Decision was made at the court Okresný súd Malacky
Judgement was issued by Mgr. Zuzana Albert
Legislation area – Občianske právo – Zmluvy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/169/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122425780
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:6122425780.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobkyne: A. A. B., C., D.: XX XXX
XXX, E. XXX, XXX XX B., zast.: FAKTOR Legal, s.r.o., IČO: 53 495 730, Bárdošova 2/A, 831 01
Bratislava – mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: F. G., nar.: 17.09.1985, H. XXX, XXX XX I.,
zast. BURDA LEGAL s.r.o., IČO: 46 530 894, Rudnícka 8, 831 06 Bratislava – mestská časť Rača,
o zaplatenie 3.900,00 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3.661,58 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od
16.10.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 238,42 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 16.10.2021
do zaplatenia z a s t a v u j e .
III. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,78 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu sa žalobkyňa voči
žalovanému domáhala zaplatenia sumy 3.900,00 Eur s 5%-ným ročným úrokom z omeškania od
16.10.2021, a to titulom neuhradenej odmeny za poskytnuté právne služby. V odôvodnení návrhu
uviedla, že žalovanému poskytovala v období od marca do augusta 2021 právne služby za
podmienok dojednaných v zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa 10.03.2021 (ďalej len „Zmluva
o poskytovaní právnych služieb“). Žalobkyňa v priebehu poskytovania právnych služieb vo veciach
žalovaného vynaložila čas celkom v rozsahu 137,5 hodín, teda jej celková odmena za poskytovanie
právnych služieb v období mesiacov marec - august 2021, ktorú je žalovaný povinný uhradiť v zmysle
Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, je vo výške 5.500,00 Eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný
zaplatil žalobkyni len časť jej odmeny za poskytovanie právnych služieb vo výške 1.600,00 Eur. Keďže
zo strany žalovaného ostáva uhradiť za poskytovanie právnych služieb ešte sumu vo výške 3.900,00
Eur, vystavila žalobkyňa žalovanému dňa 08.10.2021 faktúru číslo AK 42/2021, splatnú dňa 15.10.2021.
Vystavenúfaktúruvšakžalovanýneuhradil,atoanipodoručení„Predžalobnejvýzvynazaplateniedlžnej
sumy“ zo dňa 31.08.2022, ktorú mu žalobkyňa doručila prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa
11.09.2022.
2. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 25Up/1292/2022 zo dňa 06.10.2022, proti
ktorému žalovaný doručil včas odôvodnený odpor. V odpore zhrnul, že žalobkyňa sa v zmysle podanej
žaloby voči žalovanému domáha zaplatenia 3.900,00 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenej časti
odmeny žalobkyne v právnom postavení advokáta za poskytovanie právnych služieb v celkovom
rozsahu 137,5 hodín v období mesiacov marec – august 2021 na podklade Zmluvy o poskytovaní
právnych služieb uzavretej stranami sporu dňa 10.03.2021 (ďalej len ako „Zmluva“). Uplatnenápohľadávka bola vyúčtovaná faktúrou žalobkyne číslo AK 42/2021 zo dňa 08.10.2021, splatnou
dňa 15.10.2021, vystavenou na sumu 3.900,00 Eur, ktorej predmetom bolo vyúčtovanie bližšie
nešpecifikovaných právnych služieb v rozsahu 97,5 hodín. Žalovaný považuje nárok žalobkyne za
nedôvodný v celom rozsahu a neuznáva ho čo do právneho základu i výšky. Žalovaný nepopiera
skutočnosť, že medzi stranami sporu bola dňa 10.03.2021 uzavretá Zmluva o poskytovaní právnych
služieb,ktorásavzmyslejejčlánkuII.bod2.1vzťahovalanaposkytovanieprávnychslužiebžalovanému
v konaniach vedených pred Okresným súdom Malacky pod sp. zn.: 5C/2/2020, sp. zn.: 8P/260/2019 a
pod sp. zn.: 9P/230/2019. Odmena žalobkyne bola dohodnutá formou hodinovej odmeny v sadzbe 40,00
Eur za každú začatú hodinu s tým, že sa strany v bode 4.4 Zmluvy dohodli, že poskytnuté služby bude
žalobkyňa fakturovať žalovanému mesačne. Žalobkyňa v súlade so zmluvne dohodnutou mesačnou
periodicitou fakturácie žalovanému priebežne vyúčtovávala odmenu za poskytnuté právne služby,
pričom v mesiaci marec 2021 žalovaný zaplatil žalobkyni zálohu v sume 200,00 Eur bezhotovostným
prevodom dňa 26.03.2021; v mesiaci apríl 2021 žalovaný zaplatil žalobkyni vyúčtovanú odmenu v
sume 300,00 Eur bezhotovostným prevodom dňa 29.04.2021; v mesiaci máj 2021 zaplatil sumu
300,00 Eur bezhotovostným prevodom dňa 25.05.2021; za mesiac jún 2021 zaplatil sumu 400,00
Eur v hotovosti k rukám žalobkyne dňa 02.07.2021; v mesiaci júl 2021 žalovaný zaplatil žalobkyni
vyúčtovanú odmenu v sume 400,00 Eur bezhotovostným prevodom dňa 14.07.2021 a v mesiaci
september 2021 zaplatil žalobkyni odmenu vo výške 400,00 Eur bezhotovostným prevodom dňa
17.09.2021. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobkyňa priebežne mesačne
žalovanému vyúčtovávala poskytnuté právne služby a žalovaný všetky takto vyúčtované právne služby
následne žalobkyni riadne uhradil. Žalovaný tak oprávnene vychádzal z predpokladu, že má všetky
svoje záväzky voči žalobkyni titulom odmeny za poskytnuté právne služby na podklade uzavretej
Zmluvy riadne vysporiadané. Aj napriek uvedenému žalobkyňa v mesiaci august 2021 žalovanému
vystavila faktúru číslo AK 25/2021 na sumu 2.000,00 Eur, ktorej predmetom malo byť vyúčtovanie
právnych služieb v rozsahu 50 hodín bez akejkoľvek špecifikácie týchto služieb a faktúru číslo AK
30/2021 na sumu 1.860,00 Eur, ktorej predmetom malo byť vyúčtovanie právnych služieb v rozsahu 46,5
hodín opäť bez akejkoľvek špecifikácie. Faktúra číslo AK 30/2021 bola pritom žalovanému predložená
e-mailom dňa 26.08.2021, kedy došlo k ukončeniu zmluvnej spolupráce strán sporu. Žalovaný e-
mailom rovnakého dňa informoval žalobkyňu, že obe vystavené faktúry považuje za neoprávnene
vystavené, nakoľko žalobkyňa bola povinná žalovanému vyúčtovávať všetky poskytnuté právne služby
vždy mesačne, pričom všetky takto vyúčtované služby žalovaný žalobkyni riadne uhradil. V nadväznosti
na predchádzajúcu komunikáciu strán sporu žalobkyňa e-mailom zo dňa 06.09.2021 žalovanému
zaslala dve storno faktúry (Storno faktúru č.: AK 32/2021 a Storno faktúru číslo: AK 33/2021), a to k
obom vyššie špecifikovaným faktúram, ktoré žalovaný ako neoprávnene vystavené odmietol žalobkyni
uhradiť. Žalobkyňa zároveň namiesto stornovaných faktúr žalovanému doručila faktúru číslo AK 31/2021
vystavenú na sumu vo výške 400,00 Eur, ktorej predmetom bolo vyúčtovanie odmeny za mesiac
august 2021, ktorú žalovaný riadne uhradil. Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam žalobkyňa dňa
08.10.2021 žalovanému opätovne vystavila faktúru za právne služby v rozsahu 97,5 hod na sumu vo
výške 3.900,00 Eur. Žalovaný považuje aj opätovné vyúčtovanie právnych služieb zo strany žalobkyne
na podklade žalovanej faktúry číslo AK 42/2021 za neoprávnené. Bolo totiž zmluvnou povinnosťou
žalobkyne vyúčtovať všetky poskytnuté právne služby žalovanému vždy jedenkrát mesačne, a to
v celom ich (mesačne) poskytnutom rozsahu. Pri takto zmluvne dohodnutom systéme priebežného
účtovania poskytovaných právnych služieb žalobkyňa nemala možnosť časť poskytnutých právnych
služieb nevyúčtovať a „odložiť si ich“ do ďalšieho mesiaca, prípadne na neskôr, či dokonca až do
času vyúčtovania v rámci ukončenia zmluvnej spolupráce so žalovaným. Takýto výnimočný systém
účtovania poskytovaných služieb by musel byť stranami sporu osobitne dohodnutý v písomne uzavretej
Zmluve, v opačnom prípade je nutné naň hľadieť ako na postup neoprávnený, ktorému chýba akýkoľvek
právny základ. Žalobkyňa žalovanému nikdy ani len nenaznačila, že by mu mala poskytovať aj
ďalšie právne služby nad ich fakturovaný mesačný rozsah (spravidla 10 hodín), v čoho dôsledku
bol žalovaný zarazený, keď mu žalobkyňa po viac ako piatich (5) mesiacoch zmluvnej spolupráce
doručila faktúru číslo AK 25/2021 na právne služby v rozsahu 50 hodín, vystavenú na sumu 2.000,00
Eur, t.j. približne 5-násobok obvyklej mesačnej fakturácie. Bez ohľadu na uvedené, z právneho
hľadiska je podstatné, že strany sporu mali dohodnuté vyúčtovávanie právnych služieb na mesačnej
báze, v čoho dôsledku bola žalobkyňa oprávnená a povinná vyúčtovať vždy všetky právne služby
poskytnuté žalovanému v príslušnom mesiaci. „Prenášanie“ hodín do neskoršieho obdobia je v príkrom
rozpore so zmluvne dohodnutým spôsobom účtovania odmeny žalobkyne, a ako také je neoprávnené.
Inak povedané, z písomne uzavretej Zmluvy (resp. jej Dodatku) by muselo explicitne vyplývať, že
žalobkyňa je oprávnená v príslušnom mesiaci klientovi vyúčtovať aj len časť ňou poskytnutýchprávnych služieb s tým, že zvyšnú časť poskytnutých služieb doúčtuje neskôr, avšak za konkrétne
dohodnutých podmienok /vrátane notifikácie klientovi o počte takto nedoúčtovaných (prenášaných)
hodín do ďalšieho „iného“ zúčtovacieho obdobia/. Fakturácia žalobkyne však nebola dohodnutá na
takejto kvázi „preddavkovej“ forme. Žalovanému ani nie je zrejmé, z akých dôvodov žalobkyňa opätovne
vyúčtovala právne služby žalovanou faktúrou číslo AK 42/2021, keď mesiac pred jej vystavením, po
vzájomnej komunikácii so žalovaným faktúry s rovnakým predmetom vyúčtovania už stornovala. Faktúry
bolinavyšežalobkyňouvystavovanéažalovanémuzasielanéelektronickyveditovateľnomformáteabez
podpisu žalobkyne, a to bez akejkoľvek špecifikácie poskytnutých služieb. Ďalej žalovaný v odpore
uviedol, že vzťah medzi ním a žalobkyňou je nutné právne posúdiť ako občianskoprávny spotrebiteľský
vzťah, v ktorom bol žalovaný slabšou zmluvnou stranou. Konanie žalobkyne považuje žalovaný za
klamlivú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná. Každý advokát by pri odmeňovaní dohodnutom na
základe hodinovej odmeny totiž mal svojho klienta informovať o predpokladanom objeme hodín
strávených poskytovaním právnych služieb a v prípade rozsiahlejšej spolupráce (napr. viacerých sporov)
klienta aj pravidelne informovať o počte doposiaľ odpracovaných hodín tak, aby klient vedel „na čom
je“ a aké vyúčtovanie môže od advokáta očakávať. Advokát v žiadnom prípade nie je oprávnený
„zatajovať“ počet odpracovaných hodín klientovi a odpracované hodiny postupne zhromažďovať a
vyúčtovať ich klientovi až v čase, keď sa tak advokát rozhodne. Priebežné neinformovanie žalovaného
ako klienta o počte hodín, ktoré mali byť žalobkyňou odpracované, avšak neboli vyúčtované, v spojitosti
s neurčitou mesačnou fakturáciou bez akejkoľvek špecifikácie konkrétnych vyúčtovávaných hodín podľa
názoru žalovaného predstavuje klamlivú obchodnú praktiku. Pokiaľ by totiž žalovaný bol žalobkyňou
informovaný o tom, koľko si bude žalobkyňa účtovať za poskytovanie právnych služieb, resp. v akom
rozsahu mu bude tieto služby žalobkyňa neskôr účtovať, svoje rozhodnutie o uzavretí Zmluvy, resp.
o existujúcej zmluvnej spolupráci so žalobkyňou, by žalovaný prehodnotil. Žalovaný sa domnieva, že
pokiaľ advokát klientovi pri dojednávaní hodinovej odmeny neuvedie aspoň predpokladaný objem hodín,
ktoré strávi poskytovaním právnych služieb, nesplní si tak riadne svoju povinnosť informovať klienta
– spotrebiteľa právnej služby, o cene jeho služieb. Okrem neexistencie právneho základu žalobkyňou
uplatnenej pohľadávky žalovaný rozporuje aj jej výšku, a to v celom uplatnenom rozsahu. Žalobkyňa
poskytnutie právnych služieb žalovanému vo vyúčtovanom rozsahu 137,5 hodín, resp. v žalovanom
rozsahu 97,5 hodín ničím nepreukázala. Žalovaný ako nepodložené rozporuje všetky úkony žalobkyne
obsiahnuté v jej vyúčtovaní právnych služieb zo dňa 26.08.2021. Okrem toho žalovaný tiež namieta
skutočnosť, že predložené vyúčtovanie žalobkyne sa má týkať aj iných sporov, ako tých, vo vzťahu ku
ktorým strany sporu uzavreli písomnú Zmluvu o poskytovaní právnych služieb (napr.: konania vedené
pod sp. zn.: 34Pc/5/2020; 32C/108/2020 a pod.). Žalovaný výslovne poprel tvrdenie žalobkyne o tom,
že strany sporu mali uzavreté viaceré zmluvy o poskytovaní právnych služieb v ústnej forme, a to údajne
za rovnakých podmienok, aké boli dohodnuté v písomne uzavretej Zmluve. Toto tvrdenie žalobkyne nie
je ničím podložené a ako také ho žalovaný rozporuje.
3. Žalobkyňa na výzvu upomínacieho súdu navrhla pokračovanie v konaní na miestne príslušnom
súde, na základe čoho bol platobný rozkaz zrušený a vec bola postúpená na tunajší súd. Doručila
tiež k odporu žalovaného repliku, v ktorej poprela, že by jej akákoľvek časť odmeny bola zaplatená
v hotovosti. Žalovaný vždy uhrádzal odmenu žalobkyne bezhotovostne na jej bankový účet a žalobkyňa
eviduje uhradenú odmenu za obdobie od marca do augusta 2021 vo výške 1.600,00 Eur. Pokiaľ ide
o očakávanie žalovaného, že má všetky záväzky voči žalobkyni vysporiadané, keď jej priebežne hradil
odmenu, tieto sú právne irelevantné, keďže je zrejmé, že mesačná odmena advokáta za právne služby
v rozsahu, v akom boli tieto poskytované žalovanému, nemohla byť na úrovni 400,00 Eur. Právne služby
boli žalovanému zo strany žalobkyne počas mesiacov marec – august 2021 poskytované takmer na
dennej báze, nakoľko žalovaný žalobkyni nonstop volal (a to aj v nočných hodinách), resp. písal e-
maily a sms správy, v ktorých žiadal žalobkyňu ako advokátku o promptné riešenie jeho záležitostí.
Žalovaný viackrát odmietol akceptovať fakt, že žalobkyňa má aj iných klientov, ktorým je potrebné
poskytnúť právne služby. Žalovaný dokonca povedal žalobkyni, že sa má prednostne venovať riešeniu
jeho právnych vecí a že nemá prijímať nových klientov, aby sa mohla venovať výlučne žalovanému.
Uvedené tvrdenie žalovaného vyznieva naozaj úsmevne, o to viac, ak si žalovaný myslel, že žalobkyni
zaplatí 400,00 Eur mesačne titulom odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb a že z tejto
sumy má žalobkyňa pokryť všetky svoje mesačné výdavky, či už na chod advokátskej kancelárie
alebo súkromné výdavky. Ako dôkaz o naozaj rozsiahlej komunikácii medzi žalobkyňou a žalovaným
predložila žalobkyňa printscreeny telefonických hovorov a sms správ so žalovaným. Obsah a počet e-
mailov, ktoré si strany vymenili, žalobkyňa navrhla preukázať konajúcemu súdu priamo na pojednávaní
predložením notebooku k nahliadnutiu, nakoľko v prípade predloženia kópií týchto e-mailov v listinnejpodobe by došlo k zbytočnému zahlcovaniu súdu. V tomto prípade ani nie je dôležitý tak obsah e-
mailov, ako ich počet a intenzita. Žalovaný zavádza súd, keď tvrdí, že mal za to, že žalobkyni uhradil
celú odmenu za poskytované právne služby a že nemal vedomosť o tom, že mu vznikol voči žalobkyni
dlh z titulu neuhradenia časti odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb. Žalobkyňa v e-
maile zo dňa 30.07.2021 upozornila žalovaného na jeho nevhodné až šikanózne správanie pri zadávaní
úloh, resp. pokynov advokátovi a zároveň ho upozornila na skutočnosť, že jeho požiadavky ďaleko
presahujú jeho finančné možnosti. Zároveň žalovaného požiadala o doplatenie advokátskej odmeny.
Preto je klamstvo to, čo uvádza žalovaný v odpore a síce, že mal za to, že má všetky svoje finančné
záväzky vo vzťahu k žalobkyni vysporiadané. Po tom, ako si žalovaný prečítal predmetný e-mail
žalobkyne zo dňa 30.07.2021, ospravedlnil sa jej za svoje nátlakové a nevhodné správanie a žiadal
ju, aby mu právne služby poskytovala aj naďalej. Skutočnosť, že žalovaný žiadal žalobkyňu, aby mu aj
naďalej poskytovala právne služby, preukazuje komunikácia medzi stranami sporu uskutočnená po dni
30.07.2021. Žalobkyňa zaslala žalovanému faktúru na sumu vo výške 2.000,00 Eur e-mailom zo dňa
10.08.2021, na ktorý žalovaný nijakým spôsobom nereagoval. Keďže sa k tejto faktúre žalovaný nijakým
spôsobom nevyjadroval a naďalej zadával žalobkyni prácu, žalobkyňa mala za to, že jej odmena bude
riadne zaplatená v zmysle vystavenej faktúry a že túto žalovaný uhradí, nakoľko viackrát ubezpečoval
žalobkyňu, že všetka jej práca bude zaplatená. Problém s úhradou vystavených faktúr nastal vtedy,
keď si žalovaný uvedomil, že nie je úspešný v konaniach, ktoré inicioval prostredníctvom žalobkyne
ako svojho právneho zástupcu. Žalobkyňa však viackrát žalovaného ako svojho klienta poučila, že
iniciovať toľko konaní nie je vhodné a nevidí v tom zmysel. Napriek uvedeným poučeniam zo strany
žalobkyne žalovaný trval na tom, že chce iniciovať súdne konania, ktoré sa týkali (najmä, nie však
výlučne) jeho troch maloletých detí. Napriek tomu, že žalovaný vedel, že má u žalobkyne vysoký dlh
z dôvodu neuhradenia odmeny advokáta, aj naďalej žiadal žalobkyňu, aby mu poskytovala právne
služby. Po zaslaní faktúry na sumu vo výške 2.000,00 Eur žalovaný žiadal o spísanie a podanie
žaloby na ochranu osobnosti proti jeho manželke A. A. G.. Nakoľko však nedošlo k zaplateniu dlžných
súm titulom odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb, žalobkyňa definitívne ukončila so
žalovaným zmluvný vzťah a odovzdala mu rozpis jednotlivých úkonov, ktoré vykonala v jeho veciach
spolu s počtom hodín strávených pri tom-ktorom úkone. Napriek tomu, že v Zmluve o poskytovaní
právnych služieb zo dňa 10.03.2021 bolo dohodnuté, že každá začatá hodina sa bude účtovať ako
celá hodina, žalobkyňa neúčtovala žalovanému v zmysle Zmluvy, ale účtovala mu podstatne menej.
Telefonické hovory, ktoré trvali pár minút žalobkyňa žalovanému vôbec neúčtovala, rovnako tak mu
neúčtovala prípravu krátkych e-mailov či SMS správ. Dlhšie telefonické rozhovory, resp. iné úkony
žalobkyňa žalovanému účtovala na štvrťhodiny a nie na celé hodiny tak, ako to mala/mohla urobiť v
zmysle uzatvorenej Zmluvy. Pokiaľ by žalobkyňa účtovala poskytovanie právnych služieb žalovanému v
zmysle uzatvorenej Zmluvy, odmena žalobkyne ako advokátky by bola neporovnateľne vyššia (zrejme
o niekoľko tisíc eur). Čo sa týka účtovania odmeny žalobkyne žalovanému na mesačnej báze, uviedla
žalobkyňa, že žalovaný sa v čase, keď mu poskytovala právne služby, nachádzal vo veľmi nepriaznivej
finančnej situácii (mal veľmi nízky príjem a na svoje tri maloleté deti bol povinný prispievať výživným
vo výške 600,00 Eur mesačne) a požiadal žalobkyňu, aby mu mesačne vystavovala faktúry na nižšie
sumy a nie na sumu za skutočne poskytnuté služby. Žalobkyňa vyšla žalovanému v ústrety a mesačne
mu fakturovala nižšie sumy. Žalobkyňa najskôr žalovanému vystavovala faktúry na sumu vo výške
300,00 Eur mesačne a následne na sumu vo výške 400,00 Eur mesačne. Je zrejmé, že tak nízke sumy
nemohli byť celomesačnou odmenou advokáta za poskytovanie právnych služieb takmer na dennej
báze. Žalovaný bol zároveň upozornený, že mesačne fakturovaná suma nepredstavuje celú odmenu
advokáta za poskytovanie právnych služieb za predchádzajúci kalendárny mesiac a tento fakt vzal
na vedomie. Žalobkyňa ďalej uviedla, že počas poskytovania právnych služieb advokát nie je povinný
uvádzať klientovi špecifikáciu poskytnutých služieb, resp. uvádzať rozpis jednotlivých úkonov. Advokát
je povinný poskytnúť klientovi vyúčtovanie s prehľadom jednotlivých úkonov vykonaných v klientskych
veciach až pri ukončení zastupovania. Žalobkyňa tak nebola žalovanému v čase vystavenia faktúry AK
25/2021 povinná poskytnúť položkovitý prehľad jednotlivých úkonov, ktoré vykonala. Dňa 26.08.2021
došlo k ukončeniu Zmluvy a žalobkyňa predložila v ten deň žalovanému položkovitý rozpis jednotlivých
úkonov, ktoré vykonala počas mesiacov marec – august 2021. Nakoľko žalobkyňa každé jedno podanie,
ktoré pripravila na základe pokynu žalovaného, zaslala žalovanému na schválenie (aby sa nestalo,
že žalobkyňa uvedie nesprávne/neúplné skutkové tvrdenia v tom ktorom podaní), je nesporné, že
žalovanýmalpodrobnýprehľadojednotlivýchúkonoch,ktorébolivjehoveciachvykonané.Zuvedeného
dôvodu tvrdenie žalovaného, že nevedel, akú prácu mu žalobkyňa fakturuje, nemôže obstáť, toto je
zavádzajúce a právne irelevantné. Faktúry č. AK 25/2021 a AK 30/2021 boli stornované z dôvodu
nepriaznivej finančnej situácie žalovaného, aby mu nenabiehali úroky z omeškania. Žalobkyňa pritomočakávala, že sa finančná situácia žalovaného zlepší a bola tiež ochotná sa dohodnúť na postupnom
splácaní dlžnej sumy žalovaným. Žalovaný však uviedol žalobkyni, že jej pohľadávku neuznáva a urobí
všetko pre to, aby zmaril jej uspokojenie. Z uvedeného dôvodu nemala žalobkyňa inú možnosť ako
vystaviť žalovanému faktúru na celú dlžnú sumu, ktorú jej žalovaný neuhradil, t. j. faktúru číslo AK
42/2021 zo dňa 08.10.2021. K formálnej stránke jednotlivých vystavených faktúr uviedla žalobkyňa,
že editovateľný formát faktúry a skutočnosť, že ňou neboli podpísané, nespôsobuje neplatnosť faktúry
a táto má všetky podstatné náležitosti, ktoré vyžadujú všeobecne záväzné právne predpisy. Zároveň
nie je povinnosťou advokáta doložiť každú faktúru špecifikáciou poskytnutých právnych služieb. Takáto
povinnosť advokátovi nevyplýva ani zo všeobecne záväzných právnych predpisov a ani zo stavovských
predpisov Slovenskej advokátskej komory. K povahe právneho vzťahu medzi stranami žalobkyňa
uviedla, že nikdy netvrdila, že by vzťah medzi nimi bol obchodnoprávny. K požiadavke na informovanie
o predpokladanom objeme právnych služieb žalobkyňa uviedla, že jej nijaký všeobecne záväzný právny
predpis a ani predpis komory neukladá povinnosť priebežne informovať klienta o predpokladanom počte
hodín strávených poskytovaním právnych služieb. Uvedené sa ani nedá splniť, nakoľko advokát pri
začatí poskytovania právnych služieb, resp. v priebehu poskytovania služieb klientovi, nemôže mať
vedomosť o tom, s akými požiadavkami a pokynmi sa na neho klient obráti. Preto uvedené nie je v praxi
realizovateľné. Ak by sa bol samotný žalovaný priebežne zaujímal o objem hodín, ktoré žalobkyňa už
strávila pri poskytovaní právnych služieb, žalobkyňa by zaslala žalovanému rozpis jednotlivých úkonov,
ktoré vykonala s uvedením počtu hodín strávených pri tom ktorom úkone. Žalovaný sa však nikdy
nezaujímal o to, aké úkony žalobkyňa v priebehu poskytovania právnych služieb vykonala, nakoľko
mal o nich detailný prehľad (všetky podania boli žalovanému zasielané na e-mail za účelom ich
schválenia). Žalobkyňa nikdy žalovanému nezatajovala počet už odpracovaných hodín, nemalo by to
žiadny zmysel. Žalobkyňa sa obrátila na Slovenskú advokátsku komoru s otázkou, či je advokát pred
každým jedným úkonom povinný informovať klienta o počte hodín strávených pri tom ktorom úkone.
Slovenská advokátska komora zaujala k tejto otázke jednoznačné stanovisko a uviedla, že advokát
má povinnosť klienta informovať o výške odmeny za celý úkon právnej služby v danej veci ešte pred
začatím realizácie právnej služby (príkaznej zmluvy, mandátnej zmluvy). Úkon právnej služby vo vzťahu
k predmetnému ustanoveniu treba vykladať ako realizáciu výkonu advokácie, a teda realizáciu celého
súboru činností hmotnej a nehmotnej povahy, ktorý vykonáva advokát v prospech svojho klienta, teda
celé právne zastúpenie v tej-ktorej veci. Požiadavka, aby advokát poučil klienta o výške odmeny za
jeden úkon právnej služby a o úkonoch právnej služby na začiatku poskytovania právnych služieb
a následne ho opätovne informoval o tej istej skutočnosti (odmene za úkon právnej služby) pred
každým úkonom právnej služby, je nad rámec poučovacej povinnosti sledovanej týmto ustanovením.
Žalovaný v hmotnoprávnom postavení klienta bol riadne, ešte pred začatím poskytovania právnych
služieb, informovaný o výške odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb a preto má advokát
nárok na odmenu v zmysle Zmluvy. K časti odporu žalovaného, v ktorej žalovaný uviedol, že rozporuje
všetky úkony žalobkyne obsiahnuté v jej vyúčtovaní právnych služieb zo dňa 26.08.2021, poukázala
žalobkyňa na to, že v tomto prípade nestačí, aby žalovaný jednoducho uviedol, že rozporuje všetky
úkony obsiahnuté vo vyúčtovaní, nakoľko je zrejmé, že právne služby boli žalovanému poskytované
a tento za ne aj uhradil päť vystavených faktúr. Žalovaný je tak povinný uviesť, čo konkrétne rozporuje
a z akého dôvodu. Pokiaľ žalovaný namieta skutočnosť, že predložené vyúčtovanie právnych služieb
sa má týkať aj iných sporov, ako tých, vo vzťahu ku ktorým strany sporu uzavreli písomnú Zmluvu o
poskytovaní právnych služieb (napr. konania vedené pod sp. zn. 34Pc/5/2020, 32C/108/2020 a pod.) a
popiera tvrdenie o tom, že strany sporu mali uzavreté viaceré zmluvy o poskytovaní právnych služieb v
ústnejformezarovnakýchpodmienok,uviedlažalobkyňa,žesavtomtosmerevyjadrilanesprávne,resp.
neúplne. Ďalšie zmluvy o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorých poskytovala žalovanému
právne služby v iných konaniach, boli uzatvorené konkludentne. Zo správania samotného žalovaného
bolo nepochybné, že má záujem o poskytovanie právnych služieb zo strany žalobkyne aj v iných
konaniach, ako v tých, ktoré boli výslovne uvedené v Zmluve, nakoľko udelil žalobkyni na tieto konania
plnomocenstvá. Konkrétne sa jednalo o zastupovanie v konaniach vedených pred Okresným súdom
Malacky pod sp. zn. 5C/2/2020, 9P/230/2019, a 34Pc/5/2020 a v konaní vedenom pred Okresným
súdom Malacky proti matke maloletých detí G., o návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia
(Uznesenia OS MA sp. zn. 8P/260/2019 – 162 zo dňa 20.12.2019 v spojení s Uznesením KS BA sp.
zn. 20CoP/41/2020 – 249 zo dňa 14.04.2020) a o návrhu otca na nariadenie nového neodkladného
opatrenia, ďalej vo veci uplatňovania všetkých a akýchkoľvek práv žalovaného voči distribútorom a
predajcom kníh so sídlom na území Slovenskej republiky v súvislosti so šírením knihy s názvom:
„Stratená, Nájdená“, ktorej autorkou je A. G., nar. XX.XX.XXXX, tiež vo veci podania námietky zaujatosti
voči zamestnankyni ÚPSVaR Malacky A. C. A.; ďalej vo veci podania oznámenia o podozrení zospáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj zastupovania v konaní o priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a) v spojení s písm. e), resp. podľa
ust. § 49 ods. 1 písm. d) v spojení s písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení
proti A. A. G.; a tiež v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I o návrhu otca na zrušenie
neodkladného opatrenia (Uznesenia OS MA sp. zn. 8P/260/2019 – 162 zo dňa 20.12.2019 v spojení
s Uznesením KS BA sp. zn. 20CoP/41/2020 – 249 zo dňa 14.04.2020) a o návrhu otca na nariadenie
nového neodkladného opatrenia proti matke maloletých detí G.. Za účelom preukázania objemu práce,
ktorý vykonala žalobkyňa v priebehu poskytovania právnych služieb žalovanému, uviedla žalobkyňa, že
prinesie na najbližšie pojednávanie a súdu predloží k nahliadnutiu spisy v listinnej podobe, ktoré si viedla
počas poskytovania právnych služieb žalovanému.
4. Žalovaný v duplike uviedol, že replika žalobkyne neobsahovala žiadne také skutočnosti a dôkazy,
ktoré by mali zakladať dôvodnosť žalobkyňou uplatnenej pohľadávky či neúčinnosť procesnej obrany
žalovaného. V ďalšom žalovaný zopakoval svoju argumentáciu z odporu proti platobnému rozkazu,
že žalobkyňa žalovanú faktúru vystavila v rozpore s uzavretou Zmluvou, ktorá jej ukladala fakturovať
v celosti s mesačnou periodicitou. Akékoľvek vyúčtovanie v rozpore s ust. čl. IV bodu 4.4 Zmluvy
je neoprávnené a nemôže požívať súdnu ochranu. Pokiaľ ide o úhradu sumy 400,00 Eur žalobkyni
v hotovosti, uviedol žalovaný, že k tejto úhrade došlo dňa 02.07.2021 v aute na Račianskom mýte pred
pojednávaním, na ktorom žalobkyňa žalovaného zastupovala. To podporne preukazuje i skutočnosť,
že žalobkyňa žalovanému nevystavila faktúru za mesiac jún 2021, hoci za ostatné mesiace faktúru
vystavila. Žalovaný požiadal súd o vyžiadanie od žalobkyne všetkých ňou vystavených faktúr na
základe Zmluvy. Argumentácia žalobkyne, že vzhľadom na rozsah právnych služieb poskytovaných
žalovanému nemohla byť jej odmena na úrovni 400,00 Eur za mesiac, nemá žiadnu relevanciu,
keďže nie je podstatné, aký rozsah služieb žalobkyňa poskytla, ale vzhľadom na bod 4.4 Zmluvy je
zásadné, čo mu v danom mesiaci vyúčtovala. Všetko, čo žalobkyňa vyúčtovala, jej bolo uhradené
a pokiaľ v danom mesiaci niečo nevyúčtovala, postupovala v rozpore so Zmluvou. Opačný prístup
by mohol viesť k absurdným dôsledkom, že po skončení vzájomnej spolupráce by žalobkyňa mohla
žalovanémuvyúčtovaťhociaj200.000,00Eur.Spoukazomnauvedenéjebezpredmetné,abyžalobkyňa
akokoľvek súdu preukazovala rozsah poskytnutých právnych služieb. K vykresľovaniu žalovaného ako
nátlakového klienta žalovaný poukázal na skutočnosť, že z výpisov hovorov vyplýva, že sa jednalo
o hovory vzájomné, nielen zo strany žalovaného. Ak sa žalovaný pokúšal žalobkyni v jeden deň dovolať
viackrát,spravidlaišlooprípad,kedymuboloprisľúbenépodanieurčitéhoúkonuvdanýdeňažalobkyňa
následne nezdvíhala telefón. Spočiatku boli strany dohodnuté na komunikácii aj vo večerných hodinách,
keďže žalovaný pracoval na zmeny. V danom období žalovaného okrem žalobkyne zastupoval tiež iný
právny zástupca, ktorý so žalovaným komunikoval v porovnateľnej intenzite a žalobkyňa mu mala len
odľahčiť, keďže nestíhal. E-mail žalobkyne zo dňa 30.07.2021 sa týkal ukončenia spolupráce medzi
stranamiažalobkyňasavňomožiadnomdlhužalovanéhonezmienila,lenuviedla,žežiadaodoplatenie
odmeny, čo je v prípade ukončenia spolupráce bežné. Žalovaný uviedol, že nemal ako vedieť, že
si žalobkyňa nevyúčtováva všetku mesačnú odmenu. Ak žalobkyňa tvrdí, že ju mal požiadať sám
žalovaný o fakturáciu v nižšej mesačnej sume, pričom jeho nepriaznivá finančná situácia tu mala byť
už v čase uzavretia Zmluvy, nie je zrejmé, prečo samotná Zmluva túto skutočnosť nereflektuje alebo
prečo medzi stranami nebol k Zmluve uzavretý dodatok. Žalobkyňa nepredložila jediný dôkaz o tom,
že bol žalovaný upozornený na to, že žalobkyňou fakturovaná odmena nezodpovedá jej skutočnému
mesačnému nároku. Ak by aj žalovaný bol ústne upozornený na to, že fakturovaná suma nepredstavuje
celú odmenu žalobkyne, nemalo by to žiaden právny význam, keďže strany nezmenili písomne uzavretú
Zmluvu v relevantnej časti týkajúcej sa fakturácie odmeny žalobkyne. Ani akákoľvek ústne uzavretá
dohoda by nemala relevanciu z dôvodu, že písomne uzavretú Zmluvu možno meniť len písomnou
formou. Žalovaný ostal právom zarazený, keď mu žalobkyňa po viac ako piatich mesiacoch spolupráce
doručila faktúru na právne služby v rozsahu 50 hodín, čo bol približne päťnásobok obvyklej mesačnej
fakturácie. Pokiaľ ide o storno faktúr č. AK 25/2021 a AK 30/2021, tieto žalobkyňa stornovala, lebo
si bola vedomá neoprávnenosti ich vystavenia. Strany sa nikdy nebavili o splátkach dlhu, žalovaný
ani o žiadnom dlhu nevedel. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa priamo v návrhu
explicitne uviedla, že podaným návrhom uplatňuje obchodnoprávny nárok, pričom sa však jedná o vzťah
spotrebiteľský. Žalobkyni nič nebránilo žalovanému spoločne s mesačnou faktúrou poslať prehľad
vyfakturovaných hodín, prípadne prehľad celkových odpracovaných (nevyúčtovaných) hodín v danom
mesiaci, resp. ho informovať o tom, aký dlh vo forme nevyfakturovaných hodín mu vznikol. Prehľad
žalovaného o podaniach nerovná sa prehľadu o počte odpracovaných hodín advokáta. Súčasne podľa
žalovaného advokát splní svoju informačnú povinnosť voči klientovi len v prípade, že pri dojednávaníhodinovej odmeny uvedie aspoň predpokladaný počet hodín právnej služby, keďže len s týmto údajom
si klient vie urobiť predstavu o výške odmeny advokáta. Toto tvrdenie nijako nevyvracia ani žalobkyňou
citované stanovisko Slovenskej advokátskej komory. Podľa žalovaného je to práve žalobkyňa, kto je
v konaní povinný preukázať rozsah a obsah služieb vyúčtovaných žalovanou faktúrou. Rovnako je
povinná preukázať, že zmluvy o poskytovaní právnych služieb boli uzavreté a za akých konkrétnych
podmienok, vrátane odmeny. Žalobkyňa však vôbec nepreukázala, že by si voči žalovanému ako
spotrebiteľovi splnila svoju povinnosť informovať ho o cene služieb. Ňou predložené plnomocenstvá
preukazujú, že by mohla mať v prípade hypotetickej existencie jej nároku maximálne právo na zaplatenie
tarifnej odmeny.
5. Žalobkyňa súdu doručila k duplike žalovaného ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedla, že s ohľadom
na ďalšie preskúmanie faktúr, ktoré vystavila žalovanému a ktoré boli už v tomto spore spomínané,
a bližšiu analýzu právnych nárokov žalobkyne voči žalovanému, najmä právnych titulov ich vzniku,
žalobkyňa dospela k ich exaktnejšiemu vyhodnoteniu. Žalobkyňa zastupovala žalovaného v niekoľkých
právnychveciach.PrávnevecivedenépredOkresnýmsúdomMalackysp.zn.5C/2/2020,8P/260/2019a
9P/230/2019 boli explicitne uvedené v Zmluve o poskytovaní právnych služieb. Okrem vyššie uvedených
právnych vecí výslovne uvedených v Zmluve, žalobkyňa poskytovala žalovanému právne služby aj v
týchto veciach:
- v konaní vedenom pred Okresným súdom Malacky, sp. zn. 9P/56/2020,
- v konaní vedenom pred Okresným súdom Malacky, sp. zn. 9P/41/2021,
- v konaní vedenom pred Okresným súdom Malacky, sp. zn. 32C/108/2020,
- v konaní vedenom pred Okresným súdom Malacky, sp. zn. 34Pc/5/2020,
- vo veci uplatňovania všetkých a akýchkoľvek práv žalovaného voči distribútorom a predajcom kníh
so sídlom na území Slovenskej republiky v súvislosti so šírením knihy s názvom: „Stratená, Nájdená“,
ktorej autorkou je A. G., nar. XX.XX.XXXX,
- vo veci podania oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu ohovárania a zastupovania
žalovaného ako poškodeného v trestnom konaní proti neznámemu páchateľovi,
- vo veci podania oznámenia o podozrení zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívania
a zastupovania žalovaného v konaní o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu proti A. A. G., nar.
XX.XX.XXXX.
Právne služby v konaniach neuvedených v Zmluve poskytovala žalobkyňa žalovanému na základe
konkludentne uzavretých zmlúv o poskytovaní právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o
advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii“). Zmluvy boli uzavreté konkludentne,
keď žalovanému muselo byť známe postavenie žalobkyne ako advokátky v nadväznosti na predtým
uzavretú Zmluvu, žalovaný mal záujem o právne služby žalobkyne, čo vyplýva z jednotlivých
plnomocenstiev podpísaných žalovaným, a žalovaný tieto služby bez výhrad spotrebovával, čo vyplýva
z komunikácie medzi žalovaným a žalobkyňou uvedenej v prílohe vyjadrenia žalobkyne zo dňa
22.11.2022, príp. z pripojených súdnych spisov. Žalovaný vyjadril súhlas so zmluvami o poskytovaní
právnych služieb spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, ako to
vyžaduje § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže spomínané konkludentne uzavreté zmluvy z
podstát ich uzatvorenia nemôžu obsahovať dohodu o odmene advokátky, aplikuje sa ust. § 24 ods. 3
Zákona o advokácii, pričom žalovaný bol v jednotlivých plnomocenstvách informovaný o výške odmeny
za služby žalobkyne v súlade s ust. § 18 ods. 4 Zákona o advokácii. Žalovaný zobral na vedomie, že
úkony právneho zastúpenia vykonané na základe týchto plnomocenstiev budú advokátom účtované
v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Vyhláška“). Žalovaný o takejto výške odmeny musel vedieť, keďže vznikla na základe zákona (§ 24 ods.
3 Zákona o advokácii s poukazom na Vyhlášku) a nie na základe dohody účastníkov zmluvy, čiže dôjde
k aplikácii § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého: „O
všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym
každému, koho sa to týka.“. Keďže žalobkyni patrí tarifná odmena za jednotlivé úkony vykonané v rámci
konaní neuvedených v Zmluve, in concreto celkový nárok žalobkyne v týchto konaniach predstavuje
sumu vo výške 3.889,40 Eur. Celková odmena žalobkyne za zastupovanie žalovaného v konaniach
výslovne uvedených v Zmluve (zmluvná odmena), ako aj v konaniach neuvedených v Zmluve (tarifnáodmena) predstavuje sumu vo výške 5.261,58 Eur, výpočtom 1.372,18 Eur + 3.889,40 Eur. Nakoľko
žalovaný zaplatil za právne služby sumu vo výške 1.600,00 Eur, nárok žalobkyne predstavuje rozdiel
medzi celkovou odmenou žalobkyne za poskytovanie právnych služieb a zaplatenou sumou vo výške
1.600,- Eur, t.j. 5.261,58 Eur – 1.600,00 Eur = 3.661,58 Eur. Žalobkyňa s poukazom na uvedené navrhla,
aby súd pripustil zmenu žaloby a aby po vykonanom dokazovaní žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni
sumu 3.661,58 Eur s úrokom z omeškania od 16.10.2021 do zaplatenia.
6. Podľa § 140 ods. 1 a 2 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe. Súd posúdil podanie žalobkyne zo dňa 30.10.2023 v súlade s ust. § 124 ods. 1
CSP podľa jeho obsahu a dospel k záveru, že napriek jeho formálnemu označeniu ako zmena žaloby
sa v skutočnosti jedná o späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 238,42 Eur s príslušným úrokom
z omeškania. V prípade podstatnej zmeny alebo doplnenia rozhodujúcich skutočností totiž žalobca
opiera svoj nárok naďalej o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, a to bez zmeny
žalobného petitu. O zmenu v skutkovom stave však nejde vtedy, ak dôjde síce ku zmene právneho
dôvodu, ale bez zmeny v skutkovom stave; je totiž vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podradil
pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. V posudzovanom prípade
žalobkyňa nezmenila skutkové tvrdenia tvoriace základ jej nároku, pretože tento neopiera o žiadne
nové skutočnosti, len už ňou pôvodne tvrdené skutočnosti právne posudzuje odlišne. Z uvedeného
dôvodu tak nebolo potrebné vôbec rozhodovať o (ne)pripustení zmeny žaloby žalobkyne, pretože jej
procesné podanie súd za zmenu žaloby nepovažoval a naďalej s ním nakladal ako s čiastočným
späťvzatím žaloby a s vyjadrením k tvrdeniam žalovaného. Súd pre úplnosť dodáva, že ak by sa jednalo
o zmenu žaloby, musel by súd rozhodnúť o jej nepripustení s poukazom na zákonný zákaz zmeny
žaloby v spotrebiteľskom spore podľa § 294 CSP. V časti dotknutej späťvzatím žaloby (238,42 Eur
s príslušenstvom) potom súd výrokom II. tohto rozsudku konanie zastavil s poukazom na ust. § 145
ods. 2 CSP, pričom stanovisko žalovaného vzhľadom na doručenie čiastočného späťvzatia žaloby pred
prvým pojednávaním nezisťoval.
7. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, kde vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne
a žalovaného, ako aj stranami predloženými listinnými dôkazmi. Na pojednávaní dňa 13.11.2023
žalobkyňa zhrnula, že ako advokátka poskytovala žalovanému právne služby, pričom v troch konaniach
bol žalovaný zastúpený na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb a v súlade s ňou mu
boli vystavené aj faktúry. Aj keď aj vo vzťahu k ostatným konaniam bola pôvodná dohoda strán na
hradení hodinovej odmeny vo výške 40,00 Eur, vzhľadom na obranu žalovaného si v týchto ostatných
konaniach žalobkyňa za úkony uplatňuje odmenu podľa vyhlášky. O výške odmeny bol pritom žalovaný
poučený vždy v plnomocenstve, ktoré žalobkyni podpisoval. Bola tak splnená povinnosť žalobkyne
ako advokátky klienta pred poskytnutím služby informovať o jej cene. Všetky služby, ktoré žalobkyňa
poskytla, sú preukázané v súdnom spise. K celkovému kontextu prípadu uviedla, že žalovaný na
začiatku prišiel za žalobkyňou a objednal si od nej právne služby, kde sa následne zistilo, že ich je
veľké množstvo. Keďže žalovaný v danom čase nebol v takej finančnej situácii, aby mohol tieto služby
hradiť v plnom rozsahu, dohodli sa strany na tom, že žalobkyňa bude priebežne fakturovať len časť
svojej odmeny. Nevystavením faktúr však nedošlo k zániku práva žalobkyne na zaplatenie jej odmeny.
Následne dostal priestor sa vyjadriť aj žalovaný, ktorý poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sa v tomto
konaní domáhala zaplatenia sumy 3.900,00 Eur titulom úhrady za právne služby v zmysle faktúry AK
40/2021, kde žalovanému vystavila faktúru za právne služby v rozsahu 75,5 hodín na sumu 3.900,00
Eur. Žalovaný sa pozastavil nad vyjadrením žalobkyne (reakciou na jeho dupliku), v ktorom absolútne
poprela svoju dovtedajšiu právnu argumentáciu prezentovanú vo všetkých písomných podaniach. Sama
žalobkyňa tvrdila, že medzi ňou a žalovaným bola dohodnutá hodinová odmena za právne služby
na báze zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Vyjadrením žalobkyne však prišlo k zmene žaloby,
k zmene skutkového a právneho základu hlavného nároku a zrejme aj k čiastočnému späťvzatiu žaloby,
keďže oproti pôvodnému podaniu sa žalobkyňa naďalej domáha len zaplatenia sumy 3.661,58 Eur
oproti pôvodnej sume 3.900,00 Eur, pričom však odvíja okamih splatnosti a teda aj nárok na úrok
zomeškaniazfaktúry42/2021.Žalovanýnemôžebyťvomeškanísozaplatenímžiadnehoúroku,pretože
mu žiadna faktúra o zaplatenie právnych služieb na báze tarifnej odmeny ani len nebola doručená. Má
za to, že v časti, v ktorej žalobkyňa ponížila svoje nároky, je potrebné konanie zastaviť, žalovanému
priznať nárok na náhradu trov konania a vo zvyšku je potrebné žalobu zamietnuť preto, že medzi
žalobkyňou a žalovaným nikdy nebola dohodnutá tarifná odmena za poskytovanie právnych služieb.
Z plnomocenstva, resp. z plnomocenstiev, na ktoré odkazuje žalobkyňa v tejto veci žiadnym spôsobomnevyplýva, že by medzi stranami bola dohodnutá tarifná odmena za poskytovanie právnych služieb
a že bol žalovaný akýmkoľvek spôsobom poučený. Je to naviac v priamom v rozpore so všetkými
doterajšími tvrdeniami žalobkyne vo veci, ktorá deklarovala, že medzi ňou a jej klientom bola dohodnutá
hodinová odmena za poskytovanie právnych služieb, a to nie len slovne, ale vyplýva to aj z vyúčtovania
právnych služieb, ktoré v tejto veci predložila v konaní sama žalobkyňa. Vo vyúčtovaní právnych služieb
uvádza všetky súdne spory a všetky spisové značky, v ktorých zastupovala klienta, vrátane tých,
ktoré neboli uvedené v pôvodnej zmluve o poskytovaní právnych služieb. Tá, čo je objektívny fakt, do
právnych služieb zahrňovala tri rôzne súdne spory, avšak strany sa ňou celkom zjavne spravovali počas
celej doby svojho zmluvného vzťahu, ktorý je spotrebiteľský a vyplýva to aj na konci z vyúčtovania
právnych služieb samotnou žalobkyňou v tejto veci. To znamená, že žalobkyňa prehodnotila svoju
vlastnú fakturáciu a dospela k odlišným záverom proti tým, ktoré mala na mysli pri vystavení faktúry. To
je z pohľadu žalovaného absurdné a je to popretie pôvodnej právnej argumentácie žalobkyne, ako aj
popretie obsahu spisu vo veci. To znamená, že medzi stranami sporu nebola nikdy dohodnutá tarifná
odmena za poskytovanie právnych služieb, ktorej náhrady sa domáha žalobkyňa a o tejto skutočnosti
nebol klient nikdy poučený, nevyplýva to ani zo splnomocnenia, ktoré bolo v tomto konaní predložené
a je to v priamom rozpore s obsahom súdneho spisu a tvrdeniami žalobkyne. To znamená, že nárok
žalobkyneniejedaný,nároknazaplatenietarifnejodmenyzaprávneslužbyniejedaný,jenepreukázaný
a žalobu je potrebné bez ďalšieho zamietnuť. Žalovaný nevidí dôvod pre ďalšie dokazovanie v tejto veci.
8. Na pojednávaní dňa 12.02.2024 súd vypočul žalobkyňu a žalovaného. Žalobkyňa pri výsluchu
uviedla, že so žalovaným uzatvorila Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, do ktorej boli uvedené iba
určité konania, v ktorých ho mala zastupovať. Tieto konania však generovali ďalšie spory a napokon
žalovaného zastupovala celkovo asi v 10 konaniach. Chybou žalobkyne sa stalo, že tieto nové konania
neboli predmetom dodatku k zmluve, keďže sa spoliehala na vzájomnú dôveru a na to, že jej žalovaný
hodinovúodmenuajvtýchtokonaniachzaplatí,keďžestoutoodmenousúhlasilajejuhradeniežalobkyni
aj prisľúbil. Vzhľadom na situáciu sa preto rozhodla v týchto konaniach, resp. za úkony v nich vykonané
požadovať uhradiť tarifnú odmenu. Žalovanému právne služby postupne fakturovala, avšak objem
prác bol stále vyšší a vyšší, čomu zodpovedá aj to, že žalobkyňa postupne zvyšovala fakturovanú
sumu. Klientovi priebežne nezasielala vyúčtovanie, resp. špecifikáciu poskytnutých služieb, pretože taká
povinnosť jej zo žiadneho predpisu nevyplývala. Vyúčtovanie klient dostal po ukončení spolupráce.
Priebežne dostával faktúry s tým, že sa nikdy nedopytoval, čo bolo predmetom tej ktorej faktúry. Faktúry,
ktoré mesačne vystavovala, tak nevyúčtovávali všetky úkony vykonané v danom mesiaci, boli to ako
keby zálohové faktúry. Za ten mesiac vždy bolo vykonané viac, ako bolo fakturované. Takto žalobkyňa
postupovala preto, že klient bol v zlej finančnej situácii a ona sa ho opýtala, koľko si môže dovoliť platiť
mesačne a z jeho odpovede vyplynulo, že to môže byť nanajvýš pár sto eur mesačne. Na otázku súdu,
ako bolo so žalovaným dohodnuté hradenie zvyšku právnych služieb t.j. tých, ktoré neboli predmetom
mesačnej fakturácie uviedla žalobkyňa, že sa dohodli, že sadzba je 40,00 Eur za hodinu a klient vyhlásil,
že to zaplatí. Ona mala za to, že to bude postupne platiť. Pristúpila by aj na pár sto eur mesačne,
hoci aj po skončení zastúpenia. Na výslovnú otázku PZ žalovaného, či mala so žalovaným počas
obdobia poskytovania právnych služieb dohodnutú odmenu a akú, uviedla žalobkyňa, že odmenu mala
dohodnutú,atoodmenuhodinovúvovýške40,00Eurzakaždúzačatúhodinu.Klientovivšakvychádzala
v ústrety a napríklad telefonáty mu účtovala po štvrťhodinách. Ústne sa so žalovaným dohodla, že táto
odmena sa bude uplatňovať vo všetkých sporoch. Vzhľadom na to, že to nevie preukázať, uplatňuje si
tarifnú odmenu. Počas trvania právneho vzťahu so žalovaným nedošlo k žiadnej zmene odmeňovania za
právne služby. Žalovaného ako klienta poučila o tom, že si bude alebo môže uplatňovať za poskytovanie
služieb tarifnú odmenu, a to formou uvedenia tejto informácie v plnomocenstve v predposlednom
odseku, ktorý na pojednávaní prečítala. Na otázku, ako mal žalovaný ako spotrebiteľ postrehnúť rozdiel
v podmienkach zastupovania vo vzťahu k sporom uvedeným v zmluve a neuvedeným v zmluve, keď
boli plnomocenstvá vždy rovnaké, uviedla žalobkyňa, že konania uvedené v zmluve tam boli výslovne
uvedené a preto je zjavné, že sa na nich vzťahuje hodinová odmena. Klient mal poučenie napísané
vplnomocenstveamalsitoprečítať.Naotázku,prečovovyúčtovaníprávnychslužiebzodňa08.10.2021
vyúčtovala žalobkyňa žalovanému hodinovú odmenu za celý rozsah poskytovaných služieb, odpovedala
žalobkyňa, že mala za to, že sa tak dohodli, ale keďže to žalovaný, resp. jeho právny zástupca v konaní
rozporoval, žalobu zmenila. Žalobkyňa ďalej poprela, že by jej žalovaný niekedy v hotovosti odovzdal
sumu 400,00 Eur.
9. Žalovaný v rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 12.02.2024 uviedol, že si prechádzal
rozvodovým konaním a nevedel sa dostať k styku s deťmi, preto vyhľadal právnu pomoc v neziskovejorganizácii Rada pre práva dieťaťa. Tam mu bola odporučená žalobkyňa ako právny zástupca. Žalovaný
v tom čase už právnika mal, ale keďže tých konaní bolo viac, tak to sám nestíhal. Vzhľadom na
to, že odporúčanie mal z neziskovej organizácie určenej na pomoc rodičom, bolo dohodnuté, že
právne zastúpenie bude poskytované za zvýhodnenú odmenu. So žalobkyňou sa žalovaný stretol,
podpísali zmluvu a prešli si celú jeho situáciu. Dohodnuté bolo, že za prvé stretnutie a naštudovanie
spisu si žalobkyňa vyúčtuje 200,00 Eur, potom sa malo fakturovať 300,00 Eur mesačne. Po čase mu
žalobkyňa volala s tým, že tých vecí pribúda a pýtala sa, či môže zvýšiť fakturáciu na 400,00 Eur
mesačne, s čím súhlasil. Spolupráca trvala asi 4 až 5 mesiacov. Oficiálne skončila v auguste, ale reálne
spolupracovali len asi do júna. Nikdy počas celého obdobia spolupráce mu nebolo povedané, že príde
akési doúčtovanie, a že faktúry, ktoré sú mu posielané, sú zálohovými faktúrami. Žalovaný má za to,
že žalobkyňou mal byť informovaný minimálne o nejakom rámci, v akom sa bude jej odmena za služby
pohybovať. Keď to porovná s vyúčtovaniami služieb jeho druhého zástupcu, ten mu vždy uviedol, že
sa ide podať určité podanie a koľko to bude stáť. V tom čase účtoval 100,00 Eur na hodinu a za
podania na súd mu fakturoval asi po 200,00 Eur. Vo vyúčtovaní žalobkyne je uvedené, že na nejakom
podaní pracovala 10 hodín a chce zaňho 400,00 Eur. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal ako vedieť, že
jej dané podanie bude trvať tak dlho, keď druhý právnik mu to spravil za dve hodiny. Žalovaný mal
za to, že mu právne služby boli účtované priebežne a ešte po ukončení spolupráce žalobkyni vyplatil
400,00 Eur v hotovosti. Keď teraz ešte žalobkyňa zmenila žalobu, tak to už naozaj nevie, kde mal byť
o tomto informovaný. Keby mu niekedy v priebehu poskytovania právnych služieb uviedla, že fakturovala
len časť práce a reálne vykonala prácu za ďalších niekoľko sto eur, tak by jej povedal, aby s prácou
preňho prestala. Na otázku, či niekedy žalobkyňa a žalovaného druhý právny zástupca robili na tej
istej veci, uviedol žalovaný, že to sa nikdy nestalo. Žalovaný nikdy nebol obmedzený v spôsobilosti
na právne úkony a zmluvu a plnomocenstvá založené v spise podpísal. Na otázku, ako rozumel, že
sa strany dohodli na odmene žalobkyne, uviedol žalovaný, že tomu chápal tak, že mu za svoju prácu
bude fakturovať za daný mesiac, on jej to zaplatí a keď budú nejaké rozdiely, tak si ich vydiskutujú.
Samozrejme, že tiež ako spotrebiteľ mal byť informovaný, v akom rozsahu budú tie služby poskytnuté.
Teoreticky by si niekto mohol nárokovať aj napr. 200 hodín na nejakom úkone. Jeho právny zástupca,
ktorý ho tri roky zastupoval, sa ho po skončení zastúpenia opýtal, či by mu mohol doúčtovať asi 350,00
Eur, lebo za posledné mesiace robil preňho aj nejaké iné veci. V porovnaní s tým nechápe, na základe
čoho žalobkyňa fakturuje takéto horibilné sumy po 4 až 5 mesačnej spolupráci. Na otázku, čo preňho
znamená, keď sa s niekým dohodne, že za každú začatú hodinu práce mu uhradí 40,00 Eur, uviedol,
že to znamená, že za každú hodinu práce zaplatí 40,00 Eur, ale mal by vedieť, koľko tých hodín bude.
Na opakovanú otázku, ako boli so žalobkyňou dohodnutí na odmeňovaní, uviedol žalovaný, že so
žalobkyňou podpísal zmluvu, kde bola uvedená hodinová odmena 40,00 Eur za hodinu. Žalobkyňa sa
ho následne spýtala, koľko vie platiť mesačne, na čo povedal, že asi 300,00 Eur. Následne mu teda
volala, že tých prác je viac a či môže fakturovať 400,00 Eur mesačne. Žalovaný sa nezaujímal o to,
koľko hodín a úkonov do tej mesačnej fakturácie ona zahrnie, ale vychádzal z toho, že keď fakturuje
300,00 Eur, tak to je za 7,5 hodín práce a keď chce zvýšiť na 400,00 Eur tak to malo byť za 10 hodín
práce. Žalovaný bol rád, že ušetrí nejaké prostriedky, pretože pre toto do tej neziskovej organizácie
išiel. O dohode strán na maximálnej fakturácii nebol spísaný žiadny záznam. Na otázku, prečo potom
podpisoval zmluvu aj plnomocenstvá, keď nakoniec mala platiť dohoda o maximálnej fakturácii vo výške
300-400 Eur, odpovedal žalovaný, že si myslí, že sa jednalo o štandardný postup založený na dôvere
medzi advokátom a klientom. Na otázku súdu, či mal žalovaný za to, že aj ohľadom konaní neuvedených
v Zmluve sa bude uplatňovať rovnaká hodinová odmena, uviedol žalovaný, že mal za to, že žalobkyňa
si cez neziskovku účtovala 40,00 Eur na hodinu a bolo dohodnuté koľko bude účtovať mesačne, takže
si myslel, že sa to vzťahuje na všetky veci, ktoré preňho robila. Počas celého vzťahu so žalobkyňou
a vo vzťahu ku všetkým konaniam sa žalovaný riadil tou uzavretou Zmluvou o poskytovaní právnych
služieb,pričombod4.4vnejvnímaltak,žečoposkytovateľslužbyvdanýmesiacvykoná,tomužalovaný
zaplatí. Žalobkyňa mu takto faktúry na mesačnej báze vystavovala a žalovaný ich hradil, pričom v žiadnej
z faktúr mu nebol žalobkyňou poskytnutý prehľad právnych služieb vykonaných v danom mesiaci.
Mal za to, že takáto fakturácia je úplná. V opačnom prípade by čakal minimálne nejakú informáciu
o tom, že je to len záloha a následne príde doúčtovanie. So žalobkyňou sa nikdy nedohodol na tarifnej
odmene za poskytovanie právnych služieb, ani o možnosti účtovať tarifnú odmenu nikdy nebol poučený.
Žalobkyňa mu ani pri podpisovaní jednotlivých plnomocenstiev nevysvetlila, že by jej mohol alebo mal
vzniknúť nárok na tarifnú odmenu, tie podpisy boli len formalita v zmysle že žalovaný väčšinou prišiel do
kancelárie, kde niečo so žalobkyňou preberali a v rámci toho mu vytlačila plnú moc, ktorú mal podpísať.
K odovzdaniu sumy 400,00 Eur žalobkyni v hotovosti uviedol žalovaný, že k odovzdaniu prišlo na E.ulici v Bratislave ráno okolo 09.00 hod. Žalobkyňa išla električkou niekde z Rače a on ju mal autom
vyzdvihnúť a odviezť na pojednávanie. Vtedy jej odovzdal v jeho aute danú sumu.
10. Na pojednávaní dňa 22.04.2024 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Faktúra č. AK42/2021,
Doručenka s dátumom prevzatia 12.10., Predžalobná výzva na zaplatenie dlžnej sumy z 31.08.2022,
Zmluva o poskytovaní právnych služieb z 10.03.2021, Vyúčtovanie právnych služieb z 08.10.2021,
E mailová komunikácia medzi stranami z 26.08.2021, Email žalobkyne z 06.09.2021, Faktúra č.
AK13/2021, email zo 17.05.2021, Faktúra č. AK 16/2021, email z 15.06.2021, Faktúra č. 25/2021,
Faktúra č. 30/2021, Storno faktúra AK 32/2021, Storno faktúra č. AK 33/2021, Potvrdenia o transakciách
na účte žalovaného z 26.03.2021, 29.04.2021, 25.05.2021, 14.07.2021, 17.09.2021, Výpis z hovorov
medzi žalobkyňou a žalovaným, screenshot sms komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným, email
žalobkyne z 30.07.2021, Stanovisko SAK z 17.09.2021, Plnomocenstvá vystavené žalovaným pre
žalobkyňu z 10.03.2021, 28.06.2021, 20.07.2021, 14.06.2021, 31.03.2021, 28.07.2021, 28.05.2021,
13.04.2021, Vyjadrenie žalobcu k sp. zn. 25Up/1292/2022 z 22.11.2022, Plnomocenstvo žalobkyne
z 18.10.2021, Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a nariadenie nového neodkladného opatrenia
13.04.2021, Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a nariadenie nového neodkladného opatrenia
29.07.2021, Žiadosť o zaslanie vyjadrenia adresovaná ÚPSVaR BA z 11.08.2021, Žiadosť o urýchlené
rozhodnutie súdu z 13.08.2021, Plnomocenstvo z 26.04.2021, Odvolanie otca k sp. zn. 9P 41/2021
z 26.04.2021, Vyjadrenie k návrhu žalobkyne k prerušeniu konania k sp. zn. 32C/108/2020
z 13.07.2021, Vyjadrenie žalovaného s p. zn. 32C/108/2020 z 06.08.2021, Oznámenie o ukončení
zastupovania zo dňa 20.09.2021, Reakcia odporcu k sp. zn. 34Pc/5/2020 z 28.06.2021, Zápisnica
o pojednávaní dňa 02.07.2021 sp. zn. 34Pc/5/2020, Doloženie listinných dôkazov a stanovisko odporcu
k sp. zn. 34Pc/5/2020 z 21.07.2021, Sťažnosť na postup súdu sp. zn. 34Pc/5/2020 z 21.07.2021,
Zápisnica o pojednávaní z 09.08.2021 sp. zn. 34Pc/5/2020, Oznámenie o ukončení zastupovania
k 34Pc/5/2020 z 20.09.2020, Výzva na zdržanie sa protiprávnemu konaniu z 20.07.2021, Oznámenie
o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchania trestného činu z 18.06.2021, Oznámenie o podozrení
spáchania priestupku z 07.06.2021, Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia sp. zn. 5C/2/2020
z 23.03.2021, Návrh na prikázanie veci z dôvodu hodnosti z 09.04.2021, Námietka zaujatosti
z 06.08.2021, Oznámenie o ukončení zastupovania k sp. zn. 9P/230/2019 z 20.09.2021.
11. Zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 10.03.2021 súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný
sa uvedeného dňa dohodli na uzavretí zmluvy podľa Zákona o advokácii a Vyhlášky, ktorej predmetom
bol v zmysle bodu 2.1 záväzok žalobkyne poskytovať žalovanému právne služby pri vybavovaní jeho
záležitostí v konaniach vedených pred Okresným súdom Malacky pod sp.zn. 5C/2/2020, 8P/260/2019
a 9P/230/2019 a záväzok žalovaného zaplatiť žalobkyni za poskytnuté služby odmenu dohodnutú
podľa čl. IV a náhrady podľa čl. V. Žalobkyňa mala v súlade s bodom 3.1 právne služby poskytovať
osobne najmä vo forme naštudovania dokumentov, zastupovania na súdoch, pred protistranou a pred
inými orgánmi a ústnych konzultácií. V čl. IV Zmluvy bola dohodnutá odmena, a to formou hodinovej
sadzby, pričom základná cena za každú začatú hodinu poskytovania právnej služby bola dohodnutá
na 40,00 Eur. V bode 4.3 sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobkyni zálohu za 5 hodín právnej služby
vo výške 200,00 Eur na základe zálohovej faktúry bezhotovostným prevodom. V bode 4.4 Zmluvy sa
strany dohodli, že poskytnuté služby bude žalobkyňa žalovanému fakturovať mesačne. V bode 4.7 sa
strany dohodli na zasielaní elektronickej faktúry za plnenia poskytované žalovanému, a to na e-mailovú
adresu žalovaného. V zmysle čl. V patrila žalobkyni okrem dohodnutej odmeny tiež náhrada hotových
výdavkov, náhrada výdavkov podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky (režijný paušál), náhrada za stratu času podľa
§ 17 Vyhlášky, cestovné náhrady za použitie motorového vozidla, vrátane náhrady za pohonné látky.
V bode 6.1 sa strany dohodli na tom, že Zmluvu môžu ukončiť dohodou alebo výpoveďou s mesačnou
výpovednou lehotou, resp. odstúpením podľa Zákona o advokácii. Podľa bodu 6.4 Zmluvy mohli byť
akékoľvek zmeny alebo dodatky k Zmluve robené iba písomne.
12. Z predloženej histórie hovorov žalobkyne so žalovaným vyplýva, že ním volala dňa 25.08.2021 20
minút a 16 sekúnd, dňa 17.08.2021 27 minút a 50 sekúnd, dňa 10.08.2021 3 minúty a 12 sekúnd,
09.08.2021 15 sekúnd, 06.08.2021 1 minútu a 25 sekúnd a 14 minút a 26 sekúnd, dňa 03.08.2021
dokopy 3 minúty a 55 sekúnd, 30.07.2021 4 minúty a 46 sekúnd, 29.07.2021 35 sekúnd, 28.07.2021 3
minúty a 13 sekúnd, 27.07.2021 12 minút a 10 sekúnd, 22.07.2021 9 minút a 17 sekúnd, 21.07.2021 9
minút a 6 sekúnd, ako aj 1 minútu a 31 sekúnd, dňa 19.07.2021 9 minút a 15 sekúnd, 07.07.2021 5 minút
a 22 sekúnd, 06.07.2021 13 minút a 4 sekundy, 02.07.2021 50 sekúnd, 28.06.2021 18 minút, 24.06.2021
5 minút a 8 sekúnd, 21.06.2021 14 minút a 10 sekúnd, 17.06.2021 1 minútu a 7 sekúnd, 09.06.2021 1minútu a 47 sekúnd, 01.06.2021 6 minút a 31 sekúnd, 25.05.2021 5 minút a 46 sekúnd, 14.05.2021 44
minút a 22 sekúnd, 13.05.2021 3 minúty a 6 sekúnd, 12.05.2021 2 minúty a 45 sekúnd, 10.05.2021 20
sekúnd, 07.05.2021 13 sekúnd, a 1 minútu a 10 sekúnd, 06.05.2021 48 sekúnd, 29.04.2021 14 minút
a 10 sekúnd, 26.04.2021 14 minút a 27 sekúnd, 2 minúty a 51 sekúnd, 9 minút a 20 sekúnd a 14 minút,
22.04.202130sekúnda37sekúnd,21.04.202122minúta41sekúnd,14.04.202123minúta59sekúnd,
14.04.2021 dokopy 2 minúty a 13 sekúnd, 12.04.2021 dokopy 40 minút a 52 sekúnd, 09.04.2021 1
minúta a 46 sekúnd, 08.04.2021 1 minútu a 43 sekúnd, 30.03.2021 6 minút a 13 sekúnd, 29.03.2021 20
minút a 4 sekundy, 23.03.2021 20 minút a 13 sekúnd, 22.03.2021 1 minútu a 17 sekúnd, 19.03.2021 11
minút a 59 sekúnd, ako aj 30 sekúnd, 17.03.2021 3 minúty a 28 sekúnd, 6 minút a 39 sekúnd, 11.03.2021
4 minúty a 20 sekúnd, 10.03.2021 dokopy 16 minút a 35 sekúnd, 19.02.2021 6 minút a 20 sekúnd, ako aj
66 minút a 21 sekúnd. Z výpisu vyplýva tiež veľké množstvo neuskutočnených hovorov (nezdvihnutých
jednou alebo druhou stranou).
13. Žalobkyňa predložila tiež SMS komunikáciu so žalovaným, ktorá nie je datovaná a obsahuje
dohovory na postupe, stretnutiach a pod.
14. Z plnomocenstva na č.l. 69 vyplýva, že žalovaný dňa 10.03.2021 splnomocnil žalobkyňu, aby ho
ako advokátka zastupovala v konaní vedenom pred Okresným súdom Malacky pod sp.zn. 5C/2/2020
proti A. A. G.. V predposlednom odseku plnomocenstva zobral ako splnomocniteľ na vedomie, že úkony
právneho zastúpenia vykonané na základe tohto splnomocnenia budú advokátom účtované v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pokiaľ nebolo dohodnuté inak.
15. Z plnomocenstva na č.l. 69 (druhá strana) vyplýva, že žalovaný dňa 28.06.2021 splnomocnil
žalobkyňu, aby ho ako advokátka zastupovala v konaní vedenom pred Okresným súdom Malacky pod
sp.zn. 34Pc/5/2020 proti A. A. G.. V predposlednom odseku plnomocenstva zobral ako splnomocniteľ na
vedomie, že úkony právneho zastúpenia vykonané na základe tohto splnomocnenia budú advokátom
účtované v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pokiaľ nebolo dohodnuté inak.
16. Z plnomocenstva na č.l. 70 vyplýva, že žalovaný dňa 20.07.2021 splnomocnil žalobkyňu, aby ho
ako advokátka zastupovala vo veci týkajúcej sa uplatňovania akýchkoľvek práv splnomocniteľa voči
distribútorom a predajcom kníh so sídlom na území Slovenskej republiky v súvislosti so šírením knihy
„Stratená, Nájdená“ autorky A. G.. V predposlednom odseku plnomocenstva zobral ako splnomocniteľ
na vedomie, že úkony právneho zastúpenia vykonané na základe tohto splnomocnenia budú advokátom
účtované v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pokiaľ nebolo dohodnuté inak.
17. Z plnomocenstva na č.l. 70 (druhá strana) vyplýva, že žalovaný dňa 14.06.2021 splnomocnil
žalobkyňu, aby ho ako advokátka zastupovala vo veci podania námietky zaujatosti voči zamestnankyni
ÚPSVaR Malacky A. C. A. a v konaní vedenom pred Okresným súdom Malacky pod sp.zn. 9P/230/2019
proti A. G.. V predposlednom odseku plnomocenstva zobral ako splnomocniteľ na vedomie, že úkony
právneho zastúpenia vykonané na základe tohto splnomocnenia budú advokátom účtované v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pokiaľ nebolo dohodnuté inak.
18. Z plnomocenstva na č.l. 71 vyplýva, že žalovaný dňa 31.03.2021 splnomocnil žalobkyňu, aby ho
ako advokátka zastupovala v konaní vedenom pred Okresným súdom Malacky pod sp.zn. 9P/230/2019
proti A. A. G.. V predposlednom odseku plnomocenstva zobral ako splnomocniteľ na vedomie, že úkony
právneho zastúpenia vykonané na základe tohto splnomocnenia budú advokátom účtované v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pokiaľ nebolo dohodnuté inak.
19. Z plnomocenstva na č.l 71 (druhá strana) vyplýva, že žalovaný dňa 28.07.2021 splnomocnil
žalobkyňu, aby ho ako advokátka zastupovala v konaní vedenom proti A. A. G. o návrhu na
zrušenie neodkladného opatrenia OS Malacky č.k. 8P/260/2019-162 a o návrhu na nariadenie nového
neodkladného opatrenia. V predposlednom odseku plnomocenstva zobral ako splnomocniteľ na
vedomie, že úkony právneho zastúpenia vykonané na základe tohto splnomocnenia budú advokátom
účtované v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pokiaľ nebolo dohodnuté inak.
20. Z plnomocenstva na č.l. 72 vyplýva, že žalovaný dňa 28.05.2021 splnomocnil žalobkyňu, aby ho
ako advokátka zastupovala vo veci podania oznámenia zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu a v súvisiacom konaní o priestupku proti A. A. G.. V predposlednom odsekuplnomocenstva zobral ako splnomocniteľ na vedomie, že úkony právneho zastúpenia vykonané na
základe tohto splnomocnenia budú advokátom účtované v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pokiaľ
nebolo dohodnuté inak.
21. Z plnomocenstva na č.l. 72 (druhá strana) vyplýva, že žalovaný dňa 13.04.2021 splnomocnil
žalobkyňu, aby ho ako advokátka zastupovala v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava
I o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia OS Malacky č.k. 8P/260/2019-162 a o návrhu na
nariadenie nového neodkladného opatrenia. V predposlednom odseku plnomocenstva zobral ako
splnomocniteľ na vedomie, že úkony právneho zastúpenia vykonané na základe tohto splnomocnenia
budú advokátom účtované v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pokiaľ nebolo dohodnuté inak.
22. Zo žalobkyňou predloženého Vyúčtovania právnych služieb /rozpis jednotlivých úkonov/ súd
zistil, že žalobkyňa žalovanému vyúčtovala právne služby spočívajúce v telefonickej a e-mailovej
komunikácii s klientom, súdmi a orgánmi verejnej moci a inými osobami, príprave Zmluvy o poskytovaní
právnych služieb a plnomocenstiev, osobných stretnutiach a poradách, štúdiu podkladov, vyhľadávaní
judikatúry, príprave návrhov, podaní a oznámení na súdy a orgány verejnej moci, príprave a účasti na
pojednávaniach, ako aj v ceste na pojednávanie, v príprave výzvy pre distribútorov a predajcov kníh,
sťažnosti na SAK, a to za služby vykonané v období od 19.02.2021 do 20.09.2021. Podľa Vyúčtovania
vykonala žalobkyňa pre žalovaného právne služby v rozsahu 137,5 hodín, z toho v jednotlivých
mesiacoch boli právne služby poskytnuté nasledovne:
- vo februári 2021: 1 hodina,
- v marci 2021: 20 hodín,
- v apríli 2021: 23 hodín,
- v máji 2021: 11,5 hodín,
- v júni 2021: 7 hodín,
- v júli 2021: 37,25 hodín,
- v auguste 2021: 37,75 hodín.
23. Žalobkyňa na preukázanie poskytovania právnych služieb žalovanému predložila viacero podaní,
ktoré preňho vypracovala, menovite Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a Návrh na nariadenie
nového neodkladného opatrenia zo dňa 13.04.2021 v rozsahu 12 strán (adresovaný Okresnému
súdu Bratislava I), Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a Návrh na nariadenie nového
neodkladného opatrenia zo dňa 29.07.2021 v rozsahu 17 strán (adresovaný Okresnému súdu Malacky),
Žiadosť o zaslanie vyjadrenia k návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia a návrhu otca
na nariadenie nového neodkladného opatrenia zo dňa 11.08.2021 adresovaná ÚPSVaR Bratislava
v rozsahu 12 strán, Žiadosť o urýchlené rozhodnutie súdu zo dňa 13.08.2021 adresovaná Okresnému
súdu Malacky v rozsahu 3 strán, Odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Malacky sp.zn.
9P/41/2021 z 26.04.2021 v rozsahu 10 strán, Návrh žalobkyne na prerušenie konania – vyjadrenie
žalovaného v konaní sp.zn. 32C/108/2020 zo dňa 13.07.2021 v rozsahu 3 strán, Vyjadrenie žalovaného
k oznámeniu žalobkyne v konaní sp.zn. 32C/108/2020 z 06.08.2021 v rozsahu 3 strán, Oznámenie
o ukončení zastupovania k sp.zn. 32C/108/2020 z 20.09.2021, Reakcia odporcu na skutkové tvrdenia
navrhovateľky, ktoré uviedla na poslednom súdnom pojednávaní k sp.zn. 34Pc/5/2020 z 28.06.2021
v rozsahu 6 strán, Doloženie listinných dôkazov vyžadovaných konajúcim súdom a stanovisko
odporcu k správaniu sa navrhovateľky vo vzťahu k nároku uplatnenému v konaní sp.zn. 34Pc/5/2020
z 21.07.2021 v rozsahu 5 strán, Sťažnosť na postup Okresného súdu Malacky sp.zn. 34Pc/5/2020
z 21.07.2021, Oznámenie o ukončení zastupovania manžela k sp.zn. 34Pc/5/2020 z 20.09.2021,
Výzva na zdržanie sa protiprávneho konania adresovaná distribútorom a predajcom kníh v rozsahu
4 strán, Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného
činu ohovárania a poškodzovania cudzích práv zo dňa 18.06.2021 adresované OP Malacky v rozsahu
3 strán, Oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa
07.06.2021 adresované OÚ Malacky v rozsahu 5 strán, Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia
sp.zn. 5C/2/2020 zo dňa 23.03.2021 v rozsahu 10 strán, Návrh na prikázanie veci inému súdu tej istej
inštancie z dôvodu vhodnosti k sp.zn. 9P/230/2019 zo dňa 09.04.2021 v rozsahu 4 strán, Námietka
zaujatosti voči zamestnankyni ÚPSVaR Malacky zo dňa 06.08.2021 v rozsahu 8 strán, Oznámenie
o ukončení zastupovania manžela k sp.zn. 9P/230/2019 zo dňa 20.09.2021. Ďalej predložila zápisnicu
o pojednávaní sp.zn. 34Pc/5/2020 zo dňa 02.07.2021, z ktorej vyplýva, že pojednávanie trvalo od 10:10hod. do 11:45 hod. a tiež Zápisnicu o pojednávaní sp.zn. 34Pc/5/2020 zo dňa 09.08.2021, z ktorej
vyplýva, že pojednávanie trvalo od 10:10 hod. do 11:05 hod.
24. Faktúrou č. AK 13/2021 zo dňa 17.05.2021 splatnou dňa 24.05.2021 vyfakturovala žalobkyňa
žalovanému za „právne služby v rozsahu 7,5 hod.“ sumu 300,00 Eur. Faktúru zaslala žalobkyňa
žalovanému e-mailom dňa 17.05.2021.
25. Faktúrou č. AK 16/2021 zo dňa 15.06.2021 splatnou dňa 23.06.2021 vyfakturovala žalobkyňa
žalovanému za „právne služby v rozsahu 10 hod.“ sumu 400,00 Eur. Faktúru zaslala žalobkyňa
žalovanému e-mailom dňa 15.06.2021.
26. E-mailom zo dňa 30.07.2021 oznámila žalobkyňa žalovanému, že sa rozhodla ukončiť ich
spoluprácu, keďže nefunguje spôsobom, aký si dohodli. Uviedla, že žalovaného spôsob zadávania úloh
jenátlakovýaneadekvátnyjehofinančnýmmožnostiam.Vytváranažalobkyňuneustálepsychickýnátlak
a obmedzuje ju v jej osobnom živote, kvôli jeho zadaniam navyše nemá čas na iných platiacich klientov.
27. Faktúrou č. AK 25/2021 zo dňa 10.08.2021 splatnou dňa 23.08.2021 vyfakturovala žalobkyňa
žalovanému za „právne služby v rozsahu 50 hod.“ sumu 2.000,00 Eur. Faktúrou č. AK 30/2021 zo dňa
26.08.2021 splatnou dňa 27.08.2021 vyfakturovala žalobkyňa žalovanému za „právne služby v rozsahu
46,5 hod.“ sumu 1.860,00 Eur. K obom uvedeným faktúram vystavila dňa 06.09.2021 žalobkyňa storno
faktúry č. AK 32/2021 a AK 33/2021, ktorými stornovala vyššie uvedené faktúry AK 25/2021 a AK
30/2021.
28. Z e-mailovej komunikácie strán zo dňa 26.08.2021 vyplýva, že žalobkyňa uvedeného dňa zaslala
žalovanému finálnu faktúru za poskytovanie právnych služieb a uviedla, že je ochotná sa so žalovaným
dohodnúť na splátkovom kalendári. Na e-mail o pol hodiny odpovedal žalovaný, ktorý uviedol, že
si právne služby za posledné dve faktúry neobjednal v rozsahu, v akom ich žalobkyňa fakturovala
a považuje ich za neoprávnené. Podľa Zmluvy bola žalobkyňa povinná fakturovať za každý mesiac
a čo doteraz fakturovala, to bolo vyplatené. Za šesť mesiacov vyfakturovala 1.500,00 Eur a za posledný
mesiac približne 3.860,00 Eur, čo považuje žalovaný za neprimerané a jej nárok za neopodstatnený.
Napokon žalovaný žalobkyni ponúkol, aby sa stretli a našli vzájomnú dohodu a aby odložili emócie,
ktoré vychádzajú zo vzájomného nepochopenia pri nastavení objednávania služieb a vzájomného
kontaktovania sa.
29. E-mailom zo dňa 06.09.2021 poslala žalobkyňa žalovanému dve stornofaktúry na sumu 2.000,00
Eur a 1.860,00 Eur, keďže vystavené faktúry odmietol uhradiť. Zároveň mu žalobkyňa zaslala faktúru
na sumu 400,00 Eur, ktorú žalovanému „štandardne fakturovala“, nakoľko v priebehu augusta neuhradil
jej odmenu za poskytovanie právnych služieb a žalovaného vyzvala, aby jej obratom oznámil, či mieni
zaplatiť aspoň túto faktúru na 400,00 Eur a tiež kedy si príde vyzdvihnúť jeho spis.
30. Faktúrou č. AK 42/2021 zo dňa 08.10.2021, splatnou dňa 15.10.2021 vyúčtovala žalobkyňa ako
dodávateľ žalovanému ako odberateľovi sumu 3.900,00 Eur za právne služby v rozsahu 97,5 hodiny.
Faktúru žalovanému zaslala doporučene s doručenkou, pričom žalovaný ju prevzal dňa 12.10.2021.
31. Predžalobnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 31.08.2022 žalobkyňa žalovanému
oznámila, že mu v hmotnoprávnom postavení advokáta poskytovala v priebehu mesiacov marec-august
2021 právne služby za podmienok dojednaných v Zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa
10.03.2021, pričom vynaložila čas celkom v rozsahu 137,5 hodín. Jej celková odmena za poskytovanie
právnych služieb, ktorú jej je žalovaný povinný uhradiť, je vo výške 5.500,00 Eur. Žalovaný uhradil
len sumu vo výške 1.600,00 Eur a keďže mu ostáva uhradiť ešte 3.900,00 Eur, bola mu vystavená
faktúra č. AK 42/2021, ktorú neuhradil. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu predmetnej faktúry s úrokom
z omeškania do troch dní od doručenia výzvy. K Predžalobnej výzve bolo priložené plnomocenstvo,
Zmluva o poskytovaní právnych služieb a faktúra č. AK 42/2021.
32. Žalovaný uhradil žalobkyni bezhotovostnými prevodmi v dňoch 26.03.2021 sumu 200,00 Eur,
29.04.2021 sumu 300,00 Eur, dňa 25.05.2021 sumu 300,00 Eur, dňa 14.07.2021 sumu 400,00 Eur, dňa
17.09.2021 sumu 400,00 Eur.33. Zo stanoviska Slovenskej advokátskej komory zo dňa 17.09.2021 adresovaného žalobkyni
vyplýva, že žalobkyňa požiadala SAK o zaujatie stanoviska k spornej otázke, týkajúcej sa výkonu
advokácie. Predsedníctvo SAK poukázalo na rozhodnutie disciplinárneho senátu komory sp.zn. DS
X.-70/12:613/2012, podľa ktorého pojem „úkon právnej služby“ použitý v § 18 ods. 4 zákona o advokácii
je potrebné vykladať s ohľadom na § 1 ods. 2 zákona o advokácii ako realizáciu celého súboru činností
hmotnej a nehmotnej povahy, ktorý vykonáva advokát v prospech svojho klienta, teda celé právne
zastúpenie v tej-ktorej veci. To, že advokát je podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii povinný informovať
klienta o výške odmeny za úkon právnej služby v danej veci pred začatím realizácie právnej služby
znamená, že je povinný tak urobiť iba pred začatím poskytovania právnej služby vo veci, nie však
pred každým jednotlivým úkonom vo veci v rámci tohto zastúpenia. Predsedníctvo uviedlo, že pokiaľ
bola s klientom uzatvorená zmluva o poskytovaní právnych služieb, v ktorej má advokát dohodnutú
hodinovú sadzbu, teda zmluvnú odmenu podľa § 3 a § 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., spotrebiteľ právnej
služby bol vopred poučený a informovaný o odmene za právne služby a advokát má nárok na odmenu,
keďže pred začatím poskytovania právnych služieb informoval klienta o výške hodinovej sadzby za
poskytovanie právnych služieb. Požiadavka, aby advokát poučil klienta o výške odmeny za jeden úkon
právnej služby a o úkonoch právnej služby na začiatku poskytovania právnych služieb a následne
ho opätovne informoval o tej istej skutočnosti pred každým úkonom právnych služieb je nad rámec
poučovacej povinnosti podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii.
34. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nižšie uvedeným skutkovým zisteniam, ktoré právne
posúdil, ako nasleduje.
35. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len ako
„Zákon o advokácii“), advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie komora.
36. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s
odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a
dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb.
37. Podľa § 18 ods. 4 Zákona o advokácii, advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby
informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte
pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej
služby vykonať bezodkladne.
38. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o advokácii, advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo
požadovať za ne primeraný preddavok.
39. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o advokácii, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
40. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o advokácii, advokát môže poskytnúť právne služby za zníženú odmenu
alebo bezplatne, ak to odôvodňujú osobné pomery alebo majetkové pomery klienta alebo je na to iný
dôvod hodný osobitného zreteľa.
41. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“) platnej do 31. decembra 2023 sa zmluvná odmena
určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena). Zároveň sa podľa
§ 3 Vyhlášky platnej do 31. decembra 2023 hodinová odmena môže dohodnúť určením počtu hodín
potrebných na poskytnutie právnej služby.
42. Podľa § 4 Vyhlášky advokát pri vyúčtovaní predloží klientovi na jeho žiadosť časovú špecifikáciu
vykonanej práce.
43. Podľa § 20d Vyhlášky, za úkon právnej služby, ktorý bol vykonaný do 31. decembra 2023, patrí
advokátovi odmena podľa tejto vyhlášky v znení účinnom do 31. decembra 2023.44. Podľa § 730 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu
iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Príkazca je
povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením
povinnosti príkazníka.
45. V posudzovanej veci nebolo medzi stranami sporné, že uzavreli Zmluvu o poskytovaní právnych
služieb, v ktorej sa dohodli na poskytovaní právnych služieb žalobkyňou ako advokátkou pre
žalovaného ako klienta za zmluvnú hodinovú odmenu vo výške 40,00 Eur za každú začatú hodinu
poskytovanej služby. V tejto Zmluve síce výslovne uviedli, že právne služby bude žalobkyňa žalovanému
poskytovať len v konaniach vedených Okresným súdom Malacky pod sp.zn. 5C/2/2020, 8P/260/2019
a 9P/230/2019, obe strany však pred súdom opakovane zhodne vypovedali, že žalobkyňa v skutočnosti
žalovanémuposkytovalaprávneslužbyajvinýchsúdnych/správnychkonaniachavinýchzáležitostiach
s tým, že aj na tieto služby sa mala vzťahovať rovnaká dohodnutá hodinová odmena, ako na služby
výslovne uvedené v písomnej Zmluve. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa si od určitej fázy
konania začala časť odmeny za poskytnuté právne služby uplatňovať nie titulom dojednanej hodinovej
odmeny, ale tarifnej odmeny s poukazom na ust. § 24 ods. 3 Zákona o advokácii. Žalobkyňa totiž túto
procesnú taktiku zvolila (ako výslovne opakovane uviedla) z dôvodu, že podľa nej žalovaný v konaní
popieral dojednanie hodinovej odmeny aj vo vzťahu k ostatným ňou poskytovaným službám, resp.
z dôvodu, že vo vzťahu k týmto službám bola hodinová odmena dojednaná konkludentne a žalobkyňa
mala za to, že sa v tejto časti svojho nároku dostala do stavu dôkaznej núdze. Podľa § 186 ods. 2
CSP však platí, že súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich
pravdivosti a na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, nemá prihliadať.
Keďže žalobkyňa od počiatku tvrdila, že žalovanému poskytla právne služby v určitom rozsahu a že
sa s ním dohodla na poskytovaní (všetkých) týchto právnych služieb za odmenu vo výške 40,00 Eur
za každú začatú hodinu, a súčasne žalovaný pri svojom výsluchu na pojednávaní, ale i vo svojich
vyjadreniach a prednesoch potvrdil, že takáto hodinová odmena bola vo vzťahu k všetkým právnym
službám žalobkyne dohodnutá, súd z tohto zhodného tvrdenia strán vychádzal.
46. Žalovaný vo vzťahu k žalobkyňou účtovanej odmene namietal, že žalobkyňa bola s poukazom
na bod 4.4 Zmluvy povinná fakturovať poskytnuté služby žalovanému mesačne, tvrdiac, že v prípade
nevyfakturovania odmeny bezprostredne po skončení daného mesiaca jej nárok na zvyšok odmeny
za právne služby poskytnuté v danom mesiaci zanikol. Žalovaný tiež tvrdil, že sa strany dohodli na
maximálnej výške fakturácie 300,00 Eur, resp. 400,00 Eur za každý mesiac.
47. Zmluva o poskytovaní právnych služieb je zmluvou príkaznou uzatvorenou podľa Občianskeho
zákonníka (ibaže by bol klientom podnikateľ a súčasne by sa predmet poskytovania právnej služby
týkal s prihliadnutím na všetky okolnosti veci klientovej podnikateľskej činnosti, čo v tomto prípade
splnené nebolo). Právna úprava vzniku, zániku i obsahu právneho vzťahu medzi advokátom a klientom
je tak obsiahnutá v Občianskom zákonníku a súčasne v zákone o advokácii, ktorý má vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku postavenie lex specialis, teda platí, že otázky týkajúce sa právneho vzťahu
medzi advokátom a klientom neupravené v zákone o advokácii sa riadia ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Zákon o advokácii neupravuje formálnu stránku právnych úkonov medzi advokátom
a klientom a neukladá povinnosť vôbec uzatvoriť zmluvu o poskytovaní právnych služieb, či ju uzatvoriť
určitej forme, napr. písomne a ani výslovne neustanovuje, že práve uzatvorením tejto zmluvy vzniká
právny vzťah medzi klientom a advokátom. Advokát sa s klientom ani nemusí dohodnúť na druhu
a výške odmeny za poskytované služby, v ktorom prípade sa uplatní ust. § 24 ods. 3 Zákona o advokácii
a advokátovi bude za poskytnuté služby prináležať tarifná odmena. Advokát však vždy musí klienta,
ktorý je spotrebiteľom, informovať o tom, koľko bude stáť jednotlivý úkon, ktorý vo veci klienta uskutoční
a ak tak neurobí, zanikne mu podľa § 18 ods. 4 Zákona právo na odmenu za tento úkon právnej
služby. Splnenie citovanej zákonnej podmienky, t.j. že klient – spotrebiteľ bol vopred poučený o výške
odmeny medzi stranami v posudzovanom prípade nebolo v zásade sporné, keďže žalovaný namietal
len, že nebol nikdy informovaný o výške tarifnej odmeny, čo je vzhľadom na uzavretú dohodu strán
o poskytovaní právnych služieb za hodinovú odmenu irelevantné (ako už bolo povedané, strany sa
dohodli a žalovaný bol poučený o výške odmeny 40,00 Eur za každú začatú hodinu poskytovania
právnych služieb). K námietkam žalovaného, že ako spotrebiteľ mal byť vždy vopred poučený aj o počte
hodín, ktoré žalobkyňa na konkrétny úkon vynaloží, uvádza súd, že zmyslom a účelom, ktorý právna
úprava § 18 ods. 4 Zákona o advokácii sleduje, je „ochrana“ klienta v pozícii spotrebiteľa právnejslužby v tom smere, aby klient pri akceptácii právnej služby, ktorá mu bude poskytnutá, mal dostatočne
zrozumiteľnú a presnú informáciu o tom, aká je odmena advokáta za „úkon právnej služby“, a to
ešte pred začatím tohto úkonu. Toto ustanovenie je však nutné vykladať spôsobom berúcim ohľad
na špecifiká výkonu slobodného povolania advokáta a považovať povinnosť advokáta za splnenú,
pokiaľ advokát pri prvej konzultácii s klientom jasne uvedie výšku svojej odmeny podľa dojednaného
druhu, teda výšku hodinovej odmeny za začatú hodinu, výšku tarifnej odmeny za jeden úkon alebo
spôsob jej výpočtu, napríklad odkazom na vyhlášku a pod. Odlišnosť výkonu profesie advokáta od
iných poskytovateľov služieb totiž vždy neumožňuje presné určenie výšky odmeny advokáta za celú
poskytnutú službu. Z povahy služieb poskytovaných advokátom klientovi vyplýva, že je často úplne
nemožné dopredu klientovi uviesť, koľko hodín advokát na určitej úlohe pre klienta strávi, pretože
to závisí od veľkého množstva premenných, ktoré sú zo strany advokáta nepredvídateľné (napríklad
dĺžka prednesov strán na pojednávaniach, dĺžka ústnych prejavov klienta / protistrany pri rokovaniach,
úspešnosť pri vyhľadávaní judikatúry a pod.). Preto je podľa názoru súdu nutné ust. § 18 ods. 4 Zákona
o advokácii vykladať tak, že advokát nemá pri dojednaní hodinovej odmeny povinnosť klientovi pred
každým jedným úkonom právnej služby uviesť počet hodín, ktorý týmto úkonom strávi; postačuje,
ak je klient informovaný vopred o výške odmeny za hodinu a o spôsobe, akým táto bude účtovaná,
t.j. napríklad či sa účtuje začatá alebo ukončená časová jednotka, či sa účtuje každá hodina alebo
iný časový úsek a podobne. V uvedenom prípade tak súd uzavrel, že žalovaný ako spotrebiteľ bol
žalobkyňou ako advokátkou riadne vopred informovaný o výške odmeny za poskytované služby, pretože
mu všetko tieto informácie boli včas poskytnuté. Informovanie klienta o tom, ako dlho žalobkyňa
odhaduje, že bude pracovať na tom – ktorom podaní či inom úkone, už presahuje rámec povinností
advokáta podľa § 18 ods. 4 Zákona o advokácii.
48. Procesná obrana žalovaného z veľkej časti spočívala, ako je i vyššie uvedené, v tom, že namietal
zánik nároku žalobkyne na tie právne služby, ktoré si žalobkyňa nevyúčtovala bezprostredne po
skončení daného kalendárneho mesiaca. Z bodu 4.4 Zmluvy vyplýva, že žalobkyňa ako poskytovateľ
mala poskytnuté služby fakturovať žalovanému ako objednávateľovi mesačne. Z cit. ustanovenia však
nemožno vyvodiť, ako namieta žalovaný, že by žalobkyni v prípade nevystavenia faktúry na odmenu
za všetky právne služby poskytnuté v predmetnom mesiaci mal zaniknúť nárok na zaplatenie odmeny
za nevyfakturovanú časť služieb. Obsahom predmetného ustanovenia bodu 4.4 Zmluvy je povinnosť
žalobkyne vystaviť faktúru za právne služby poskytnuté v určitom mesiaci až po skončení tohto mesiaca,
resp. dohoda o tom, že žalobkyňa nebude jednotlivé úkony v danom mesiaci fakturovať postupne, ale
je oprávnená faktúru vystaviť vždy (najskôr) až po skončení fakturovaného obdobia. Zánik nároku na
odmenu v prípade, že žalobkyňa sa z akéhokoľvek dôvodu rozhodne vyfakturovať klientovi len časť
vykonaných právnych služieb, medzi stranami dohodnutý nebol a žiadna taká sankcia pri oneskorenej
fakturácii odmeny nevyplýva ani z predpisov o advokácii či z iných všeobecne záväzných právnych
predpisov. Pokiaľ teda žalovaný namietal, že žalobkyňa nemá nárok na odmenu za tie právne služby,
ktoré neboli vyfakturované jedinou súhrnnou faktúrou vystavenou za celý určitý kalendárny mesiac,
taká jeho argumentácia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v platnom práve. Odhliadnuc od už
uvedeného je cit. ustanovenie bodu 4.4 Zmluvy vo vzťahu k mesačnej fakturácii pomerne vágne, keď
napríklad neuvádza, dokedy má byť faktúra za mesiac poskytovania právnych služieb vystavená, či sa
má mesiacom rozumieť kalendárny mesiac alebo či sa majú mesiace počítať od uzavretia Zmluvy a pod.
Aj s ohľadom na túto vágnosť a neurčitosť predmetného ustanovenia nemožno dospieť jeho výkladom
k záveru o zániku nároku žalobkyne na odmenu pri nevystavení jedinej súhrnnej faktúry za všetky právne
služby poskytnuté v danom mesiaci, ale je z neho možné vyvodiť maximálne vyššie spomínaný záväzok
žalobkyne služby nefakturovať jednotlivo ihneď po ich vykonaní, ale vždy spoločne až po skončení
mesiaca.
49. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú dohodu strán o tom, že hodinová odmena bude síce vo výške
40,00 Eur, ale maximálne za mesiac dosiahne sumu 300,00 Eur, resp. 400,00 Eur, také jeho tvrdenie
žalobkyňa poprela a uviedla, že faktúry na tieto sumy vystavovala s ohľadom na dočasne zhoršenú
finančnú situáciu žalovaného s tým, že jej nevyfakturovaný rozsah právnych služieb mal byť následne,
hoci aj postupne, splatený. Práve žalovaného zaťažovalo v spore dôkazné bremeno, pokiaľ tvrdil
určité skutočnosti vo svoj prospech a žalovaný na preukázanie existencie dohody strán o obmedzení
maximálnej výšky odmeny za mesiac nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie okrem odkazovania na
dovtedy vystavované faktúry, ktorých výšku však žalobkyňa uveriteľným spôsobom súdu vysvetlila.
Súdu sa javí ako nepravdepodobné, že by si strany v uzatvorenej Zmluve o poskytovaní právnych
služieb žalovaným tvrdené obmedzenie nijako nedohodli, či že by o tom žalovaný žalobkyni nikdynepísal či už e-mail alebo SMS. Z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že strany sa dohodli na
hodinovej odmene (ktorá sa súdu javí byť nižšia ako je štandardne advokátmi účtovaná odmena, čo
potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že mu služby mali byť poskytované za zvýhodnenú odmenu), pričom
si nedohodli žiadne obmedzenie rozsahu poskytovaných služieb v prípade, že bude dosiahnutý určitý
stanovený limit, ani sa nedohodli na paušálnej odmene 300,00 či 400,00 Eur bez ohľadu na počet hodín
poskytovaných právnych služieb, keďže v takom prípade by to nepochybne bolo v uzavretej Zmluve
uvedené. Žalovaný je síce, ako správne uvádza, vo vzťahu k žalobkyni spotrebiteľom právnej služby,
neušlo však pozornosti súdu, že je vysokoškolsky vzdelanou osobou a súčasne konateľom viacerých
obchodných spoločností, preto možno očakávať, že pri uzatváraní obdobných zmluvných transakcií
postupuje rozumne a primerane opatrne, t.j. súd predpokladá, že by v prípade dohody so žalobkyňou
o poskytovaní služieb za paušálnu odmenu, resp. za odmenu hodinovú limitovanú konkrétne určenou
sumou bol žalovaný trval na uvedení tejto podmienky v Zmluve samotnej alebo by ju spomenul aspoň
v následnej komunikácii so žalobkyňou. Tvrdenia žalovaného o obmedzení maximálnej možnej výšky
odmeny za daný mesiac je tak potrebné odmietnuť ako nepreukázané.
50.Pokiaľžalovanýuvádzal,žežalobkyniničnebránilomuspoločnesmesačnoufaktúrouposlaťprehľad
vyfakturovaných hodín, prípadne prehľad celkových odpracovaných (nevyúčtovaných) hodín v danom
mesiaci, resp. ho informovať o tom, aký dlh vo forme nevyfakturovaných hodín mu vznikol, je nutné
prisvedčiť žalobkyni, že takúto povinnosť nemala ani v zmysle Zmluvy, ani jej taká povinnosť nevyplýva
či už zo stavovských alebo všeobecných právnych predpisov. Prehľad žalovaného o všetkých podaniach
sa síce nerovná prehľadu o počte odpracovaných hodín advokáta, žalovaný však vždy musel vedieť
minimálne, ako dlho so žalobkyňou telefonoval či osobne rokoval, prípadne ako dlho trvalo pojednávanie
a tiež vždy musel rátať aspoň s minimálnou dobou na naštudovanie si materiálov či spracovanie
jednotlivých ním požadovaných podaní.
51.Žalovanývrámcisvojejprocesnejobranytiežtvrdil,žežalobkynivhotovostiuhradilsumu400,00Eur,
a to na E. A. dňa 02.07.2021, čo žalobkyňa poprela. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia o úhrade
uvedenej sumy nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, súd preto musel uzavrieť, že ani v tomto bode
neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo v spore.
52. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že medzi žalobkyňou
a žalovaným bola uzavretá dohoda o poskytovaní právnych služieb za odmenu vo výške 40,00 Eur
za každú začatú hodinu právnej služby, a to bez obmedzenia výšky mesačnej odmeny či mesačnej
fakturácie. Služby mala žalobkyňa fakturovať mesačne, bez obmedzenia doby, dokedy mala byť
príslušná faktúra za služby poskytnuté v danom mesiaci vystavená. Súdu tak ostalo posúdiť, či bol
žalobkyňou preukázaný ňou tvrdený rozsah poskytnutých právnych služieb žalovanému.
53. Podľa § 149 CSP sú prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Strany majú podľa § 150 ods. 1
CSP povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1 CSP sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú
za nesporné. Podľa druhého odseku § 151 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.
54.Popretieskutkovýchtvrdeníprotistranymusíbyťvýslovné.Nepostačujevšeobecnévyhlásenie(napr.
o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas
strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Rovnako platí, že bez predloženia iného skutkového
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti
nevie uviesť preto, že ich nepozná. Má sa však za to, že každý pozná predmet svojho konania (to, čo
urobil) a predmet svojho vnímania (to, čo videl alebo počul). Strana má preto povinnosť predložiť iné
skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania
alebo vnímania; inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné. Účelom právnej úpravy § 151
ods. 2 CSP je vylúčiť dve neželané situácie: jednak aby nedochádzalo k popretiam skutkových tvrdení
protistrany en bloc, teda čisto formálne, napr. vyhlásením, že nič z toho, čo tvrdí protistrana, nie je pravda
a po druhé, aby strana, ktorá popiera, nemohla prezentovať svoj postoj tak, že si už na pravdivé udalosti
síce nepamätá, ale že protistrana pravdu nemá.55. V posudzovanom prípade uviedla žalobkyňa v žalobe skutkové tvrdenie, že žalovanému poskytla
právne služby v rozsahu 137,5 hodín a podrobne po štvrťhodinách špecifikovala všetky právne úkony,
ktoré pre žalovaného vykonala. Žalovaný k žalobkyňou uvedenému rozsahu právnych služieb v odpore
uviedol, že „okrem neexistencie právneho základu žalobkyňou uplatnenej pohľadávky rozporuje aj jej
výšku, a to v celom uplatnenom rozsahu. Žalobkyňa poskytnutie právnych služieb žalovanému vo
vyúčtovanomrozsahu137,5hodín,resp.vžalovanomrozsahu97,5hodínničímnepreukázala.Žalovaný
ako nepodložené rozporuje všetky úkony žalobkyne obsiahnuté v jej vyúčtovaní právnych služieb zo dňa
26.08.2021.“.Súdvyhodnotiltakétopopretieskutkovéhotvrdeniažalobkyneorozsahuňouposkytnutých
právnych služieb ako neúčinné. Žalovaný totiž v konaní od počiatku zhodne so žalobkyňou uvádzal, že
žalobkyňa preňho právne služby poskytovala a sám tvrdil a preukazoval, že jej za právne služby riadne
platil. Mal byť preto schopný uviesť, ktoré úkony preňho žalobkyňa vykonala a ktoré nie, a prípadne
aj akú dlhú dobu aspoň niektoré z nich trvali. Nemožno ako účinné popretie tvrdenia žalobkyne
vyhodnotiť, ak žalovaný odmietne ňou vyhotovenú špecifikáciu - vyúčtovanie v celosti bez uvedenia,
ktoré konkrétne úkony žalobkyňou pre žalovaného neboli vykonané vôbec alebo ktoré neboli vykonané
vo fakturovanom rozsahu. Žalobkyňa pritom už v replike poukázala na neúčinné popretie jej skutkových
tvrdení. Žalovaný v celom konaní svoju procesnú obranu smeroval k tvrdeniam o úplnom zániku nároku
na odmenu žalobkyne v dôsledku nevyfakturovania si odmeny jedinou mesačnou faktúrou, resp. o jej
zániku v dôsledku nesplnenia poučovacej povinnosti podľa § 18 ods. 4 Zákona o advokácii. K rozsahu
poskytnutých služieb žiadne konkrétne námietky neuviedol. V dôsledku neúčinného popretia skutkového
tvrdenia žalobkyne o rozsahu ňou poskytnutých právnych služieb súd považoval toto jej tvrdenie za
nesporné a vo vzťahu k nemu tak nebolo potrebné vykonávať dokazovanie.
56. Keďže súd dospel k záveru o platnej dohode strán o poskytovaní právnych služieb žalobkyňou pre
žalovaného za odmenu vo výške 40,00 Eur za každú začatú hodinu a medzi stranami nebolo sporné, že
žalobkyňou boli právne služby poskytnuté v rozsahu 137,5 hodín, z ktorých neuhradených žalovaným
ostalo 97,5 hodín (vzhľadom na nepreukázanie úhrady sumy 400,00 Eur žalobkyni v hotovosti), vznikol
žalobkyni nárok na zaplatenie zvyšnej odmeny vo výške 3.900,00 Eur. Žalobkyňa po čiastočnom
späťvzatí žaloby od žalovaného požaduje len zaplatenie sumy 3.661,58 Eur, preto súd žalovaného
zaviazal na úhradu tejto sumy.
57. Žalobkyňa vyúčtovala žalovanému zvyšok jej odmeny faktúrou č. AK42/2021, splatnou dňa
15.10.2021, s ktorej úhradou sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobkyni tak vzniklo právo požadovať
tiež úroky z omeškania, ktoré si uplatnila odo dňa 16.10.2021, kedy už bol žalovaný bezpochyby
s úhradou odmeny v omeškaní, pretože išlo o deň nasledujúci po splatnosti predmetnej faktúry. Súd
preto žalobkyni priznal aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ako si ho žalobkyňa uplatnila, teda
v zákonom stanovenej výške 5,00 % p.a. od 16.10.2021.
58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.
59. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania kombinoval kritériá uvedené v ust. § 255 ods. 1 a § 256
ods. 1 CSP. Žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v rozsahu o zaplatenie 238,42 Eur (6,11
%), keďže zobrala žalobu späť bez uvedenia dôvodu, v tejto časti by teda náhrada trov konania náležala
žalovanému. Inak bola žalobkyňa so svojou žalobou úspešná (v rozsahu oproti pôvodnému predmetu
konania 93,89 %). Náhrada trov tak náleží úspešnejšej žalobkyni, preto jej súd priznal voči žalovanému
nárok na náhradu v rozsahu 87,78 % (93,89 – 6,11 = 87,78 %).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.