Rozhodnutie – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Odi/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124303377
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Antalová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124303377.5

Rozhodnutie

2 2Odi/2/2024

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Antalovou, v právnej veci žalobcu

A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/X, F. – G., právne zast. Advokátska kancelária
JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava – Dúbravka, IČO:
52 262 821, proti žalovanému A. D. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. H. XXX, C. H., právne zast.
JURAJ MACÍK advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
54 459 958, v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

2 2Odi/2/2024

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

9 2Odi/2/2024

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 23.05.2024 domáhal zrušenia oddlženia žalovaného,
o ktorom rozhodol Okresný súd Banská Bystrica uznesením pod sp. zn. 5OdK/783/2019 a zároveň aby
žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Žalobu odôvodnil

tým že na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/134/2010 zo dňa 14.12.2001 boli
žalobca a žalovaný zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť veriteľovi I. F. sumu 1.475.000,- SKK a
to na základe tej skutočnosti, že medzi veriteľom I. F., žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o
pôžičke a I. F. požičal žalobcovi a žalovanému sumu 1.625.000,- SKK, z ktorej sumy bolo uhradených iba
150.000,- SKK dňa 20.12.1999. Predmetný rozsudok predstavoval exekučný titul, na základe ktorého
súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár vymohol pre oprávneného I. F. sumu 48.977,63 EUR a na trovy

exekúciesumu13.851,66EUR,tedaspolusumuvovýške62.829,29EUR.Keďžetútosumumaliuhradiť
žalobca a žalovaný rovným dielom, teda každý z nich vo výške 31.414,64 EUR a žalobca uhradil sumu
53.203,05 EUR a odporca len sumu 9.626,24 EUR, žalobca za žalovaného splnil jeho časť dlhu vo výške
21.788,40 EUR. Na základe uvedeného má žalobca pohľadávku voči žalovanému vo výške 21.788,40
EUR s 9 % úrokom z omeškania p. a. od 06.10.2010 do zaplatenia podľa § 511 ods. 3 Občianskeho
zákonníka (Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu

od ostatných podľa ich podielov.). Nakoľko žalovaný pohľadávku žalobcovi nezaplatil, žalobca si uplatnil
nárok na jej zaplatenie žalobou na súde a to v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky č.k. 4C/59/2014. Okresný súd Nové Zámky žalobe vyhovel a vydal rozsudok pod č. k. 4C/59/2014-65
zo dňa 16.04.2015, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 21.788,40 EUR spolu s príslušenstvom.
Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky pod č. k. 4C/59/2014-65 nadobudol právoplatnosť dňa

18.06.2015 a vykonateľnosť dňa 22.06.2015. Nakoľko žalovaný ani po právoplatnosti rozhodnutia
súdu dlh neuhradil, žalobca si uplatnil nárok v exekúcii. Exekúciou bola poverená súdna exekútorka
Mgr. Anna Michnicová, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava.
Exekúcia na vymoženie pohľadávky žalobcu bola vedená pod sp. zn. Ex 1954/15. Upovedomením
o zastavení starej exekúcie zo dňa 07.01.2022 súdna exekútorka upovedomila žalobcu o zastavení

exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Žalobca po zastavení starej
exekúcie podal opätovne návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciou bola poverená súdna exekútorka
JUDr. Žofia Žabková, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, so sídlom Nám. Matice slovenskej 6, 965
01 Žiar nad Hronom. Exekúcia na vymoženie pohľadávky žalobcu bola vedená pod sp. zn. 420EX
926/22. Exekúcia bola vedená zriadením exekučného záložného práva na viacerých nehnuteľnostiach

žalovaného a vykonávaním zrážok z dôchodku žalovaného. Žalobca uvedené skutočnosti preukazuje
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod č. k. 4C/59/2014-65 zo dňa 16.04.2015, žiadosťou o
udelenie súhlasu s predajom nehnuteľnosti a návrhu na zriadenie exekučného záložného práva zo
dňa 30.09.2015, Upovedomením o zastavení starej exekúcie zo dňa 07.01.2022, Upovedomením o
začatí exekúcie zo dňa 30.11.2022, správou exekútora zo dňa 04.01.2023, správou exekútora zo dňa

03.10.2023, Oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku povinného zo dňa 17.01.2023, Oznámením
o vykonávaní zrážok z dôchodku povinného po prepočte zrážok zo dňa 22.02.2024. Ďalej žalobca
uvádza, že počas výkonu exekúcie bol dňa 19.08.2019 Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
5OdK/783/2019 vyhlásený konkurz na majetok žalovaného. Vyhlásením konkurzu bol žalovaný zbavený
všetkých svojich dlhov, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze, pričom vyhlásenie konkurzu na

majetok žalovaného bolo dôvodom zastavenia exekúcie podľa ust. § 61n ods. 1. písm. g) Exekučného
poriadku. Dňa 05.12.2019 správca konkurznej podstaty JUDr. Gabriela Muránska Matušková, PhD. v
Obchodnom vestníku pod č. 235/2019 zverejnila oznam o zrušení konkurzu vedeného Okresným súdom
BanskáBystricapodsp.zn.5OdK/783/2019zdôvodu,žesado90dníodvyhláseniakonkurzuneprihlásil
žiadny veriteľ. Žalobca navrhuje súdu do tohto konania pripojiť konkurzný spis vedený Okresným súdom

Banská Bystrica pod sp. zn. 5OdK/783/2019. Žalobca ďalej uviedol, že počas vedenia exekučného
konania žalovaný vlastnil viaceré nehnuteľnosti a poberal dôchodok. Z tohto je preukázané, že príjem a
majetokžalovanéhopostačovalnauspokojeniepohľadávkyžalobcu.Napriektomužalovanýpodalnávrh
na oddlženie v konkurze. Využitím inštitútu oddlženia v konkurze žalobcu ako veriteľa poškodil, keď mu
pozrušeníkonkurzuniejepovinnýuhradiťanilenčasťsvojhozáväzku.Vzhľadomnapravidelnosťpríjmu

žalovaného z dôchodku a vlastníctvo viacerých nehnuteľností bol predpoklad vymoženia pohľadávky
žalobcu v exekúcii, čím bola daná schopnosť žalovaného splniť svoj splatný záväzok voči žalobcovi.
Žalovaný tak v čase podania návrhu na oddlženie nebol platobne neschopný a nemal poctivý zámer
pri oddlžení podľa ust. § 166g ods. 2 písm. f) zákona č. 7/2005 Z. z. Jedným z predpokladov poctivého
zámeru podľa ust. § 166g ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. je, že dlžník vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj

dlh v medziach svojich možností. Žalovaný po začatí exekúcie podal návrh na oddlženie, čím jasne
preukázal svoj nepoctivý zámer a zneužil inštitút oddlženia, aby sa vyhol splateniu svojho záväzku voči
žalobcovi. Právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorí majú úmysel vyhýbať sa
splácaniu svojich záväzkov, aj keď ich finančná a sociálna situácia splácanie týchto záväzkov umožňuje.
Na základe vyššie uvedeného v správaní žalovaného nie je vidieť žiadnu úprimnú snahu o riešenie svojej

situácie, čím nebol daný poctivý zámer žalovaného pri oddlžení ani podľa ust. § 166g ods. 1 zákona č.
7/2005 Z. z. Žalobca záverom poukazuje aj na ust. § 166g ods. 3 ZKR.

2. Žalovaný sa podaním zo dňa 28.06.2024 vyjadril k žalobe; popiera, že by žalobcom uvedené
a tvrdené skutočnosti boli spôsobilé naplniť znaky nepoctivého zámeru dlžníka v konkurze. Žalovaný

popiera celú argumentáciu žalobcu prezentovanú v žalobe. S tvrdeniami žalobcu žalovaný nesúhlasí a
žalobu žalobcu ako celok považuje žalovaný za špekulatívnu a zavádzajúcu, keďže tvrdenia uvedené
v žalobe sú založené na domnienkach a konfabuláciách žalobcu, sú nesprávne, nepravdivé, právne
absurdné a zavádzajúce. Žalovaný popiera, že by pri svojom oddlžení mal nepoctivý zámer a k tomu
uvádza, že celé jeho konanie a správanie sa súvisiace s jeho oddlžením bolo determinované výlučne

poctivým zámerom žalovaného, naviac je potrebné v jeho prípade aplikovať ustanovenie § 166g ods. 4
ZKR,vzmyslektoréhosúdprihliadamiernejšienaskutočnostiovplyvňujúcepoctivýzámeružalovaného,
ktorý je v dôchodkovom veku. Žalovaný má v súčasnosti 76 rokov a už v čase jeho oddlženia konkurzom
bol v dôchodkovom veku. Žalovaný ďalej popiera, že by nebol v čase podania návrhu platobneneschopný. Poukazuje na ust. § 3 ods. 2 ZKR a tvrdí, že spĺňal elementárne zákonné podmienky
uvedené v tomto zákonnom ustanovení. Skutočnosť, že žalovanému v čase pred vyhlásením konkurzu
boli dlhodobo vedené exekučné konania, sama osebe potvrdzovala skutočnosť, že žalovaný mal viac

ako 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalobca tvrdí, že žalovaný údajne
nebol platobne neschopný, na druhej strane však žalobca toto svoje tvrdenie sám popiera a odporuje
si, keď uviedol v žalobe, že Upovedomením o zastavení starej exekúcie zo dňa 07.012022, súdna
exekútorkaupovedomilažalobcuozastaveníexekúciepodľa§2ods.1písm.a)zákonač.233/2019Z.z.,
podľa ktorého „Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú

exekúciu podľa odseku 2," pričom podľa § 3 ods. 1 a 2 predmetného zákona platí, že „Rozhodnou dobou
je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora
sa neprihliada.", a ďalej „Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí,
že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie." Tvrdenie žalobcu, podľa
ktorého žalovaný nebol platobne neschopný, je zjavne nesprávne a nepravdivé. Hypotéza právnej

normy, podľa ktorej údajne „v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel
alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť", nebola naplnená, čo vyplýva zo samotných tvrdení
žalobcu, ktorý súčasne nepreukázal opak žiadnym dôkazom. Podstatnou skutočnosťou, vylučujúcou
nepoctivý zámer žalovaného, sú aj okolnosti jeho oddlženia konkurzom. Ako správne žalobca uviedol,
žalovaný vlastnil v čase vyhlásenia konkurzu viaceré nehnuteľnosti, ktorých sa však žalovaný účelovo

nezbavoval, ale bol stotožnený s ich pojatím do konkurzného konania, pretože nemal nepoctivý zámer.
Žalovaný nemal záujem a nesprával sa pred podaním návrhu spôsobom, ktorým by vyjadroval snahu
poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Dôvod, pre ktorý v konkurze nebol majetok
dlžníka speňažený a pre ktorý veriteľom nebol rozdeľovaný žiadny výťažok, spočíva v pasivite veriteľov.
Každý veriteľ pohľadávky uspokojovanej v konkurze mal právo prihlásiť sa do konkurzu na majetok

žalovaného, pričom pokiaľ by sa žalobca prihlásil do konkurzu na majetok žalovaného, potom správne
žalobca konštatuje, že existoval majetok, ktorý by podľa § 167h ods. 1 ZKR, podliehal konkurzu.
V prípade žalobcu, konkurzný správca postupoval podľa §1671 ods. 4 ZKR a písomne upovedomil
žalobcu podaním zo dňa 27.08.2019 o tom, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz. Správca
predmetné podanie expedoval ako doporučenú zásielku - podacie číslo J.. Žalobca tak mal vedomosť

o tom, že na majetok žalovaného je vyhlásený konkurz a mal dostatok času na uplatnenie svojich
nárokov voči žalovanému prihláškou, čo však neučinil. Žalobca sa tak svojím vlastným nekonaním,
ukrátil o možnosť byť uspokojovaný v konkurze na majetok žalovaného, v dôsledku čoho potom správca
nemal inú možnosť, ako konkurz zrušiť, pretože podľa § 167v ods. 2 ZKR platí, že „Správca bez
zbytočného odkladu oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí aj vtedy, ak zistí, že sa

do 90 dní od vyhlásenia konkurzu neprihlásil žiadny veriteľ alebo postavenie všetkých veriteľov ako
účastníkov konania zaniklo. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje". K argumentácii
o tom, že žalovaný disponuje dostatočným príjmom z dôchodku na to, aby mohol hoci len z časti plniť
svoje záväzky a uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov, žalobca uvádza, že toto nazeranie na vec
je tendenčné a nesprávne, pretože zrážky z dôchodku žalovaného pre žalobcu začali byť pre starý

dlh realizované až po oddlžení konkurzom, v čase kedy bolo vedenie takejto exekúcie nezákonné a
neprípustné. Naviac to, že žalobca využil právny inštitút oddlženia konkurzom, nie je výsledkom jeho
nepoctivého zámeru, ale dôsledkom jeho platobnej neschopnosti, pričom konkrétna forma oddlženia
bola výsledkom posúdenia veci žalovaného príslušným Centrom právnej pomoci po dôslednej analýze
možností a schopností žalovaného na prípadné plnenie splátkového kalendára. Splátkový kalendár

je inštitútom adresovaným pre tých dlžníkov, ktorí v dobe 60 mesiacov / 5 rokov dokážu v rozsahu
odôvodnenej predikcie a následne súdom schváleného splátkového kalendára uhrádzať svoje záväzky
v intenciách toho, že horná hranica splátok nesmie presiahnuť predpokladaný príjem dlžníka znížený o
nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a jeho
vyživovaných osôb, pričom uspokojenie nesmie byť nižšie ako 30 % z nezabezpečenej pohľadávky.

Žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol a aby žalobcu zaviazal na náhradu trov konania a trov
právneho zastúpenia žalovaného v rozsahu 100 %.

3. Žalobca sa podaním zo dňa 23.10.2024 vyjadril k vyjadreniu žalovaného; uviedol, že žalovaný
v čase podania návrhu na oddlženie poberal starobný dôchodok, ktorého výška by postačovala na

postupnú úhradu všetkých záväzkov žalovaného a tiež žalovaný vlastnil viaceré nehnuteľnosti. Žalobca
vidí nepoctivý zámer aj v tom, že žalovaný sa svojim konaním priviedol úmyselne do stavu údajnej
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, keď preukázateľne neuhrádzal svoje záväzky
aj napriek skutočnosti, že na to mal a má dostatok finančných prostriedkov. Žalovaný mal dostatočnýpríjem na postupnú úhradu svojich záväzkov voči svojim veriteľom. Žalovaný preto v čase podania
návrhu na oddlženie nebol platobne neschopný. Zo správania sa žalovaného pred podaním návrhu na
oddlženie možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa. U žalovaného sa nezmenili žiadne

okolnosti. Žalovaný bol naďalej starobným dôchodcom a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom
nezmenili. Žalovaný by postupným plnením svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým
veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný
uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti,
tak, ako to žalobca preukázal. Zároveň zo správania dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať,

že v návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti
musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu. Zákonnou podmienkou na vyhlásenie oddlženia je platobná
neschopnosť dlžníka. Táto sa v konaní podľa štvrtej časti ZKR preukazuje vyhlásením dlžníka, pri
ktorom sa predpokladá pravdivosť tohto vyhlásenia. Podľa názoru žalobcu žalovaný podal nepravdivé
vyhlásenie o platobnej neschopnosti, čím vyvolal právne účinky spojené s takýmto vyhlásením, čím sa
akoby úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie

konkurzu.Zosprávaniažalovanéhomožnojednoznačneusúdiť,ženevynaložilúprimnúsnahuriešiťsvoj
dlh v medziach svojich možností a schopností. Ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR definuje, kedy možno
po podaní návrhu na oddlženie predpokladať poctivý zámer dlžníka. Jedným z predpokladov poctivého
zámeru je, keď dlžník vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností. Dlžník by mal
v prípade poctivého zámeru vynaložiť snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Žalovaný však po

podaní návrhu na oddlženie žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobu, ani nevynaložil úprimnú snahu
riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, nemal poctivý zámer a teda nemôže požívať benefity spojené
s inštitútom oddlženia. Žalovaný ani pred podaním návrhu na oddlženie nebol súčinný a neponúkol
žalobcovi žiadnu možnosť uhradiť svoj záväzok.

4. Žalovaný sa podaním zo dňa 11.12.2024 vyjadril k vyjadreniu žalobcu; uviedol, že vychádzajúc
z obsahu písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 23. 10. 2024 ako aj z celého doterajšieho priebehu
konania má žalovaný za to, že žalobcom nebola preukázaná existencia nepoctivého zámeru podľa
§ 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný nesúhlasí názorom žalobcu, že nepoctivý zámer vyplýva bez ďalšieho
z toho, že žalovaný má pravidelný príjem z dôchodkovej dávky a teda z tohto príjmu údajne môže

splácať svoje dlhy. Uvedené by bolo v rozpore so základným princípom inštitútu oddlženia, ktorý by
za takejto interpretácie nemohol využiť prakticky nikto, kto bol zamestnaný, alebo poberal dôchodkovú
dávku v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Takýto výklad vylučuje aj ustanovenie § 166g
ods. 1 ZKR, ktoré obsahuje definíciu poctivého zámeru dlžníka. Aj keď v tomto ustanovení § 166g ods.
1 ZKR nejde o taxatívny výpočet možností poctivého zámeru, podstatou je podieľanie sa na procese

konkurzného konania poskytovaním súčinnosti a snaha dlžníka aj po oddlžení riešiť svoje zárobkové
pomery zabezpečením príjmu a v prípade neočakávaného a nie nepatrného príjmu, poskytnúť veriteľom
aspoň polovicu z neho na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Naopak, ak teda dlžník po podaní
návrhu na oddlženie nemá neočakávaný príjem v nie nepatrnej výške, nevzniká mu zákonná povinnosť
na výzvu veriteľa splácať jeho pohľadávku, aby tým prejavil svoj poctivý zámer. Žalovaný taktiež

považuje za irelevantnú skutočnosť, že žalovaný nevyužil inštitút splátkového kalendára. Skutočnosť,
že dlžník má stabilný príjem bez ďalšieho automaticky neznamená, že sú zároveň dané aj zákonné
podmienky na jeho oddlženie formou splátkového kalendára podľa § 168c až 168e ZKR a že využitie
inej formy oddlženia je preto prejavom nepoctivého zámeru dlžníka. Žalovaný sa taktiež nestotožňuje
s postojom indikovaným žalobcom, že žalovaný by mal v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý

zámer zdôvodňovať svoju nepriaznivú situáciu, svoje výdavky a najmä preukazovať svoj poctivý zámer.
Dôkazné bremeno na preukázanie nepoctivého zámeru nesie žalobca ako veriteľ, pričom žalovaný
ako dlžník nie je povinný na základe domnienok a nepreukázaných vyjadrení žalobcu preukazovať
svoj poctivý zámer a dôvodnosť návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný má na základe uvedeného
za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu zákonných podmienok zrušenia

oddlženia žalovaného pre jeho údajný nepoctivý zámer. Žalobca nepreukázal ani jeden z dôvodov na
zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
má žalovaný za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto žiada, aby súd žalobu zamietol v celom
rozsahu a aby zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Pre krátkosť času
žalovaný k písomnému vyjadreniu žalobcu pripraví podrobnejšie stanovisko a odprezentuje ho ústne

ešte na pojednávaní nariadenom na deň 12.12.2024 o 11:00 hod., ktoré žalovaný nežiada odročiť.

5. Na pojednávaní dňa 12.12.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že má za to, že aktívna
legitimácia žalobcu bola preukázaná už len tým, že práve v dôsledku oddlženia žalovaného už si nemôžeuspokojiť svoju pohľadávku voči nemu, a to aj napriek tomu, že túto si neprihlásil do konkurzného
konania.

6. Právny zástupca žalovaného v rámci práva záverečnej reči, okrem skutočností, ktoré uvádzal
v priebehu konania, poukázal na ust. § 1 vyhlášky č. 643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia, ktorým bol určený druh a výška finančného
majetku, ktorého existencia vyvracia závery o platobnej neschopnosti, pričom má ísť o finančný majetok
v hodnote takej, aby bol spôsobilý na krytie záväzku dlžníka voči jeho veriteľovi. Zdôraznil, že pri

platobnej neschopnosti sa neposudzuje celkový majetkový stav dlžníka, t.j. existencia iného majetku,
ale práve finančné prostriedky, resp. iný finančný majetok, ktorý má vplyv na posudzovanie platobnej
schopnosti, t.j. na existenciu finančných prostriedkov v hotovosti, peňazí na účte alebo iného finančného
majetku spôsobilého na krytie splatného záväzku. Zároveň v tejto súvislosti odkázal na Rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cokr/10/2023-113 zo dňa 31. októbra 2023. Uviedol, že
podstatou definície platobnej definície nie je to či je dlžník schopný uhradiť záväzok v splátkach, ale

či disponuje dostatkom finančného majetku, ktorým by záväzok mohol uhradiť v celosti. Existenciu
takéhoto finančného majetku ani finančných prostriedkov v hodnote spôsobilej na krytie záväzku
v konaní žalobca nepreukázal ani to len netvrdil. Ďalej poukázal na dôkaz žalobcu pripojený k žalobe,
na správu exekútora zo dňa 4. januára 2023, z ktorej jasne vyplýva v úvode na str. 2, že počet
neskončených exekučných konaní vedených proti žalovanému je 2. Zo žaloby žalobcu nevyplýva akých

ďalších veriteľov mal žalovaný a aká bola výška týchto dlhov, čo je jednou z podmienok pre určenie
a posúdenie platobnej schopnosti, resp. neschopnosti dlžníka. Nestotožňuje sa s vyjadrením žalobcu,
podľa ktorého žalovaný má byť posudzovaný prísnejšie pre jeho skúsenosti s podnikaním. Žalobca
netvrdíoakéskúsenostisakýmpodnikanímbysamalojednať.Vtomtosmereodkázal,žalobcananávrh
navyhláseniekonkurzu,ktorýžalobcanepripojilavtomtosmerežiadnedokazovanienenavrholvykonať.

Súd na uvedené skutočnosti neprihliadal, nakoľko v rámci záverečnej reči nie je možné uplatňovať iné
prostriedky procesnej obrany a procesného útoku než tie, ktoré boli uplatnené v rámci konania.

7. Súd sa oboznámil s Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod č. k. 4C/59/2014-65
zo dňa 16.04.2015, žiadosťou o udelenie súhlasu s predajom nehnuteľnosti a návrhu na zriadenie

exekučného záložného práva zo dňa 30.09.2015, Upovedomením o zastavení starej exekúcie zo
dňa 07.01.2022, Upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 30.11.2022, správou exekútora zo dňa
04.01.2023, správou exekútora zo dňa 03.10.2023, Oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku
povinného zo dňa 17.01.2023, Oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku povinného po prepočte
zrážok zo dňa 22.02.2024, Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5OdK/783/2019

o vyhlásení konkurzu, Oznamom o zrušení konkurzu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica
sp. zn. 5OdK/783/2019, Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/2884/2022 zo
dňa 29.02.2024 o zastavení exekúcie, Upovedomením o vyhlásení konkurzu zo dňa 27.08.2019 ,
Podacím lístkom zo dňa 27.08.2019, konkurzným spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
5OdK/783/2019.

8. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na

spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

9. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,

zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

10. Podľa § 166g ods. 2 písm. c), e), f) a h) ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, akc) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,

e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,

f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na

okolnosti musel vedieť,

h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

11. V konaní nebol sporný skutkový stav tvrdený žalobcom a to že žalobca je veriteľom žalovaného na

základe Rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/59/2014-65 zo dňa 16.04.2015, ktorým súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 21.788,40 EUR spolu s príslušenstvom, ktorý rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2015 a vykonateľnosť dňa 22.06.2015. Sporné nebolo ani to,
že žalovaný svoj dlh žalobcovi neuhradil, žalobca si preto uplatnil nárok v exekúcii pod sp. zn. Ex
1954/15, vedením ktorej bola poverená súdna exekútorka Mgr. Anna Michnicová, Exekútorský úrad

Bratislava, so sídlom Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava. Táto exekúcia bola zastavená podľa § 2
ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Žalobca po zastavení starej exekúcie podal opätovne návrh na vykonanie
exekúcie, exekúciou bola poverená súdna exekútorka JUDr. Žofia Žabková, Exekútorský úrad Žiar
nad Hronom, so sídlom Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, exekúcia bola vedená

pod sp. zn. 420EX 926/22 a to zriadením exekučného záložného práva na viacerých nehnuteľnostiach
žalovaného a vykonávaním zrážok z dôchodku žalovaného. Rovnako nebolo sporné, že počas výkonu
exekúcie bol dňa 19.08.2019 Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 5OdK/783/2019 vyhlásený
konkurz na majetok žalovaného, ktorý bol oznámením správcu konkurznej podstaty JUDr. Gabriela
Muránska Matušková, PhD zo dňa 05.12.2019 zverejnenom v Obchodnom vestníku pod č. 235/2019

zrušený z dôvodu, že sa do 90 dní od vyhlásenia konkurzu neprihlásil žiadny veriteľ. Nebolo sporné,
že žalobca svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásil a to napriek písomnému upovedomeniu žalobcu
správcom o tom, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz. Taktiež nebolo sporné, že v čase
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a na oddlženie žalovaný poberal pravidelný príjem – starobný
dôchodok a vlastnil viaceré nehnuteľnosti. Žalovaný tieto skutočnosti vôbec nepopieral, naopak, potvrdil,

že majetkom disponoval a bol stotožnený s tým, že bude podliehať konkurzu.

12. Súd v prvom rade skúmal, či žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na zrušenie
oddlženia. Z ust. § 166f ods. 1 ZKR vyplýva, že právo domáhať sa zrušenia oddlženia dlžníka má
len veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia preto vyplýva, že

toto právo nepatrí každému veriteľovi dlžníka, ale len tomu, ktorý bol oddlžením dlžníka dotknutý.
Veriteľ preto musí v žalobe uviesť skutočnosti, prečo je oddlžením dlžníka dotknutý a tieto musí aj
preukázať. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu zdôvodnil tým, že práve v dôsledku oddlženia žalovaného
už si nemôže uspokojiť svoju pohľadávku voči nemu, a to aj napriek tomu, že túto si neprihlásil do
konkurzného konania. Vzhľadom na pravidelnosť príjmu žalovaného z dôchodku a vlastníctvo viacerých

nehnuteľností bol predpoklad vymoženia pohľadávky žalobcu v exekúcii, čím bola daná schopnosť
žalovaného splniť svoj splatný záväzok voči žalobcovi. Uvedené dôvody však pre účely preukázania
aktívnej legitimácie žalobcu neobstoja práve s ohľadom na skutočnosť, že žalobca svoju pohľadávku
do konkurzu neprihlásil a konkurz na majetok žalovaného bol zrušený podľa § 167v ods. 2 ZKR,
tj. z dôvodu, že sa do 90 dní od vyhlásenia konkurzu neprihlásil žiadny veriteľ. Je právom dlžníka

domáhať sa za podmienok stanovených týmto zákonom zrušenia svojho oddlženia, kedy jednou z týchto
podmienok je to, že sa voči dlžníkovi vedie exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie ( § 166 ods.
3 ZKR), bez splnenia ktorej podmienky dlžník nemôže návrh na zrušenie oddlženia podať. Rovnako je
nepochybné, že oddlžením sa stávajú nevymáhateľné aj tie pohľadávky, neboli prihlásené v konkurze
( § 166e ods. 2 ZKR). Pokiaľ dlžník právo podať návrh na svoje oddlženie využije, pričom disponuje

majetkom, ktorý mohol byť v konkurze speňažený, pričom veriteľ, ktorý má naopak právo prihlásiť svoju
pohľadávku do konkurzu, ktorá preto mohla byť v konkurze uspokojená z rozvrhu výťažku, toto svoje
právo prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu nevyužije, a konkurz je následne zrušený z dôvodu,
že sa neprihlásil žiadny veriteľ, tak tento veriteľ nie je v skutočnosti dotknutý samotným oddlženímdlžníka, ale neuplatnením svojho majetkového práva v konkurze. Keďže existencia majetku žalovaného
(dlžníka) v podobe pravidelného príjmu a vlastníctva viacerých nehnuteľností nebola v danom prípade
sporná, prihlásením pohľadávky do konkurzu mohol veriteľ dosiahnuť jej uspokojenie. Skutočnosť, že

veriteľ svoje právo neuplatnil, nemôže byť na ujmu dlžníka v podobe zrušenia oddlženia, keď dlžník
nijakým spôsobom nemôže ovplyvniť to, či veritelia svoje pohľadávky v konkurze uplatnia alebo nie.
Iná situácia by bola v prípade, keby bol dlžník nemajetný, kedy v takomto prípade by bolo naozaj
irelevantné, či veriteľ svoju pohľadávku do konkurzu prihlásil alebo nie, práve s poukazom na ust. §
166e ods. 2 ZKR. V danom prípade však žalobcovi nič nebránilo, aby svoju pohľadávku aj ako jediný

veriteľ do konkurzu prihlásil, majetok dlžníka by tak bol v konkurze speňažený a pohľadávka žalobcu
uspokojená. Je pritom irelevantné, v akom rozsahu by bola pohľadávka žalobcu v konkurze uspokojená;
pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, vychádzajúc z nesporných tvrdení žalobcu
a žalovaného o existencii majetku dlžníka a neprihlásení pohľadávky žalobcu do konkurzu, nie je
možné priznať žalobcovi právo domáhať sa zrušenia oddlženia žalovaného len s poukazom na to,
že jeho pohľadávka už nemôže byť uspokojená. Nejedná sa totiž o veriteľa dotknutého samotným

oddlžením žalovaného, ale pasivitou samotného veriteľa, nebyť ktorej by jeho pohľadávka mohla byť
vkonkurzeuspokojená.Žalobcataknaopaksámzmariluspokojeniesvojejpohľadávkyjejneprihlásením
do konkurzu na majetok žalovaného. Pokiaľ preto žalobca v konaní neuviedol iné dôvody, pre ktoré
je dotknutý oddlžením žalovaného, je nutné konštatovať, že žalobca nezdôvodnil a nepreukázal svoju
aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na zrušenie oddlženia. Žalobca v konaní na námietky žalovaného

vznesené v tomto smere ani nijako nereagoval, neuviedol prečo pohľadávku do konkurzu neprihlásil
napriek písomnému oznámeniu správcu o vyhlásení konkurzu ( § 167l ods. 4 ZKR).

13.Odhliadnucodnedostatkuaktívnejlegitimácie,žalobcanepreukázalaninepoctivýzámeržalovaného
pri podaní návrhu na oddlženie. Skutočnosť, že žalovaný mal pravidelný príjem vo forme starobného

dôchodku a vlastnil viacero nehnuteľností, automaticky neznamená, že bol platobne schopný
spoukazomnadefiníciuplatobnejneschopnostifyzickejosobypodľa§3ods.2vetatretiaZKR.Ztvrdení
žalobcu nie je možné vyvodiť, aké záväzky voči koľkým veriteľom a v akej výške žalovaný mal, ani výšku
príjmu žalovaného, to znamená, nie je možné zistiť, či žalovaný bol schopný plniť všetky svoje záväzky
voči všetkým svojim veriteľom, v primeraných lehotách, tj. menej ako 180 dní po lehote splatnosti. Ani

existenciavlastníctvaviacerýchnehnuteľnostížalovanýmautomatickyničnevypovedáojehoschopnosti
plniť záväzky voči svojim veriteľom v primeraných lehotách. Tvrdenia žalobcu o platobnej schopnosti
žalovaného v čase podania návrhu na oddlženie preto neboli v konaní preukázané. S ohľadom na
uvedené nebol preukázaný ani nepoctivý zámer žalovaného podľa skutkovej podstaty v zmysle § 166g
ods. 2 písm. f) a ani c) a e) ZKR, tj. že v návrhu žalovaný uviedol nepravdivú dôležitú informáciu

o svojej platobnej neschopnosti a že zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať,
že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh. Rovnako z vyššie
uvedených dôvodov nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že využitím inštitútu oddlženia v konkurze
žalovaný žalobcu ako veriteľa poškodil, keď mu po zrušení konkurzu nie je povinný uhradiť ani len časť
svojho záväzku. Žalobca využil svoje právo podať návrh na oddlženie, za splnenia zákonnej podmienky

vedenia exekúcie ( § 166 ods. 3 ZKR), bez splnenia ktorej by nebol oprávnený návrh podať, a žalobca
svojou pasivitou znemožnil uspokojenie svojej pohľadávky v konkurze z rozvrhu výťažku. Skutočnosť,
že žalovaný po začatí exekúcie podal návrh na oddlženie, preto nemožno samu o sebe bez ďalšieho
považovať za zneužitie inštitútu oddlženia. Žalobca neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti umožňujúce
prijať záver, že žalovaný mal v úmysle vyhnúť sa splateniu svojho záväzku voči žalobcovi, a to práve

sohľadomnanespornúskutočnosťexistenciemajetku,ktorýmoholbyťvkonkurzespeňažený.Žalovaný
rovnako nemal povinnosť po oddlžení žalobcovi plniť svoj záväzok, pokiaľ sa jeho majetkové pomery
po podaní návrhu zásadne a spôsobom predpokladaným v ust. § 166g ods. 1 ZKR, nezmenili, aby
tak preukázal svoj poctivý zámer. Tu je potrebné zdôrazniť, že nepoctivý zámer dlžníka je povinný
preukázať veriteľ ( § 166f ods. 1 ZKR). Dlžník naopak môže preukazovať svoj poctivý zámer spôsobom

podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR, ale nie je povinný na základe všeobecných, nekonkrétnych tvrdení
a domnienok žalobcu preukazovať svoj poctivý zámer napr. plnením pohľadávky veriteľa po oddlžení
alebo preukazovaním výšky príjmu alebo životných nákladov v konaní o zrušenie oddlženia a vôbec
zdôvodňovať opodstatnenosť podania návrhu na zrušenie oddlženia. Súd má na mysli tvrdenia žalobcu
o údajne úmyselnom privodení si stavu údajnej platobnej neschopnosti žalovaným „aby bol oprávnený

podať návrh, keď preukázateľne neuhrádzal svoje záväzky aj napriek skutočnosti, že na to mal a
má dostatok finančných prostriedkov. Žalovaný mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich
záväzkov voči svojim veriteľom. Zo správania sa žalovaného pred podaním návrhu na oddlženie
možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa. U žalovaného sa nezmenili žiadne okolnosti.Žalovaný bol naďalej starobným dôchodcom a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili.
Žalovanýbypostupnýmplnenímsvojichzáväzkovdokázalsplatiťsvojezáväzkyvočivšetkýmveriteľom“.
Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní nepreukázal platobnú schopnosť žalovaného v intenciách

ust. § 3 ods. 2 ZKR, skutočnosť, že žalovaný ani pred podaním návrhu na oddlženie nebol súčinný
a neponúkol žalobcovi žiadnu možnosť uhradiť svoj záväzok, sama o sebe nepreukazuje nepoctivý
zámer žalovaného pri podaní návrhu na zrušenie oddlženia. Súd v tejto súvislosti bral zreteľ aj na vek
žalovaného ( 75 rokov) ako tzv. „poľahčujúcu okolnosť“ v zmysle § 166g ods. 4 ZKR. Ako už súd
konštatoval v ods. 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, súd neprihliadal na nové skutočnosti a novú právnu

argumentáciu žalovaného uplatnenú v rámci záverečnej reči, ktorú právny zástupca žalovaného uvádzal
nad rámec prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku uplatnených v priebehu konania.

14. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

15. Žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov tohto konania v rozsahu

100% (§ 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník ( § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

2 2Odi/2/2024

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho
písomného doručenia v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská
Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Banská Bystrica dňa 12. 12. 2024