Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122250747
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122250747.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu: OMOSS spol. s r.o., so sídlom Osadská 679/15, 028 01 Trstená, IČO: 36 390 151, v konaní
právne zastúpeného: JUDr. Peter Vevurka, advokát, so sídlom Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, proti
žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, so sídlom Vojtecha Spanyola 1740/43, 012 07
Žilina, IČO: 17 335 825, v konaní právne zastúpenému: AdvokAAt advokátska kancelária s.r.o., so
sídlom Pri Habánskom mlyne 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 998 215, v
konaní o zaplatenie sumy vo výške 174.571,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Žilina č. k. 38Cb/60/2022-426 zo dňa 7. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 38Cb/60/2022-426 zo dňa 7. novembra 2023 vo výroku II.
a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol.VovýrokuII.žalobužalobcuzamietolavovýrokuIII.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodol
tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy vo výške 174.571,97 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej odmeny zo zmluvy o
dielo č. 017/1/2019/10 zo dňa 20.08.2019. Žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že medzi ním
ako zhotoviteľom a medzi žalovaným ako objednávateľom bola dňa 20.08.2019 uzavretá zmluva o
dielo č. 017/1/2019/10, ktorej predmetom bolo dielo - budova klinickej a radiačnej onkológie - ožarovne,
ambulantná časť + stacionár, nadstavba, stavebné úpravy. V čl. III. Zmluvy o dielo bol dojednaný čas

zhotovenia diela na 8 mesiacov od prevzatia stanoviska zhotoviteľom. V čl. IV. bola dojednaná cena
diela 685.067,78 Eur s DPH, ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť na základe čiastkových faktúr splatných
do 60 dní od ich doručenia objednávateľovi. Dňa 04.03.2020 uzavreli zmluvné strany dodatok č. 1 k
zmluve o dielo, v ktorom dojednali termín ukončenia diela do 30.06.2020. Žalobca poukázal na čl. IX
ods. 9.4 Zmluvy o dielo upravujúci okolnosti vylučujúce zodpovednosť na účely zmluvy o dielo. Žalobca
dielo dokončil a odovzdal na základe preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce
z 10.12.2020. Listom zo dňa 24.06.2020 žalobca upozornil žalovaného na omeškanie so zhotovením

diela. Ako dôvod omeškania uviedol okolnosť „vis maior“, a to pandémiu ochorenia Covid 19, nakoľko
realizácia diela prebiehala v období pandémie Covid 19 a následne v období plošného vyhlásenia
núdzového stavu na území Slovenskej republiky. Uvedené opatrenia mali zásadný vplyv vzhľadom k
ľudským zdrojom na možnosti plnenia diela v dohodnutom termíne. Núdzový stav vyhlásený vládouSlovenskej republiky trval po celú dobu roka 2020, preto sa žalobca poukazom na čl. IX ods. 9.4 Zmluvy
o dielo nedostal do omeškania s plnením záväzku. Žalobca vystavil faktúru č. 20200310 z 09.10.2020 na
sumu 84.489,31 Eur, ktorej splatnosť nastala 60 dní od doručenia žalovanému, t.j. 12.12.2020 (žalovaný

prevzal faktúru dňa 13.10.2020). Po ukončení diela vystavil žalobca konečnú faktúru č. 20210001 z
19.01.2021 na sumu 90.082,66 Eur, ktorej splatnosť nastala 20.03.2021 (žalovaný faktúru prevzal dňa
19.01.2021). Žalovaný obe faktúry neuhradil.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pohľadávku žalobcu ani sčasti neuznáva.

Potvrdil uzavretie zmluvy o dielo medzi stranami ako aj vykonávanie diela žalobcom. Poukázal na to,
že stavenisko bolo odovzdané žalobcovi dňa 01.10.2019, preto lehota na vykonanie diela 8 mesiacov
uplynula dňa 01.06.2020. Žalovaný taktiež potvrdil uzavretie Dodatku č. 1 k zmluve o dielo dňa
04.03.2020, ktorým došlo k zmene termínu na vykonanie diela do 30.06.2020. K odovzdaniu diela
došlo v januári 2021 (nie v decembri ako tvrdí žalobca). Žalovaný súčasne vyjadril nesúhlas s tvrdením
žalobcu, že omeškanie žalobcu nastalo z dôvodu vis maior. Poukázal na to, že žalobca bol v omeškaní

so zhotovovaním diela oproti dohodnutému harmonogramu skôr ako začala pandémia Covidu 19 a
vládne opatrenia s tým spojené. Vyplýva to aj z oznámenia zo dňa 01.04.2021, ktoré pripojil k žalobe.
Poukázal na to, že dňa 23.04.2020 bola vykonaná obhliadka stavby, pričom sa zistilo, že žalobca bol
už v tom čase v omeškaní so zhotovením diela minimálne o 45 dní. Je to konštatované aj vo výzve
na plnenie z 24.04.2020. Žalobca pritom neoznámil žalovanému vznik okolností vis maior, ktoré by

mali vplyv na jeho záväzok zhotoviť dielo riadne a včas, už vôbec nie z dôvodu ochorenia Covid 19.
Žalovaný už 17.01.2020 e-mailom žiadal žalobcu o účasť na kontrolnom dni na stavbe, nakoľko mal
obavy ohľadne dodržania zmluvného termínu ukončenia stavby. Omeškanie žalobcu je zrejmé aj z e-
mailovej komunikácie zo 16.05.2020 a 20.05.2020. Žalobca informoval žalovaného o existencii údajných
dôvodov vyššej moci až v písomnom upovedomení z 25.06.2020, t.j. 5 dní pred dohodnutým dňom do

ukončenia diela. Podľa žalovaného tak učinil vyslovene účelovo a špekulatívne, aby sa vyhol zmluvným
sankciám spojeným s omeškaním. Vznik okolností vylučujúcich zodpovednosť tak neoznámil žalobca
žalovanému včas. Žalovaný v ďalšom poukázal na to, že omeškanie žalobcu nezapríčinila pandémia
Covidu 19, ale pomery na strane žalobcu. Žiadne z prijatých opatrení nezakazovalo vykonávať stavebné
práce. Žalobca sa mohol zásobiť materiálom potrebným na realizáciu diela vopred. V omeškaní bol

žalobca už pred obdobím pandémie. Tvrdenú povahu vzniknutých komplikácií žalobca nepreukázal a
neprodukoval dôkazy, na základe ktorých by bolo možné tvrdiť, že ochorenie Covid 19 malo vo vzťahu
k jeho činnosti povahu nepredvídateľnej a neprekonateľnej prekážky. Na strane žalobcu neexistovali
dôvody vylučujúce jeho zodpovednosť za omeškanie s dokončením diela.

4. Žalovaný ďalej poukázal na čl. X. bod 10.2 Zmluvy o dielo, v ktorom bola dojednaná zmluvná pokuta
vo výške 0,3 % z ceny diela bez DPH uvedená v čl. IV. bod 4.4 Zmluvy o dielo za každý kalendárny deň
omeškania s odovzdaním diela. Žalovaný vyúčtoval zmluvnú pokutu faktúrou č. 2019121 z 29.03.2021
vo výške 347.671,90 Eur. Žalovaný opakovane vyzýval žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty.

5. V ďalšom žalovaný poukázal na čl. V. bod 5.7 Zmluvy o dielo, v ktorom bolo dojednané zádržné
vo výške 10 % z ceny diela bez DPH t.j. 57.088,98 Eur bez DPH. Zmluvné dôvody na jeho uvoľnenie
uvedené v čl. V. bod 5.7.1. a bod 5.7.2. neboli splnené. S poukazom na uvedené žalovaný žiadal, aby
súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 57.088,98 Eur zamietol ako nedôvodnú a v časti o zaplatenie sumy
117.482,99 Eur žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný ako procesnú obranu v konaní podľa § 147 ods.

2 Civilného sporového poriadku uplatňuje voči žalobcovi časť pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 117.482,99 Eur na započítanie.

6. Žalobca opakovane vo svojom písomnom vyjadrení k odporu poukázal na to, že sa do omeškania
s plnením diela nedostal. Vo februári 2020 boli prijaté prvé preventívne opatrenia, dňa 12.03.2020

bola vyhlásená mimoriadna situácia, dňa 16.03.2020 boli uzavreté školy a začal platiť núdzový stav
až do 14.06.2020, dňa15.03.2020 vláda prijala opatrenia proti koronavírusu (vyhlásenie núdzového
stavu, uzatvorenie obchodov, ...), dňa 01.10.2020 bol znovu vyhlásený núdzový stav, ktorý trval až do
14.05.2021. Všetky tieto obmedzenia mali významný vplyv na mobilitu pracovných síl, dodávateľsko-
odberateľské vzťahy, dodávky tovarov a služieb a obmedzenia v doprave. K okolnostiam vykonávania

diela navrhol žalobca vypočuť svedkov - A. B. a C. D..7. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 347.671,90 Eur, žalobca poukázal na to,
že žalovaný si túto uplatnil voči žalobcovi v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod. sp.
zn. 5Cb/24/2022, takže ide o duplicitné uplatnenie nároku žalovaného.

8. Pokiaľ ide o zádržné, žalobca poukázal na to, že žalobca faktúry po ich prevzatí žalobcovi nevrátil a
ich výšku nespochybňoval, resp. zádržné si neuplatňoval. Žalobca zároveň poukázal na to, že ust. čl. V.
bod 5.7 Zmluvy o dielo sú nejasné. Nie je zrejmé, kedy a z akej faktúry si žalovaný zádržné uplatňuje.

9. Žalovaný v duplike uviedol, že žiadna zo žalobcom tvrdených skutočností nepredstavovala prekážku,
aby žalobca zhotovil dielo riadne a včas. Žiadne z prijatých opatrení nezakazovalo žalobcovi vykonávať
stavebné práce, resp. nevzťahovalo sa na firmy poskytujúce stavebné práce. Na začiatku pandémie
bol minimálny počet nakazených, preto nemožno hovoriť o významných personálnych výpadkoch
pracovníkov a už vôbec nie u žalobcu. Argumentácia žalobcu ohľadne núdzového stavu vyhláseného
01.10.2020 je úplne irelevantná. Žalobca bol povinný prijať opatrenia, ktorými by zabezpečil dostatočnú

zásobu materiálu na realizáciu diela ako aj personálne kapacity. Okolnosti vis maior môžu vylučovať len
zodpovednosť za škodu, nie zodpovednosť za omeškanie s plnením zmluvných povinností žalobcu.

10. Žalovaný súčasne poukázal na konanie vedené na okresnom súde Námestovo pod sp. zn.
7Cb/35/2021, v ktorom si žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu voči svojmu subdodávateľovi.

11. Žalovaný na výzvu súdu uviedol, že námietku započítania aplikuje aj v rozsahu príslušenstva, na
ktoré eventuálne žalobcovi vznikol nárok. Poukázal na to, že dojednaný deň odovzdania diela bol
30.06.2020, pričom žalobca protokolárne odovzdal dielo žalovanému až 19.01.2021, teda omeškanie
s odovzdaním diela trvalo 203 dní. Úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 84.489,31 Eur

od 13.12.2020 do 30.05.2021 predstavuje 3.129,58 Eur a úrok z omeškania zo sumy 8 % ročne zo
sumy 19.082,66 Eur od 21.03.2021 do 30.05.2021 predstavuje 1.401,81 Eur. Žalovaný tak uplatňuje na
započítanie pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 122.003,45 Eur vyúčtovanej za obdobie
od 01.07.2020 do 11.09.2020, t.j. v rozsahu 71,2358 dní.

12.Okresnýsúdvďalšomuviedol,žeprávnyzástupcažalobcunapojednávanídňa23.06.2023poukázal
na 2 príčiny omeškania, v dôsledku ktorých sa žalobca dostal do omeškania s plnením diela, a to 1/
vadu projektovej dokumentácie v časti statiky, čo malo trvať viac ako 3 mesiace a 2/ pandémiu Covid
19, v dôsledku ktorej sa dostal do omeškania subdodávateľ žalobcu. Žalobca súčasne uviedol, že
akceptuje uplatnenie zádržného 5 %, ktoré však malo byť uplatňované z každej faktúry, pričom žalovaný

ho uplatňuje len z posledných dvoch faktúr, ktoré sú predmetom konania. Výšku zmluvnej pokuty označil
žalobca za neprimeranú, ktorá predstavuje viac ako polovicu ceny diela bez DPH. Okolnosti, za ktorých
došlo k omeškaniu s plnením diela pritom nie sú výlučne na strane žalobcu, ale sú sčasti zavinené aj
žalovaným. Žalovaný si zároveň nevyčíslil žiadnu škodu, ktorá by mu vznikla oneskoreným odovzdaním
diela.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 23.06.2023 opakovane zotrval na tom, že žalobca
nemá voči žalovanému vysporiadané všetky zmluvné a finančné povinnosti. Dielo bolo odovzdané až
19.01.2021, pričom žalovaný nemal vedomosť o tom, že by žalobca realizoval dielo prostredníctvom
subdodávateľa. Zotrval na tom, že neboli splnené podmienky pre uvoľnenie zádržného. Uviedol, že

zádržné si žalobca uplatňuje vo vzťahu k poslednej faktúre č. 20210001 vo výške 57.088,98 Eur.

14. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú procesnú obranu žalovaného
zadržať sumu 28.544,49 Eur titulom zádržného v zmysle uvedeného článku (V. bod 5.7.1 zmluvy
o dielo), nakoľko v tejto časti súd považoval dojednanie práva objednávateľa na zádržné ako neplatné

z dôvodu jeho neurčitosti, keďže nie je zrejmé či podmienky pre uvoľnenie zádržného súd dojednané
kumulatívne alebo alternatívne, nakoľko je použité slovné spojenie a/alebo. Ako dôvodnú však okresný
súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v práve zadržať sumu 28.544,49 Eur titulom
zádržného dojednaného v čl. V. bod 5.7.2 zmluvy o dielo, nakoľko nie je sporné, že podmienky pre
uvoľnenie tejto časti zádržného (uplynutie 60 kalendárnych dní od uplynutia záručnej doby na dielo v

zmysle čl. VIII. bod 8.5 zmluvy o dielo) doposiaľ nenastali. Z uvedeného dôvodu v časti o zaplatenie
sumy 28.544,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 21.03.2021 do
zaplatenia súd žalobu zamietol s poukazom na dôvodne uplatnený nárok žalovaného na zádržné.15. V ďalšom súd vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok ako dôvodný, teda v časti sumy 146.027,48 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 84.489,31 Eur od 13.12.2020 do zaplatenia a zo
sumy 61.538,17 Eur (po odpočítaní zádržného vo výške 28.544,49 Eur) od 21.03.2021 do zaplatenia,

a to titulom nároku na zaplatenie ceny diela na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami dňa
20.08.2019.

16. Pokiaľ žalovaný ako prostriedok procesnej obrany uplatnil hmotnoprávnu námietku započítania
kompenzabilnej pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v čl. X. bod 10.2 zmluvy o dielo,

okresný súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že v článku X. bod 10.2 zmluvy o dielo došlo
medzi stranami k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty pre prípad odovzdania diela zhotoviteľom po
dojednanom termíne v sadzbe 0,3 % ceny za dielo bez DPH uvedenej v čl. IV. bod 4.4 zmluvy o dielo
za každý kalendárny deň omeškania.

17. V ďalšom okresný súd poukázal na to, že podľa ust. § 300 Obchodného zákonníka platí, že

okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Ide však o
dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka, od ktorého sa strany odchýlili v čl. IX bod 9.3 zmluvy
o dielo, v ktorom dojednali, že žiadna zmluvná strana nebude zodpovedať druhej zmluvnej strane za
nesplnenie alebo omeškanie s plnením svojho zmluvného záväzku, ak takéto neplnenie bude vychádzať
z okolností vylučujúcich zodpovednosť. Uvedené sa vzťahuje aj na zmluvné pokuty, ktoré nebudú v

prípade okolností vylučujúcich zodpovednosť žiadnou zo zmluvných strán uplatňované. Predpokladom
uplatnenia tohto zmluvného dojednania tak, ako to vyplýva z čl. IX bod 9.3 zmluvy o dielo je, že
druhá strana (t.j. žalovaný) bol písomne oboznámený o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť a
predpokladanej dobe ich trvania postihnutou zmluvnou stranou, t.j. žalobcom, akonáhle sa o nich
žalobca dozvedel. Dôkazné bremeno v danom smere znášal žalobca.

18.Okresnýsúdkonštatoval,žežalobcavpriebehukonaniauvádzal,žedôvodomeškaniasodovzdaním
diela zavinila okolnosť vis maior, konkrétne pandémia ochorenia Covid 19, pričom prijaté opatrenia
mali zásadný vplyv vzhľadom k ľudským zdrojom na možnosti plnenia diela v dohodnutom termíne.
Okresný súd uviedol, že nevylučuje, že pandémia ochorenia Covid 19 môže byť okolnosťou vis maior

vylučujúcou omeškanie s plnením záväzku, avšak tvrdené okolnosti vis maior spočívajúce v pandémii
ochorenia Covid 19 boli žalobcom uvádzané v priebehu konania len vo všeobecnej, nekonkrétnej
rovine, bez väzby na konkrétne skutočnosti ovplyvňujúce plnenie jeho povinností zo zmluvy o dielo,
pričomvykonávaniestavebnýchprácneboloopatreniamisúvisiacimispandémiouCovid19obmedzené,
resp. zakázané. Pokiaľ by aj pandémia mala vplyv na personálne možnosti, takéto konkrétne skutkové

tvrdenia neboli zo strany žalobcu v priebehu konania produkované. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť
žalobcu za omeškanie s vykonaním diela žalobca oznámil žalovanému až listom z 24.06.2020, t.j.
6 dní pred dojednaným termínom odovzdania diela, teda nešlo o oznámenie uskutočnené žalobcom
včas v súlade so zmluvným dojednaním čl. IX bod 9.3 zmluvy o dielo. Okresný súd poukázal súčasne
na to, že aj z upovedomenia zo dňa 24.06.2020 vyplýva, že žalobca poukazuje na situáciu, ktorá

nastala už v marci 2020, pričom zároveň v tomto oznámení žalobca uvádza, že v súčasnej dobe po
zrušení krízových opatrení sa postup prác a dodávok dostal do normálu, avšak konštatoval 7-týždňové
omeškanie s termínom celkového dokončenia prác, čo znamenalo ukončenie diela v polovici augusta
2020. Okresný súd tak poukázal na to, že okrem toho, že tvrdené liberačné dôvody neboli žalobcom
preukázané, žalovaný nebol žalobcom súčasne oboznámený o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť

a predpokladanej dobe ich trvania, akonáhle sa o nich žalobca dozvedel, t.j. včas. Z uvedeného dôvodu
sa žalobca vo vzťahu k žalovanému uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v čl.
X. bod 10.2 zmluvy o dielo nemôže dovolávať okolností vylučujúcich zodpovednosť v zmysle čl. IX. bod
9.3 zmluvy o dielo. Na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že v preberacom protokole je
uvedený ako dôvod nedodržania lehôt „upovedomenie o vyššej moci z 24.06.2020“.

19. V ďalšom okresný súd uviedol, že právny zástupca žalobcu až na pojednávaní dňa 23.06.2023
poukázal na dve príčiny omeškania, a to jednak 1/ na pandémiu Covid 19 a 2/ na vadu projektovej
dokumentácie v časti statiky. Pokiaľ ide o vadu projektovej dokumentácie v časti statiky, okresný súd
uviedol, že ide o prostriedok procesnej obrany žalobcu, ktorý bol prvýkrát uplatnený až na pojednávaní

23.06.2023, pričom žalobca mohol v súlade s ust. § 153 CSP tento prostriedok procesnej obrany uplatniť
už skôr. Zároveň sa konateľ žalobcu na pojednávaní nevedel vyjadriť k tomu, kedy sa zistilo, že projekt
bol nevyhovujúci. Samotná táto skutočnosť - tvrdená vada projektovej dokumentácie v časti statiky
však nepredstavuje okolnosť vis maior v zmysle čl. IX bod 9.3 a 9.4 zmluvy o dielo. Mohlo by ísť otvrdenierelevantnélenzhľadiskaust.§365ods.4Obchodnéhozákonníka,vzmyslektoréhoomeškanie
dlžníka vylučuje len omeškanie veriteľa. Uvedené tvrdenie žalobcu však ostalo v rovine nepreukázaného
tvrdenia a súčasne žalobca netvrdil konkrétne časové súvislosti, v ktorých by uvedené malo brániť

žalobcovi v realizácii diela. Okresný súd poukázal na to, že uvedené dôvody boli zrejme predmetom
žiadosti žalobcu o predĺženie termínu ukončenia stavby zo 06.02.2020, v ktorej bolo konštatované,
že vypracovanie realizačnej dokumentácie je časovo náročné, čo má za následok predĺženie celkovej
výstavby realizácie diela o 4 až 6 týždňov. V danej súvislosti okresný súd poukázal na uzatvorený
Dodatok č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 04.03.2020, ktorým bol termín ukončenia diela posunutý do

30.06.2020.

20. K námietke právneho zástupcu žalobcu, ktorý poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu
Námestovopodsp.zn.7Cb/35/2021,vktoromkonajúcisúduznal,žeomeškaniesubdodávateľažalobcu
bolospôsobenézdôvodovvismaior, okresnýsúduviedol,žetotorozhodnutienemázáväznosťanivplyv
na rozhodnutie v prejednávanej veci, v ktorej súd posudzuje skutkovú a dôkaznú situáciu samostatne

vo väzbe na stranami uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, obsah
zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu a zároveň na vykonané dôkazy . V nadväznosti
na uvedené okresný súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalobca nepreukázal existenciu
okolností vylučujúcich jeho zodpovednosť za omeškanie s vykonaním diela a ani nepreukázal, že by
takéto okolnosti oznámil žalovanému včas. Navyše, okresný súd dôvodil, že realizácia diela žalobcu

prostredníctvom subdodávateľa SVL – STAV, s.r.o. nevyplýva z obsahu písomne uzatvorenej zmluvy o
dielo, kedy príloha č. 4 zmluvy o dielo takéhoto subdodávateľa neuvádza, čo je porušením zmluvy o
dielo zo strany zhotoviteľa v zmysle čl. 6.22 zmluvy o dielo.

21. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ aj žalobca v oznámení z 01.04.2021 poukazoval na skutočnosti

odôvodňujúceodovzdaniedielazhotoviteľompotermíne,takaniztohtooznámenianevyplývaexistencia
tvrdených okolností vis maior spočívajúcich v pandémii ochorenia Covid 19, nakoľko skutočnosti
uvedené pod bodom 1 neboli ovplyvnené pandémiou ochorenia Covid 19 a skutočnosti uvedené pod
bodmi 2, 3 a 4 nastali až po termíne ukončenia diela 30.06.2020.

22. Súd vyhodnotil ako dôvodnú a existentnú kompenzabilnú pohľadávku žalovaného na zaplatenie
zmluvnej pokuty dojednanej v čl. X. bod 10.2 zmluvy o dielo vo výške 0,3 % z ceny za dielo bez
DPH za každý kalendárny deň omeškania, t.j. 1.712,67 Eur denne od 01.07.2020 do 10.12.2020, t.j. v
trvaní 163 kalendárnych dní, celkom vo výške 279.165,21 Eur. Vykonaným dokazovaním nemal okresný
súd za preukázané, že k odovzdaniu diela došlo až 19.01.2021, nakoľko to nevyplýva ani z obsahu

preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce, pričom na uvedené tvrdenie žalovaný
neoznačil ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Súd tak vychádzal z toho, že k odovzdaniu a prevzatiu
diela došlo až 10.12.2020, čo je deň začatia preberacieho konania v zmysle preberacieho protokolu. V
zmysle nesporných tvrdení žalovaného bola faktúra č. 2019121 z 29.03.2021 doručená žalobcovi dňa
01.04.2021anárokžalovanéhonazmluvnúpokutusastalsplatnýmdňa31.05.2021,kuktorémudátumu

došlo k stretu pohľadávok žalobcu a žalovaného a k ich zániku v rozsahu, v ktorom sa tieto pohľadávky
kryjú, t.j. v rozsahu nesporného a dôvodného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 146.027,48 Eur s
úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 84.489,31 Eur od 13.12.2020 do 31.05.2021 v sume 3.129,58
Eur a zo sumy 61.538,17 Eur od 21.03.2021 do 31.05.2021 v sume 957,64 Eur, t.j. spolu 150.114,70
Eur. Prejav smerujúci k započítaniu bol súčasťou procesnej obrany žalovaného, ktorá bola uplatnená už

v odpore proti platobnému rozkazu, teda účinnosť voči žalobcovi nastala doručením odporu právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 06.07.2020 v spojení s doplnením hmotnoprávnej námietky písomným podaním
z 20.03.2023, ktorého účinnosť voči žalobcovi nastala jeho doručením právnemu zástupcovi žalobcu
dňa 29.03.2023.

23. K námietkam žalobcu ohľadne neprimeranosti zmluvnej pokuty s odôvodnením, že táto predstavuje
viac ako polovicu ceny diela bez DPH, ako aj s poukazom na okolnosti, za ktorých došlo k omeškaniu
s plnením diela, ktoré boli sčasti zavinené aj žalovaným, okresný súd poukázal na to, že žalobca
neuviedol žiadne iné skutkové tvrdenia odôvodňujúce neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty a neuviedol
ani skutkové tvrdenia ku kritériám, ktoré by súd oprávňovali využiť moderačného právo podľa ust. §

301 Obchodného zákonníka. Okresný súd nepovažoval výšku zmluvnej pokuty 0,3 % z ceny za dielo
bez DPH za každý kalendárny deň omeškania za neprimeranú aj s poukazom na závery vyplývajúce z
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2019 sp. zn. 3Obdo/11/2019, v zmysle
ktorého je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinností druhou zmluvnoustranou, pričom celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom,
pre ktoré môže súd postupom podľa § 301 Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu znížiť. Skutkové
tvrdenia vo vzťahu k neprimeranosti zmluvnej pokuty okrem jej celkovej výšky presahujúcej viac ako

polovicu ceny diela bez DPH neboli žalobcom v konaní tvrdené. Rovnako za irelevantné považoval súd
tvrdenia žalobcu, že žalovaný nevyčíslil žiadnu škodu, ktorá by mu vznikla oneskoreným odovzdaním
diela, nakoľko nárok na zmluvnú pokutu nie je viazaný na vznik škody. S poukazom na uvedené okresný
súd konštatoval, že nebol dôvod pristúpiť zo strany súdu k moderácii žalovaným uplatnenej zmluvnej
pokuty.

24. Pre úplnosť okresný súd záverom uviedol, že žalovanému v uplatnení procesnej obrany nebránila
ani tá skutočnosť, že jeho pohľadávka je predmetom samostatného konania vedeného na Okresnom
súde Námestovo pod sp. zn. 5Cb/24/2022, nakoľko nie je vylúčené, aby pohľadávka, ktorá je predmetom
samostatného civilného sporového konania, bola zároveň uplatnená v inom konaní medzi totožnými
subjektami ako súčasť procesnej obrany vo forme hmotnoprávnej námietky. Takémuto procesnému

postupu nebráni žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku, nejde o prípad litispendencie a ani
nemožno hovoriť o prípade res iudicata.

25. S poukazom na uvedené okresný súd vzhľadom na dôvodne vznesenú hmotnoprávnu námietku
žalovaného voči nároku žalobcu, žalobu aj v tejto časti zamietol.

26. Záverom okresný súd konštatoval, že nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci vykonať
výsluch svedkov E. A. B. a C. D. (na návrh žalobcu) k neurčito formulovaným skutočnostiam (okolnosti
vykonávania diela), keď žalobca v skutkovej rovine dostatočne určito nevymedzil, aký konkrétny dopad
mala mať pandémia Covid 19 na splnenie jeho povinnosti vykonať dielo v dojednanom termíne. Okresný

súd taktiež nepovažoval za potrebné vyzývať žalovaného na predloženie potvrdenia o dodaní doplnenia
projektovej dokumentácie k statike, nakoľko nešlo o skutočnosť, ktorá by mala charakter okolností vis
maiorvovzťahukomeškaniužalobcusozhotovenímdiela.Okresnýsúdkonštatoval,žestavebnýdenník
preukazujúci priebeh prác žalobca napriek vyjadreniu právneho zástupcu na pojednávaní nepredložil.
Okresný súd taktiež nevykonal dokazovanie výsluchmi svedkov F. G. a E. H. A. (na návrh žalovaného)

k neurčito formulovaným skutočnostiam (pomery na stavbe, proces zhotovovania diela).

27. O trovách konania okresný súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal
žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % voči žalobcovi.

28. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, a to z
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, 365 ods. 1 písm. e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, 365 ods. 1 písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

29. Žalobca namietal, že na pojednávaní dňa 23.06.2023 navrhol vykonanie dôkazov, a to výsluch
svedkov, resp. doloženie listín, ktorými by preukázal svoje tvrdenie vyvracajúce obranu žalovaného.

Poukázal na to, že súd prvej inštancie v bode 33 odôvodnenia rozsudku konštatoval, že pohľadávky
žalobcu voči žalovanému sú oprávnené, a to najmenej v sume 146.027,48 Eur spolu s úrokom z
omeškania v celkovej sume 150.114,70 Eur.

30. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že celé dielo od počiatku pre žalobcu zhotovila v poddodávke

spoločnosť SLV STAV, s.r.o. na základe zmluvy o dielo č. 017/1/2019/10. V danom smere žalobca
poukázal na to, že pred Okresným súdom Námestovo bolo vedené konanie pod sp. zn. 7Cb/35/2021, na
základe žaloby žalobcu SLV STAV, s.r.o., v ktorom vystupoval žalobca ako žalovaný, pričom jeho obrana
v tomto konaní spočívala tiež v započítacej námietke voči vyúčtovanej zmluvnej pokute, ktorú vyúčtoval
OMOSS spol. s r.o. spoločnosti SLV STAV, s.r.o. za omeškanie s vyhotovením diela. V tomto konaní

súd žalobe žalobcu SLV STAV, s.r.o. vyhovel a neuznal započítaciu námietku OMOSS-u spočívajúcu v
zmluvnej pokute za omeškanie dodávateľa stavby s termínom odovzdania diela. Súd v danom konaní
konštatoval, že k omeškaniu došlo v dôsledku udalosti „vis maior“, a to v dôsledku pandémie Covid 19 s
prihliadnutím na zmluvné ustanovenia čl. IX Zmluvy o dielo, kde si strany dojednali okolnosti vylučujúcezodpovednosť, konkrétne bod 9.2 až bod 9.5 Zmluvy o dielo. Krajský súd v Žiline toto rozhodnutie
okresného súdu svojím rozsudkom sp. zn. 13Cob/8/2023 zo dňa 28.06.2023 potvrdil. Žalobca poukázal
na to, že vyššie uvedené rozhodnutia súdov prejudikujú aj neoprávnenosť obrany žalovaného v tomto

konaní, pretože sa jedná o tie isté skutkové a právne skutočnosti ako v konaní pred Okresným súdom
Námestovo pod sp. zn. 7Cb/35/2021. Vzhľadom k tomu, že existujú dve protirečiace rozhodnutia súdov
na tú istú vec, žalobca poukázal na to, že to spôsobuje právnu neistotu.

31. V ďalšom žalobca konštatoval, že sa nestotožňuje s odôvodnením rozsudku uvedeným pod bodom

38 rozhodnutia s poukazom na to, že obe veci, teda tak toto konanie ako aj konanie vedené na
Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7Cb/35/2021, skutkovo a právne súvisia. Žalobca namietal,
že prvoinštančný súd žiadne dôkazy v tejto veci nevykonal, hoci žalobca ich vykonanie navrhol. Hoci
okresný súd na pojednávaní dňa 07.11.2023 (poznámka - zrejme správne malo byť dňa 23.06.2023)
konštatoval, že si zabezpečí fotokópiu žaloby vo veci 7Cb/31/2021 z Okresného súdu Námestovo a
včas oznámi stranám či pristúpi k vykonaniu navrhnutých dôkazov, súd toto stranám neoznámil a až na

ďalšom pojednávaní dňa 07.11.2023 oznámil, že žiadne dôkazy nevykoná, a to bez odôvodnenia svojho
rozhodnutia. Žalobca má za to, že nevykonaním navrhnutých dôkazov súd znemožnil žalobcovi, aby
uplatňoval svoje procesné práva, a preto v tom vidí odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) , a § 365
ods. 1 písm. e) CSP s poukazom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

32. V ďalšom žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí aj nedostatkom riadneho a
zrozumiteľného odôvodnenia, keď z jeho odôvodnenia nie je možné presvedčivo zistiť ako súd dospel
k svojim záverom, že žalobu žalobcu zamietol a uznal kompenzačný nárok žalovaného z vyúčtovanej
zmluvnej pokuty za dôvodný. Opakovane poukázal na to, že súdy oboch stupňov v konaní vedenom

na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7Cb/35/2021 akceptovali obranu spoločnosti SLV STAV,
s.r.o., že k omeškaniu so zhotovením diela došlo z dôvodu okolnosti vis maior. V danom smere žalobca
poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7Cb/35/2021, a to konkrétne
na bod 10 odôvodnenia.

33. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

34. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s argumentáciou žalobcu a plne sa
stotožnil s právnym názorom vysloveným v bode 38 napadnutého rozsudku.

35. Žalovaný zdôraznil, že ak aj Okresný súd Námestovo v konaní, na ktoré žalobca odkazuje
konštatoval, že jeho subdodávateľ sa dostal do omeškania s vykonaním diela z dôvodu okolností
vylučujúcich zodpovednosť, teda pandemických opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia Covid-19,
nemá táto skutočnosť žiadny vplyv na vylúčenie zodpovednosti žalobcu za omeškanie s odovzdaním

diela voči nim. Žalovaný argumentoval poukázaním na ust. § 538 Obchodného zákonníka a bod 6.22
Zmluvy o dielo, ktoré výslovne zakotvujú, že zodpovednosť žalobcu a tiež nárok žalovaného na zmluvnú
pokutu nie je dotknutá žiadnymi okolnosťami na strane subdodávateľov alebo dodávateľov žalobcu.
Skutočnosť, že subdodávateľ nebol vo vzťahu k žalobcovi schopný riadne a včas plniť, teda sa dostal do
omeškania s odovzdaním diela neznamená, že k omeškaniu žalobcu s odovzdaním diela voči nim došlo

z rovnakých dôvodov. Je neprípustné, aby súd pri posudzovaní zodpovednosti žalobcu za omeškanie s
odovzdaním diela vychádzal zo skutkových tvrdení strán sporu produkovaných v inom súdnom konaní,
ktoré sa ich nijakým spôsobom netýka. Naviac v prípade, keď žalobca bol v omeškaní prác skôr, ako
pandémia spojená s ochorením Covid-19, a vládne opatrenia s tým spojené, vôbec začali.

36. Žalovaný upozornil, že so subdodávateľom žalobcu nebol v žiadnom právnom vzťahu, preto je
neudržateľné, aby sa o zodpovednosti žalobcu za omeškanie s odovzdaním diela rozhodovalo na
základe rozhodnutia v inom konaní vedenom s jeho subdodávateľom, ktorý sa dostal do omeškania vo
vzťahu k žalobcovi. Poukázal pritom na to, že žalobca v tomto konaní nijakým spôsobom nepreukázal,
že by na jeho strane v súvislosti s omeškaním odovzdania diela existovali okolnosti vis maior.

37. Žalovaný konštatoval, že žalobca sám zodpovedá za svojho subdodávateľa a pokiaľ jeho
subdodávateľ nebol schopný plniť, mal vybrať takého, ktorý by vedel plniť riadne a včas. Žalovaný pritom
poukázal na to, že žalobca mu písomne neoznámil zmenu alebo doplnenie subdodávateľa postupomdohodnutým v bode 6.22 Zmluvy o dielo. Ani na základe zápisov v stavebnom denníku nefiguruje
predmetná spoločnosť ako subdodávateľ žalobcu, a preto okrem podstatného porušenia samotnej
zmluvy o dielo ide aj o porušenie ustanovení príslušných právnych predpisov na úseku verejného

obstarávania.

38. Žalovaný namietal, že pokiaľ žalobca v tomto konaní tvrdí, že omeškanie bolo spôsobené
okolnosťami vis maior, potom nebol daný dôvod na to, aby sám postupoval voči svojmu subdodávateľovi
tým spôsobom, že si voči nemu uplatňoval sankcie za omeškanie so zhotovením diela. Tým, že si sám

uplatnilvočisvojmusubdodávateľovipokutu,potvrdil,žekomeškaniudošloaženiesúdanéokolnostivis
maior. Uvedenú protirečivosť a účelovosť argumentácie žalobcu potvrdzuje aj Okresný súd Námestovo
v rozsudku sp. zn. 7Cb/35/2021 v bode 10 odôvodnenia.

39. Žalovaný preto záverom uviedol, že sa pridržiava tvrdenia, že žalobca bol v omeškaní so zhotovením
a odovzdaním diela, a toto omeškanie nemožno ospravedlňovať pandémiou a ani okolnosťami na

strane subdodávateľa žalobcu. Zodpovednosť žalobcu za omeškanie s odovzdaním diela nemôže
vylučovať ani rozhodnutie v konaní vedenom s jeho subdodávateľom, keďže súd ustálil, že žalobca
nijakým spôsobom nepreukázal existenciu okolností vylučujúcich jeho zodpovednosť. Žalovaný súčasne
podotkol, že okolnosti vis maior môžu vylučovať len zodpovednosť za škodu, nie zodpovednosť za
omeškanie s plnením zmluvných povinností žalobcu.

40. Vzhľadom na uvedené, žalovaný navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 387 CSP napadnutý
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

41. Žalobca v odvolacej replike a žalovaný v odvolacej duplike zotrvali na svojej argumentácii.

42. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací

súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 17. júna
2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

43. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:

44. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 20.08.2019 Zmluvu o dielo č. 017/1/2019/10, ktorej predmetom
bolo dielo – Budova klinickej a radiačnej onkológie – ožarovne, ambulantná časť – stacionár, nadstavba,
stavebné úpravy. V čl. III Zmluvy o dielo bol dojednaný čas zhotovenia diela na 8 mesiacov od prevzatia

stanoviska zhotoviteľom. V čl. IV. bola dojednaná cena diela vo výške 685.067,78 Eur s DPH.

45. Dňa 04.03.2020 zmluvné strany uzavreli Dodatok č. 1 k zmluve o dielo, v ktorom zmluvné strany
dojednali termín ukončenia diela do 30.06.2020.

46. Upovedomením zo dňa 25.06.2020 upovedomil žalobca žalovaného o tom, že v súvislosti so
šírením prenosného infekčného ochorenia Covid-19 vláda ako aj ostatné štátne orgány nariadili viaceré
krízové opatrenia, ktoré úplne ochromili dodávku tovaru, služieb, materiálu ako aj mobilitu pracovnej
sily a celkové pracovné možnosti obyvateľov. Z uvedeného dôvodu sa spoločnosť žalovaného dostala
do omeškania s vykonávaním diela, preto konštatoval sedemtýždňové omeškanie spôsobené vyššou

mocou.

47. Faktúrou č. 20200310 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu vo výške 84.489,31 Eur so splatnosťou
09.12.2020 z titulu odmeny za stavebné práce zo zmluvy o dielo č. 017/1/2019/10.

48. Faktúrou č. 20210001 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu vo výške 90.082,66 Eur so splatnosťou
20.03.2021 z titulu odmeny za stavebné práce zo zmluvy o dielo č. 017/1/2019/10.49. Faktúrou č. 2019121 vyúčtoval žalovaný žalobcovi zmluvnú pokutu v súlade s čl. X zmluvy o dielo
vo výške 0,3 % z ceny za dielo vo výške 347.671,90 Eur so splatnosťou 14 dní.

50. Žalovaný v konaní nerozporoval nárok žalobcu na úhradu odmeny za vykonané dielo, ani ich
výšku, avšak bránil sa tým, že sčasti nemá žalobca nárok na zaplatenie odmeny z dôvodu uplatneného
zádržného v súlade s čl. V. bodom 5.7 zmluvy o dielo vo výške 57.088,98 Eur vo vzťahu k poslednej
žalobcom vystavenej faktúre č. 20210001. Žalovaný taktiež uplatnil hmotnoprávnu námietku ako
prostriedok procesnej obrany na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v čl. X. bod 10.2 zmluvy o dielo

za 203 dní omeškania žalobcu s odovzdaním diela od 01.07.2020 do 19.01.2021 vyčíslenej za jeden deň
omeškania sumou 1.712,67 Eur, ktorú si uplatnil u žalobcu faktúrou č. 2019121 z 29.03.2021 doručenou
žalobcovi dňa 01.04.2021. Žalobca sa v konaní bránil, že žalovaný nemá nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty vzhľadom na liberačné dôvody, ktoré mal súd zobrať do úvahy s poukazom na čl. IX. bod 9.3
zmluvy o dielo a 9.4 zmluvy o dielo, podľa ktorého sa za okolnosti vylučujúce zodpovednosť považuje
aj epidémia (Covid 19).

51. Odvolací súd v úvode konštatuje, že aj keď odvolateľ v odvolaní napádal rozhodnutie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu, k záverom súdu prvej inštancie ohľadne zádržného, ktoré súd prvej inštancie
vyhodnotil v rozsahu námietky žalovaného (vo výške 28.544,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne z tejto sumy od 21.03.2021 do zaplatenia) ako dôvodnú, neuviedol žalobca žiadne

odvolacie námietky a argumentáciu, preto odvolaciemu súdu neumožnil v tejto časti prieskum súdneho
rozhodnutia. Odvolací súd preto konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil ako
vecne správne.

52. Predmetom odvolania tak zostala časť odvolateľom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie

v rozsahu nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške kompenzačnej námietky
146.027,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 84.489,31 Eur od 13.12.2020
do zaplatenia a zo sumy 61.538,17 Eur od 21.03.2021 do zaplatenia, v ktorej časti súd prvej inštancie
žalobu zamietol s odôvodnením, že uznal za dôvodnú kompenzačnú námietku žalovaného vo výške
účtovanej zmluvnej pokuty.

53. Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na
povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

54. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje

prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

55. Podľa čl. IX. bod 9.3 zmluvy o dielo, žiadna zmluvná strana nebude zodpovedať druhej zmluvnej

strane za nesplnenie alebo omeškanie s plnením svojho zmluvného záväzku, ak takéto nesplnenie
bude vychádzať z okolností vylučujúcich zodpovednosť; uvedené sa vzťahuje aj na zmluvné pokuty,
ktoré v prípade okolností vylučujúcich zodpovednosť nebudú žiadnou zo zmluvných strán uplatňované.
Ustanovenie prvej vety tohto bodu sa uplatňuje za predpokladu, že druhá zmluvná strana bola písomne
oboznámená o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť a predpokladanej dobe ich trvania postihnutou

zmluvnou stranou, akonáhle sa o nich táto dozvedela.

56. Podľa čl. IX. bod 9.4 zmluvy o dielo, na účely tejto zmluvy sa za okolnosti vylučujúce zodpovednosť
považujú okolnosti nezávislé od vôle zmluvných strán ktoré jej bránia v riadnom splnení ich povinností
ako sú napr. štrajk, epidémia, požiar, prírodná katastrofa, mobilizácia, vojna, povstanie, zabavenie

alebo embargo produktov objektívne potrebných na plnenie predmetu zmluvy. Okolnosti vylučujúce
zodpovednosť vymedzuje aj § 374 Obchodného zákonníka.

57. Nosnou odvolacou argumentáciou žalobcu bola najmä jeho námietka, že na Okresnom súde
Námestovo bolo vedené konanie pod sp. zn. 7Cb/35/2021 na základe žaloby žalobcu SLV STAV,

s.r.o., kde si uvedená spoločnosť ako zhotoviteľ stavby (subdodávateľ žalobcu) uplatňoval odmenu z
rovnakej zmluvy o dielo voči spoločnosti OMOSS spol. s r.o. ako žalovanému na identických skutkových
aj právnych základoch, pričom obrana žalovaného (OMOSS spol. s r.o.) spočívala tiež v započítacej
námietke v rozsahu vyúčtovanej zmluvnej pokuty za omeškanie s vyhotovením diela subdodávateľa.V uvedenom konaní však okresný súd neuznal započítaciu námietku OMOSS-u spočívajúcu vo
vyúčtovanej zmluvnej pokute za omeškanie dodávateľa stavby s termínom odovzdania diela, nakoľko
mal za preukázané, že k omeškaniu došlo v dôsledku udalosti „vis maior“ v dôsledku pandémie Covid

19 s prihliadnutím na dojednané zmluvné ustanovenia v čl. IX zmluvy o dielo, kde si strany dojednali
okolnosti vylučujúce zodpovednosť (bod 9.2 až bod 9.5 zmluvy o dielo). Krajský súd v Žiline svojim
rozsudkom sp. zn. 13Cob/8/2023 zo dňa 28.06.2023 rozsudok Okresného súdu Námestovo potvrdil.
Odvolateľ tak argumentoval, že existujú dve protirečiace rozhodnutia súdov na tú istú vec, čo podľa
názoru žalobcu spôsobuje právnu neistotu. Z uvedeného dôvodu sa nemohol stotožniť s odôvodnením

rozsudku v prejednávanej veci a závermi uvedenými pod bodom 38, keďže má za to, že obe veci
skutkovo aj právne súvisia.

58. Odvolací súd k uvedenej odvolacej argumentácii žalobcu uvádza, že táto nie je dôvodná. Okresný
súd v bode 35 odôvodnenia rozhodnutia správne konštatoval, že hoci z ust. § 300 Obchodného
zákonníka vyplýva, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú

pokutu, ide o dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka, od ktorého sa strany sporu odchýlili,
keď si v článku IX. bod 9. 3 zmluvy o dielo dojednali, že žiadna zmluvná strana nebude zodpovedať
druhej zmluvnej strane za nesplnenie alebo omeškanie s plnením svojho zmluvného záväzku, ak takéto
neplnenie bude vychádzať z okolností vylučujúcich zodpovednosť. Uvedené ustanovenie aplikovali
nielen na náhradu škody, ale aj na zmluvné pokuty, ktoré nemali byť žiadnou zo zmluvných strán

uplatňované v prípade existencie okolností vylučujúcich zodpovednosť. Následne správne okresný súd
konštatoval, že v čl. IX bod 9.3 zmluvy o dielo bol dojednaný predpoklad uplatnenia tohto zmluvného
dojednania, a to, že druhá zmluvná strana (žalovaný) musel byť žalobcom písomne oboznámený o
okolnostiachvylučujúcichzodpovednosť,akoajopredpokladanejdobeichtrvaniapostihnutouzmluvnou
stranou (žalobcom), a to v lehote „akonáhle sa o nich táto dozvedela“. Okresný súd správne poukázal

na to, že v danom smere ležalo dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu tohto zmluvného dojednania
na žalobcovi. Žalobca v súdnom konaní produkoval na preukázanie tejto podmienky list „Upovedomenie
o vyššej moci“ zo dňa 25.06.2020, ktorý bol zaslaný žalovanému len 6 dní pred dojednaným termínom
odovzdania diela. Okresný súd správne konštatoval, že v danom prípade nebola naplnená podmienka
včasnosti uplatnenia tohto oznámenia, tak ako to vyžadovalo ust. čl. IX bod 9.3 zmluvy o dielo, keďže

žalobca poukazoval v tomto upovedomení na situáciu, ktorá nastala už v marci 2020, pričom súčasne
konštatoval, „že po zrušení krízových opatrení sa postup prác a dodávok dostal do normálu“, avšak ku
dňu 25.06.2020 konštatoval „sedemtýždňové omeškanie s termínom celkového dokončenia prác“.

59. Okresný súd v bode 36 svojho rozhodnutia správne preto uzavrel, že žalobca v danom prípade

nesplnil jednu zo základných podmienok dojednaných medzi zmluvnými stranami pre prípad vzniku
okolností vylučujúcich zodpovednosť za omeškanie (v danom prípade pandémie), keď vznik týchto
okolností neoznámil písomne druhej zmluvnej strane (žalovanému) v dojednanej lehote „akonáhle sa o
nich dozvedel“. Aj keď táto lehota presne neohraničuje časové rozmedzie, v ktorom bol povinný žalobca
zaslať písomné oznámenie druhej zmluvnej strane, zo slovného spojenia „akonáhle sa dozvedel“

vyplýva, že ide o lehotu obdobnú lehote „ihneď, či „bez zbytočného odkladu“, ktorou je obvykle
považovaná lehota niekoľkých dní (nie týždňov, či mesiacov). V danom prípade je preto potrebné
konštatovať, že pokiaľ žalobca poukazoval na situáciu, ktorá mala nastať už v marci 2020, a k dátumu
25.06.2020 poukazoval na 7-týždňové omeškanie s termínom celkového dokončenia prác, mal takéto
oznámenie žalovanému zasielať v období mesiaca marec - apríl 2020, a nie 6 dní pred ukončením lehoty

odovzdania diela. Uplatnenie takéhoto oznámenia preto nemožno považovať za včasné.

60. Správne sú preto závery súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný nebol žalobcom oboznámený o
okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť a predpokladanej dobe ich trvania, akonáhle sa o nich žalobca
dozvedel, t.j. včas, a preto sa žalobca nemôže dovolávať okolností vylučujúcich zodpovednosť v zmysle

dojednania článku IX. bod 9.3 zmluvy o dielo. Už samotná táto skutočnosť znamená, že v danom prípade
niejemožnéaplikovaťokolnostivylučujúcezodpovednosť,keďžetietoneboliuplatnenézodpovedajúcim
spôsobom (včas).

61. Pokiaľ sa žalobca dovolával prijatia rovnakých skutkových aj právnych záverov, ako v konaní

vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7Cb/35/2021, v ktorom okresný súd uzavrel,
že omeškanie subdodávateľa žalobcu bolo spôsobené z dôvodov vis maior, a preto neuznal nárok
žalobcu (v tom konaní v pozícii žalovaného) na zaplatenie zmluvnej pokuty účtovanej za omeškanie,
okresný súd v bode 38 svojho rozhodnutia správne konštatoval, že aj keď obidve súdne konania spolusúvisia (nakoľko ide o zhotovovanie toho istého diela), ktoré žalobca v tomto konaní vykonával pre
žalovaného a v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo subdodávateľ (spoločnosť SVL-STAV
s.r.o.) ako žalobca vykonával subdodávateľsky toto dielo pre žalobcu (OMOSS s.r.o.), úspech strany

sporu v konaní nie je závislý len na okolnostiach prejednávanej veci, avšak aj na produkovanej procesnej
obrane. Odvolací súd dodáva, že v súlade s ust. § 149 CSP sa za prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany považujú najmä skutkové tvrdenia strán sporu, popretie skutkových tvrdení
protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a
hmotnoprávne námietky. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok je ovládaný prejednacou

zásadou, pričom v súdnom konaní podľa Civilného sporového poriadku neplatí vyšetrovací princíp súdu,
teda súd nie je oprávnený zisťovať materiálnu pravdu, avšak záleží plne na aktivite procesných strán,
aké skutkové tvrdenia súdu uvedú a súčasne či ich podporia relevantnými dôkazmi. V zásade pritom
platí, že tie skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné
a súd o nich nemusí vykonávať dokazovanie. Vzhľadom na konštatovanú zásadu zisťovania formálnej
pravdy v civilnom procese tak môže nastať situácia, že zdanlivo obdobné prípady môžu byť meritórne

rozhodnuté odlišne vzhľadom k tomu, že strany sporu neposkytnú súdu dostatok skutkových tvrdení,
respektíve svoje skutkové tvrdenia (ktoré druhá strana rozporuje) relevantným spôsobom v súdnom
konaní nepreukážu. Uvedené však súčasne neznamená, že bola porušená zásada právnej istoty strán
sporu, keďže súd podľa Civilného sporového poriadku (na rozdiel od OSP, kde súd zisťoval materiálnu
pravdu a bol oprávnený za daným účelom strany sporu dožadovať o doplnenie skutkových tvrdení, ako

aj dôkazov) vytvára skutkový stav zo skutkových tvrdení strán sporu a nimi produkovaných dôkazov
na podporu sporných skutkových tvrdení. Nie je preto nič výnimočné, že (hoci v obdobných prípadoch)
môže okresný súd dospieť k inému ustáleniu skutkového stavu, na ktorý následne aplikuje príslušné
právne normy a formuluje právne závery.

62. V danom prípade súd prvej inštancie správne v bode 36 svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca
neoznámil v súlade s čl. IX bod 9.3 zmluvy o dielo žalovanému okolnosti vylučujúce zodpovednosť včas
(akonáhle sa o nich dozvedel). Je evidentné, že pokiaľ z upovedomenia zo dňa 25.06.2020 vyplýva, že
k tomuto dátumu bol žalobca v omeškaní v rozsahu 7 týždňov s termínom celkového dokončenia prác,
s ohľadom na skutkové tvrdenia žalobcu v súdnom konaní a s poukazom na pandemické opatrenia z

marca 2020, žalobca musel o uvedených okolnostiach, ktoré mu mali brániť vo vykonaní diela, vedieť
oveľa skôr. Nesplnil si tak jednu z povinností, ktoré predpokladá citované ustanovenie čl. IX bod 9.3
zmluvy o dielo a neoznámil uvedené okolnosti včas žalovanému. Uvedená podmienka je v druhej vete
predmetného ustanovenia formulovaná ako predpoklad zohľadnenia jestvujúcich okolností vylučujúcich
zodpovednosť, ktoré boli touto zmluvnou stranou (žalobcom) uplatnené voči druhej zmluvnej strane

(žalovanému) včas ("Ustanovenie prvej vety tohto bodu sa uplatní za predpokladu, že druhá zmluvná
strana bola písomne oboznámená o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť a predpokladanej dobe ich
trvania postihnutou zmluvnou stranou, akonáhle sa o nich táto dozvedela.“). Potom vzhľadom k tomu,
že žalobca uvedenú podmienku nesplnil, nedošlo k aktivácii prvej vety tohto zmluvného ustanovenia,
a teda k aplikácii okolností vylučujúcich zodpovednosť. Inak povedané, akonáhle sa žalobca dozvedel

o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť, mal tieto okolnosti spolu s predpokladanou dobou trvania
postihnutia,písomneoznámiťžalovanémuavtomprípadebybolomožnézohľadniťokolnostivylučujúce
zodpovednosť, ktoré by samozrejme žalobca musel v konaní preukázať. V danom prípade nebola
splnená už prvá základná podmienka, a to, že žalobca (hoci zaslal žalovanému písomné oznámenie)
dané oznámenie nezaslal žalovanému včas. Z uvedeného dôvodu nebolo možné dospieť k inému

výkladu zmluvy, než aké si zmluvné strany medzi sebou v článku IX. bod 9.3 dojednali, na ktoré
nakoniec poukazoval aj samotný žalobca. Pokiaľ žalobca nesplnil jednu z kumulatívne stanovených
podmienok, nemohol sa následne domáhať aplikácie liberačných dôvodov, pre ktoré by následne
žalovaný nemal zmluvný nárok na účtovanú zmluvnú pokutu. Súd prvej inštancie v bode 36 svojho
rozhodnutia konštatoval nesplnenie už prvého predpokladu, a to nedodržanie lehôt oznámenia v súlade

so zmluvou o dielo, avšak následne v rozhodnutí konštatoval, že žalobca ani nepreukázal existenciu
okolností vylučujúcich jeho zodpovednosť, ktoré v skutočnosti vyhodnocoval tak nad rámec svojej
povinnosti.

63. Z rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7Cb/35/2021 - 166 zo dňa 01.08.2022 v spojení s

potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/8/2023 (v ktorom konaní bol uplatnený
nárok subdodávateľa žalobcu SVL-STAV s.r.o. voči žalovanému OMOSS spol. s r.o. na zaplatenie
odmeny za dielo a žalovaný si uplatnil kompenzačnú námietku v podobe zmluvnej pokuty za omeškanie
s vykonaným dielom) vyplýva, že súdy sa zaoberali skúmaním okolností vylučujúcich zodpovednosť av danom smere vykonávali dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov. Z oboch rozhodnutí súdov
však nevyplýva, či obrana žalovaného bola založená na namietaní včasnosti podaného oznámenia o
okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť, ktorá skutočnosť bola nosnou pri rozhodovaní súdu v tomto

konaní, keď práve z tohto dôvodu súd prvej inštancie uznal nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Odvolací súd preto dodáva, že správne konštatoval súd prvej inštancie v bode 38 svojho
rozhodnutia (ktoré žalobca v odvolaní napáda), že: „Súd posudzoval skutkovú a dôkaznú situáciu
samostatne vo väzbe na stranami uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, obsah zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a ostatné vykonané dôkazy, ...“,

z ktorých okresný súd dovodil, že žalobca nepreukázal, že by takéto okolnosti žalovanému oznámil včas
a súčasne konštatoval (nad rámec jeho povinnosti), že žalobca nepreukázal ani existenciu okolností
vylučujúcich jeho zodpovednosť za omeškanie s vykonaním diela. Z uvedeného je zrejmé, že podstatné
pre úspešnosť v súdnom spore sú skutkové tvrdenia strán sporu, ktoré musia byť (v prípade ich
spornosti) preukázané relevantnými dôkaznými prostriedkami.

64. Aj z citácie rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7Cb/35/2021, ktorú žalobca uviedol v
odvolaní je zrejmé, že v danom súdnom konaní sa okresný súd zaoberal inými skutkovými tvrdeniami
strán sporu, keď skúmal existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť z dôvodu pandemických
opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia Covid 19. V tomto súdnom konaní pritom došlo k
zamietnutiu nároku žalobcu práve z dôvodu, že žalobca oznámil okolnosti vylučujúce zodpovednosť

žalovanému oneskorene, a preto nebolo potrebné sa ďalej venovať okolnostiam vis maior (pandémii
Covid19).Užzuvedenéhojezrejmé,žeskutkovétvrdeniastránsporuvobochprípadochnebolitotožné,
a preto súd nevychádzal z totožného zistenia skutkového stavu (hoci v obdobných prípadoch). Pokiaľ
potom Okresný súd Námestovo, ako aj Krajský súd v Žiline dospel k iným skutkovým zisteniam, z
čoho vyvodzoval iné právne závery, neznamená to, že došlo k porušeniu princípu právnej istoty, keďže

vymedzeným rámcom skutkových tvrdení strán sporu išlo o skutkovo aj právne odlišnú vec.

65. Pokiaľ strana sporu neuvedie dostatok skutkových tvrdení, sama sa vystavuje riziku neúspechu
v súdnom spore. V takom prípade sa nemôže dovolávať, poukazom na vedené iné súdne konanie
v obdobnej veci, aby boli z odlišnej skutkovej situácie vyvodené rovnaké skutkové a právne závery.

Hoci žalobca po celý čas (tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní)
poukazoval na to, že v danom prípade išlo o totožné konania, v ktorých boli rovnaké skutkové a právne
okolnosti, z predložených súdnych rozhodnutí uvedené nevyplýva. Je možné, že medzi zmluvnými
stranami v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Námestovo v konaní č. 7Cb/35/2021 a
v tomto súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina mohli byť síce predložené totožné

zmluvy o dielo (uzatvorené medzi inými zmluvnými stranami), faktúry, listiny, atď. avšak skutkový
stav v oboch konaniach vytvárajú práve strany sporu svojimi skutkovými tvrdeniami. Z uvedeného
dôvodu je možné, že hoci z totožných listinných dôkazov, avšak na základe rôznych skutkových tvrdení
strán sporu, môže súd dospieť k rozdielnym skutkovým zisteniam, z ktorých následne formuluje svoje
právne závery. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že nie je úlohou súdov v civilnom sporovom

konaní dopĺňať či dotvárať skutkové tvrdenia strán sporu, ktoré v súdnom konaní nepoužili, avšak svoj
skutkový stav ustaľuje len zo skutkových tvrdení produkovaných stranami sporu v súdnom konaní.
Z uvedeného dôvodu sa môže stať, že hoci zdanlivo obdobné konania, pri absencii relevantných
skutkových tvrdení strán sporu, môžu skončiť iným súdnym meritórnym rozhodnutím. Uvedené však nie
je chybou nesprávneho postupu súdu, či už pri zisťovaní skutkového stavu, resp. pri formulovaní svojich

právnych záverov, avšak vyplýva to zo stranami sporu formulovanej procesnej obrany.

66. K námietkam žalobcu v tom smere, že súd prvej inštancie nepristúpil k vykonávaniu navrhnutých
dôkazov, hoci na pojednávaní dňa 07.01.2023 (zrejme mal žalobca na mysli pojednávanie dňa
23.06.2023) uviedol, že sa oboznámi s fotokópiou žaloby vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo

pod sp. zn. 7Cb/35/2021 a stranám včas oznámi, ak pristúpi k vykonávaniu navrhnutých dôkazov,
tak neurobil a na pojednávaní 07.11.2023 súd oznámil, že žiadne dôkazy nevykoná, odvolací súd
uvádza, že uvedený postup súdu prvej inštancie nebol nesprávny. V súlade s ust. § 185 ods. 1 CSP je
výlučne v kompetencii súdu rozhodnúť, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná. Súd pritom nie je povinný
vykonať každý stranami sporu navrhnutý dôkaz, avšak iba relevantné dôkazy na preukázanie sporných

skutkových tvrdení. V súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP súd v prípade, že nevykonal navrhnuté dôkazy
stranami sporu, je povinný jasne a výstižne vysvetliť, prečo dané dôkazy nevykonal. Okresný súd v
bode 44 svojho rozhodnutia vysvetlil, že nepristúpil k výsluchu žalobcom navrhovaných svedkov E. A.
B. a C. D., taktiež vysvetlil, prečo nepovažoval za potrebné vyzývať žalobcu na predloženie potvrdeniao dodaní doplnenia projektovej dokumentácie a vysporiadal sa aj s tým, z akého dôvodu nedošlo k
oboznámeniu dôkazu - stavebný denník, keďže tento žalobca do konania nepredložil. Odvolací súd
pritom dodáva, že uvedené dôkazy nebolo potrebné vykonať aj vzhľadom na formulovaný záver o

nevčasnosti oznámenia žalobcu o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť, keďže v danom prípade
už samotná táto skutočnosť má za následok nemožnosť aplikovania liberačných dôvodov žalobcu vo
vzťahu k účtovanej zmluvnej pokute zo strany žalovaného. V danom prípade preto nebolo potrebné
pristúpiť k preukazovaniu okolností vis maior - pandémie Covid 19.

67. A nakoniec, pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí aj nedostatkom
riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia, čo spôsobuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b)
CSP, odvolací súd sa nestotožňuje ani s daným odvolacím dôvodom odvolateľa. Okresný súd postupom
podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil a aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako aj to, ako sa vo veci vyjadril
žalovanýaaképrostriedkyprocesnejobranypoužil.Súdjasneavýstižnevysvetlil,akoposúdilpodstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, čo považoval za preukázané, čo nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v odôvodnení
rozsudkunemusídaťodpoveďnakaždúotázku,súdsavosvojomrozhodnutívymedzujeibatienámietky
a argumenty, ktoré majú pre rozhodnutie podstatný význam (viď napr. II.ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005).
Podstatou práva na spravodlivý proces nie je právo strany sporu, aby sa súd plne stotožnil s jej právnymi

názormi (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/111/2018). Odvolací súd
uzatvára, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje logické a presvedčivé zdôvodnenie právnej
argumentácie, z akého dôvodu nevyhovel žalobe žalobcu, keď akceptoval kompenzačnú námietku
žalovaného v celom rozsahu, a to vzhľadom na produkovanú procesnú obranu žalovaného v súdnom
konaní. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že rozsudok trpí nedostatkom riadneho a zrozumiteľného

odôvodnenia, z ktorého by nebolo možné zistiť, ako súd dospel ku svojim záverom, keď žalobu zamietol.

68. Záverom preto odvolací súd uvádza, že preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, súd prvej inštancie vykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich

skutočností a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov
odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v o výroku II. ako
aj v závislom výroku III. o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

69. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči
žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

70. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).