Uznesenie – Vojenské trestné činy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33Nt/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124010006
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124010006.4

Uznesenie

Okresný súd Prešov senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petrom Šuťakom a prísediacich A. B.
C., D., E. a F. G., na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. mája 2025 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Podľa§399ods.2Tr.poriadku návrhnapovolenieobnovykonaniaodsúdenéhoH.I.,nar.XX.XX.XXXX,

zomr. XX.XX.XXXX podaný dňa XX.XX.XXXX navrhovateľkou J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.
XX, L. v trestnej veci M. N. O. D. O.. XX/XXX/XX z a m i e t a , pretože nezistil podmienky obnovy
konania podľa § 394 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Dňa XX.XX.XXXX bol tunajšiemu súdu doručený návrh J. I. prostredníctvom jej obhajcu, ktorá sa
domáhala povolenia obnovy konania a zrušenia rozsudku vo veci vedenej Vojenským obvodovým
súdom Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, O.. XX/XXX/XX vo vzťahu k odsúdenému už zosnulému H. I..
Návrh odôvodnila tým, že novou skutočnosťou, ktorá nebola známa v dobe pôvodného rozsudku
je rozhodnutie Ústavu pamäti národa č. sp. P./XXXXX Q. K. XX.XX.XXXX, ktorého výsledkom bolo

zistenie, že jej manžel nemal povinnosť chrániť „naše socialistické zriadenie“ a naopak odmietnutím
vykonať vojenskú službu z náboženských dôvodov naplnil predpoklady, aby mu mohlo byť priznané
ocenenie v zmysle zákona č. 219/2006 Z.z. Ďalšou novou skutočnosťou je aj zistenie zákonodarcov,
ktorí konštatovali v zákone č. 125/1996 Z.z., že v rozsudku zmieňované „naše socialistické zriadenie“
bolo v skutočnosti režimom, ktorý bol „nemorálny, protiprávny, odsúdeniahodný a smeroval k potlačeniu
základných práv a slobôd. Zároveň uviedla, že novou skutočnosťou, ktorá nebola známa v dobe vydania

rozsudku nad jej manželom je aj konštatovanie Európskeho súdu pre ľudské práva, že perzekúcia kvôli
odopreniu vojenskej služby z náboženských dôvodov je porušením čl. 9 Zmluvy o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom obhajcu neprítomnej J. I. ako aj listinnými
dôkazmi a zistil nasledujúce skutočnosti:

Obhajca navrhovateľky zotrval na podanom návrhu a uviedol, že rozhodnutie Ústavu pamäti národa je
v tejto veci novou, kľúčovou okolnosťou.

Súd zistil, že uznesením staršieho vyšetrovateľa PZ VOP Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, ČVS: XXX XXX/
XX R. začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie H. I. pre trestný čin nenastúpenie služby

v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona (účinného v rozhodnom čase).Prokurátor podal dňa 27.11.1985 na Vojenský obvodový súd Prešov obžalobu na obvineného
H. I. pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin nenastúpenie služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods.
1 Trestného zákona (účinného v rozhodnom čase).

Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa X.XX.XXXX, O.. XX/XXX/XX bol povolanec
H. I. uznaný vinným z trestného činu nenastúpenie služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody na 20 mesiacov so zaradením pre jeho výkon
do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.12.1985 a toho istého dňa bol aj nariadený výkon tohto trestu
so zarátaním väzby od XX.XX.XXXX K. X.XX.XXXX. Trest vykonal dňa XX.X.XXXX.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už
skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol
v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v
zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od
uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,

alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak
nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Z vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí súd zistil, že podaný návrh nie je dôvodný. Zákonnou

podmienkou povolenia obnovy konania je, aby vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme. Navrhovateľka však vo svojej žiadosti a následne na verejnom zasadnutí prostredníctvom
svojho obhajcu neuviedla žiadne nové dôkazy, skutočnosti či okolnosti, ktorými by sa súd už v konaní
Vojenského obvodového súdu Prešov, sp. Q. XX/XXX/XX nebol zaoberal. Ani výpoveď obhajcu
navrhovateľky na verejnom zasadnutí nemala charakter nových, doposiaľ neznámych skutočností

a nepriniesla v konaní nový pohľad na vec. Z jej obsahu nevyplýva záver, ktorými by sa vina odsúdeného
I. vylučovala, resp. aspoň zmierňovala. Nebolo ňou preukázané, že k skutku tak ako ho uviedla
prokuratúra v obžalobe a ako ho ustálil súd vo svojom rozhodnutí nedošlo.

Skutočnosti uvedené v návrhu manželky odsúdeného nemožno považovať v zmysle § 394 ods. 1

Trestného poriadku za skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a odôvodňujúce povolenie obnovy
konania. Za „nové skutočnosti, skôr neznáme“ v zmysle § 394 ods. 1 až 3 Trestného poriadku
treba považovať také (vecné) skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred
rozhodnutím, ktorého sa návrh na obnovu konania týka. Ide teda o objektívne existujúci jav, ktorý ako
skutočnosť nebola príslušnému orgánu známa, nebola obsahom spisu. Nebola teda dôkazom, ale môže

mať vplyv na zistenie skutkového stavu, resp. vecnej skutočnosti.

Je potrebné poukázať na závery Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP), ktoré vyplývajú
z rozsudku vo veci R., v ktorej výslovne prekonal doterajšiu mnohoročnú rozhodovaciu prax, ktorá
považovala trestný postih odmietnutia výkonu vojenskej služby z dôvodov výhrady svedomia či

náboženského presvedčenia za zlučiteľný s dohovorom. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že drvivá
väčšina zmluvných strán Rady Európy za posledných 20 rokov zaviedla možnosť odoprieť výkon
vojenskej služby z dôvodu svedomia a tiež, že táto možnosť bola ako právo potvrdená v medziobdobí
radom medzinárodných dokumentov vrátane výslovného zakotvenia tohto práva v čl. 10 ods. 2 Charty
základných práv Európskej únie. Po zohľadnení týchto východísk ESĽP dospel k záveru, že trestný

postih osôb odopierajúcich vojenskú službu už nie je v demokratickej spoločnosti primeraný (R. D.
C. body 102 až 109). Závery ESĽP pritom jasne zdôrazňujú, že v predchádzajúcom období právo
odoprieťvojenskúslužbuzdôvodusvedomiačináboženskéhopresvedčenianemuselobyťakceptované
a v mnohých štátoch bolo považované za trestný čin. V rozhodnutí vo M. R. J. odkazuje aj na
rezolúciu Komisie pre ľudské práva (ďalej len „komisia“) č. 2004/35 z 19. apríla 2004. V predmetnej

rezolúcii komisia „vyzvala štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby prehodnotili svoje aktuálne právne poriadky
a prax týkajúcu sa výhrady svedomia voči vojenskej službe, vo svetle rezolúcie 1998/77...(odsek
3)“. Komisia tiež „ povzbudzuje štáty..., aby prehodnotili udelenie a efektívnu implementáciu amnestií
a reštitúciu práv, v právnom poriadku a praxi, pre tých, ktorí odmietli vykonať vojenskú službu z dôvodovvýhrady vo svedomí (odsek 4)“. Uvedené odporúčanie komisie vyjadruje názor, že na odstránenie
dôsledkov kriminalizácie odmietnutia výkonu vojenskej služby z dôvodu svedomia alebo náboženského
presvedčenia je spravidla potrebné aplikovať osobitné právne inštitúty – amnestie alebo reštitúcie.

Nemožno zrejme rozumne očakávať, že nápravu zabezpečia konvenčné právne nástroje – riadne
a mimoriadne opravné prostriedky upravené v trestných kódexoch.

V konaní o povolení obnovy konania však súd ani nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť a priebeh
pôvodného konania, v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými skutočnosťami

a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní. Nie je
možné preskúmať ani vecnú správnosť pôvodného rozhodnutia. Konanie o povolení obnovy konania
sa obmedzuje len na riešenie otázky, či návrh obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú
pre súd nové, resp. doposiaľ neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a
dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. V tomto konaní, takéto dôkazy
predložené neboli.

S poukazom na vyššie uvedené, keďže neboli splnené zákonné predpoklady na povolenie
obnovykonania,predovšetkýmuvedenienovýchadoposiaľneznámychskutočnostíadôkazov,rozhodol
súd, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na povolenie obnovy konania
zamietol.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
na Okresný súd Prešov. O sťažnosti rozhodne Krajský súd v Prešove. Sťažnosť má odkladný účinok.

V Prešove, dňa 13. mája 2025