Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 11, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Cob/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123355222
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123355222.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu
JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: ORASS - Invest, s.r.o., Chočská 1526/6,
Dolný Kubín, IČO: 51 282 003, zast.: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A,
Bratislava, IČO: 47 232 544 proti žalovanému: Gaštanova s. r. o., Búdkova cesta 3, Bratislava - mestská
časť Staré Mesto 811 04, IČO: 50 577 239, zast.: JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova 14, Bratislava,

SAK 1700, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Mestského sudu Bratislava III č. k. 64Cb/50/2023-595 zo dňa 11.06.2025, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/50/2023-595 zo dňa
11.06.2025 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 64Cb/50/2023-595 vydaným

dňa 11.06.2025, (ďalej aj napadnuté uznesenie), zamietol návrh navrhovateľa (ďalej aj žalobca) na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.05.2025, sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie zriadil
sudcovské záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného,

nachádzajúcej sa v okrese L. A., v obci: L. - R. H., k. ú. R. H., vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom, vo vlastníctve žalovaného, zapísanej na liste vlastníctva číslo: XXXXX: byt č.
X-M., vchod D. X, poschodie X, súpisné č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku,
k bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k domu, na
príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7068/92801 k celku; nebytový priestor č. XXG,
vchod X, poschodie: -X suterén, súp. č. XXXX, druh nebytového priestoru: Garáž, por. č. XX, o

veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12 k celku, k nebytovému priestoru prislúchajúci podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach k domu, na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 25890/92801 k celku, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň
žalobca navrhol priznať mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Žalobou
o zaplatenie sumy 338.307 eur s príslušenstvom sa žalobca v tomto konaní domáhal voči žalovanému
zaplatenia dlžnej sumy z titulu neuhradenej faktúry zo dňa 28.02.2023, vo výške 338.307 eur s

príslušenstvom.

3. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že už sa v predmetnom
konaní domáhal návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 16.02.2024, aby súd zriadil
záložné právo v jeho prospech k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, nakoľko mal za to, že je to
jediný relevantný majetok žalovaného, z ktorého by mohla byť jeho pohľadávka uspokojená.4. Uznesením zo dňa 20.03.2024 súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
v celom rozsahu zamietol, pričom v odôvodnení tohto zamietajúceho uznesenia uviedol, že na úspech
v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by žalobca musel preukázať dôvodnosť obavy z

následného použitia finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti spôsobom, ktorý by
ohrozil vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu.

5. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.05.2025 uviedol, že za
obdobie od rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III zo dňa 20.03.2024 doposiaľ došlo k predaju

nehnuteľností-takmervšetkýchbytovvbytovomdomeGaštanova9,pôvodnevovlastníctvežalovaného
na tretie osoby. Napriek získaniu vysokej sumy z predaja bytov v objekte Gaštanova 9, súčasný
majetkový stav žalovaného v zmysle účtovných podkladov, ktoré žalobca priložil v prílohe je taký,
že záväzky prevyšujú majetok žalovaného. Žalobca upriamil pozornosť na to, že napriek tomu, že
žalovaný za posledné obdobie zjavne získal určité nemalé finančné prostriedky z predaja nehnuteľností,
pohľadávka žalobcu nebola uspokojená ani z časti. Z účtovnej závierky žalovaného za rok 2025

vyplynulo, že záväzky prevyšujú majetok žalovaného. Vzhľadom na správanie sa žalovaného, kedy
napriek preukázateľnému disponovaniu s finančnými prostriedkami z predaja nehnuteľností neuhradil
žalobcovi ani časť jeho pohľadávky existuje reálna obava žalobcu, že v prípade predaja posledného
relevantného majetku žalobcu na tretiu osobu, dôjde s nakladaním s prostriedkami získanými z predaja
nehnuteľnosti žalovaným takým spôsobom, že nebude možné v budúcnosti uspokojiť pohľadávku

žalobcu. Vzhľadom na to, že žalovaný má v zmysle účtovnej závierky spoločnosti Gaštanova s. r. o.,
za rok 2024 záväzky vo výške 1.255.682 eur (pričom z toho dlhodobý bankový úver vo výške 803.590
eur krátkodobé záväzky vo výške 452.092 eur, pričom majetok má vo výške 685.989 eur. Žalobca má
vážnu obavu, že prípadné vymoženie jeho pohľadávky vo výške 338.307 eur s príslušenstvom bude
značne ohrozené, nakoľko žalobca očakával, že prostriedky z predaja poslednej nehnuteľnosti v objekte

Gaštanová budú využité (ako doposiaľ) na bezodkladné pokrytie záväzku voči banke. Iný hodnotný
majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená, žalovaný nemá, nakoľko značná časť
majetku žalovaného je tvorená bytom 1.C v objekte Gaštanová, ktorý je ponúkaný v súčasnosti na predaj
v hodnote 479.100 eur.

6. K preukázaniu existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalobca uviedol, že vzhľadom na
to, že k predaju nehnuteľnosti - bytu 1.C môže dôjsť v krátkej dobe, a teda aj k následnému využitiu
takto získaných prostriedkom žalovaným, žalobca sa obával, že v čase keď bude o jeho pohľadávke
súdomprávoplatnerozhodnuté,žalovanýužnebudedisponovaťabsolútnežiadnymmajetkom,zktorého
by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Žalobca má jediný prostriedok ochrany svojich práv a

právomchránenýchzáujmov,atodomáhaťsazaplateniapohľadávkyvočižalovanémuvsúdnomkonaní
(čo aktívne robí prostredníctvom aktívneho súdneho konania, v ktorom doposiaľ nebolo právoplatne
rozhodnuté), avšak žalobca musí pomýšľať aj na ochranu možnej vymožiteľnosti svojej pohľadávky
po jej možnom právoplatnom priznaní, k čomu môže dôjsť až o niekoľko rokov, kedy už žalovaný
nemusímaťabsolútnežiadenmajetok(tedapohľadávkažalobcubybolanevymožiteľná),atouochranou

je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného.
Žalobca preto žiadal konajúci súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie, nakoľko obava z možnej exekúcie
pohľadávky je skutočne v predmetnom prípade daná, pričom boli splnené všetky podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom.

7. Vo vzťahu k postaveniu žalovaného žalobca uviedol, že vzhľadom na jediný relevantný majetok
žalovaného, ktorým je označený byt 01.C v objekte Gaštanova, ktorý má žalovaný bezpochyby v
úmysle predať v krátkej dobe - resp. previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti na tretiu osobu, ako aj
s ohľadom na záväzky žalovaného voči záložnému veriteľovi - banke a iným veriteľom žalovaného
možno dôvodne predpokladať, že žalovaný prevedie vlastníctvo k nehnuteľnostiam na tretie osoby aj

pod cenu (resp. maximálne za takú cenu, aby pokryla výlučne úver v banke zabezpečený záložným
právom k nehnuteľnostiam), len aby sa zbavil jediného relevantného majetku, z ktorého by mohla
byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Tým, že je pohľadávka žalobcu vysoká a žalovaný nedisponuje
žiadnym ďalším majetkom, z ktorého by bolo možné v budúcnosti pohľadávku žalobcu uspokojiť, je
potreba zabezpečenia tejto pohľadávky daná.

8. K primeranosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného
práva k nehnuteľnostiam žalovaného žalobca uviedol, že zabezpečovacie oparenie a zásah do práv
žalovaného nastúpi až vtedy, ak žalovaný nebude ochotný plniť, čo mu bude ukladať právoplatné súdnerozhodnutie, nakoľko zabezpečovacie opatrenie nepredstavuje materiálny zásah do práv žalovaného -
neobmedzujehoanivužívaní,anivnakladanísnehnuteľnosťami,kuktorýmbybolozriadenésudcovské
záložné právo.

9. Súd prvej inštancie po citácii zákonných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v platnom znení (ďalej len CSP) - § 262 ods. 1, § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods.
1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344 konštatoval, že súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené

pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Opatrenie nie
je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však
vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich
prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia
neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne

vyžaduje úpravu práv pomerov. Nestačí domnienka, že bol porušený zákon.

10. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením

požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca
domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky zabezpečovacieho
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality).

11. Z podaného návrhu súd prvej inštancie zistil, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie
postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie
jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná s cieľom zamedziť alebo zredukovať možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Snahou žalobcu je opatrením zvýšiť vymožiteľnosť

peňažnej pohľadávky a obmedziť priestor žalovaného na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné
exekúciou postihnúť.

12.Súdprvejinštancieksplneniupodmienoknanariadeniezabezpečovaciehoopatreniakonštatoval,že
návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného,

zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Vzhľadom na daný druh developerského
projektu nebolo možné za takéto konanie považovať ani rozpredaj jednotlivých bytov, ktorých predaj
žalovaný aktuálne inzeruje, keďže v danom segmente podnikania, ide o štandardný postup, ktorým
dochádza k transformácii majetku. Argument žalobcu o tom, že na vybudované nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného je zriadené záložné právo banky, nemal žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko

financovanievýstavbydeveloperskéhoprojektuprostredníctvombankovéhoúverujeúplneštandardným
postupom. Ak by mali súdy Slovenskej republiky postupovať voči všetkým objednávateľom stavebných
prác (developerom) tak, že voči ich majetku budú zriaďovať zabezpečovacie opatrenia len na základe
toho, že vybudované nehnuteľnosti ďalej prevádzajú na tretie osoby za riadnu odplatu (s dosiahnutím
zisku), dal by sa takýto postup považovať za šikanózny a ohrozujúci slobodný výkon podnikateľskej

činnosti.

13. Žalobca ďalej nepreukázal, že by žalovaný odpredával nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú
hodnotu, že by sa zbavoval svojho majetku za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci
nižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom negatívne ovplyvňoval svoje majetkové pomery. Predaj

jednotlivých bytov sám o sebe nemožno považovať za zbavovanie sa majetku, keď za jednotlivé
byty žalovaný získa finančnú protihodnotu. Súd prvej inštancie sa stotožnil sa s názorom Krajského
súdu v Bratislave vyslovenom v uznesení sp. zn. 3Cob/174/2016, kde považoval navrhnuté predbežné
opatrenie za majúce neprimeraný negatívny dopad na podnikateľskú činnosť žalovaného, pretože
práve predajom stavby, teda jednotlivých bytových jednotiek získaval finančné prostriedky jednak pre

potreby spoločnosti, ako aj na splácanie svojich záväzkov. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie
podporne uviedol uznesenie Krajského súdu v Prešove 5Cob/58/2022 zo dňa 27.10.2022: K skutočnosti
či existuje obava z ohrozenie exekúcie (§ 343 ods. 1 CSP), teda že žalovaný ako developer predal/
predáva nehnuteľnosti tretím osobám súd konštatuje, že ak by každý podnikateľský subjekt navrholnariadiť zabezpečovacie opatrenie voči inému podnikateľskému subjektu, voči ktorému má pohľadávku
len z dôvodu, že tento jeho dlžník vykonáva svoju podnikateľskú činnosť riadne a tak získava, za
predmety ktoré predáva ekvivalentnú náhradu, dochádzalo by činnosťou súdov k obmedzeniu slobody

podnikania v právnom štáte, keďže samoúčelné obmedzenie základného práva je z ústavného hľadiska
neprípustné.

14. Súd prvej inštancie uzavrel, že konanie žalovaného nemožno vyhodnotiť ako konanie vedúce
k zmenšovaniu majetku žalovaného, nakoľko ide o výkon jeho podnikateľskej činnosti a práve

predajom jednotlivých bytov žalovaný získava finančné prostriedky za účelom prípadnej úhrady svojich
záväzkov a zriadenie predmetného záložného práva by mohlo mať práve naopak negatívny dopad
na podnikateľskú činnosť žalovaného. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno preukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobca nepreukázal žiadnym
spôsobom dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho nároku a snahu žalovaného
účelovo sa zbavovať majetku predajom daných bytových a nebytových priestorov. Naopak, z návrhu

žalobcu vyplynulo, že žalovaný vykonával len svoju podnikateľskú činnosť v súlade s predmetom
jeho podnikania, čím zároveň plnil svoje záväzky k tretím osobám, ako aj vytváral zisk potrebný
na uspokojenie svojich veriteľov vrátane žalobcu. Súd prvej inštancie (bez akéhokoľvek dôkazu
predloženého žalobcom) musel predpokladať, že žalovaný odpredával nehnuteľnosti za zmluvne
dohodnuté ceny a teda vlastníctvo nehnuteľností v projekte prevádzal za zmluvne dohodnuté ceny a

teda vlastníctvo nehnuteľností nahrádzal vlastníctvom finančných prostriedkov. Pri žalovanom žalobca
nepreukázal žiadne konanie smerujúce k ohrozeniu možnej budúcej exekúcie. Žalobca pri nehnuteľnom
majetku nepreukázal žiadne konanie žalovaného (ani úmysel konať), na základe ktorého by súd mohol
konštatovaťsnahužalovanéhozbaviťsavlastníctvapredmetnýchnehnuteľnýchvecísúmyslomzabrániť
žalobcovi v prípade jeho úspechu v konaní uspokojiť sa v rozsahu priznanej náhrady z majetku

žalovaného. Na úspech v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by žalobca musel preukázať
dôvodnosť obavy z následného použitia finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľností
spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu. V tejto časti však žalobca dôkazné
bremeno neuniesol.

15. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že od vydania posledného rozhodnutia o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým návrh zamietol, nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností,
ktoré by odôvodňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení sudcovského
záložného práva na nehnuteľnosť ponúkanú žalovaným na predaj. Súdu prvej inštancie z návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov mal žalobca za to,

že žalovaný nepriaznivo ovplyvňuje svoje majetkové pomery práve predajom bytov na Gaštanovej ulici,
pričom z verejne dostupných zdrojov súd zistil, že posledné dva byty v projekte Gaštanová žalovaný
predával za 339.000 eur (2+kk) a 479.100 eur (3+kk), čo žalobca nepreukázal ako predaj „pod cenu“, či
konanie bezprostredne smerujúce k zmareniu alebo ohrozeniu exekúcie.

16.Súdprvejinštanciekonštatoval,žezapredpokladudôvodnostitvrdenížalobcuozlejfinančnejsituácii
žalovaného vyplývajúcej z účtovníctva napriek pokračujúcemu odpredaju bytov a nebytových priestorov
by nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení došlo k nedôvodnému zvýhodneniu
žalobcu ako veriteľa žalovaného oproti ostatným subdodávateľom.

17. Medzi skutočnosti, ktoré vo všeobecnosti osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí
predovšetkýmtakékonaniežalovaného,ktoréhodôsledkomjeznižovaniehodnotymajetku,ktorýmožno
výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho
majetkové pomery (rozhodnutie NS SR zo dňa 22.07.1997, sp. zn. 5Obo/144/97), čo v danom prípade
žalobcom preukázané nebolo.

18. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že žalovaný ako developer, ktorého predmetom je výstavba
a následný predaj nehnuteľností, by bol takto nariadeným zabezpečovacím opatrením dotknutý na
svojich právach neprimerane, pričom v prípade nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia
by bola výrazným spôsobom porušená zásada primeranosti a proporcionality a žalobca by sa svojim

návrhom domohol výrazného obmedzenia výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného a tým by mu
zjavne zamedzil vytvorenie zisku z podnikateľskej činnosti. Predaj danej nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného by zriadením ďalšieho záložného práva v prospech žalobcu bol značne komplikovaný,pričom bolo možné logicky predpokladať znížený dopyt potencionálnych záujemcov o kúpu bytu a tým
fakticky aj znížený zisk a následné uspokojenie veriteľov žalovaného.

19. Keďže neboli splnené základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po
vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobca neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia
ani, že prípadná exekúcia by bola bezprostredne ohrozená. Preto neboli splnené podmienky na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Aj v prípade, ak by boli splnené formálne a vecné predpoklady

vyžadované zákonom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho
nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (žalovaného) alebo tretích osôb,
a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje. Miera
osvedčenia potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej
vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú
zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne

na navrhovateľovi neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia. Preto sa javil nárok žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí.

20. Voči napadnutému uzneseniu podal žalobca v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie, z

odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 CSP: - písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; - písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil a navrhované zabezpečovacie opatrenie v znení uvedenom v odseku 2 tohto uznesenia nariadil.

21. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: Z
podaného návrhu súd zistil, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa
zriadenímzáložnéhoprávanašpecifikovanýmajetokdlžníkanazabezpečeniejehopohľadávky,ktoráby
mohla byť neskôr judikovaná s cieľom zamedziť alebo zredukovať možné nebezpečenstvo uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Snahou žalobcu je opatrením zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky a

obmedziť priestor žalovaného na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť.

22. Žalobca uviedol, že nehnuteľnosť, ku ktorej žiadal zriadiť zabezpečovacie opatrenie je jediným
dohľadateľným majetkom žalovaného, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. V
prípade, že žalovaný by predal označenú nehnuteľnosť (čo má v úmysle zrealizovať, keďže ide o

novostavbu v ponuke realitnej kancelárie na predaj), nebude viac disponovať žiadnym majetkom, z
ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Argumentácia, že žalovaný by mal obdržať za
predaj nehnuteľnosti primeranú protihodnotu neobstojí, nakoľko v zmysle verejne dostupných informácii
o majetku žalovaného, žalovaný má aj iné záväzky, ktoré by mal uspokojiť. Okrem iného, žalovaný
okrem posledného žalobcom označeného bytu predal už všetkých 10 ostatných bytov, za čo získal

vysoký obnos finančných prostriedkov, avšak aj napriek tomu nedošlo k ani čiastočnému uspokojeniu
žalobcu ako veriteľa (napriek pôvodným prísľubom), dokonca z účtovníctva žalovaného vyplývalo, že
nemá takmer žiaden iný majetok.

23. Žalobca mal za to, že v žiadnom prípade nemôže ísť o šikanózny a ohrozujúci slobodný výkon

podnikateľskej činnosti, keď žalobca ako veriteľ žalovaného (dlžníka - podnikateľa) sa po 3 rokoch od
nesplnenia povinnosti žalovaného, snažil opakovane využiť všetky prostriedky ochrany svojich práv a
právom chránených záujmov voči žalovanému, ktorý ako podnikateľ si vedome nesplnil svoju povinnosť
zaplatiť za zhotovené dielo vyfakturovanú sumu, opakovane zavádzal žalobcu, pričom následne napriek
vytvoreniu zisku z predaja novopostavených bytov bolo z účtovníctva žalovaného zrejmé, že tento zisk

bol spotrebovaný a teda s vysokou pravdepodobnosťou možno očakávať, že v čase rozhodnutia súdu
o nároku žalobcu bude žalovaný bez akéhokoľvek majetku, z ktorého by bolo možné čo i len časť
pohľadávky žalobcu uspokojiť. Z účtovníctva žalovaného bolo zrejmé, že žalovaný žiaden ďalší zisk
nevytváral, jeho účel bol zrejme naplnený výstavbou a predajom bytov v projekte Gaštanová. Žalobca
žiadal zriadiť záložné právo k jednému z 11tich bytov, ktoré pre žalovaného postavil (pričom žalobca je

vlastníkom už len jedného bytu, ostatných 10 bytov už malo nového vlastníka).

24. Okrem iného, výška žalobcom uplatnenej pohľadávky bola primeraná hodnote predávaného bytu,
ku ktorému žiadal zriadiť záložné právo, a preto v žiadnom prípade nemôže ísť o šikanózny postuppri výkonne podnikateľskej činnosti. Žalobca uviedol, že za šikanózny a ohrozujúci slobodný výkon
podnikateľskej činnosti nemožno považovať ani postup, ak podnikateľ ako povinná osoba nezaplatil
za zhotovenie diela faktúru v hodnote zodpovedajúcej novopostavenému bytu a zhotoviteľ sa domáhal

súdnou cestou splnenia tejto povinnosti objednávateľom - podnikateľom, ani pokiaľ by bolo zriadené
zabezpečovacie opatrenie (pre zabezpečenie možnosti uspokojenia zhotoviteľa ako oprávneného) na
tento byt v hodnote dlžnej sumy. Žalobca mal za to, že na základe vykonaných dôkazov preto súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

25. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: Žalobca ďalej nepreukázal, že by
žalovaný odpredával nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú hodnotu, že by sa zbavoval svojho majetku
za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom negatívne
ovplyvňoval svoje majetkové pomery. Predaj jednotlivých bytov sám o sebe nemožno považovať za
zbavovanie sa majetku, keď za jednotlivé byty žalovaný získa finančnú protihodnotu.

26. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Z predloženej účtovnej závierky žalovaného bolo zrejmé, že tento nedisponuje
takými prostriedkami, z ktorých by bolo možné pohľadávku žalobcu v budúcnosti uspokojiť. Jediným
majetkom žalovaného je predmetný byt, pričom bolo nepochybné, že prostriedky z predaja aj tohto
posledného bytu žalovaný spotrebuje skôr, ako bude žalobca disponovať prípadným exekučným titulom

na vymoženie svojej pohľadávky. Podľa žalobcu kvalita peňazí uložená v nehnuteľnosti, ku ktorej by
mal žalobca zriadené záložné právo oproti kvalite peňazí, ktorými by disponoval žalovaný na účte
(ako protihodnotu) je neporovnateľná. Žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalovaný získal
za predaj 10tich bytov protihodnotu, ktorú z účtovnej evidencie žalovaného nemožno badať, a teda,
napriek predaju 10 bytov v centre Bratislavy bol žalovaný takmer nemajetnou spoločnosťou. Na základe

doterajšieho vývoja a prístupu žalovaného bolo preto obdobný postup nevyhnutné predpokladať aj v
prípade predaja posledného bytu žalovaného.

27. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: Súd teda uzatvára, že konanie
žalovaného nemožno vyhodnotiť ako konanie vedúce k zmenšovaniu majetku žalovaného, nakoľko ide

o výkon jeho podnikateľskej činnosti a práve predajom jednotlivých bytov žalovaný získava finančné
prostriedky za účelom prípadnej úhrady svojich záväzkov a zriadenie predmetného záložného práva by
mohlo mať práve naopak negatívny dopad na podnikateľskú činnosť žalovaného. Z vyjadrení žalobcu
súd teda konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania potreby bezodkladnej úpravy
pomerov strán sporu. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej

vymožiteľnosti svojho nároku a snahu žalovaného účelovo sa zbavovať majetku predajom daných
bytových a nebytových priestorov. ... Na úspech v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by
žalobca musel preukázať dôvodnosť obavy z následného použitia finančných prostriedkov získaných z
predaja nehnuteľností spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu. V tejto časti
však žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

28. Žalobca mal zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a vec nesprávne právne posúdil, nakoľko zriadením záložného práva k
označenému bytu žalobca nezabráni žalovanému v predaji tejto nehnuteľnosti a k získaniu finančnej
protihodnoty. Obzvlášť, pokiaľ bolo už k predmetnému bytu jedno záložné právo zriadené. Žalobca

zdôraznil, že svojim návrhom sa snažil ochrániť svoje práva a právom chránené záujmy, nakoľko toto bol
jediný možný spôsob, ako zabezpečiť, že v prípade potreby bude môcť byť jeho pohľadávka uspokojená.

29. Pokiaľ by sa pohľadávka žalobcu ukázala v konaní ako nedôvodná, súdom zriadené záložné
právo bude trvať len do rozhodnutia súdu vo veci samej. Vzhľadom na aktivitu žalovaného, ktorá

bola zrejmá z verejne dostupných zdrojov (ako aj vzhľadom na účtovnú závierku žalovaného) bolo
dôvodné predpokladať, že žalovaný už žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonáva a ani vykonávať
neplánuje. Zriadenie záložného práva k predmetnému bytu preto nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť
jeho podnikateľskú činnosť negatívnym spôsobom.

30. Žalobca mal za to, že osvedčil dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojej
pohľadávky a potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V prípade, že zabezpečovacie
opatrenie nebude zriadené a dôjde k predaju predmetnej nehnuteľnosti a spotrebovaniu získaných
finančných prostriedkov žalovaným, nastane nezvratná situácia, kedy žalobca nebude mať ani lenteoretickú šancu ani na čiastočné uspokojenie svojej pohľadávky a nebude disponovať ani právnymi
možnosťami ochrany svojich práv a právom chránených záujmov.

31.Súdprvejinštancievodôvodnenínapadnutomuzneseniauviedol:Súdkonštatuje,žezapredpokladu
dôvodnosti tvrdení žalobcu o zlej finančnej situácii žalovaného vyplývajúcej z účtovníctva napriek
pokračujúcemu odpredaju bytov a nebytových priestorov by nariadením zabezpečovacieho opatrenia
v navrhovanom znení došlo k nedôvodnému zvýhodneniu žalobcu ako veriteľa žalovaného oproti
ostatným subdodávateľom.

32. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko žalobca ako zhotoviteľ diela mal povinnosť vyplatiť všetkých
subdodávateľov, ktorí participovali na zhotovení diela - stavby. Jediným priamym veriteľom žalovaného
v súvislosti so zhotovením stavby (v rozsahu práv a povinností zo Zmluvy o dielo) je teda žalobca.
Žalobcovi vznikla povinnosť uhradiť faktúry subdodávateľov, nakoľko tieto faktúry subdodávateľov boli

vystavenépriamožalobcovi,niežalovanému.Žalobcatiežvtejtosúvislostipoukázalnazásadu,žeprávo
patrím bdelým, a teda žalobca len využil všetky dostupné prostriedky ochrany svojich práv a právom
chránených záujmov a nemôže mu byť v žiadnom prípade na škodu, že iní v podobnom postavení ako
žalobca, rovnaké právo / dostupné prostriedky ochrany, nevyužili.

33. Žalobca poukázal aj na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď na jednej
strane súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenie uviedol, že žalobca neosvedčil
splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a teda, že predaj bytov je bežnou
podnikateľskou činnosťou developerov, pričom z predaja bytov získavajú protihodnotu, ktorej by mal
mať žalobca možnosť uspokojiť svoju pohľadávku, avšak na druhej strane akceptoval osvedčenie zlej

finančnej situácie žalovaného, avšak v kontexte toho, že by malo dôjsť k zvýhodneniu postavenia
žalobcu na úkor ostatných subdodávateľov, ktorí neexistujú.

34. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: Súd navyše poukazuje aj na to,
že od vydania posledného rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd

návrh zamietol, nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností, ktoré by odôvodňovali nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení sudcovského záložného práva na nehnuteľnosť
ponúkanúžalovanýmnapredaj.Súduznávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenianiejezrejmé,
z akých konkrétnych dôvodov má žalobca za to, že žalovaný nepriaznivo ovplyvňuje svoje majetkové
pomery práve predajom bytov na Gaštanovej ulici, pričom z verejne dostupných zdrojov súd zistil, že

posledné dva byty v projekte Gaštanová žalovaný predáva za 339.000 EUR (2+kk) a 479.100 EUR
(3+kk), čo žalobca nepreukázal ako predaj „pod cenu“, či konanie bezprostredne smerujúce k zmareniu
alebo ohrozeniu exekúcie.

35. Žalobca uviedol, že od posledného návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

uplynul viac než rok, žalovaný predal 10 z 11 bytov, pričom z účtovníctva žalovaného vyplývalo, že
nemá (okrem označeného posledného bytu, ku ktorému je už zriadené jedno záložné právo) majetok,
z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Aj keby teda žalovaný byty nepredal pod
cenu, zjavne všetky prostriedky získané z predaja nehnuteľností už využil, resp. spotreboval, pričom
na základe hospodárenia žalobcu je dôvodné predpokladať, že rovnako spotrebuje aj prostriedky z

prípadného predaja posledného bytu. Žalobca tak nebude mať ani len teoretickú možno uspokojenia
svojej pohľadávky, ani žiadne ďalšie prostriedky na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov.

36. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: Medzi skutočnosti, ktoré vo
všeobecnosti osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie

žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom exekúcie
postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery
(rozhodnutie NS SR zo dňa 22.07.1997, sp. zn. 5Obo/144/97), čo v danom prípade žalobcom
preukázané nebolo.

37. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, nakoľko žalobca osvedčil,
že všetky prostriedky, ktoré žalovaný za posledný rok získal, spotreboval, a teda že žalovaný okrem
označeného bytu nedisponuje takým majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť,pričom je dôvodné predpokladať, že prostriedky z prípadného predaja posledného bytu budú taktiež
žalobcom ihneď spotrebované.

38. Zriadenie záložného práva k predmetnému bytu nebude obmedzovať žalovaného s nakladaním či
disponovaním s nehnuteľnosťou, ani v podnikaní žalovaného, iba zaručuje žalobcovi možnosť, že v
prípade, že jeho pohľadávka nebude uspokojená povinnou osobou, má možnosť uspokojiť sa z výkonu
záložného práva. Je to teda zlepšenie pozície žalobcu do budúcna, nakoľko jeho pozícia je z dlhodobej
perspektívy so zohľadnením súčasného stavu a prístupu žalovaného, veľmi neistá. Žalobca mal za to,

že neexistuje žiaden relevantný dôvod, prečo by mal byť žalovaný neprimerane chránený, najme pokiaľ
žalobca nemal inú možnosť ochrany svojich práv a právom chránených záujmov a táto ochrana žalobcu
vážnym spôsobom neobmedzuje žalovaného.

39. Žalobca mal za to, že základnou funkciou zabezpečovacieho opatrenia je prevencia, ktorá má
slúžiť zmierneniu obavy veriteľa (žalobcu) doposiaľ nezabezpečenej pohľadávky. Zásadnou je preto

včasnosť podaného návrhu. Zriadenie záložného práva má zmysel len vtedy, pokiaľ ešte existuje
majetok, ktorý je možné zabezpečovať. Žalobca dostatočne osvedčil existenciu svojho nároku voči
žalovanému, predložením neuhradenej faktúry po splatnosti v predmetnom konaní, ako aj uznanie časti
pohľadávky žalovaným, ako aj existenciu majetku žalovaného, ktorý je možné zabezpečiť. Rovnako
žalobca preukázal, že žalovaný nedisponuje iným relevantným majetkom, z ktorého by bolo možné túto

pohľadávku prípadne uspokojiť.

40. Žalobca mal za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je súlade so zásadou primeranosti
a proporcionality. Výška peňažnej pohľadávky je podľa žalobcu vo výške, kedy je zabezpečenie
nehnuteľnosti plne v súlade so zásadou primeranosti a proporcionality. Zároveň uviedol, že vzhľadom

na uplatnenú výšku pohľadávky žalobcu nebude žalovaný navrhovaným zabezpečovacím opatrením
oproti žalobcovi neprimerane znevýhodnený. Zároveň žalobca dodal, že zabezpečovacie oparenie a
zásah do práv žalovaného nastúpi až vtedy, ak by žalovaný nebol ochotný plniť, čo mu bude ukladať
právoplatné súdne rozhodnutie, nakoľko zabezpečovacie opatrenie nepredstavuje materiálny zásah do
práv žalovaného - neobmedzuje ho ani v užívaní, ani v nakladaní s nehnuteľnosťami, ku ktorým by bolo

zriadené sudcovské záložné právo.

41. Ďalšie písomné vyjadrenia strany sporu do rozhodnutia odvolacieho súdu nepredložili.

42. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal spor podľa § 378 ods. 1, v

rozsahu a dôvodov podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

43. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

44. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

45. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

46. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

47. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

48. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.49. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

50. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

51. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

52. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

53. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

54. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá
neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a
predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,
kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh
smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).

55. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné,
aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.

Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči
žalovanému. Okrem osvedčenia existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom
obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by

prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť
dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon
rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie
hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou
mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. II. ÚS 741/2017).

56. Zo znenia ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie

primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy
inštitútu neodkladného opatrenia, t. j. aj zabezpečovacieho opatrenia je daná povinnosť navrhovateľa
zabezpečovacieho opatrenia opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen potrebu jeho
nariadenia, ale súčasne je daná i povinnosť v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná
povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia listiny, na ktoré sa navrhovateľ
odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania,
zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na jeho nariadenie. Povinnosťou súdu je

dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých
zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť hodnoverne osvedčiť
nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť atrvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

57. Skutočnosť, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd
nevykonáva dokazovanie rozsahom a obsahom porovnateľné s dokazovaním v konaní vo veci samej
za dodržania formálneho postupu vyplývajúceho z CSP, nezbavuje navrhovateľa zabezpečovacieho
opatrenia zákonnej povinnosti hodnoverným spôsobom opísať a osvedčiť skutočnosti umožňujúce záver
o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana za súčasného predloženia relevantných

listín a zároveň žiadnym spôsobuje nezbavuje ani súd povinnosti dôsledne vyhodnotiť, či je návrh
z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných
skutočností.

58. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom napadnutého
uznesenia, s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu

prvej inštancie ako aj správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vec
správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd zároveň udáva, že v predmetnom spore už bolo rozhodované o obdobnom
návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a týmto prvým rozhodnutím súdu prvej
inštancie (Okresný súd Bratislava I) o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia č. k.

64Cb/50/2023-208 z 20.03.2024, bol návrh zamietnutý a toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím
súdom (Krajský súd v Bratislave) č. k. 7Cob/107/2024-316 zo dňa 03.06.2024.

59. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie svojho v predchádzajúcom bode tohto
uznesenia uvedeného prvého rozhodnutia o odvolaní voči prvému zamietajúcemu rozhodnutiu súdu

prvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V predmetnom spore odvolací
súd konštatuje, že žalobca dostatočne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu.
Zároveň je však potrebné konštatovať, že náležité objasnenie prejednávaného sporu je možné len v
meritórnomsúdnomkonaní,privykonanípotrebnéhodokazovaniaahodnoteniadôkazovčobezpochyby
by prekročilo rámec rozhodovania o zabezpečovacom opatrení.

60. Odvolací súd považuje napadnuté uznesenie za vecne správne, dostatočne, riadne a logicky
odôvodnené, zaoberajúce sa všetkými relevantnými skutočnosťami a sa s ním v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje naň. Nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie, reagujúc na odvolacie
námietky žalobcu, ktoré sú v podstate totožné s argumentmi žalobcu prezentované v jeho návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a na ktoré v napadnutom uznesení v zodpovedajúcom
rozsahu reagoval súd prvej inštancie (body 9 -19 tohto rozhodnutia), odvolací súd ohľadom žalobcom
prezentovanej obavy, že po predaji posledného ponúkaného na predaj bytu v bytovom dome na
Gaštanovej ulici 9 (podľa zistenia súdu prvej inštancie v čase vydania napadnutého uznesenia boli na
predaj v tomto objekte celkom dva byty v celkovej sume 818 100 euru, a to za cenu 339 000 eur a

479 100 eur) dôjde k zániku žalovaného, ktorý nebude disponovať žiadnym iným majetkom uvádza,
že takéto tvrdenie nebolo zo strany žalobcu nijako osvedčené a možno ho považovať za účelové. Z
obchodného registra žalovaného je zrejmé, že tento bol založený v marci 2017 pričom vykonávanie
stavebnej činnosti je len jednou z viacerých jeho podnikateľských činnosti. Žalobca nijako neosvedčil,
že by existencia žalovaného bola viazaná výhradne iba na developerský projekt bytového domu na

Gaštanovej ul. v Bratislave. Taktiež tvrdenie žalobcu o úmysle žalovaného predať predmetný byt pod
jeho reálnu trhovú hodnotu žalobca nijako neosvedčil. Zároveň je potrebné uviesť, že ani tá skutočnosť,
že žalovaný po predaji väčšiny bytov v bytovom dome nepristúpil k úhrade žalobcovej v konaní vo veci
samej uplatnenej pohľadávky bez ďalšieho neosvedčuje dôvodnosť pre vyhovenie takéhoto návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani neprezentuje reálnu obavu o nemožnosť uspokojenia

danej spornej pohľadávky žalobcu. Žalovaný v konaní vo veci samej predmetnú pohľadávku žalobcu
poprel a odmietol uhradiť. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu o tom, že vzhľadom na hodnotu
záväzkov žalovaného existuje dôvodná obava, že uhradením úveru banke (z prostriedkov získaných z
predaja nehnuteľnosti tretím osobám) sa žalovaný zbaví všetkého relevantného majetku, z ktorého by
mohlo dôjsť v budúcnosti k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, resp. že by mohla byť ohrozená prípadná

exekúcia,odvolacísúduvádza,že takútonámietkuvzniesolžalobcaužvpredchádzajúcomrozhodovaní
odvolacieho súdu voči prvému zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie
zabezpečovaciehoopatreniaaajteraztakétotvrdeniežalobcupovažujeodvolacísúdlenzahypotetické,
ničím neosvedčené. To isté platí aj k tvrdeniu žalobcu, o tom, že žalovaný všetky finančné prostriedkyzískané z predaja nehnuteľnosti bezpochyby použije na splatenie úveru financujúcej banke a nebude
už disponovať žiadnym relevantným majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu.

61. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia posudzuje viaceré kritériá, pričom návrhu vyhovie len za predpokladu, že sú splnené
kumulatívne a pokiaľ či i len jedna podmienka nie je splnená, nie je možné návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Jednou z podmienkou nariadenia
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia je, že právne účinky neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a
nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). V danom prípade žalobca tvrdil, že hodnota bytu,
ktorý je predmetom jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je primeraná výške žalobou
uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom
uznesení považoval v rozsahu formulovanom žalobcom návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia za nepomerný k následkom, ktoré by obmedzenie v podobe zriadeného záložného práva

znamenalo pre žalovaného. Odvolací súd poukazuje na to, že jedným z predmetov podnikateľskej
činnosti žalovaného je stavebná činnosť spočívajúca v budovaní a následnom predaji nehnuteľností
tretím osobám. Vyhovením návrhu žalobcu by bolo obmedzené právo žalovaného na výkon jeho tejto
podnikateľskej činnosti nad mieru únosnú v demokratickej spoločnosti brániace mu v podnikateľskej
činnosti ktorou generuje zisk potrebný práve na udržanie a rozvoj podnikania vrátane plnenia si svojich

záväzkov, ktoré pri podnikaní mu vzniknú. Zriadiť na predmetných nehnuteľnostiach zabezpečovacím
opatrením záložné právo považoval aj odvolací súd za zásah neadekvátny, pretože by takéto zaťaženie
nehnuteľností zmarilo alebo podstatne sťažilo ich predaj (odrádzalo záujemcov), čo by malo škodlivý
vplyv na obchodnú činnosť žalovaného, nedosiahol by potrebný príjem, čo by malo nepochybne dosah
aj na plnenie jeho podnikateľských záväzkov. Dosahovanie príjmu a z toho plynúceho zisku je zmyslom

podnikania, ktoré si zaslúži rešpekt a ochranu. Zriadením záložného práva sa obmedzí nakladanie s
nehnuteľnosťou. V prípade žalovaného podnikajúceho v predaji nehnuteľnosti by to zároveň znamenalo
nad mieru únosnú obmedzenie jeho podnikanie - obchodnej činnosti, z ktorej dosahuje príjem.

62. Je na navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia, aby špecifikoval ním formulovaný návrh aj

z pohľadu princípu proporcionality. Inak sa vystavuje riziku neúspechu jeho návrhu. Obmedzenie
dosiahnuté opatrením súdu nemôže vysoko a neprimerane prevyšovať vo vzťahu nie len k hodnote
sporu vo veci samej uplatnený nárok, ale tiež zásah do práv nemôže byť neprimerane obmedzujúci
osobu povinnú z opatrenia.

63. Odvolací súd dodáva, že za hodnú zreteľa považoval skutočnosť vyplývajúcu z LV č. XXXXX,
k. ú. R. H., vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, že nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom návrhu už sú zaťažené záložným právom v prospech úverového veriteľa (financujúcej
banky).Pretoanivyhovenienávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniabyprežalobcunemuselo
znamenať priaznivejšie právne postavenie vo vzťahu k vymáhaniu žalobou uplatnenej pohľadávky.

64. K žalobcom vyčíslenému majetku a záväzkov žalovaného (bod 5 tohto uznesenia) a s tým súvisiace
ohrozenie vymoženia jeho pohľadávky odvolací súd uvádza, že iba samotné vyčíslenie aktív a pasív
obchodnej spoločnosti k určitému dátumu (rok 2024) samo osebe dostatočne jasne nie je spôsobilé
definovať skutočnú hodnotu majetku podnikateľa a ani právne zhodnotiť charakter jeho aktív a pasív.

Žalobca zároveň nijako neosvedčil svoje tvrdenie o snahe žalovaného predať svoj nehnuteľný majetok,
ktorý je predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pod cenu a potom nie je ani
dôvodnú žalobcova obava z ohrozenia exekúcie žalobou uplatnenej peňažnej pohľadávky, ako to
predpokladá dikcia § 343 ods. 1 CSP.

65. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti
odvolania žalobcu, nakoľko má za to, že tento dostatočne presvedčivo neosvedčil dôvodnosť ním
tvrdených skutočností nevyhnutných na účely kladného rozhodnutia o jeho návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, pričom odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd za neopodstatnené,
napadnuté uznesenie vo výroku vecne správne a preto ho potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

66. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko o týchto rozhodne
súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa § 262 ods. 1 CSP.67. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447
písm. d/, e/ CSP).