Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoPr/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117201067
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8117201067.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v individuálnom pracovnoprávnom spore
žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D., E. XXX/XX, zastúpená: JUDr. Gabriela
Jablonská, advokátka, so sídlom 040 01 Košice, Letná 47, IČO: 17 080 223, proti žalovanému: F. G.,
G. XX, XXX XX G., H.: XX XXX XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o.,
so sídlom Thurzova 3367/6A, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 231 785, o určenie
neplatnosti odvolania z funkcie, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k.
11Cpr/7/2017-286 zo dňa 08.10.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacích i dovolacích konaní v plnom rozsahu voči
žalovanému s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„I. Súd u r č u j e, že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky I. J. K. A. J. G. vykonané listom žalovaného
zo dňa 20.12.2016 j e n e p l a t n é.

II. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 a § 39 Občianskeho
zákonníka, podľa článku 2 Základných zásad Zákonníka práce a výrok o trovách konania podľa ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

3. Konštatoval, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti jej odvolania z funkcie
riaditeľky I. K. A. G., ktoré žalovaný učinil listom zo dňa 20.12.2016 (+ mzdových nárokov, ktoré boli
vylúčené na samostatné konanie) vychádzajúc z ostatného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu v
tejto veci (sp. zn. 19CoPr/2/2019 z 08.11.2018), v zmysle ktorého je daná jeho právomoc a kauzálna
príslušnosť, ide o individuálny pracovnoprávny spor s tým, že žalobkyňa bola do funkcie riaditeľky
menovaná žalovaným dňa 30.04.2014 s účinnosťou od 01.07.2014 do 30.06.2019, kde v tejto súvislosti

jej vznikla o.i. i povinnosť deklarovať svoje majetkové pomery, a to do 30 dní od ustanovenia do funkcie
riaditeľky, pričom žalobkyňa si túto svoju zákonnú povinnosť bezpochyby nesplnila, kde zákon naproti
tomu ukladá zriaďovateľovi po vyjadrení príslušnej rady školy obligatórne povinnosť takéhoto riaditeľa z
funkcie odvolať a táto jeho povinnosť z časového hľadiska nie je ničím limitovaná. Odvolanie z funkcieriaditeľky bolo určité a zrozumiteľné, dostalo sa do dispozičnej sféry žalobkyne, ktorá však namietala
jeho neplatnosť aj pre rozpor s dobrými mravmi, lebo bolo podľa žalobkyne účelové z dôvodu, že
tá začala poukazovať na neplnenie si povinností žalovaného ako zriaďovateľa školy, čo malo vyústiť

až do podania trestného oznámenia a civilných žalôb zo strany žalobkyne. Preto bolo povinnosťou
súdu prvej inštancie zaoberať sa a skúmať motív odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky. Súd prvej
inštancie vôbec nezisťoval a nezaoberal sa úvahami, či z hľadiska takto uplatneného odvolania z funkcie
riaditeľky so zreteľom na všetky dostupné okolnosti prípadu, to zodpovedalo dobrým mravom. Zistenie
skutočného motívu a skutočných dôvodov pre odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky, môže viesť k

zisteniu, či tento jednostranný právny úkon je (nie je) v rozpore s dobrými mravmi. Následne uviedol,
že z dokazovania vyplynulo, že hlavným motívom a dôvodom odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky
bolo jej konanie, ktorým poukazovala na neplnenie si zákonných povinností zo strany žalovaného.
Za podozrivú možno označiť aj skutočnosť, že k zisteniu porušenia povinnosti žalobkyne deklarovať
svoje majetkové pomery došlo až v roku 2016, t. j. dva roky po jej ustanovení do funkcie. K odvolaniu
žalobkyne došlo po podaní trestných oznámení a civilných žalôb voči žalovanému, ktorých predmetom

bolo porušovanie rozpočtových pravidiel na úseku originálnych kompetencií zriaďovateľa I. K. A. J. -
žalovaného, ktorý nemal poukazovať finančné prostriedky zo svojho rozpočtu základnej škole v súlade
so zákonom. Podstatnou okolnosťou bola aj skutočnosť, že na obci nefungoval žiadny administratívny
poriadok, a preto bolo pre žalobkyňu ťažké dokázať, že si zákonnú povinnosť odovzdania majetkového
priznania splnila. Samotný žalovaný v konaní uviedol, že obec nemala dostatok finančných prostriedkov

a potrebovali pokryť iné náklady, ktoré boli taktiež nevyhnutné, a z toho dôvodu neboli základnej škole
poukazované financie z rozpočtu v plnej výške. Odvolanie z funkcie riaditeľky je preto v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný
odvolal žalobkyňu z funkcie z dôvodu, že sa žalobkyňa dožadovala zákonnými prostriedkami, aby
žalovaný plnil svoje rozpočtové povinnosti. Namiesto toho, aby žalovaný riešil nedostatky vo financovaní

školy, odvolal z funkcie žalobkyňu a vymenoval nového riaditeľa, ktorý vzal žaloby voči žalovanému
späť. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že škola sa stala dlžníkom voči jednotlivým
inštitúciám a žalovaný bol povinný svoj dlh riešiť tým, že mu bol poskytnutý úver. Aj súčasný riaditeľ
školy vnímal problém jej nedostatočného financovania zo strany žalovaného, čo vyplynulo aj z jeho listu
adresovaného Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil svoje odvolanie odvolacími
dôvodmi uvedenými v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, f/, g/, h/ CSP (nesplnenie procesných
podmienok, porušenie práva na spravodlivý proces, vada v obsadení súdu, iná vada majúca za následok
nesprávne rozhodnutie, nesprávne skutkové zistenia, nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového

stavu, nesprávne právne posúdenie). Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalovaný na prvom
mieste nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o jeho motíve odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky,
ktorým podľa odvolateľa bola výlučne skutočnosť, že žalobkyňa si nesplnila svoju zákonom stanovenú
povinnosť deklarovať svoje majetkové pomery do 30 dní od ustanovenia do funkcie riaditeľky, a nie,
ako to uzavrel súd prvej inštancie, že dôvodom pre odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky bolo jej

poukazovanie na neplnenie si zákonných povinnosti zo strany žalovaného vo finančno - ekonomických
záležitostiach. Žaloby zo strany žalobkyne na plnenie boli totiž podané až po tom, ako bola zistená
a riešená absencia majetkového priznania žalobkyne. Žalovaný inú možnosť po zistení nesplnenia si
povinnosti zo strany žalobkyne deklarovať majetkové pomery, ako ju odvolať z funkcie riaditeľky, ani
nemal. Podľa odvolateľa nejde tu o pracovnoprávny spor, a preto nie je možné aplikovať ustanovenia

Zák. práce., a ak by sa mali, tak potom práve zákaz zneužitia práva by ho tiež nútil žalobkyňu odvolať
z funkcie riaditeľky, pričom jej pracovnoprávny vzťah stále trvá. Spôsobom odôvodnenia rozsudku
podľa odvolateľa súd prvej inštancie preukazuje, že rozhodla vo veci zaujatá sudkyňa. Absentuje tu
tiež požiadavka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, lebo doba, na ktorú bola
žalobkyňa do funkcie riaditeľky ustanovená, už uplynula. Súd prvej inštancie okrem toho, ani na jednom

pojednávaní neuviedol svoje predbežné právne posúdenie. Navrhol zmenu rozsudku spočívajúcu v
zamietnutí žaloby. Súčasne uplatnil trovy konania.

5. K odvolaniu žalovaného zaslala vyjadrenie žalobkyňa. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť a uplatnila si trovy odvolacieho konania. Venovala pozornosť splneniu zákonných

predpokladov pre jej odvolanie z funkcie riaditeľky. Mala za to, že odvolanie z funkcie riaditeľky po cca
2,5 roka od porušenia povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň konštatovala, že naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať ak podanie takejto žaloby rieši právny predpis.6. Vo veci o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 11Cpr/7/2017-286 zo dňa 08.10.2019
už bolo rozhodnuté odvolacím súdom, a to rozsudkom č.k. 12CoPr/1/2020-337 zo dňa 30.06.2020
tak, že I. výrokom zmenil odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol a II. výrokom

priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie
neopomenul skúmať, aký bol skutočný motív žalovaného pre odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky,
lebo poznanie skutočných dôvodov pre odvolanie je podkladom pre záver o jeho prípadnom rozpore
s dobrými mravmi, resp. pre záver, že konanie žalovaného v procese odvolávania vykazuje znaky

zneužitia práva, lebo je len naoko súladné s objektívnym právom. Súd prvej inštancie na základe
skutkových zistení zadovážených vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
z funkcie riaditeľky bolo účelové, no opomenul, že toto odvolanie smerovalo skutočne k dosiahnutiu
navonok proklamovaného cieľa, ktorým je, zákonné obligum zriaďovateľa odvolať riaditeľku v prípade
nesplnenia si zákonnej povinnosti deklarovať svoje majetkové pomery do 30 dní od ustanovenia do
funkcie. Toto odvolanie bolo teda zamerané výlučne na to, aby žalovaný rešpektoval zákonný stav,

v ktorom bol nútený žalobkyňu z funkcie riaditeľky odvolať pre nesplnenie jej zákonných povinností;
motivované tak nemohlo byť konaním žalobkyne, ktorá poukazovala na možné porušovania zákonných
povinností žalovaného.

7. Na dovolanie žalobkyne tento vyššie uvedený rozsudok odvolacieho súdu dovolací súd svojim

uznesením sp. zn. 1Cdo/178/2020 z 24.08.2022 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia dovolací súd uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je
nepreskúmateľné v otázke (ne)súladu odvolania žalobkyne z funkcie s dobrými mravmi. Odvolací súd vo
svojom zrušujúcom uznesení výslovne inštruoval súd prvej inštancie, aby doplnil dokazovanie vo vzťahu
k skutočnému motívu odvolania žalobkyne z funkcie, a aby predmetný motív následne preskúmal z

hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi, keďže prípadný nesúlad by predmetné odvolanie činil absolútne
neplatným v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie následne v zmysle pokynu
odvolacieho súdu dokazovanie v uvedenom zmysle doplnil a rozsiahlym spôsobom odôvodnil svoj
právny záver o nesúlade odvolania z funkcie s dobrými mravmi. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že k
odvolaniu žalobkyne z funkcie došlo dva roky po porušení jej povinnosti podať majetkové priznanie a po

podaní trestných oznámení a civilných žalôb proti žalovanému z dôvodu neplnenia si jeho finančných a
rozpočtových povinností voči I. J., ktorou bola žalobkyňa riaditeľkou. Právny záver o nesúlade odvolania
zfunkciesdobrýmimravmisúdprvejinštancieodôvodnilajďalšímisúvisiacimiokolnosťami(neexistujúci
administratívny poriadok v obci, skutočné finančné problémy obce, späťvzatie žalôb voči obci novým
riaditeľom školy a i.). Odvolací súd sa v napadnutom rozsudku s uvedeným právnym záverom súdu

prvej inštancie nestotožnil, avšak bez riadneho odôvodnenia. Stručne sa obmedzil na konštatovanie,
že skutočným motívom odvolania žalobkyne z funkcie bolo rešpektovanie zákonného stavu a splnenie
si svojej zákonnej povinnosti odvolať riaditeľku z funkcie v prípade nepodania majetkového priznania
v stanovenej lehote. Odvolací súd tento svoj právny záver nijako bližšie neodôvodnil poukazom na
vykonané dokazovanie, ani inými okolnosťami. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nemožno považovať

za vyhovujúce zákonným požiadavkám, ktoré právna úprava kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia.

8. Následne bolo znova vo veci rozhodnuté odvolacím súdom, a to rozsudkom č.k. 12CoPr/8/2022-450
zo dňa 26.01.2023. Odvolací súd rozhodol tak, že:

„I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

III. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

9. Odvolací súd konštatoval, že z dokazovania pred súdom prvej inštancie rovnako vyplynulo, že

žalovaný listom z 20.12.2016, ktorého prevzatie žalobkyňou sporené nebolo, túto odvolal z funkcie
riaditeľky. Ako dôvod odvolania uviedol: „V zmysle zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve
a školskej samospráve v znení neskorších úprav § 3 ods. 7 bod b) za porušenie povinnosti a obmedzení
vyplývajúcich z osobitného predpisu, t. j. zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme§ 10 ods. 1 bod a) nepodanie majetkového priznania do 30 dní od ustanovenia na miesto vedúceho
zamestnanca od 01.07.2014.“

10. Zákon zriaďovateľovi ukladá obligatórne povinnosť odvolať riaditeľa o.i. i v prípade, ak si riaditeľ
nesplní svoju zákonom stanovenú povinnosť deklarovať svoje majetkové pomery do 30 dní od
ustanovenia do funkcie (§ 3 ods. 7 písm. b/ zák. č. 596/2003Z.z. v spojení s 10 ods. 1 písm. a/ zák. č.
552/2003Z.z.), pričom v prípade takéhoto odvolania, sa vyžaduje iba vyjadrenie príslušnej rady školy
(§ 3 ods. 9 zák. č. 596/2003Z.z.), ku čomu aj došlo, a nie súhlas s odvolaním, tak ako sa to mylne v

tomto spore domnieva žalobkyňa.

11. Táto povinnosť zriaďovateľa z časového hľadiska nie je zákonom limitovaná, a v prípade, ak
zriaďovateľ uvedené porušenie povinnosti zistí, trebárs aj po niekoľkých rokoch, musí prikročiť k
odvolaniu riaditeľa. Na ťarchu zriaďovateľa nemožno pripísať ani kontrolu, resp. vynútenie si splnenie
povinnosti, v tomto prípade deklarovanie majetkových pomerov do 30 dní od ustanovenia do funkcie

riaditeľa, lebo touto povinnosťou zákon zaťažuje vymenovaného riaditeľa, a nie zriaďovateľa.

12. Následne odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 28.02.2005 sp.zn. 2Cdo/178/2004. Odvolací súd konštatoval, že posúdenie otázky rozporu právneho
úkonu - odvolanie z funkcie riaditeľky - s dobrými mravmi je otázkou právnou, nie otázkou skutkovou.

Súd prvej inštancie na základe skutkových zistení zadovážených vykonaným dokazovaním dospel k
právnemu záveru, že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky bolo účelové, lebo bolo vykonané po
viac ako dvoch rokoch od porušenia jej povinnosti deklarovať majetkové pomery v zákonom stanovenej
lehote po ujatí sa funkcie riaditeľky a po podaní trestných oznámení a civilných žalôb proti žalovanému z
dôvodu neplnenia si jeho finančných a rozpočtových povinností voči J., ktorej bola žalobkyňa riaditeľkou

ako i odkazom na neexistujúci administratívny poriadok, ktorým by mohlo byť preukázané podanie
mimoriadneho majetkového priznania, skutočné finančné problémy obce a späťvzatie žalôb voči obci
novým riaditeľom školy. S týmto právnym záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje,
pretože z dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplynuli skutočnosti svedčiace o právnom závere,
žeodvolaniežalobkynezfunkcieriaditeľkyzostranyžalovanéhoboloúčelové(viďbody10.,16.,17.,18.

tohto odôvodnenia), práve naopak, z dokazovania pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynulo,
že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky bolo výlučne zamerané na to, aby žalovaný rešpektoval
zákonný stav, v ktorom bol nútený žalobkyňu z funkcie riaditeľky odvolať pre nesplnenie jej zákonných
povinností (viď body 11., 12., 13., 14., 15. tohto odôvodnenia) a dospel k názoru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v I. vyhovujúcom výroku je vecne nesprávny, a preto je ho potrebné postupom

podľa ust. § 388, § 390 CSP zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolací súd zároveň konštatoval, že aj keď už
uplynulo obdobie, na ktoré bola žalobkyňa ustanovená do funkcie riaditeľky, naliehavý právny záujem
na požadovanom určení daný bol, pretože v prípade kladného rozhodnutia v tejto časti, by boli následne
posudzované jej mzdové nároky titulom rozdielu príjmu medzi riaditeľkou školy a radovou učiteľkou
(podobne napr. aj Krajský súd v Žiline, sp. zn. 5CoPr/1/2018). K neuvedeniu predbežného právneho

posúdenia odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/17/2017, v zmysle
ktorého ku zhojeniu uvedeného nedostatku dochádza samotným rozhodnutím súdu prvej inštancie, v
dôvodoch ktorého v zmysle § 220 ods. 2 CSP je súd povinný o.i. uviesť, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil. Náprava prípadného nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v tomto
smere je daná tiež možnosťou podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorý žalovaný
v predmetnej veci aj využil.

13. Proti tomuto rozsudku podala dovolanie žalobkyňa. Dovolací súd svojím uznesením č.k.

1CdoPr/6/2023-502 zo dňa 20.03.2024 rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26.01.2023 č.k.
12CoPr/8/2022-450 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Dovolací súd konštatoval v bode 25.6 a nasledujúcich odôvodnenia, že pri aplikácii práva je potrebné
nielenobjasniťskutkovýstav,alejepotrebnéobjasniťajprávnustránkudanéhoprípadu,t.j.subsumovať

daný prípad pod konkrétnu normu, teda určiť, ktorá právna norma bude na daný stav aplikovaná. To
znamená, že sudca musí posúdiť, či sa správanie v danom prípade prieči dobrým mravom, prípadne je
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v čom tento rozpor spočíva.15. V zmysle judikatúry súdov SR dobré mravy sú určitými morálnymi mantinelmi v správaní ľudí, pričom
nemajú zväčša písomnú podobu, ale sú vytvárané vo vedomí užšieho spoločenstva, ktoré správanie je
možné akceptovať a ktoré správanie nie je prijateľné pre spoločnosť.

16. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sú dobré mravy pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere
v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (IV. ÚS 55/2011-19 z
24. februára 2011).

17. Správanie sa proti dobrým mravom musí v sebe obsahovať prvky, ktoré dávajú zlý príklad
(Knapp, V. Teorie práva. Praha, 2002, s. 156). Dobré mravy v jednotlivých právnych systémoch
obmedzujú súkromnú autonómiu. Používajú sa ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich
obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 5Cdo/72/2008 z 30. júna 2008.)

18. Konanie v rozpore s dobrými mravmi a zneužitie práva sú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o neplatnosti právnych úkonov postihnuté absolútnou neplatnosťou právneho úkonu.

19. Na rozdiel od zneužitia práva zásadu contra bonos mores možno chápať objektívnejšie. Zásadne sa
nevyžaduje, aby si konajúci bol vedomý toho, že koná v rozpore s dobrými mravmi. V zneužití práva v

porovnaní so správaním sa, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je viac prítomná subjektívna stránka,
zavinenie.

20. V prípade zákonného príkazu vykonávať právo v súlade s dobrými mravmi nevystupujú dobré mravy
akointerpretačnápomôcka,aleakovšeobecnáhranicavýkonusubjektívnychpráv.Článok2Základných

zásad Zákonníka práce upravuje spôsob výkonu práva počítajúc s prípadmi, že subjekt môže právo
vykonať aj nedovoleným spôsobom v rozpore s dobrými mravmi.

21. Dovolací súd sa pri interpretácii pravidiel správania sa, t. j., čo je, nie je v rozpore s dobrými mravmi
priklonil k vyhodnoteniu konania žalovaného v predmetnej veci, tak ako právne vyhodnotil konanie

žalovanéhosúdprvejinštancie,žehlavnýmmotívomadôvodomodvolaniažalobkynezfunkcieriaditeľky
bolo jej konanie, ktorým poukazovala na neplnenie si zákonných povinností zo strany žalovaného. Za
podozrivú možno označiť aj skutočnosť, že k zisteniu porušenia povinnosti žalobkyne deklarovať svoje
majetkovépomerydošloažvroku2016,t.j.dvarokypojejustanovenídofunkcie.Kodvolaniužalobkyne
z funkcie riaditeľky J. došlo po podaní trestných oznámení a civilných žalôb voči žalovanému, ktorých

predmetom bolo porušovanie rozpočtových pravidiel na úseku originálnych kompetencií zriaďovateľa I.
K. A. J. - žalovaného, ktorý nemal poukazovať finančné prostriedky zo svojho rozpočtu I. J. v súlade
so zákonom. Nesporným bol fakt zistenia porušenia povinnosti deklarovať svoje majetkové pomery
žalobkyne v stanovenej lehote v zmysle zákona, tak ako vyššie uviedol dovolací súd. Dovolací súd
si, ale dovolil vyhodnotiť túto situáciu v zhode so súdom prvej inštancie, ako konanie žalovaného v

rozpore s dobrými mravmi, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej prejednávanej veci a konkrétne
zistené skutkové okolnosti veci, ktoré nie je možné v žiadnej demokratickej spoločnosti prehliadať.
Dovolací súd poukázal na fakt zistenia nepodania majetkového priznania (až 2 roky od nástupu do
funkcie riaditeľky, poukazovanie na zlé hospodárenie obce zo strany žalobkyne ako aj nesúhlas L. J. s
odvolaním žalobkyne z funkcie riaditeľky). V tomto smere žalovaný síce formálne konal podľa zákonných

ustanovení - § 3 ods. 7 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. v spojení s § 10 ods. 1 písm. a) zák. č. 552/2003
Z.z., ale prostredníctvom realizácie výkonu svojich kompetencii, resp. oprávnení podľa dovolacieho
súdu sledoval poškodenie žalobkyne (obdobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5MCdo/17/2008, napr. aj
rozhodnutie NS ČR 21Cdo/714/2010), čo nepochybne je možné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s
dobrými mravmi a preto je odvolanie žalobkyne absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na

ust. § 39 OZ.

22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3
CSP). Teda dovolací súd uložil odvolaciemu súdu rozhodnúť o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.23. Odvolací súd na základe podaného odvolania po zrušení rozsudku dovolacím súdom viazaný jeho
právnym názorom (ako bolo konštatované vyššie) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 12.09.2024 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

24. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. V určení rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať.

25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

26. Podľa ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa
na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

27. Podľa ust. § 2 ods. 2 Zákonníka práce na právne vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie sa

vzťahuje tento zákon, ak to výslovne ustanovuje alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

28.Podľaust.§1ods.4zákonač.552/2003Z.z.ovýkoneprácevoverejnomzáujmenapracovnoprávne
vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon
alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

29. Podľa čl. 2 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so
súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov
v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon,
osobitnýpredpisalebomedzinárodnázmluva,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná,neustanovujeinak.

Výkonprávapovinnostívyplývajúcichzpracovnoprávnychvzťahovmusíbyťvsúladesdobrýmimravmi;
nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu
alebo spoluzamestnancov.

30. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

31. Podľa ust. § 39 ods. 1 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa ust. § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme,
vedúci zamestnanec je povinný deklarovať svoje majetkové pomery do 30 dní od ustanovenia na miesto
vedúceho zamestnanca.

33. Podľa ust. § 3 ods. 7 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zriaďovateľ odvolá riaditeľa: za porušenie
povinností a obmedzení vyplývajúcich z osobitného predpisu (§ 9 a § 10 zákona č. 552/2003 Z.z.)

34. Podľa ust. § 3 ods. 9 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak zriaďovateľ odvoláva riaditeľa podľa odseku 7 písm. b)
a c) a odseku 8 písm. b) a c), vyžaduje sa vyjadrenie príslušnej rady školy. Ak príslušná rada školy
nepredloží vyjadrenie zriaďovateľovi do 15 dní od doručenia žiadosti o vyjadrenie, zriaďovateľ môže
riaditeľa odvolať aj bez vyjadrenia príslušnej rady školy.35. Podľa ust. § 24 ods. 5 Zákona č. 596/2003 Z.z. Rada školy
a) uskutočňuje výberové konanie na vymenovanie riaditeľa podľa § 4,

b) navrhuje na základe výberového konania kandidáta na vymenovanie do funkcie riaditeľa,
c) predkladá návrh na odvolanie riaditeľa alebo sa vyjadruje k návrhu na odvolanie riaditeľa; návrh na
odvolanie riaditeľa predkladá vždy s odôvodnením,
d) vyjadruje sa ku koncepčným zámerom rozvoja školy alebo školského zariadenia, k návrhu na zrušenie
školy a školského zariadenia a ku skutočnostiam uvedeným v § 3 ods. 8 písm. b) až d) a § 5 ods. 7.

36.Podľanázoruodvolaciehosúdusúdprvejinštancievovecivdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstav
a zo zistených skutočností bol vyvodený správny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

37. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie

skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje

svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

38. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

39. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 27 odôvodnenia, že súd má
povinnosť zaoberať sa skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie, či určité konanie nevykazuje znaky
konania v rozpore s dobrými mravmi; je dané iba vtedy, ak niektorá strana namieta nesúlad s dobrými
mravmi. Zároveň odvolací súd súhlasí i s konštatovaním súdu prvej inštancie v bode 28, že sa súd prvej

inštancie stotožnil s tým, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepredložila doklad o tom, že
majetkové priznanie odovzdala, zároveň ale z výsluchu svedkyne p. M. vyplýva, že administratíva v obci
fungovala tak, že dávali sa doklady do ruky, z ruky do ruky, žiadne potvrdenia sa neevidovali, neexistoval
žiaden podací denník. To znamená, že na obci fungoval respektíve nefungoval žiaden administratívny
poriadok, preto je ťažké dokázať to, že žalobkyňa si splnila zákonné podmienky, ktoré jej ukladá zákon.

Odvolací súd súhlasí aj s konštatovaním súdu prvej inštancie v bode 29 odôvodnenia, keď konštatuje,
že čo do konania žalovaného, jedná sa o konanie hrubo v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobkyňu
za to, že sa dožadovala spravodlivosti a dožadovala, aby žalovaný postupoval v zmysle zákona a plnil
si svoje povinnosti, tento ju odvolal z funkcie riaditeľky J. ako nedôveryhodnú osobu. Preto i odvolací
súd má za to, že sú naplnené skutkové znaky, ktoré ustanovil § 3 Občianskeho zákonníka, to znamená,

že odvolanie z funkcie riaditeľky školy je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, a to z dôvodu, že tento právny úkon bol vykonaný v rozpore s dobrými mravmi a z dôvodov,
ktoré zistil súd prvej inštancie a podrobne popísal v dôvodoch svojho rozhodnutia. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje i na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v jehozrušujúcom uznesení v bode 26.4. odôvodnenia, keď sa dovolací súd pri interpretácii pravidiel správania
sa, t.j. čo je, nie je v rozpore s dobrými mravmi priklonil k vyhodnoteniu konania žalovaného v predmetnej
veci tak, ako právne vyhodnotil konanie žalovaného súd prvej inštancie, že hlavným motívom a dôvodom

odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky bolo jej konanie, ktorým poukazovala na neplnenie si zákonných
povinností zo strany žalovaného. Za podozrivú možno označiť aj skutočnosť, že k zisteniu porušenia
povinnosti žalobkyne deklarovať svoje majetkové pomery došlo až v roku 2016, t.j. dva roky po jej
ustanovení do funkcie. K odvolaniu žalobkyne z funkcie riaditeľky J. došlo po podaní trestných oznámení
a civilných žalôb voči žalovanému, ktorých predmetom bolo porušenie rozpočtových pravidiel na úseku

originálnych kompetencií zriaďovateľa I. K. A. J. – žalovaného, ktorý nemal poukazovať finančné
prostriedky zo svojho rozpočtu I. J. v súlade so zákonom. Nesporným bol fakt zistenia porušenia
povinnostideklarovaťsvojemajetkovépomeryžalobkynevstanovenejlehotevzmyslezákona.Dovolací
súd vyhodnotil konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
danej prejednávanej veci a konkrétne zistené skutkové okolnosti veci, ktoré nie je možné v žiadnej
demokratickej spoločnosti prehliadať. S týmto názorom dovolacieho súdu plne súhlasí i odvolací súd.

Zároveň súhlasí s názorom dovolacieho súdu, že fakt zistenia nepodania majetkového priznania až dva
roky od nástupu do funkcie riaditeľky, poukazovanie na zlé hospodárenie obce zo strany žalobkyne ako
aj nesúhlas L. J. s odvolaním žalobkyne z funkcie riaditeľky. Skutočne žalovaný formálne konal podľa
zákonných ustanovení, teda podľa § 3 ods. 7 písm. b/ Zákona č. 596/2003 Z.z. v spojení s § 10 ods. 1
písm. a/ Zákona č. 552/2003 Z.z., ale prostredníctvom realizácie výkonu svojich kompetencií respektíve

oprávnení i podľa názoru odvolacieho súdu v zhode s názorom dovolacieho súdu sledoval poškodenie
žalobkynečonepochybnejemožnévyhodnotiťakokonanievrozporesdobrýmimravmi,pretoodvolanie
žalobkyne z funkcie riaditeľky je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na ustanovenie §
39 Občianskeho zákonníka.

40.Podľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveď
navšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované

na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III.
ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ďalšiu argumentáciu žalovaného zachádzajúcu do
nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech jeho odvolaniu, odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

41. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

42. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Tak rozhodol i o trovách dovolacích. Úspešnej žalobkyni priznal nárok
tak na náhradu trov odvolacích konaní ako i dovolacích konaní proti neúspešnému žalovanému v plnom
rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
vydaným súdnym úradníkom, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne

dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).