Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 3T/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010461
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kanás

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125010461.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Kanásom, v trestnej veci obžalovanej A. B.,

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 17.06.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXX/XX,

sa uznáva vinnou, že :

dňa 25.03.2024 v čase okolo 05:45 hod. viedla v meste Nitra po vedľajšej ceste na ulici Staničnej,
ktorá je označená dopravným značením ,,Daj prednosť v jazde“, osobné motorové vozidlo zn. Škoda
Octavia s evidenčným číslom C., kde na križovatke pri vchádzaní na hlavnú cestu na ulici Štefánikova
trieda s úmyslom pokračovať doprava v smere na Nové Zámky, v rozpore s § 20 odsek 1 zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, nedala prednosť v jazde cyklistovi E. F.
jazdiacemu na bicykli značky Eleps po hlavnej ceste na ulici Štefánikova trieda od centra mesta na Nové
Zámky, následkom čoho narazila ľavou prednou časťou vozidla Škoda do pravého boku bicykla Elops,

v dôsledku čoho cyklista E. F. dopadol na vozovku pred ľavú prednú časť vozidla Škoda, následkom
čoho cyklista E. F. utrpel zlomeninu strednej časti ihlice vpravo s poranením spojenia medzi píšťalou a
ihlicou s vykĺbením v členkovom kĺbe, s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 10 týždňov, počas
ktorých bol najmenej 42 dní závažným spôsobom obmedzený jeho obvyklý spôsob života,

teda:

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania

- porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

tým spáchala:

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno h) Trestného zákona.

Za to jej súd ukladá:

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l),
písmeno n) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, peňažný trest vo výške

2.000,- (dvetisíc) eur.Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa ukladá obžalovanej A. B. povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Nitra, so sídlom pobočky Nitra, Slančíkovej 3,

spôsobenú škodu vo výške 1.285,30 € a poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
pobočka Nitra, so sídlom pobočky Nitra, Mostná 58, spôsobenú škodu vo výške 2.264,71 €.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra č. 2 Pv 236/24/4403, prejednal Okresný súd Nitra (ďalej
len ,,súd“) trestnú vec proti obžalovanej A. B. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie podľa §
269 Trestného poriadku prečítaním listinných dôkazov založených v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaná A. B. (ďalej len ,,obžalovaná“) na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie v zmysle § 257

odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý jej je kladený za vinu vo
vyššie označenej obžalobe Okresnej prokuratúry Nitra. Keďže na všetky otázky súdu položené jej podľa
ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedala obžalovaná kladne
a súd po súhlasnom stanovisku prokurátora jej vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu
priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že

vyhlásenie obžalovanej o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, a tiež
z dôvodu, že protiprávnym konaním obžalovanej boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písmeno h) Trestného zákona po stránke subjektívnej aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom
bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchala obžalovaná spôsobom uvedeným v skutkovej vete

obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd rozhodol,
že vykoná dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody.

Potrebné dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním listinných dôkazov
zabezpečených do spisu.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaná nebola v minulosti súdne trestaná a z centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaná sa v minulosti nedopustila ani
žiadneho priestupku.

Zdodatkukpracovnejzmluvesúdzistil,žeobžalovanájezamestnancomŠtatistickéhoúraduSlovenskej

republiky a tento jej zveril do užívania 8 služobných vozidiel, pričom jednou z jej povinností je aj používať
tieto motorové vozidlá.

Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na základe vyhlásenia obžalovanej o vine, mal súd
za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby, bolo tiež

preukázané, že skutok vykazuje znaky žalovaného trestného činu, a že skutok spáchala obžalovaná.

Z hľadiska posúdenia použitia materiálneho korektívu súd obligatórne vyhodnocoval aj závažnosť
žalovaného prečinu (spôsob spáchania, následok, okolnosti spáchania, mieru zavinenia, pohnútku) a
po komplexnom vyhodnotení týchto kritérií neaplikoval na konanie obžalovanej materiálny korektív ( §

10 odsek 2 Trestného zákona), ale ustálil, že závažnosť konania obžalovanej bola vyššia ako nepatrná,
teda z hľadiska závažnosti išlo o trestný čin. Konanie obžalovanej následne súd vyhodnotil ako prečin
spáchaný z nedbanlivosti, berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaná skutok vykonala.Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 Trestného zákona,
pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľky a možnosť jej nápravy.

V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadol na osobné pomery
obžalovanej, keď zistil, že táto sa v minulosti nedopustila žiadneho trestného činu a ani žiadneho
priestupku a vzhľadom na to, súd priznal obžalovanej poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j)
Trestného zákona. Obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní ku skutku priznala a úprimne ho oľutovala,

a z toho dôvodu súd obžalovanej priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l) Trestného
zákona. Obžalovaná uskutočnila priznanie prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní. Súd obžalovanej tiež priznal okolnosť uvedenú
v § 36 Trestného zákona podľa písmena n) Trestného zákona, pretože obžalovaná napomáhala pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, predovšetkým uvedením všetkých rozhodujúcich
skutkových okolností trestného činu už v prípravnom konaní a rovnako postupovala aj na hlavnom

pojednávaní. Súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona.

S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (3:0), najmä na poľahčujúcu okolnosť,
že obžalovaná sa protiprávneho konania dopustila po prvý krát a všeobecnú zásadu ukladania sankcií
vyjadrenú v § 33a odsek 3 Trestného zákona súd uložil obžalovanej miernejší trest a to peňažný trest vo

výške 2.000,- eur, keďže ako u prvotrestanej osobe je to pre ňu najmiernejší trest a všetky ostatné tresty,
ktoré by prichádzali do úvahy, by boli vzhľadom k vyššie uvedenému prísnejšie a postihli by obžalovanú
citeľnejšie.

Súd obžalovanej popri peňažnom treste s poukazom na skutočnosť, že sa dopustila trestného činu

v súvislosti s činnosťou, na ktorú je potrebné mať k dispozícii osobitné oprávnenie (vodičský preukaz)
zároveň uložil podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na 12 mesiacov, teda na samej spodnej hranici trestnej sadzby stanovenej
zákonom a to najmä z dôvodu, že aj keď obžalovaná používa motorové vozidlo pomerne často, doposiaľ
sa nedopustila žiadneho priestupku a to nielen na úseku cestnej dopravy. Súd pri úvahách u uložení

tohto trestu, teda či je vzhľadom na jej minulosť vôbec potrebné uložiť aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá prihliadol najmä na následok jej konania a to, že poškodenému vznikla jej konaním
ťažká ujma na zdraví a teda z tohto dôvodu je súd uložil aj tento trest, avšak v primeranej výmere,
nakoľko sa jedná o nedbanlivostné zavinenie.

Uložený trest obžalovanej plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu, ako aj funkciu generálnej
prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie
spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje
takto uložený trest za zákonný, adekvátny, spravodlivý a primeraný k spáchanému skutku.

Súd tiež rozhodol o vznesených nárokoch na náhradu škody tak, že obžalovanú zaviazal nahradiť túto
škodu poškodeným spoločnostiam.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra),
a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie

možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.