Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/179/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202262
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225202262.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
dieťa matky: C. D. B. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. C. XXXX/XX, H., právne zastúpená
splnomocnencom: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava

- mestská časť Nové Mesto, a otca: D. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. C. XXXX/XX, H.,
právne zastúpený: Mgr. Martin Černák, advokát, so sídlom Zochova 5, Bratislava, IČO: 50 026 399, o
návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava II č. k. 26P/103/2025-48 zo dňa 31. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je oprávnený dočasne
sa stýkať s maloletým A. každý kalendárny týždeň v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v každom

párnom kalendárnom týždni v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00
hod., vo zvyšku súd napadnuté rozhodnutie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmuznesenímsúdprvejinštancievýrokomI.nariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmdočasne
upravil styk otca s maloletým dieťaťom A. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom
vždy každý kalendárny týždeň v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v každom párnom kalendárnom

týždni v sobotu od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Súd zaviazal matku povinnosťou maloleté dieťa
na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste bydliska otca a po ukončení styku súd
zaväzuje otca povinnosťou odovzdať maloleté dieťa matke v mieste bydliska otca; vo zvyšnej časti
výrokom II. súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom III. vyslovil, že toto
neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia trvania o rozvod manželstva a o úpravu
výkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémuA.načasporozvode,ktoréjevedenénaMestskom

súde Bratislava II pod sp. zn. 26P/104/2025.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, čl. 41
ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa,
§ 28 ods. 2 a § 36 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj § 324 ods. 1 a nasl. Civilného sporového poriadku.
Vecne súd dôvodil, že otec maloletého dieťaťa sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým

by súd dočasne upravil jeho styk s maloletým a uložil matke povinnosť v lehote do 3 kalendárnych
dní od doručenia rozhodnutia písomne informovať otca o aktuálnej adrese bydliska maloletého syna a
písomne mu oznamovať každú zmenu jeho bydliska do 3 kalendárnych dní. Otec dôvodil, že rodičia
maloletého sú manželmi, ktorí sa spolu o syna od jeho narodenia starali, vychovávali ho a zabezpečovali
všetky jeho nevyhnutné potreby, neskôr dochádzalo k zásadným nezhodám, ktoré súviseli najmä s
rozdielnymi predstavami rodičov ohľadne výchovy a starostlivosti o dieťa, kedy matka chcela mať vždy

rozhodujúce slovo a postoje otca väčšinou kritizovala a znevažovala, často aj v prítomnosti syna, čo
otcovi veľmi prekážalo. Dňa 20.09.2024 matka spolu so synom spoločnú domácnosť opustila a odišlabývať na neznáme miesto a odvtedy je na strane matky vidieť nevôľu poskytovať otcovi priestor na
plnohodnotný a pravidelný kontakt so synom. Matka súhlasila s návrhom otca absolvovať spoločnú
terapiu, táto však bola bezúspešná. Taktiež otec inicioval mediáciu, ktorá taktiež nebola úspešná a k

uzatvoreniu dohody neprišlo. Dňa 20.10.2024 došlo k osobnému stretnutiu rodičov, na ktorom matka
odmietla otcovu požiadavku, aby sa so synom vrátila domov a navrhla mu stretávanie so synom ale
v absolútne nedostatočnom rozsahu. Rodičia sa na presných pravidlách starostlivosti nedohodli, každé
stretnutie bolo dohadované osobitne a zväčša podľa predstáv a podmienok určených matkou, styk syna
s otcom bol nepravidelný, uskutočňovaný na rôznych miestach vonku alebo vo verejných priestoroch

zväčša za prítomnosti matky a to v rozsahu 2 až 3 hodiny. Otec preto podaním z 21.02.2025 navrhol
Mestskému súdu Bratislava II nariadiť neodkladné opatrenie, aby bol dočasne oprávnený stretávať sa s
maloletým synom vo vymedzenom rozsahu a v predmetnom konaní, vedenom pod sp. zn. 26P/26/2025,
sa rodičia v rámci informatívneho stretnutia 03.03.2025 dohodli na tom, že otec sa bude v rámci tzv.
prechodného obdobia stretávať s maloletým synom každý utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý
párny kalendárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka odovzdá

syna otcovi v mieste bydliska otca a v tom istom mieste si ho po ukončení styku aj prevezme. Už vtedy
otec avizoval, že takýto rozsah styku je minimálny a v budúcnosti sa bude domáhať jeho rozšírenia.
Matka uvedenú dohodu rešpektovala len niekoľko týždňov, potom začala znemožňovať jej realizáciu a
opäť porušovať rodičovské práva otca a v súčasnosti sa ich vzájomný kontakt z dôvodu neochoty matky
neuskutočňuje vôbec. K poslednému kontaktu otca so synom došlo 01.06.2025, odkedy matka dohodu

prijatú na informatívnom stretnutí rodičov nedodržiava v žiadnom rozsahu, syna otcovi i napriek jeho
opakovaným žiadostiam neodovzdáva a otcove správy ignoruje, dokonca odmieta umožniť mu čo i len
telefonický kontakt so synom. Matka tak vedome hrubým spôsobom porušuje zákonné právo otca a syna
na ich pravidelný a nerušený vzájomný kontakt, a to bez toho, aby na takéto obmedzovanie existovali
zákonné dôvody.

3. Súd zistil, že vo veci maloletého A. bolo vedené konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia pod sp. zn. 26P/26/2025, ktoré uznesením z 17.03.2025 súd zastavil. Z obsahu tohto spisu
zistil, že na informatívnom výsluchu 03.03.2025 rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v znení: „Otec je
dočasne oprávnený stretávať sa s maloletým synom každý utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a

každý párny kalendárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Matka je povinná
maloletého syna na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste bydliska otca G. C. J.
XXXX/XX H. a po ukončení styku si matka prevezme maloletého syna v mieste bydliska otca G. C. J.
XXXX/XX H..“ Obaja rodičia dohodu vlastnoručne podpísali. Okrem toho, vo veci bolo oboma rodičmi
avizované obnovenie manželského spolužitia po upokojení situácie a taktiež obaja rodičia deklarovali

nezáujemopodanienávrhunarozvodmanželstvazdôvoduichviery,otecpretosvojnávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia vzal späť. Ďalej súd zistil, že na návrh otca je vedené pod sp. zn. 26P/104/2025
konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na
čas po rozvode, v ktorom sa otec domáha zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov.

4. Súd po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru,
že je dôvodné mu čiastočne vyhovieť. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, danom prípade je
osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa formou neodkladného opatrenia a
zo strany súdu bola zistená potreba zastabilizovať situáciu v rodine, ktorá by si nariadenie neodkladného

opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovala, nakoľko súd mal už v tomto štádiu konania
nesporne zistené, že maloletý sa nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky a styk otca
s maloletým je sporadický, nepravidelný, rodičovská dohoda uzatvorená na informatívnom stretnutí
rodičov pre cochemskú prax nie je dodržiavaná a je tu prítomná potreba nariadiť minimálny styk
otca s maloletým, aby ich vzťah bol zabezpečený aspoň v nevyhnutnej miere. Súd mal osvedčené,

že rodičia maloletého A. sú manželmi, pričom manželstvo rodičov nebolo doposiaľ rozvedené a k
ukončeniu manželského spolužitia došlo pred viac ako 10 mesiacmi. Matka i s maloletým opustili
spoločnú domácnosť a od odchodu matky zo spoločnej domácnosti sa styk otca s maloletým realizuje
sporadicky a nepravidelne. Otec sa situáciu v rodine snažil riešiť najprv dohodou s matkou, neskôr
mal záujem využiť odbornú pomoc u terapeuta a mediátora, avšak ako vyplynulo z priložených

mailových komunikácií a návrhu mediačnej dohody, rodičia nie sú schopní sa dohodnúť na styku otca s
maloletým.Rodičovskúdohodu,uzavretúvkonanísp.zn.26P/26/2025,matkanajprvdodržiavala,avšak
v súčasnosti nedodržiava. Súd vyhodnotil s prihliadnutím na doterajšiu súdnu prax, že v tomto prípade
je prítomné ohrozenie pravidelného kontaktu otca s maloletým a je tu teda potrebné zastabilizovaťsituáciu v rodine. Preto návrhu vyhovel v časti úpravy styku otca s maloletým, nakoľko rozhodne nie je
v záujme maloletého A., aby styk s otcom bol realizovaný tak ako doteraz. Pri rozhodovaní o rozsahu
styku prihliadol súd na doterajšiu súdnu prax, t. j. neodkladným opatrením je možné nariadiť len styk v

takom rozsahu, že je zachované nevyhnutné minimum. Styk otca s maloletým každý kalendárny týždeň
v utorok od 15:00 do 18:00 hod. a každý druhý víkend v párnom kalendárnom týždni, predstavuje
nevyhnutné minimum pre zachovanie vzťahu otca s maloletým. Taktiež nariadený styk kopíruje rozsah,
na ktorom sa rodičia dohodli na informatívnom stretnutí. Nariadené neodkladné opatrenie dáva tomuto
styku vynútiteľnosť a v prípade jeho nedodržiavania matkou, dáva otcovi možnosť uplatniť si svoje právo

využitím právneho inštitútu výkonu rozhodnutia. Nariadený styk otca s maloletým sleduje predovšetkým
zavedenie stability v rodičovskej výchove ako aj zachovanie pravidelného styku otca s maloletým
do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd v tomto štádiu konania netvrdí, ani nevyvracia
tvrdenie o tom, že by styk otca s maloletým mal byť širší alebo kopírovať rozsah striedavej starostlivosti.
Pokiaľ má otec záujem o širší styk, v tom prípade je nutné, aby si svoje právo uplatnil v konaní vo

veci samej, preto súd vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Rovnako súd zamietol aj návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke, keďže nebola osvedčená
potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého formou neodkladného opatrenia. Taktiež preberanie
maloletého v mieste bydliska otca je skutočnosť, na ktorej sa rodičia dohodli na informatívnom stretnutí
dňa 03.03.2025.

5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka. Poprela tvrdenie otca, že by počas prvého roka života
trávil s maloletým takmer celý čas. Hoci bol otec doma, aktívne sa na starostlivosti o dieťa nepodieľal
a primárne ju zabezpečovala matka, rovnako ako aj nasledovné roky ich spoločného života. Otec bez
akéhokoľvek relevantného vysvetlenia obmedzoval matku v kontakte s jej rodinou a blízkymi osobami.

Už pred narodením dieťaťa sa správal voči matke agresívne, často kričal, verbálne a fyzicky na ňu
útočil a po narodení dieťaťa sa násilie stupňovalo, pričom tiež direktívne presadzoval spôsob výchovy
maloletého. Z dôvodu neznesiteľnej atmosféry v domácnosti opustila matka s maloletým dňa 20.09.2024
spoločnú domácnosť. Maloletý potrebuje bezpečie a stabilitu, potrebuje kľudné prostredie bez tlaku,
stresu, verbálnych a fyzických atakov na matku. Hoci matka dňa 03.03.2025 súhlasila s dohodou na

informatívnom stretnutí rodičov, v zmysle ktorej túto budú meniť podľa prežívania dieťaťa, a tiež že
ak dieťa nebude chcieť byť u otca, bude otec matku kontaktovať, aby po neho prišla, avšak otec
túto dohodu nerešpektoval, neumožnil matke ani zavolať synovi na dobrú noc. Navyše po realizácii
styku s otcom maloletý vykazoval rapídne zhoršenie zdravotného stavu. Na informatívnom stretnutí
sa matka podvolila dohode pod tlakom udalostí, keď v tom čase nebola oboznámená so svojimi

právami. Matku znepokojuje aj pokračujúce násilné správanie sa otca voči nej za prítomnosti dieťaťa.
Dňa 27.05.2025, keď maloletého odovzdávala, došlo zo strany otca k agresívnemu incidentu, počas
ktorého matku násilím zatlačil do bytu a následne ju zamkol, znemožnil jej zo svojho bytu odchod,
správal sa agresívne, výhražne na ňu kričal a situáciu si zaznamenával mobilom až zhruba po 10-15
min. matku aj maloletého pustil, avšak uvedená situácia bola pre oboch traumatizujúca a maloletý, ktorý

bol prítomný, bol veľmi rozrušený a po celý čas plakal. Matka bola nútená odísť práve z dôvodu obáv
z otcovho agresívneho správania a prenasledovania do utajeného bývania. Incident matka nahlásila na
polícii, ale nemá zatiaľ informácie o vybavení veci. Dňa 10.08.2025 sa otec opäť agresívne prejavil, keď
saagresívnymspôsobomsnažildostaťcezdavľudívychádzajúcichzkostolakmatkespolusmaloletým,
ktorých chránila matkina rodina a počas tohto incidentu otec fyzicky zaútočil na matkinho švagra.

6. Odvolateľka ďalej uviedla, že nie je pravdou, že by nechcela poskytovať otcovi priestor na pravidelný
kontakt so synom. Sám otec predložil do spisu aj emailové správy, z ktorých vyplýva, že matka hľadala
spôsob, vhodný čas a miesto, aby ku kontaktu otca s maloletým došlo. Tieto správy preukazujú,
že jej úmyslom nie je vylúčiť otca zo života maloletého, avšak primárne zohľadňuje najlepší záujem

dieťaťa. Maloletý v súčasnosti odmieta stráviť s otcom čas osamote a otec veľmi dobre vie, prečo
nesúhlasila s realizáciou styku v jeho byte ani vo svojom. Hlavným dôvodom bolo bezpečie, matka
žije na utajenej adrese a nepraje si, aby otec vedel, kde sa nachádza. Pokiaľ ide o byt, kde maloletý
vyrastal, tam sa necíti v bezpečí, zvlášť po vyššie opísanom incidente zo dňa 27.05.2025. Matka
považujeakékoľvekstretnutiemaloletéhosotcombezprítomnostiodbornespôsobilejosobyzarozporné

s najlepším záujmom dieťaťa, mohlo by to ohroziť vývin dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou. Rodič násilník nemôže
byť kompetentným rodičom, lebo dieťa sa neučí len zo správania sa rodiča k nemu osobne, ale aj
voči druhému rodičovi. Tvrdenia otca o tom, že maloletý sa u neho cíti bezpečne sa nezakladajú napravde. Po tom, čo strávil u otca prvý víkend osamote, výrazne sa zhoršil dieťaťu zdravotný stav, mal
nočné mory, nechcel sa od matky vzdialiť, dostal vysoké horúčky a zápal pľúc. Tvrdenia otca o tom, že
s maloletým strávil super čas, nezodpovedá faktom. V kontexte uvedeného nemožno vyvodiť záver, že

prespávanie u otca je maloletému na prospech, keďže má typické somatické posttraumatické prejavy.
Lekárska správa zo dňa 13.03.2025 potvrdzuje, že maloletý mal po víkende u otca kašeľ, teplotu, nočné
mory, pomočoval sa a mal zápal pľúc. Matka poukazuje na nepriaznivý stav maloletého vyplývajúci
z lekárskej správy klinickej psychologičky D. K. L., ktorú prikladá, a z ktorej vyplýva, že maloletý vykazuje
znaky vývinovej poruchy aspergerov syndróm. Tiež matka prikladá lekársku správu neurologičky D.

M. D., ktorá diagnostikovala maloletému oneskorený vývin reči, motorický vývoj, poruchu spánku,
príjmu potravy a zvláštnosti v správaní. Maloletý v súčasnosti potrebuje stabilitu, láskavé prostredie
a pocit bezpečia. Nedostatok citlivého a rešpektujúceho prístupu spôsobuje preťaženie dieťa, môžu sa
prehĺbiť u neho znaky autistických čŕt a vyvolať ďalšie poruchy. Preto je aktuálne v súlade so zdravým
psychickým vývinom maloletého nutné rešpektovať jeho vôľu a nie vyvíjať na neho nátlak, pričom
maloletý v súčasnosti odmieta tráviť s otcom čas bez matky. Preto sa rozhodnutie súdu javí ako rozporné

s najlepším záujmom maloletého a tiež rozporné so skutočným stavom veci. Realizácia styku výlučne
otca s maloletým bez prítomnosti tretej osoby sa javí ako ohrozujúca, otec v súčasnosti nepredstavuje
pre maloletého bezpečne vzťahovú osobu ani výchovný vzor. Bol svedkom násilného správania sa otca
k matke, čo sa odrazilo aj na tom, že odmieta odísť od matky a po čase strávenom výlučne s otcom
sa jeho zdravotný stav preukázateľne zhoršil. Navrhla, aby odvolací súd návrh otca na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol, eventuálne aby sa styk realizoval za prítomnosti odborne spôsobilej
osoby napr. v OZ Poradenské centrum Nádeji, so sídlom Mokrohájska cesta 3392/3, Bratislava –
Karlova Ves. Matka tiež doložila ako prílohu analýzu výrokov otca k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a publikáciu Metodologické východiská pre súdnych znalcov a súdne znalkyne – Znalecké
dokazovanie domáceho násilia v kontexte poručenských sporov od Doc. ThDr. Mgr. Slávky Karkošovej,

PhD.

7. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že tvrdenia matky o absencii otcovej starostlivosti
o syna sú zavádzajúce. Matka si je veľmi dobre vedomá toho, že otec sa s maloletým A. nielen hral, ale
sám a pravidelne s ním vykonával základné činnosti ako prebaľovanie, umývanie, uspávanie, kŕmenie,

kočíkovanie, nosenie syna v šatke a ďalšie aktivity. Otcov nezáujem o starostlivosť o syna vyvracia
nielen podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj návrh na rozvod manželstva, kde
navrhuje zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a nevylučuje ani vlastnú výlučnú osobnú
starostlivosť, ak by v konaní vyšlo najavo, že matkine osobnostné predpoklady a duševný stav nie
sú viac zárukou riadnej starostlivosti o syna. Súčasné správanie matky totiž otec nepovažuje len za

protiprávne, ale i nezrozumiteľné, nevyspytateľné a priamo ohrozujúce zdravý vývoj dieťaťa a jeho
záujmy. Otca prekvapujú urážlivé vyjadrenia na jeho adresu, keďže sa vždy usiloval matku vo všetkom
podporovať a pomáhať jej. Po narodení dieťaťa matka však čoraz viac prestávala rešpektovať otca
ako rovnocenného rodiča, často ho v prítomnosti syna znevažovala, ponižovala a spochybňovala.
Odchod matky zo spoločnej domácnosti je podľa neho len vyvrcholením jej úsilia vylúčiť ho zo

spoločnej starostlivosti a to aj za cenu ohrozenia zdravia maloletého syna. Aktuálnym tvrdeniam
matky o nezáujme otca, násilnom správaní, či obmedzovanie jej vzťahov odporuje aj obsah matkou
vlastnoručne vyhotoveného listu, adresovaného otcovi koncom roka 2023 (po 10 rokoch manželstva),
ktorým mu prejavuje vďaku nielen za jeho správanie, jeho prínos do domácnosti, prácu a hmotné veci,
ale aj za trávenie spoločného času a podporu rôzneho druhu. Jej tvrdenia sú v evidentnom rozpore aj

s obsahom fotografií, ktoré otec prikladá. Tvrdenia matky o tom, že mala byť v spoločnej domácnosti
obeťou psychického, či fyzického násilia považuje otec za vymyslené, tendenčné a čisto účelové, pričom
počas celých rokov spolužitia sa nikomu na nevhodné správanie otca nesťažovala. Nielenže matkou
šírené informácie o údajnom násilnom správaní otca neboli doposiaľ kvalifikovane preukázané, dokonca
i tých pár udalostí, ktoré veľmi skreslene a zavádzajúco matka popisuje vo svojom podaní, nesvedčia

o žiadnom násilnom konaní zo strany otca a to ani voči nej, ani voči synovi. V ďalšom otec podáva
vlastnú verziu udalosti zo dňa 27.05.2025, kde vyvracia tvrdenia matky o ňou opísanom priebehu
vecí, keďže išlo o hádku rodičov, pri ktorej nedošlo k žiadnemu násilnému správaniu, pričom otec celú
udalosť zaznamenal a obsah samotného záznamu je dôkazom toho, že matka vedome zavádza súd.
Rovnako zavádzajúco matka popísala aj udalosť, ku ktorej došlo dňa 10.08.2025 v D., kedy matka so

svojou rodinou vychádzala z kostola, a otec chcel syna iba osloviť, čo mu matka s rodinou znemožnila
a dokonca matkou zavolaná policajná hliadka ju upozornila, že podľa všetkého je práve ona tou osobou,
ktorá najviac dieťa stresuje svojim správaním. Z uvedeného je zrejmé, ako matka ľahkovážne a veľmi
tendenčne nakladá s pojmami „násilie“, „týranie“, „prenasledovanie“, „agresia“, ktoré opakovane dávado súvislosti so správaním otca. Otec pritom vylučuje akékoľvek nevhodné správanie nielen voči matke
a synovi, ale aj matkinej rodine.

8. Rovnako otec považuje za vymyslené aj tvrdenia matky o zhoršujúcom sa zdravotnom stave dieťaťa
po kontakte s otcom. Pokým matka rodičovskú dohodu dodržiavala, syn sa u otca i bez jej prítomnosti
cítil veľmi dobre a ich veľmi dobrý vzťah nenarušilo ani niekoľkotýždňové odlúčenie zapríčinené náhlym
odchodom matky zo spoločnej domácnosti. Otec a syn si naplno užívali trávenie spoločného času a syn
sa nikdy na matku nepýtal. Otec predložil súdu komunikáciu, z ktorej je zjavné, že syn nechcel od neho

odísť. Matka v komunikácii s otcom nespochybňuje ani jeho starostlivosť o maloletého, neprejavuje
žiadne obavy o jeho zdravie, či bezpečnosť a nezmieňuje žiadne prvky násilia, dokonca sama navrhuje
otcovi pokračovať po jeho uzdravení v režime rodičovskej dohody s tým, že mu poskytne aj náhradné
termíny za vymeškaný čas. V súvislosti s údajným zhoršeným zdravotným stavom syna otec pripomína,
že v dôsledku matkinho postoja nie je v pravidelnom kontakte so synom už takmer jeden rok. Syn
sa v otcovej domácnosti nezdržuje a u otca neprespáva (počas uvedeného roka prespal u otca bez

prítomnostimatkycelkovo6–krát).Aktedamatkapoukazujenaprejavyjehonepriaznivéhozdravotného
stavu, ktoré pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti neexistovali, tak len sama potvrdzuje, že
takýto stav bol s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolaný práve jej náhlym a nedôvodným odchodom
a vytrhnutím dieťaťa z jeho prirodzeného prostredia a následne neprestávajúcim obmedzovaním jeho
kontaktu s otcom. Týmto matka jednak zásadným spôsobom porušuje rodičovské práva otca, ale

zároveňhruboporušujeprávamaloletéhodieťaťa,usilujúcsabezdôvodnevylúčiťzjehoživotavlastného
rodiča, na prítomnosť ktorého je syn prirodzene navyknutý, čo môže viesť k negatívnym dôsledkom na
zdraví dieťaťa. Matka teda preukázateľne jediná ohrozuje zdravý vývoj maloletého tým, že ho izoluje od
otca a jeho rodiny. S výnimkou verbálneho a evidentne účelového postoja matky pritom absolútne nič
nenasvedčuje tomu, že by maloletý A. nemal vytvorený citový vzťah k otcovi, alebo že by ho odmietal.

Neexistujú žiadne okolnosti objektívnej povahy, ktoré by čo i len naznačovali negatívny vplyv otca
na svojho syna alebo ohrozenie jeho zdravého duševného vývoja v prítomnosti otca. Naopak medzi
otcom a synom je vytvorený pevný citový vzťah a je v záujme dieťaťa, aby tento pokračoval v čo
najprirodzenejšej forme a bez akýchkoľvek obmedzení. V súčasnosti je matka jedinou osobou, ktorá
nepristupuje k maloletému A. citlivo a nerešpektuje jeho potreby a záujmy. Hoci predmetné uznesenie

o neodkladnom opatrení nadobudlo vykonateľnosť dňa 18.08.2025, ani po tomto dátume nebol styk otca
s maloletým realizovaný čo i len jediný krát, matka rozhodnutie ignoruje. Navyše ohľadne maloletého
neposkytuje otcovi žiadne informácie, a na konkrétne otázky otca (vrátane zdravotného stavu syna)
odpovedá vyhýbavo. Týmto znemožňuje rozvíjanie kontaktu otca s maloletým a vedome pretrháva
vybudované rodinné väzby. Otec preto považuje rozhodnutie súdu za správne a zákonné a navrhuje

ho potvrdiť.

9. Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného
súdu a navrhol ho potvrdiť.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné iba sčasti.

11. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

12.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové

potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a
starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine predstavujú hmotnoprávny podklad rozhodovania
súdov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov maloletých detí, ktorí spolu nežijú,
a ustanovenia § 324 a nasl. CSP v spojení s § 360 a nasl. CMP predstavujú podklad procesnoprávny
vtedy, ak to vyžaduje úprava pomerov účastníkov konania pred začatím konania, alebo počas
konania ale skôr ako súd rozhodne vo veci samej, prípadne aj po skončení konania vo veci samej.
Nedostatok dohody rodičov o podmienkach výkonu ktoréhokoľvek z práv a povinností týkajúcich sa

maloletého dieťaťa, môže byť dôvodom pre úpravu príslušnej otázky súdom, v prípade potreby i formou
neodkladného opatrenia a to dokonca aj bez návrhu zo strany účastníka (§ 23 ods. 2 CMP v spojení
s § 360 ods. 1 CMP).

15. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu a dospel zhodne so súdom

prvej inštancie k záveru, že tu existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov v otázke úpravy styku otca
s maloletým, hoci v užšom rozsahu než určil súd prvej inštancie.

16. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia

(§ 324 a nasl. CSP, § 360 a nasl. CMP) vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého
základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa
má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný,
musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného

rozhodnutiavovecisamej,obmedzísalennaosvedčenienajzákladnejšíchskutočností,zktorýchmožno
vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou
pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru,
a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom nie je

nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník
osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov. Odvolací súd
pripomína, že neodkladné opatrenie neprejudikuje práva účastníkov konania ( keďže rozhodnutie vo
veci samej vychádza z podstatne širšieho dokazovania na preukázanie tvrdených skutočností) a svoje
opodstatnenie stráca, keď sa poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívna ochrana.

17. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá zásada vyplýva aj z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.

18. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že rodičia maloletého sú manželmi, nežijú však
v spoločnej domácnosti od 20.09.2024, kedy sa matka s dieťaťom odsťahovala na neznáme miesto.
V súčasnosti na návrh otca prebieha na súde pod sp. zn. 26P/104/2025 konanie o rozvod manželstva
rodičov maloletého a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. na čas po
rozvode, v ktorom sa otec domáha zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

K dnešnému dňu nebolo vo veci samej rozhodnuté. V predchádzajúcom súdnom konaní vedenom
pod sp. zn. 26P/26/2025 ( neskôr zastavenom z dôvodu späťvzatia návrhu z dôvodu avizovaného
obnovenia manželského spolužitia), uzavreli rodičia dňa 03.03.2025 na informatívnom výsluchu dohodu
o dočasnom stretávaní otca s maloletým v rozsahu každého utorka od 15.00 hod. do 18.00 hod. a
každého párneho kalendárneho týždňa od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že

matka bude odovzdávať aj preberať maloletého v mieste bydliska otca. Táto dohoda sa spočiatku
realizovala, neskôr ju matka prestala dodržiavať, vzťah medzi rodičmi je poznamenaný konfliktami
a v súčasnosti nemá otec zabezpečený pravidelný kontakt s maloletým synom. Matka síce deklaruje
záujem na udržiavaní vzťahu medzi otcom a dieťaťom, formálne otcovi vychádza v ústrety, v skutočnostiale pravidelnému kontaktu medzi nimi bráni odvolávajúc sa na záujem dieťaťa. Pretrvávanie aktuálneho
stavu však ohrozuje základné právo dieťaťa na udržiavanie rovnocenného styku s oboma rodičmi a to
bez osvedčenia relevantných dôvodov.

19. Aj odvolací súd potom zhodne so súdom prvoinštančným po oboznámení sa obsahom spisového
materiálu musel prisvedčiť tvrdeniu otca, že intervencia súdu formou neodkladnej úpravy pomerov
medzi účastníkmi konania je nutná. Odvolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by otec mal byť
na základe svojvoľného rozhodnutia matky vylúčený z osobnej starostlivosti o svoje dieťa, prípadne

obmedzený v jeho právach na minimum. Ponechanie uvedeného stavu považoval aj odvolací súd za
rozpornésnajlepšímzáujmommaloletéhodieťaťa,ktorénepochybneprezdravývývinpotrebujevživote
prítomnosť otca, s ktorým ešte donedávna žil v spoločnej domácnosti, a ktorý sa spolu s matkou o neho
staral.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa

vyplýva, že prvou a najdôležitejšou požiadavkou je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi, ktoré
právo sa realizuje primárne prostredníctvom ich osobných stykov. V prejednávanej veci matka tvrdila, ale
ničím neosvedčila, že by otec mal byť pre maloletého syna hrozbou. Skutočnosť, že rodičia maloletého
dieťaťa sú v konflikte a aktuálne prebieha súdnou cestou boj o starostlivosť o ich spoločné dieťa,

predstavuje veľmi dôležitý faktor, ktorý súd musí pri rozhodovaní zohľadniť, keďže nezriedka v takejto
situácii účastníci predkladajú účelové tvrdenia ( dokonca i účelovo zaobstarané dôkazy) sledujúce skôr
oslabenie pozície druhého rodiča než osvetlenie skutočného stavu veci. V danom prípade sa matka
opisuje v odvolaní ako obeť domáceho násilia ale zatiaľ nič tomu nenasvedčuje. Odvolací súd nezdieľa
právny názor matky, týkajúci sa naplnenia znakov násilia konaním otca ( vychádzajúc z ňou opísaného

správania v minulosti a prítomnosti) a jej obavy o zdravý vývin maloletého dieťaťa v takej miere, aby
súd považoval za dôvodné obmedziť otca v styku do takej miery ako to ona navrhuje. Matka totiž
ničím relevantným neosvedčila tvrdenie o agresívnom správaní otca maloletého k nej v minulosti či
súčasnosti a už vôbec neosvedčila, že by otec mal byť hrozbou pre dieťa samotné, ak sa s ním bude
stýkať a brávať si ho do svojej domácnosti. Tvrdenia matky o násilnom správaní otca nie sú podporené

žiadnymi dôkazmi a zároveň sú popierané tvrdením otca. Rovnako tak jej opis incidentov, majúcich
poukazovať na aktuálne násilné správanie otca dieťaťa k nej ( dňa 27.05.2025 a 10.08.2025), vyvracia
ich opis poskytnutý súdu otcom. V odvolaní matka uvádza, že maloletý potrebuje bezpečie a stabilitu,
kľudné prostredie bez tlaku, stresu, verbálnych a fyzických atakov na matku. Je nepochybné, že každé
dieťa pre svoj zdravý vývin potrebuje bezpečie, stabilitu a kľudné prostredie, zároveň však potrebuje

prítomnosť, lásku a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Z obsahu spisu nevyplýva, že by bezpečnosť,
kľud a stabilita maloletého A. mala byť ohrozená ak sa bude pravidelne stýkať s otcom spôsobom
určeným súdom v napadnutom rozhodnutí ( s výnimkou prespávania). Nič nenasvedčuje tomu, že by
dieťanemalouotca,tedavdomácnosti,kdepredtýmsrodičmižilo,kľudnéprostredie.Matkaprítomnána
stretnutiach nebude (táto mu dieťa iba odovzdá) a preto je minimalizovaný priestor na prípadné konflikty

rodičov za prítomnosti dieťaťa.

21. Odvolací súd však vzal do úvahy zdravotný stav maloletého A., keď vychádzajúc z obsahu
odvolateľkou predložených dôkazov ( najmä psychologický nález D. K. L.- SILOE, správa KDP-
Psychiatrickej ambulancie Národného ústavu detských chorôb) treba mať za osvedčené, že maloletý

vykazuje vysokú mieru príznakov spojených s autistickým spektrom, čo odôvodňuje opatrnejší prístup
pri úprave styku dieťaťa s druhým rodičom vzhľadom na menšiu sociálnu prispôsobivosť dieťaťa a horšie
znášanie cudzích osôb. Zdravotný stav dieťaťa podľa názoru odvolacieho súdu bude vyžadovať bližšie
dokazovanie ohľadom vhodnosti prespávania maloletého mimo domácnosť matky, na ktorú je naviazaný
a také dokazovanie presahuje rámec predmetného konania. Preto, keďže súčasná dôkazná situácia

spochybňuje, či pobyt s prespávaním u otca je skutočne v najlepšom záujme dieťaťa, odvolací súd
považoval za dôvodné zatiaľ upraviť styk v čase víkendu bez prespávania.

22. Zároveň ale odvolací súd nezistil vážny dôvod na to, aby stretnutia otca s maloletým prebiehali za
prítomnosti inej osoby, pretože nie je osvedčená takáto potreba. Bez náležitého osvedčenia nutnosti

takéhoto veľmi vážneho zásahu do práv dieťaťa aj práv otca ako druhého rodiča, nemôže matkina
požiadavkaobstáť.VzáveresprávyKDP-PsychiatrickejambulancieNárodnéhoústavudetskýchchorôb
Bratislava z psychiatrického vyšetrenia dieťaťa sa síce okrem iného uvádza, že je vhodné citlivé
udržiavanie kontaktu s otcom ( bez akýchkoľvek vzájomných konfrontácií), spočiatku vhodné za účastiodborníkov, súd však pri rozhodovaní musel vziať do úvahy všetky skutkové okolnosti, ktoré sú mu
známe, a ktoré vyšetrujúci lekár nemá k dispozícii, v danom prípade predovšetkým fakt, že dieťa otca
dobre pozná, do septembra 2024 bývali spolu ako rodina a obaja rodičia sa o dieťa spoločne starali, a aj

po odchode zo spoločnej domácnosti sa otec s dieťaťom stretával. Otec nie je pre maloletého cudzou
osobou, s ktorou by sa musel zoznamovať postupne za pomoci odborníka. Pokiaľ ide o tvrdenia matky o
výrazne zhoršenom stave maloletého po víkende strávenom osamote s otcom, tieto ničím relevantným
neosvedčila. Rovnako sa žiada pripomenúť, že súd musel pri rozhodovaní ( na rozdiel od pohľadu
lekára) zohľadniť aj právny rámec berúci do úvahy všetky práva a záujmy maloletého a tieto náležite

vyhodnotiť tak, aby dieťaťu poskytol potrebnú ochranu, resp. aby ujma na jeho právach a záujmoch
bola minimalizovaná. Aktuálne je dostatočne osvedčené, že styk otca s maloletým musí byť upravený,
inak vzhľadom na postoj matky k veci a jej predstavy a požiadavky ohľadom podmienok stretávania
otca s dieťaťom, nebude mať maloletý A. zaistený priestor na pravidelný styk s otcom, ktorý by viedol
k podporovaniu ich citových vazieb. Za uvedenej situácie hrozí do skončenia konania vo veci samej ich
odcudzenie do takej miery, že následky bude veľmi ťažké reparovať.

23. Všetky vyššie uvedené zistenia dostatočne osvedčujú, že situácia v rodine nepochybne vyžaduje
okamžitý zásah súdu, keďže práva dieťaťa ako aj otca sú hrubým spôsobom narušované a ponechanie
maloletéhobezmožnostipravidelnéhostykusosvojímotcomaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavo
veci samej je rozporné s najlepším záujmom dieťaťa. Naopak, otcova požiadavka na neodkladnú úpravu

pomerov je legitímna, nakoľko nebol zistený žiadny dôvod, ktorý by ho ako rodiča zo starostlivosti o dieťa
mal diskvalifikovať. Je osvedčené, že matka si bez relevantného dôvodu uzurpuje rozhodovanie o tom,
či sa otec môže alebo nemôže s maloletým synom stretávať a za akých podmienok, pričom nerešpektuje
právo maloletého A. na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku aj
s druhým rodičom. Zároveň vzhľadom na jej stanovisko prezentované v odvolaní nemožno očakávať,

že by svoj postoj dobrovoľne zmenila, preto je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery súdnym
rozhodnutím.

24. Preto odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie upravujúce pravidelný styk otca
s maloletým spôsobom ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia – s výnimkou prespávania, za správne

azákonné,rešpektujúcenajlepšízáujemdieťaťaisprihliadnutímkjehoaktuálneosvedčenýmpotrebám.
Takáto úprava zabezpečuje legitímny cieľ a to ochranu zdravého vývoja dieťaťa, pričom je zárukou
toho, že narušené puto medzi maloletým a otcom sa začne čo najkôr reparovať a zabráni sa ďalšiemu
prehlbovaniu ich odcudzenia. Maloleté dieťa tak nebude ukrátené na svojom práve na starostlivosť
a výchovu zo strany oboch rodičov a zároveň uvedená predbežná úprava pomerov zabráni eskalovaniu

konfliktov medzi rodičmi ( ohľadom rozsahu a podmienok stretávania) dovtedy, kým súd po riadnom
a úplnom dokazovaní vo veci samej nerozhodne, aký model starostlivosti o dieťa bude optimálny pre
jeho zdravý vývoj.

25. Vedený týmito úvahami odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za použitia § 388

CSP zmenil v časti úpravy styku tak ako je uvedené vo výroku a vo zvyšku podľa ust. § 387 ods. 1,2
CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. O trovách konania nerozhodoval, keďže toto patrí až
konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

26. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.