Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 1T/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010709
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6923010709.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní

dňa 05. júna 2025 v Revúcej, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., D. E., trvale bytom F.
G. XX/X, XXXXX F. G., D. E., štátny občan
D. E.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o,

že
A. B. ako vodič osobného motorového vozidla značky KIA Sportage, medenej farby, MPZ: PL,
s evidenčným číslom: H. XXXXX, VIN: I. umožnil od doposiaľ nezisteného dňa, najneskôr však dňa
30.01.2023 o 13.30 hodine, šiestim osobám, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky ani osobami

s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarskej
a Slovenskej republiky a vstúpiť tak cez hraničný priechod B. – J. medzi Slovenskou republikou
a Maďarskou republikou na územie Slovenskej republiky, a to tým spôsobom, že tieto osoby naložil na
doposiaľ nezistenom mieste mimo územia Slovenskej republiky pravdepodobne v Maďarskej republike,
v okolí mesta C., do motorového vozidla značky KIA Sportage, MPZ: PL, s evidenčným číslom: H.
XXXXX, A. B. týmto osobám prikázal sedieť v kufri a na zadných sklopených sedadlách auta, nezastavil
počas jazdy, išiel po vedľajších cestách, po nepovolenom vstúpení na územie Slovenskej republiky
pokračoval bočnými cestami až smerom k obci F., pričom dňa 30.01.2023 v čase o 13.20 hodiny bolo

predmetné vozidlo spozorované hliadkou Obvodného oddelenia Tornaľa na ceste č. K., približne 100
metrov pred obcou F., pričom vozidlo stálo na poľnej ceste kolmo na cestu III. triedy a pri vozidle stálo
viacero osôb, a po zastavení hliadky v blízkosti vozidla sa vodič s vozidlom pohol smerom na cestu III.
triedy, ale vošiel do jarku, kde následne zapadol a následnou kontrolou vyššie uvedeného motorového
vozidla hliadka zistila, že sa vo vozidle značky KIA Sportage nachádza okrem vodiča A. B. ešte ďalších
šesť osôb zo Sýrskej arabskej republiky, A. A. L., nar. XX.XX.XXXX, M. A. A., nar. XX.XX.XXXX, M. M.,
nar. XX.XX.XXXX, M. A. L., nar. XX.XX.XXXX a A. A. a L. A. L., ktorí nemali pri sebe žiadne doklady

totožnosti, nemali cestovné doklady oprávňujúce na vstup na územie Slovenskej republiky, ani udelené
platné víza, pričom A. B. mal prevoz migrantov zo Sýrskej arabskej republiky z územia Maďarskej
republiky na územie Slovenskej republiky vykonať za vopred dohodnutú odmenu vo výške 500,- eur,

t e d a

konaním v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom

Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky umožnilnedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie, a to závažnejším
spôsobom konania – na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, účinného od
06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení štyroch
poľahčujúcich okolnosti podľa § 36 písm. b/, písm. j/, písm. l/, písm. p/ Trestného zákona a pri nezistení

žiadnejpriťažujúcejokolnostipodľa§37Trestnéhozákona,§39ods.1,ods.3písm.d),ods.5Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
o d k l a d á.

Súd prijíma písomnú záruku za nápravu obžalovaného ponúknutú A. E. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom H. F. G. XX/X, XX-XXX N., D., D. E..

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á trest prepadnutia veci, a to

1 ks mobilný telefón zn. Samsung Galaxy A35, SN: nezistené , tmavej farby, IMEI: 356356/73/826401/5,
v čiernom obale, SIM: 2 ks PL.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej vecí stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na obvineného A. B. obžalobu za skutok, ktorým mal
naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3
písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe, ako je to uvedenej v tejto obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe
a následne kladne odpovedal "áno" na súdom kladené otázky

- podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve

na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, a či sa s obhajcom mohol radiť
o spôsobe obhajoby,
- podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu prevádzačstva
podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona

- podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za zločin jemu kladený za vinu a
- podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.Súd v zhode s návrhom prokurátora a obhajcu obžalovaného prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorému
nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a zároveň vyhlásil, že nevykoná
dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadomnaprijatévyhlásenieobžalovaného,súdhouznalvinnýmzospáchaniazločinuprevádzačstva
podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
j) Trestného zákona. Nakoľko v čase medzi spáchaním predmetného trestného činu a vynesením
rozsudku nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 zo dňa 08.02.2024 v spojení s nálezom Ústavného súdu

SR, sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, zverejneným pod č. 215/2024, účinným od 06.08.2024
(novela Trestného zákona), súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona posudzoval
trestnosť činu a obžalovanému ukladal trest podľa zákona, ktorý je pre neho priaznivejší, t.j. podľa
Trestného zákona, účinného od 06.08.2024.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní opakovane vyslovil ľútosť nad svojím konaním, zdôrazňujúc,

že nie je zlý človek, mal dlhy a bola to najhlúpejšia vec, ktorú kedy urobil. Na území Poľskej republiky
stíhaný nie je a ani nikdy nebol, nedopustil sa ani žiadneho priestupku a dosiaľ nebol pokutovaný ani
za rýchlosť. K svojim osobným pomerom ďalej vypovedal, že je slobodný a bezdetný. Je sirota, mal 10
rokov, keď mu zomrel otec a 16 rokov, keď mu zomrela aj matka. Staral sa o neho starší brat, neskôr
býval so sestrou A., ktorá je jeho dvojča, v súčasnosti bývajú od seba 7 km a navštevujú sa. Aktuálne žije

sám v rodičovskom dome, ktorý vlastní spolu s tromi súrodencami. Všetky dlhy, ktoré mal, sú splatené.
Úspory zatiaľ nemá žiadne, pomáha sestre. Od prepustenia z výkonu väzby celý čas pracuje. Asi mesiac
pracuje v spoločnosti Mosolf v meste O. v P., kde premiestňuje motorové vozidlá v rámci závodu, jeho
mesačný príjem po odpočítaní nákladov na bývanie (350,- eur) činí 1.700,- eur. Jedná sa o lepšie platenú
prácu, ako v práčovni HTS v D., kde predtým pracoval jeden rok. V práčovi zarábal 1.400-1.500,- eur

mesačne, ale každodenne musel do práce dochádzať, s čím mal ďalšie náklady. Na túto prácu čakal
dlhšie, a keď sa uvoľnilo miesto, v starej práci dal výpoveď, a hneď nastúpil. Na novej práci mu záleží,
začalo sa mu v živote lepšie dariť a nechcel by, aby sa to pokazilo. V P. sa zdržiava v priebehu týždňa,
býva asi 3 km od O., čo je asi 160 km od miesta jeho bydliska, a cez víkend chodí domov. Od prepustenia
z výkonu väzby pracoval celý čas, pracoval v štátnej firme pri sadrokartónových prácach na stavbe,

kratší čas pracoval aj ako kuriér v GLS, tiež pracoval na stavbe v J. v P..

Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej preukázané, že v registri priestupkov a ani v registri trestov
obžalovaný nemá žiadny záznam. Podľa lustrácie v registri Generálnej prokuratúry SR nie je proti nemu
aktuálne vedené ani žiadne ďalšie trestné stíhanie.

A. D., E. B., sestra obžalovaného a jeho dvojčaťa, písomne čestne vyhlásila, že obžalovaný je čestný
a dobrý človek, ktorý v D. nikdy nemal problémy so zákonom. Dňa 14.04.2023 na základe písomnej
dohody, ktorá bola obhajobou v priebehu hlavného pojednávania predložená súdu, prevzala jeho dlh
vo výške 12.000 PLN, ktorý pochádza z nezaplatených, nesporných a splatných úhrad za prenájom

pozemku pod garážou na adrese jeho trvalého pobytu. Predmetná dohoda má v D. rovnaké právne
účinky, ako prevzatie dlhu v zmysle § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky. Tiež
potvrdzuje, že jej sestra M. B. vyplatila všetky pôžičky obžalovaného, ktoré mal u svojich známych
v D.. Z uvedeného dôvodu ku dňu 29.05.2025 obžalovaný už nemá žiadne dlhy. Obžalovaný jej, ako aj
ostatným súrodencom pomáha s bežnou starostlivosťou o seba, deti a domácnosť a tiež súrodencom

zabezpečuje odvoz v prípade návštev lekárov, úradov, či všetkých ostatných potrieb. Okrem toho, že
žije sama s dvoma deťmi, je aj osoba so zdravotnými problémami. Keďže v dôsledku smrti rodičov, sú
obidvaja s obžalovaným siroty, je pre ňu dlhoročnou nenahraditeľnou oporou a v čase jeho väzobného
stíhania na C. bola kvalita jej života, fyzického a psychického zdravia značne zhoršená. Od momentu
prepustenia obžalovaného na slobodu a vrátenia sa do D. jej brat jej opäť poskytuje oporu a starostlivosť,

ktorá je pre ňu nenahraditeľná.

Z ponuky dôveryhodnej osoby na prevzatie záruky za obvineného starostkou mesta N., J. E. zo dňa 17.
01. 2023, použitou v predmetnom konaní ako inštitút nahradzujúci väzbu okrem iného vyplýva, že v čase
osobného voľna obžalovaného ho bude zapájať do spoločenských, sociálnych a verejnoprospešných

akcií organizovaných tamojším mestským úradom pri organizovaní kultúrnych akcií, pomoci starším,
resp. chorým spoluobčanom.Súdu bola obhajobou zároveň ponúknutá aj písomná záruka za nápravu obžalovaného v zmysle §
49 ods. 1 písm. b/ a § 51 ods. 1 Tr. zákona od osoby A. E. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F.
G. XX/X, N., D. XXXXXXXXXXX, D. E., ktorú ponúkol ako priateľ obžalovaného a kolega z práce –

teamleader v spoločnosti Mosolf Logistics & Services GmbH Ketzin, P., v ktorej obžalovaný v súčasnosti
pracuje, a ktorou menovaný žiada súd, aby obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil, nakoľko
nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody nie je v jeho prípade nevyhnutný. Obžalovaného pozná
od detstva a vie povedať, že je bezproblémový, čestný, pracovitý človek. Prehlasuje, že z jeho pozície
blízkeho priateľa a najmä teraz ako kolegu z práce bude na neho pôsobiť tak, aby sa zdržal páchania

akejkoľvek protiprávnej či protispoločenskej činnosti, aby viedol riadny život a ďalej zabezpečoval
starostlivosť o svoju rodinu, ktorá je na ňom v podstatnej miere odkázaná, zároveň bude dohliadať, aby
dodržiavalvšetkypovinnostiaobmedzenia,ktorébymusúdvkonečnomprávoplatnomrozhodnutíuložil.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vyhodnotil povahu trestného činu, osobu páchateľa
amožnosťjehoprevýchovy.Súdzároveňprihliadalnapomeramieruzávažnostizistenýchpoľahčujúcich

a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného súd zistil štyri poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36
písm. b/ Trestného, že trestný čin spáchal v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúsenosti, podľa §
36 písm. j/ Trestného zákona, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, podľa § 36 písm.
l/ Trestného zákona, že sa k spáchaniu prejednávaneho trestného činu priznal a trestný čin oľutoval,
a podľa § 36 písm. p/ Trestného zákona, že spáchal trestný čin, trestné stíhanie pre ktorý bolo vedené

neprimerane dlho, ak túto skutočnosť nemožno spravodlivo pričítať páchateľovi alebo jeho obhajcovi.
Zároveň nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Postupujúc ďalej
podľa základných zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, zohľadňujúc pritom funkciu
generálnejaindividuálnejprevencietrestu,ktorámápredovšetkýmzabezpečiťochranuspoločnostipred
páchateľom trestného činu tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na

jehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinovavyjadrí
aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, prihliadajúc na povahu prejednávaného trestného činu,
ako aj význam dotknutého záujmu chráneného Trestným zákonom, a to záujem štátu na ochrane štátnej
hranice, ako aj záujem spoločnosti na tom, aby sa štátna hranica prekračovala iba legálne, spôsobom
a osobami, ktoré splnenia podmienky na vstup na územie Slovenskej republiky, ako aj výstup z neho,

súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu a pomery páchateľa, by použitie
zákonomustanovenejtrestnejsadzby(7až10rokov)naúplnedolnejhranicitrestnejsadbybolovdanom
prípade neprimerane prísne a minulo by sa zákonom sledovanému účelu trestu, ktorý podľa názoru
súdu možno dosiahnuť aj trestnom kratšieho trvania. Práve primeranosť a individualizácia trestu núti
súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu a bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní

o treste. S ohľadom na uvedené súd preto za použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia
zakotveného v § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona (v osobitnej časti Trestného zákona
ustanovená dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody pre zločin prevádzačstva podľa § 355
ods.2písm.a),ods.3písm.d)Tr.zákonajeviacakopäťrokov)pristúpilkuloženiutrestuodňatiaslobody
pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom aj s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 5

Trestného zákona, vo výmere 3 roky. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného
zákona pre jeho aplikovateľnosť nevyžaduje ani priznanie páchateľa ku spáchaniu trestného činu, ani
jeho postoj k prejednávanej veci, aj keď v prejednávanej veci sa obžalovaný od začiatku trestného
konania k spáchaniu trestného činu priznával a opakovane aj v priebehu hlavného pojednávania svoje
konanie úprimne ľutoval s odôvodnením, že to bola najhlúpejšia vec, ktorú kedy urobil.

Pokiaľ ide o okolnosti prípadu a pomery obžalovaného, na ktoré súd prihliadal, a v ktorých vzhliadol
dôvody pre mimoriadne zníženie trestu úvodom súd uvádza, že je nesporné, že obžalovaný konal
za vopred dohodnutú finančnú odmenu (vo výške 500,- eur) vo vzťahu k 6 osobám, a to štátnym
občanom Sýrskej arabskej republiky, ktorým mimo územia Slovenskej republiky, pravdepodobne na

území Maďarskej republiky umožnil nastúpiť do osobného motorového vozidla, ktoré on sám riadil
a nedovolene spolu s nimi prekročil štátnu hranicu Maďarskej republiky a Slovenskej republiky. Je
tiež pravdou, že už pri troch takých osobách sa jedná o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby podľa odseku 3 písm. d) ustanovenia § 255 Trestného zákona v nadväznosti na
ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona, čím zákonodarca vyjadril kvantifikáciu závažnosti konania

páchateľa podľa počtu "prevádzaných" osôb čo premietol aj do hrozby trestu s dolnou hranicou
trestnej sadzby vo výmere 7 rokov. Na strane druhej je tiež potrebné uviesť, že v prípade nelegálnej
migrácie a prevádzačstva sa v obdobných prípadoch používajú značne väčšie motorové vozidlá, či
už dodávky alebo nákladné motorové vozidlá, ktoré umožňujú prevoz prevažne v nevyhovujúcichhygienických podmienkach značne väčšieho počtu prevážaných migrantov, a to aj v dvoch a aj viac
ako troch desiatkach osôb, kde je intenzita porušenia záujmu chráneného Trestným zákonom výrazne
vyššia.Ahociobžalovanýpoužívalpriprevozetýchtoosôbajkomunikáciucezrôzneaplikácie,jezrejmé,

že on sám bol riadený a kontrolovaný a nebol iniciátorom a ani organizátorom prejednávanej trestnej
činnosti a ani samotnej prepravy. Nemožno tiež prehliadať, že takéhoto druhu trestnej činnosti sa zväčša
dopúšťajú osoby v neľahkej životnej situácii, ktoré sú ľahko manipulovateľné a ovplyvňované osobami,
ktoré takéto nelegálne prevozy organizujú. Je zrejmé, že aj obžalovaný napriek nízkemu veku vplyvom
vlastnej nepriaznivej finančnej situácie a značných dlhov v domovskom štáte, sa v dôsledku nedostatku

vedomostí, nechal zlákať vidinou ľahkého a rýchleho zárobku, na realizáciu zjavne inými osobami
zorganizovaného a riadeného prevozu nelegálnych migrantov. Nemožno tiež prehliadnuť skutočnosť,
že ako štátny občan Poľskej republiky, kde prejednávaný skutok v čase jeho spáchania nenapĺňal znaky
skutkovej podstaty trestného činu podľa poľskej právnej úpravy (ako to vyplýva zo správy Krajskej
prokuratúry v Štetíne v nadväznosti na žiadosť tunajšieho okresného súdu o odovzdanie trestného
stíhania do Poľskej republiky) nemal dôvod ani predpokladať, že na území susedného členského štátu

Európskej únie, a to na území Slovenskej republiky sa môže dopúšťať trestnej činnosti. V neposlednom
rade nebolo ani preukázané, že by sa obžalovaný v minulosti dopustil čo i len priestupku alebo inej
protispoločenskej činnosti, či trestnej činnosti, aj keď ako vyplynulo z jeho výpovede, už od útleho
veku 10-tich rokov, kedy mu zomrel otec, je polosirota a od 16-tich rokov, v čase najzraniteľnejšieho
vývoja jeho osobnosti, kedy zomrela aj jeho matka, je úplná sirota. Práve osoby z blízkeho okolia

obžalovaného, či už najbližšia rodina, sestra A. D. alebo priateľ a kolega A. E. J., ktorý ho pozná od
detstva, zhodne obžalovaného charakterizovali ako bezproblémového, čestného a pracovitého človeka,
v prípade ktorého prejednávaný trestný čin predstavuje ojedinele vybočenie z inak riadneho spôsobu
života. Aj rodina obžalovaného od začiatku trestného konania obžalovaného podporuje a stojí pri
ňom, najmä sestra obžalovaného A., dvojča, s ktorou sú na seba citovo naviazaní a vzájomne sa

podporujú, napriek starostlivosti o vlastnú rodinu a potreby jej vlastných detí, prevzala na seba aj dlh
obžalovaného z nezaplatených, nesporných a splatných úhrad za prenájom pozemku pod garážou
v mieste trvalého bydliska obžalovaného, ďalšia sestra M. B. vyplatila všetky pôžičky obžalovaného u
jeho známych v D., tiež priateľ A. E. J., ponúkol súdu písomnú záruku za jeho nápravu podľa § 49
ods. 1 písm. b) Trestného zákona, aby ďalej viedol riadny život a mohol zabezpečovať starostlivosť

o svoju rodinu. Nakoniec nemožno prehliadať aj skutočnosť, že samotný obžalovaný cestoval niekoľko
hodín takmer 1000 kilometrov z miesta bydliska, blízko poľsko-nemeckého pohraničia, aby sa osobne
dostavil na nariadené hlavné pojednávanie na území Slovenskej republiky na tunajšom okresnom súde,
na pracovisku v E., z čoho je tiež zrejmé, že aj po prepustení z väzby na slobodu sa žiadnym spôsobom
nevyhýbal trestnoprávnej zodpovednosti za svoje konanie.

Vzhľadom na uvedené takto uložený mimoriadne znížený trest odňatia slobody, výkon ktorého súd
podmienečne odložil aj za súčasného prijatia písomnej záruky za nápravu obžalovaného ponúknutú
jeho blízkym priateľom a kolegom z práce A. E. J., na skúšobnú dobu v maximálnej možnej výmere
v trvaní 5 rokov, vychádza z predpokladu, že už samotné odhalenie trestného činu, trestné stíhanie

páchateľa, v danom prípade aj väzobné stíhanie na území iného štátu po dobu viac ako 3 mesiacov,
negatívne zhodnotenie jeho osoby a jeho konania odsudzujúcim rozsudkom, či hrozba eventuálneho
budúceho výkonu trestu odňatia slobody by mali mať sami o sebe tak z hľadiska individuálnej, ako aj
generálnej prevencie rovnaké účinky, ktoré by inak mal výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podmienečným odsúdením súd v danom prípade obžalovanému vyjadril dôveru a zároveň mu dal

možnosť, aby sa sám svojím ďalším správaním v súlade so zákonom, bez ďalšej izolácie od spoločnosti
pričiniloto,ževýkonpodmienečneodloženéhotrestuodňatiaslobodynebudenariadený.Tohtovýsledku
bude odsúdený môcť dosiahnuť len skutočnosťou, že bude v skúšobnej dobe, určenej mu pre túto
príležitosť súdom, sám viesť riadny život (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
3Tos/41/2012 z 27. novembra 2012), v opačnom prípade, môže súd ešte v priebehu skúšobnej doby

pristúpiť k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody ako trestu nepodmienečného.

Nakoľko obžalovaný nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo
poskytnutá doplnková ochrana súd mu podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona zároveň uložil aj
trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na primeranú dobu v trvaní 7 rokov, keďže to s ohľadom

na daný druh trestnej činnosti vyžaduje verejný záujem.

Keďže zaistený mobilný telefón zn. Samsung Galaxy A35, SN: nezistené, tmavej farby, IMEI:
356356/73/826401/5, v čiernom obale, SIM: 2 ks PL, bol obžalovaným použitý na spáchanie trestnéhočinu, a tento mobilný telefón patrí obžalovanému, súd postupom podľa § 60 písm. a) Trestného zákona
obžalovanému zároveň uložil trest prepadnutia veci, ktorú pre účely trestného konania sám dobrovoľne
vydal, a ktorej vlastníkom sa stáva štát Slovenská republika.

Takto uložené tresty sú potom s ohľadom na značný časový odstup od spáchania prejednávaného
trestného činu a tiež systematiku Trestného zákona a jeho zaradenie do ôsmej hlavy osobitnej časti
s ohľadom na záujem chránený Trestným zákonom a jeho priorizáciu kladenú s dôrazom na základné
ľudské práva a slobody, najmä ochranu života s zdravia, podľa názoru súdu postačujúce, pričom spĺňajú

jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihujú
len obžalovaného tak, aby mu zabránili v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečili aj
jeho prevýchovu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti

na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie
v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný
zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.