Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/69/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622202544
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4622202544.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu JUDr.
Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXXX/XX,
C., právne zastúpená: JUDr. Mgr. Lukáš Grežďo, advokát, sv. Cyrila a Metoda 4647/1, Topoľčany, IČO:
42 370 175, proti žalovanému: D. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o podaných odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Nitra

č. k. TO-4C/73/2022-306 zo dňa 23. 04. 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) zrušil podielové
spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam v kat. úz. C., zapísaným na LV č. XXX ako parcely

registra C, parc. č. XX/X - orná pôda o výmere 1.227 m2, parc. č. XX/X - záhrada o výmere 931 m2,
parc. č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 119 m2, parc. č. XX - záhrada o výmere 349 m2 a
ku kopanej studni na parc. č. XX a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného (I. výrok). Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za
prikázanénehnuteľnostivsume26.636,10eurdo30dníodprávoplatnostirozsudku(II.výrok).Otrovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1, § 141 ods.
1, § 142 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1967 Zb. Občiansky zákonník a § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobkyňa podanou žalobou

domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. C.,
zapísaným na LV č. XXX ako parcely registra C, parc. č. XX/X - orná pôda o výmere 1.227 m2, parc. č.
XX/X - záhrada o výmere 931 m2, parc. č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 119 m2, parc. č.
XX - záhrada o výmere 349 m2 z dôvodu, že sú so žalovaným podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností, a to každý v podiele 1/2, avšak žalobkyňa nemá záujem naďalej zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve, pričom nehnuteľnosti dlhodobo užíva výlučne žalovaný. Okrem toho má žalovaný na

týchto nehnuteľnostiach zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne a.s., Bratislava. Na
parc. č. XX/X je postavený rodinný dom súp. č. XXX, ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný na
základe dohody o vyporiadaní BSM. Na parc. č. XX/X stojí prístrešok a sklad stavebného náradia,
ktoré boli postavené žalovaným bez jej súhlasu. Žiadala, aby súd prvej inštancie v rámci vyporiadania
prihliadol aj na hodnotu týchto stavieb a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva navrhovala tak,
že sporné nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý bude zaviazaný

zaplatiť jej náhradu za spoluvlastnícky podiel na základe znaleckého posudku. Žalobkyňa uviedla, že
sporné pozemky kupovali v roku 2008, keď ešte neboli manželia a predmetom kúpy boli iba pozemky,na ktorých bola studňa a staršie oplotenie, ktoré sa neskôr vymenilo. Ich manželstvo so žalovaným trvalo
od 06. 09. 2008 do 08. 12. 2014 a za jeho trvania bol na pozemkoch vybudovaný rodinný dom a urobené
aj všetky ostatné úpravy, vybudovaná bola pivnica a základová doska na budúcu hospodársku budovu.

Sklad a hospodárska budova ako aj prístrešok za domom boli vybudované až po rozvode manželstva.
Za manželstva bolo teda vybudované oplotenie, dlažba, vstupná brána a ostatné príslušenstvo, ktoré
uviedla. Nehnuteľnosti užíva výlučne žalovaný, keďže tam má rodinný dom a ona tam ani nechodí,
pretože dochádzalo ku konfliktom. Reálna deľba nehnuteľností podľa nej nie je možná, keďže z druhej
strany pozemkov nie je vybudovaná prístupová cesta a obec s ňou ani nepočíta. Z tohto dôvodu

navrhovala nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného za finančnú náhradu 60.000,-
eur vychádzajúc zo znaleckého posudku z roku 2018, keď boli nehnuteľnosti oceňované pre hypotéku.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe (č. l. 112) namietal, že vec sa dá vyriešiť aj mimosúdne, avšak
žalobkyňa vo svojej výzve zo dňa 27. 10. 2022 neuviedla, ako si predstavuje vyporiadanie a čo konkrétne
žiada. V ďalších vyjadreniach zo dňa 28. 06. 2023 (č. l. 125) a zo dňa 13. 11. 2023 (č. l. 148) žalovaný

poukazoval na náklady, ktoré má v súvislosti s údržbou nehnuteľností. Žalobkyňa má prístup a možnosť
nehnuteľnosti užívať a nikto jej v tom nebráni, avšak žalobkyňa sa 9 rokov o nehnuteľnosti nestará.
Potvrdil, že pozemky kupovali spolu so žalobkyňou. V čase, keď pozemky kupovali, bola na týchto len
studňa a staré oplotenie, ktoré sa neskôr odstránilo a nahradilo novým. V čase vyporiadavania BSM ešte
stavebné úpravy a ostatné stavby neexistovali, a preto nemohli byť ani v dohode o vyporiadaní BSM

uvedené. Všetko, čo sa na pozemkoch vybudovalo, staval žalovaný až po rozvode a za manželstva
bola vykopaná pivnica. Reálna deľba pozemkov je možná, pričom zadná časť pozemku je oplotená a
navrhoval, aby predná časť pozemkov bola prikázaná jemu a zadná časť žalobkyni. Na pozemok zo
zadnej časti je prístup po neupravenej ceste, po ktorej sa dá chodiť. Pokiaľ by pozemky boli prikázané
do jeho výlučného vlastníctva, tak navrhoval vyplatenie žalobkyne podľa znaleckého posudku, ktorý

predložil s tým, že v hotovosti nie je schopný žalobkyňu vyplatiť a musel by si zobrať úver. Namietal
znalecký posudok Ing. Šinského predložený žalobkyňou s tým, že tento ocenil aj kanalizáciu vrátane
prípojky, pričom obec C. nemá žiadnu kanalizáciu. V prípade budov a oplotenia poukázal na to, že
tieto boli realizované až po rozvode manželstva. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

5. Na pojednávaní dňa 26. 03. 2024 žalobkyňa zotrvala na svojom stanovisku, že pozemok parc. č.
XX/X nie je deliteľný a vybudovanie prípojok k nemu by bolo finančne náročné, pričom cesta k tomuto
pozemku nikdy nebude vybudovaná. Ak by aj bola možná reálna deľba tohto pozemku, tak nemá záujem
o oddelenie jej spoluvlastníckeho podielu a navrhla, aby pozemky boli prikázané žalovanému v celosti

za primeranú náhradu. Žalovaný na tom istom pojednávaní uviedol, že v prípade možnej reálnej deľby
pozemku je ochotný zaplatiť vypracovanie geometrického plánu s tým, že cesta k nemu môže byť
vybudovaná možno za 2 alebo 5 rokov. Zároveň poukazoval na znalecký posudok Ing. Vičana týkajúci
sa susedných nehnuteľností predaných na dražbe s tým, že cena pozemku by mala predstavovať 9,65
eur za m2. Pokiaľ žalobkyňa nemá záujem o parc. č. XX/X, tak navrhol, aby bola prikázaná do jeho

výlučného vlastníctva.

6. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobkyne
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam je dôvodná,
nakoľko strany sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, a to každý v podiele 1/2

a nedošlo medzi nimi k dohode o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, a preto na návrh
žalobkyne musel o vyporiadaní rozhodnúť súd prvej inštancie.

7. Podľa názoru súdu prvej inštancie v tomto prípade rozdelenie veci nie je možné, i keď parc. č. XX/
X by bola zrejme reálne deliteľná na základe vypracovaného geometrického plánu, avšak súd prvej

inštancieprisvojomrozhodovanímuselprihliadaťajnaúčelnosťtakejtoreálnejdeľbyanaskutočnosť,že
pozemok tvorí prakticky jeden celok s ostatnými pozemkami, ktoré reálne deliteľné nie sú, keďže parc. č.
XX tvorí prístup k ostatným nehnuteľnostiam od ulice a samostatne využiteľná nie je, rovnako tak parc. č.
XX/X,naktorejsúbetónovéschodyvedúcekrodinnémudomusúp.č.XXX,ktorýsanachádzanaparc.č.
XX/X. Okrem toho sa na parc. č. XX/X nachádza (za rodinným domom) prístrešok spolu s hospodárskou

budovou, čo prakticky znemožňuje reálnu deľbu tohto pozemku. Samotná parcela č. XX/X je na liste
vlastníctva zapísaná ako orná pôda, ale v skutočnosti ide o záhradu, na ktorej sú posadené ovocné
stromy a prístup k tomuto pozemku zo zadnej časti je možný len po neupravenej poľnej ceste vedúcej
smeromdolukdedine,pričomztejtostranypozemkovniesúvybudovanéžiadnesietepreprípadmožnejbudúcejvýstavbyrodinnýchdomov.VrámcidokazovaniažalobkyňapredložilapotvrdenieobceC.,podľa
ktorého obec neplánuje spevňovať poľnú cestu na parc. č. XX, ktorá slúži ako prístupová cesta k parc.
č. XX/X. Tieto skutočnosti vylučujú možnosť reálnej deľby sporných nehnuteľností a zrejme aj z tohto

dôvodu žalovaný v priebehu konania zmenil svoj názor a v prípade parc. č. XX/X, o ktorú žalobkyňa
nemala záujem, navrhol jej prikázanie do jeho výlučného vlastníctva. Skutočnosti vyššie uvedené súd
prvej inštancie zistil nielen z predložených dokladov, ale aj z obhliadky predmetných nehnuteľností, ktorá
len potvrdila nemožnosť reálnej deľby pozemkov parc. č. XX, XX/X B. XX/X a zároveň neúčelnosť reálnej
deľby parc. č. XX/X.

8. Vzhľadom na nemožnosť reálnej deľby sporných nehnuteľností podľa výšky spoluvlastníckych
podielov prichádza do úvahy ďalší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním
nehnuteľností za primeranú náhradu jednému z spoluvlastníkov. Je nesporné, že pri tomto spôsobe
vyporiadania podielového spoluvlastníctva je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, ktorý zo
spoluvlastníkov sporné nehnuteľnosti reálne užíva a má možnosť ich naďalej aj užívať, pričom na

parc. č. XX/X stojí rodinný dom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného a žalovaný všetky
pozemky ako celok aj užíva a zabezpečuje ich údržbu. Keďže obaja spoluvlastníci majú spoluvlastnícke
podiely rovnaké, žalobkyňa nemá záujem o prikázanie čo i len časti sporných nehnuteľností do jej
výlučného vlastníctva a tieto užíva výlučne žalovaný, tak súd prvej inštancie po zrušení podielového
spoluvlastníctva sporových strán k predmetným nehnuteľnostiam rozhodol tak, že nehnuteľnosti prikázal

do výlučného vlastníctva žalovaného. Súd prvej inštancie rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva iba k pozemkom a k studni, i keď žalobkyňa žiadala v podanej žalobe, aby prihliadol
aj na hodnotu hospodárskej budovy, prístrešku a skladu stavebného náradia, avšak v priebehu konania
súhlasila s tým, že do vyporiadania nie je možné zahrnúť hospodársku budovu a prístrešok, ktoré boli
vybudované po rozvode manželstva. Na základe vykonaného dokazovania však súd prvej inštancie

dospel k záveru, že predmetom vyporiadania môžu byť iba samotné pozemky a kopaná studňa na parc.
č. XX, pretože nesporne účastníci v roku 2008, keď ešte neboli manželia, nadobudli do podielového
spoluvlastníctva iba tieto pozemky, na ktorých bola kopaná studňa a staré oplotenie. Následne sporové
strany uzavreli manželstvo, počas ktorého bol na parc. č. XX/X postavený rodinný dom súp. č. XXX a
okrem toho vybudované nové oplotenie spolu s príslušenstvom, pričom po rozvode manželstva strany

uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, predmetom ktorej boli aj nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp.
č. XXX. Zároveň v tejto dohode sporové strany vyhlásili, že jej predmetom sú všetky nehnuteľnosti
a po uzatvorení tejto dohody nebudú mať voči sebe ďalšie majetkovoprávne nároky vyplývajúce z
rozdelenia BSM. Z toho vyplýva, že všetky nehnuteľnosti s príslušenstvom, ktoré sporové strany
nadobudli za trvania manželstva, si vyporiadali uvedenou dohodou, pretože v čase jej uzavretia bol

rozsah nehnuteľného majetku nesporný, a teda strany si vyporiadali všetko, čo v tom čase existovalo
a čo bolo vybudované za trvania manželstva. V prebiehajúcom konaní z toho dôvodu mohol súd prvej
inštancie zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo iba k pozemkom a ku kopanej studni, avšak
stavby špecifikované v znaleckom posudku Ing. Igora Šinského spolu v hodnote 49.542,- eur nebolo
možné do tohto vyporiadania zahrnúť. V prípade hospodárskej budovy a prístrešku na parc. č. XX/

X je nesporné, že boli vybudované až po rozvode manželstva, čo uznala aj žalobkyňa, a preto tieto
sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nakoľko vlastníctvo k nim nadobudol žalovaný ich vytvorením,
čo je jeden z možných spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva k veci. Na základe uvedeného súd
prvej inštancie pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zobral do úvahy iba hodnotu samotných
pozemkov a hodnotu kopanej studne na parc. č. XX, keďže ostatné stavby s príslušenstvom boli

vybudované buď za trvania manželstva, a teda patria do BSM, pričom došlo k ich vyporiadaniu dohodou
alebo po rozvode výlučne žalovaným, a teda patria do jeho vlastníctva.

9. Obe sporové strany v priebehu konania predložili znalecké posudky na určenie všeobecnej hodnoty
predmetných nehnuteľností, pričom súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní priklonil k znaleckému

posudku Ing. Igora Šinského č. 134/2023, podľa ktorého boli pozemky ocenené na sumu 52.336,18 eur
a kopaná studňa na sumu 936,01 eur, čo je spolu 53.272,19 eur, a teda polovica z tejto sumy predstavuje
sumu 26.636,10 eur. Podľa názoru súdu je znalecký posudok Ing. Šinského pre rozhodnutie v tejto veci
objektívnejší ako znalecký posudok Ing. Líšku, nakoľko na rozdiel od neho pri stanovení všeobecnej
hodnoty nehnuteľností zobral do úvahy aj ponuky realitných kancelárií pri predaji stavebných pozemkov

v kat. úz. C., pričom v znaleckom posudku E. F. sa konštatuje, že v čase obhliadky nebola na pozemkoch
parc. č. XX/X, XX/X a XX postavená žiadna budova ani iná stavba, čo zjavne nezodpovedá realite,
keďže na parc. č. XX/X je hospodárska budova a prístrešok. Okrem toho znalec Ing. Líška vo svojom
posudku všetky pozemky zaradil do kategórie zastavené plochy a nádvoria, čo tiež nezodpovedá realite,keďže okrem zastavaných pozemkov ide aj o záhrady. Žalobkyňa namietala, že tento znalecký posudok
je vlastne kópiou znaleckého posudku vypracovaného tým istým znalcom pre potreby Slovenskej
sporiteľne a.s. pre zriadenie záložného práva v roku 2018 a toto jej tvrdenie je preukázané tým, že pri

rozhodovaní o žiadosti žalobkyne o oslobodenie od súdnych poplatkov oznámila Slovenská sporiteľňa
a.s. súdu prvej inštancie (č. l. 49), že v predmetnom znaleckom posudku boli nehnuteľnosti ocenené
prakticky na tú istú cenu, ako sa uvádza v znaleckom posudku Ing. Líšku predloženom žalovaným.
Rovnako tak súd prvej inštancie nemohol vo veci rozhodovať o výške primeranej náhrady podľa
znaleckého posudku Ing. Vičana, ktorý bol na návrh žalovaného vyžiadaný z Daňového úradu Nitra a

ktorým boli ocenené susedné pozemky (teda pozemky, ktoré neboli predmetom tohto konania) pre ich
dražbu v roku 2021, ale mohol iba porovnať ceny týchto pozemkov s cenami uvedenými v znaleckých
posudkoch Ing. Šinského a Ing. Líšku, kde aj toto porovnanie viedlo súd prvej inštancie k názoru,
že znalecký posudok Ing. Šinského je pre rozhodovanie vo veci objektívnejší a teda použiteľnejší. Z
uvedených dôvodov, vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. Šinského, súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 26.636,10 eur

do 30 dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého je
síce lehota na plnenie 3 dni od právoplatnosti rozsudku, avšak súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu a vzhľadom na výšku primeranej náhrady súd prvej inštancie umožnil žalovanému
jej zaplatenie do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, aby mal žalovaný dostatočný časový priestor na
zabezpečenie finančných prostriedkov.

10. Proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 08. 05.
2024 v časti III. výroku, keď mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku).

11. Žalobkyňa v podanom odvolaní poukázala na to, že bola v konaní úspešná v rozsahu 100 %, nakoľko
súd prvej inštancie vyhovel jej žalobe výrokom I., ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových
strán a prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného. Výrokom II. súd prvej inštancie
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za prikázané nehnuteľnosti vo výške 26.636,10
eur. Jej žalobou požadovala, aby súd prvej inštancie takto rozhodol, a tak sa aj stalo. Nedá sa preto

hovoriť o tom, že by vo veci nemala žiadny úspech a že by jej neprináležalo právo na náhradu trov
konania. Ak by aj súd prvej inštancie polemizoval o akomsi úspechu alebo neúspechu a jeho pomere, tak
možno jednoznačne vysloviť, že nebola neúspešná, lebo súd prvej inštancie jej žalobe vyhovel. Preto
neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 255 ods. 2 CSP, avšak do úvahy prichádza aplikácia ust. § 255
ods. 1 CSP: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ Argument súdu

prvej inštancie, že sa nevyjadrila k výške primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel neobstojí, lebo
v samotnej žalobe, ako aj v následných vyjadreniach uviedla, že nie je znalec na to, aby ohodnocovala
nehnuteľnosti, a preto hneď od počiatku navrhla ohodnotenie nehnuteľností súdnym znalcom, ktorý by
odborne určil hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností. V priebehu konania dokonca sama zabezpečila
súdno-znalecký posudok č. 134/2023 Ing. Igora Šinského, ktorým preukázala hodnotu nehnuteľností

a stavieb na nich stojacich a v zmysle tohto znaleckého posudku uviedla na pojednávaní konanom
dňa 09. 01. 2024 presnú sumu, ktorú žiadala, ako náhradu za prikázané nehnuteľnosti žalovanému.
Taktiež v jej písomnom záverečnom návrhu zo dňa 26. 03. 2024, ktorý sa nachádza v súdnom spise,
jasne uviedla, čoho sa presne domáha a ako žiada, aby súd prvej inštancie rozhodol. Nie je teda
pravda, že informáciu o výške požadovanej náhrady za prikázané nehnuteľnosti neuviedla. Súd prvej

inštancie sa napokon aj vo svojom odôvodnení rozhodnutia priklonil k ňou predloženému znaleckému
posudku Ing. Igora Šinského, ako sám uviedol v odseku 14. odôvodnenia rozsudku a neprijal znalecký
posudok predložený žalovaným od Ing. Blažeja Líšku. K dohode sporových strán nedošlo z dôvodov
na strane žalovaného, nie na jej strane. Pred podaním žaloby zaslala žalovanému riadnu písomnú
výzvu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaný si ani len neprevzal zásielku

v odbernej lehote a na výzvu nijako nereagoval. Súd prvej inštancie na prvom pojednávaní, ktoré sa
konalo dňa 08. 09. 2023, umožnil 15 dňový priestor na uzatvorenie mimosúdnej dohody. K návrhu na
mimosúdnu dohodu došlo z podnetu samotného žalovaného, nie jej iniciatívy. S uvedeným podnetom
súhlasila, lebo sa domnievala, že by sa so žalovaným mohli mimosúdne dohodnúť. K tejto mimosúdnej
dohode však nedošlo, a to opäť z dôvodov na strane žalovaného. Žalovaný uviedol, že k mimosúdnej

dohode nedošlo z toho dôvodu, že navrhovala po vzájomnej dohode určiť nejakého súdneho znalca,
ktorý by sporné nehnuteľnosti ohodnotil a na základe toho by sa dohodli. S takouto formou však žalovaný
nesúhlasil a mimosúdne rokovanie skončilo. A prvé čo žalovaný spravil, bola objednávka zo dňa 02.
11. 2023 na vypracovanie znaleckého posudku u znalca Ing. Blažeja Líšku, ktorý následne vypracovalznalecký posudok č. 158/2023 zo dňa 07. 11. 2023. Takže žalovaný na jednej strane nesúhlasil s
určením nezávislého znalca, na ktorom by sa vzájomne dohodli, ale na strane druhej, prvé čo spravil,
našiel si svojho vlastného znalca, ktorému dal vypracovať znalecký posudok. Žalobkyňa dala vypracovať

znalecký posudok znalcovi Ing. Igorovi Šinskému až potom, keď sa oboznámila so znaleckým posudkom
Ing. Blažeja Líšku, s ktorého závermi uvedenými v jeho znaleckom posudku vôbec nesúhlasila. Čiže ten,
kto zavinil trovy konania, časové prieťahy v konaní a navyšovanie nákladov vedenia súdneho konania,
bol žalovaný, nie ona. Preto nemožno hovoriť o tom, že by nemala právo na náhradu trov konania, alebo
že by nemala úspech v tomto súdnom konaní. Okrem toho žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach

adresovaných súdu prvej inštancie, ako aj vo vyjadreniach pred súdom prvej inštancie navrhoval, aby
bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu. Tento návrh žalovaného nebol súdom prvej inštancie vôbec
akceptovaný, a preto došlo k neúspechu žalovaného v rozsahu 100 % a k jej úspechu v rozsahu 100 %.
V konaní jej vznikli navyše trovy konania na vypracovanie vlastného znaleckého posudku Ing. Igorom
Šinským vo výške 300,- eur, ktoré si taktiež uplatnila ako trovy konania, ktoré jej vznikli v konaní voči
žalovanému.

12. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku III. tak,
že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, ako aj nahradiť náklady
vynaložené v konaní za vypracovaný znalecký posudok č. 134/2023 zo dňa 28. 11. 2023 vo výške 300,-
eur.

13. Odvolanie proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal aj žalovaný, a to v celom rozsahu
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nikde vo svojom
rozsudku nezaoberal platnou legislatívou - najmä § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení,
kde toto ustanovenie zákona určuje aj poradie v akom sa má vyporiadanie realizovať.

14. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo bral do úvahy len
znalecký posudok Ing. Šinského a čo ho k tomu viedlo. Súd prvej inštancie tiež vo svojom písomnom
vyhotovení rozsudku neuviedol, ktoré dôkazy vykonal a prečo, ktoré nevykonal a prečo, žiadne úvahy,
ktoré ho viedli k rozhodnutiu, čiže nič, čo odôvodňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzal do všetkých detailov konania, čo je ale v rozpore s § 220 ods. 2 CSP, čím sa
stáva rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. Z rozsudku súdu prvej inštancie nie je jasné,
ako a na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že je dôvod na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva takým spôsobom, ako o tom rozhodol, prečo bral do úvahy len znalecký
posudok Ing. Šinského a prečo nebral do úvahy § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani uznesenie

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/99/2022-130. Z rozsudku súdu prvej inštancie nie je jasné,
ako a na základe čoho súd prvej inštancie vypočítal sumu, ktorú je potrebné žalobkyni vyplatiť, ak
napr. súdny znalec Blažej Líška dospel k úplne inej sume, mimochodom vzájomne zhodnej s cenou
nehnuteľností ešte z r. 2018 a ďalší znalec p. Vičan, ktorý vypracoval znalecký posudok pre ohodnotenie
nehnuteľností pre potreby Daňového úradu v Topoľčanoch, dospel taktiež k úplne inému záveru a

cene nehnuteľností ako Ing. Šinský. Do úvahy bol braný len znalecký posudok Ing. Šinského, a nie
znalecké posudky znalcov Líšku a Vičana (mimochodom zhodné), čím sa tento posudok Ing. Šinského
stáva bezpredmetným, nepoužiteľným a taktiež nepreskúmateľným. Súd prvej inštancie neskúmal teda
zhodnosť dvoch znaleckých posudkov a uspokojil sa so znaleckým posudkom, ktorý je v rozpore
s dvomi znaleckými posudkami, neskúmal možnosti rozdelenia nehnuteľností a už vôbec nie schopnosť

a možnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni sumu nadhodnotenú znalcom Ing. Šinským. Žalobca uviedol,
že po prevzatí rozsudku súdu prvej inštancie mal záujem riešiť vec cez finančné inštitúcie – bankové
subjekty, čo sa nedá (nevychádza mu to príjmovo). Navyše mal zvoleného právneho zástupcu, ktorého
mu súd prvej inštancie bez uvedenia dôvodov a najmä bez dôkazov zamietol, lebo tvrdenie žalobkyne a
jej právneho zástupcu sa nezakladalo na pravde, čím mu bola zmarená možnosť na spravodlivé konanie

pred súdom. Nemal a nemá dostatok finančných prostriedkov na advokáta a ním zvolený zástupca ho
akokamarátvždyzastupovalbeznárokunaakúkoľvekodmenu-jednoduchoakokamarát,čopotvrdzuje
podpisom odvolania.

15. Žalovaný tiež poukázal na dôkazy, ktoré predložil v priebehu konania (písomnosti z daňového úradu,

situačnú mapu, tabuľku, ktorá hovorí o rozdieloch cien v r. 2021 a 2023, dôkaz o tom, že stavby boli
zrealizované po rozvode manželstva za platnosti iných cien, dražobnú vyhlášku Daňového úradu Nitra
zo dňa 01. 10. 2021 č. 101846527/2021, realizačné ceny nehnuteľností v SR za r. 2020 - 2023 od
Štatistického úradu SR, Daňové priznanie spoločnosti GRANDTOP s.r.o. za rok 2022, výpis z účtužalovaného vedený v ČSOB za obdobie od 01. 11. 2022 do 30. 11. 2023, faktúru č. 3006/2015 zo dňa
30. 06. 2015 a k nej príslušný výdavkový a príjmový pokladničný blok, faktúru č. 2807/2015 zo dňa 28.
07. 2015 a k nej príslušný výdavkový a príjmový pokladničný blok, faktúru č. 2504/2015 zo dňa 25. 05.

2015 a k nej príslušný výdavkový a príjmový pokladničný blok, potvrdenia od obce C. o úhrade dane
za pozemky - 8 ks, výpis z účtu obce C. vedeného vo VÚB - dôkaz o úhrade dane za pozemky), avšak
všetko bezvýsledne a súd prvej inštancie ani neuviedol, prečo toto nebral do úvahy.

16. Záverom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne,

resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

17. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne v podaní zo dňa 07. 06. 2024, v ktorom uviedol, že ak
žalobkyňa tvrdí, že bola v konaní úspešná, takéto tvrdenie považoval za predčasné, keďže rozsudok
súdu prvej inštancie ešte nie je právoplatný. Ak žalobkyňa žiada uhradiť aj trovy vo výške 300,- eur za
znalecký posudok vypracovaný Ing. Šinským, aj on by mohol žiadať zaplatiť príslušnú sumu za znalecký

posudok Ing. Blažeja Líšku, lebo s ním mal tiež určité náklady. Mal snahu riešiť vec mimosúdne, ale
bola to práve žalobkyňa a jej právny zástupca, ktorí chceli riešiť vec len súdne. Ďalej poukázal na svoje
podané odvolanie a skutočnosti v ňom uvedené, pričom navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne
zamietol, a vo veci rozhodol v zmysle jeho odvolania.

18. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila v podaní zo dňa 11. 06. 2024, v ktorom uviedla, že
sa súd prvej inštancie dostatočne zaoberal zákonným ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka a
správne dospel k záveru, že rozdelenie veci nie je dobré možné, pričom prihliadol aj na účelnosť reálnej
deľby a dospel k záveru, že pozemky nie sú reálne deliteľné, nakoľko pozemky tvoria jeden celok s
ostatnými pozemkami, ktoré dlhodobo užíva výlučne žalovaný. Z predložených a vykonaných dôkazov a

obhliadky nehnuteľností na mieste samom evidentne vyplynulo, že reálna deľba nie je možná a zo strany
žalovaného ani požadovaná. Žalobkyňa takisto nemá záujem zostať v podielovom spoluvlastníctve so
žalovaným, a to najmä z dôvodu, aký postoj on má k nej a akým spôsobom sa vo vzťahu k podielovému
spoluvlastníctva stavia, najmä keď bol schopný ju zažalovať za udržiavanie pozemkov, ktoré výlučne
užíval on sám. Dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie uznal znalecký posudok Ing. Šinského, bolo

viacero a všetky boli dostatočne súdom pri vynesení rozsudku povedané a vysvetlené. Jedná sa
najmä o skutočnosť, že znalec Ing. Líška vo svojom posudku všetky pozemky zaradil do kategórie
zastavanéplochyanádvoriasocenenímrovnakoucenouzam2,čonezodpovedalorealite,keďžeokrem
zastavaných pozemkov sú v liste vlastníctva zapísané aj záhrady. Znalec Ing. Šinský pri vypracovaní
znaleckého posudku zobral do úvahy aj ponuky realitných kancelárií pri predaji stavebných pozemkov

v kat. území C., čo sa volá porovnávacia znalecká metóda, ktorá napomáha k objektívnejšiemu
ohodnoteniu nehnuteľností. Pri posudku Ing. Líšku takáto metóda úplne absentovala. Navyše posudok
Ing. Líšku bol prakticky iba odkopírovaný od posudku z roku 2018, ktorý sa predkladal Slovenskej
sporiteľnizaúčelomzriadeniazáložnéhoprávanapredmetnýchnehnuteľnostiach.Tietoskutočnostisav
súdnomspisenachádzalihneďodzačiatku,keďsúdprvejinštancieeštelenrozhodovalovýškesúdneho

poplatku. Žalovaný vo svojom odvolaní spomína uznesenie KS v Trenčíne zo dňa 16. 08. 2023, sp. zn.
19Co/99/2022-130, ale uvedené uznesenie jej doručené nebolo a ani nevie, čo je jeho obsahom, či sa
nejakým spôsobom dotýka prejednávanej veci, alebo čo tým vlastne žalovaný myslel, a prečo by mal súd
prvej inštancie brať zreteľ na takéto rozhodnutie súdu. Z rozsudku prvostupňového súdu je evidentné, z
čoho bola vypočítaná náhrada za prikázané nehnuteľnosti, ako aj na základe čoho súd prvej inštancie k

uvedenej sume dospel. Súd nie je povinný zaoberať sa majetkovými možnosťami žalovaného pre účely
vyplatenia náhrady za prikázané nehnuteľnosti, okrem toho umožnil žalovanému dostatočnú dobu 30
dní, čo sám žalovaný na pojednávaní požadoval, aby sa mu takáto lehota umožnila. Okrem toho, príjmy
žalovaného sú dostatočné na to, aby uloženú povinnosť nahradil. Stačí si spraviť lustráciu dopravného
inšpektorátu na zistenie evidencie vozidiel vo vlastníctve žalovaného, ďalej evidenciu zbraní, aké

zbrane žalovaný legálne vlastní, lustráciu katastra nehnuteľností na zistenie nehnuteľností, ktoré sú vo
vlastníctve žalovaného, ako aj lustráciu obchodného registra a registra evidencie občianskych združení.
Žalovanému nebola zmarená žiadna možnosť na spravodlivé konanie pred súdom prvej inštancie. Ak
žalovaný tvrdí, že nemá finančné prostriedky na advokáta, mohol požiadať Centrum právnej pomoci
o poskytnutie právnej pomoci v súdnom konaní, čo žalovaný neurobil. Je zrejmé, prečo tak žalovaný

neurobil, lebo Centrum právnej pomoci je povinné skúmať majetkové pomery žiadateľa a v prípade
žalovaného, po preverení jeho majetkových pomerov by k rozhodnutiu o poskytnutí bezplatnej právnej
pomoci nedošlo. Dôkazy predložené žalovaným, najmä faktúry z roku 2015 od spoločnosti TIBSTAV,
s.r.o. IČO: 36 746 177 sú podľa jej názoru podvrh, lebo spoločnosť bola 16. 02. 2019 vymazaná exoffo z obchodného registra a hodnovernosť takýchto dôkazov, najmä výsluchom vtedajšieho konateľa,
je už nedokázateľná. K výpisu z bankového účtu obce C. sa radšej ani nebude vyjadrovať, lebo je veľmi
zvláštne, z akého dôvodu uniklo bankové tajomstvo z obecného úradu C. týkajúce sa príjmov, ktoré

obec C. obdržalo od iných osôb, než len od osoby žalovaného, s uvedeným presnej sumy, dátumu,
variabilného symbolu a podobne. Ale to už bude na posúdení iných orgánov.

19. Čo sa týka trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie vo výroku III. svojho rozsudku,
ktomusabližšienevyjadrila,nakoľkovočitomutovýrokupodalaosobitnéodvolanie.Vzhľadomnavyššie

uvedené navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietol a priznal jej náhradu
trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v rozsahu 100 %.

20. Žalobkyňa sa vyjadrila aj k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu proti výroku III. napadnutého
rozsudku o trovách konania. Skutočnosť, že bola rozhodnutím Okresného súdu Nitra TO-4C/73/2022
– 336 zo dňa 28. 05. 2024 v súdnom spore úspešná, je vyjadrená verdiktom súdu vo výroku I., kde

prvostupňový súd rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázal žalovanému nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalovaného. Teda súd prvej inštancie rozhodol o žalobe tak, ako navrhovala.
Výška náhrady za prikázané nehnuteľnosti vyjadrená v peniazoch je z hľadiska možnosti uplatňovania
trov konania irelevantná a žalovaný zrejme nerozumie výrokom súdnych rozhodnutí, ak namieta jej
úspech, resp. neúspech vo veci samej. To, čo si mohol žalovaný uplatňovať a čo si uplatnil alebo

neuplatnil, je jeho vec. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení opakovane vyjadruje k výroku I., voči ktorému
jej odvolanie nesmerovalo, takže v tomto smere považuje vyjadrenia žalovaného voči jej odvolaniu
proti výroku III. o trovách konania za zmätočné a nepodstatné. Žalovaný nemal reálnu snahu vec riešiť
mimosúdne, lebo so žalovaným nikdy nebola žiadna normálna reč o vyporiadavaných nehnuteľnostiach.
Jeho údajná snaha sú len prázdne reči, ktorými zaťažuje súd, ale žiadnu snahu nevie nijako preukázať a

doteraz ani nepreukázal. Na strane druhej, žalobkyňa mu ako prvá poštou poslala výzvu na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva mimosúdne, pričom žalovaný si zásielku ani len neprevzal v odbernej
lehote. Počas súdneho konania žalovaný iba tvrdil, že žiada žalobu zamietnuť a že nemá peniaze
na vyplatenie náhrady za prikázané nehnuteľnosti. O žiadnej dohode zo strany žalovaného teda nie
je ani zmienka, ani reč. Keďže sa žalovaný nechcel nijako so žalobkyňou dohodnúť, tak mu muselo

byť zrejmé, že bude musieť znášať aj trovy konania protistrany v prípade jej úspechu. Veď žalovaný
s týmto má dostatočné skúsenosti a podľa jej vedomostí doteraz spláca trovy právneho zastúpenia
v predchádzajúcom konaní, v ktorom bol v celom rozsahu neúspešný. Jej zámerom bolo vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo, či už mimosúdnou alebo súdnou cestou, lebo vie, že žalovaný urobí všetko
pre to, aby toto konanie natiahol a ideálne, aby nemusel nič platiť za prikázané nehnuteľnosti alebo

trovy konania. Ostatné dôkazy, na ktoré žalovaný poukazuje v jeho vyjadrení, nemajú s jej odvolaním
nič spoločné, a preto sa k tomu nebude ďalej vyjadrovať.

21. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a priznal jej náhradu trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní v rozsahu 100 %.

22. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolania boli podané stranami sporu v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňajú náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi
a rozsahom odvolaní (§ 379, § 380 CSP), prejednal podané odvolania bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie
napadnutého rozsudku (§ 387 CSP) a ani na jeho zmenu (§ 388 CSP). Dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

24. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úroku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,ktoré dôkazy konal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25.Rozhodnutiesúduakoorgánuverejnejmocinemusíbyťtotožnésočakávaniami,apredstavamistrán
sporu, ale z hľadiska odôvodnenia má spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2
CSP), pričom strane sporu musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce
závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.

Právo strany sporu a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu
(rozhodnutia).

26. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

27. Odvolací súd zistil, že sa žalobkyňa v predmetnom konaní domáha zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam v kat. úz. C., zapísaným na LV
č. XXX ako parcely registra C, parc. č. XX/X - orná pôda o výmere 1.227 m2, parc. č. XX/X - záhrada o
výmere 931 m2, parc. č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 119 m2, parc. č. XX - záhrada o
výmere 349 m2 z dôvodu, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností,

a to každý v podiele 1/2, avšak žalobkyňa nemá záujem naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve,
pričomnehnuteľnostidlhodoboužívavýlučnežalovaný.Žalovanývosvojomvyjadreníkžalobenamietal,
že vec sa dá vyriešiť aj mimosúdne. Žalovaný poukazoval na náklady, ktoré má v súvislosti s údržbou
nehnuteľnosti s tým, že žalobkyňa má prístup a možnosť nehnuteľnosti užívať a nikto jej v tom nebráni,
avšak žalobkyňa sa 9 rokov o nehnuteľnosti nestará. Všetko, čo sa na pozemkoch vybudovalo, staval

on až po rozvode a za manželstva bola vykopaná pivnica. V podaní zo dňa 04. 01. 2024 navrhol žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. Ohľadom možnej deľby pozemkov uvádzal, že táto je reálne možná, pričom
zadná časť pozemku je oplotená a následne navrhoval, aby predná časť pozemkov bola prikázaná
jemu a zadná časť žalobkyni. Pokiaľ by pozemky boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva, tak
navrhoval vyplatenie žalobkyne podľa znaleckého posudku, ktorý predložil s tým, že v hotovosti nie

je schopný žalobkyňu vyplatiť a musel by si zobrať úver. Namietal znalecký posudok Ing. Šinského
predložený žalobkyňou. V prípade budov a oplotenia poukázal na to, že tieto boli realizované až po
rozvode manželstva.

28. Žalobkyňa zotrvala na svojom stanovisku, že pozemok parc. č. XX/X nie je deliteľný a vybudovanie

prípojok k nemu by bolo finančne náročné, pričom cesta k tomuto pozemku nikdy nebude vybudovaná.
Ak by aj bola možná reálna deľba tohto pozemku, tak nemá záujem o oddelenie jej spoluvlastníckeho
podielu a navrhla, aby pozemky boli prikázané žalovanému v celosti za primeranú náhradu, kde
primeraná cena za vysporiadanie by bola 41.000,- eur. Žalovaný poukazoval na znalecký posudok Ing.
Vičana týkajúci sa susedných nehnuteľností predaných na dražbe s tým, že cena pozemku by mala

predstavovať 9,65 eura za m2. Pokiaľ žalobkyňa nemá záujem o parc. č. XX/X, tak navrhol, aby bola
prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. V záverečnej reči uviedol ako primeranú náhradu sumu vo
výške 12,50 eur za m2.

29. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom tak, ako je to uvedené v odseku 1

tohto uznesenia. Z dôvodu podaných odvolaní žalobkyne a žalovaného je vec predmetom prieskumu
odvolacím súdom.

30. Odvolací súd uvádza, že zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby v podielovom
spoluvlastníctve zotrval, vyplýva i právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s

návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zmyslom zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov, ktoré sa odvodzujú od spoločnej veci
a vyporiadanie doterajších vzťahov, a preto rozhodnutie súdu musí celkovo vyriešiť doteraz existujúci
spoluvlastnícky vzťah.31. Najprirodzenejším a najčastejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia

spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú nehnuteľnú vec (z technického aj právneho hľadiska) a že jej
rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď jej rozdelením vzniknú samostatné veci slúžiace
ich vlastníkom aj naďalej spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu)
a rozdelenie je možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Prvá možnosť vyporiadania
podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením podľa spoluvlastníckych podielov nevylučuje, aby

sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa vyporiadanie reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom
rozdelení inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom (napríklad pri nerovnakej kvalite
vydelených častí, pri nerovnakých prístupových možnostiach a podobne); tieto nerovnosti treba vyjadriť
primeranou peňažnou náhradou, teda tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania.

32. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 1 druhá a tretia veta zakotvuje tri kritériá:
veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom (tzv. objektívne predpoklady). Predmetom zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie podiel), tento spôsob vyporiadania

prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem;
subjektívnym predpokladom tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva je teda súhlas spoluvlastníka,
ktorému má byť vec prikázaná a jeho solventnosť, t. j. má dostatok financií na vyplatenie svojho podielu.
Akzákonustanovuje,žeprikázanievecijednémuzospoluvlastníkovjemožnélenzaprimeranúnáhradu,
znamená to, že súd môže prikázať vec iba tomu spoluvlastníkovi, ktorý preukáže schopnosť primeranú

náhradu zaplatiť.

33. Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov je najmenej
častá forma vyporiadania podielového spoluvlastníctva; prichádza do úvahy len tam, kde vec nemôže
byť reálne rozdelená ani prikázaná spoluvlastníkovi, lebo žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem.

Napokon, napriek zásade, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu,jemožnévýnimočnespoluvlastníctvonezrušiťanevyporiadať;súdnávrhzamietnelenvprípade,
keď nemožno zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením veci. Súčasne však pre
taký postup súdu musí byť splnená ďalšia podmienka – existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Tieto dôvody musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať a zaobstarať si o nich spoľahlivé skutkové

podklady a vždy spravodlivo posúdiť s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na
celkovú povahu konkrétneho prípadu.

34. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci aplikoval na predmetný spor ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku aj citoval, pričom následne v odseku 11

napadnutéhorozsudkuopísalajspôsobapostupprivyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva.Súdprvej
inštancie sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal s reálnou deliteľnosťou nehnuteľností, keď konštatoval,
že parc. č. XX/X by zrejme bola deliteľná (odsek 12 napadnutého rozsudku), pričom prihliadol aj
na účelnosť deľby a na skutočnosť, že žalobkyňa nemala o nehnuteľnosti záujem, pričom následne
odôvodnil aj ďalší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním nehnuteľností

za primeranú náhradu (odsek 13 napadnutého rozsudku), teda námietka žalovaného, že sa súd prvej
inštancie nezaoberal ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka nezodpovedá obsahu odôvodnenia
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a nie je dôvodná. K poukazu žalovaného na uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/99/2022-130 zo dňa 16. 08. 2023 odvolací súd uvádza, že nie
je zrejmé, z akého dôvodu by mal súd prvej inštancie prihliadať na toto rozhodnutie, čo žalovaný ani

nijako neodôvodnil.

35. Rovnako tak nie je dôvodná námietka žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo
bral do úvahy len znalecký posudok Ing. Igora Šinského pre účely stanovenia všeobecnej hodnoty
predmetných nehnuteľností. Je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyčerpávajúco

zaoberal predloženými znaleckými posudkami a dôvodov, pre ktoré uznal znalecký posudok Ing.
Šinského ako smerodajný pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, bolo viacero, pričom tieto
sú uvedené v odseku 14 napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a odvolací súd ich nepovažuje
za potrebné opakovať. Rovnako tak je v uvedenom odseku uvedený spôsob, ako sa súd prvejinštancie dopracoval k sume vo výške 26.636,10 eur. Súd prvej inštancie zrozumiteľne uviedol,
prečo považuje znalecký posudok Ing. Šinského za najobjektívnejší pre rozhodnutie vo veci a pre
potreby stanovenia všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností. Z uvedených dôvodov ani táto

námietka žalovaného nie je opodstatnená.

36. Nedôvodná je aj námietka týkajúca sa zvoleného právneho zástupcu žalovaného, nakoľko uvedená
námietka je bez súvisu s meritom veci a uvedená skutočnosť (nepripustenie zastúpenia) ani nebola
predmetom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď o tejto otázke už bolo v konaní

právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu Nitra č. k. TO-4C/73/2022-140 zo dňa 16. 10. 2023,
keď dôvodom pre nepripustenie zastúpenia bolo aj vystupovanie zvoleného zástupcu žalovaného vo
viacerých súdnych konania, a teda išlo o zamedzenie neoprávneného a opakovaného poskytovania
právnych služieb týmto zástupcom. Proti tomuto uzneseniu ani nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 CSP).

37. V súvislosti s podaným odvolaním a námietkou ohľadom neskúmania schopností a možností
žalovaného vyplatiť žalobkyni sumu určenú znaleckým posudkom Ing. Šinského je však súdu prvej
inštancie potrebné vytknúť, že sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal schopnosťou
žalovaného poskytnúť náhradu žalobkyni pri prikázaní veci podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný ešte na pojednávaní nariadenom na deň 09. 01. 2024 uvádzal, že nie je schopný žalobkyňu

vyplatiť a musel by si zobrať úver, ktorý by podľa jeho názoru ani nedostal, následne tiež na
pojednávaní nariadenom na deň 26. 03. 2024 uviedol, že sa informoval na možnosť poskytnutia úveru
s tým, že mu bolo povedané, že by mohol dostať úver max 15.000,- eur, avšak nevie, ako by to
bolo v roku 2024. Na uvedené skutočnosti, ktoré mohli spochybňovať možnosti žalovaného reálne
vyplatiť jednorazovo sumu určenú súdom prvej inštancie ako náhradu za prikázané nehnuteľnosti však

súd prvej inštancie primeranie nereflektoval, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku len poskytol
žalovanému dlhšiu lehotu na plnenie (30 dní), aby mal žalovaný dostatočný časový priestor na
zabezpečenie finančných prostriedkov. Odvolací súd uvádza, že pri vyporiadaní zrušeného podielového
spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je
potrebné skúmať aj kredibilitu spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná a ktorý má poskytnúť

náhradu zvyšným spoluvlastníkom. Je potrebné, aby boli splnené všetky predpoklady na to, aby za
zrušenie spoluvlastníckeho podielu mohla byť aj fakticky poskytnutá primeraná náhrada. Splnenie
tohto kritéria nemôže byť založené len na úvahe súdu, jeho splnenie musí mať oporu v skutkových
zisteniach. Hľadisko solventnosti sa profiluje ako jedna z okolností, ku ktorým je potrebné pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva prihliadať, aby bola daná garancia pre zvyšného spoluvlastníka, že bude

svojho vlastníckeho práva zbavený pri poskytnutí primeranej náhrady. Súd sa pri zvažovaní spôsobu
vyporiadania prikázaním veci za náhradu musí zaoberať otázkou, či spoluvlastník, ktorému má byť vec
prikázaná, disponuje potrebnými finančnými prostriedkami, resp. či existujú predpoklady na splnenie
povinnosti poskytnúť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom, pričom za týmto účelom môže
povoliť aj plnenie v splátkach. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

nedáva odpoveď ohľadom otázky solventnosti žalovaného, keď v ňom absentuje zdôvodnenie
schopnosti žalovaného vyplatiť náhradu žalobkyni za prikázané nehnuteľnosti, či vysporiadanie sa
sdôkazmipredloženýmižalovaným,ktorýchčasťmalžalovanýpredložiťajzaúčelompreukázaniasvojej
prípadnej platobnej schopnosti/neschopnosti. Je potrebné uviesť, že procesnému právu strany sporu
navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť,

ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, či na ne neprihliadne, odôvodniť vo svojom rozhodnutí prečo, z akých
dôvodov tak neurobil. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.

38. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za dôvodné a rozhodnutie

súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené v otázke schopnosti žalovaného poskytnúť určenú
náhradu žalobkyni pri prikázaní nehnuteľností v súdom stanovenej lehote, a preto predčasné, čo bolo
dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

39. V ďalšom konaní tak bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa v zmysle vyššie uvedených
intencií aj otázkou solventnosti žalovaného a aj v závislosti od jej vyriešenia v spojení s ďalšími
skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva posúdiť
možnosti vyporiadania predmetných nehnuteľností v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.V súvislosti s uvedeným, vzhľadom na charakter predmetných nehnuteľností, odvolací súd len
doplňujúco uvádza, že nie je žiaduce vytvárať taký stav, keď vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom
zastavaného pozemku. Pokiaľ však ide o parcelu XX/X, podľa názoru odvolacieho súdu, do úvahy

by pripadal aj jej prípadný predaj a následné rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov
spoluvlastníkov. Takýto spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pripadne do úvahy
len vtedy, keď ani jeden zo spoluvlastníkov neprejaví záujem o predmetnú nehnuteľnosť, pričom
podmienka, že vec spoluvlastník nechce, je splnená aj tam, kde spoluvlastník vyjadrí subjektívne
stanovisko, aby mu vec nebola prikázaná do výlučného vlastníctva, ale aj tam, kde síce spoluvlastník

o predmet spoluvlastníctva prejaví záujem, avšak absentuje u neho solventnosť. Do úvahy prichádza
aj prípadné plnenie povinnosti žalovaného v splátkach. Uvedené však už bude závisieť od zhodnotenia
otázky solventnosti vo vzájomnej súvislosti s ďalšími okolnosťami, ku ktorým je potrebné pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva prihliadať.

40. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby zodpovedalo kritériám uvedeným

v § 220 ods. 2 CSP. V rozhodnutí opätovne prvoinštančný súd rozhodne aj o všetkých trovách konania,
pričom v tomto smere prihliadne aj na skutočnosti uvádzané stranami sporu v podaných odvolaniach
a následných vyjadreniach. V súvislosti s trovami konania je potrebné uviesť, že vo veci zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pri rozhodovaní o náhrade trov treba hodnotiť výsledok
sporu (t. j. prípadný úspech procesnej strany), so zreteľom na všetky okolnosti konania. Je potrebné

prihliadnuť aj na skutočnosť, aký bol postoj strán sporu ku zrušeniu podielového spoluvlastníctva, a ako
ktorý z nich navrhoval zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať a toto porovnať s rozhodnutím
súdu vo veci samej, teda s tým, či súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a akým spôsobom ho vyporiadal.

41. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v a kom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).