Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200629
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200629.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Berthotyovej,PhD.ačlenovsenátuJUDr.MariánaTrenčanaaprof.JUDr.JurajaVačoka,PhD.,vprávnej
veci žalobcu: (sťažovateľa): M&B GROUP, s.r.o., so sídlom: Trieda KVP 1, 040 23 Košice, IČO: 46 306
820,právnezastúpený:BENČÍK&PARTNERS,s.r.o.,sosídlom:AurelaStodolu12,Prešov,IČO:36860
441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101088302/2020 zo dňa 25.06.2020, v
konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. KE-7S/173/2020
- 107 zo dňa 24. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za
zdaňovacie obdobie február 2013. Z kontroly bol vyhotovený protokol č. 9801401/5/824460/2014/KOV
zo dňa 04.03.2014.
2.Správcadanerozhodnutímč.9801401/5/2216579/2014/KOVz26.05.2014akoprvostupňovýsprávny

orgán určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 27.640 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie február 2013 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 1100303/1/384970/2014/14008 z 28.08.2014 zrušilo
rozhodnutie správcu dane č. 9801401/5/2216579/2014/KOV z 26.05.2014 a vec mu vrátilo na ďalšie
konanie a rozhodnutie.
3. Správca dane rozhodnutím č. 359006/2015 zo dňa 28. apríla 2015 opakovane určil žalobcovi rozdiel

v sume nadmerného odpočtu 27.640 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február
2013 a toto rozhodnutie bolo následne potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 1299745/2015 zo dňa 17.
augusta 2015.
4. Vo vzťahu k predmetu prieskumu z uvedených rozhodnutí vyplynulo, že správca dane neuznal právo
na odpočítanie dane v celkovej sume 27.640 eur
· z faktúry evidovanej pod č. 17/13 zo dňa 7. februára 2013 vyhotovenej spoločnosťou BO-FOOD, s.r.o.,
Blatné Remety 30, IČO: 36597511, na základe kúpnej zmluvy číslo 1/13 zo dňa 7. februára 2013 za

nákup stavebného pozemku, katastrálne územie K., LV č. XXXXX, parcela číslo XXXX/XX v celkovej
sume 163.200 eur z toho základ dane 136.000 eur a DPH v sume 27.200 eur,
· z faktúry č. 02022013 zo dňa 11. februára 2013 vyhotovenej spoločnosťou M&A GROUP, s.r.o.
Záhradná 21, Trebišov, IČO: 46 291 946, evidovanej pod číslom 18/2013 na základe Mandátnej zmluvyzo dňa 15. januára 2013 za sprostredkovanie a jednanie obchodu v celkovej sume 2.640 eur z toho
základdane2.200euraDPHvsume440eur,pričomtentonároknebolpredmetomodvolaciehokonania.
5. Z rozhodnutia žalovaného č. 1299745/2015 zo dňa 17. augusta 2015 v spojení s rozhodnutím

správcu dane č. 359006/2015 zo dňa 28. apríla 2015 vyplynulo, že finančné orgány uzavreli, že v
uvedenom prípade došlo, s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax,
k zneužitiu práva na odpočítanie dane. Konštatovali, že v okolnostiach nimi posudzovanej veci išlo o
umelý charakter zdaniteľných obchodov s cieľom získať daňovú výhodu, uplatniť právo na odpočítanie
dane z umelého plnenia a čerpať nadmerný odpočet. Konkrétne žalovaný uviedol, že v tomto prípade

zistenia správcu dane o prevodoch nehnuteľností medzi subjektami: Anna Bučková - BO-FOOD s.r.o.
(konateľka Bibiána Bučková) - GOLD ROSE, s.r.o. - BO-FOOD s.r.o. (konateľka Bibiána Bučková) - M&B
GROUP, s.r.o. (konateľ Milan Bučko) poskytujú celok objektívnych prvkov, ktoré preukazujú, že tento
vzťah BO-FOOD s.r.o. (konateľka Bibiána Bučková - matka Milana Bučka, ktorý je konateľom žalobcu a
teda spoločnosti M&B GROUP, s.r.o.) - žalobca (konateľ Milan Bučko - syn konateľky BO-FOOD s.r.o.)
bol účelovo vytvorený, napriek formálnemu dodržaniu zákonných podmienok, s cieľom získania daňovej

výhody, ktorá spočívala v získaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
6. Na základe žaloby podanej žalobcom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp.
zn. 7S/137/2015 z 9. júna 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“), ktorý bol potvrdený rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2Sžfk/10/2016 zo 17. apríla
2019 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“), zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1299745/2015 zo dňa

17. augusta 2015 ako aj rozhodnutie správcu dane č. 359006/2015 zo dňa 28. apríla 2015 a vec vrátil
na ďalšie konanie.
7. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku krajského súdu správny súd sa stotožnil so žalobnou námietkou,
že samotné personálne prepojenie právnických osôb samo o sebe nepreukazovalo zneužitie práva.
Taktiež sa správny súd stotožnil s názorom žalobcu, že vo veci bolo dôležité vyhodnotiť predložené

znalecké posudky a uzavrel, že reálna cena prevádzaných pozemkov mala byť známa aj správcovi
dane, a preto bolo jeho povinnosťou si preveriť, či obsah znaleckého posudku o reálnosti vypracovaných
cien bol v súlade s platnými cenovými predpismi. V závere uzavrel, že vzhľadom na rozpor v cene
nadobúdanýchpozemkov,budevďalšomkonanípotrebnézaoberaťsasprávnymurčenímrozdieludane
za zdaňovacie obdobie február 2013, s prihliadnutím na reálne ceny prevádzaného pozemku na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 7. februára 2013.
8. Po vrátení veci správcovi dane tento pokračoval vo vyrubovacom konaní a vykonal ďalšie
dokazovanie. Dňa 4. marca 2020 správca dane oboznámil žalobcu s vykonanými úkonmi v rámci
vyrubovacieho konania. Ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 4. marca 2020 (na č.
l. 125 administratívneho spisu, pozn.) správca dane uviedol, že vychádzajúc z rozsudkov Európskeho

súdneho dvora, vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží zamietnuť zdaniteľnej osobe pri dodaní v
rámci spoločenstva, uplatnenie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, práva na oslobodenie od
tejto dane alebo práva na vrátenie tejto dane a to aj ak neexistujú ustanovenia vnútroštátneho práva
upravujúce takéto zamietnutie, ak sa na základe objektívnych okolností preukázalo, že táto zdaniteľná
osoba vedela alebo mala vedieť, že transakciou uvedenou ako základ dotknutého práva sa podieľala

na podvode v oblasti dane z pridanej hodnoty, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní.
9. Správca dane rozhodnutím č. 141246/2020 zo dňa 17. marca 2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) opakovane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 27.640 eur na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013. Na základe žalobcom podaného odvolania
žalovaný rozhodnutím č. 101088302/2020 zo dňa 25.06.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)

potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.
10. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správcu dane, správne orgány mali po vrátení veci na ďalšie konanie za preukázané, že zo
stranyžalobcuišloovedomézapojeniesadopodvodnéhokonania,ktoréhovýsledkommalobyťvrátenie
nadmerného odpočtu. Konkrétne správca dane na str. 67 prvostupňového rozhodnutia poukázal a to

práve v súvislosti so zistením, že zdaniteľné plnenie, ktoré sa malo uskutočniť medzi žalobcom a jeho
dodávateľom, z ktorého si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane, je spojené s daňovým podvodom.
Svoje rozhodnutie odôvodil aj na pozadí rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04
a C-440/04 účastníkov Axel Kittel a Recolta Recycling. V závere správca dane uviedol, že s ohľadom
na zistené a preukázané okolnosti žalobca nemôže úspešne tvrdiť, že o daňovom podvode nevedel

alebo nemohol a nemal ako vedieť, keďže na uvedených transakciách sa zúčastnili osoby majetkovo
a personálne prepojené, kde konateľkou spoločnosti, ktorá mala uskutočniť dodanie pre žalobcu bola
matka konateľa tejto spoločnosti, ktorá žalobcu zastupovala aj pri výkone daňovej kontroly. Žalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 20, pozn.) poukázal na skutočnosť, že správca danedeklarovaný nárok žalobcu na odpočítanie dane v sume 27.640 eur z faktúr vyhotovených prepojenými
spoločnosťami neuznal, keď opodstatnene a logicky dospel k záveru o účasti žalobcu na daňovom
podvode, o ktorom žalobca vedel, respektíve mohol a mal vedieť. Konštatoval, že tento záver správcu

dane má oporu v zaobstaraných a vykonaných dôkazoch. Žalovaný poukázal na konkrétne skutočnosti
zistené správcom dane preukazujúce existenciu daňového podvodu v preverovanom prípade na
základe, ktorých považoval námietky žalobcu za neopodstatnené.
II. Konanie pred správnym súdom
11. Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. KE-7S/173/2020

- 107 zamietol správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP, ako nedôvodnú. Právne posúdenie veci
správnym súdom možno v podstatných častiach zhrnúť nasledovne:
· správny súd mal za preukázané, že správne orgány po vrátení veci na ďalšie konanie dospeli k záveru
o účasti žalobcu na daňovom podvode, na rozdiel od pôvodného záveru o zneužití práva na odpočítanie
dane žalobcom,
· žalobca v podanej žalobe nevzniesol žiadne konkrétne námietky, ktoré by reflektovali na zmenu záveru

správnych orgánov o účasti žalobcu na daňovom podvode,
· pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nerešpektovania záväzného názoru v rozsudku najvyššieho
súdu, keď správca dane podľa žalobcu len formálne uposlúchol pokyn najvyššieho súdu a do konania
síce prizval znalca, ale napokon neprihliadol na obsah žiadneho z troch znaleckých posudkov, podľa
správnehosúdutátonámietkaniejedôvodná,pretoževzhľadomnazmenuskutkovéhostavuaposúdení

konania žalobcu ako účasti na daňovom podvode, bolo bez významu zaoberať sa hodnotou pozemku
podľa znaleckých posudkov; žalovaný pri vydávaní rozhodnutia neporušil ustanovenie § 191 ods. 6 SSP
· k námietke žalobcu, že správca dane mu mal priznať odpočet DPH minimálne v alikvotnej výške
(68,6%) z uplatneného odpočtu DPH správny súd uviedol, že v prípade, ak sa preukáže, že právo na
odpočítanie DPH bolo uplatnené podvodne, dochádza k zamietnutiu odpočítania DPH zo zdaniteľného

obchodu v celom jeho rozsahu,
·správnysúdvreakciinanámietkužalobcu,žežalovanýneuvádzaodkaznazákonnéustanovenie,ktoré
malo byť zo strany žalobcu porušené, uviedol, že tento argument sa nezakladá na pravde s poukazom
na str. 19 napadnutého rozhodnutia žalovaného, kde žalovaný označil ustanovenie § 3 ods. 6 daňového
poriadku v spojení s § 49 zákona o DPH,

· pokiaľ žalobca namietal, že k údajnému umelému navýšeniu ceny pozemku nedošlo, a preto nemožno
hovoriť o podvodnom konaní, správny súd uviedol, že táto skutočnosť nebola samostatne relevantná,
pretože účasť žalobcu na daňovom podvode bola identifikovaná na základe radu skutočností, ku ktorým
žalobca nevzniesol žiadne námietky,
· k námietke žalobcu o porušení ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, keď nebol

informovanýovýsluchuznalcaX..S.N.dňa12.02.2020správnysúduviedol,žesprávcadanevuvedený
deň oboznámil znalca s tým, že je potrebné doplniť skutočnosti uvedené v žiadosti o vyhotovenie
znaleckého posudku zo dňa 08.01.2020 a súčasne poskytol znalcovi kópie dokladov, z čoho je zrejmé,
že nešlo o výsluch znalca, a to bez ohľadu na správcom dane zvolenú formu úkonu; nad rámec toho
správny súd dodal, že podstata napadnutého rozhodnutia nie je založená na výsledku tohto znaleckého

dokazovania, a preto je táto námietka bez právneho významu,
· správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že sa správca dane nedostatočne vysporiadal s
námietkou zaujatosti voči konkrétnym zamestnancom, pretože táto námietka nespĺňala náležitosti podľa
§ 60 ods. 4 daňového poriadku.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

12. Žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu,
že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).
Napadnutý rozsudok správneho súdu navrhol zmeniť tak, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

13. Kasačnú sťažnosť možno zosumarizovať nasledovne:
· správny súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal so žalobnými námietkami a bez dostatočného
zdôvodnenia sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného, čím zaťažil rozsudok vadou
nepreskúmateľnosti,
· sťažovateľ opakovane namieta nerešpektovanie záväzného názoru najvyššieho súdu; podľa názoru

sťažovateľa správny súd nesprávne uviedol, že došlo k zmene skutkového stavu, ale iba k zmene
právneho stanoviska správcu dane,
· správca dane iba formálne reflektoval záväzný pokyn najvyššieho súdu, keď do daňového konania
prizval znalca X.. S. N., na ktorého znalecký posudok neprihliadal,· sťažovateľ namieta, že správca dane založil svoje pochybnosti na skutočnostiach, ktoré sa týkajú
výlučne personálneho a kapitálového prepojenia osôb v dodávateľskom reťazci,
· sťažovateľ nebol o zmene právnej kvalifikácie upovedomený až do posledného ústneho pojednávania,

a preto nemal možnosť sa k tejto zmene právnej kvalifikácie vyjadriť, ani v tejto súvislosti predkladať
dôkazy,
· účasť sťažovateľa na daňovom podvode nebola podložená objektívnymi skutočnosťami; s poukazom
na rozsudok SD EÚ vo veci C-610/19 Vikingo namieta, že správca dane nevykonal žiadne dokazovanie
vo vzťahu k preukázaniu vedomosti sťažovateľa o účasti na daňovom podvode,

·postupsprávcudaneprivykonaníústnehopojednávaniasoznalcomX..S.N.dňa12.02.2020,oktorom
nebol sťažovateľ upovedomený a na ktorom nemohol znalcovi klásť otázky je v rozpore s § 45 ods. 1
písm. e) a § 25a ods. 2 daňového poriadku; ak nešlo o výsluch znalca, mal správca dane spísať iba
úradný záznam.
14. Žalovaný navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť a k jej obsahu uviedol nasledovné:
· správca dane rešpektoval názor najvyššieho súdu o potrebe vykonania ďalšieho znaleckého

dokazovania; keďže v ďalšom vyrubovacom konaní vyšli najavo ďalšie skutočnosti, ktoré viedli správcu
dane k zmene právneho posúdenia preverovanej transakcie, správca dane sa už v tomto ďalšom
vyrubovacom konaní nezaoberal genézou a vývojom kúpnej ceny preverovaného pozemku, ani jej
reálnosťou,
· k námietke sťažovateľa o nemožnosti sa vyjadriť k zmene právnej kvalifikácie, poukázal žalovaný

na to, že i. sťažovateľ doručil správcovi dane doklady o zápočte záväzku sťažovateľa voči spoločnosti
BO-FOOD, s.r.o. v sume 260.200 eur (faktúry za pozemok, projekt, práce z roku 2013) a pohľadávky
sťažovateľa v rovnakej sume (finančná zábezpeka z roku 2012) až dňa 22.01.2020, ii. sťažovateľ
zároveň nepredložil kompletný účtovný denník za rok 2013 a iii. o uvedenej zmene bol sťažovateľ
upovedomený na ústnom pojednávaní dňa 04.03.2020,

· aj keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí výslovne neaplikoval tzv. Axel Kitell test existencie daňového
podvodu, žalovaný má za to, že v preverovanom prípade boli jeho jednotlivé kroky naplnené, a to z
dôvodov, že i. priamy dodávateľ sťažovateľa z obchodu so sťažovateľom daň na výstupe v sume 27.200
eur neodviedla do štátneho rozpočtu a sťažovateľ si uplatnil daň na vstupe v tejto sume (objektívny
test), ii. existovalo personálne prepojenie medzi spoločnosťami v obchodnom reťazci a z radu ďalších

skutočností vyplynul záver o vedomosti o účasti na daňovom podvode (vedomostný test) a iii. opatrenia
na zamedzenie účasti na podvode neboli logicky prijaté z dôvodu vedomého podvodného konania.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná
sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je

prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
16. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

17. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. apríla 2023, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 4/2023 pod č. 63/2023 ZNSS) pre posúdenie
skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o pripustení
uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z

rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). Odborná literatúra (napr. Rakovský, P. Daňový podvod
a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá
konštruuje do štyroch otázok, ktoré si vo svojej rozhodovacej činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd
SR (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/52/2020 zo dňa 26.05.2022):
1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?

2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?

18. Vyššie uvedené otázky musia byť kumulatívne zodpovedané kladne. Dôkazné bremeno pri
preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie vyššie opísaného Axel Kittel testu) zaťažuje
správcu dane. Úlohou správcu dane je teda pri odmietnutí odpočtu DPH z dôvodu účasti daňového
subjektu na daňovom podvode kladne zodpovedať vyššie uvedené otázky a preukázať ich.19. Pokiaľ ide o zodpovedanie prvej otázky, v prejednávanej veci bolo preukázané, že priamy dodávateľ
sťažovateľa, spoločnosť BO-FOOD, s.r.o. z obchodu so sťažovateľom neodviedla daň na výstupe v
sume 27.200 eur. Sťažovateľ si zároveň uplatnil právo na odpočítanie dane na vstupe v tejto sume, čím

došlo k daňovému úniku.
20. Daňový únik musí byť dôsledkom podvodného konania, ktorého účelom je daňové zvýhodnenie
(porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26. októbra 2022). Pri
posudzovaní tejto otázky je nevyhnutné vziať na zreteľ skutkové okolnosti prípadu a vyhodnotiť spornosť
zdaniteľného obchodu, ku ktorej prispieva napríklad nezverejňovanie účtovných závierok či dokladov,

absencia písomnej zmluvy pri rozsiahlom obchode, nízka marža, neobvyklá cena a podobne. Správca
dane a žalovaný v tejto súvislosti poukázali na tieto skutočnosti, ktoré preukazujú podvodné konanie
sťažovateľa:
· sťažovateľ a dodávateľská spoločnosť BO-FOOD, s.r.o. sú personálne aj majetkovo prepojené
spoločnosti - jediným konateľom a spoločníkom žalobcu je Ing. Milan Bučko, MBA, jedinou konateľkou
a spoločníčkou priamej dodávateľskej spoločnosti BO-FOOD, s.r.o. je Bibiána Bučková - matka Ing.

Milana Bučka, MBA, ktorá bola počas daňovej kontroly aj splnomocnenou zástupkyňou žalobcu,
· spoločnosť BO-FOOD, s.r.o. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2013 od spoločnosti GOLD
ROSE, s.r.o. opäť kúpila preverovanú nehnuteľnosť, vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa
06.02.2013 a už dňa 07.02.2013 spoločnosť BO-FOOD, s.r.o. uzatvorila so sťažovateľom Kúpnu zmluvu
č. 1/13, v ktorej bol dohodnutý neštandardný spôsob platby, keď dňom podpísania zmluvy mala byť

spoločnosti BO-FOOD, s.r.o. vyplatená len suma 5.000,00 eur, zvyšná suma 158.200,00 eur mala byť
vyplatená do 5 rokov,
· sťažovateľ správcovi dane nepredložil kompletný účtovný denník za rok 2013, ale iba tie strany, ktoré
sa mali týkať preverovanej obchodnej transakcie - nákupu pozemku,
· sťažovateľ predkladal denníky pokladne, v ktorých jednotlivé čísla dokladov dokladujúcich výbery

hotovosti z pokladne boli rôzne,
·spoločnosťBO-FOOD,s.r.o.k31.12.2013nevykazovalavúčtovnýchvýkazochzarok2013pohľadávky
voči žalobcovi a žalobca k 31.12.2013 neevidoval voči spoločnosti BO-FOOD, s.r.o. záväzky vyplývajúce
z neuhradenia sumy za nákup pozemku v sume 158.200,00 eur,
· až v ďalšom vyrubovacom konaní sťažovateľ predložil doklady, v zmysle ktorých mal byť už dňa

31.07.2013vykonanýzápočetzáväzkovapohľadávokmedzižalobcomaspoločnosťouBO-FOOD,s.r.o.
v sume 260.200 eur vyplývajúci z toho, že v roku 2012 mala byť spoločnosti BO-FOOD, s.r.o. žalobcom
poskytnutá finančná zábezpeka v sume 260.200 eur,
· všetky tieto dodatočne tvrdené transakcie mali medzi prepojenými spoločnosťami prebiehať len v
hotovosti, napriek tomu, že bol v platnosti zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti,

· napriek tomu, že kúpna cena pozemku mala byť spoločnosti BO-FOOD, s.r.o. podľa dodatočne
predložených dokladov uhradená už v roku 2012, bol v Kúpnej zmluve č. 1/13 dohodnutý termín
splatnosti zvyšnej sumy (158.200,00 eur) za pozemok do 07.02.2018,
· sťažovateľ skutočnosť o úhrade kúpnej ceny pozemku vzájomným započítaním nespomenul počas
daňovej kontroly, vyrubovacích konaniach, ale ani v prvom konaní pred súdom,

· znalec v odbore účtovníctvo sa o obchodoch spoločnosti BO-FOOD, s.r.o. so sťažovateľom vyjadril ako
o transakciách podozrivých a sporných, o ktorých nebolo účtované tak, ako to právne predpisy vyžadujú.
21. Podľa názoru kasačného súdu, vyššie popísané skutočnosti, jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach, jednoznačne nasvedčujú, že daňový únik nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia
dane, ale dôsledkom snahy o získanie daňovej výhody.

22. Na tretiu otázku je potrebné rovnako odpovedať kladne, pretože v prejednávanej veci došlo k
neodvedeniu dane na výstupe u priameho dodávateľa žalobcu a uplatneniu práva na odpočet dane
samotným sťažovateľom. V posudzovanom prípade všetky skutočnosti naznačujú aktívnu a úmyselnú
účasť sťažovateľa na daňovom podvode.
23. Pokiaľ ide o posúdenie, či sťažovateľ vedel alebo mohol a mať vedieť o podvodnom konaní, možno

uviesť, že sťažovateľ bol priamo zapojený do podvodného zdaniteľného obchodu, a preto jeho vedomosť
o účasti na daňovom podvode je nepochybná.
24. Možno prisvedčiť námietke sťažovateľa, že v prejednávanej veci nedošlo k zmene skutkového stavu,
ale iba k rozsahu jeho zistenia zo strany správnych orgánov a k zmene právnej kvalifikácie konania
sťažovateľa. Zo strany správneho súdu však išlo len o terminologickú nepresnosť, ktorá nemá vplyv na

zákonnosť jeho rozhodnutia.
25. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa údajného len formálneho splnenia záväzného pokynu najvyššieho
súdu vzťahujúceho sa na potrebu vykonania ďalšieho znaleckého skúmania, kasačný súd v názorovej
zhode so správnym súdom uvádza, že po zistení ďalších skutočností, popísaných v bode 20. tohtorozsudku, nebolo nevyhnutné prihliadať na výsledky znaleckého dokazovania týkajúceho sa určenia
hodnoty pozemku. Hodnota pozemku totiž nebola v kontexte ďalších skutočností relevantná pre
posúdenie účasti sťažovateľa na daňovom podvode. V tej súvislosti je potrebné vyhodnotiť ako

nedôvodnú i námietku sťažovateľa, že správca dane založil pochybnosti výlučne na personálnom a
kapitálovom prepojení osôb figurujúcich v dodávateľskom reťazci.
26. Námietka smerujúca k údajnému porušeniu ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku,
ku ktorému malo dôjsť v dôsledku zmeny právnej kvalifikácie konania sťažovateľa, s ktorou bol
oboznámený až na poslednom ústnom pojednávaní je tiež nedôvodná. Zmena právnej kvalifikácie bola

totiž odôvodnená zmenou rozsahu zisteného skutkového stavu, keď správca dane nadobudol nové
poznatkynapodkladepredloženejdokumentácie.Správcadanenáslednebezodkladneozmeneprávnej
kvalifikácie sťažovateľa informoval.
27. Vykonanie ústneho pojednávania so znalcom X.. S. N. dňa 12.02.2020, bez predchádzajúceho
upovedomenia sťažovateľa o jeho konaní, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pretože
záver správcu dane o účasti sťažovateľa na daňovom podvode je podložený dostatočným množstvom

iných dôkazov, ktoré samostatne tento záver preukazujú. Súvisiaca kasačná námietka sťažovateľa preto
nie je dôvodná.
28. Kasačný súd, na základe vyššie uvedeného, dospel k záveru, že kasačné námietky neboli spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, a preto rozhodol v súlade s § 461
SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.

29. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľom (žalobcom)
náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní neboli úspešní. Kasačný súd nepriznal trovy konania
ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný
súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej

vety SSP priznané.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.