Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124204082
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7124204082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Katarína Morozová Nemcovej a

členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľa - oprávneného
M. N., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom P. 4, XXX XX G., právne zastúpeného Mgr. Stanislavou
Liptákovou advokátkou so sídlom v Košiciach, Rozvojová 2, 040 01 Košice a povinného z platenia
výživného - otca O. N., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom H. 1, XXX XX G., právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou POLÁK, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Poštová 14, 040 01 Košice, IČO:
55080987, v konaní o návrhu oprávneného na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní otca ako
povinného proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 12Pc/9/2024 - 155 zo dňa 22. mája 202, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Oprávnený z poberania výživného podal dňa 27.02.2024 návrh na zvýšenie výživného zo sumy 250
eur na sumu 450 eur mesačne odo dňa podania návrhu do budúcna.
K podanému návrhu sa vyjadril povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedol, že

aktuálne výdavky navrhovateľa predstavujú 503 eur mesačne a so zvýšením výživného na požadovanú
výšku nesúhlasil.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, č.k. 12Pc/9/2024-155 zo dňa

22.5.2025 rozhodol tak, že:

I. Zvyšuje výživné zo strany povinného na oprávneného zo sumy 250€ mesačne na sumu 450€ mesačne
od 27.02.2024 do budúcna, ktoré sa povinný zaväzuje platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Dlžné výživné zo strany povinného na oprávneného za obdobie od 27.02.2024 do 31.05.2025 vo
výške 3.020,67€ sa povinný zaväzuje uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Týmto mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 41P/1/2021 zo dňa 20.05.2021 v časti
vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenému.IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh na zvýšenie výživného

je podaný dôvodne, nakoľko nastala zmena pomerov na strane navrhovateľa ako aj na strane povinného
v porovnaní s pomermi zistenými na základe konania vedeného na Okresnom súde Košice pod sp. zn.
41P/1/2021, v ktorom bola naposledy úprava rozsudkom zo dňa 20.05.2021 pod sp. zn. 41P/1/2021,
ktorou bolo manželstvo rozvedené a bola schválená dohoda rodičov o úprave práv a povinností k
maloletým deťom, a to M. N. narodenému XX.XX.XXXX a maloletému O. N. narodenému XX.XX.XXXX,

ktorou boli zverené maloleté deti na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého M., ako aj na výživu maloletého O. sumou
po 250 eur mesačne.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na základe potvrdení o výške príjmu mal preukázanú výšku
príjmu povinného v sume 33 431,4eur ročne, čo predstavuje mesačnú odmenu vo výške 2785 eur.

Zároveň mal za preukázané z potvrdenia o návšteve školy z 02.01.2024 vystavené B. Z. H. V. v G.,
že navrhovateľ ako oprávnený v tomto konaní bol v akademickom roku 2023/2024 študentom tejto
školy. Nakoľko príprava navrhovateľa na budúce povolanie naďalej trvá, nie je ukončená, toho času s
poukazom na prebiehajúce štúdium nie je schopný sám sa živiť.

5. Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil, že zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že počnúc dňom
01.09.2023 sa oprávnený rozhodol natrvalo zostať v domácnosti matky, kde žije doteraz. Zároveň
z predložených dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že oprávnenému bol diagnostikovaný
aspergerov syndróm, čo ovplyvňuje jeho každodenný život a zvyšuje jeho potrebu na osobitnú
starostlivosť a podporu zo strany rodiča, s ktorým žije. Samotná zmena pomerov nastala nielen na strane

oprávneného, ale aj na strane povinného, pričom mesačná výška príjmu v čase uzatvorenia dohody
rozvodu rodičov maloletých detí bola vo výške 1750 eur, pričom v súčasnej dobe je výška príjmu 2785
eur. Súd prvej inštancie poukázal na obsah ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine a dospel k záveru,
že zvýšenie výživného zo sumy 250 eur na sumu 450 eur mesačne je namieste. Vzhľadom k tomu, že
bol povinný zaviazaný na zvýšenú úhradu výživného, zároveň súd prvej inštancie rozhodol aj o dlžnom

výživnom za obdobie od podania návrhu 27.02.2024 do dňa rozhodnutia do 31.05.2025, ako aj o trovách
konania.

III. Obsah odvolania vyjadrení k odvolaniu

6. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec ako povinný voči celému
rozhodnutiu, pričom dôvodil tým, že nebol dostatočne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie a z
uvedeného skutkového stavu nebol prijatý aj správny právny záver. Samotné rozhodnutie súdu prvej
inštancie nie je dostatočne odôvodnené podľa ustanovenia § 220 CSP a zároveň nepodal rozsudok

odpovedenasamotnýdôvod,prečobolomesačnévýživnénaplnoletéhosynazvýšené.Rozsudokpodľa
odvolateľa je nepresvedčivý a navrhol ho preto v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie neskúmal dôkladne potreby navrhovateľa.
Bolo potrebné skúmať nielen povinnosť povinného, ale aj druhého rodiča - matky. Navrhol rozsudok
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K podanému odvolaniu povinného z platenia výživného podal vyjadrenie prostredníctvom právnej
zástupkyne oprávnený písomným stanoviskom zo dňa 05.08.2025, v ktorom argumentoval tým, že
žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa oprávneného odvolacie dôvody
označené povinným nie sú podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písmena f/, h/ CSP, neboli tieto dôvody

naplnené. Oprávnený má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho
posúdenia veci. Z podaného odvolania povinného je zrejmé jedine jeho nespokojnosť s rozhodnutím ako
takým, pričom nemôže byť dôvodom jeho odvolania to, že nesvedčí ani jednému z možných odvolacích
dôvodov. Odlišný názor povinného vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci k hodnoteniu dôkazov ako

aj úvahám súdu nie je dôvodom na to, aby odvolací súd v celom rozsahu rozhodnutie zrušil. Povinný
v podanom odvolaní poukazuje na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, nakoľko odôvodnenie napadnutého
rozsudku opomína absolútnym spôsobom argumentáciu jednak o tom, akými právnymi úvahami sa
súd spravoval, akým spôsobom vyhodnotil argumentáciu oprávneného a povinného a v zásade nie jemožné z odôvodnenia rozsudku vyvodiť odpovede na nastolené právne otázky a v neposlednom rade
nie je napadnutý rozsudok presvedčivý. K uvedeným výhradám oprávnený argumentuje, že rozsiahle
odôvodnenie napadnutého rozsudku rozhodne neopomína argumentáciu a samotné odôvodnenie prečo

došlo k zvýšeniu výživného je v bodoch 26 až 31 odôvodnenia rozsudku. Rozhodne nemožno súhlasiť
s odvolacou námietkou povinného, že v zásade nie je možné z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyvodiť odpovede na nastolené právne otázky. Nie je možné súhlasiť ani s odvolacou námietkou a
tvrdením, že odôvodnenie predstavuje všeobecne známu skutočnosť a že náklady na zabezpečenie
životných potrieb sa plynutím času zvyšujú. Zároveň poukázal oprávnený aj na to, že závery súdu viedli

k dôvodnosti podaného návrhu na zvýšenie výživného. Zmenili sa pomery tak na strane navrhovateľa
ako aj povinného, pričom oprávnený je toho názoru, že jednoznačne zrozumiteľne a preskúmateľne
zdôvodnil súd svoje rozhodnutie, ktoré aj dostatočne presvedčivo odôvodnil. Povinný v podanom
odvolaní apeluje na to, aby súd skúmal plnenie vyživovacej povinnosti nielen povinným, ale aj oboma
rodičmi, pričom uvádza, že vyživovaciu povinnosť k oprávnenému má aj matka, na čo nijako súd prvej
inštancie nereagoval. V nadväznosti na uvedené dôvody povinným poukazuje oprávnený na to, že

zákonnávyživovaciapovinnosťobochrodičovneznamenámechanickúrovnosťvakejsazjavnedomáha
povinný. Poukázal na ustanovenie § 62 ods. 2 a 4 Zákona o rodine a zároveň argumentoval vo vyjadrení,
že predmetom tohto konania je zvýšenie výživného zo strany povinného a nie zo strany matky. Matka na
rozdiel od povinného poskytuje oprávnenému osobnú starostlivosť, vedie domácnosť, v ktorej výlučne
žije oprávnený, obstaráva činnosti potrebné s denno-denným životom oprávneného, absolvuje s ním

všetky lekárske vyšetrenia, podporuje ho v štúdiu a trávi s ním všetok voľný čas. Matka poskytuje
oprávnenému starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza aj
výdavky spojené s chodom domácnosti, ktorej členom je aj oprávnení a čiastočne nefinančne pokrýva
aj výdavky na jeho ďalšie odôvodnené potreby. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je
preto zrejmé, že súdom určené zvýšené výživné zohľadňuje všetky zákonné kritériá a pravidlá a zásady

rozhodujúce pre určenie výšky výživného pre dospelé dieťa.

8. Na základe uvedených skutočností, pričom argumentuje oprávnený aj tým, že za mesiac jún bola zo
stranypovinnéhopoukázanásuma250eurmesačne,nie450euradlžnévýživnémudoposiaľneuhradil.
Záverom oprávnený uvádza, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej

právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, s predstavami, preberal a riadil sa
ňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovarozhodolvsúladesjehovôľou
a požiadavkami. Poukázal pritom aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I.
ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03 bez akéhokoľvek zdôvodnenia. S poukazom na uvedené dôvody
ma oprávnený za to, že odvolanie povinného otca nie je dôvodné a preto navrhol odvolaciemu súdu,

aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, zákonný a presvedčivý v súlade s ustanovením
§ 387 CSP potvrdil.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej ako odvolací súd) po zistení, že odvolanie bolo podané včas v zmysle
ustanovenia § 362 ods. 1 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, do ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti s poukazom na ustanovenie § 127 a § 363 CSP a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti
rozsahom s poukazom na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania v súlade s § 66 CMP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP dospel k záveru, že rozsudok v jeho
napadnutých častiach a súvisiacich výrokoch je potrebné potvrdiť v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1

CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny a zákonný.

10. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výrokoch napadnutého rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého
vychádzal a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav
opätovne opakoval respektíve znovu uvádzal v rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje ani právne

závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, pretože sa s týmito v celom rozsahu
stotožňuje. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok a určuje spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom, pričom
vytvára ich organickú jednotu“. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zisteniaa stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (poukaz na uznesenie Najvyššieho súdu NS SR
sp.zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho

súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08 a
IV.ÚS 372/08).

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia svoje ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd argumentuje tým, že súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné na oprávneného

zo sumy 250 eur, ktorá bola určená rozsudkom zo dňa 20.05.2021 na sumu 450 eur mesačne od
27.02.2024 do budúcna, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Pri určení výšky
vyživovacej povinnosti vychádzal súd prvej inštancie z vyčíslených odôvodnených potrieb oprávneného
z výživného a z možností, schopností a majetkových pomerov povinného z výživného. Súd na
príjem povinného aplikoval ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o rodine a ustálil, že je pre potreby

určenia výšky výživného bezpochyby potrebné vychádzať z príjmu, ktorý dosahuje otec na základe
predložených listinných dôkazov o výške priemernej mesačnej mzdy za obdobie od podania návrhu
až do rozhodnutia teda od februára 2024 až do mája 2025. Súd vzhľadom na vzdelanie, pracovné
možnosti, schopnosti povinného a ustálil, že je v jeho možnostiach a schopnostiach z uvedeného
príjmu bez pochyby platiť stanovenú výšku výživného, a to predovšetkým s dôrazom, že od septembra

2023 je oprávnený v celodennej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje jeho celoživotné potreby ako aj
štúdium a mimoštudijné potreby. Predovšetkým vychádzal odvolací súd z úvahy súdu prvej inštancie, s
ktorou sa bezpochyby stotožňuje a argumentuje tým, že odvolacie dôvody v tejto časti, ktorou napáda
povinný samotné odôvodnenie rozhodnutia ako aj preskúmateľnosť samotného rozhodnutia posúdil
ako nedôvodné odvolacie námietky. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal

všetkými okolnosťami preto, aby mohol konštatovať, že zvýšenie výživného tak ako ho navrhoval
oprávnený je dôvodné. Súd vykonal pojednávania, ktorých sa síce nezúčastnil oprávnený, avšak na
otázky povinného odpovedal v písomnom vyjadrení zo dňa 08.03.2025, kde argumentoval tým, že
preukázal do akej výšky sú hradené jeho mesačné náklady zo strany matky a argumentoval ďalej aj tým,
že ako osoba žijúca s matkou v jednej domácnosti je povinná zdieľať aj všetky poplatky, ktoré súvisia s

bytom, všetky náklady a služby spojené s bývaním vo výške 264,- eur, pričom preddavok na elektrinu je
vo výške 49,- eur mesačne a na základe poplatku za internet je potrebné sa zaoberať aj výškou 28,- eur
na televíziu a internet. Zároveň poukázal na výdavky na drogériu, hygienické, pracie potreby, výdavky
na bežné fungovanie v domácnosti, ako aj na poistné domácnosti, daň a všetky poplatky, ktoré súvisia s
užívaním bytu. Zdôvodnil jeho mesačné osobné výdavky na stravu ako aj na všetky poplatky súvisiace

so školou, mimoškolskou činnosťou, cestovaním ako aj liekmi a samotnými výdavkami na knihy, dary a
poplatky v školskej posilňovni ako aj na stužkovú slávnosť, na ktorú sa zbierajú v triede, nakoľko je od
septembra 2025 už v maturitnom ročníku.

13. Súd prvej inštancie na základe príjmových a majetkových pomerov otca v čase konania, kedy bol

zamestnaný v spoločnosti Z. s.r.o. a jeho čistý príjem za obdobie marec 2024 až marec 2025 bol
priemerne mesačne vo výške 2.785 eur z uvedenej sumy vychádzal správne a v súlade aj s Metodikou
ministerstva spravodlivosti SR pre určenie výživného, podľa ktorého určil súd primerané výživné vo
výške 450 eur na osobu oprávneného.

14. Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že z rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 20.
mája 2021 pod sp.zn. 41P/1/2021 vyplýva, že súd prvej inštancie manželstvo rodičov oprávneného
rozviedol a na čas po rozvode schválil dohodu rodičov o úprave práv a povinností, na základe ktorej boli
maloleté deti M. O. zverení do striedavej osobnej starostlivosti a zo strany otca bola určená vyživovacia
povinnosť 250 eur na každé dieťa. Od roku 2021, kedy bol rozsudok súdu prvej inštancie vydaný sa

pomery tak na strane oprávneného ako aj na strane povinného zmenili do takého rozsahu, že na základe
podaného návrhu zo dňa 27.02.2024 rozhodol súd prvej inštancie o zvýšení výživného na oprávneného
M. nar. XX.XX.XXXX zo sumy 250 eur na sumu 450 eur. Odvolací súd pritom argumentuje tým, že súd
prvej inštancie zvýšil výživné na oprávneného a pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal zvyčíslených odôvodnených potrieb oprávneného a z výživného a možností, schopností a majetkových
pomerov povinného z výživného, ale hlavne z toho, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o
M. sa zmenila od septembra 2023 na výlučnú starostlivosť zo strany matky.

15. Povinný z výživného pokiaľ napáda nepresvedčivosť, nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia vo
vzťahu k ustálenej výške výživného, pričom súd prvej inštancie uvedenú výšku výživného dostatočným
spôsobom odôvodnil vo svojom rozhodnutí s poukazom na body 13 až 14, ako aj v bodoch 26 až 30, v
ktorých bezpochyby vyplýva oprávnenosť postupu súdu prvej inštancie pri zvýšení výživného ako aj pri

určení dlžného výživného zo strany povinného otca. Pre určenie rozsahu zvýšeného výživného na dieťa
odvolací súd ustálil uvedenú výšku zo strany povinného na základe predložených mesačných príjmov
zamestnávateľa povinného spoločnosti Z. s.r.o..
Základné pravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ustanovení § 75 zákona o rodine sa
vzťahujúnavšetkydruhyvyživovacíchpovinnostíapríspevkov,pričomjedlhoročnouzaužívanoupraxou
v súdnych konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem z ročného príjmu, ktorý

sa stanoví z uvedených mesačných príjmov v priemere. Odvolací súd nad rámec uvedeného dopĺňa,
že princíp samotného ustálenia mesačného príjmu povinného vyplýva z jeho reálneho príjmu, ktorý
dosahuje za skúmané obdobie, pričom odvolací súd preto dáva do pozornosti, že vyčíslenie samotného
mesačného príjmu povinného otca bolo smerodajné pre určenie výšky zvýšenia mesačného výživného
na osobu oprávnenú.

16.Odvolacienámietkypovinnéhovočirozsudkusúduprvejinštancienemalivplyvnasprávnosťzáverov
preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd nevzhliadol v odvolacích
námietkach dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku, prípadne na zrušenie napadnutého rozsudku tak
ako to navrhoval povinný o odvolaní.

17. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny a zákonný potvrdil. Odvolací súd má za to,
že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutočný stav veci na základe vyšetrovacej metódy,
ktorou je oprávnený súd prvej inštancie zisťovať všetky skutočnosti potrebné pri určení vyživovacej

povinnosti a na základe dostatočne zisteného skutočného stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom
rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 1, 2 CSP. Predmetný
rozsudok má náležitosti, na základe ktorých odvolací súd mohol preskúmať samotné rozhodnutie ako
vecne správne a zákonné.

18. Povinný z výživného namietal celý rozsah rozsudku to znamená, že aj dlžné výživné, pričom
odvolací súd prihliadal na to, že aj napriek vydanému rozhodnutiu súdu prvej inštancie nedošlo k plneniu
vyživovacej povinnosti vo zvýšenej miere a nedošlo ani k zaplateniu dlžného výživného. Preto odvolací
súd sa plne stotožnil s dôvodmi, ako aj s určením dlžného výživného a samotnej povinnosti uhradiť
uvedené dlžné výživné do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

19. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP v spojení s ustanovením §
58CMPtak,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania.Vpreskúmavanejveciodvolací
súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov podľa § 55 CMP.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).