Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Rastislav Kresl

Legislation area – Trestné právoŽivot a zdravie

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/100/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010176
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125010176.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. E. X, F., o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti uzneseniu Okresného
súduTrnavazodňa11.03.2025,č.k.7T/6/2025-192,naneverejnomzasadnutíkonanomdňa28.10.2025
v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť okresného prokurátora, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol tak, že podľa § 241 ods. 6 Trestného poriadku s
použitím § 220 Trestného poriadku schválil zmier medzi obvineným A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom D. E. X, F. a poškodenými: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. I. XXX/XX, J., K. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. I. XXX/XX, J. a Ampera s.r.o., IČO: 45445478, so sídlom Kresánkova

3471/20, Bratislava- Karlova Ves, s tým, že obvinený urobil potrebné opatrenia na náhradu škody a
súčasne inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom a tiež zložil na účet súdu peňažnú sumu určenú
ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona vo výške 1.500,- Eur
a zastavil trestné stíhanie pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona, ktorého sa mal obvinený dopustiť tak, že
dňa 11. decembra 2023 v čase asi o 09:10 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky

VW Arteon, evidenčného čísla L. po ulici Orgovánovej, a pri vjazde do križovatky s ulicami 9. mája
a Ružovou nerešpektoval povinnosť ustanovenú regulačnou značkou č. 202 „Stoj, daj prednosť v
jazde!“, a následným vjazdom do križovatky vošiel do jazdnej dráhy, sprava prichádzajúcemu osobnému
motorovému vozidlu, Dacia Logan, evidenčného čísla F., ktoré v tom čase po ulici 9. mája označenej
informačnouznačkouč.302„Hlavnácesta“,viedlaK.H.,čímjejnedalprednosťvjazde,následkomčoho
K. H. utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie hrudníka, ktorými bola na obvyklom spôsobe

života obmedzená nutnosťou telesného šetrenia, obmedzením úkonov sebaobsluhy, dlhodobejšieho
sedenia, šoférovania a obmedzením vykonávania nevyhnutných životných a hygienických úkonov, po
dobu 23 dní, a G. H. utrpela otras mozgu, zlomeninu 7. rebra vľavo, pomliaždenie hlavy, pomliaždenie
hrudníka a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré si vyžiadali ošetrenie, hospitalizáciu a následné liečenie,
ktorými bola počas hospitalizácie na obvyklom spôsobe života obmedzená kontaktom so spoločenským
prostredím, nutnosťou pripútania na lôžko a nutnosťou osobnej asistencie po dobu 4 dní, a v

ambulantnej liečbe nutnosťou telesného šetrenia, obmedzením manuálnych činností, obmedzením
úkonovsebaobsluhy,nutnosťouosobnejasistencieaodkázanosťounačiastočnústarostlivosťinejosoby
po dobu 26 dní, čím vodič A. B. svojím konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na povahu a závažnosť trestného činu
(nedbanlivostný trestný čin), na postoj obvineného k spáchanému trestnému činu, keď obvinený

vyhlásil, že skutok spáchal a následne ho úprimne oľutoval a už v priebehu vyšetrovania sa zaujímal
o poškodených, aj sa im viackrát ospravedlnil, vykonal opatrenia na náhradu škody a následne zložil naúčet Okresného súdu Trnava peňažnú sumu určenú ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných
činov podľa osobitného zákona vo výške
1 500,- Eur, ktorú súd považuje za primeranú závažnosti spáchaného trestného činu, prihliadnuc na

osobné a majetkové pomery obvineného, ako i s ohľadom na osobu obvineného, ktorý doposiaľ nebol
súdne trestaný, dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky pre schválenie zmieru v zmysle § 220
ods. 1 Trestného poriadku. Súd preto schválil zmier, pretože takýto spôsob rozhodnutia, vzhľadom na
okolnostiprípadu,považovalzadostatočnýazastaviltrestnéstíhanietak,akojetouvedenévovýrokovej
časti napadnutého uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť okresný prokurátor (č. l. 195 spisu).
V odôvodnení podanej sťažnosti zo dňa 19.06.2025 okresný prokurátor uviedol, že nesúhlasí so
záverom okresného súdu v tom smere, že obvinený doposiaľ nebol súdne trestaný, pretože rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/107/2017 zo dňa 13.02.2019, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/50/2019 zo dňa 11.06.2019 bol uznaný za vinného z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 18.12.2016. Uvedené

odsúdenie mu síce bolo zahladené, avšak nemožno to vykladať v tom zmysle, že obvinený nebol
v minulosti súdne trestaný, a to za účelom posúdenia osoby obvineného v zmysle § 220 ods. 1 Trestného
poriadku. Dodal, že uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej socialistickej republiky sp. zn. 5Tz 32/1974 zo 17.04.1974, podľa ktorého „zahladením
odsúdenia alebo zákonnou fikciou odsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin,

ale nie sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin“. Uvedené zhrnul tak, že predchádzajúce
odsúdenie, ktoré bolo obvinenému zahladené, mu nemožno pričítať na ťarchu v prípade hodnotenia
splnenia formálnych podmienok modifikácie trestnej sadzby, avšak už zahladené odsúdenia treba
zohľadňovať pri hodnotení osoby páchateľa. Inak povedané, skutočnosť, že sa na páchateľa hľadí, ako
keby nebol odsúdeným, neznamená, že by sa na neho malo hľadieť tak, ako keby sa skutok, za ktorý

bol právoplatne odsúdený, nestal.
Na základe uvedeného zdôraznil, že sa nestotožnil ani s úvahou okresného súdu, že pri podmienečnom
zastavení trestného stíhania je stanovená povinnosť prihliadať na doterajší život páchateľa, avšak pri
zmieri takáto podmienka nie je vyjadrená. Uviedol, že zohľadniť doterajší život obvineného vyplýva
zo samotnej podstaty posudzovania osoby obvineného spolu s ďalšími skutočnosťami dotvárajúcimi

celistvý záver o jeho osobe.
Poukázal aj na výpis z ústrednej evidencie priestupkov, z ktorého vyplýva, že obvinený sa dopustil 9
priestupkov, všetkých proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, konkrétne:
- dňa 26.11.2020 spôsobil dopravnú nehodu, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 200 eur,
- dňa 06.02.2021 porušil všeobecne záväzný právny predpis, za čo mu bola uložená pokuta vo výške

10 eur,
- dňa 13.08.2021 spôsobil škodovú udalosť, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 eur,
- dňa 13.09.2021 prekročil rýchlosť, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 150 eur,
- dňa 15.04.2022 konaním súvisiacim s použitím bezpečnostného pásu porušil všeobecne záväzný
právny predpis, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10 eur,

- dňa 22.04.2022 v súvislosti s parkovaním porušil všeobecne záväzný právny predpis, za čo mu bola
uložená pokuta vo výške 10 eur,
- dňa 04.05.2023 obsluhoval mobilný telefón počas vedenia motorového vozidla, za čo mu bola uložená
pokuta vo výške 30 eur,
- dňa 22.08.2023 prekročil rýchlosť, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 eur, a

- dňa 18.10.2023 nemal pri sebe platné doklady, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur, pričom
o spáchaní uvedených priestupkov svedčí aj evidenčná karta vodiča, kde má obvinený evidované aj
ďalšie priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Skonštatoval, že obvinený sa opakovane dopúšťal protiprávnej činnosti a uložený trest v trestnom
konaní, ako aj sankcie, nemali na obvineného dostatočný prevýchovný účinok, teda nejde len

ojednorazovévybočeniezvedeniainakriadnehoživota.Poukázalajnasumu1500,-eur,ktorúobvinený
zložil v rámci mediačného konania na podporu obetí trestných činov, ktorá je zrejme neprimeraná
závažnosti spáchaného trestného činu, najmä s poukazom na osobu obvineného a jeho osobné
a majetkové pomery. Dodal, že ukončenie predmetnej trestnej veci zmierom nepovažuje za dostačujúce.
Vo vzťahu k výroku uviedol, že ak konajúci súd postupom podľa § 241 ods. 6 Trestného poriadku za

použitia § 220 ods. 1 Trestného poriadku schválil zmier, mal ďalším výrokom podľa § 215 ods. 1 písm.
g) Trestného poriadku zastaviť trestné stíhanie.
Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a uložil
okresnému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na neverejnom zasadnutí dňa 28.10.2025, na podklade
včas a riadne podanej sťažnosti okresným prokurátorom, podľa § 192 ods. 1 písmeno a), b) Trestného
poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažovateľ sťažnosť,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by mali dopad na

vecnú správnosť napadnutého uznesenia.
Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom
rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V
tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu
nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom

rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).
Sťažnostný súd zhodne ako okresný súd zistil, že:
· prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 21.01.2025 pod č.k. 1 Pv 612/23/2207-25 obžalobu
na obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXXpre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona;

· samosudkyňa Okresného súdu Trnava postúpila vec podľa § 3 ods. 4 zák. č. 550/2003 Z. z. o
probačných a mediačných úradníkoch na mediáciu, nakoľko dospela k záveru, že vec je vhodná na
výkon mediácie;
· dňa 06.03.2025 bol na okresnom súde za prítomnosti obvineného a poškodených pred probačným a
mediačným úradníkom uzavretý zmier. Následne samosudkyňa pristúpila k vydaniu uznesenia, ktorým

bol uzavretý zmier schválený.

Podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku, v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného a
poškodeného rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený

a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,
b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, uzavrel s poškodeným alebo s jeho splnomocnencom
dohodu o náhrade škody alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo inak odstránil ujmu
vzniknutú trestným činom, a

c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú ministerstvu na
ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, a táto peňažná suma nie je zrejme
neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného
činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné
a majetkové pomery považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.

Podľa § 220 ods. 2 Trestného poriadku, schváliť zmier podľa odseku 1 nemožno, ak
a) trestným činom bola spôsobená smrť osoby,
b) je vedené trestné stíhanie pre korupciu, alebo
c) je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi alebo zahraničnému verejnému činiteľovi pre

trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom ich právomoci a v rámci ich zodpovednosti.
Podľa § 223 Trestného poriadku, rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania musí
obsahovať opis skutku, ktorého sa týka zmier, jeho právne posúdenie, obsah zmieru zahrňujúci výšku
nahradenejškodyaleboškody,knáhradektorejsaobvinenýzaviazal,aleboinéopatrenienaodstránenie
ujmyvzniknutejtrestnýmčinom,peňažnúsumupodľa§220ods.1písm.c)avýrokozastavenítrestného

stíhania pre skutok, ktorého sa zmier týka.
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 220 ods. 1 Trestného poriadku vyplývajú podmienky,
ktoré musia byť splnené kumulatívne, súčasne v prípade, ak má byť schválený zmier a trestné stíhanie
obvineného zastavené.

V prvom rade treba uviesť, že zmier v zmysle § 220 Trestného poriadku tvorí významný odklon od
trestného konania, ktorým sa upravuje postup umožňujúci na základe dohody uzavrieť zmier a zastaviť
trestné konanie. Takýto postup je možný v prípade, ak sa vedie proti obvinenému trestné konanie pre
menej nebezpečný trestný čin, t.j. pri prečinoch, za ktoré Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trestodňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov. Inštitút zmieru umožňuje,
aby na základe dohody medzi obvineným a poškodeným pri splnení zákonných podmienok došlo
k ukončeniu trestnej veci a k vydaniu rozhodnutia zrýchlenou formou bez uskutočnenia riadneho,

formalizovaného a ekonomicky náročného trestného procesu.

Účelom zmieru je najmä dôsledné odstránenie všetkých škodlivých následkov spôsobených prečinom
poškodenejosobe,akoajspoločnosti.Tentospôsobukončeniatrestnéhokonaniajejednýmzprvkovtzv.
restoratívnej justície, teda ide o proces, pri ktorom všetky strany majúce účasť na určitom trestnom čine

sa stretávajú spoločne za účelom kolektívneho posúdenia, ako vyriešiť nepriaznivé následky trestného
činu a jeho budúce dôsledky, pričom významná je práve aktívna účasť páchateľa na odstraňovaní
negatívnych následkov trestného činu vo vzťahu k poškodenému, ktorá môže prispieť nielen k vyššej
miere nápravy páchateľa, akoby tomu bolo v prípade jeho odsúdenia, ale aj poskytnutiu dostatočného
zadosťučinenia poškodenej osobe. Pri aplikácii tohto inštitútu súd v zásade musí dospieť, že rozhodnutie
o schválení zmieru je dostačujúce vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, na osobu

obvineného a na možnú mieru dotknutia sa verejného záujmu spáchaným prečinom.

Krajský súd konštatuje, že z obsahu spisu je zrejmé, že boli dodržané všetky formálne náležitosti pri
rozhodovaní okresného súdu o schválení zmieru v predmetnej trestnej veci. Takýto postup vzhľadom na
kvalifikáciu skutku nevylučuje ani ustanovenie § 220 ods. 2 Trestného poriadku. Okresný súd správne

rozhodol, keď v predmetnej veci postupoval v zmysle § 220 Trestného poriadku a uzavrel zmier, nakoľko
obvinený sa priznal k spáchaniu skutku, tento oľutoval, súhlasil so zmierom, za svoje konanie sa
poškodeným viackrát ospravedlnil a úprimne vyjadril ľútosť nad spáchaním trestného činu, pričom škoda
bola účastníkom uhradená v plnej výške z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla alebo z havarijného poistenia. Obvinený zároveň zaplatil

na účet Okresného súdu Trnava sumu 1 500,- Eur, ktorá bude poukázaná Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona. Poškodení
súhlasili s uzavretím zmieru a zastavením trestného stíhania voči obvinenému, na znak čoho dňa
06.03.2025 podpísali dohodu o zmieri.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval správne v zmysle intencií zákona, keď vyhodnocoval
či sú splnené podmienky na schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania. Aj krajský súd dospel k
záveru, že takéto rozhodnutie je dostačujúce vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaných prečinov,
na mieru, akou bol prečinom dotknutý verejný záujem a na osobu obvineného. Je účelom trestného
konania v takýchto prípadoch, aby ustúpila represia štátu prejavujúca sa riešením veci pred súdom

len na hlavnom pojednávaní a ukladaním trestov pred ich vzájomnou a slobodnou dohodou stranami.
Vyriešenie veci inak ako represívnym zásahom medzi páchateľom a poškodeným je vzhľadom na
výchovný účel takéhoto riešenia v konkrétnej veci ďaleko efektívnejšie ako ukladanie trestu páchateľovi.

Navyše treba poukázať na to, že obvinený do spáchania predmetného skutku viedol riadny život

a trest, za ktorý bol v minulosti podmienečne odsúdený, má zahladený. Dopustil sa síce celkom
deviatich priestupkov, tak ako poukazuje prokurátor v sťažnosti, avšak ani počet priestupkových
postihov nemôže vylučovať uzavretie a schválenie zmieru, keďže išlo navyše výlučne o priestupky na
úseku cestnej premávky, zväčša menšej závažnosti, vyriešených blokovou pokutou. Uvedené môže sa
určitých okolností svedčať o vodičskej nedisciplinovanosti, nie však o charaktere obvineného a jeho

sklonoch k páchaniu trestnej činnosti a s tým súvisiacej potrebe realizácie represie štátu v podobe
potrestania. Obvinený svojim konaním spôsobil poškodeným ujmu na zdraví, avšak išlo o poranenia,
ktoré nespôsobili trvalé či závažné následky na zdraví poškodených. Obvinenému je namieste dať šancu
na preukázanie polepšenia využitím odklonu v trestnom konaní a nepristupovať hneď k potrestaniu.

Peňažná suma určenú ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného
zákona, ktorú pri schválení zmieru (ako jednu z podmienok schválenia zmieru) má obvinený zložiť
na účet súdu, musí byť primeraná závažnosti spáchaného trestného činu, a vzhľadom na povahu a
závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu
obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.

Výšku tejto sumy určuje súd na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť svojvôľou. Zákon
ustanovujesúdupovinnosťprihliadnuťpritomnavyššieuvedenéhľadiská,akoajnaokolnosti,zaktorých
k trestnému činu došlo. Určenie výšky peňažnej sumy má byť s ohľadom na okolnosti konkrétnehoprípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti, čo je podľa názoru krajského súdu v tomto prípade
splnené.
Podľa § 241 ods. 6 Trestného poriadku, ak po podaní obžaloby oprávnená osoba ponúkla skončenie

veci zmierom alebo z obsahu spisu takáto možnosť vyplýva, môže samosudca nariadiť konanie o zmieri,
schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie; pritom postupuje podľa
§ 220 až 227.
Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku okresného prokurátora, krajský súd poukazujúc na ustanovenie §
241 ods. 6 Trestného poriadku uvádza, okresný súd postupoval procesne správne, keď schválil mier

a zároveň jedným výrokom zastavil trestné stíhanie voči obvinenému.
V súhrne krajský súd uzatvára, že sťažnosť okresného prokurátora teda neobsahuje skutočnosti, ktoré
by mali za následok zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia.
Keďže krajský súd nezistil žiadny dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia v prospech odsúdeného,
preto o jeho sťažnosti rozhodol tak, že ju zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm. c)
Trestného poriadku.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.