Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 26C/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623202375
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Orlai

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6623202375.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.

s., IČO: 313 35 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava - Ružinov 829 48, zastúpeného KUBINEC &
PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 851 574, so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanej: N. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X/XX, XXX XX Y. V., zastúpenej JUDr.
Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa XX. XX. XXXX, zapísaná do katastra
nehnuteľností pod číslom U. - XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX v časti, ktorou bolo zriadené vecné

bremeno v prospech žalovanej, spočívajúce v práve doživotného užívania k nehnuteľnostiam parc. č.
XXX, XXX, stavba rodinného domu súp. č. X na parc. č. XXX, evidované na LV č. XX pre k. ú. a obec
Y. V. j e voči žalobcovi právne n e ú č i n n á .

Žalobcovi sa proti žalovanej p r i z n á v nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2023 sa žalobca proti žalovanej domáhal určenia neúčinnosti
právneho úkonu voči žalobcovi - Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX, zapísanej
do katastra nehnuteľností pod č. U.-XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, v časti ktorou bolo zriadené vecné

bremeno v prospech žalovanej, spočívajúce v práve doživotného užívania k nehnuteľnostiam parc.
č. XXX, XXX, stavba rod. dom súp. č. X na parc. č. XXX evidovaných na LV č. XX, pre k. ú. a
obec Y. V.. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX
X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX (Zmluva o úvere I) uzatvorenej
medzi žalobcom a K.. V. Š., nar. XX.XX.XXXX a N. Š., nar. XX.XX.XXXX (rodičia žalovanej), obaja
bytom I. X/XX, XXX XX Y. V. poskytol žalobca medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 9.427,00
Eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere bola uzatvorená Záložná

zmluva na nehnuteľnú vec zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe záložnej zmluvy bolo zriadené záložné
právo zapísané na liste vlastníctva pod vkladom U. XXXX/XX a to na nehnuteľnosť evidovanú na
liste vlastníctva č. XX, k. ú. Y. V.. Na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX
a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX (Zmluva o úvere II) uzatvorenej medzi
žalobcom a rodičmi žalovanej poskytol žalobca medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 58.090,36
Eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere bola uzatvorená Záložná
o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe záložnej zmluvy bolo

zriadené záložné právo na nehnuteľnosti zapísané na predmetnom liste vlastníctva pod vkladom U.
XXXX/XXXX. Nakoľko si dlžníci napriek upomínaniu zo strany žalobcu neplnili zmluvné povinnosti
splácať úver vyplývajúci zo zmlúv o úvere riadne a včas, vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru
vyplývajúcehozoZmluvyoúvereI.dňaXX.XX.XXXXanásledneúveruvyplývajúcehozoZmluvyoúvereII dňa XX.XX.XXXX. Žalobca po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úverov požadoval okamžité vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov. Dlžníci dňa 14.10.2016 uznali dlh vyplývajúci zo Zmluvy o úvere
I, čo do dôvodu a výšky. Keďže dlžníci aj napriek výzvam dlh vyplývajúci zo Zmluvy o úvere II neuhradili,

uplatnil si žalobca svoj nárok vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere podaním žaloby o zaplatenie
60.185,34 Eur dňa 16.10.2018 na Okresný súd Veľký Krtíš, ktorý dňa 13.06.2019 vydal rozsudok č. k.
12Csp/189/2018 - 145 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Co/4/2019 - 178
zo dňa 26.11.2019, právoplatný dňa 16.12.2019 a vykonateľný dňa 20.12.2019. Uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 16.12.2021, sp. zn. 2OdK/474/2021 bol na majetok dlžníka - N. Š., nar.

XX.XX.XXXX,bytomI.X/XX,XXXXXY.V.vyhlásenýkonkurz.UzneseniebolozverejnenévObchodnom
vestníku MS SR č. XXX/XXXX pod č. záznamu V. dňa XX.XX.XXXX. Žalobca si ako veriteľ prihlásil dňa
20.06.2022 do konkurzného konania sp. zn. 2OdK/474/2021 pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere
I ako zabezpečenú pohľadávku prihláškou pohľadávky por. č. 1 a pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o
úvere II ako zabezpečenú pohľadávku prihláškou pohľadávky por. č. 2. Zo správcovského spisu bolo
zistené, že dňa XX.XX.XXXX bolo Zmluvou o zriadení vecného bremena zriadené k nehnuteľnosti vecné

bremeno - právo doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech žalovanej, ktorá je blízkou osobou v
zmysle ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
dcérou dlžníkov. Na liste vlastníctva č. XX, k. ú. Y. V. bolo predmetné vecné bremeno zapísané vkladom
U.- XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Zo správcovského spisu bolo ďalej zistené, že v konkurznom konaní
bola dňa 05.06.2023 znaleckým posudkom č. XX/XXXX stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti na

sumu vo výške 123.000,00 Eur, pričom bola zároveň stanovená hodnota vecného bremena ako hodnota
závad, ktoré znižujú hodnotu nehnuteľnosti a to na sumu vo výške 22 358,95 Eur. Je tak nepochybné,
že zriadené vecné bremeno jednoznačne znižuje hodnotu nehnuteľnosti, t. j. majetok dlžníkov, z
ktorého by mohli byť predmetné pohľadávky žalobcu uspokojené. Z vyššie uvedených skutočností je tak
jednoznačné, že Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi žalovanou

a dlžníkmi napĺňa všetky znaky odporovateľného právneho úkonu. Žalobca poukázal na ustanovenia §
42a , § 42 b, § 151i Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že žalobca má voči dlžníkom vymáhateľnú
pohľadávku, pričom jeho aktívna legitimácia na podanie žaloby vyplýva predovšetkým z ustanovenia
§ 166h ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní a že Zmluva o zriadení vecného
bremena zo dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená medzi blízkymi osobami. Preukázanie úmyslu dlžníka,

že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou
stranou sú osoby blízke dlžníkovi (§ 116 a § 117 OZ). Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa v takomto
prípade zákon predpokladá. O úmysel ukrátiť veriteľa ide aj vtedy, keď dlžník veriteľa vedel, resp. bol
uzrozumený, že svojim právnym úkonom môže ukrátiť veriteľa. Motív, pohnútka dlžníka pre taký úkon
pritom nie sú rozhodujúce.

2. Ku žalobe žalobca predložil Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom
úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX, Záložnú zmluvu na nehnuteľnú vec zo dňa XX.XX.XXXX,
Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo
dňa XX.XX.XXXX, Záložnú zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa XX.XX.XXXX,

Oznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveruz22.08.2016,Oznámenieovyhlásenímimoriadnej
splatnosti úveru z 19.09.2016, Uznanie dlhu zo dňa 14.10.2016. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš
č. k. 12Csp/189/2018 - 145 zo dňa 13.06.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 25Co/4/2019 - 178 zo dňa 26.11.2019, Doložku právoplatnosti a vykonateľnosti - 2 x, Zverejnenie v
Obchodnom vestníku MS SR č. XXX/XXXX pod č. záznamu V. dňa XX.XX.XXXX, Potvrdenie o zápise

do zoznamu pohľadávok správcu LEGES Recovery, k.s. zo dňa 22.06.2022, Výpis z listu vlastníctva č.
XX, Rozhodnutie o povolení vkladu vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o zriadení vecného
bremena zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatok k zmluve o zriadení vecného bremena, Znalecký posudok č.
XX/XXXX.

3. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.08.2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Ďalej uviedla, že je potrebné skúmať dlžníkove úmysly
v súvislosti s uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena s tým, že jedine okresný úrad, odbor
katastrálny mal právo situáciu riešiť tak, že by takýto vklad nepovolil kde v zásade vecné bremeno
bolo zriadené bezodplatne a v zásade sa jedná o právo doživotného užívania povinného z vecného

bremena ohľadne predmetných nehnuteľností. Teda úmysel povinných z vecného bremena nebolo
ukrátiťveriteľov,alevzásadegarantovaťprávobývaniadcérystým,žeúmyselpovinnýchbolvtomslova
zmysle, že ich dcéra doopatruje, pričom takýto postup je bežný medzi rodinnými príslušníkmi. Nejedná
sa o účelové konanie, ale sa jedná o konanie, ktoré vyplýva z rodinných vzťahov medzi povinnýmiz vecného bremena a oprávnenou z vecného bremena. Žalobca nijako neosvedčil naliehavý právny
záujem z hľadiska toho, že na majetok dlžníka K.. V. Š. a N. Š. L.. bol vyhlásený konkurz a teda v tomto
prípade sa predmetnou žalobou obchádza konkurzné konanie, kde v podstate akékoľvek námietky by

mali smerovať zo strany žalobcu ohľadne konkrétnych správcov. V tomto prípade teda podmienkou
úspešnosti žaloby je preukazovanie toho, že bol veriteľ ukrátený, kde v tomto smere nedošlo k prevodu
nehnuteľností na tretiu osobu a toto by mohlo nastať až v prípade predaja nehnuteľností, ale nie len na
základe znaleckého posudku. Je treba poukázať na to, že oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru
bolo doručené povinným v roku 2016, kde v tomto smere mal veriteľ veľa možností riešiť situáciu, napr.

oznámením okresnému úradu, odbor katastrálny, že sa takéto konanie vedie a pod. To, že okresný úrad,
odbor katastrálny nevidel v zmluve žiadne nedostatky svedčí o tom, že konanie účastníkov konania bolo
vsúladeskatastrálnymzákonomaudalosti,ktorénastalineskôr,nemalivplyvnapredmetnéskutočnosti.

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14.09.2023 zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že
úmysel dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa, nie je podmienkou odporovateľnosti

vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi (§ 116 a § 117 OZ). Úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá, t. z. že v danom prípade nie je potrebné skúmať úmysel
dlžníka. Tvrdenia žalovanej, že vecné bremeno bolo zriadené za účelom doopatrovania rodičov a teda
vyplýva z rodinných vzťahov, považuje žalobca za účelové, tendenčné a hrubo poškodzujúce žalobcu
ako veriteľa. Žalobca má jednoznačne za to, že dlžník svojím konaním vedel, že zriadením vecného

bremena dôjde k zmenšeniu hodnoty majetku dlžníkov, nakoľko musel mať jednoznačnú vedomosť,
že na nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech Žalobcu. Žalobca predpokladá finančnú
gramotnosť dlžníkov, ktorí museli predpokladať a podľa názoru žalobcu, to bolo aj účelom zriadenia
predmetného vecného bremena, že nehnuteľnosť zaťažená vecným bremenom - právom doživotného
užívania bude ťažko predajná. Žiaden rozumne zmýšľajúci záujemca by takúto nehnuteľnosť nekúpil.

Záložná zmluva na nehnuteľnú vec zo dňa XX.XX.XXXX (bod 7.) a rovnako aj Záložná zmluva o zriadení
záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa XX.XX.XXXX (bod 4. čl. III.) určujú, že záložca (t.j. dlžníci)
nie sú oprávnení bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa na nehnuteľnosti zriadiť žiadne iné
právo zodpovedajúce vecnému bremenu ani iné práva, pokiaľ by boli zriadené ako vecné bremená k
nehnuteľnostiam a to až do úplného zaplatenia pohľadávky vrátane úrokov. Žalobca do dnešného dňa

dlžníkom písomný súhlas na zriadenie vecného bremena neudelil. Otázku, či záložca môže na zálohu
zriadiť vecné bremeno, rieši aj právna teória, ktorá uvádza, že vecné bremeno zostáva aj po výkone
záložného práva zachované a pôsobí voči nadobúdateľovi (vydražiteľovi). Jeho existencia, najmä ak
je zriadené nevýhodne, môže za určitých okolností spôsobiť, že sa žiadny záujemca o kúpu zálohu
nenájde, teda, že nik nie je ochotný kúpiť záloh za cenu, ktorá je určená ako minimálne prípustná

podľa Exekučného poriadku alebo podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Prípadné speňaženie zálohu
dosiahnuteľné na dražbe je nižšie, ako keby záloh zaťažený vecným bremenom. Pri predaji zálohu na
dobrovoľnej dražbe vecné bremeno opísaným spôsobom ovplyvňuje výpočet minimálne prípustného
najnižšieho podania podľa § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Ak je
všeobecnáhodnotavecnéhobremenavysoká,môžetospôsobiť,žezálohpozriadenívecnéhobremena

nemožno vydražiť za takú cenu, aká prichádzala do úvahy pred vznikom vecného bremena. Žalobca
popreltvrdeniažalovanej,žejedineOkresnýúrad,katastrálnyodbormalprávoposúdiťzmluvuozriadení
vecného bremena a prípadne vklad nepovoliť. Právny úkon dlžníka je voči veriteľovi neúčinný, záväzne
rozhoduje súd v konaní proti osobe, ktorá mala z takéhoto úkonu prospech. Výsledkom úspešného
odporovacieho konania je tzv. relatívna neúčinnosť právneho úkonu, ktorá sa vzťahuje iba na veriteľa.

Odporovaný úkon ostáva naďalej platným a voči subjektom odlišným od veriteľa aj účinným. Jeho
špecifická vada nespočíva vo forme ani obsahu právneho úkonu, ale v jeho hospodárskom následku,
ktorý poškodzuje veriteľa. Z tohto hľadiska ide na strane dlžníka o civilnoprávnu delikvenciu sui generis.
Žalobca poprel tvrdenie žalovanej, že podmienkou úspešnosti žaloby, je preukázanie ukrátenia veriteľa,
ale až následkom predaja nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že pri určení zmenšenia majetku dlžníkov,

nie je smerodajné len scudzenie nehnuteľnosti, ale na hodnotu majetku majú vplyv aj iné právne úkony
dlžníkov. V prípade predaja nehnuteľnosti by v danom prípade už išlo o iný právny úkon - kúpnu zmluvu
a žalobca predmetnou žalobou požaduje určenie neúčinnosti Zmluvy o zriadení vecného bremena zo
dňa XX.XX.XXXX, nakoľko daným právnym úkonom reálne došlo k zníženiu majetku dlžníkov. Žaloba o
uplatnení odporového práva je osobitnou žalobou určovacou, kde vznik žalobného práva vyplýva priamo

zo zákona a teda nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení. K vyjadreniu
žalobca predložil Zverejnenie v Obchodnom vestníku MS SR č. XXX/XXXX pod č. záznamu V. zo dňa
XX.XX.XXXX, Zverejnenie v Obchodnom vestníku MS SR č. XXX/XXXX pod č. záznamu V. zo dňa
XX.XX.XXXX.5. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27.09.2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaná
zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Ďalej uviedla, že tvrdenia žalobcu v žalobe sú značne

hypotetické z hľadiska konkrétnych predpokladov a toho, akým spôsobom bolo uplatnené predmetné
právo, kde zníženie hodnoty nehnuteľností by sa mohlo prejaviť len v dražbe, kde v čase, keď bola
Zmluva o zriadení vecného bremena dňa XX.XX.XXXX uzavretá, tak účastníci konania nemohli vedieť,
že dôjde k tomu, že bude vyhlásené konkurzné konanie na Okresnom súde Banská Bystrica na osobu
K.. V. Š., ako aj na osobu N. Š., kde v tomto smere došlo k vyhláseniu konkurzného konania až po

uplynutí určitej doby od takéhoto úkonu, ktorý okresný úrad, odbor katastrálny vyhodnotil ako zákonný
a došlo k zápisu takéhoto záložného práva. Žalobca cituje len tie ustanovenia zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, ktoré mu vyhovujú, kde je otázka, či mala byť podaná taká žaloba ako je podaná alebo
v konkurznom konaní, žalobca mal odporovať právne úkony voči správcovi konkurznej podstaty, ktorý
koná za úpadcu.

6. Súd vec prejedal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 23.11.2023. Právny zástupca žalovaného
na pojednávaní uviedol, že pohľadávka Prvej stavebnej sporiteľni, pokiaľ bol vyhlásený konkurz na
majetok úpadcov K.. V. Š. a N. Š., musela byť prihlásená do konkurzného konania, to znamená, že
žalobca neuviedol, akú pohľadávku si prihlásil, v akej výške a či táto pohľadávka teda nebola popretá
alebo či bola označená ako nesporná. Pôvodný dlh bol nejakých 68.000,- Eur. Ešte predtým, ako došlo

k uzavretiu zmluvy o uzavretí práva doživotného užívania, Prvá stavebná sporiteľňa organizovala tzv.
dobrovoľnú dražbu ohľadne predaja predmetných nehnuteľností, kde v tom čase takáto ťarcha tam
neexistovala a asi tri alebo štyri dobrovoľné dražby boli neúspešné a dražilo sa za cenu, ktorá je
nepomerne nižšia ako trhová hodnota nehnuteľností. V konkurznom konaní sa naposledy uskutočnila
dražba nehnuteľností dňa XX. XX. XXXX, ktorá bola neúspešná z toho dôvodu, že sa nenašiel žiaden

záujemca o predmetné nehnuteľnosti. Ak je cena nehnuteľností vyše 123.000,- Eur a pohľadávka
žalobcu je polovičná, tak aj s takýmto vecným bremenom so znížením predmetnej sumy, nijakým
spôsobom neukracuje žalovaná takúto pohľadávku. V konkurznom konaní je zrejmé, že žalobca má
právo na tzv. oddelené uspokojenie, to znamená, že výťažok z predaja nehnuteľností za predpokladu,
že nehnuteľnosť bude predaná, bude žalobca plne uspokojený. Súd by mal tieto veci skúmať, pokiaľ sa

týka napríklad konania správcu konkurznej podstaty, pretože na majetok obidvoch rodičov žalovanej bol
vyhlásený konkurz jeden deň, kde je sporné, že ktorý konkurz bol vyhlásený skôr a dražbu predmetných
nehnuteľnostíorganizujespoločnosť,ktorájesprávcomkonkurznejpodstatypaniN.Š..Tietoskutočnosti
sú určujúce vo vzťahu k tomu, že či súd bude akceptovať argumenty žalobcu vo vzťahu ku kráteniu
predmetnej pohľadávky, pretože predmetná pohľadávka nie je žiadnym spôsobom ukrátená. Ďalšia vec

je otázka, či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby v čase teda podania konkurzu,
pretože podľa môjho názoru mohol správca v lehote 6 mesiacov podať žalobu na to, že dlžníkove
právne úkony pred vyhlásením konkurzu ukracujú pohľadávku veriteľov, pričom takáto žaloba na K.. V.
Š. alebo N. Š., ani v mene tých úpadcov podaná nebola. Je to prekluzívne právo a teda je otázka, či
v čase konkurzného konania môže záložný veriteľ sa domáhať vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu

vo vzťahu k tomu, kto má určitý prospech takéhoto právneho úkonu, keď samotný konkurzný správca,
resp. žiaden konkurzný veriteľ takúto žalobu nepodali. To znamená, v tomto smere je situácia taká,
že na jednej strane v konkurze takáto skutočnosť zisťovaná nebola, ani zistená nebola a na druhej
strane teda samotný veriteľ, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku, je predmetom oddeleného uspokojenia,
takúto žalobu podal ale po šesť mesiacoch po vyhlásení konkurzu, to znamená, že tiež by malo byť

skúmané, či takáto žaloba bola podaná riadne a včas a teda či v tomto smere je aktívne legitimovaný
samotný žalobca. Pokiaľ sa týka uzavretej zmluvy o zriadení tohto vecného bremena, tak žalovaná od
narodenia býva v predmetnom rodinnom dome, má dobrý vzťah so svojimi rodičmi a v tomto smere teda
nebolo žiadnym spôsobom jej úmyslom znižovať nejakým spôsobom hodnotu nehnuteľnosti, pretože
ako je to už uvedené, K.. V. Š. a N. Š. mali súčinnosť s Prvou stavebnou sporiteľňou ohľadne predaja

nehnuteľností, kde predaj sa nezrealizoval ani po viacnásobnej takejto dražbe. Predmetom žaloby
je neúčinnosť právneho úkonu, nie neplatnosť právneho úkonu, pretože je zrejmé, že zo zmluvy o
poskytnutí pôžičky bolo vymedzené, či dlžníci môžu vykonávať takéto úkony alebo nemôžu vykonávať.
Ak vykonali, tak v podstate každý takýto právny úkon podlieha aj schváleniu v katastrálnom konaní, kde
kataster skúma, či takýto právnym úkon je alebo nie je v rozpore s právom, pričom Okresný úrad, odbor

katastrálny, Veľký Krtíš povolil zápis takéhoto práva na predmetný list vlastníctva. Súd by mal skúmať,
že či sa bude konať aj ďalšie kolo dražby predmetnej nehnuteľnosti, pretože prvé kolo v konkurznom
konaní sa malo konať 1. 11 - ty alebo 8.11 - ty, pričom táto dražba bola neúspešná a je pravdepodobné,
že sa bude konať aj druhé a tretie kolo tejto dražby a v prípade, ak by sa podarilo predať nehnuteľnosťna tejto dražbe, tak by odpadol potom predmet tohto súdneho sporu. Ešte pred vyhlásením konkurzu
sa samotná Prvá stavebná sporiteľňa pokúšala predať túto nehnuteľnosť na dražbe, kde boli 3 kolá
dražby. Tieto boli neúspešné. Predávala sa nehnuteľnosť za výrazne nižšiu cenu ako je uvedená v

znaleckom posudku, asi za 60.000,- Eur a v súčasnosti je znalecký posudok na sumu 123.000,- Eur,
pričom pohľadávka žalobcu je 82.124,- Eur.

7. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a doterajších vyjadreniach.
Ďalej uviedla, že pokiaľ právny zástupca žalovanej uviedol, že je potrebné skúmať, či pohľadávka

žalobcu bola prihlásená do konkurzu a či bola popretá a v akej výške bola prihlásená, tak v danom
prípade nebol vyhlásený konkurz na majetok dlžníkov K.. V. Š. a pani N. Š. L. ale bolo vyhlásené
oddlženie. Je teda potrebné rozlišovať, či ide o vyhlásenie konkurzu alebo o vyhlásenie oddlženia,
nakoľko samotné oddlženie je osobitne upravené v samotnom zákone č. 7/2005, kde je uvedené, že
táto osobitná úprava sa vzťahuje výlučne na oddlženie a nie je možné aplikovať na ňu úpravu týkajúcu
sa alebo vzťahujúcu sa na konkurz iba v prípadoch, kde je to v zákone vyslovene uvedené. Pokiaľ

ide o samotný popierací prejav správcu, poprípade možnosť domáhať sa správcu podať odporovaciu
žalobu v prípade vyhláseného oddlženia, takúto právomoc správcovi zákon nezveruje. Toto právo je
ponechané na práve veriteľa, ktorý má zachované právo podať odporovateľnú žalobu podľa § 42a)
Občianskeho zákonníka. Správca nie je ani oprávnený prihlásené pohľadávky popierať alebo akokoľvek
skúmať. Čo sa týka samotnej pohľadávky žalobcu Prvej stavebnej sporiteľne, tak ide o pohľadávku, ktorá

je zabezpečená záložným právom a preto ide o pohľadávku, ktorá nie je dotknutá konkurzným konaním,
čiže ide o tzv. nedotknuteľnú pohľadávku (§ 166c ZKR). Prvá stavebná sporiteľňa preto mohla vykonávať
úkony smerujúce k vydraženiu nehnuteľnosti. Pokiaľ ostáva táto pohľadávka nedotknuteľná, má veriteľ
možnosť odporovať právny úkon, ktorý ukracuje jeho uspokojenie. Vo vzťahu k samotnému ukráteniu a
zmenšeniu majetku, tak pokiaľ ide o ukrátenie, postačuje, aby sa ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie

veriteľovho nároku, pričom takéto vecné bremeno naozaj zaťažuje nehnuteľnosť, čo spôsobuje zníženie
samotnej hodnoty nehnuteľnosti až do takej miery, že je možné predpokladať, že k uspokojeniu
formou predaja nehnuteľnosti ani nedôjde, nakoľko o kúpu takejto nehnuteľnosti nebude záujem. Tieto
nehnuteľnosti spadajú do BSM, pričom ako prvý bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu u pani N. Š. a
teda prvý, ktorý má oprávnenie predávať alebo speňažovať tento majetok, je práve správca konkurznej

podstaty úpadkyne alebo dlžníčky pani N. Š. a to spoločnosť LEGES Recovery. V zásade, že či prebieha
oddlženie alebo konkurz pre toto sporové konanie nie je podstatné, nakoľko predmetom tohto sporu je
odporovateľnosť právneho úkonu, čo umožňuje zákon a veriteľ túto svoju zákonnú možnosť aj naozaj
využil. Je bezpredmetné, či došlo k vydraženiu nehnuteľnosti alebo nedošlo k vydraženiu nehnuteľnosti,
poprípade, či bude nasledovať ďalšia dražba, pretože práve to, čo je predmetom tohto sporu je otázka

toho, či je takýto právny úkon, ktorým je zriadenie vecného bremena práva doživotného užívania, je
spôsobilým,aspoňčoilenčiastočnezmariťaleboznížiťuspokojeniesamotnéhoveriteľa.Jetedazrejmé,
že dňa 08. 11. 2023 sa dražba konala, táto dražba bola naozaj neúspešná. Čo sa týka samotného
znaleckého posudku č. XX/XXXX, všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená na sumu 123.000,-
Eur, pričom tam bolo vyčíslené aj samotné vecné bremeno, resp. samotná ťarcha, ktorá znížila hodnotu

nehnuteľností na 100.000,- Eur. Čo sa týka predmetnej pohľadávky, ktorú žalobca eviduje voči pánovi
K.. V. Š. a pani N. Š., ide o vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je prihlásená síce do konkurzu vo výške
82.000,- Eur, avšak je potrebné poukázať na to, že tieto úroky z omeškania naďalej rastú, keďže ide o
pohľadávku, ktorá je konkurzom nedotknutá a je zabezpečená záložným právom. Čo sa týka samotného
vecného bremena a samotného právneho úkonu, tak v prípade odporovateľnosti právneho úkonu je

potrebné skúmať, či takýto právny úkon v čase, kedy je podaná žaloba, je spôsobilým ukrátiť veriteľa a
v tomto čase naozaj tento úkon je spôsobilým ukrátiť veriteľa a je jedno, či to bolo už na dražbe, ktorá
už bola vykonaná dňa XX. XX. XXXX alebo tu bude nasledujúca dražba, pretože skutočnosť, že tam to
vecné bremeno viazne, túto hodnotu nehnuteľností znižuje a znižuje aj možnosť veriteľa domáhať sa
uspokojenia svojej pohľadávky.

8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v predmetnej nehnuteľnosti žije od detstva. Spoločne s rodičmi
tento dom vybudovali. Stále tam teraz žije, stále sa o rodičov stará, pretože sú to starší ľudia. Sú stále
chorejší. Vedela, že tam do konca života bude, pretože nemá žiadneho partnera, nemá kam v podstate
ísť. Vedela o tom, že rodičia majú uzatvorenú zmluvu o pôžičke zo Stavebnej sporiteľne. Tiež vedela

to, že si túto pôžičku alebo ten úver budú splácať a že keď raz odídu z tohto sveta, že jej nejakým
spôsobom tú nehnuteľnosť darujú. V čase, keď sa uzatvárala zmluva o zriadení vecného bremena, tak
sa nijakým spôsobom neinformovala alebo nenazrela do listu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti za
tým účelom, aby si overila, či sú tam aj nejaké iné záložné práva. Neprikladala tomu nejaký význam.V čase uzavretia zmluvy mala 38 rokov. Všetci traja spoločne sa podieľajú na úhrade energií za dom.
Okrem týchto výdavkov v podstate ona ešte nakupuje aj stravu, keďže otec je dôchodca, čiže sa podieľa
ešte aj takouto formou na spoločnej domácnosti. Matka má tiež zdravotné problémy, takže ona sa musí

starať aj o zvieratá a o záhradu. Pokiaľ sa týka jej vzdelania, tak má ukončenú obchodnú akadémiu,
stredoškolské vzdelanie s maturitou. Pracuje ako pomocná sila v kuchyni a tiež aj rozváža jedlá. Vtedy
ju nenapadlo uzatvoriť darovaciu zmluvu. Podľa jej názoru vecné bremeno spočíva v tom, že tam môže
bývať a môže sa starať o svojich rodičov. Pokiaľ by tam boli nejakí noví majitelia, tak oni by boli v nájme
a nejakým spôsobom by sa s nimi potom dohodli. Ona dokáže vychádzať s ľuďmi, nemá s tým problém.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami sporových strán, výsluchom žalovanej a
listinnými dokladmi, ktoré k žalobe pripojil žalobca. Súd vo veci nevykonal dokazovanie výsluchom
dlžníkov žalobcu K.. V. Š. a N. Š., tiež dôkaz správcovským spisom a výsluchom správcu konkurznej
podstaty úpadcu (dlžníka N. Š.X.), tiež dôkaz správou dražobnej spoločnosti ako prebehla dražba dňa
XX.XX.XXXX a to z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko súd mal dostatočne zistený skutkový stav

z doposiaľ predložených listinných dôkazov.

10. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X

XX zo dňa XX.XX.XXXX ( Zmluva o úvere I) uzatvorenej medzi žalobcom a K.. V. Š., nar. XX.XX.XXXX
a N. Š., nar. XX.XX.XXXX (rodičia žalovanej) obaja bytom I.I. X/XX, XXX XX Y. V. poskytol žalobca
medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 9.427,00 Eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej
zo zmluvy o úvere bola uzatvorená Záložná zmluva na nehnuteľnú vec zo dňa XX.XX.XXXX. Na
základe záložnej zmluvy bolo zriadené záložné právo zapísané na liste vlastníctva pod vkladom U.

XXXX/XX a to na nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XX, pre k. ú. a obec Y. V., parc.
č. XXX, XXX, rodinný dom súp. č. X na parc. č. XXX, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
dlžníkov v podiele 1/1- ina k celku. Na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX
a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX ( Zmluva o úvere II) uzatvorenej medzi
žalobcom a rodičmi žalovanej poskytol žalobca medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 58.090,36

Eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere bola uzatvorená Záložná
zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe záložnej zmluvy
bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti zapísané na predmetnom liste vlastníctva pod vkladom
U. XXXX/XXXX (LV č. XX, pre k. ú. a obec Y. V., parc. č. XXX, XXX, rodinný dom súp. č. X na
parc. č. XXX). Nakoľko si dlžníci napriek upomínaniu zo strany žalobcu neplnili zmluvné povinnosti

splácať úver vyplývajúci zo zmlúv o úvere riadne a včas, vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru
vyplývajúcehozoZmluvyoúvereI.dňaXX.XX.XXXXanásledneúveruvyplývajúcehozoZmluvyoúvere
II dňa XX.XX.XXXX. Žalobca po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úverov požadoval okamžité vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov. Dlžníci dňa 14.10.2016 uznali dlh vyplývajúci zo Zmluvy o úvere
I, čo do dôvodu a výšky, vyčíslený ku dňu 13.09.2016 vo výške 2.212,86 Eur, vrátane príslušenstva,

ktorým je 4,7 % úrok zo sumy 2.080,01 Eur od 14.09.2016 až do zaplatenia a 3 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 2.203,01 Eur od 14.09.2016 až do zaplatenia. Keďže dlžníci aj napriek výzvam
dlh vyplývajúci zo Zmluvy o úvere II neuhradili, uplatnil si žalobca svoj nárok vyplývajúci z predmetnej
zmluvy o úvere podaním žaloby o zaplatenie 60.185,34 Eur dňa 16.10.2018 na Okresný súd Veľký Krtíš,
ktorý dňa 13.06.2019 vydal rozsudok č. k. 12Csp/189/2018 - 145 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Co/4/2019 - 178 zo dňa 26.11.2019, právoplatný dňa 16.12.2019 a
vykonateľný dňa 20.12.2019. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.12.2021, sp. zn.
2OdK/474/2021 bol na majetok dlžníka - N. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X/XX, XXX XX Y. V. vyhlásený
konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku MS SR č. XXX/XXXX pod č. záznamu
V. dňa XX.XX.XXXX. Žalobca si ako veriteľ prihlásil dňa 20.06.2022 do konkurzného konania sp. zn.

2OdK/474/2021 pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere I vo výške 3.063,- Eur ako zabezpečenú
pohľadávku prihláškou pohľadávky por. č. 1 a pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere II vo výške
79.145,60 Eur ako zabezpečenú pohľadávku prihláškou pohľadávky por. č. 2 (č.l. 48 a 121 spisu). Z
výpisu z Obchodného vestníka MS SR č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že aj na dlžníka
žalobcu K.. V. Š. bol vyhlásený konkurz. Z vyjadrenia strán sporu vyplýva, že tento bol vyhlásený až

po vyhlásení konkurzu na N. Š.. Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX (v znení
Dodatku č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX) bolo zriadené na zabezpečené nehnuteľnosti vecné bremeno - právo
doživotného užívania nehnuteľností na LV č. XX, pre k. ú. a obec Y. V., parc. č. XXX, XXX, rodinný dom
súp. č. X na parc. č. XXX, v prospech žalovanej, ktorá je dcérou dlžníkov žalobcu. Na liste vlastníctvač. XX, pre k. ú. a obec Y. V. bolo predmetné vecné bremeno zapísané vkladom U.- XXXX/XXXX dňa
XX.XX.XXXX. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom v odbore stavebníctvo, odhad
hodnoty nehnuteľností Ing. Martou Kalinovou bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností (LV č.

XX, pre k. ú. a obec Y. V., parc. č. XXX, XXX, rodinný dom súp. č. X na parc. č. XXX) na sumu vo výške
123.000,00 Eur, pričom bola zároveň stanovená hodnota vecného bremena ako hodnota závad, ktoré
znižujú hodnotu nehnuteľností a to na sumu vo výške 22.358,95 Eur.

11. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka; veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

12. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka; odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

13. Podľa § 42b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.

14. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon; ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je

právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

15. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka; blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a

manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

16.Podľa§117Občianskehozákonníka;stupeňpríbuzenstvadvochosôbsaurčujepodľapočtuzrodení,
ktorýmivpriamomradepochádzajednaoddruhejavpobočnomradeobidveodnajbližšiehospoločného

predka.

17. Podľa § 166e ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ ZKR“);
o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového
kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo

splátkovým kalendárom (§ 166a ) v
rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie
znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu
byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a ), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči

dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

18. Podľa § 166c ods. 1 písm. c) ZKR; oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: zabezpečená
pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie §
166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté.

19. Podľa § 166h ods. 1 ZKR; oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej
pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná,

nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v
konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca.20. Podľa § 166h ods. 2 ZKR; oddlžením zostáva tiež nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej
pôvodnej pohľadávky domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené záložné
právo, vecné bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka.

21. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Predmetom
odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov (niet žiadneho
taxatívneho vymedzenia), treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné
a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na

uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka.
Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi také
úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie
pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné nevymáhanie dlhu
spôsobujúce premlčanie nároku na prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku, použitie časti majetku
na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti a pod. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej

pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v
celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované
zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil
do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Účelom odporovateľnosti
ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok

(veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho
úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky
z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo (rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/21/2022 zo dňa 27.06.2023). Rozhodnutie súdu, ktorým je
odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje základ na to, že sa veriteľ môže na základe titulu

spôsobilého na výkon rozhodnutia (exekučného titulu) vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia
alebo vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku a to nie voči dlžníkovi ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej
bol právny úkon urobený. U blízkych osôb ako nadobúdateľov sporného majetku dlžníka občiansky
zákonník konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa poznali. Z povahy

veci sa táto vedomosť prezumuje v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu. Blízka osoba
alebo osoba s rovnakým postavením môže účinne zabrániť odporovaniu zo strany veriteľa tým, že
zákonnú domnienku v konaní vyvráti a preukáže, že ukracujúci úmysel dlžníka nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť musí teda žalovaný v záujme vlastného
procesné úspechu sústrediť na svoje úkony náležitej starostlivosti a nemôže argumentovať nedostatkom

ukracujúceho úmyslu na strane dlžníka.

22. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.
V predmetnom spore nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobca má voči dlžníkom K.. V. Š. a
N. Š.R. vymáhateľnú pohľadávku titulom uzavretých zmlúv o medziúvere a stavebnom úvere. Tiež

nebolo sporné, že na zabezpečenie svojich pohľadávok z úverových zmlúv žalobca uzatvoril s dlžníkmi
záložné zmluvy na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníkov na LV č. XX, pre k. ú. a
obec Y. V., parc. č. XXX, XXX, rodinný dom súp. č. X na parc. č. XXX. Sporné bolo, či žalobca má
aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby, keďže na dlžníkov bol vyhlásený konkurz (oddlženie) a
či má naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby. Tiež bolo sporné, či právny úkon, ktorým bolo

zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania sporných nehnuteľností v prospech
žalovanej, je takým úkonom, ktorý reálne znižuje možnosť čo i len čiastočného uspokojenia pohľadávky
žalobcu voči dlžníkom. Tiež bolo sporné, či bolo úmyslom dlžníkov týmto úkonom ukrátiť uspokojenie
pohľadávky žalobcu.

23. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd poukazuje na to, že Uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 16.12.2021, sp. zn. 2OdK/474/2021 bol na majetok dlžníka - N. Š., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. X/XX, XXX XX Y. V. vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku MS
SR č. XXX/XXXX pod č. záznamu V. dňa XX.XX.XXXX. Z uznesenia vyplýva, že konkurz sa uznáva za
hlavné insolvenčné konanie a že súd zbavuje dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v

konkurze (§ 166a ZKR) s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b ZKR) a nedotknutých
pohľadávok (§ 166c ZKR) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Žalobca si ako veriteľ
prihlásil dňa 20.06.2022 do konkurzného konania sp. zn. 2OdK/474/2021 pohľadávku vyplývajúcu zo
Zmluvy o úvere I ako zabezpečenú pohľadávku prihláškou pohľadávky por. č. 1 (Záložná zmluva nanehnuteľnosť zo dňa XX.XX.XXXX) a pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere II ako zabezpečenú
pohľadávku prihláškou pohľadávky por. č. 2 (Záložná zmluva na nehnuteľnosť zo dňa XX.XX.XXXX).
Celková výška zabezpečenej pohľadávky predstavuje sumu 82.124,45 Eur, pričom táto pohľadávka

každým dňom rastie o zmluvný úrok a úrok z omeškania. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca má
voči dlžníkovi zabezpečenú pohľadávku, ktorú si riadne prihlásil do konkurzu a ktorá oddlžením nie je
dotknutá. ZKR umožňuje, aby takáto zabezpečená pohľadávka bola uspokojená jednak v konkurze a
aj mimo konkurzu, v rozsahu v akom nebude uspokojená v konkurze. Z ustanovenia § 166h ods. 1 ZKR
jasne vplýva, že oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky

domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo
nevykonateľná.Oddlženímzostávatiežnedotknutéprávoveriteľavrozsahusvojejpôvodnejpohľadávky
domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené záložné právo, vecné bremeno
alebo iná ťarcha na majetku dlžníka (§ 166h ods. 2 ZKR). Jedná sa o špeciálnu právnu úpravu, ktorá
sa vzťahuje iba na oddlženie. ZKR v tejto časti výslovne neustanovuje, že by sa na túto úpravu mali

aplikovaťajustanoveniaoodporovateľnostiprávnychúkonovvzmysle§57-§66ZKR,ktorésavzťahujú
na úpravu tzv. veľkého konkurzu. Na podanie žaloby odporovacej žaloby je oprávnený jedine veriteľ a
nie správca. Tiež možno konštatovať, že uvedené právo veriteľa odporovať právnym úkonom dlžníka, je
dané bez ohľadu na to, či v konkurznom konaní prebieha speňažovanie majetku dlžníka formou dražby.
Ide o právo veriteľa, ktoré nie je závislé od výsledku speňaženia majetku v konkurznom konaní. Z

oznámenia zverejneného v Obchodnom vestníku pod č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 121 spisu)
vyplýva, že pohľadávka žalobcu titulom úverových zmlúv je zabezpečená, má poradie 4/1 a 4/2, pričom
tu nie je zmienka o tom, že by došlo k popretiu tejto pohľadávky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol
súd potom toho názoru, že žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby.

24. V súdnej praxi prevláda názor, že žaloba o uplatnení odporového práva je osobitnou žalobou
určovacou, kde vznik žalobného práva vyplýva priamo zo zákona, a teda nie je potrebné preukazovať
naliehavý právny záujem na takomto určení (ŠTEVČEK M., a kol., Občiansky zákonník I komentár
§ 1 - 450, Praha, C. H. Beck, 2015, s. 331). Pasívne vecne legitimovaná je tretia osoba, profitujúca
z odporovaného právneho úkonu. V danom prípade žalobca odporuje právnemu úkonu - Zmluve o

zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX (v znení Dodatku č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX), ktorou
bolo zriadené na zabezpečené nehnuteľnosti (LV č. XX, pre k. ú. a obec Y. V., parc. č. XXX, XXX,
rodinný dom súp. č. X na parc. č. XXX) vecné bremeno - právo doživotného užívania nehnuteľností
v prospech žalovanej, ktorá je dcérou dlžníkov žalobcu. V konaní žalovaná argumentovala, že
úmyslom jej rodičov nebolo ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu, ale len garantovať právo jej

bývania, keďže tam od malička býva, s tým že ich doopatruje, keďže títo majú zlý zdravotný stav.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovateľným právnym úkonom
uspokojenie veriteľa charakteristickým prvkom objektívneho odporového práva. Pri podpornej aplikácii
trestnoprávnej terminológie stačí nepriamy úmysel, teda ak dlžník vedel, že svojím úkonom ukracuje
uspokojenie veriteľovej pohľadávky a pre prípade, že takýto následok reálne nastane, bol s tým

uzrozumený (ŠTEVČEK M., a kol., Občiansky zákonník I komentár § 1 - 450, Praha, C. H. Beck,
2015, s. 322). Súd zastáva názor, že dlžníkom (ako osobám priemerne rozumovo vyspelým) muselo
byť zrejmé, že zriadením vecného bremena dôjde k zmenšeniu hodnoty majetku dlžníkov a že
zaťaženánehnuteľnosťvecnýmbremenom -právomdoživotnéhoužívaniabudeťažkopredajná.Žiaden
rozumne zmýšľajúci záujemca by takúto nehnuteľnosť nekúpil, pretože vecné bremeno prechádza

aj na nadobúdateľa nehnuteľnosti. Argumentácia právneho zástupcu žalovanej, že predchádzajúce
tri kolá dražby nehnuteľností, ktoré sa konali v čase, keď ešte nebolo zriadené vecné bremeno (a
nehnuteľnosti sa predávali za nižšiu cenu ako je v súčasnosti), boli bezúspešné a nehnuteľnosti sa
ani vtedy nepodarilo predať, je irelevantná, pretože samotné vecné bremene ešte posilňuje samotnú
ťažkú predajnosť nehnuteľností. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom v odbore

stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Martou Kalinovou bola stanovená všeobecná hodnota
nehnuteľností (LV č. XX, pre k. ú. a obec Y. V., parc. č. XXX, XXX, rodinný dom súp. č. X na parc. č.
XXX) na sumu vo výške 123.000,00 Eur, pričom bola zároveň stanovená hodnota vecného bremena
ako hodnota závad, ktoré znižujú hodnotu nehnuteľností a to na sumu vo výške 22.358,95 Eur. Čiže
možno konštatovať, že predmetné vecné bremeno jednak sťažuje predaj nehnuteľností a znižuje aj ich

hodnotu, od ktorej sa odvíja samotná dražba. Na základe uvedených skutočností súd potom dospel k
záveru, že Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX, je právnym úkonom, ktorý bráni
uspokojeniu pohľadávky žalobcu aspoň z časti.25. Nesporná v konaní bola tiež skutočnosť, že Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa
XX.XX.XXXX bola uzavretá medzi blízkymi osobami (rodičia - dcéra). V danom prípade žalovaná
na pojednávaní uviedla, že v čase uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena, bývala v spoločnej

domácnosti so svojimi rodičmi (dlžníkmi) a býva tam od malička. Vedela o tom, že rodičia majú
úvery poskytnuté od žalobcu. V čase, keď sa uzatvárala zmluva o zriadení vecného bremena, sa
nijakým spôsobom neinformovala alebo nenazrela do listu vlastníctva predmetných nehnuteľností za
tým účelom, aby si overila, či sú tam aj nejaké iné záložné práva. Tiež žalovaná uviedla, že má ukončené
stredoškolské vzdelanie s maturitou. Je si vedomá, že v nehnuteľnosti ostatne bývať, pretože nemá

kam inde ísť, nemá žiadneho partnera. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že konanie žalovanej
v súvislosti s uzatvorením odporovanej zmluvy o zriadení vecného bremena nesvedčí o jej snahe
zistiť, alebo sa aspoň dozvedieť o úmysle rodičov ukrátiť veriteľa. Žalovaná nepreukázala, že by v
tejto súvislosti vyvinula takú relevantnú činnosť, z výsledkov ktorej by mohol ukracujúci úmysel rodičov
(dlžníkov) rozpoznať, alebo sa o ňom aspoň dozvedieť. Žalovaná v konaní ani netvrdila, že by takúto
činnosť v čase uskutočnenia odporovateľného úkonu vôbec vyvinula (Uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 5 Obdo 4/2016 zo dňa 30.03.2017). Žalovaná v podstate od narodenia až po súčasnosť žije
v spoločnej domácnosti s rodičmi a preto len ťažko možno uveriť tomu, že by nemala informácie o
finančných problémoch rodičov splácať poskytnuté úvery a dôsledkoch ktoré z toho môžu vzniknúť.
Žalovaná tak nevyvrátila zákonnú domnienku, teda že ukracujúci úmysel dlžníka nemohla ani pri
náležitej starostlivosti poznať, preto potom súd rozhodol, že Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa

XX. XX. XXXX, zapísaná do katastra nehnuteľností pod číslom U. - XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX
v časti, ktorou bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovanej, spočívajúce v práve doživotného
užívania k nehnuteľnostiam parc. č. XXX, XXX, stavba rodinného domu súp. č. X na parc. č. XXX,
evidované na LV č. XX pre k. ú. a obec Y. V. je voči žalobcovi právne neúčinná.

26. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal
vo veci plný úspech, preto mu potom súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v celom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na
Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.