Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623202375
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6623202375.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Dušana Kucbela, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa a. s.,
so sídlom Bajkalská 30, Bratislava – Ružinov, IČO: 313 35 004, zastúpený: KUBINEC & PARTNERS
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Skuteckého 6, Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanej:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/XX, D. E., zastúpená: JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so

sídlomMierová1,VeľkýKrtíš,ourčenieneúčinnostiprávnehoúkonu,oodvolanížalovanejprotirozsudku
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 26C/9/2023 zo dňa 23. 11. 2023 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 17.
08. 2020, zapísaná do katastra nehnuteľností pod číslom V - 1298/2020 zo dňa 17. 09. 2020 v časti,

ktorou bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovanej, spočívajúce v práve doživotného užívania
k nehnuteľnostiam parc. č. XXX, XXX, stavba rodinného domu súp. č. X na parc. č. XXX, evidované na
LV č. XX pre kat. úz. a obec Malý Krtíš je voči žalobcovi právne neúčinná.

2.1. Okresný súd zistil, že na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 1305746 4 06 a stavebnom
úvere č. 1305746 7 05 zo dňa 22.12.2003 (Zmluva o úvere I) uzatvorenej medzi žalobcom a F. E. B., nar.

XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX (rodičia žalovanej) obaja bytom C. X/XX, D. E. poskytol žalobca
medziúver vo výške 9.427,00 Eur. Na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 1305746 9 08 a
stavebnom úvere č. 1305746 1 07 zo dňa 17.12.2008 (Zmluva o úvere II) uzatvorenej medzi žalobcom
a rodičmi žalovanej poskytol žalobca medziúver vo výške 58.090,36 Eur. Na zabezpečenie pohľadávok
vyplývajúcich z oboch zmlúv o úvere, bolo v prospech žalobcu zriadené záložné právo zapísané na liste
vlastníctva č. XX, pre kat. úz. a obec Malý Krtíš, parc. č. XXX, XXX, rodinný dom súp. č. X na parc. č.

XXX na nehnuteľnostiach, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníkov v podiele 1/1- ina k celku.
2.2. Nakoľko si dlžníci neplnili zmluvné povinnosti splácať úver riadne a včas, vyhlásil žalobca
mimoriadnu splatnosť úveru vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere I dňa 22.08.2016 a splatnosť úveru
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere II dňa 19.09.2016.
2.3. Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom sp. zn. 12Csp/189/2018 zo dňa 13.06.2019, právoplatný a
vykonateľný v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25Co/4/2019 zo dňa

26.11.2019, uložil žalovaným dlžníkom zo zmluvy o úvere (rodičom žalovanej) povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 60.185,34 Eur s príslušenstvom.

3.1. Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 17.08.2020, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 14.09.2020,
bolo zriadené na nehnuteľnosti zabezpečené záložným právom žalobcu vecné bremeno - právo
doživotného užívania nehnuteľností na LV č. XX, pre kat. úz. a obec Malý Krtíš, parc. č. XXX, XXX,

rodinný dom súp. č. 5 na parc. č. XXX, v prospech žalovanej, ktorá je dcérou dlžníkov žalobcu. Na liste
vlastníctva bolo vecné bremeno zapísané vkladom V- 1298/2020 dňa 17.09.2020.3.2. Znaleckým posudkom č. 72/2023 vypracovaným znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty
nehnuteľností F. D. E., bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností (LV č. XX, pre kat. úz. a obec
Malý Krtíš, parc. č. XXX, XXX, rodinný dom súp. č. X na parc. č. XXX) na sumu vo výške 123.000,- Eur,

pričom bola zároveň stanovená hodnota vecného bremena ako hodnota závad, ktoré znižujú hodnotu
nehnuteľností a to na sumu vo výške 22.358,95 Eur.

4.1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.12.2021, sp. zn. 2OdK/474/2021 bol na
majetok dlžníka - A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/XX, D. E. vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku č. 250/2021 pod č. K071237 dňa 30.12.2021. Žalobca si ako veriteľ
prihlásil do konkurzného konania zabezpečenú pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere I vo výške
3.063,- Eur a zabezpečenú pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere II vo výške 79.145,60 Eur.
4.2. Z Obchodného vestníka č. 231/2022 zo dňa 07.11.2022 vyplýva, že aj na dlžníka žalobcu Ing.
Karola Šedaja bol vyhlásený konkurz.

5. Nebolo sporné, že žalobca má voči dlžníkom F. E. B. a A. B. vymáhateľnú pohľadávku titulom
uzavretých zmlúv o medziúvere a stavebnom úvere. Tiež nebolo sporné, že na zabezpečenie svojich
pohľadávok z úverových zmlúv žalobca uzatvoril s dlžníkmi záložné zmluvy na nehnuteľnosti v
bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníkov na LV č. XX, pre kat. úz. a obec Malý Krtíš, parc. č. XXX, XXX,
rodinný dom súp. č. X na parc. č. XXX. Nesporná bola skutočnosť, že sporná zmluva o zriadení vecného

bremena zo dňa 17.08.2020 bola uzavretá medzi blízkymi osobami (rodičia - dcéra).

6.1. Sporné bolo, či žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keďže na dlžníkov bol vyhlásený
konkurz (oddĺženie) a či má naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby.
6.2. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd poukázal na to, že z Uznesenia Okresného súdu

Banská Bystrica zo dňa 16.12.2021, sp. zn. 2OdK/474/2021, ktorým bol na majetok dlžníka - A. B.
vyhlásený konkurz vyplýva, že konkurz sa uznáva za hlavné insolvenčné konanie a že súd zbavuje
dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a ZKR) s výnimkou pohľadávok
vylúčených z uspokojenia (§ 166b ZKR) a nedotknutých pohľadávok (§ 166c ZKR) v rozsahu, v akom
nebudú uspokojené v konkurze.

6.3. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca má voči dlžníkovi zabezpečenú pohľadávku, ktorú si riadne
prihlásil do konkurzu a ktorá oddlžením nie je dotknutá. Celková výška pohľadávky žalobcu, ktorá je
zabezpečená záložným právom, predstavuje sumu 82.124,45 Eur, pričom táto pohľadávka každým
dňom rastie o zmluvný úrok a úrok z omeškania. V zmysle § 166h ods. 2 ZKR oddlžením dlžníka nebolo
dotknuté právo veriteľa v rozsahu jeho pôvodnej pohľadávky domáhať sa odporovateľnosti právneho

úkonu, ktorým bolo zriadené záložné právo, vecné bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka.

7.1. Ďalej bolo sporné, či právny úkon, ktorým bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného užívania sporných nehnuteľností v prospech žalovanej, reálne znižuje možnosť čo i len
čiastočného uspokojenia pohľadávky žalobcu voči dlžníkom a či bolo úmyslom dlžníkov týmto úkonom

ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu.
7.2. Žalovaná namietala, že úmyslom jej rodičov nebolo ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu, ale
len garantovať jej právo bývania, tam, kde od detstva býva a s tým že svojich rodičov doopatruje. V
čase uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena, bývala v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi
(dlžníkmi). Vedela o tom, že rodičia majú úvery poskytnuté od žalobcu.

7.3. Okresný súd poukázal na to, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovateľným právnym úkonom
uspokojenie veriteľa je charakteristickým prvkom objektívneho odporového práva. Pri podpornej aplikácii
trestnoprávnej terminológie stačí nepriamy úmysel, teda ak dlžník vedel, že svojím úkonom ukracuje
uspokojenie veriteľovej pohľadávky a pre prípade, že takýto následok reálne nastane, bol s tým
uzrozumený (ŠTEVČEK M., a kol., Občiansky zákonník I komentár § 1 - 450, Praha, C. H. Beck, 2015, s.

322). Dlžníkom (ako osobám priemerne rozumovo vyspelým) muselo byť zrejmé, že zriadením vecného
bremena dôjde k zmenšeniu hodnoty majetku dlžníkov a že nehnuteľnosť zaťažená vecným bremenom
- právom doživotného užívania bude ťažko predajná. Žiaden rozumne zmýšľajúci záujemca by takúto
nehnuteľnosť nekúpil, pretože vecné bremeno prechádza aj na nadobúdateľa nehnuteľnosti.
7.4. Argumentácia žalovanej, že predchádzajúce tri kolá dražby nehnuteľností, ktoré sa konali v čase,

keď ešte nebolo zriadené vecné bremeno (a nehnuteľnosti sa predávali za nižšiu cenu ako je v
súčasnosti), boli bezúspešné a nehnuteľnosti sa ani vtedy nepodarilo predať, je irelevantná, pretože
samotné vecné bremene ešte posilňuje samotnú ťažkú predajnosť nehnuteľností.7.5. Žalovaná nevyvrátila zákonnú domnienku, že ukracujúci úmysel dlžníka nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať. Konanie žalovanej v súvislosti s uzatvorením odporovanej zmluvy o zriadení
vecného bremena nesvedčí o jej snahe zistiť, alebo sa aspoň dozvedieť o úmysle rodičov ukrátiť veriteľa.

Žalovaná nepreukázala, že by v tejto súvislosti vyvinula takú relevantnú činnosť, z výsledkov ktorej by
mohol ukracujúci úmysel rodičov (dlžníkov) rozpoznať, alebo sa o ňom aspoň dozvedieť.

8. Znaleckým posudkom č. 72/2023 vypracovaným znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty
nehnuteľností F. D. E. bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností (LV č. XX, pre k. ú. a obec

Malý Krtíš, parc. č. XXX, XXX, rodinný dom súp. č. X na parc. č. XXX) na sumu vo výške 123.000,- Eur,
pričom bola zároveň stanovená hodnota vecného bremena ako hodnota závad, ktoré znižujú hodnotu
nehnuteľností na sumu 22.358,95 Eur. Na základe uvedeného okresný súd uzavrel, že sporné vecné
bremeno znižuje hodnotu nehnuteľností a sťažuje ich predaj, pretože od ich hodnoty nehnuteľností
zaťažených vecným bremenom sa odvíja samotná dražba. Na základe uvedených skutočností súd
dospel k záveru, že Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 17.08.2020, je právnym úkonom, ktorý

čo i len z časti bráni uspokojeniu pohľadávky žalobcu.

9. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 42a ods. 1, ods. 2, § 42b ods. 1, 2, ods. 4, § 116
Občianskeho zákonníka, § 166c ods.1 písm. c) § 166h ods. 1, ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii.

10.1. Žalovaná vo včas podanom odvolaní namietala nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie
veci, procesné podmienky a procesný postup, nevykonanie navrhnutých dôkazov.
10.2. Okresný súd na základe znaleckého posudku č. 72/2023, ktorým bola vyčíslená hodnota
nehnuteľností na sumu 123.000,- Eur a zároveň bola stanovená aj hodnota vecného bremena na sumu

22.358,95 Eur ustálil skutkový stav, že právny úkon dlžníkov ukracuje veriteľa. Namietala, že okresný
súdpovažovalzairelevantnú jejobranu,žecenanehnuteľnostíjepribližne123.000,-Eurapohľadávka
žalobcu je výrazne nižšia a ďalej, že žalobca ešte pred vyhlásením konkurzu formou oddlženia na
majetok dlžníkov – rodičov žalovanej – neúspešne uskutočnil dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti, ktorá
nebola zaťažená vecným bremenom. O predaj nehnuteľnosti sa žalobca pokúšal 4x, pričom cena, za

ktorú nehnuteľnosť predával, bola nepomerne nižšia ako trhová hodnota nehnuteľnosti. Okresný súd
mal zodpovedať otázku, či vecné bremeno má skutočne ukracujúci charakter voči pohľadávke žalobcu.
Nezaoberal tým, či právny úkon z pohľadu hodnoty vecného bremena k hodnote pohľadávky a k hodnote
nehnuteľností, môže byť kvalifikovaný ako ukracujúci úkon. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak sa napr. síce zmenší majetok dlžníka, avšak dlžníkov majetok

postačuje k riadnemu uspokojeniu veriteľa v rozsahu jeho pohľadávky. Z tohto hľadiska reálne nie je
daný podklad pre jeho rozhodnutie, v ktorom sa jednostranne priklonil k tvrdeniam žalobcu.
10.3. Žalovaná spochybnila aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pretože žalobca si prihlásil pohľadávky
do konkurzu, tieto podliehali dozoru správcu, pričom do 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu na majetok
dlžníkov správca nepodal žalobu na to, že dlžníkove právne úkony pred vyhlásením konkurzu ukracujú

pohľadávky veriteľov a na dlžníkov, ani žalovanú takáto žalobca podaná nebola. Žalovaná navrhla
vyžiadanie stanovísk správcov konkurznej podstaty dlžníkov, ktorí sa mali vyjadriť k prihláseným
pohľadávkam, dražbám ako aj ich postupu pri speňažovaní majetku dlžníkov. Okresný súd mal skúmať
konanie správcu konkurznej podstaty vo vzťahu k majetku, prihláseným pohľadávkam žalobcu ako
aj postup správcu. Na jednej strane v konkurze takáto skutočnosť zistená nebola a na druhej strane

samotnýveriteľ,ktorýsiprihlásilpohľadávku,ktorájepredmetomoddelenéhouspokojenia,takútožalobu
nepodal v lehote 6 mesiacov. V prípade ak by si žalobca neprihlásil pohľadávku v konkurze formou
oddlženia, jeho postup z hľadiska speňažovania nehnuteľností by bol právne relevantný.
10.4. Z hľadiska vyhlásenia konkurzov na dlžníkov je podstatnou skutočnosťou postup žalobcu, ktorý
mohol v konkurznom konaní vyhlásiť, že majetok bude predávať sám, ďalej kto inicioval dražbu dňa

08.11.2023, aká bola výška znaleckého posudku v tejto veci a aké bolo najvyššie podanie vo vzťahu k
pohľadávke, ktorá je uplatnená proti dlžníkom. Dražba, ktorá sa konala dňa 08.11.2023 bola neúspešná.
Výsledok dražby bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 14.11.2023 pod zn. K064514, z ktorého je
zrejmé, že cena nehnuteľnosti je ustálená na sume 123.000,- Eur a teda výška pohľadávky žalobcu je
stále nižšia ako hodnota nehnuteľnosti. Súd by mal reflektovať na to, že v prípade predaja nehnuteľnosti

sa konajú až 3 kolá dražby, pričom bolo vykonané len jedno a v prípade úspešného predaja, by odpadol
predmet sporu.
10.5. Súd sa nezaoberal, či žaloba bola podaná riadne a včas.10.6. Z uvedených dôvodov skutkový stav zistený okresným súdom neobstojí, konanie a rozhodnutie
trpí viacerými vadami, preto žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10.7. V replike na vyjadrenie žalobcu žalovaná zotrvala na dôvodoch odvolania

11.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie je naplnený ani jeden z formálne označených
odvolacích dôvodov, rozsudok je vecne správny a zákonný.
11.2. S námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a včasnosti podania žaloby sa súd podrobne

zaoberal a vyhodnotil ich v bode 23 odôvodnenia rozsudku. Právne posúdenie ohľadne aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu vchádza z riadne zisteného skutkového stavu a z právnej úpravy § 166 ods. 1
zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Správca nie je aktívne vecne legitimovaný na
podanie odporovacej žaloby, nakoľko v prípade oddlženia nie je ani povinný skúmať a zisťovať prípadnú
odporovateľnosť právnych úkonov dlžníka pred vyhlásením konkurzu. Je tak bez ďalšieho zrejmé, že
podanie odporovacej žaloby zveruje zákon priamo veriteľovi a odporovateľnosť sa posudzuje podľa

Občianskeho zákonníka. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vyslovene ustanovuje, že v prípade
oddlženia je aktívne vecne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby veriteľ. Súčasne odkazuje na
Občiansky zákonník ako právny predpis, podľa ktorého sa odporovateľnosť uplatňuje a posudzuje, ktorý
na podanie odporovacej žaloby stanovuje trojročnú prekluzívnu lehotu. Vklad vecného bremena bol v
tomto prípade povolený pod č. G./2020 dňa 17.09.2020 a lehota na podanie odporovacej žaloby by tak

uplynula dňom 17.09.2023.
11.3. Žalovaná ďalej namieta, že súd mal skúmať, či vecné bremeno a jeho hodnota má skutočne
ukracujúci charakter voči pohľadávke veriteľa. Tvrdenia žalovanej sú zavádzajúce, nakoľko súd prvej
inštancie sa týmito skutočnosťami zaoberal v bode 24 odôvodnenia rozsudku, keď uviedol, že: „Žiaden
rozumne zmýšľajúci záujemca by takúto nehnuteľnosť nekúpil, pretože vecné bremeno prechádza aj na

nadobúdateľa nehnuteľností. Argumentácia, že predchádzajúce tri kolá dražby nehnuteľností, ktoré sa
konali v čase, keď ešte nebolo zriadené vecné bremeno (a nehnuteľnosti sa predávali za nižšiu cenu
ako je v súčasnosti), boli bezúspešné a nehnuteľnosti sa vtedy nepodarilo predať, je irelevantná, pretože
samotné vecné bremeno ešte posilňuje samotnú ťažkú predajnosť nehnuteľností... ...vecné bremeno
sťažuje predaj nehnuteľností a znižuje aj ich hodnotu, od ktorej sa odvíja samotná dražba.“ Vecné

bremeno bolo zriadené v prospech žalovanej bezodplatne a žiaden rozumne zmýšľajúci človek by o
kúpu takto zaťaženej nehnuteľnosti nemal záujem, a to ani pri znížení kúpnej ceny, keďže by to bolo o
absolútne nevýhodné aj v prípade budúceho hospodárenia a nakladania s nehnuteľnosťami.
11.4. Ukracujúci úkon sa posudzuje vždy v čase jeho odporovania, a nie spätne ku dňu jeho realizácie,
preto s ohľadom na všetky okolnosti je evidentné, že sa objektívne znížila možnosť uspokojenia

pohľadávky veriteľa predajom nehnuteľností, ktoré sú zaťažené zriadeným vecným bremenom.
11.5. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s návrhmi žalovanej na vykonanie dokazovania. Z uvedených
dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne
správny potvrdil.
11.6. V replike na vyjadrenie žalovanej žalobca zopakoval, že v odvolaní žalovanej nie je naplnený ani

jeden z odvolacích dôvodov.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej v medziach daných ust.
§ 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

pretože v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal ďalšie potrebné dokazovanie.

13.1. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
13.2.Podľa§42aods.2 Občianskehozákonníka,odporovaťmožnoprávnemuúkonu,ktorýdlžníkurobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase

v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
13.3. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou.13.4. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval,
je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto

mal z tohto úkonu prospech.

14.1.Okresný súd správne vychádzal z toho, že žaloba o uplatnení odporového práva je osobitnou
žalobou určovacou, kde vznik žalobného práva vyplýva priamo zo zákona, a teda nie je potrebné
preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení (ŠTEVČEK M., a kol., Občiansky zákonník

I komentár § 1 - 450, Praha, C. H. Beck, 2015, s. 331). Pasívne vecne legitimovaná je tretia osoba,
profitujúca z odporovaného právneho úkonu. U blízkych osôb ako nadobúdateľov sporného majetku
dlžníka občiansky zákonník konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
poznali.
14.2. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči veriteľovi, ktorý môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu

vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorými sa zhoršuje možnosť veriteľa na
uspokojenie jeho pohľadávky, lebo zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa.
14.3. Dotknutý veriteľ musí preukázať, že majetok dlžníka sa zmenšil do takej miery, ktorá ohrozila
aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku.
14.4. Veriteľ môže následne exekúciou voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon

urobený postihnúť to, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku.

15. S otázkou aktívnej vecnej legitimácie sa okresný súd vysporiadal v súlade s právnou úpravou, ktorú
posúdil správne z hľadiska účinkov konkurzného konania vedeného na majetok žalobcových dlžníkov.

Ak správca nepodal žalobu o neúčinnosť právneho úkonu, jeho postup neprezumuje výsledok iného
sporu vedeného mimo konkurzného konania, zo strany žalobcu ako dlžníkovho veriteľa, lebo podľa §
166h ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z., oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu pôvodnej
pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a podľa § 166h ods. 2 oddlžením zostáva nedotknuté

právo veriteľa v rozsahu pôvodnej pohľadávky domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým
bolo zriadené záložné právo, vecné bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka.

16. Žaloba bola podaná včas, pretože vecné bremeno bolo zriadené zmluvou zo dňa 17.08.2020, v
znení dodatku č. 1 zo dňa 14.09.2020, vkladom V- 1298/2020 zo dňa 17.09.2020 a žaloba bola podaná

29.06.2023 do troch rokov podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

17.1. Odvolanie však bolo dôvodné, pretože okresný súd nedal odpoveď na základnú otázku účelu
odporovacej žaloby, či sporné vecné bremeno má skutočne vplyv na možnosť uspokojenia pohľadávky
žalobcu a teda nevysporiadal sa s obranou žalovanej, že žalobca nepreukazuje dôvodnosť žaloby.

Okresný súd nevyvrátil ani obranu žalovanej, že k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa nemôže dôjsť, ak vecné bremeno síce zmenšilo majetok dlžníka, ale ten postačuje na riadne
uspokojenie veriteľa.
17.2. Okresný súd sa zaoberal otázkou možnosti speňažovania nehnuteľností zaťažených vecným
bremenom s nepodstatným záverom, že o kúpu takto zaťaženej nehnuteľnosti nie je záujem ani

pri znížení kúpnej ceny, pretože tým nie je zodpovedaná pre toto konanie rozhodujúca otázka, či
sa vyslovením neúčinnosti zmení doterajšie právne postavenie veriteľa z hľadiska lepšej možnosti
uspokojenia jeho pohľadávky speňažením nehnuteľností zaťažených vecným bremenom. Otázka
nebola zodpovedaná, pretože samotné speňaženie, ktoré vždy závisí od ponuky a dopytu, je až
dôsledok úspešnej odporovacej žaloby.

18.1. Predmetom posúdenia je skutočnosť, že sporné vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne na
nehnuteľnostiach, ku ktorým má žalobca záložné právo a svoje splatné pohľadávky chce žalobca
uspokojiť speňažením týchto nehnuteľností.
18.2. Podstata odporovacej žaloby spočíva v tom, že dotknutý veriteľ má právo na peňažnú

protihodnotu, odplatu, ktorá unikla z majetku dlžníka v prospech oprávneného z vecného bremena. Ak
by bolo vecné bremeno zriadené odplatne, nárok veriteľa by mohol byť uspokojený do výšky odplaty,
ktorá bola uhradená za zriadenie vecného bremena aj v prípade, ak by bol už nárok uspokojený t. j.
ak bola už táto odplata spotrebovaná (§ 42a ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka).19.1. To že sa veriteľ - vzhľadom na bezodplatnosť právneho úkonu - nemôže domáhal plnenia
(odplaty) voči oprávnenému z vecného bremena, nenahradzuje jeho povinnosť preukázať dôvodnosť

odporovacej žaloby.
19.2. Sporné vecné bremeno nie je z hľadiska odporovacej žaloby právna vada, lebo ak by sa
spochybňovala samotná existencia vecného bremena, musel by sa veriteľ domáhať jeho neplatnosti.

20.1. Okresný súd musí vychádzať z toho, že vyslovenie neúčinnosti vecného bremena voči žalobcovi

súdnym rozhodnutím môže mať význam pre žalobcu, len za predpokladu, že tým dosiahne uspokojenie
svojej pohľadávky.
20.2. Argumentácia žalobcu ale nijako nereflektuje skutočnosť, že vecné bremeno bude naďalej
zaťažovať speňažované nehnuteľnosti. Ostáva v platnosti medzi žalovanou ako osobou oprávnenou
z vecného bremena a voči každému, kto nehnuteľnosti nadobudne od žalobcových dlžníkov ako
povinných z vecného bremena, napr. speňažením na dražbe. Namiesto dlžníkov žalobcu sa povinným

z vecného bremena stane nový vlastník.
20.3. Hľadisko možnosti speňaženia, preukazuje materiálny účel odporovacej žaloby len v prípade, ak
sa vymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky skutočne zlepší.

21.1. Skutkový základ preukázania ukracujúceho úkonu je na ťarchu veriteľa bez ohľadu na to,

že veriteľ právny nárok podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, môže požadovať z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku alebo uplatňuje náhradu voči tomu, kto
mal z odporovateľného úkonu prospech.
21.2. Dôvod na vyhovenie odporovacej žalobu v posudzovanej veci nie je iba žalobcom tvrdená ale
nepreukázaná miera jeho uspokojenia pri vymáhaní dlhu výťažkom zo speňaženia nehnuteľností

zaťažených vecným bremenom.

22.1. V ďalšom konaní sa okresný súd musí vysporiadať s obranou žalovanej, že k ukráteniu pri
uspokojení vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak sa síce v dôsledku vecného bremena
zmenšila hodnota majetku dlžníka, avšak dlžníkov majetok postačuje na riadne uspokojenie pohľadávky

veriteľa. Urobí teda záver, či a na základe čoho žalobca skutočne preukazuje, že jeho pohľadávka
v čase vydania súdneho rozhodnutia, prevyšuje hodnotu nehnuteľností, zaťažených vecným bremenom.
22.2. Súčasne sa musí súd prvej inštancie vysporiadať so zásadnou otázkou, aký účel má vyslovenie
neúčinnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené vecné bremeno bezodplatne, keď vecné bremeno
bude aj naďalej ovplyvňovať možnosť speňaženia a teda čas a mieru uspokojenia žalobcu.

23. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432

ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.