Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-11C/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522203074
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Fraňová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3522203074.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Andreou Fraňovou v sporovom konaní žalobkyne A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. D. XXX, XXX XX E., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Tomáš
Mutkovič, s.r.o., IČO: 53 121 279, so sídlom SNP 10, 920 01 Hlohovec, proti žalovanej F. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX A. F. A. D., zastúpenej Mgr. Julianou Sumkovou,
advokátkou, so sídlom Weisseho 2790/16A, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %,

ovýškektorýchbuderozhodnutépoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmuznesenímvydaným
súdnym úradníkom súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.10.2022, zmenenou dňa 03.12.2024, žalobkyňa žiadala,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.341,52 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.341,52 Eur od 8.2.2023 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a nahradiť žalobkyni trovy konania v celom rozsahu.

2.Uviedla,žeod19.07.2007jeužívateľkounehnuteľnosti,atozáhradnejchatyazáhrady,nachádzajúcej

sa na parcele registra „C“, katastrálne územie A. F. A. D., záhradkárska oblasť B., zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX. V tejto súvislosti poukázala na zmluvu o zverení majetku do užívania zo
dňa 01.08.2007. Ďalej uviedla, že od 19.05.2021, v čase od 13.30 hodiny do 21.05.2021 v čase do
12.45 hodiny, sa žalovaná dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods.
1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to úmyselného
narušenia občianskeho spolunažívania tým, že žalobkyni ostrihala 83 kusov drevín, Tuja západná –
Thuja occidentalis, na záhrade, čo je považované za schválnosť. Dňa 21.05.2021 sa žalobkyňa v čase

o 12.45 hodine dostavila na záhradu, kde túto skutočnosť zistila a privolala policajnú hliadku. Policajná
hliadka následne spísala a fotograficky zdokumentovala zničené dreviny a priestupok, následne spísala
výpoveď aj so žalovanou, ktorá sa v tom čase nachádzala na vedľajšej záhrade na parcele registra
„C“, katastrálne územie A. F. A. D., záhradkárska oblasť B., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX.
K tejto skutočnosti a spôsobení veľkej škody žalobkyni došlo po niekoľkých stretnutiach, kedy prišlo zo
strany žalovanej k vyhrážaniu sa, zastrašovaniu s ostrihaním a dávaní časových ultimát na ostrihanie
tují žalobkyňou. K ostrihaniu tují žalobkyňou neprišlo a tak žalovaná vykonala tento vopred naplánovaný

skutok aj napriek tomu, že nemala na to právo a nemala ani nijaké povolenie, ktoré by ju oprávnilo
toto vykonať. Žalobkyni žalovaná spôsobila majetkovú škodu vo veľkom rozsahu a taktiež žalobkyni
spôsobila ujmu a dôvodné obavy, že od tohto skutku sa vyhýba pobytu v nehnuteľnosti, záhradnej chate
a záhrady na parcele registra „C“, katastrálne územie A. F. A. D., záhradkárska oblasť B., zapísanejna liste vlastníctva č. XXXX, kde je od roku 2007 užívateľom. Takúto vec žalovaná vykonala ďalší
krát, kedy v minulosti prišlo z jej strany k ostrihaniu tují na pozemku žalobkyne, ktorú žalobkyňa nikde
neriešila a nepodnikala kroky k náhrade škody. Žalobkyňa si dňa 04.06.2021 dala vypracovať odborný

znalecký dendrologický posudok, číslo objednávky 22/2021 na poškodenie drevín, Tuja západná – Thuja
occidentalis, v celkovej účtovanej sume 136,89 Eur. Ako vyplýva z posudku, došlo k odstráneniu 1/3 –
tiny objemu koruny jednotlivých drevín. Jednalo sa o neodborný a objemovo neprimeraný masívny rez
vrozporesarboristickýmštandardomnarezstromov.Rezbolvykonávanývnevhodnomobdobítakýchto
drevín. Naviac bol vykonávaný počas hniezdenia vtákov, čo vyplýva aj z fotodokumentácie a vegetačné

obdobie vtákov podľa vyhlášky č. 24/2003 Z.z. začína 1. apríla a končí 30. septembra. V tejto súvislosti
poukázala na ust. § 33 zákona č. 543/2002 Z.z. a jeho aktuálnu úpravu zákonom č. 198/2014 Z.z.
Ďalej uviedla, že rez je možné uskutočniť len počas vegetačného kľudu, ktorý začína každoročne 01.10
akončí31.03vnasledujúcomroku.Mimouvedenéhoobdobiajerezavýrub možnýlenzamimoriadnych
okolností, napr. pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo pri bezprostrednej
hrozbe vzniku značnej škody. V predpoklade je, že došlo k výraznému zhoršeniu stavu a dreviny zostanú

natrvalo poškodené a na viaceré z nich tento čin bude mať likvidačný účinok, nakoľko sa jednalo o cca
16 – 17 ročné dreviny. S neodborným a výrazným rezom sú spojené nezvratné zmeny na stromoch,
ktoré môžu mať zásadný vplyv na ich ďalší rast, vývin, ako aj funkcie a dĺžku života. Poškodenie drevín
v zmysle vyhlášky č. 170/2021 Z.z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a drevín sa
považujezastrednépoškodenievrozpätí26,00%-60,00%objemukoruny.Žalovanánásledneorezané

korunyjednotlivýchrastlínnahádzalažalobkyninaužívanýpozemokataktiežnafasáduzáhradnejchaty.
Dňa 30.07.2021 bola žalobkyňa predvolaná ako svedok na Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, odbor
všeobecnej vnútornej správy, v A. F. A. D. na prejednanie priestupku, ktorý vykonala žalovaná. Tento bol
prejednaný p. F. H. a bol považovaný za schválnosť a žalobkyni bolo následne odporúčané, aby tento
skutok riešila súdnou cestou, nakoľko spôsobená škoda bola vyčíslená na 3.204,63 Eur, ktorá prevyšuje

sumu 266,00 Eur, tzn., aby mohol byť skutok považovaný za trestný čin, je potrebné, aby spôsobená
škoda predstavovala sumu aspoň 266,01 Eur. Väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej
10 – násobok takej sumy. Žalovaná sa svojou činnosťou dopustila trestného činu úmyselného narušenia
občianskeho spolunažívania schválnosťami, vyhrážaním z osobitného motívu a vzbudením dôvodných
obáv a spôsobila škodu, ktorá je vyčíslená vo výške 3.204,63 Eur na podklade znaleckého posudku.

3. K žalobe pripojila listinné dôkazy, a to zmluvu o zverení majetku zo dňa 01.08.2007, kópie listu
vlastníctva č. XXXX, účtovanej sumy za vyhotovenie znaleckého posudku, znaleckého posudku č. XX/
XXXX, predvolania na OÚ NMnV, odbor všeobecnej vnútornej správy, fotodokumentáciu.

4. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila. Uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a odmieta
akúkoľvek zodpovednosť za škodu. Rovnako tak namieta znalecký posudok. Neporušila žiadnu
zákonnú povinnosť, práve naopak. V žalobe sú nepravdivé, nesprávne a zavádzajúce informácie,
dôkazy nepodložené faktami, vymyslené skutky; informácie sú nepravdivé a osočujúce. Účelom žaloby
žalobkyne je obohatiť sa a riešiť nepriaznivú finančnú situáciu žalobkyne, ušetriť si robotu na záhrade,

ktorú neobývajú a zanedbávajú a tak zvaliť zodpovednosť na iných a z celej situácie profitovať. Skutok,
ako ho žalobkyňa opisuje, sa nikdy tak nestal, je vykonštruovaný a zvrátený, hoci sa žalobkyňa snažila
mu dať váhu a dramatickosť vymyslenými a nepodloženými tvrdeniami a upravenými fotografiami.
Je toho názoru, že nie sú splnené predpoklady pre priznanie náhrady škody, nakoľko žalobkyni
nebola spôsobená žiadna škoda, znalecký posudok považuje za účelový, znalec sa nevyjadril k výške

skutočnej škody, ktorá mohla žalobkyni vzniknúť. V prípade potreby navrhuje vykonať kontrolný znalecký
posudok na zistenie skutočnej škody na strane žalobkyne, teda to, o čo sa zmenšil reálne jej majetok.
Ďalej neexistuje protiprávny úkon na strane žalovanej, nakoľko neporušila žiadnym spôsobom právne
predpisy, ani dohody. Ak by aj žalobkyňa nepotvrdila ich ústnu dohodu o ostrihaní tují, tuje prerastali na
pozemok manžela žalovanej, a to nad mieru primeranú pomerom, ktorou ich obmedzovali, ohrozovali

majetok, preto v tomto smere použili dovolenú svojpomoc, o čom svedčí rozhodnutie OÚ NMnV zo
dňa 30.03.2022 č.k. I. – A. – I.. XXXX/XXXXXX-XXX, ktorým bolo konanie o priestupku zastavené
z dôvodu, že sa žiaden priestupok nestal. Ďalším predpokladom, ktorý nebol splnení je príčinná súvislosť
medzi uplatnenou výškou škody a konaním žalovanej (neexistuje protiprávnosť konania). A rovnako tak
neexistujezavinenienastranežalovanej.Naopak,konanímzostranyžalobkynedochádzalokškodovým

udalostiam, obmedzovaniu a narušovaniu vlastníckych a susedských práv, tieneniu, rozmnožovaniu
hmyzu, dokonca k vlhnutiu nehnuteľnosti v užívaní žalobkyne. Sama žalobkyňa si nesplnila svoje
zákonné povinnosti a ak sa domáha „vymyslenej“ náhrady škody, je možné jej žalobu považovať
jednoznačne ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.5. K vyjadreniu pripojila listinné dôkazy, a to žalovanou popísaný stav situácie, čestné prehlásenie
svedkov, vyjadrenie odborníka záhradkárskej firmy na súčasný stav živého plota, fotodokumentáciu

a videá zo záhrady žalobkyne v minulosti a v aktuálnom stave, rozhodnutie OÚ NMnV, odbor všeobecnej
vnútornej správy zo dňa 30.03.2022.

6. Podľa popísaného stavu celej situácie žalovanou je majiteľom záhradnej chatky a pozemku pri
Hydrocentrále na parcele č. 2095/118 a 2095/46 manžel žalovanej J. K. G.. Záhradu zdedili po smrti

otca manžela žalovanej, t.j. od roku 1995 sa o nehnuteľnosti starajú spoločne s manželom, ako aj ich
2 synovia, ktorí im pomáhajú. Záhradu pravidelne navštevujú, cca 6 mesiacov v lete tam trvalo bývajú,
o záhradu sa riadne starajú tak, aby netienila, či nevadila susedom. Dodržiavajú písané aj nepísané
zákony záhradkárskej osady. Vždy boli k susedom ohľaduplní v zmysle plotov, stromov, kríkov, každú
prerábku – výstavbu, výsadbu s nimi konzultovali ku všeobecnej spokojnosti. Problém s tujami – cca
v júli 2007 predali predchádzajúci majitelia záhradnej chatky s pozemkom (manželia F.) pozemok p. B.

(matke žalobkyni) Jej chatka so záhradou sa nachádza v bezprostrednom susedstve s ich pozemkom
a je oddelená plotom z tují. V čase ich výsadby ako malých stromčekov ešte nevedeli, že zasadené
tuje budú fungovať v budúcnosti ako sekundárny hostiteľ škodcov ovocných drevín. Ich ovocné stromy
začali časom chátrať, chorľavieť, niektoré museli vyrúbať a iné sú napadnuté. Manželia F. nechali svoju
záhradu v krásnom, upravenom, čistom stave, stromy aj kríky boli tvarované, ostrihané, pani F. bola

veľkou milovníčkou záhrady. Plot zo živých tují sadil bývalý majiteľ s manželkou a po dohode s nimi
a na základe dobrých susedských vzťahov im tento plot žalovaná s manželom osobne každý rok mierne
zostrihávali spolu s ich tujami, tvarovali ich, aby dosahovali výšku cca 2 m, aby korešpondovali s ich
ostnatým živým plotom na ich záhrade, polievali ich, hnojili. Obe ich záhrady mali na pohľad približne
rovnaký živý plot, t.j. výšku aj strih plotu. Takto to fungovalo cca 7 rokov. Predajom nastal obrovský zlom.

Nasťahovala sa tam žalobkyňa s rodinou. Zo začiatku tam aj niekoľko rokov bývali, a to v lete. Čas
ich pobytu na záhrade sa časom skracoval, až tam prestali bývať cca v r. 2016 úplne. Po nasťahovaní
boli medzi susedmi dobré vzťahy, žiadali susedov, aby živý plot z tují strihali, nakoľko tieto môžu dorásť
až do výšky aj 15 metrov. Tiež ich informovali, že sa o živý plot susedov v minulosti starali a ponúkli
im rovnakú pomoc. Pri kúpe pozemku mal živý plot v roku 2007 výšku cca 2 m. Stromy boli zdravé,

zelené, prosperovali. Žalobkyňa s jej partnerom ich ubezpečili, že je pre nich maličkosť sa o záhradu,
živý plot starať, lebo vlastnia pílu, majú drevo, náradie, že plot budú určite strihať, udržiavať, o čom ich
niekoľkokrát ubezpečili s tým, že sa o všetko postarajú, dokonca že urobia nový spoločný drevený plot
medzi ich záhradami. Postupne ale živý plot rástol stále viac a viac, nikto ho nestrihal, neupravoval,
nestaral sa. Na viaceré prosby o ostrihanie reagovali tak, že nemajú čas, ale že ho „niekedy“ ostrihajú

a že vedia, že ho strihať majú. Keď sa pred cca 6 rokmi úplne odsťahovali zo záhrady do I., komunikácia
bola veľmi ťažká, nedvíhali telefóny, nereagovali na sms-ky. Plot počas ich bývania bol len 2 – krát
strihaný za cca 14 rokov ich nájmu. V minulosti to dovolili im, ústnou dohodou, ktorú si potvrdili sms-kou
cca v roku 2013 a 1 krát ho strihali sami cca v roku 2016, ale to len symbolicky, t.j. len pár centimetrov
z výšky a ostrihali plot zo šírky. Hustý kompaktný živý plot, nasadený nahusto kvôli tomu, aby vytvoril

clonu a diskrétnu zónu susedom, začne zvnútra schnúť, drevnatieť, tuje sa ťahajú do výške, lebo šírkou
sú obmedzené. Žalovaná sa žalobkyni nikdy nevyhrážala, všetko to boli zúfalé prosby a zdôvodnenia,
že tuje potrebujú pre lepší rast strihanie, je to pre dobro živého plota, aby boli zostrihávané pravidelne
konce a je potrebné ich tvarovať. Pravdou je, že partner žalobkyne, (L. K.) v marci 2021 sľúbil pred
záhradou ich pozemku manželovi žalovanej, ktorý bol za účelom prosby o ostrihanie tují za ním, že

tuje do konca apríla 2021 už určite ostrihá a že sú si vedomí, že sú vysoké, ale nemajú čas, preto
ak to do konca apríla nestihnú ostrihať, môžu ich žalovaná s manželom ostrihať sami. Bol to ústny
dohovor, súhlas, ak to oni nestihnú do apríla. Pravdou je, že padli aj hrubé slová na tento problém, že
oni majú inú robotu, nie sa j.... s tujami. Žiadnu schválnosť ani plánovanie im neurobili, trpezlivo čakali
na toto ich rozhodnutie. V konečnom dôsledku ostrihanie tují znamenalo pre žalobkyňu a jej partnera

žiadnu námahu, žiadne náklady na strihanie a ešte plánovali profitovať na odškodnom. Pred termínom
strihania s manželom žalovaná skontrolovali tuje, či sú v poriadku, schopné zmladenia, resp. rezu, či
sa na nich nenachádzajú hniezda, keďže mnohé sú aj v ich stromoch, starajú sa o ne, majú 5 kŕmitok
na stromoch, napájadlá, v zime vtákov dokrmujú, starajú sa o opustené hniezda, mláďatá, aby bolo
zachované vtáctvo na záhrade a vyrovnaná biodiverzita v ich lokalite. V stromoch pred rezom nebolo ani

jedno hniezdo s vtáčikmi, vajíčkami, hniezdo odfotené na fotografii priloženej ku žalobe je hniezdo, ktoré
je cca 5 rokov tujach prázdne, každý rok ho sledujú, či v ňom nie sú nové vajíčka, ale od prvej znášky
vajíčok drozda pred cca 5 rokmi už toto hniezdo nikdy nikto neobýval, doteraz bolo stále prázdne, bez
vajíčok, nového pokolenia vtáctva, tak ho v tujach nechávali pre prípadné zahniezdenie iných vtákov.Toto prázdne staré hniezdo podhodili a odfotili. S manželom sú milovníkmi prírody, zelene, záhrady,
zvierať. V priložených fotografiách žalovanej je vidieť hniezda vtákov, mláďatá aj dospelejšie jedince,
ktoré majú na záhrade, o ktoré sa starajú a chránia ich. Žalobkyňa síce hniezdo odfotila, ale susedia

nevedia, čo v ňom bolo, kedy bolo postavené, kto v ňom býval, či sa vyliahli jedince, či nie, aký druh
v ňom bol. Žalovaná vie, lebo každý deň sleduj e všetko živé na ich záhrade a keďže susediace tuje sú
súčasťouichspoločnéhoplota,oktorýsarokysmanželomstaraliastrihaliho,sledovalapretoajhniezda
v tujach. Živé ploty vysoké cca 5 metrov z 3 ostatných strán susediaceho pozemku neboli ostrihané,
takže naďalej tienia ďalším susedom, ktorí majú ten istý problém, a to nespokojnosť s výškou živého

plota. Podstatné je, že tuje nezničili, tuje boli odborne zmladené rezom, skrátené, neboli porušené,
odumreté, vyschnuté, znehodnotené, o čom svedčí aj fotodokumentácia aj odborný posudok majiteľa
záhradníckej firmy. Tuje po ostrihaní osprchovali hadicou, vyčistili, poliali hnojivom, aby ľahšie znášali
strih, ničím nenarušili priestor susediaceho pozemku, na pozemok nevnikli, strihanie sa dialo z ich
strany pozemku z rebríka. Je pravdou, že suché konáre hádzali na ich stranu. Na fotografiách sú len
odrezky stromov položené na zemi, hline, nie na dome, fasáde, ako píše žalobkyňa. Nie sú barbari, ale

milovníci prírody, zelene, zvierať a nikdy by nezničili cudzí majetok a už vôbec nie schválne, vedome.
Dom a fasádu na chatke má žalobkyňa zničenú a plesnivú od vlhkosti, ktorú vysoké tuje spôsobujú,
nie z konárov, ktoré zostali po strihaní na zemi. Teda ich rozhodnutie ostrihať tuje nebolo plánované,
snažili sa dohodnúť, prosili, žiadali, žiaľ zbytočne. Nikdy nedošlo k vyhrážkam ani k napadnutiam. Za
2 roky tuje dorástli, tuje nie sú zničené. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho

zákonníka o presahujúcich konároch. Tuje boli vysoké cca 4 metre, pre ich zachovanie, ochranu a krásu
bolo potrebné tuje strihať komplexne, odborne, celé, t.j. z výšky cca 1,5 metra rezom, ktorému sa hovorí
zmladzovací rez. Žalobkyňa s jej partnerom nikdy žalovanej a jej manželovi nevysvetlili, prečo chcú tuje
nechať rásť do výšky 360 cm, t.j. do výšky rýny na dome a nikdy nikomu nevysvetlili, prečo nechali
tuje narásť ešte o ďalší cca 1 meter vyššie od rýny. Jedného dňa sa rozhodli, že tuje nechajú rásť

voľne, ľubovoľne, do obrovských výšok bez ohľadu na susedov a ich pozemok, úrodu a odišli bývať inde.
Žalobkyňa s jej partnerom nikdy s nimi neboli ochotní komunikovať, nájsť spoločné riešenie. Každý má
svoje práva ale aj povinnosti a žalobkyňa má povinnosť starať sa o pozemok s porastom v záhradkárskej
oblasti. Zmladzovací rez prospel tujam, ktoré vyzerajú dnes lepšie ako pred dvoma rokmi. Na doplnenie
žalovaná uviedla, že žalobkyňa začala s počtom poškodených tují 97 kusov, v žalobe píše už len 83

kusov. Tiež plot nestrihala žalovaná, ako tvrdí žalobkyňa a poukazuje na fotografie, nakoľko tuje strihali
2 pracovníci. Aj ďalší susedia sú nespokojní, rovnako kontaktujú žalobkyňu a jej partnera na ostrihanie
živého plota z ostatných 3 strán, či už osobne, telefonicky, odkazujú po rodinných príslušníkoch. Všetci
sú si vedomí, že je možnosť dať aj súdne nariadiť ostrihanie živého plota dosahujúceho neprimeranej
výšky. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že žalovaná bola uznaná vinnou za priestupok – schválnosť strihania

tují, čo nie je pravdou. Naviac v rozhodnutí, ktorým jej nebola preukázaná vina je uvedené, že A. B.
(žalobkyňa) si neuplatnila v priestupkovom konaní škodu. Tiež uvádza žalobkyňa nesprávne dátum
strihania tují 19.05.2021 – 21.05.2021, pričom tuje boli strihané 20.05.2021 – 21.05.2021. Dôvod, ktorý
žalobkyňa uviedla v žalobe, prečo nebýva v chatke, a to, že má obavy o svoj život, zdravie, či pokoj,
že sa kvôli žalovanej vyhýba žalobkyňa pobytu na chatke, sú klamstvami. Žalobkyňa s partnerom si

postavili autodrom, kde si vybudovali aj bývanie, o čom im viackrát hovorili, že to majú bližšie k robote.
Vchatkenebývajúccauž6rokov,nakoľkomajúinébývanie,inézáujmy.Čosatýkaznaleckéhoposudku,
tento bol vykonaný bez privolaného odborníka, s amatérskymi fotografiami upravenými, aby to vyzeralo
katastroficky, s priloženým prázdnym hniezdom, ktoré do tují dala žalovaná, lebo bolo na zemi prázdne
už roky, asi ho zhodili mačky. Na rast, kvalitu, funkciu a dĺžku života stromov nemal rez žiadny vplyv,

ani jeden strom nebol zničený a do dnešného dňa to tak je. Opätovne uvádza, že jedno strihanie tují
žalobkyňou bolo pred cca 5 rokmi, a to nie z výšky stromov, ale zo šírky. Cez tuje bolo vidno na druhú
stranu, okrem estetickej stránky živého plota a zdravia stromov bolo narušené aj ich súkromie. Celé
toto strihanie zo šírky uskutočnili z ich pozemku, bez povolenia a ich súhlasu. Následne nechali na ich
pozemku konáre z ostrihaných tují. Predložený posudok žalobkyne bol robený na odrezky tují a z nich

vyvodzoval odborník sumu vo výške 3.000,00 Eur.

7. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej písomne vyjadrila. Tvrdenia žalovanej o upravovaných
fotografiách sa nezakladajú na pravde. Potvrdila, že prvý krát po naliehaní zo strany žalovanej pristúpila
ústne na dohodu o zostrihaní. Druhý a tretí krát však žiadna dohoda nebola a išlo len o určovaní si

podmienok zo strany žalovanej. Žalobkyňa tento posledný krát pristúpila k tomu, že to začala riešiť
privolaním policajného zboru, ktorý túto skutočnosť riadne zdokumentoval a vyhotovil fotodokumentáciu
spáchanej spúšte. Nesúhlasí s tým, že dreviny boli ostrihané odborne. Žalovaná si pri tomto skutku
vymyslela, že jej tento prejde bez akýchkoľvek následkov, ako to bývalo dovtedy. Spôsobená škoda,ktorú žalobkyňa žiada ako náhradu škody, bola vyčíslená odborníkom a znalcom s príslušnými
licenciami a osvedčeniami p. J. M. E., ktorý má oprávnenie na oceňovanie drevín, dendrologické
posudky, vypracovanie dendrologických a fytopatologických znaleckých posudkov drevín, výpočet

spoločenskej aj majetkovej hodnoty drevín, znalecké posudky vo veci výrubu stromov, výpočet, hodnoty
vyrúbaných stromov, vypracovanie žiadosti o výrub, znalecké posudky v oblasti zdravotného stavu
drevín a mestskej zelene, projekty spätnej rekultivácie a revitalizácie poškodených plôch. Vyjadrenie
odborníka záhradkárskej firmy Landscape Design spol. s r.o. a ich odborný posudok a taktiež osobná
názor p. J. E. G. ako konateľa, je nedostačujúci, nakoľko uvedená firma nie je oprávnená vydávať

znalecké posudky. Menovaný má v záhradkárskej osade taktiež postavenú svoju chatu na parcele č.
2095/50, čo je susediaca parcela. Uvedené u žalobkyne vzbudzuje dojem, že sa so žalovanou pozná
atentoposudokspoločnevykonštruovali.Tvrdeniavodbornomvyjadrení,žetujesúvsúčasnomdobrom
stave je tiež nedostačujúce, nakoľko v znaleckom posudku č. XX/XXXX je uvedené, že takéto silné
poškodenie a jednorazové odstránenie značnej koruny bude mať do budúcnosti, v horizonte niekoľkých
rokov na viaceré z týchto stromov likvidačný účinok. Tiež popiera, že by kvôli tujam chátrali a chorľaveli

ovocnéstromyžalovanej,pretožetujeneškodiaovocnýmstromomadokoncaniesúanimedzihostiteľom
škodcov, tiež že by kvôli tujam žalovanej slabla jej úroda, nakoľko úrodu pestuje v predzáhradke a na
opačnej strane záhrady, kde tuje nemajú dosah. Aj ovocný strom na susediacom pozemku zatieňuje
vo veľkej miere záhradu žalovanej, čo má tiež za následok slabnutie úrody, rozšírenie rôznych chorôb,
machu, plesní a infekcií. Tiež žalobkyňa popiera, že by tuje prerastali na pozemok žalovanej, pretože tuja

západná má kompaktný štíhly kužeľovitý tvar, rastie stredne rýchlo a nestrihaná dosahuje výšku okolo
4 – 6 metrov a šírku 0,8 metra. Poukázala na ust. § 127 Občianskeho zákonníka. Rez tují bolo možné
uskutočniť len počas vegetačného kľudu, ktorý začína každoročne 01.10. a končí 31.03. v nasledujúcom
roku. K priestupkovému konaniu a vypracovaniu znaleckého posudku uviedla, že nakoľko škoda na
základe znaleckého posudku č. XX/XXXX presiahla 266,00 Eur, pre priestupkové konanie, o ktorom

skutku sa pojednávalo, keďže to nebol priestupok, ale to bol trestný čin, bolo žalobkyni povedané, že
sa bude musieť obrátiť na príslušná súd s náhradou škody na majetku. Nie je tiež pravdivé tvrdenie
žalovanej, že žalobkyňa s partnerom a ich dcérou neobýva chatku cca 6 rokov, túto obývali celoročne od
19.07.2007 a nakoľko ju prestali obývať celoročne až od roku 2021. Jedným z dôvodov, prečo žalobkyňa
prestala úplne chodiť a obývať záhradu a chatu bolo to, že boli vystavení neustálemu sledovaniu zo

strany žalovanej a jej známych, o čom svedčia aj výpovede žalovanej a čestné prehlásenia. Žalobkyňa
sa prestala cítiť komfortne, prestala mať pocit súkromia, a to ju odradilo aj od toho, aby tam trávila
svoj voľný čas, kde ju žalovaná atakovala kvôli tujkám, pri ktorých žalovanej nevyhovovala celkovo
ich výška a stále obviňovala žalobkyňu z rôznych chorôb stromov, z machu a infekcií. Žalovaná písala
sms správy, volala, zanechávala odkazy na bráne, stanovovali si termíny ostrihania tují a mala potrebu

posielať za žalobkyňou a jej partnerom svojho manžela a jeden krát dokonca aj syna a dohadovať
sa o tom, aby tuje ostrihali, lebo ona mala s bývalým majiteľom inú ústnu dohodu predtým, než sa
žalobkyňa s partnerom nasťahovali, že jej výške stromov nevyhovuje, že jej veľmi tieni a to tuje neboli
už v začiatkoch nasťahovania sa ani na úrovni žľabu a dokonca nepresahovali v niektorých rokoch
ani jej vlastné tuje a taktiež jej roky tienil na záhrade jej vlastný ovocný strom, ktorý zjavne vynecháva

zo svojho problému s tienením, nakoľko je na záhrade samotnej žalovanej. Výška tují žalobkyne bola
ponechávaná preto taká, lebo žalobkyňa chcela, aby boli súmerné so žľabom na chatke, ktorý je vo
výške zhruba 3,6 metra. Žalovaná sa snažila o to, aby dosiahla ostrihanie tují na výšku, ktorú chcela
vždy ona sama a následne po skutku sa vyhovára na to, že vie, čo je dobré pre tuje, že pozná, aký
rez je potrebný na zmladzovanie tují, kedy sa má robiť tento rez, ktorý vo svojej podstate absolútne

nedodržala a taktiež na akú výšku majú byť tuje strihané. Týmito skutkami však žalovaná vytvárala
zásah do súkromia samotnej žalobkyne, taktiež jej partnera. Tiež nie je pravdou, že pri kúpe záhrady
v roku 2007 mali tuje už vtedy výšku 2 metrov, lebo len v roku 2008 mali výšku cca 1,5 metra,
čo vyplýva z priloženej fotodokumentácie. Vtedy žalobkyňa realizovala stavbu vonkajšieho krbu a na
priloženej fotodokumentácii bol krb rozostavaný do max. do polovice celkovej výšky a komplet postavený

s komínom má celkovo výšku do max. cca 2,5 metra. Žalobkyňa si nepamätá, že by s jej partnerom
dali žalovanej a jej manželovi sľub, že je pre nich maličkosť starať sa o záhradu. Pôvodne nechcela
túto situáciu ani riešiť, ale toto správanie sa zo strany žalovanej bolo už neúnosné, že si také niečo
dovolila a spáchala takýto čin na cudzom majetku. Jej partner L. K. nikdy nedal súhlas na ostrihanie
tují, tvrdenie žalovanej je založené na klamstve, pretože žiadny ústny, alebo písomný súhlas žalovanej

nedal. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by sa niekto iný zo susedstva, ako žalovaná, sťažoval na
výšku tují. Záhrada priamo susedí s tromi ďalšími záhradami a tuje sú vysadené na pozemku, ktorú má
žalobkyňa v užívaní dostatočne ďaleko od plotov na dvoch stranách, a to na strane žalovanej a ďalšieho
suseda. Jediný problém od začiatku užívania záhrady bol so žalovanou. Z fotodokumentácie možnovidieť, že nahádzané koruny stromov sú na fasáde a po záhrade, teda žalovaná neuvádza pravdu. Je
pravdou, že ak boli do istej doby susedské vzťahy nenarušené zo strany žalovanej, čo malo za následok
jej neustále naliehanie na ostrihanie tují, vždy sa žalobkyňa postarala o tom, aby bola záhrada čistá

a nebola zarastená, o čom svedčí aj fotodokumentácia. Narušením susedských vzťahov prestala mať
žalobkyňa záujem chodiť na záhradu tak často, žalobkyňa tam nemala ani nasadenú úrodu, o ktorú
by sa musela starať pravidelne. Žalobkyňa sa prestala cítiť komfortne, nakoľko žalovaná vyvíjala stále
tlak na to, aby živý plot z tují žalobkyňa s partnerom ostrihala, nakoľko toto bolo jej problémom od
samého začiatku užívania záhrady žalobkyňou. Ďalej sledovala, kto na záhradu žalobkyne chodí, mala

o všetkom prehľad, nazerala na záhradu, čo aj sama žalovaná popísala vo svojom vyjadrení. Žalobkyňa
vždy chcela mať tuje po výšku žľabu chatky, ktoré postupne dorastali, čo je výška 3,6 metra.

8. K písomnému vyjadreniu pripojila listinné dôkazy, a to písomnú komunikáciu s právnikom, znalcom,
rozhodnutie z priestupkového konania, fotodokumentáciu tují od roku 2008 po rok 2021.

9. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaná vyjadrila písomne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
Žiadala, aby súd žalobu zamietol. Poukázala na to, že sa k žalobe už vyjadrovala, pričom vo
svojich podaniach namietala protiprávne konanie ako aj spôsobenie škody a žiadala žalobu zamietnuť.
Zotrvávala na vyjadrení, že rez tují opakovane spolu s manželom od žalobkyne žiadali z dôvodu,
že tieto boli vysoké viac ako 3 metre, konáre stromov prerastali na pozemok vo vlastníctve manžela

žalovanej, tienili rastlinám, porastu na susednom pozemku, kde sa tvoril mach, pleseň, v tujach
sídlili škodcovia, dochádzalo k neprimeranému tieneniu, čo škodilo rastlinám, stromom na susednom
pozemku, ako aj vadilo žalovanej a jej manželovi J. K. G., ktorý je výlučným vlastníkom susedného
pozemku. Žalobkyňa zotrvávala na svojich vyjadreniach, žiadne ďalšie dôkazy na podporu svojich
tvrdení neuviedla, namietala odborné stanovisko predložené žalovanou. Vo veci bolo uvedených

množstvo ďalších vyjadrení, ktoré s predmetným konaním priamo nesúvisia, žalobkyňa poprela, že by
dala súhlas k odstráneniu časti drevín a orezaniu predmetných tují. Žalobkyňa je toho názoru, že nie
sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu. Predpokladom na vznik občianskej zodpovednosti za
vzniknutú škodu je preukázanie zo strany žalobkyne súčasné splnenie podmienok, a to je: a/ protiprávny
úkon b/ ujma (škoda) c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou d/ zavinenie. Ani

jedna z týchto podmienok nebola splnená a žalovaná nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za uplatnenú
škodu. a/ Protiprávnosťou je konanie, v dôsledku ktorého dochádza k porušeniu právnej povinnosti,
ktorá je stanovená právnym poriadkom, alebo je v rozpore s uzatvorenou zmluvou. Právna povinnosť
je spätá so subjektívnym právom, a to tak, že na jednej strane máme povinnosť voči niekomu, na
druhej strane máme niekoho, kto je oprávnený. Pre vznik zodpovednosti je tak nevyhnutné, aby sa

jednalo o konanie v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ako vyplýva z vyjadrení samotnej žalobkyne, táto vidí porušenie povinností tým, že bez jej
súhlasu boli žalovanou ostrihané tuje, ktoré sú zasadené pri plote a pri hranici susedného pozemku,
tvoria súvislý živý plot a na základe jej rozhodnutia tieto tuje majú byť vyššie ako 3 m. Žalobkyňa
prakticky uviedla, že si nenechá diktovať výšku tují žalovanou a neakceptuje jej žiadosti o to, aby tieto

tuje mali nižšiu výšku. K výsadbe, ako aj povolenej výške tují, t.j. okrasných drevín zasadených na
hranici susedného pozemku je potrebné uviesť viacero rozhodujúcich skutočností, ktoré musí brať do
úvahy vlastník pozemku, resp. jeho užívateľ v zmysle ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako
vyplývazvyjadreníobochstránsporu,výškatujíbolaproblémomaotázkou,ktorúriešilisusedianiekoľko
rokov, žalobkyňa uznala, že jedenkrát povolila žalovanej, aby ostrihali sami tuje na pozemku, ktorý užíva.

Poprela, že by k tomu dala súhlas aj v máji 2021. V tomto sa tvrdenie strán sporu líši, žalovaná tvrdí, že
strihanie bolo uskutočnené po tom, ako na žalobkyňu naliehali opakovane, táto ich ostrihanie prisľúbila
do konca apríla, avšak keďže k uvedenému nedošlo, bola použitá zo strany vlastníka susedného
pozemku svojpomoc. Na základe pravidiel, ktoré určujú podmienky výstavby, výsadby v jednotlivých
oblastiachmestavšeobecneplatí,ževýškaoploteniamedzijednotlivýmipozemkamimusíbyťprimeraná

pomerom, nesmie zasahovať do oprávnených záujmov druhých osôb, pričom pre jednotlivé lokality sú
územným plánom Mesta Nové Mesto nad Váhom stanovené špecifické podmienky, maximálna výška
oploteniaapod.Všeobecnejeneprípustné,abyplotmedzijednotlivýmipozemkamimalvyššiuvýškuako
1,8 m, a pokiaľ sú vysádzané dreviny pri susednom pozemku, tieto musia byť vysádzané vo vzdialenosti
minimálne 1,5 m od hranice pozemku. V rekreačných oblastiach, napr. na Zelenej vode je stanovená

výška živého plotu maximálne vo výške cca 1m, v danom prípade ide o záhradkársku oblasť, pozemky
sú určené na výsadbu, pestovanie, záhradkárčenie ako aj rekreáciu jej užívateľov, pozemky nie sú
veľmi veľké a ani široké, preto aj vo vzťahu k tieneniu zo strany jedného z vlastníkov pozemku treba
prihliadať na účelné využitie susedných pozemkov. Je toho názoru, že oplotenie vo výške viac ako 2 mzasahuje nad mieru primeranú pomerom do oprávnených záujmov vlastníkov susedných pozemkov a
takéto tienenie je v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprípustné. Dreviny – tuje na pozemku
užívanom žalobkyňou, sú vysadené od hranice susedného pozemku vo vzdialenosti menšej ako 1,5m,

a tvoria prakticky súvislú clonu a oplotenie, ktoré v čase ich rezu presahovalo 3 m. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že zo strany žalobkyne priamo dochádzalo k porušovaniu právnej povinnosti, kedy žalobkyňa
nerešpektovala opakované a sústavné prosby a žiadosti zo strany vlastníka susedného pozemku a
žalovanej. Je teda zrejmé, že udržiavaná výška drevín zo strany žalobkyne nebola výkonom práva, ale
naopak, porušovaním povinnosti a zneužitím práva, ktoré v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka

nemôže požívať právnu ochranu. Žalobkyňa odmieta, že by udelila súhlas na rez drevín, žalovaná tvrdí,
že k tomuto kroku pristúpili až potom, ako svoje sľuby nenaplnila a nakoniec súhlasila s tým, aby to
spravili oni tak, ako v predchádzajúcom období. Ak by napriek uvedenému žalovaná nepreukázala,
že rez drevín bol po predchádzajúcom, hoci aj konkludentnom súhlase zo strany žalobkyne, nemožno
toto konanie vnímať ako protiprávny úkon. V tomto prípade boli dreviny odstránené šetrným odborným
spôsobom svojpomocne zo strany vlastníka susedného pozemku, pretože tieto porasty nielen tienili

nedôvodne na susednom pozemku, ale boli tiež odstránené konáre, previsy a vetvy tak, aby tento rez
bol účelný, ale súčasne tiež aj pekný a estetický. Predmetný rez drevinám pomohol, ani jedna z tují
nevyschla, čo preukazuje fotodokumentácia a videá predložené žalobkyňou a žalovanou. Poukazuje
tiež na priložené video, z ktorého je zrejmé, že ostrihané tuje sú vo veľmi dobrej kondícii a sú pekné
zelené. (video jar 2024 a obhliadka na mieste samom). Pokiaľ ide o škodu, žalobkyňa svoj nárok a vznik

škody oprela o predložený znalecký posudok, ktorý vyčíslil tzv. majetkovú hodnotu zničených drevín,
pričom znalec mal vypočítať hodnotu poškodenia a výšku škody podľa vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z,
konkrétne prílohy č. 15 k predmetnej vyhláške a tabuľky, ktorou sa zisťuje jednotková cena okrasných
drevín pre výpočet ich hodnoty, nie však pre výpočet škody, ktorá by teoreticky mohla reálne vzniknúť
tým, že tieto sú ostrihané z dôvodu, že tento rez je pre ne prospešný. Je preto toho názoru, že na

stanovenie skutočnej škody nie je možné vôbec tento znalecký posudok použiť, pretože znalec pri
stanovení hodnoty rezaných drevín vychádzal z tabuľky, ktorá počíta s hodnotou dreviny ako takej, nie
s jej rezom, ktorý naviac má ozdravný a nie škodlivý následok. Znalec pri vypracovaní posudku vôbec
nepočítal s tým, že dreviny už boli v čase rezu prestarnuté, poškodené zvnútra práve kvôli tomu, že
sa pravidelne nestrihali a neošetrovali, dreviny, nevidel, neuskutočnil obhliadku na mieste samom, ale

vychádzal iba z fotodokumentácie, ktorú mu zaslala a predložila žalobkyňa. Tak ako je uvedené v bode
5. predmetného posudku, v čase vypracovania posudku tzv. „poškodené dreviny“ žijú, nie sú poškodené
v takom rozsahu, že by bol nevyhnutný ich výrub a odstránenie, nie je potrebná náhradná výsadba, teda
z tohto dôvodu bola výška nákladov na uvedenie do predošlého stavu stanovená na 0,00 Eur. Žalobkyňa
svoj nárok odôvodnila skutočnosťou, že jej bola spôsobená škoda, avšak doteraz svoj nárok dostatočne

nešpecifikovala tým spôsobom, aby bolo zrejmé, o akú skutočnú škodu sa reálne aj jedná a či vôbec
k nejakej škode došlo. Tak ako je uvedené vyššie, majetková hodnota vypočítaná podľa znaleckého
posudkujepreurčenievýškyskutočnejškodynepoužiteľnáanezodpovedárealite.Žalovanáodzačiatku
konania namieta, že žalobkyni nevznikla vôbec žiadna škoda, práve naopak. Svoje tvrdenie odôvodňuje
fotografiami, videami, ktoré preukazujú, že ostrihané tuje prosperujú, ich rez im výrazne pomohol, majú

peknú zelenú farbu, neschnú a sú zdravé a vitálne. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda
a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Na základe § 443 pri určení výšky škody na veci sa vychádza z
ceny v čase poškodenia. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že skutočnú výšku škody je možné zistiť iba tým
spôsobom, že by bola vypočítaná skutočná hodnota tují pred rezom a po ich reze, pokiaľ vôbec k nejakej
škode mohlo dôjsť. Je nemožné určovať hodnotu odrezkov bez toho, aby sa hodnotila skutočná hodnota

predmetnej dreviny, naviac ak znalec vypracovával znalecký posudok z fotografií, ktorých autenticitu
žalovaná popiera, predložené fotografie sú účelové a neúplne. V danom prípade nemôžeme hovoriť
o skutočnej škode, o škode, v dôsledku ktorej by došlo k zmenšeniu majetku na strane žalobkyne,
pretože táto jej reálne nemohla v dôsledku vykonaného rezu tují vzniknúť.Vzhľadom k tomu, že žalovaná
namieta protiprávny úkon, ako aj vznik škody, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi týmito

dvoma podmienkami. Rez drevín mal pre konkrétne tuje ozdravný účinok a žiadnym spôsobom nedošlo
ani k ich poškodeniu, ako ani k zníženiu ich majetkovej hodnoty. Žalovaná v tomto konaní namieta
svoju pasívnu legitimáciu, doteraz jej nie je zrejmé, na základe čoho žalobkyňa usúdila, že žalovaná je
tou osobou, ktorá predmetný rez tují uskutočnila. Vlastníkom susedného pozemku je výlučne J. K. G.,
manžel žalovanej, ktorý má nehnuteľnosti KN parc.reg. „C“ č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 50m2, parc.reg. „C“ č. XXXX/XXX – záhrada o výmere 406m2 a chatka, nachádzajúce sa
v k.ú. A. F. A. D., zapísané v LV č. XXXX vo svojom výlučnom vlastníctve. Žalovaná nikdy osobne
predmetnétujenestrihala,rezneuskutočnila,čonikdevosvojichpísomnýchvyjadreniachneuviedla.Rez
bol uskutočnený odborníkmi, ktorí boli na túto činnosť vybavení potrebnými zručnosťami, odbornosťouako aj náradím. Je pravdou, že ako manželka a užívateľka susedného pozemku opakovane trvala na
reze tují, komunikovala so žalobkyňou, ako aj jej partnerom. Nie je však v žiadnom prípade osobou,
ktorá by uskutočnila predmetný rez, pri tomto nebola prítomná a už vôbec nie je osobou zodpovednou

za škodu, ktorá nevznikla.

10. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchmi sporových
strán, svedkov: partnera žalobkyne, matku žalobkyne, manžela žalovanej, J. E. G., ďalej vykonal
dokazovanie oboznámením žaloby, vyjadrenia k žalobe a ďalších písomných vyjadrení sporových

strán, znaleckého posudku, odborného vyjadrenia, priestupkového spisu, fotodokumentácie, zmluvy
o postúpení pohľadávky a ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou obsahu spisu, vykonal
obhliadku, a zistil tento skutkový a právny stav:

11. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že trvá na podanej žalobe. Žalovaná tuje ostrihala bez povolenia,
výška škody bola riadne vyčíslená. Nie je pravdou tvrdenie, že sa mala pani žalovaná dohodnúť

s predchádzajúcimi vlastníkmi F., že výška tují bude okolo 2 metrov, ak to tak malo byť, malo to byť
v zmluve, čo nebolo. Pani žalovanej predtým nevadilo, keď boli tuje vysoké, na strane záhrady zo strany
tují mala nasadenú iba trávu, tiež tam má marhuľu, ktorá jej tieni na pol záhrady. Z fotodokumentácie,
ktorú predložila súdu vyplýva, že tuje začínajú schnúť. Jedna tuja, ktorá vyschla, bola pred chatou. Keď
žalobkyňa prišla na chatu sama na aute, žalovaná im kládla podmienky, odsledovala si ju a poslala

aj manžela, aby sa opýtal, kedy ostrihajú tuje, na čo mu odpovedala, že keď budú mať čas. Súhlas
žalovanej žalobkyňa na ostrihanie tují dala iba jeden krát, a to na začiatku, keď tam začali bývať. Súhlas
na ďalšie strihanie žalovanej žalobkyňa nedala a ani jej partner. Aktuálne má žalobkyňa na pozemku
kamerový systém, vidia, čo sa tam deje. V čase, keď boli tuje strihané bez súhlasu žalobkyne, sa tam
kamerový systém nenachádzal. Majú ho až od toho incidentu. Tento kamerový systém nezasahuje do

cudzieho pozemku ani obrazovo ani zvukovo. Čo sa týka priestupkového konania, pánovi H. z OÚ
NMnV, odbor všeobecnej vnútornej správy predložila znalecký posudok, na čo jej povedal, že výška
škody presahuje priestupok, preto si má uplatniť škodu v občianskom súdnom konaní. Vlastníkom tejto
záhrady je jej mama. Túto záhradu užíva žalobkyňa na základe splnomocnenia zo dňa 03.01.2024.
Tiež poukazuje na čl. 6 spisu. Iný písomný dokument na nakladanie a hospodárenie s nehnuteľnosťou,

neexistuje. Od 01.08.2007 má dohodu o užívaní, ktorú predložila súdu. Inú dohodu nemá. Čo sa
týka skutočnej škody, táto je vyčíslená v znaleckom posudku, v ktorom bola znalcom odhanutá. Tento
znalecký posudok bol vypracovaný po odporúčaní právnika, aby kontaktovala znalca dendrológa.
So znalcom komunikovala po telefóne. Obhliadku znalec nevykonal, predložila mu fotodokumentáciu
z ostrihaných tují, ostrihaných kmeňov, ostrihaných odrezkov. Celá táto fotodokumentácia je súčasťou

znaleckého posudku, jeho prílohou. Opätovne dodáva, že jej majetok sa zmenšil, škoda je vyčíslená
podľa znaleckého posudku. Počas ďalšieho výsluchu, na ďalšom pojednávaní žalobkyňa k zmluve
o postúpení pohľadávky z jej matky na žalobkyňu, uviedla, že tento dokument bol vyhotovovaný v tom
roku, ako začala riešiť dendrologický posudok, právne služby, priestupkové konanie. V rámci tohto
priestupkového konania žalobkyňu odkázali, aby si škodu riešila cez súd, a to poukazom na výšku škody.

Riešili to vtedy tiež s mamou. Keďže je na tomto dokumente dátum 02.09.2021, bolo to v tom roku 2021.
Tento dokument vyhotovovala žalobkyňa na počítači, má vyštudované vzdelanie ako strojár – ekonóm.
Na internete sú rôzne súdne porady, no nepamätá si konkrétne, z akej stránky si vzor stiahla. Riešila
to online, a to poradou s pánom N.. Túto zmluvu si sťahovala preto, že keďže na ňu nebola písaná
chata, chcela to riešiť. Túto zmluvu mala u seba jej mama. Bolo to žalobkyni povedané v priestupkovom

konaní. Žalovanej nedoručovala oznámenie o postúpení pohľadávka, nepredložili to žalovanej, lebo
o tom žalobkyňa nevedela, že to má urobiť. Napriek tomu, že papierovo nie je vlastníkom záhrady,
považuje sa za vlastníčku. Do priestupkového spisu túto zmluvu o postúpení pohľadávky nedoložila,
lebo jej v priestupkovom konaní odpodporúčili, aby to riešila súdnou cestou. Sú 2 vyhotovenia tejto
zmluvy, jednu má mama a jednu má žalobkyňa. Pôvodne boli uložené u jej mami. Až keď to začala

žalobkyňa riešiť s právnym zástupcom, si na túto zmluvu spomenula. Je pravdou, že keď sa žalobkyne
pýtala právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní, či existuje iná písomná zmluva medzi ňou a jej
mamou, uviedla, že nie. Spomenula si na zmluvu až vtedy, keď jej to pripomenula mama a keď boli na
porade u právneho zástupcu, ktorý sa jej pýtal, či niečo má. Žalovanej túto zmluvu nepredložila, lebo
o tom nevedela a súdu z toho dôvodu, že na to zabudla.

12. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí, ani s vyčíslenou škodou, žiadnu
škodu nespôsobila. Tuje boli strihané po súhlase pána L. K., partnera žalobkyne. Síce nebol písomný,
ale ústny. Tuje sa orezali dvoma pracovníkmi z firmy, boli to dvaja pracovníci zo záhradkárskej firmy,nakoľko firma nemala čas, títo pracovníci to urobili vo svojom súkromnom čase. Tuje boli zostrihané po
niekoľkokrát avizovanej žiadosti na žalobkyňu a jej partnera. Vždy im sľúbili, že ich zostrihajú, ale nikdy
nemali čas. Tuje boli ostrihané so súhlasom pána L. K., a to tak, že keď prišiel na chatu, počuli buchnutie

dverí na aute alebo vrzgnutie bránky, preto sa išiel manžel pána K. opýtať. Tento mu sľúbil, že do konca
apríla tuje ostrihá. Čakali na toto obdobie. Potom, ako sa tak nestalo, keď 21.05. prišiel pán K. na chatu,
opäť potom, ako počuli buchnutie dverí, sa išiel manžel opýtať na strihanie tují. Počula to, lebo bola
v záhrade, plela burinu. Vtedy sa manžel opýtal, čo s tými tujami, keďže sa blíži leto, končí sa sezóna
strihania, a ak s tým majú problém, že ich ostrihajú tak, ako to robili dlhé roky. Vtedy sa pán K. veľmi

vulgárne vyjadril, že on môže celé tuje ...... Ďalej sa vyjadril, že nevie, kde mu hlava stojí, že aby robili,
čo chcú, že už má toho dosť. Nasadol a odišiel. Preto z toho vyvodili, že keď aj v minulosti im tuje ostrihali
a bolo to po dohode ústnej, že tak môžu vykonať. Vzhľadom k tomu, že aktuálne si žalovaná s manželom
postavili pevný drevený plot popri celej hranici, o tuje sa už nestará. V minulosti ich striekala horkou
soľou po strihaní. Od strihania tují uplynuli už tri roky, opäť tuje narástli o 1 meter. Žalovaná sa cíti v celej
veci poškodenou. O pozemok a dreviny žalobkyne nie je postarané. Keby vrátila pozemok svojej matke,

ktorá sa o pozemok riadne starala, táto sa vie starať o dreviny. Žalovaná nie je majiteľkou predmetného
pozemku, ani neobjednávala pracovníkov zo záhradkárskej firmy, nebola prítomná, keď sa vykonával
strih, nevyplácala pracovníkov, všetko dohadoval manžel. Nevie preto, prečo je vlastne na súde.

13. Svedok L. K., nar. XX.XX.XXXX (partner žalobkyne) pri výsluchu uviedol, že je pravdou, že sa

vulgárne vyjadroval pred manželom žalovanej ohľadne tujok, ale bolo to iba raz, keď strihal manžel
žalovanej tuje vpredu pred chatou, vtedy ho prítomná žalobkyňa dala k telefónu a vtedy manželovi
žalovanej povedal, že čo si to dovoľuje a potom tie tuje ani nedostrihali. Čo sa týka dohadovania termínu
strihania tují, termín so žalovanou nikdy nedohadoval, ale vždy, keď prišla žalobkyňa sama na chatu,
dobehli tam za ňou. Na chatu už svedok so žalobkyňo nechodia, tento rok tam nebol. Chodí tam brat,

ktorý tam má psa, chodia tam rodičia, na pozemku majú kameru, vidia všetok pohyb. V I. bývajú už
6 rokov, on býval stále v I., chodil spávať domov ale nevie uviesť koľko rokov sú tam už natrvalo. S
manželom žalovanej sa o strihaní tují bavili s tým, že ich so žalobkyňou ostrihajú, keď bude na to obdobie
a keď bude mať čas. V minulosti sa s nimi dohodli, a to jedenkrát, vtedy im to dovolili, ale bola to
katastrofa, nedodržali ani výšku odrezku.

14. Svedok K. G., nar. XX.XX.XXXX, manžel žalovanej, pri výsluchu uviedol, že od roku 1995 je jediným
majiteľom záhradky, po otcovej smrti. Predmetný pozemok teda zdedil po svojom otcovi. Nie je zrejmé,
poukazom na uvedené, prečo slečna B. (žalobkyňa) začala spor proti jeho manželke (žalovanej). Pokiaľ
ide o súhlas na vykonanie rezu tují, tento bol daný pánom K., v apríli 2021, a to na základe ústneho

súhlasu, ktorý bol vulgárny. Rez bol vykonaný niekedy v máji 2021, strihanie tují obstaral svedok, a to
prostredníctvom dvoch ľudí, ktorí sa tým zaoberajú. Strihanie trvalo dva dni, týchto ľudí vyplácal svedok.
Rodina B. (žalobkyne) sa prisťahovala niekedy v roku 2007 po rodine F.. Vzťahy boli vtedy normálne,
aj sa občas navštívili. Uvádzali im s manželkou (žalovanou), že predchádzajúci majitelia im dovolili tuje
strihať. Pán K. (partner žalobkyne) sa pred svedkom raz vyjadril, že strihal bočné konáre motorovou

pílou s tým, že ich strihal z ich strany. Svedok je toho názoru, že takto sa tuje strihať nemôžu, išlo o rez
až ku kmeňu. V tejto oblasti bývajú s manželkou od jari do jesene a neupravené tuje boli škaredé, hnedé,
kúpili si plot, ktorý tam dali, aby to nevideli. Pani B. (žalobkyňa) sa vyjadrila, že tuje mala strihať jeho
manželka, čo však nie je pravdou. Ako už uviedol, súhlas pána K., partnera žalobkyne, bol daný, tento
bol vulgárny, že sa môže na všetko vyje..., že si môžu urobiť čo chcú, že on na to nemá čas, nakoľko majú

doma hospodárstvo. Ako bolo možné vidieť počas obhliadky, tuje sú krásne zelené. Tuje je potrebné
pravidelne raz za dva roky strihať. Za posledný rok tuje napadá krasoň. Predné tuje pani B. (žalobkyne)
začínajú vysychať a ak začnú vysychať aj bočné tuje, nevie si predstaviť, čo bude. V dôsledku vetra
z južnej strany bude padať na ich pozemok ihličie. Jeden až dva dni po prvom pojednávaní nabehli
na susedný pozemok nejakí robotníci s dodávkou, ktorí to tam čistili, odnášali odtiaľ vrecia. Aj vtedy,

keď mal byť termín obhliadky, sa na susednom pozemku kosilo, strihalo. Má z toho dojem, ako by sa
tam robilo len keď sa má niečo udiať, za celý čas tam nechodia, nepáchnu, keďže majú povinnosti v I..
Manželka (žalovaná) navrhla aj žalobkyni, že sa nejako môžu dohodnúť, čo však žalobkyňa odmietla.
Svedok má dojem, že zo strany žalobkyne ide len o finančný prospech. Zo žalobkyňou predloženého
znaleckého posudku vyplýva, že tuje sú zničené, že nebudú rásť, čo však nebolo preukázané. Môžu byť

radi, že sa im tam o tie tuje niekto postaral, naviac ho to finančne stálo nemalé peniaze, okrem platenia
za strihanie zakúpil aj plot vo výške 2.500,00 Eur. Z obavy, že by sa mohlo tujám v priebehu tohto konania
niečo stať, si pre ten prípad s manželkou (žalovanou) vyhotovovali fotodokumentáciu, videá. Sú všelijaké
chemikálie, postreky, ktorými by sa mohli tuje poškodiť. Našťastie nič také sa nestalo. Záhradnícka firmana strihanie tují sa zabezpečovala tak, že tam bol nejaký pán F., priezvisko si nepamätá a dvaja ďalší,
ktorých mená tiež nevie. Svedok volal kamarátovi v B., či by mu tie tuje neostrihal, na čo mu povedal,
že nemá čas, nech teda zavolá F., ktorý mu dohodí chalanov na strihanie. Jeden z nich sa vyjadril, že

sú z Považan, tiež že je to firma, ktorá sa tomu venuje. Zrejme by sa k tomu vedel vyjadriť aj pán K.,
nakoľko jeden z nich uviedol, že pozná pána K. (partnera žalobkyne). Pri strihaní tují bol bol prítomný
svedok, no nie celý čas. Tuje sa strihali z ich strany, pracovníci si priniesli aj svoje rebríky. Odrezky sa
hádzali na pozemok pani B. (žalobkyne). Trvalo to dva dni. Robili to každý deň minimálne 8 hodín. Bolo
to veľa roboty, cca možno 80 tují. Sám by sa na to nedal, nezvládol by to. Keď to bolo urobené, svedok

prišiel a vyplatil pánovi F. 300,00 Eur alebo 350 Eur, už si nepamätá presne. S pani B. (žalobkyňou) sa
nerozprával osobne ani nepamätá. Ako sú tam od apríla do októbra, tak ju na záhrade ani nevidel, stretá
tampánaK.(partneražalobkyne).Poroku2021,tedapostrihanítujípaniB.(žalobkyňu)nevidel akeďže
sa nestretajú, nemajú teda ako spolu vychádzať. Pani B. (žalobkyňu) nestretol ani po tom, ako na nich
podala trestné oznámenie, že jeho manželka (žalovaná) mala nacúvať do brány žalobkyne a spôsobiť
jej škodu, ktorú policajt vyčíslil na 10,00 Eur. Z poisťovne bola vyplatená žalobkyni suma 165,00 Eur

na opravu, dodnes nie je brána opravená. Túto škodu ale nespôsobila jeho manželka (žalovaná), ale
svedok, v novembri 2023 guľou nacúval do ich bránky, k čomu sa aj priznal. Z toto boli volaní na políciu
aj s manželkou (žalovanou) pred sviatkami. Bolo to prejednávané ako priestupok, uhradili 16,00 Eur
ako trovy priestupkového konania. Na nejaké ďalšie incidenty s pani B. (žalobkyňou) si nespomína, viac
komunikoval s pánom K.. V minulosti komunikovali o tom, keďže majú s manželkou (žalovanou) obchod

so stavebným materiálom, pán K. pre svojho známeho vybavil montážne peny. Potom už medzi sebou
komunikovali len ohľadne toho, kedy ostrihajú tuje. Keď počul, že prišlo auto, išiel sa pýtať pána K.,
kedy už tie tuje ostrihajú. Inú komunikáciu medzi sebou neviedli. Vlastníkom susediaceho pozemku, na
ktorom rastú tuje, je O. B., ktorá je matkou žalobkyne. Súhlas od pána K., napriek tomu, že vedel, že
majiteľkou je O. B. (matka žalobkyne), pýtal preto, lebo O. B. (matku žalobkyne) nikdy nevidel, nemá na

ňu ani kontakt. Keďže tam chodil pán K., ktorý sa tváril ako majiteľ, že to tam užíva, preto si pýtal súhlas
od neho. To, že je vlastníčkou pozemku matka žalobkyne sa dozvedel cez katasterportál. Zisťoval si to
preto, lebo sú v súdnom spore. Na poradách s právnou zástupkyňou jeho manželky (žalovanej) nebol,
iba keď jeho manželka (žalovaná) bola v nemocnici, vtedy právnej zástupkyni jeho manželky (žalovanej)
donisol podklady. Názov firmy, ktorá tuje strihala si nepamätá. Dostal telefónne číslo na nejakého F.. Či

to bola firma, alebo živnostníci, nevie. Kontakt na F. mu sprostredkoval kamarát zo B., jeho meno je J. E.
G.. Menovaný vypracoval aj odborné stanovisko k tejto veci. Má o tom pán G. vedomosť. V odbornom
stanovisku uviedol, že tuje sú v dobrej kondícií, nie sú poškodené, že nehrozí, že by v dohľadom čase
odumreli, tiež že nie sú napadnuté krasoňom. Vteda sa o tom krasoňovi ešte nevedelo. K predmetnej
veci potrebovali jeho osobný pohľad na vec. Preto pán G. prišiel, obhliadol si predmetné tuje. Pán G. je

vyštudovaný v Nitre, má znalosť veci. Svedok má vyštudované vzdelanie ako J., elektrotechnik v odbore
silnoprúdová.

15. Svedkyňa O. B., nar. XX.XX.XXXX, matka žalobkyne, pri výsluchu uviedla, že v čase, keď
na pozemku bývala jej dcéra (žalobkyňa), jej volala dcéra, že im ostrihali tuje. Vtedy jej poradila

svedkyňa, aby zavolala policajtov. Tujky boli nahádzané na zemi. Potom tam už jej dcéra nechodila.
Má vedomosť, že sa to riešilo ako priestupok. Právnici dcére (žalobkyni) online poradili, aby dala
vyhotoviť dendrologický posudok, na priestupkovom jej odporučili, aby to riešila cez súd. Bolo to potom,
ako bol vypracovaný dendrologický posudok. Potom ešte dcére (žalobkyni) jeden právnik poradil, aby
si dali spraviť postúpenie pohľadávky, po vypracovaní znaleckého posudku, lebo chata je písaná na

svedkyňu. Pamätá si, že keď jej dcéra (žalobkyňa) volala, že sú ostrihané tujky, jej dcéra uviedla, že
jej suseda ostrihala tujky a plakala. Bolo to už druhýkrát bez povolenia. Keď sa to stalo prvýkrát, tak
dcére (žalobkyni) svedkyňa povedala, aby to nechala tak, že veď tujky dorastú. Ale keď sa to stalo už
druhýkrát,bysatostáleopakovalo.Odsvedkynesinikdynepýtalisúhlasnastrihanie,napriektomu,žeje
vlastníčkou pozemku. Po tomto druhom ostrihaní sa bola pozrieť na ostrihané tuje, bolo to strašné, bolo

to strihané nejakou pílou. Keď majú tuje už hrubý kmeň, len s krovinorezom to nejde. Tuje boli polámané,
bola na nich posťahovaná kôra. Ostrihaný bol celý pás tují od pani G. (žalovanej). Odvtedy tam bola
svedkyňa jedenkrát. Videla, že to bolo krivé, akoby tie tuje odchádzali. Proti tým druhým tujám z druhej
strany je to sto a jedno. Bola sa tam pozrieť v roku 2023. Dĺžka, po ktorej sú tuje posedené môže byť
asi 20 metrov, nemá odhad. Nasadených tují môže byť cca 80, sú nasadené husto. Po dendrologickom

posudku jej právnik poradil, keďže je vlastníkom pozemku a pôjde to cez súd, že by sa mala pohľadávka
postúpiť. Tento právnik jej dal body, ako má postupovať, pozerala to aj cez internet. Dala dcére, aby to
napísala. Meno tohto právnika uviesť nevie, bolo to cez internet, čítala si judikáty. Teda bolo to potom,
ako im na priestupkovom odporučili, aby to riešili cez súd, keďže škoda nebola na priestupok. Tentoprávnik jej dal body v tom zmysle, že keďže sa tam spôsobila škoda, bol vypracovaný posudok a škoda
bola spôsobená v takej výške. Judikáty, ktoré čítala, hovorili o tom, že si strihanie nemôže dovoliť sused,
ale sa to má riešiť cez obecný alebo mestský úrad a nie, že sa chytí činu sused. Poprosila dcéru, aby

spísala zmluvu a priniesla na podpis. Vzdelanie má svedkyňa ako mzdová účtovníčka. Nepamätá si ani
deň, ani rok, kedy bola zmluva podpísaná, ale bolo to po vypracovaní posudku, keď už vedeli sumu. Po
predložení originálu zmluvy svedkyni, táto dodáva, že rok 2021 mohol byť. Potom sa táto zmluva založila
u nej doma a sa na ňu zabudlo. Boli 2 vyhotovenia zmluvy. Po podpise zmluva zostala u nej, bolo to asi
eštevtedy,keďnebolapodanážaloba.Ažkeďtútozmluvunašla,todcérepovedala,čomá.Nepamätási,

kedy zmluvu našla, ani rok. Myslí si, že škoda vznikla taká, aká je vyčíslená v znaleckom posudku, resp.
nevie. Sama sa priestupkového konania nezúčastnila, lebo toto všetko, ako aj postúpenie pohľadávky
bolo robené preto, lebo tam bývala dcéra (žalobkyňa), svedkyňa na to nemá čas, teda chcela, aby to
riešila dcéra (žalobkyňa). Žalobu podávala jej dcéra (žalobkyňa), bavili sa o tom s dcérou, bolo to po
priestupkovom konaní. Na ďalšiu otázku, či mala vedomosť o tom, že jej dcéra podáva žalobu, uvádza,
že áno. Svedkyňa nevedela uviesť, prečo dcére nedala dohodu, ani to, čo bolo prvé, či žaloba alebo

dohoda. O povinnosti predložiť dohodu žalovanej nevedela, nemá takú skúsenosť. Ten právnik, s ktorým
komunikovala, jej toto neporadil. Nevedela, že to má oznámiť žalovanej ani to, že to má doručiť súdu.
O podaní žaloby na súd nevedela spostredkovane cez dcéru (žalobkyňu), ale sa radila s právnikmi a toto
jej bolo poradené. Nevie uviesť meno, mala toho veľa. Nemá vedomosť, či niektorá z 83 tují vyschla.
Dávno tam nebola a ani tam nepôjde. Je toho názoru, že to ide stále dole, nerastie to. Pamätá si, že boli

vtedy všelijako zrezané, hore dole, neboli v jednej rovine zrezané. Boli zrezané vlnovkovito. Pochybuje,
že by mali následne prírastky 50 cm - 60 cm. Má stredné odborné vzdelanie. V roku 2007, keď kupovala
predmetné nehnuteľnosti, bola prítomná aj jej dcéra (žalobkyňa).

16. Svedok J. E. G., nar. XX.XX.XXXX, pri výsluchu uviedol, že ho oslovil pán G., manžel žalovanej, bolo

to už dávno, čas presne nevie, s tým, že by chcel orezať tuje na záhrade, či je to orezanie v poriadku
a včas. Svedok mu uviedol, že áno, ale nakoľko nemal čas, dal mu kontakt na svojho kolegu, s ktorým
pracuje. Potom sa už o to viacej nezaujímal, až do času, keď za ním opäť prišiel a pýtal sa ho, či by
mu vedel dať nejaké písomné stanovisko na zdravotný stav ostrihaných tují. Toto písomné stanovisko
vypracoval. Ani po dvoch rokoch nemení svoje stanovisko na to, čo v ňom uviedol. Taktiež videl aj

znalecký posudok, ktorý predložila žalobkyňa a má na to svoj názor. Vo firme Landscape Design spol.
s r.o., ktorá vypracovala odborný posudok, je konateľom aj majitelom. Je to firma, ktorá sa zaoberá
projekciou, realizáciou aj údržbou zelene.“ Má stredoškolské vzdelanie, ukončil – Strednú odbornú
sadovnícku školu/záhradnícku školu v Piešťanoch, odbor sadovník a kvetinár. Potom nasledovala
vysoká škola Poľnohospodárska, fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, ktorú skončil v 97. roku,

potom inžinier, potom nasledovala nejaká prax v Bratislave v súkromnej firme a následne na to štúdium
v spojených štátoch na Minnesotskej univerzite a prax v odbore v spojených štátoch a po návrate založil
živnosť a zo živnosti prešiel na spoločnosť s r.o., asi v r. 2006. Odvtedy firma funguje a zaoberá sa
zeleňou ako takou, projekciou, realizáciou a údržbou. Je toho názoru, že skúsenosti u neho sú veľké.“ Čo
sa týka tuji západnej, jedná sa o drevinu, ktorá nie je našou rastlinou, ale bola dovezená na Slovensko,

niejetočistátujazápadná,jetokultivantsmaragdalebomaloniana,ktorábolavyšľachtenávTesárskych
Mlyňanoch. Všetko závisí od toho, kedy to bolo sadené, ale tieto tuje sú s najväčším použitím na živé
ploty, znášajú výborný rez, ľudia ich sadia preto, aby robili nejakú bariéru izolačnú od susedov. Je to
najčastejšie použitie. Táto rastlina bola vypestovaná na to, aby znášala pravidelné rezanie. Keď sa
pravidelne reže, tak tá stena alebo ten plot je krajší. Táto rastlina môže rásť aj ako solitér, ale málo kde

je také použitie vidieť, ale je to tiež samozrejme možné. Tzn., že bez rezu rastlina dorastie odhadom 12
– 14 m, videl aj 15 m, tzn., že na priemer koruny je to aj až 1,5 - 2 m. Je to statný strom. Čo sa týka
posúdenia zdravotného stavu, pokiaľ je sadená táto rastlina za účelom živého plotu, tak tá starostlivosť
je jednoznačná, a to je pravidelný rez, tzn., že pokiaľ tam niekto niečo také vysadil, tak rátal s tým, že
sa to bude strihať na nejakú výšku a tá výška bude štandardná alebo dohodnutá na základe nejakých

susedskýchvzťahov.Tedasamyslí,žebytomalonejakotaktofungovať.Tzn.,žerezomtárastlinanetrpí,
práve naopak. Čo sa týka termínov rezov, tým, že sa jedná o stálozelenú rastlinu, u nej by to neriešil
takým spôsobom, ako sa to rieši u opadavých rastlinách. Tzn., že stálozelené rastliny, stromy vegetujú
celý rok. Aj keď si to ľudia neuvedomujú, ale v podstate fungujú aj v zime a tým pádom, keď termíny rezov
nie sú také úplne dogmatické a vyžadujú skôr prostredie, v ktorom sú. Tzn., že keď sa s p. G. o tom bavil,

tak mu hovoril to isté, že nie je problém ich rezať v máji, nie je problém ich rezať dokonca aj v júni, keď
je v podstate chladnejšie počasie, keď nie je také suché prostredie, aby tam nevznikli nejaké stresové
podmienky. Osobne robia, režú tie tuje v rámci firmy aj 2 – krát za rok, podľa toho, aké sú požiadavky
klientov. Posledné roky už je to 7,8,9,10 rokov, sa vyskytol 1 škodca na týchto rastlinách a viacmenejvšetky tieto rastliny vyhadzujú. Nevedia to udržať, chemicky nejakým spôsobom zastabilizovať, ten
škodca bol dovezený odniekadiaľ a je otázka času, kedy tieto tuje západné na Slovensku alebo v týchto
regiónoch odídu úplne. Takže už ich nesadia a ani by ich nikomu neodporúčal, aby si ich zasadil. Ďalej

ohľadne zdravotného stavu, keď bol súd pred 2 týždňami, sa tam vtedy zastavil, odfotil si to zo strany
žalovanej. Tuje nejavia žiadne známky nejakého úplného chradnutia, dokonca by povedal, že tie časti po
reze vykazujú vitalitu úmernú nejakému obdobiu a úmerne tomu, ako sa v súčasnosti tie tuje nachádzajú
v stave. Má tiež fotografie od susedov odvedľa, kde tuje neboli rezané vôbec a už sú napadnuté skoro
z 30 – 40 %. Takisto aj tuje u žalobkyne, ktoré neboli rezané, resp., ktoré sú z čelnej strany z ulice, aj

tie sú napadnuté a tie neboli rezané skoro vôbec, alebo má dojem, že len nejakým kozmetickým rezom.
Takže nejaká súvislosť rez a zdravotný stav, jeho názor je, že tie tuje pôjdu časom preč z poškodenia od
škodcu, ktorý tam je. Tie zrezané tuje žalobkyne nevyzerajú zle. Ak ide o nejakú ekologickú škodu, ktorá
tam mala vzniknúť, je toho názoru, že žiadna ekologická škoda tam nevznikla. Pokiaľ ide o majetkovú
škodu, v tom nie je odborník. Ale čo sa týka rastlín ako takých, nedošlo k žiadnemu pochybeniu, čo
sa týka rezu. Pokiaľ ide o tuje zrezané v porovnaní s nezrezanými, videl len tuje z ulice, na pozemok

nešiel. Tie tuje z ulice boli asi o meter vyššie rezané a je tam väčšia stopa poškodenia škodcom, myslí
si, že je to škodca, vyžadovalo by to nejaké entomologické a fytopatologické posudky, zložité. Nemôže
hovoriť, že je to tým, že tieto boli rezané nižšie a tam tie vyššie. Skôr by povedal, že p. G. tvrdila, že
sa o to starala, že to nejakým spôsobom polievala, striekala horkou soľou. Možnože je to aj tým, že tie
tuje potom vyzerajú z ich strany, vyzerajú lepšie. Ako vyzerajú z druhej strany, to už nevie. Evidentne

im nič nie je. V danom prípade ide jednoznačne o živý plot. V znaleckom posudku bolo písané, že je
tam 80 kusov alebo 82 kusov, nepamätá si presne, čo sa týka dĺžky medzi tujami, je to nejakých 30 – 40
cm, čo ale nevadí, nie je to dôležité. Dôležité je to, že tie rastliny boli nasadané naschvál takto nahusto,
aby vytvorili rýchlo nejakú optickú clonu. Za týmto účelom to bolo určite sadené. Kto to sadil, kedy to
sadil, to uviesť nevie. Čo sa týka veku, keď berie to, že tie vedľajšie tuje boli rezané len raz, tzn., že

majú možno nejakých 10 – 15 rokov, ak ráta, že 20 cm je ročný prírastok. Možno 20 rokov, maximálne.
Pokiaľ ide o znalecký posudok, keď svedka pán G. oslovil s tým, že došlo k žalobe, povedal mu, že sa
toto udialo, na e-mail mu poslal tento znalecký posudok a keď mal vypracovať to svoje stanovisko, tak
sa na to pozrel. Ten pán, čo robil ten znalecký posudok, riešil ekologickú škodu a tá bola nula, tzn., že
z pohľadu ekologického, dendrologického posudku nevznikla škoda, je to uvedené aj v tom znaleckom

posudku. Znalec riešil majetkovú ujmu z pohľadu nejakého majetkového práva, v tomto svedok ale
nie je odborník na majetkové právo. Je odborník na to, či tie rastliny rastú, či sa to orezalo normálne.
Preto im dal to stanovisko. Nesúhlasí s názorom v znaleckom posudku, lebo napr., keď orežete nejaký
strom, napr. jabloň a tým rezom tomu stromu len prospejete, urobíte mu revitalizáciu a ten strom začne
lepšie rásť, lepšie plodiť. Je pravda, že tam zostane kopa konárov, ale za tú kopu konárov si niekto

nemôže pýtať 3.000,00 Eur, teda čo si pamätá, že je tam taká suma. Preto s tým názorom v znaleckom
posudku nesúhlasí. Aj ich firma robí v rámci projektovej dokumentácie dendrologické posudky, tzn.,
žiadosť na výrub stromov, pri väčších výstavbach. Vstupmi v dokumentácii pre územné rozhodnutie sa
robí inventarizácia, robia sa aj zdravotné posudky, ale väčšinou sú to inventarizácie v zmysle výrubov.
Keď sa teda ide robiť nejaká stavba, vtedy sa spraví dendrologický prieskum, sú na to nejaké tabuľky

podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, na základe ktorých sa potom vyrátavajú spoločenské hodnoty.
Čosatýkajehovzťahukžalovanejajejmanželovi,povedal,byžerodinnýpriateľ.Poznajúsazvolejbalu,
p. G. je starší ako svedok, ale primárne sa poznajú cez šport, boli raz spolu na degustácii, tiež boli na
lodi. Poznajú sa. Skrze neho pozná aj jeho manželku. Možno ho označiť ako dobrí priatelia. Svedkove
tvrdenie, že sa nerozprával s nikým o tejto veci, myslel tým, že sa nerozprával s treťou stranou. Pri

vypracovaní stanoviska vychádzal z informácii, ktoré mu preposlali žalovaná s manželom. Poslali mu
znalecký posudok, poslali mu aj celú žalobu, aby mal predstavu, o čo sa jedná. Pýtal sa p. G., či to
má dohodnuté s tým susedom, lebo je to na susedovej strane. Potom to už neriešil, nebola to jeho
starosť. Vo veci sa necíti byť zaujatý, to odborné stanovisko je platné, nemení ho ani teraz, zaujatý,
nezaujatý, nie je sudca, nech rozhodne sudca, v čí prospech to bude. Napísal len svoje stanovisko, ktoré

si myslí, že je pravdivé a stojí si za ním. Či by to vedel spraviť kvôli niekomu inému, to áno, ale len za
peniaze. Jediný rozdiel je v tom, že si za to nezobral peniaze, lebo si myslí, že v tomto prípade to nie je
ani správne, ani dôležité. Písal to stanovisko, aby nejakým spôsobom ozrejmil názor odborníka v tejto
veci. Že je tu, je len otázka nejakej výzvy, prosby, či by mohol svedčiť, alebo nie. V danom prípade sa
podľa svedka nejedná o kamarátsku výpomoc. Ten názor by bol rovnaký, keby ho o to požiadal právny

zástupca žalobkyne, ale by si v tom prípade, za to účtoval. Tuje svedok nestrihal, svedok dal kontakt na
svojho kolegu p. G., ale on mal nejakých svojich ľudí a podľa všetkého to tí strihali, ale presné mená
nevie uviesť. E. je živnostník, spolupracujú spolu, je to jeho spolužiak zo strednej školy a z vysokej školy,
rovnaký odborník ako svedok. Ako to zabezpečil, to už nevie, neriešil to. Po reze mohli mať tuje 2 – 2,5m; pred rezom mohli mať 3 m, 3,5 m, 4 m. Ten rez bol cez metrový kus, to je samozrejme iba odhad.
„Konečná výška ostala 2,5 m plus mínus. Videl to z kríža, keď boli orezané, tiež ich videl pred orezaním.
Bol to odhad. Fotky ani nepozeral v znaleckom posudku, pozeral písomnú časť a tú sumu. Na tom nič

nemení, že tým tujam, nič nie je. Napriek fotografiám predložených žalobkyňou, môže ukázať svoje
fotky spred 2 týždňov. Tie tuje vyzerajú v poriadku. Ďalšia vec je, že sám posudok hovorí, že ekologická
škoda nebola žiadna, ale majetková škoda. Výpočet tej majetkovej škody posúdiť nevie, nie je v tom
odborník. Poukazuje na závery tohto znaleckého posudku v bode 5. K fotodokumentácii, na ktorej sa
nachádza olúpaná kôra a k strihu tují svedok uviedol, keď si chce niekto niečo nafotiť, tak si to nafotí.

Keď sa ide okolo diaľnic, vidí sa údržba drevín, ktoré sa režú strojom a pri strojovom reze nie je šanca,
aby všetky rezy boli také čisté, ako niekto požaduje. Ale tým rastlinám to neublížilo a neublíži. To že je
na fotkách nejaká vylomená kôra, je, ale zomrela tá tuja, je mŕtva. Tuje po vykonaní odborného rezu
majú takto ako sú na fotkách, vyzerať, ak je to strojové. Bol to hĺbkový rez. Keby tie tuje boli rezané
pravidelne, ako malo byť. Tak by sa takéto veci nediali. Nebolo by to preschnuté zvnútra ako to je.
Lebo tá rastlina prirodzene zvnútra schne, ihličnany prirodzene opadávajú. A keď niekto takto z väčšej

výšky na nižšiu zreže takýmto radikálnym rezom, vždy to bude vyzerať takto, môže sa to rezať ako
chce. Tzn. bude to obnažené, bude to škaredé takéto na začiatku. Ale už to takto dávno nevyzerá. Rez,
ktorý tam bol vykonaný, sa dá označiť za rez hodne zmladzujúci. Keby sa ten rez robil pravidelne, tie
odrezky by boli 30 cm, 40 cm, 50 cm dlhé, keby to bolo pravidelné, každý rok. Pokiaľ sa vedia 2 susedia
dohodnúť, že to dáme na takúto výšku dolu, je to v poriadku. Bol to strih s motorovou pílou. Odborný

rez sa vykonáva motorovou pílou. Keď sú takéto priemery, musí sa to skrátiť motorovou pílou. Rezom
takáto drevina netrpí. Ak sadím tieto dreviny, tento typ dreviny do živého plota s tým zámerom, že chcem
urobiť nejakú kompaktnú stenu, rátam s tým, že sa to rezať bude. Dreviny v tomto prípade sú na to
šľachtené, že ten rez sa bude diať. Tzn., že pravidelným rezom sa zahusťujú a sú podstatne krajšie.
Keď ich nerežete, vo vnútri to viac vysychá, to vyholuje, sú škaredšie. Keď sa potom urobí radikálny

rez, alebo resp. hlbší rez, lebo sa rozhodnete po 5 alebo 10 rokoch ich zrezať, tak samozrejme dôjde
k takýmto veciam a k takýmto fotkám, ako sú predložené. Pokiaľ tento rez chcem vykonať, tak ho viem
vykonať. Otázka p. G. smerovala na svedka, či tie rastliny nezomrú, či ich to nezabije. Tzn., že je to
pre tú rastlinu stres, každý rez je pre rastlinu stresujúcu, ale vykonáva sa to pre ne vtedy, keď je to
najlepšie a najoptimálnejšie. Ale to neznamená, že tie rastliny skapú. Keď ich niekto vysadí do živého

plota, tak uvažuje s tým, že sa o ne bude starať a strihať to. V rámci susedských vzťahov by to malo byť
normálne a bežné. Tzn., že keď posadím takéto opachy vedľa seba, nebudem chcieť aby tam bola 15
m alebo 20 m stena. „Nikto sa tých rastlín nepýta, ale rezy sa robia bežne. V mestách sa to robí aj preto,
aby rastliny nabehli zase na nejaký rast, tie typy sú rôzne. Zmladzujúce, redukčné, aby konáre nepadali
na hlavu, rezy tvarovacie. Tie rezy sa robia preto, aby tými zásahmi docielili nejaký výsledok. V tomto

prípade sa rezy živých plotov robia na to, aby sa docielila nejaká kompaktná stena. Na dialniciach sa
robia rezy preto, aby to bolo bezpečné. V mestách sa robia rezy, aby boli bezpečné a nejakým spôsobom
znovu nabehla ďalšia perioda rastu, pretože stromy nemajú biologický vek, ako majú ľudia. Keď sa
povie, že strom je 20 ročný, môže mať aj 100 rokov fyziologicky. Rezom robíme to, že podporujeme jeho
funkčnosť. V tomto prípade, na tých výhonkoch, na tých prírastkoch je vidieť, evidentne, že tie prírastky

sú najkrajšie z celej tej tuje. Sú husté, pekné, zelené, kompaktné. Tam to škodca podľa jeho názoru nie je
vôbec. Keď sa to zrezalo, sa podporil rast. Vyžaduje si to ale pravidelný rez, raz za rok. Toto sa nedialo.
„Tuje z čelnej strany sú napadnuté škodcom. Od strany p. G. videl tie tuje, ktoré boli rezané, cez plot to
pozeral, tam nevidel nejaké stopy poškodenia. Stopy poškodenia videl od ulice - tie vyššie tuje, zrezané
o meter. Ako to vyzerá z druhej strany, uviesť nevie. Je pravdou, že 3 alebo 4 pozemky vedľa sú tuje

nerezané a sú napadnuté výrazne viac. Svedok ako fyzická osoba ani jeho spoločnosť nie sú zapísaní
v zozname znalcov vedeným ministerstvom. Nie je znalec na majetkové veci. Z titulu jeho vzdelania
môže robiť dendrologické posudky. K spôsobu výpočtu škody na drevinách sa vyjadriť nevie. Čo sa týka
náročnosti rezu v danom prípade, času a fyzickej kondície, svedok uviedol, že keby to robila ich firma,
robili by to 2 ľudia a rebrík a technika, na dĺžku 80 ks tují, by to bol 1 deň minimálne, teda 10 hodín.

Z bezpečnostného pohľadu minimálne 2 ľudia a rebrík. Tie priemery tých kmeňov sú odhadom 8 – 9 cm.
Žiadne pákové nožnice to necvaknú. Podľa toho, ako sú tie odrezky vyvalené, bolo to robené pílou, aj
motorovou pílou, aj plotostrihom, aj pákovými nožnicami, minimálne 3 náradia tam boli použité. Tenké
konáre to viete cvaknúť, tam je rez čistý a ak máte niečo rezať, tak to musíte rezať niekde vo výške vašej
hlavy. Môže sa stať, že to takto vypadne, je častá vec. Na takýto rez bolo potrebné minimálne nejaké

praktické skúsenosti, v dnešnej dobe v tých firmách robí kadekto. Ale keď niekto reže rastliny xx rokov,
praktické skúsenosti by mali byť. Ľudia sú šikovní, aj záhradkári. Žena v tomto prípade, nie je schopná
vykonať takýto rez, musela by mať kondičku, lebo stojíte na rebríku a držíte motorovú pílu nad hlavou.
Zmladzovací rez sa vykonáva aj u iných drevín. Úplne konkrétne by to nenazval zmladzovacím rezom,lebo je to zanedbaná údržba. Je to zanedbaný rez, lebo rez tam mal byť robený pravidelne. Po zákroku
to vyzerá zle, ale to vyzerá vždy tak. Tzn., že keď to idú robiť oni takýmto radikálnym spôsobom, tak tých
ľudí to vopred na to upozornia, že prvý rok sa na to pozerať pekne nebudú. Takýchto fotiek je x. Oni to

tiež takto robia. Je to len otázka času, kedy sa to zazelená a dá dokopy. Viditeľne z tej strany od p. G.
ten rez tým rastlinám pomohol. Na tých výhonkoch, ktoré si svedok odfotil, sú to 30 cm – 40 výhonky,
sú pekné, sýte, zelené. Pokiaľ ide o ocenenie drevín pre rezom a po reze, keď sa robí ocenenie drevín
na výruby, sú na to nejaké parametre. Týmto parametrom sú väčšinou obvody drevín vo výške 1,30 m.
Podľa tohto parametra sa vypočítava spoločenská hodnota ekologická, tzn. na to, aby sa stromy rúbali a

na základe toho sa potom robia nejaké náhrady výsadby atď. U ihličnanov platí skôr výška, tzn., že tam
sú tie kategórie odsledované podľa výšky. Oni robia skôr náhradné - totálne výruby, neriešia, keď odrežú
1 konár, proste lebo sú to hlúposti. Pokiaľ sa má drevina z nejakého dôvodu zrezať, tak sa zreže. Vidí sa
to v mestskej zeleni. Malo by to tak byť. Správca zelene by mal rozhodnúť, mal mať nejaké postupky a
na základe nich by mal robiť rezy, tzn., že v konečnom dôsledku by to tej drevine malo pomôcť, ten rez.
K súvislosti medzi škodcom a rezom, či škodec napáda viac nerezané dreviny, svedok uviedol, že na

tujach je viac vecí, sú tam hubové choroby, teraz je tam posledné roky škodca krasoň, je to chrobáčik,
ktorý v rozkonárení nakladie vajíčka, vajíčko sa zmení na larvu a tie larvy to potom vyžerú. Odumierajú
konáriky takým spôsobom, najskôr je tá farba taká olivovo zelená a potom schnú. Ten proces trvá rok,
niekedy menej, niekedy viac, podľa toho, v akých podmienkach drevina rastie. Postupne tá drevina
nezomrie naraz, ale pomaličky. Ľudia sa to snažia striekať, nejakým hnojením, snažia sa to zachrániť,

vystrihávajú to. Oni to skúšali pred 5, 6 rokmi, nepodarilo sa to, ten boj nevedeli vyhrať. Už by si to ani
u seba nedal, ani najväčšiemu nepriateľovi. Vyzerá to tak, že všetky tie tuje pôjdu časom, odídu. Či je
súvislosť medzi rezom a nezrezanými, práve na tej fotke, ktorú odfotil, 3. sused, tam tie tuje neboli vôbec
rezanéasúrapídnenapadnuté.Podľanehojetonieodrezu,aleodstarostlivostiotierastliny.Nadmerné
sucho a nadmerné zrážky a naopak, spôsobujú rastlinám stres všeobecné, tzn., že nad 30 stupňov sa

už rastliny dostávajú do stresu, naše rastliny, tiež napr. nedostatkom vody, nedostatkom živín, pokiaľ sa
ale rastlinám snažím tieto veci dodať, vodu, živiny, oni omnoho lepšie znášajú napadnutie. Je to ako
s ľuďmi, keď sú ľudia oslabení, ochorejú rýchlejšie. Keď sú v psychickej a fyzickej kondícii, choroba
ich obchádza. Že rezané tuje budú napádané častejšie ako nerezané, si myslí, že to tým nie je. Skôr
je to stanovišťom, na ktorom rastlina je a aké podmienky rastlina má. Rez ako taký si myslí, že nemá

vplyv výrazne na rozširovanie toho škodcu. K fotodokumentácii z obhliadky v novembri 2024, svedok
uviedol, že na začiatku už vidieť, že tuje sú napadnuté škodcom, ďalej je vidieť na tujach prírastky, ktoré
sú pekné, sýte, zelené, z čoho možno vidieť, že vykonaný rez im neuškodil. Ako už uviedol, treba čakať,
že tuje časom pôjdu všetky, lebo na začiatku sú už napadnuté škodcom.

17. Podľa znaleckého posudku č. 22/2021 vypracovaného J. M. E., B. XXX/XX, P. P., zo dňa 27.07.2021,
vypracovaného za účelom stanovenia výšky majetkovej škody spôsobenej poškodením 83 kusov
okrasných drevín zrezaním časti koruny vyplýva, že z poskytnutej fotodokumentácie a výpovede
vlastníkov drevín došlo dňa 20.05.2021 k zrezaniu časti koruny 83 kusov okrasných stromov druhu Tuja
západná (Thuja occidentalis) tvoriacich prehustené stromoradie na hranici dvoch susedných pozemkov.

U hodnoteného stromoradia došlo vo výške zhruba dva a pol metra k odstráneniu vrchnej časti všetkých
drevín s dĺžkou cca 250 cm, čím došlo k odstráneniu minimálne 1/3 objemu koruny jednotlivých drevín.
Jedná sa o neodborný a objemovo neprimerane masívny rez v rozpore s arboristickým štandardom
na rez stromov. Navyše rez nebol vykonaný u všetkých stromov v rovnakej výške a bol vykonaný
v nevhodnom období na rez drevín, nakoľko bol vykonaný v čase hniezdenia vtákov, kedy došlo

k fotograficky zdokumentovanému zničeniu viacerých vtáčích hniezd. Poškodené stromy momentálne
žijú, ale došlo k výraznému zníženiu ich sadovníckej hodnoty, ako aj zhoršeniu zdravotného stavu
a vitality. Tuje sú dreviny so slabou zmladzovacou schopnosťou a odstránenú vrchnú časť koruny už
nikdy plnohodnotne nenahradia a zostanú natrvalo poškodené. Dá sa predpokladať, že takéto silné
poškodenie a jednorazové odstránenie značnej časti koruny bude mať do budúcnosti, v horizonte

niekoľkých rokov, na viaceré z týchto stromov likvidačný účinok. Poškodenie všetkých drevín sa
dá charakterizovať, v zmysle vyhlášky číslo 170/2021 Z.z. o chránených rastlinách a chránených
živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín, ako
stredné poškodenie v rozpätí 26 % - 60 % objemu koruny. Na stanovenie majetkovej hodnoty zničených
drevín bola použitá metóda polohovej diferenciácie v zmysle prílohy č. 3 k vyhláške Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení
neskorších predpisov, v súlade s § 4 tejto vyhlášky. Jednotková východisková hodnota sa stanoví podľa
prílohy číslo 15 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., pre okrasné dreviny podľa tabuľky číslo X. Vek jednotlivých
poškodených drevín bol, podľa výpovede majiteľky drevín, 17 rokov teda dreviny boli zaradené v zmyslevyhlášky č. 492/2004 Z.z. do vekovej kategórie „do 20 rokov.“ Následne, podľa prílohy č. 15 k vyhláške
č. 492/2004 Z.z., bola pre poškodené dreviny stanovená jednotková východisková hodnota dreviny.
Majetková škody v prípade škôd na životnom prostredí v zmysle § 124 ods. 3 zákona č. 300/2005

Z.z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov pozostáva z majetkovej hodnoty zničených drevín
a nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu, teda odstránenie zostatkov zničených drevín
arealizáciunáhradnejvýsadby.Vtomtoprípadepoškodenédrevinymomentálnežijúaniesúpoškodené
v takom rozsahu, že by bol nevyhnutný ich výrub a odstránenie, preto nie je momentálne potrebná
náhradná výsadba. Z tohto dôvodu bola výška nákladov na uvedenie životného prostredia do predošlého

stavu, teda na odstránenie zničených drevín a náhradnú výsadbu, ku dňu vypracovania znaleckého
posudku, stanovená na 0,00 Eur. Záverom znalec uviedol, že majetková škoda vzniknutá poškodením
83 kusov okrasných drevín, rastúcich na parcele C. Q. XXXX/XX v katastrálnom území A. F. A. D., je
spolu stanovená na sumu 3.204,63 Eur.

18. Podľa odborného posudku Firmy Landscape Design spol. s r.o., so sídlom v Stupave, Rovná č.

20 zo dňa 19.02.2023, majiteľ a konateľ uvedenej spoločnosti J. E. G. vykonal osobne obhliadku
predmetného živého plota dňa 17.02.2023, a to zo všetkých strán, t.j. konkrétne z pozemku záhrady
manžela žalovanej, zboku aj zvrchu, z prednej strany pozemku žalobkyne pred bránou s plotom a zo
zadnej strany z pozemku p. C.. V odbornom posudku konštatuje, že živý plot tvorený z Tuja západná
ohraničuje pozemok p. J. K. G. (manžela žalovanej) a p. O. B. (žalobkyne) po celej dĺžke pozemku, a to

cca 30 metrov vpravo. Tuje sú momentálne v dobrej kondícii, sú zelené, je vidno nové prírastky, v strede
mierne preschnuté, čo je normálny jav pri zmladených tujach v tomto veku a v zimnom období. Všetky
stromy, sú zdravé, živé, nejavia žiadne známky usychania, všetky sú rovnomerne zmladené a tvoria
pekný súvislý rovnomerný porast slúžiaci na oddelenie teritória dvoch pozemkov a tiež ako vytvorenie
diskrétnej zóny medzi nimi. Tuje vykazujú vitalitu, životaschopnosť a stav adekvátny veku a procesu

zmladenia, ktorý bol na ich cca pred 2 rokmi vykonaný. Na základe obhliadky potvrdzuje, že ani jeden
strom zo stromoradia živého plota nevyhynul, nie je zlomený ani poškodený, všetky tuje žijú, prosperujú
a majú perspektívu v jarnom období adekvátne dorásť. E. F. G. (žalovaná) pri obhliadke stromov mu
uviedla, že tuje strihali v máji 2021 2 pracovníci záhradníckej firmy odborným tzv. zmladzovacím rezom,
ktorý je možný aj v inom období ako marec a neboli teda vypílené, znehodnotené, poškodené, ako

je uvedené v znaleckom posudku, boli len zmladené, a to odborne a prospešne. Tiež uviedla, že
v máji 2021, čo síce nie je z časového hľadiska najoptimálnejší termín strihania tohto druhu stromov,
konala tak so súhlasom majiteľov susedného pozemku, ktorí sľúbili v marci 2021, že tuje do konca
apríla 2021 ostrihajú a ak nie, môžu tak vykonať oni s ich súhlasom, čo sa aj stalo. Na tujach nebola
vykonaná žiadna ujma z biologického, spoločenského ani z ekologického hľadiska, tzv. nulová ujma,

čo potvrdzuje aj znalecký posudok. Pri kontrolovanom zmladzovanom reze boli pravdepodobne v máji
2021 len zviditeľnené niektoré suché hnedé vnútorné časti stromov, čo je ale normálny jav starnutia
stromov a nijako to inak neohrozilo ich kvalitu a momentálny stav. Pred strihaním tují p. F. G. (žalovaná)
mu uviedla, že dôkladne prezrela stromy, skontrolovala hniezdiská, či nie sú stromy poškodené, aby
strihaním neboli porušené hniezda ani stromy. Udala, že je milovníčkou prírody a o zeleň aj hniezda sa

pravidelnestaráachrániich.Vmáji2021bolovživomploteúdajnelenjednohniezdo,ajtoprázdne,ktoré
pravidelne kontrolovala cca 5 rokov, ale aj keď bolo každý rok prázdne, nechávala ho tam preventívne,
pre prípadné zahniezdenie iného vtáctva. Živý plot tvorený Tujou západnou patrí medzi introdukovaný
druh dreviny, ktorý dorastá pri dobrých podmienkach aj 15 metrov a ktorý podľa jeho názoru nie je
vhodný na výsadbu v záhradkárskej oblasti, akou pozemok p. O. B. (žalobkyne) je, nakoľko tuje využíva

škodlivý hmyz ako sekundárneho hostiteľa, napr. vošky, ktoré sa potom následne prenášajú na ovocné
dreviny. Okrem toho v súčasnosti sú intenzívne napádané škodcom Krasoň borievkový, ktorý spôsobuje
totálnu likvidáciu porastov v ich blízkosti, aj keď pri obhliadke toto poškodenie zatiaľ nezaznamenal.
Z odborného hľadiska a jeho názoru nebola spôsobená žiadna škoda na živom plote, naopak, tuje
slúžiace na tento účel potrebujú pravidelný rez, strihanie a údržbu pre lepší rast, prosperitu, funkčnosť.

Vyčíslenie škodovej sumy v znaleckom posudku je preto nejasné. Pripojil aj fotografie a video zo dňa
08.02.2023 a zo dňa 21.05.2021 majiteľov o súčasnom dobrom stave živého plota z tují.

19. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 02.09.2021 medzi O. B. ako postupcom
(matkou žalobkyne) a A. B. ako postupníkom (žalobníkom) bola na žalobkyňu postúpená pohľadávka

postupcu voči F. G. (žalovanej) titulom majetkovej škody, ktorej výška bola stanovená znaleckým
posudkomč.XX/XXXXvypracovanýmJ.M.E.vsume3.204,63Eurspolusjejzákonnýmpríslušenstvom
ako aj všetkými právami s touto pohľadávkou spojenými.20. Podľa záznamu zo šetrenia zo dňa 21.05.2021 z priestupkového spisu vedeného Okresným
úradom Nové Mesto nad Váhom, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-NM-OVVS-2025/003202
dňa 21.05.2021 hliadka OO PZ Nové Mesto nad Váhom vykonala šetrenie k zrezaniu 50ks tují na chate

č. XXXX v chatovej oblasti medzi riekou a kanálom rieky Váh, ku ktorému došlo odo dňa 19.05.2021 od
13.30 hod. do 12.45 hod. dňa 21.05.2021. Páchateľ spôsobil škodu A. B. (žalobkyni), nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. C. A. D. XXX v celkovej výške 200,00 Eur. Na mieste bolo zistené, že skutku sa mala dopustiť
suseda F. G. z chaty č. 4154, s ktorou majú spory dlhodobejšie a chcela, aby tuje zrezala sama, lebo jej
tienia a F. G. (žalovaná) je povedala, ak si ich nezreže, tak jej ich zreže ona.

21. Podľa zápisnice zo dňa 21.05.2021 z priestupkového spisu bola vykonaná obhliadka. Obhliadkou
miesta priestupku bolo zistené, že na ľavej strane pri plote sa na pozemku nachádzali ostrihané tuje,
ktoré sa tiahnu po celej strane pozemku cca 20m v počte 50 ks. Na zemi pri tujkách sú odrezky
z tují cca 1,5 m dlhé. Iné poškodenia na mieste neboli. Z miesta priestupku bol vyhotovený náčrt
a fotodokumentácia.

22. Zo záznamu zo dňa 05.06.2021 priestupkového spisu vyplýva, že F. G., nar. XX.XX.XXXX (žalovaná)
bola predvolaná na útvar policajného zboru za účelom podania vysvetlenia k priestupku proti majetku
podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. F. G. (žalovaná) vypovedala, že začiatkom
roku 2021 sa dohodli so susedmi B., s ktorými majú spoločný plot a za ním nasadené tuje, že tieto sú už

vysoké a oni ich ostrihajú, aby im netienili na pozemok. V záhradkárskej osade je zákonom stanovené,
že tuje na hraniciach pozemku musia byť vysoké max 2 metre. Nakoľko sa na ostrihaní dohodli, ale aj
napriek viacerým prosbám tuje neskrátili, tak sa rozhodla tuje ostrihať sama, čo aj dňa 20.05.2021 a dňa
21.05.2021 doobeda spravila. Predtým sa aj dohodli, že ak to nestihnú do začiatku mája, tak to ostrihajú
oni, s čím súhlasili a keď to spravili, tak im to vadí. Za posledných 14 rokov sa predmetný plot z tují

strihal dva krát, kde raz ho strihali oni a druhý krát susedia. Ak im spôsobila najekú ujmu alebo porušenie
občianskeho spolunažívania, je ochotná znášať následky. Snažili sa viac krát so susedmi dohodnúť na
ostrihaní tují, kde oni aj uviedli, že tuje ostrihajú, ale nestalo sa tak.

23. Podľa odborného vyjadrenia živnostníka R. F. – SEMEX, IČO: 41 379 454, so sídlom Potvorice 35,

916 25, predajňa so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Inovecká 10 týkajúceho sa zrezania tujok o 1,5 m
50 ks, sa nedá určiť škoda, nakoľko tuje neboli zničené. Vznikla len morálna škoda, tuje dorastú.

24. Zo záznamu zo šetrenia zo dňa 09.06.2021 priestupkového spisu vyplýva, že šetrením bolo zistené,
že sa nejedná o majetkový priestupok, nakoľko tuje neboli zničené, ani vykopané. Na tomto základe sa

jedná o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch, nakoľko F. G. (žalovaná) urobila schválnosť poškodenej A. B. (žalobkyni).

25. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor všeobecnej vnútornej správy
zo dňa 30.03.2022 bolo konanie vo veci priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č.

372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť F. G. (žalovaná) zastavené, nakoľko skutok,
o ktorom sa koná, nie je priestupkom. V odôvodnení úrad konštatuje, že občiansky zákonník v § 127 ods.
1 hovorí, že vlastník veci nesmie v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu
alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Výklad opaku však možno ustáliť, že
v prípade, ak konáre presahujú nad susedný pozemok, vlastník tohto pozemku je oprávnený konáre

a korene odstrániť, avšak musí tak urobiť šetrným spôsobom a vo vhodnej ročnej dobe. Konáre A. B.
(žalobkyne) presahovali až na pozemok F. G. (žalovanej) a tá ich vhodným spôsobom odstránila. Z toho
dôvodu jej konanie nemožno posudzovať ako priestupok, keďže k žiadnemu protiprávnemu konaniu
z jej strany nedošlo. Spôsobenou škodou sa správny orgán nezaoberal, nakoľko si ju A. B. (žalobkyňa)
v priestupkovom konaní neuplatnila.

26. Právny zástupca žalobkyne záverom uviedol, že na základe vykonaného dokazovania je toho
názoru, že podaná žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Na predmetných drevinách bola spôsobená
škoda neodborným zásahom žalovanej, túto škodu žalobkyňa preukázala znaleckým posudkom
vypracovaným znalcom Ing. Považanom, Ing. Považan je zapísaný v zozname znalcov, je teda odborne

spôsobilou osobou, ktorá zodpovedá za správnosť záverov vypracovaného posudku a postupu, ktorým
dospel k záveru. Nie je preto dôvodné, aby žalobkyňa spochybňovala závery tohto posudku. Aktívna
legitimácia žalobkyne je odvodená od postúpenia pohľadávky od matky žalobkyne, teda od vlastníčky
predmetných pozemkov a stromov. Máme zato, že výsluchom svedkov nebola výška škody žiadnymspôsobom spochybnená. Svedok sám uviedol, že nie je odborne spôsobilý vo vzťahu k určeniu
a vyčísleniu výšky škody. Tak ako sme uviedli máme zato, že uplatnený nárok na náhradu škody v tomto
konaní bol uplatnený riadne a včas, preto navrhujeme súdu, aby zaviazal žalovanú na jej náhradu

v celom rozsahu a taktiež priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni.

27. Právna zástupkyňa žalovanej záverom uviedla, že žalovaná v plnom rozsahu odmieta nárok na
náhradu škody a podanú žalobu a navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal
žalobkyňu k náhrade trov konania v rozsahu 100,00 %. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v

súdnom konaní a nepreukázala zákonné predpoklady, ktoré sú potrebné na uplatnenie si nároku na
náhradu škody. Prvým teda základným je otázka zistenia aktívnej a pasívnej legitimácie, tzn. kto je
oprávnený žalovať nárok na náhradu škody a kto mal túto škodu spôsobiť. V danom prípade sme toho
názoru, že nebola splnená ani jedna z nich, tzn. v rámci vykonaného dokazovania nebolo preukázané,
že by žalovaná bola subjektom, ktorý by mal nejakú škodu spôsobiť. Ďalším predpokladom je protiprávny
úkon,tzn.žalovaťnároknanáhraduškodyjemožnýlenvprípade,žeškodcaspôsobilnejakýprotiprávny

úkon, na základe ktorého vznikla škoda. V danom konaní bolo sporné, či došlo alebo nedošlo k dohode
o ostrihaní tují, pretože bolo jednoznačne preukázané, že tieto boli vysoké, tienili susednému pozemku,
vlastník susednej parcely, p. K. G. spolu s manželkou, žalovanou niekoľkokrát vyzvali žalobkyňu a jej
priateľa na ostrihanie tují, v minulosti už takéto ostrihanie po dohode aj uskutočnili. V tomto smere sa
tvrdenia žalobkyne a žalovanej rozchádzali. Máme zato, že tento súhlas bol minimálne konkludentný. Ak

by aj nebol daný, v danom prípade podľa nášho názoru je potrebné aplikovať § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého nikto nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov... okrem
iného tienením, čo v danom prípade spôsobovali prerastené vysoké tuje. V tejto súvislosti poukazujem
narozsudokKS Nitra,2Co/85/2022zodňa22.06.2023,vrámciktoréhosúdvobdobnomprípadeposúdil
podobný nárok ako oprávnený výkon práva v zmysle § 127 ods. 1 OZ, ako aj v zmysle § 418 a § 417

ods. 1 Občianskeho zákonníka a dokonca priznal nárok na náhradu škody susedovi, ktorý prerastajúce
konáre ostrihal bez dohody s vlastníkom. V danom prípade bolo konštatované, že presahovanie týchto
susedných porastov spôsobuje okrem tienenia, vysávanie živín z pôdy, bránenie výhľadu, s tým že
vlastník susedného pozemku je oprávnený uskutočniť takýto výkon práva. Podporne poukazujem aj na
priestupkové konanie vedené na Okresnom úrade NMnV v konaní A.–I./XXXXXX zo dňa 30.03.2022,

v rámci ktorého Okresný úrad konštatoval, že konanie žalovanej nie je priestupkom, nie je protiprávnym
úkonom a to práve s poukazom na § 127 ods. 1 OZ. Ďalším a najhlavnejším predpokladom uplatnenia
nároku na náhradu škody je vznik škody a vznik skutočnej reálnej škody, pričom dôkazné bremeno je
na strane žalobkyne. Znalecký posudok, ktorý bol predložený v konaní a o ktorý jediný oprela nárok
žalobkyňa, bol spochybnený nielen samotnou žalovanou ale aj odborným vyjadrením J. G., odborným

ohodnotený z priestupkového konania R. F. – B., ako aj obhliadkou na mieste samom, z ktorých
vyplynulo, že žiadna reálna škoda žalobkyni nevznikla, pretože strihané tuje prosperovali, tešili sa
zdraviuabolisprimeranýmiprírastkamiavovýbornejkondícií,narozdielodinýchtujínachádzajúcichsa
na pozemku žalobkyne, ktoré schli a strádali. V tejto súvislosti tiež by som poukázala na rozhodnutie RIII
1967, R55/1971, v zmysle ktorého sa priznáva skutočná škoda, ktorú možno vymedziť ako majetkovú

ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti,
zničení, strate, zmenšení, zničení, či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného a ktorá
predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Predložený znalecký
posudok neobstojí, pretože aj v zmysle tohto posudku ekologická škoda na drevinách nevznikala žiadna.
Tvrdenia znalcav posudkusaukázaliakonepravdivéorozsahupoškodenia.Ajeabsolútneneprípustné

podľa nášho názoru, aby znalec vypracovával znalecký posudok bez toho, aby videl skutočné dreviny,
bez toho aby ich obhliadol a bez toho aby si overil skutkový stav. Znalec vychádzal len z informácii
žalobkyne, len z fotografií, ktoré mu boli predložené. Neoveril si ani kondíciu ani stav ani počty a ani
z odstupom času neposudzoval skutočný stav tují. Škoda alebo teda výška škody v zmysle znaleckého
posudku bola vypočítaná podľa vyhlášky č. 492/2004 Zb. zákonov prílohy 15 tabuľka X nesprávne,

pretože znalec hodnotil tuje ako ihličnaté stromy solitéry, podľa počtu rokov, pričom daná tabuľka
upravuje úplne iný výpočet pri hodnotení drevín – živých plotov, kde sa počíta nie na počet kusov
ale na bežné metre a táto jednotková cena je úplne iná, samozrejme nižšia s tým, že nebol braný do
úvahy ani stav tují pred ich rezom, že sa jedná o staré preschnuté nestrihané dreviny. Dendrologicky
posudoknezodpovedalrealiteazjehozáverovnemožnozistiťskutočnúškodu,tzn.očosaznížilmajetok

žalobkyne. Pretože táto škoda ešte naviac bola počítaná z odrezkov, keď znalec vychádzal z výšky tuje
a následného odrezania 1/3 jej výšky, čiže prakticky vypočítal hodnotu odrezkov. Výšku uplatnenej škody
považujeme za absurdnú, priečiacu sa zdravému rozumu. Je nemysliteľné, aby takýmto spôsobom
vôbec škoda bola vyčíslovaná. Poukazujem teda aj na znova vyjadrenie odborné, ako aj výpoveď J.G., ako aj odborné ohodnotenie v priestupkovom konaní. Ďalším predpokladom uplatnenia a priznanie
nárokunanáhraduškodyjepríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonomavznikomškody.Zobhliadky
je zrejmé a evidentné, že ostrihanie tují malo naopak veľmi prospešný vplyv na samotné tuje a nie

naopak. Čo sa týka pasívnej legitimácie, nebolo žiadnym dôkazom v konaní preukázané, že by pani
G. sa dopustila strihania tují, nevyplýva to ani z priestupkového konania, ani teda z výpovedi svedkov,
či už p. K. G., J. G., žalobkyňa nepreukázala jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že tento úkon
vykonávala žalovaná, práve naopak hoci tvrdila žalobkyňa, že má fotografie, predložila fotografie, z
ktorých vyplývalo, že tuje strihal K. G., pričom sa jednalo o úplne iné tuje, ako sú predmetom tohto

konania. Nezanedbateľnou je aj skutočnosť, že susedným vlastníkom záhradky v užívaní žalobkyne
nie je žalovaná ale výlučne K. G., ktorý uskutočnil úkony smerujúce k vykonaniu a k ostrihaniu tují.
Tvrdíme, že ani žalobkyňa nie je oprávnená žalovať nárok na náhradu škody s tým, že predloženú
zmluvu o postúpení pohľadávky považujeme za antidatovanú. Žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť
a neoznámila postúpenie pohľadávky alebo teda nepreukázala sa zmluvou o postúpení pohľadávky.
Uskutočnila tak až 03.12.2024, teda viac ako 3 roky po tzv. ostrihaní tují s tým, že až týmto momentom

došlo k naplneniu jej práva žalovať žalovanú sumu, ak by teda bola oprávnená. Z tohto titulu sme
vzniesli námietku premlčania, pretože ak by aj zmluva o postúpení pohľadávky bola platná, účinnou sa
stala až v momente, keď bola či už predložená súdu alebo oznámená žalovanej. V zmysle uvedeného
navrhujeme žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

28. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

29. Podľa § 127 ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu

stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo

odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

30. Predmetom konania je zaplatenie sumy vo výške 3.341,52 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.341,52 Eur od 08.02.2023 do zaplatenia, ktorú si žalobkyňa od
žalovanej uplatňuje titulom náhrady škody spôsobenej žalobkyni na drevinách – tuji západnej (thuja

occidentalis) konaním žalovanej, a to neodborným zásahom, ich ostrihaním. Výšku vyčíslenej škody na
tujach v sume 3.204,63 Eur žalobkyňa preukazuje znaleckým posudkom vypracovaným znalcom Ing.
Dušanom Považanom. Sumu 136,89 Eur si žalobkyňa uplatňuje titulom vyplatenej odmeny znalcovi za
vypracovaný znalecký posudok.

31. Žalovaná v konaní namieta, že neboli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to protiprávny
úkon (porušenie povinnosti), vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody a zavinenie žalovanej. Rovnako tak namietla aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne a s tým
súvisiace premlčanie uplatneného nároku a súčasne jej pasívnu vecnú legitimáciu.

32. Súd v konaní postupoval podľa § 191 CSP a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo, vrátanie toho, čo uviedli strany sporu.

33. V konaní bolo zistené, že žalobkyňa má v užívaní záhradu a chatku v záhradkárskej oblasti Sihoť

nachádzajúcej sa v extraviláne mesta A. F. A. D., medzi S. C. a riekou D., pod vodnou elektrárňou Nové
MestonadVáhom.Tietonehnuteľnostižalobkyňaužívabezodplatneod01.08.2007nazákladepísomnej
dohody uzatvorenej medzi matkou žalobkyne, ako výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a žalobkyňou.
Žalovaná spolu s manželom užívajú susediacu záhradu s chatkou. Vlastníkom týchto nehnuteľností je
manželžalovanej.Hranicususediacichpozemkovpocelejjejdĺžkepredstavuježivýplotztujízápadných

v počte 83 kusov, ktoré sú vo vlastníctve matky žalobkyne.

34. Žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody odôvodňuje tým, že žalovaná od 19.05.2021 od 13.30
hodiny do 21.05.2021 do 12,45 hodiny všetky tuje zrezala bez súhlasu žalobkyne, naviac neodbornýma objemovo neprimeraným masívnym rezom, ktorým došlo k odstráneniu 1/3 – tiny objemu koruny
jednotlivých drevín. Uvedené konanie má za následok trvalé poškodenie drevín a na viaceré z nich
likvidačný účinok, čo preukazuje predloženým znaleckým posudkom zo dňa 27.07.2021. Týmto

znaleckým posudkom bola vyčíslená majetková škoda vo výške 3.204,63 Eur, vzniknutá poškodením
83 kusov okresných drevín. Keďže žalobkyňa nie je vlastníčkou záhrady, na ktorej sú tuje zasadené,
ale jej matka, nárok na uplatnenie náhrady škody ako osoby aktívne vecne legitimovanej, žalobkyňa
preukazuje zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 02.09.2021. Na základe tejto zmluvy bola na
žalobkyňu postúpená pohľadávka voči žalovanej vzniknutá titulom majetkovej škody, ktorej výška bola

stanovená znaleckým posudkom v sume 3.204,63 Eur, spolu s jej zákonným príslušenstvom ako aj
všetkými právami s touto pohľadávkou spojenými.

35. V prvom rade sa súd vyporiadal s námietkou žalovanej o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 02.09.2021. Ako dôvod neplatnosti žalovaná uvádzala, že od uzatvorenia zmluvy nebolo
žalovanejoznámenépostúpeniepohľadávkyvzmysleust.§526Občianskehozákonníka.Otejtozmluve

sa dozvedela až jej predložením súdu, a to dňom 03.12.2024. Žalovaná je toho názoru, že táto zmluva
bola antidatovaná, že bola vyhotovená v priebehu konania. Z uvedeného dôvodu v čase podania žaloby
nemohla byť žalobkyňa aktívne vecne legitimovaná. Ak by aj zmluva bola platná, jej účinky nastali až
predložením súdu. Poukazom na uvedené žalovaná vzniesla námietku premlčania, keďže žaloba bola
podaná 21.10.2022 a 2 – ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku uplynula 21.10.2024,

t.j. po lehote.

36. Súd je toho názoru, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 02.09.2021 je platná, žalobkyňa
je aktívne vecne legitimovaná a bola oprávnená na uplatnenie postúpeného nároku aj v čase podania
žaloby. Tvrdenia žalovanej o antidatovaní zmluvy žalobkyňou a matkou žalobkyne sa v konaní

nepreukázali. K tomuto bola vypočutá ako žalobkyňa, tak aj matka žalobkyne. Výpovede obidvoch sa
vo svojej podstate zhodovali. Zmluvu na požiadanie matky žalobkyne vyhotovovala žalobkyňa v dvoch
rovnopisoch, obidva rovnopisy boli uložené u matky žalobkyne. Je pravdou, že súdu bola zmluva
o postúpení pohľadávky predložená až 03.12.2024, no uvedené je irelevantné, nakoľko žalobkyňa svoju
aktívnu vecnú legitimáciu dodatočne preukázala. Preto aj námietku o premlčaní, resp. o uplynutí 2 –

ročnej subjektívnej lehoty, považoval súd za neopodstatnenú.

37. Čo sa týka nesplnenia povinnosti matky žalobkyne bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie
žalovanej, resp. povinnosť žalobkyne preukázať postúpenie žalovanej v zmysle ust. § 526 Občianskeho
zákonníka, uvedené nemá vplyv na platnosť zmluvy o postúpení. Absencia týchto úkonov vo vzťahu

k žalovanej má iba ten dôsledok, že dokiaľ sa žalovaná o postúpení nedozvie, je oprávnená plniť svoj
záväzok pôvodnému veriteľovi (postupcovi), a teda matke žalobkyne.

38. Nakoľko súd posúdil žalobkyňu ako vecne legitimovanú na podanie predmetnej žaloby, následne
zameral dokazovanie na zistenie, či nárok žalobkyne na náhradu škody je dôvodný.

39. Zodpovednosť za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka je založená na subjektívnej
zodpovednosti. Základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť v danom prípade
splnené kumulatívne, sú protiprávny úkon (porušenie povinnosti), vznik škody, príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti a vznikom škody a zavinenie žalovanej.

40. V konaní bolo zistené, že v dňoch 20.05.2021 – 21.05.2021 bolo zrezaných 83 kusov tuje západnej.
Spornými skutočnosťami v danom konaní bolo to, kto v skutočnosti tieto tuje zrezal, resp. dal pokyn
na ich zrezanie, či to bola žalovaná, ktorá záhradu užíva alebo jej manžel, ktorý je vlastníkom záhrady
susediacej so záhradou v užívaní žalobkyne a spornou bolo aj to, či takéto konanie bolo v rozpore so

zákonom.

41. Ako vyplynulo z výsluchu sporových strán, partnera žalobkyne a manžela žalovanej, zámer zostrihať
tuje mala tak žalovaná ako aj jej manžel. Preto sa súdu javí nepravdepodobné, že kroky, či už
dopytovanie sa žalobkyne a jej partnera na to, kedy tuje zostrihajú, či objednanie si pracovníkov na

zostrihanie tují a vyplatenie týchto pracovníkov, žalovaná nekomunikovala s manželom a nepodieľala sa
na ich zostrihaní, aj keď žalovaná spolu s jej manželom rovnako vypovedali, že zrezanie tují objednával
manžel, že s pracovníkmi komunikoval manžel a že ich aj po zrezaní tují vyplácal.42.Keďsúduzavrel,žežalovanájevkonanípasívnevecnelegitimovaná,ďalejzisťoval,čižalovanábola
oprávnená na zrezanie tují, či zrezanie tují bolo neodborné, či zrezaním tují bola spôsobená žalobkyni
škoda vyčíslená podľa znaleckého posudku vo výške 3.204,63 Eur.

43. Na preukázanie tvrdení žalobkyňa poukázala na znalecký posudok znalca Ing. Dušana Považana,
vypracovaný dňa 27.07.2021. Menovaný má o.i. oprávnenie na vypracovávanie dendrologických
a fytopatologických znaleckých posudkov drevín, výpočet spoločenskej aj majetkovej hodnoty drevín,
v ktorom znalec uvádza, že z tují boli zrezané vrchné časti drevín s dĺžkou cca 250 cm, čím

došlo k odstráneniu minimálne 1/3 – tiny objemu koruny, že sa jedná o neodborný a objemovo
neprimerane masívny rez v rozpore s arboristickým štandardom na rez stromov, že nebol rez vykonaný
u všetkých stromov v rovnakej výške a bol vykonaný v nevhodnom období na rez drevín, nakoľko bol
vykonaný v čase hniezdenia vtákov. Uvedeným zrezaním došlo k zníženiu ich sadovníckej hodnoty,
zhoršeniu zdravotného stavu a vitality a keďže tuje sú dreviny so slabou zmladzovacou schopnosťou
a odstránenú vrchnú časť koruny už nikdy plnohodnotne nenahradia, zostanú natrvalo poškodené.

Znalec predpokladá, že také silné poškodenie a jednorazové odstránenie značnej časti koruny bude
mať v budúcnosti, v horizonte niekoľkých rokov na viaceré z týchto stromov likvidačný účinok.

44. Žalovaná so závermi v znaleckom posudku nesúhlasila. Poukázala na to, že znalec vypracoval
znalecký posudok iba na základe predložených fotografií, a to iba tých, ktoré tvoria prílohu

posudku, že znalec nevykonal obhliadku, ale vychádzal iba z vyjadrení žalobkyne a ňou predloženej
fotodokumentácie. Na svoju obranu si žalovaná dala vypracovať odborné stanovisko zo dňa 19.02.2023,
J. E. G., ktorý je konateľom a majiteľom vo firme Landscape Design spol. s r.o., zaoberajúcej sa
projekciou, realizáciou aj údržbou zelene. Menovaný bol aj v konaní vypočutý.

45. Právny zástupca žalobkyne v konaní namietol výsluch J. E. G. a odborný posudok ako dôkaz
pre jeho zaujatosť z dôvodu blízkej väzby s rodinou žalovanej – kamarátsky vzťah. Súd posúdil tohto
svedka za dôveryhodnú osobu. V tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa
09.06.2015 sp.zn. III. ÚS 276/2014 – 29, ktorý hovorí o tom, že absencia neutrality, či už svedka
alebo účastníka medzi sebou navzájom musí byť podporená ďalšou okolnosťou, ktorá spochybňuje

dôveryhodnosť svedka, ktorá však v predmetnom konaní vo vzťahu k svedkovi nebola preukázaná.
Svedok vypracoval na žiadosť žalovanej odborné vyjadrenie, ktoré ako osoba vykonávajúca svoju
podnikateľskú činnosť, predmetom ktorej je návrh, realizácia a údržba sadových úprav, je osobou
odborne spôsobilou na podanie takéhoto odborného vyjadrenia a k predmetu – konkrétne toho, či boli
tuje zrezané neodborne a v konečnom dôsledku poškodené, aj vypovedal. Jeho výpoveď súd hodnotí

ako spontánnu, presvedčivú, plynulú, s ochotou odpovedať na otázky, bez rozporov v jeho vlastných
vyjadreniach a naviac bez uplatnenia si odmeny od žalovanej. Súd preto pri rozhodovaní prihliadal aj na
výpoveď tohto svedka a aj na jeho odborné vyjadrenie z februára 2023.

46. Ako vyplynulo z odborného vyjadrenia J. E. G. z februára 2023 a jeho výsluchu, z obhliadky na

mieste samom v novembri 2024 a vyhotovenej fotodokumentácie, z priestupkového konania, v konaní
boli vyvrátené závery znalca J. M. E. z júla 2021 o poškodení drevín, o tom, že zrezanú vrchnú časť
koruny už nikdy nenahradia a zostanú natrvalo poškodené a v budúcnosti bude mať takýto rez na
viaceré z týchto stromov likvidačný účinok. Naopak, bolo preukázané, že po viac ako 3 rokov zrezané
tuje prosperujú, sú zdravé, sú s primeranými prírastkami, vo výbornej kondícii, na rozdiel od iných tují,

nestrihaných, nachádzajúcich sa na pozemku v užívaní žalobkyne, ktoré schnú a strádajú. Tiež nebolo
preukázané, že by bol rez vykonaný v nevhodnom období, v čase hniezdenia vtákov. Ako vyplynulo
z výpovede žalovanej, manžela žalovanej, partnera žalobkyne, fotodokumentácie, žalobkyňa so svojou
rodinou už dlhodobo nežijú v tejto lokalite, bývajú v Očkove, žalobkyňa na záhradu a chatu nechodí,
o záhradu sa nezaujíma, preto sa súdu javí pravdivé tvrdenie žalovanej o prázdnych vtáčích hniezdach.

Žalovaná sa o tuje zasadené na susednom pozemku v užívaní žalobkyne starala, striekala ich horkou
soľou. Ako tiež uviedol svedok J. E. G., mesiac máj nebol pre tieto dreviny nevhodným obdobím na rez,
nakoľko tuja je stálozelená rastlina, ktorá vegetuje celý rok. Termíny rezov si skôr vyžadujú chladnejšie
počasie a nie suché prostredie, aby nevznikali pre tieto rastliny nejaké stresové podmienky. Rez bol
vykonaný odborne, bol to hĺbkový zmladzujúci rez. Ak by bol vykonaný rez pravidelne, odrezky by boli 30

cm, 40 cm, 50 cm. Keďže tuje neboli rezané pravidelne, takéto priemery tují sa musia skrátiť motorovou
pílou. Čo sa týka fotodokumentácie, na ktorej je olúpaná kôra zrezaných tují, pri strojovom reze nie je
šanca, aby všetky rezy boli čisté. Rastlinám to neublíži.47. V konaní tiež bolo preukázané, že žalovaná sa nedopustila žiadneho majetkového priestupku,
ani priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Ako konštatoval Okresný úrad v Novom Meste nad
Váhom, odbor všeobecnej vnútornej správy vo svojom rozhodnutí o zastavení konania proti žalovanej,

žiadna škoda nebola preukázaná a žalovaná konala v zmysle ust. § 127 Občianskeho zákonníka.
Súd zastáva rovnaký názor aj v predmetnom konaní, a teda že žalovaná konala v zmysle ust. § 127
Občianskeho zákonníka. Žalovaná aj s manželom sa neúnavne dožadovali, aby žalobkyňa, ktorá má
vužívanízáhradu,naktorejsúzasadenépredmetné16–17ročnétujeovýškecca5m,tietotujezrezala.
Výška tují pred zrezaním vyplýva jednak z priloženej fotodokumentácie žalobkyňou, ako aj z obhliadky

a vyhotovenej fotodokumentácie z obhliadky. Ako sama žalobkyňa uviedla, krb na záhrade dosahuje
výšku max. 2,5 m. Súd dodáva, že aj prvé podlažie chatky je vo výške 2,5 metra. Ak teda v zmysle
znaleckého posudku boli zrezané vrchné časti koruny o rozmere 2,5 metra, v čase rezu mohla byť výška
tují cca 5 metrov.

48. Súd opätovne konštatuje, že ide o záhradkársku oblasť, žalovaná s manželom záhradu užívajú na

pestovanie plodín, a živý plot z tují im spôsobuje tienenie. Čo sa týka argumentácie a obrany žalobkyne,
že výšku tují ponechávala preto takú, lebo chcela, aby boli tuje súmerné so žľabom na chatke, ktorý je
vo výške zhruba 3,6 m, tak táto argumentácia ani neodpovedá výške tují v čase rezu.

49. Ako vyplýva z ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník nesmie obťažovať susedov

o.i. napr. aj tienením. Žalovaná nebola povinná domáhať sa súdnej ochrany, nakoľko žalobou na
začatie občianskeho súdneho konania smerujúcou proti vlastníkovi sa žalobca môže úspešne domáhať
len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne
vymedzené rušenia, nie však už povinnosť konať niečo pozitívne (napr. odstrániť a pod.). Ak ide o vážne
ohrozenie, ohrozený má právo domáhať sa, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na

odvrátenie hroziacej škody v zmysle ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

50.Pretoživýplotztují,ktorýbolnahranicisusednýchpozemkovovýškecca5mzrezanýžalovanou,po
neúspešných opakovaných výzvach adresovaných žalobkyni, ktorá v zmysle dohody zo dňa 01.08.2007
užívala záhradu a starala sa o majetok, bol oprávneným výkonom v zmysle s ust. § 127 Občianskeho

zákonníka. Tuje boli zrezané odborne, vo vhodnom období.

51. Na doplnenie súd uvádza, že aj keď sa na živé ploty nevzťahuje stavebný zákon, a teda živý plot nie
je stavbou, výška oplotenia v zmysle stavebného zákona medzi susednými pozemkami môže dosahovať
v zastavaných oblastiach 2 m, v okrajových častiach obcí a v extraviláne 3 m.

52. Čo sa týka posledného predpokladu zodpovednosti za škodu, a to spôsobenej škody, k tomu súd
uvádza, že aj výška škody v zmysle znaleckého posudku bola nesprávne vypočítaná. Výška škody
v zmysle znaleckého posudku bola vypočítaná podľa vyhlášky č. 492/2004 Zb. prílohy 15 tabuľky X,
kedy znalec hodnotil tuje ako ihličnaté stromy solitéry, podľa počtu rokov, pričom daná tabuľka upravuje

úplne iný výpočet pri hodnotení drevín – živých plotov, kde sa počíta nie na počet kusov, ale na bežné
metre a táto jednotková cena je nižšia.

53. Návrh právneho zástupcu žalobkyne podaný v marci 2025 doplniť dokazovanie ohľadne výšky škody
považoval súd jednak za nehospodárny z dôvodu nesplnených ostatných predpokladov zodpovednosti

za škodu, ako aj z dôvodu, že žalovaná namietala vyčíslenú výšku škody v priebehu celého konania,
t.j. od októbra 2022.

54. S poukazom na vyššie uvedené, keďže žalobkyňa nepreukázala nárok na náhradu škody v tomto
konaní, resp. neboli splnené predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu, súd návrh žalobkyne

zamietol.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 CSP tak, že

úspešnej žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

57. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súd
v Trenčíne, pracovisko Nové Mesto nad Váhom. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote

podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).