričnosť, dôvera i citová

náklonnosť, na ktorej je založený každý partnerský vzťah. Okresný súd, ako vyplýva zo zápisnice
o pojednávaní zo dňa 04.10.2024 sa pokúsil o zmierenie manželov. Navrhovateľka však v konaní
s účasťou na psychologickom poradenstve nesúhlasila. Aj v rámci odvolacieho konania sa vyjadrila, že
psychologické poradenstvo, ktoré tvrdí manžel, že chce podstúpiť, by jej názor na ich manželstvo a nato, že sa chce rozviesť nezmenilo. Dôvodom jej strata jej citovej náklonnosti a úplne odlišné postoje
ku všetkému spojenému s manželstvom. Manžel tiež neuvádza v odvolaní, že podnikol nejaké kroky
k zachovaniu manželstva. Odvolací súd tak konštatuje, že sa musela uplatniť úvaha, podľa ktorej pre

udržanie manželstva, rovnako ako na jeho založenie, treba slobodné a dobrovoľné rozhodnutie oboch
partnerov. Práve z toho zároveň plynie i pravidlo, podľa ktorého nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej
vôli zotrvával v manželskom zväzku pre neho už neuspokojivom. V súčasnosti manželstvo účastníkov
konania je len formálnym zväzkom, ktoré nevytvára vhodné prostredie pre výchovu ich detí. Odvolací
súd nevidel dôvod k vypočutiu svedka, navrhovaného manželom, vzhľadom na to, že súd konštatoval

ako príčinu rozvratu aj citovú náklonnosť navrhovateľky voči inému mužovi. S ohľadom na uvedené
možno konštatovať správnosť záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, keď manželstvo účastníkov
konania rozviedol ako aj príčiny ktoré prispeli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

15. V zmysle ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov treba mať na zreteli záujem dieťaťa,

najmä jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, ako aj právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.

17. Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne
splnené sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia

možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej
starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem oboch rodičov o osobnú
starostlivosť o dieťa, súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti.

18. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine (obdobne čl. 12 dohovoru) maloleté dieťa, ktoré je schopné
s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať
ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach
týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa
musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

19. Otec v odvolaní nesúhlasil so zverením detí do výlučnej starostlivosti matky keďže zotrvával na
návrhu na zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

20. Aj v konaní pred okresným súdom bola medzi účastníkmi sporná úprava výkonu rodičovských

práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom na čas po rozvode. Matka žiadala zveriť maloleté
deti do jej osobnej starostlivosti, otec zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odkedy rodičia detí nežijú v spoločnej domácnosti osobnú
starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka. Otec žije v spoločnej domácnosti so súrodencom detí
– plnoletým J.. Odvolací súd nepochybuje o spôsobilosti oboch rodičov vychovávať deti a vytvoriť im

materiálne podmienky, problematická je však komunikácia medzi rodičmi vyplývajúca z rozpadajúceho
savzťahu.Ajzvyjadreníúčastníkovvodvolacomkonanívyplýva,žetátojeznačnekonfrontačná.Tedaaj
keďvzmyslezaužívanejsúdnejpraxeaustálenejjudikatúrylennedostatočnákomunikáciarodičovnieje
sama o sebe dôvodom pre nerealizáciu striedavej osobnej starostlivosti, v kontexte konkrétneho prípadu
bolo nutné aj názoru detí venovať primeranú pozornosť. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré by nezohľadnilo

názory dieťaťa alebo mu nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, totiž
upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu. Maloletý H., ktorý je vo veku 15
rokov pri svojom výsluchu pred súdom uviedol, že nechce striedavú starostlivosť. Nechce bývať v meste
(rozumej bydlisko otca v H. I.), ale v E. (bydlisko matky a jeho doterajšie bydlisko). Chce teda ostať býva
pri mame a s otcom sa stretávať podľa svojho rozhodnutia. Najbližší vzťah má k matke. Maloletá A.,

ktorá je vo veku 9 rokov prejavila vôľu, že tak chce, ako je doteraz, že by bola u maminy a k otcovi
by chodila. Nechcela, aby to bolo tak, že by bola rovnako u maminy aj u ocina. Striedavá osobná
starostlivosť by tak nebola, s ohľadom na vyjadrenia detí viažuce sa k osobe matky a miestu ich
doterajšieho žitia, v najlepšom záujme maloletých detí. Pokiaľ otec v odvolaní namietal nevykonanie jehonávrhu na znalecké dokazovanie súdom, namieste je uviesť, že súčasťou práva na spravodlivý proces
je nepochybne aj právo označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení (viď dikciu § 32 ods.
2 CMP). Na strane druhej tomuto právu nezodpovedá povinnosť súdu (primárne prvoinštančného súdu)

v procese dokazovania vykonať všetky stranami navrhované dôkazy, keďže mimosporové konanie je
typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Okresný súd v konaní dôkazný návrh otca posúdil a vysporiadal sa
v odôvodnení rozsudku s jeho nevykonaním (§ 220 CSP). Podľa odvolacieho súdu bez navrhovaného
znaleckého dokazovania mal v tomto prípade súd prvej inštancie vo vykonanom dokazovaní dostatočný

podklad pre vydanie svojho rozhodnutia. Otcom navrhovaný dôkaz – znalecké dokazovanie znalcom
z odboru psychológia by vzhľadom na jednoznačné vyjadrenia detí nemohol mať vplyv na iné posúdenie
skutkového stavu veci. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil s výrokom II. rozsudku okresného
súduvspojenísopravnýmuznesenímozverenímaloletýchdetídoosobnejstarostlivostimatky.Okresný
súd rozsudkom (výrok II.) upravil aj zastupovanie detí a spravovanie ich majetku v bežných veciach,
k čomu určil obidvoch rodičov. Zásadne totiž platí, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti

vrátane zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa, okrem prípadov, keď jeden z rodičov bol
pozbavený rodičovských práv a povinností, prípadne mu bol výkon rodičovských práv a povinností
obmedzený alebo pozastavený. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo a nebol zistený žiaden
dôvod odkloniť sa od takejto úpravy.

21. Pokiaľ ide rozhodnutie okresného súdu ohľadom stretávania otca s maloletými deťmi v tejto časti
bolo napadnuté hlavne odvolaním matky keďže otec zotrvával na striedavej osobnej starostlivosti.

22. Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej priamej výchove, má obmedzenejšie možnosti
ovplyvňovať jeho výchovu než rodič, ktorý dieťa vo svojej výchove má. Napriek tomu však nie je

zodpovednosti za výchovu dieťaťa zbavený. Svoj vplyv na maloletého môže uplatňovať pri pravidelnom
styku s ním, na ktorý má zásadne právo. Je i v záujme maloletého, aby na jeho výchovu pôsobili obidvaja
rodičia a aby si, i keď rodičia žijú oddelene, vytvoril citové vzťahy k obidvom.

23. Čo sa týka stretávania otca s maloletou A. a to pokiaľ ide o rozsah upravený okresným súdom počas

bežného kalendárneho mesiaca, s týmto odvolací súd súhlasí. Čo sa týka letných školských prázdnin
námietka matky v odvolaní však bola dôvodná. Úprava každý tretí celý júlový kalendárny týždeň a každý
tretí celý augustový týždeň nie je zrozumiteľná a preto vyvoláva pochybnosti a to s poukazom na to či sa
prvý deň v mesiaci, ktorým je napr. piatok počíta za prvý augustový týždeň pretože od stanovenia prvého
kalendárneho týždňa sa odvíja tretí týždeň v tom ktorom mesiaci. Z toho dôvodu odvolací súd v tejto

časti rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zmenil tak, že upravil stretávanie otca
s maloletou A. počas letných školských prázdnin v 30. kalendárnom týždni v roku a v 34. kalendárnom
týždni v roku, ktorý týždeň sa začína pondelkom a končí nedeľou.

24. Úprava styku nie je obligatórnou súčasťou rozhodnutia o rozvode manželstva. Ust. § 25 ods.

vety za bodkočiarkou Zákona o rodine pre neupravenie styku predpokladá žiadosť oboch rodičov
o neupravenie styku. Takúto spoločnú žiadosť rodičia v danej veci neformulovali. Súd pripúšťa, že za
určitých výnimočných okolností môže byť dôvodné styk neupraviť aj bez spoločnej žiadosti. Pokiaľ ide
o úpravu styku otca s maloletým H. odvolací súd videl výnimočnosť prípadu v tom, že tento je vo veku
takmer 16 rokov, kedy vzhľadom na jeho vek a vyspelosť (v súčasnej dobe študent strednej školy) je

potrebné rešpektovať jeho vôľu. Na pojednávaní pred okresným súdom uviedol: „Ja by som chcel mať
takú neobmedzenú možnosť, aby som sa s otcom stretával vtedy, keď budem chcieť, tak ako doteraz.
Ja proste nechcem chodievať pravidelne k otcovi každý víkend. Nechcem, aby ma k stretnutiam niekto
alebo niečo nútilo. Chcem, aby to bolo na mojom rozhodnutí. Ja budem cez leto chodievať k otcovi,
tak ako som aj chodil cez leto“. Okrem toho z konania pred okresným súdom vyplynulo, že maloletý

H. má s otcom dobrý vzťah, otca neodmietal a nebolo preukázané, že by mu matka bránila v styku
s otcom. S maloletou A. ako sestrou sú rôzneho pohlavia, veku a záujmov pre ktoré styk ani nemohol
byť upravený v takom rozsahu ako u nej s otcom. Naviac od 01.09.2025 maloletý začal navštevovať
strednú školu mimo bydliska matky i otca kedy na stretávanie majú vplyv aj jeho školské či mimoškolské
aktivity.Vzhľadomnapostojmaloletéhobyakákoľvekúpravastykumohlalenvzťahymaloletéhosotcom

narušiť. Za tohto stavu preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením
zmenil tak, že neupravil styk otca s maloletým H.. Napriek uvedenému považuje za potrebné dodať, že
pokiaľ by maloletý sa s otcom nestretával dlhodobo a bezdôvodne a nedošlo by k dohode medzi rodičmi,
má otec právo domáhať sa úpravy styku s maloletým súdnou cestou.25. Napokon matka v odvolaní proti rozsudku okresného súdu ohľadom určeného výživného na maloleté
deti na čas po rozvode spochybňovala príjmy otca zo živnosti v sume 197 eur mesačne s poukazom

na nepredložené účtovníctvo otca aj samotné pochybnosti súdu (príjmy prevyšujú výsledky vykazované
v účtovníctve pre určenie dane z príjmov). Súd mal preto postupovať v súlade s jej návrhom ohľadom
aplikácie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, teda vychádzať z toho, že priemerný mesačný príjem otca
predstavuje desaťnásobok životného mimina.
26. Podľa odvolacieho súdu hypotéza právnej normy ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine vyžaduje,

aby povinný rodič preukázal súdu relevantným spôsobom odôvodnenosť svojich príjmov, predložil
všetky potrebné podklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov. Okresný súd v rozhodnutí zaujal
odmietavé stanovisko k námietke matky, podľa ktorej pri určení výšky výživného pre maloleté dieťa
bolo treba postupovať v intenciách ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Ani odvolací súd ju nepovažoval
za dôvodnú nezistiac, že by bol otec nečinný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, odvolania
matky a otca a obsahu spisu odvolací súd však dospel k záveru, že konajúci súd nekonal v súlade

s princípom zakotveným v ust. § 35 CMP a aj vyjadreným v § 36 CMP, t.j. vyšetrovacou zásadou,
na základe ktorej je povinný zistiť skutočnú (objektívnu) pravdu a v tomto smere nie je viazaný len
dôkaznou aktivitou zúčastnených strán ale súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci,
ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Uvedené sa týka najmä príjmu otca spojeného
s jeho živnostenskou činnosťou kedy súd vychádzal zo sumy 197 eur mesačne napriek tomu, že mal

ouvedenejsumepochybnostičopotommalovplyvnaustáleniesijehocelkovéhopríjmu.Ajpríjemmatky
bol rozhodujúci, ktorý otec v odvolací spochybňoval, nakoľko si táto neplní hlavne k maloletému H.,
vzhľadom na jeho vek, vyživovaciu povinnosť k nemu výkonom osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti
bolo potrebné určiť aj podiel matky. Tiež nie je zrejmé či bolo súdom v samostatnom konaní rozhodnuté
o výživnom na plnoletého syna J., ktorý žije v spoločnej domácnosti s otcom a ohľadom ktorého by mala

trvať vyživovacia povinnosť zo strany oboch rodičov. Nie je dostatočne zistené, či matka bráni otcovi
vo vykonávaní živnosti ako to tento tvrdí, nakoľko stroje sa nachádzajú na jej nehnuteľnosti a ktorá
skutočnosť by mohla mať vplyv na zárobkové možnosti otca. V súhrne tak neboli v konaní vykonané
všetky potrebné dôkazy, ktoré by okresný súd viedli komplexne k jeho záveru o dôvodnosti určenej
výškyvýživného,pričomniejeúlohouodvolaciehosúduvtakomtoprípadenahrádzaťčinnosťokresného

súdu. Okrem toho v súčasnej dobe došlo k podstatnej zmene odôvodnených potrieb maloletého H., ktorý
začal navštevovať už strednú školu mimo miesta bydliska (v O.) a otec v odvolaní poukazoval aj na svoj
zdravotný stav (zlomenina ruky) majúci vplyv na výkon jeho práce. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
napadnuté rozhodnutie okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku III. o výživnom na
maloleté deti a súvisiacom výroku V. o trovách konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

27. V ďalšom konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku, okresný súd s ohľadom
na vyslovený názor odvolacieho súdu doplní dokazovanie predovšetkým podrobným vypočutím otca
k jeho podnikateľskej činnosti a majetkovým pomerom. Bude požadovať na otcovi, aby svoje tvrdenia aj

preukázal. Oboznámi sa tak ohľadom živnostenskej činnosti otca nielen s aktuálnym daňovým priznaním
ale aj peňažným denníkom za r. 2023 a 2024 (rozhodné údaje by mali vyplývať z poslednej strany).
Ohľadom obchodnej spoločnosti si pripojí súvahy a výkazy ziskov a strát za r. 2024 a zistí čo tvoria
aktíva a pasíva, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a fiskálny výsledok hospodárenia. Čo sa
týka strojového a vozového parku otca, potrebného k výkonu jeho podnikateľskej činnosti, zistí jeho

doterajší stav s uvedením roku, spôsobu nadobudnutia a hodnoty veci. Taktiež okresný súd preverí
tvrdenie matky o zabezpečovaní nadštandardnej úrovne deťom (synovi J. prepísal pozemky a auto).
UložímatkepredložiťvýdavkynajmämaloletéhoH.spojenésjehovekom,navštevovanímstrednejškoly
a mimoškolskými aktivitami. V potrebnom rozsahu súčasne objasní a zhodnotí rozsah odôvodnených
potrieb oboch detí. U matky zistí jej zárobkové pomery od jej zamestnávateľa s uvedením hrubej mzdy,

odvodov, dane, čistej mzdy, zrážok, daňového bonusu za čas od septembra 2024 doposiaľ za každý
mesiac jednotlivo. Taktiež výsluchom zistí výdavky z jej príjmu. Rovnako tak u oboch rodičov aktuálne
pomery (osobné, rodinné, majetkové). Zároveň bude potrebné, aby sa súd po ustálení výdavkov detí
zaoberal, či v súvislosti s ich úhradou sú tieto hradené aj z iných zdrojov ako sú prípadne poberané
prídavky deti a v akej výške. Vykonané dôkazy vyhodnotí v zmysle ust. § 191 CSP. Odvolací súd

pripomína že pri posudzovaní výživného je úlohou konajúceho súdu stanoviť výšku odôvodnených
potrieb dieťaťa s prihliadnutím na v zásade rovnakú životnú úroveň s povinným rodičom a životnou
úrovňou rezidenčného rodiča. Cieľom je zabezpečenie životnej úrovne, ktorá by zodpovedala situácii,
akú by dieťa malo, keby nedošlo k rozchodu rodičov. Keďže súčasťou práva na spravodlivé konanie (čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky
zakotvených v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 36 a 38 ods. 2 ústavného zákona
č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina Základných práv a slobôd ako ústavný zákon federálneho

zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky) je aj právo na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď na všetky relevantné otázky a námietky účastníkov konania,
táto odpoveď musí vychádzať z riadne vykonaného dokazovania. Vydané meritórne rozhodnutie preto
riadne odôvodní postupom v súlade s § 220 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP tak, aby
zistené pomery boli z neho zrejmé a hodnotenie a závery presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na

všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný
význam a ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

28. V novom rozhodnutí zároveň okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).