Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/149/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117224910
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7117224910.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek
senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom v C., D. E. F. G. H. XX, zastúpeného JUDr. Milanom Szőllőssym, so sídlom v Košiciach, Mlynská
28 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, ulica 29. augusta 8 a 10, IČO:
30 807 484, o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 35C/40/2017-360 zo dňa 15. mája
2024

r o z h o d o l :

I. P o t v r d u j e rozsudok vo výroku č. III.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Konanie o 28 455 EUR s príslušenstvom a o 3 692 EUR zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10 535,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
27.11.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 28.455,00 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 28.455,00 eur od
16.10.2017dozaplatenia,ďalejžiadalabysúdzaviazalžalovanéhozaplatiťmutitulomzvýšenianáhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 14.227,50 eur a nahradiť mu trovy konania.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 35C/40/2017-47 zo dňa 5.9.2018 vydal rozsudok pre zmeškanie,
ktorým vyhovel žalobe v plnom rozsahu a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dňa 17.9.2018 odvolanie, pričom poukázal na to, že neboli
splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia, tento rozsudok žalovaný považoval za nesprávny
anezákonný,pretožebolvydanýbezplneniazákonnýchpodmienok.KrajskýsúdvKošiciachuznesením
č. konania 11Co/204/2019-122 zo dňa 31.10.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že zákonom predpokladané podmienky na
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v preskúmavanej veci v čase vydania rozhodnutia súdu
prvej inštancie neexistovali, pretože žalovaný sa vyjadril k žalobe v súdom určenej lehote. Z týchto
dôvodov súd preskúmavaný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie.

4. Správny súd v Košiciach zaslal súdu uznesenie Krajského súdu v Prešove v právnej veci žalobcu

A. B. proti žalovanému Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 31.5.2018 č. XXXXX-X/XXXX-XX, na základe správnej žaloby, ktorým zastavilkonanie a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V
odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa
31.5.2018 Sociálna poisťovňa ústredie ako odvolací orgán zamietla odvolanie žalobcu podané proti

rozhodnutiu Sociálne poisťovne č. 2752-46/2017-KEM zo dňa 30.8.2017 vo veci nepriznania nároku
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 28.8.2015,
čím potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovni pobočka Košice. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
správnužalobu.OtejtožaloberozhodolSprávnysúdrozsudkomč.k.8Sa/39/2018-62zodňa28.2.20219
tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. Najvyšší správny súd SR na základe kasačnej

sťažnosti žalovaného rozsudok Správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení
veci Správnemu súdu a po zapísaní pod novú sp. značku 8Sa/3/2020 bolo Správnemu súdu doručené
podanie žalobcu dňa 3.5.2023, ktorým žalobca oznámil, že žalovaný vydal nové rozhodnutie, ktorým
mu priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, čím došlo k vyporiadaniu nárokov medzi
žalobcom a žalovaným. Preto žalobca vzal žalobu späť a žiadal konanie zastaviť a priznať mu náhradu
trov konania. V dôsledku tohto späťvzatia Krajský súd v Prešove zastavil konanie a priznal žalobcovi

voči žalovanému nárok na náhradu rov konania v plnom rozsahu.

5. Vzhľadom k tomu v tomto konaní vzal čiastočne žalobca dňa 8.8.2023 svoju žalobu späť ohľadom
sumy 28.455,00 eur s príslušenstvom a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Uviedol,
že vzhľadom na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 21.071,00 eur,

pričom 50 % zvýšenie SSÚ predstavuje sumu 10.535,50 eur, žalobca berie svoju žalobu späť aj v
časti rozdielu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 3.692,00 eur a žiadal, aby súd
aj v tejto časti konanie zastavil. Uznesením č.k. 35C/40/2017-305 zo dňa 27.9.2023 súd rozhodol
o pokračovaní v konaní, ktoré bolo prerušené uznesením zo dňa 12.10.2020. Uvedené uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2023.

6. Po čiastočnom späťvzatí žalobcu predmetom konania zostala suma 10.535,50 eur ako 50 % zvýšenie
SSÚ zo sumy, ktorá bola žalovanému vyplatená vo výške 21.071,00 eur. Súd prvej inštancie právne
posúdil podľa ust. § 1, § 2, § 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako aj § 99 tohto
zákona a keďže poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia, podľa osobitného predpisu, t.j. zákona č. 437/2004 Z.z., v znení ktorého citoval ust. § 4 ods.
1, 2, § 5 ods. 1, 2, 5, keďže predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody z titulu ublíženia
na zdraví a to nárok na vyplatenie sumy 28.455,00 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v
dôsledku utrpeného pracovného úrazu dňa 28.8.2015, z ktorej žalobca žiadal priznať aj 5 % ročný úrok
z omeškania od 16.10.2017 do zaplatenia, s nárokom žalobcu na vyplatenie sumy 14.227,50 eur ako

mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

7. V priebehu konania žalovaný vydal dňa 29.3.2023 pod číslom XXXXX-XX/XXXX-XX rozhodnutie,
ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa 28.8.2015 v sume 21.071,00 eur. Pri výpočte náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia vychádzal z počtu bodov, ktorý bol stanovený vo výške 1040 bodov, pričom
hodnota jedného bodu pre rok 2019, t. j. 20,26 eur za jeden bod (rok ustálenia zdravotného stavu
žalobcu) v sume 21.071,00 eur. V dôsledku vyplatenia vyššie uvedenej sumy žalobca preto vzal
čiastočne späť žalobu vo výške 28.455,00 eur s príslušenstvom a žiadal, aby súd v tejto časti konanie
zastavil a rovnako vzal žalobu v časti rozdielu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške

3.692,00 eur späť a žiadal, aby súd aj v tejto časti konanie zastavil.

8. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Na základe tohto zákonného ustanovenia i na základe čiastočného späťvzatia súd konanie o 28.455,00
eur s príslušenstvom a 3.692,00 eur konanie zastavil napadnutým rozsudkom vo výroku pod č. I.

s tým, že predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 10.535,50 eur ako mimoriadneho
50 % navýšenia z priznanej sumy základného nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
21.071,00 eur. Súd za dôvody pre priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
vzhliadol to, že žalobca bol uznaný plne invalidným, utrpel pracovný úraz vo veku 29 rokov, teda
v produktívnom veku, trpí diagnózami uvedenými v znaleckých posudkoch predložených žalobcom i

žalovaným, má obmedzenia v oblasti rodinného života a údržby vlastnej domácnosti, pričom žalobca v
dôsledkuutrpenéhopracovnéhoúrazuutrpelajneschopnosťvsexuálnejoblastiavdôsledkutohtoúrazu
sa rozišiel s dlhoročnou priateľkou. Pred utrpením úrazu športoval, venoval sa snowbordingu, absolvoval
cesty k moru, posedenia s priateľmi avšak v súčasnosti došlo k úplnej zmene života tohto mladéhočloveka – žalobcu, nakoľko dôsledkom utrpeného pracovného úrazu nemôže vôbec pracovať, má
obmedzenia v údržbe vlastnej domácnosti a je odkázaný na pomoc iných. Žalobca je tak hendikepovaný
vo všetkých oblastiach života, je vylúčený z pracovnej činnosti a výberu zamestnania, pričom súdom

bolo preukázané, že stratil záujem o spoločenský život, stratil schopnosť pestovania rodinných vzťahov,
je sociálne izolovaný, stratil partnerku, realizáciu v živote, možnosť partnerského života, pocit potešenia,
je nešťastný, pesimistický, trpí úzkosťou a obavou z budúcnosti. V dôsledku utrpeného pracovného
úrazu má teda ťažké psychické problémy, na ktoré sa lieči. Na základe takto zisteného skutkového
stavu a vyššie citovaných zákonných ustanovení súd považoval nárok žalobcu za plne dôvodný a preto

priznal žalobcovi 50% navýšenie základného bodového hodnotenia SSU a zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 10.535,50 eur (výrok č. II.).

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods.
1 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd
uviedol, že v danom prípade síce došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu, ale k tomuto

späťvzatiu došlo v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý priznal rozhodnutím žalobcovi náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 21.071,00 eur. Preto súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov
konania proti žalovanému vo výške 100 %.

10. Proti výroku rozsudku pod č. III. podal žalovaný v zákonnej lehote (včas) odvolanie. Uviedol,

že žalobou zo dňa 23.11.2017 sa domáhal náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
28.455,00 eur na základe Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia
zo dňa 11.3.2017, ktorý vypracovala A. I. J., psychiater sexuológ (ďalej len „Lekársky posudok A.
J.“) spolu s úrokom z omeškania a zvýšenia náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia v sume
14.277,50 na základe Lekárskeho posudku A. J. podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť

a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“). Žalobca
podal do Sociálnej poisťovne dňa 17.7.2017 žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a to na základe Lekárskeho
posudku A. J. na celkový počet bodov 3160. Zároveň v tej istý deň, t.j. 17.7.2017 podal už aj návrh
na uzavretie dohody o vyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č.

437/2004 Z.z. podľa tohto lekárskeho posudku vypracovanom A. J.. O základnom nároku bolo prvý
krát právoplatne rozhodnuté rozhodnutím č. 2752-46/2017-KEM zo dňa 30.8.2017 (ktoré nadobudlo
právoplatnosť 4.6.2018), v ktorom Sociálna poisťovňa nepriznala poškodenému nároku na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle uvedeného Sociálna poisťovňa ústredie listom zo dňa
31.7.2018 oznámila, že žiadosť o uzavretie dohody doručenej dňa 17.7.2017 nebolo možné vyhovieť.

Až následne rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-XX z 29.3.2023 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
6.4.2023) Sociálna poisťovňa zmenila výrok rozhodnutia č. 2752-46/2017-KEM a rozhodla, že žalobca
má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 21.071,00 eur. Podkladom pre
rozhodnutie bol znalecký posudok č. 7/2022 zo dňa 5.9.2022, ktorý vyhotovil Ústav pre znaleckú činnosť
v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., so sídlom v Nových Zámkoch, Ernestova bašta 5773/2, IČO:

47251930, v zmysle ktorého bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené na 520 bodov
navýšených v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o 100%, t.j. na výsledných 1040 bodov.
Žalobca si žalobou zo dňa 23.11.2017 uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 28.455,00 eur. Dňa 8.8.2023 vzal svoju žalobu čiastočne späť ohľadom sumy 28.455,00 eur
spríslušenstvomažiadal,abysúdvtejtočastikonaniezastavil.Ktomužalovanýuviedol,žesúčinnosťou

od 1.1.2004 o základných nárokoch jednotlivých náhrad rozhoduje Sociálna poisťovňa v zmysle § 99
a 178 zákona č. 461/2003 Z.z. Súd teda nedisponoval právomocou rozhodovať o základných nárokoch
jednotlivýchúrazovýchdávok,atedabymuselkonanieotomtonárokuzastaviťvzmysle§10ods.1CSP,
t.j. z dôvodu nedostatku právomoci súdu uplatnenie predmetného nároku na súde nemohlo byť dôvodné.
Zároveň žalobca dňa 8.8.2023 vzal späť žalobu aj v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia

v sume 3.692,00 eur a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Dôvodom bola skutočnosť, že
Sociálna poisťovňa rozhodla o základnom nároku v sume 21.071,00 eur, t.j. v prípade 50,00%-ného
zvýšeniavzmysle§5zákonač.437/2004Z.z.predstavujezvýšeniesumu10.535,50eur,pričomžalobou
zo dňa 23.11.2017 sa žalobca domáhal zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 14.227,50 eur. V tejto súvislosti žalovaný uviedol (tak ako uvádzal vo viacerých podaniach),

že žalobca podal žalobu predčasne a to v čase, kedy nebolo právoplatne rozhodnuté o základnom
nároku. Z uvedeného vyplýva, že k zastaveniu konania v časti 28.455,00 eur s príslušenstvom a v časti
rozdielu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia došlo z dôvodov na strane žalobcu, ktorý je za
prípadné nedostatky žaloby procesne zodpovedný. A keďže zároveň zavinenie žalobcu na zastaveníkonania v pomere k jeho úspechu vo veci je pomerným úspechom žalovaného, žalovaný žiadal, aby
súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Zároveň žalovaný žiadal, aby súd nepriznal žalobcovi ani
náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného voči trovám konania nesúhlasil s tvrdením
žalovaného, t.j. že žalobca podal žalobu predčasne v čase, kedy žalovaným nebolo právoplatne
rozhodnuté o základnom nároku, ako i z dôvodu, že žalobca v priebehu konania následkom vykonaného
znaleckého dokazovania vzal v časti žalobu z titulu základu sťaženia spoločenského uplatnenia, ako

i z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobu späť. Stalo sa to, ale nie dôsledkom
procesného zavinenia žalobcu, čo tvrdí žalovaný, nakoľko žalobca dňa 28.8.2015 vo veku 29 rokov
utrpel pracovný úraz pri plnení pracovných povinností u zamestnávateľa Iron Company group s.r.o., kde
poškodeniezdraviabolovpríčinnejsúvislostispracovnýmúrazomanazdravotnomstavepoškodeného,
t.j. žalobcu zanechalo trvalé následky a žalobca ostal na vozíku. Preto žalobca písomným podaním
zo dňa 13.7.2017 si uplatnil právo na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia za

vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach a zároveň týmto podaním navrhoval žalovanému
uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č.
437/2004 Z.z. Žalobca nárok na náhradu škody aj preukázal zákonným spôsobom s poukazom na
LekárskyposudokA.I.J.vznenípripojenéhobodovéhoohodnotenia.Žalovanýneplnil,čobolodôvodom
podaniažalobydňa23.11.2017vsúladesozákonom,pretožalobcanemoholzaviniťzastaveniekonania,

keďže až počas súdneho konania bolo vykonané znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou
a vypracovaný znalecký posudok s novým bodovým ohodnotením, v dôsledku čoho aj sčasti vzal žalobu
späť a predmetom konania tak ostal nárok na náhradu škody z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia v sume 10.535,50 eur uplatneného v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Preto
k zastaveniu konania nemohlo dôjsť z dôvodu procesného zavinenia žalobcu, keďže žalobca písomným

podaním dňa 13.7.2017 v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. podal návrh dohody o vyrovnaní
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a žalovaný
nekonal, pričom z ust. § 6 ods. 3 tohto zákona vyplýva, že poškodený je oprávnený uplatniť nárok na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa
ods. 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa ods. 1 a neuspokojili sa nároky

poškodeného, čo odporuje odvolaciemu dôvodu žalovaného o predčasnosti podanej žaloby s odkazom
práve na znenie § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. Preto má žalobca právo na trovy konania vo výške
100% a napadnutý výrok rozhodnutia je z tohto dôvodu aj vecne správny s odkazom aj na citované
rozhodnutia krajských súdov v podanom odvolaní, keďže v danom prípade pri rozhodnutí o nároku na
náhradu trov konania treba vychádzať z predmetu tohto konania a zásady úspechu vo veci s odkazom

na ust. § 255 CSP a zo skutočnosti, že výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo od znaleckého
posudku a v konaní bola rozhodnutím súdu priznaná časť žalobou uplatneného nároku. Preto nemožno
za procesne neúspešného považovať žalobcu, ale vychádzať z jeho plného úspechu, čo sa týka základu
uplatneného nároku, keďže výška plnenia je závislá výlučne od úvahy súdu alebo znaleckého posudku
v danom prípade, čím je odvolanie žalovaného právne nedôvodné.

12. Žalovaný v podanom vyjadrení nesúhlasil s tvrdením žalobcu v odvolaní, že žaloba zo dňa
23.11.2017včastizákladnéhonároku,t.j.náhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenianebolapodaná
dôvodne a že zastavenie konania v tejto časti jednoznačne zavinil žalobca. Ako už žalovaný uviedol vo
vyjadrení, o základných nárokoch jednotlivých náhrad rozhoduje Sociálna poisťovňa v zmysle § 99 a 178

zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení. Pre uplatnenie uviedol, že o základnom
nároku bolo prvý krát právoplatne rozhodnuté rozhodnutím pobočky Košice č. 2752-46/2017-KEM zo
dňa 30.8.2017. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Ústredie Sociálnej poisťovne
preskúmalo rozhodnutie pobočky a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal a rozhodnutím č. XXXXX-X/
XXXX-XX zo dňa 31.5.2018 (právoplatné 4.6.2018) rozhodnutie pobočky potvrdilo ako zákonné a vecne

správne (t.j. rozhodnutie pobočky č. 2752-46/2017-KEM nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2018). Proti
rozhodnutiu ústrediu podal žalobca žalobu na Krajský súd v Prešove (konanie vedené pod sp.zn.
8Sa/39/2018). Z uvedených dôvodov súd nebol oprávnený rozhodovať o základnom nároku v tomto
konaní (sp.zn. 35C/40/2017). Zároveň žalobca nijako nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že žaloba v časti
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bola podaná predčasne. Žalobca pri podaní

návrhu na uzatvorenie dohody podľa § 6 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994
Z.z. o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov nedisponoval právoplatným rozhodnutím o základnom nároku. Z uvedenéhodôvodu ani nebolo možné, aby Sociálna poisťovňa v lehote 3 mesiacov po podaní návrhu tento
posúdila a prípadne dohodu podľa § 6 uvedeného zákona so žalobcom uzavrela a uspokojila nároky
žalobcu. Právoplatným rozhodnutím o základnom nároku žalobcu nedisponoval ani v čase podania

žaloby. O právoplatnom rozhodnutí o základnom nároku (o výške náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia) bolo rozhodnuté až rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-XX zo dňa 29.3.2023 (právoplatné
6.4.2023). V tejto súvislosti zároveň upozornil, že právny zástupca žalobcu postupuje obdobne
(nesprávne) aj v iných konaniach a trovy mu nie sú priznané. Napr. viď rozsudok Okresného súdu
Košice I sp.zn. 35C/9/2018 zo dňa 14.7.2020 spolu s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn.

9Co/231/2020 zo dňa 30.6.2022.

13. Žalobca v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v celom rozsahu zotrval na uvádzaných
skutočnostiach v podanom vyjadrení, keďže základ uplatneného nároku bol žalobcovi priznaný úvahou
súdu, aj keď len v časti, ktorá vyplývala zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní.

14. Žalovaný apeloval na to, že súd pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania opomenul
skutočnosť, že správanie žalovaného vyplývalo z explicitne zákonnej povinnosti podľa zákona
o sociálnom poistení a to z povinnosti rozhodnúť o úrazovej dávke, ktorou je „in concreto“ náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia, kde uvedené rozhodnutie bolo zo strany Sociálnej poisťovne
vydané „ex lege“ a bez akejkoľvek súvislosti so súdnym konaním, pretože ten nárok na súde ani

nemohol byť uplatnený. V žalobe si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví, in concreto
nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý je úrazovou dávkou podľa § 13 ods. 3
písm. b/ zákona o sociálnom poistení. O tomto nároku ako o úrazovej dávke rozhoduje podľa § 178
zákona o sociálnom poistení príslušná pobočka Sociálnej poisťovne, čo znamená, že rozhodovanie
o tomto nároku jednoznačne nepatrí do rozhodovacej pôsobnosti súdov. V občianskom súdnom konaní

súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci vtedy, ak ich
podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Pokiaľ sa uspokojenia tohto svojho nároku na
úrazovú dávku procesnej podmienky spočívajúcej v nedostatku právomoci súdu o takto uplatnenom
nároku konať a rozhodovať. Z procesného hľadiska preto zásadne platí, že vinu na zastavení konania
v rozsahu 32.147,00 eur s príslušenstvom má bezpochyby žalobca. Jedine žalobca ako pán sporu musí

venovať náležitú pozornosť tomu, aký nárok žalobou na súde uplatní, a to aj v prípade, že sa domáha
odškodnenia za poškodenie zdravia utrpeného úrazom. Za prípadné nedostatky žaloby je tak procesne
zodpovedný jedine žalobca, čo znamená, že jedine žalobca musí znášať procesné následky vecne
nespôsobilej žaloby, a to tak v rovine nevyhnutnosti zastavenia konania, ako aj v podobe znášania trov
takto vyvolaného konania. V dôsledku absolútneho nedostatku právomoci súdu uplatnenie predmetného

nároku na úrazovú dávku žalobcom na súde nemohlo byť dôvodné, a to bez ohľadu na to, či vôbec,
kedy a v akom rozsahu žalovaná takto uplatnený nárok žalobcu uspokojila. Námietky žalobcu sú
v tomto smere bezpredmetné a bez opory v systematickom znení zákona, zároveň v rozpore s účelom
dotknutých ustanovení. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že k zastaveniu konania v časti 32.147,00
eur s príslušenstvom došlo z dôvodu na strane žalobcu, ktorý podal v tomto rozsahu vecne nespôsobilú

žalobu, ktorá nepatrí rozhodovacej právomoci súdu. Z uvedeného dôvodu žalovaný žiadal, aby súd
nepriznal žalobcovi náhradu trov konania a rovnako ani náhradu trov odvolacieho konania.

15. Žalobca aj po vyjadrení žalovaného zotrval na svojom pôvodnom stanovisku a na vecnej
správnosti napadnutého výroku rozsudku, keďže nároky na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia ako úrazové dávky upravuje ust. § 99 zákona o sociálnom poistení (ďalej len
„ZoSP“), ktoré odkazuje na ustanovenie osobitného predpisu. Predmetné ustanovenie neodkazuje len
na jednotlivé ustanovenia osobitného zákona, ale na osobitný zákon ako celok. V prípade nárokov na
náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia tak môže žalobca ako poškodený
z pracovného úrazu postupovať v rámci oprávnení a zákonných postupov, ktoré mu umožňujú

všetky ustanovenia spomínaného zákona. Ust. § 6 ods. 3 ZoBaSSU dáva možnosť poškodenému
uplatniť svoj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia cestou všeobecného súdu za
splnenia tam uvedených zákonných podmienok. Pokiaľ dôjde k naplneniu týchto podmienok, je daná
právomoc súdu na strane na riadne prejednanie tohto nároku. Žalobca tieto zákonné podmienky
pred podaním žaloby naplnil, ako to popísal vo svojom predchádzajúcom vyjadrení a s doplnením

právneho záveru Najvyššieho súdu SR prezentovaného v uznesení sp.zn. 2Cdo 259/2020 zo dňa
30.3.2023, ktorý plne podporuje argumentáciu žalobcu. Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozhodnutí
zaoberal rovnako možnou právomocou všeobecného súdu konať a rozhodnúť o nároku na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia ako dávky úrazového zabezpečenia poskytované policajtovia profesionálnemu vojakovi podľa § 22 zákona č. 382/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSZPaV“).
Aj keď ide o dávku podľa iného zákona, najvyšší súd riešil obdobnú právnu otázku, či môže o nároku na

túto dávku osobitného sociálneho zabezpečenia konať a rozhodnúť aj všeobecný súd napriek tomu, že
podľa § 81 ods. 1 ZoSZPaV dávky úrazového poistenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma
osobitný zákonom ustanovený orgán. Najvyšší súd poukázal na to, že o náhradách vyplývajúcich zo
zodpovednosti služobného orgánu alebo služobného úradu za škodu spôsobenú pri služobnom úraze
alebo chorobou z povolania rozhoduje služobný úrad alebo služobný orgán ako o nároku vzniknutom

zo služobného pomeru, postupom podľa § 81 a nasl. ZoSZPaV. Vzápätí však poukázal na ust. §
22 ZoSZPaV, podľa ktorého náhrada za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov, ktorými sú ustanovenia ZoBaSSu. Ustanovenie
neodkazuje na osobitné predpisy len v časti výšky nárokov, ale na osobitné predpisy ako celok, teda na
všetky ich ustanovenia. Preto možno pri nároku na dávky úrazového zabezpečenia vojakov a policajtov
aplikovať všetky ustanovenia ZoBaSSu, vrátane ustanovenia § 6 ZoBaSSu. V prípade splnenia

zákonných podmienok upravených v ust. § 6 ZoBaSSU je potom daná aj právomoc všeobecného súdu
konať a rozhodnúť o základnej náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia ako dávke úrazového
zabezpečenia policajta či vojaka. Analogicky rovnaký právny názor platí aj pre poskytovanie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia ako úrazovej dávky v rámci sociálneho poistenia. Aj keď túto
úrazovú dávku priznáva zákonom ustanovený orgán, ust. § 99 ZoSP obdobne ako ust. § 22 ZoSZPaV

odkazuje na osobitný predpis nielen pokiaľ ide o výšku nárokov, ale na osobitný predpis ako celok, teda
na všetky jeho ustanovenia. Tieto ustanovenia osobitného predpisu umožňujú po splnení zákonných
podmienok uvedených v § 6 ZoBaSSu uplatniť tento nárok aj na všeobecnom súde, ktorý má potom
právomoc v tejto veci konať a rozhodnúť.

16. Ďalšie vyjadrenia strán sporu už neboli súdu doručované.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné a to bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.

1 CSP a contrario v zmysle ust. § 379 CSP a § 380 CSP a to čo sa týka III. výroku napadnutého rozsudku
o trovách konania z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP,
t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že
uplatnený odvolací dôvod v konaní nie je naplnený, čím je napadnutý výrok o trovách konania pod č. III.
rozsudku vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.

18. Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, v znení ktorého je právnym
posúdením činnosť súdu, pri ktorej súd aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to
znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny
predpis,nežktorýmalsprávnepoužiťaleboaplikovalsprávnypredpis,alenesprávnehovyložil,prípadne
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

19. Z vyššie uvedených východísk vyplýva, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania

spravuje predovšetkým zásadovou úspechu v konaní (§ 255 CSP).

20. Odvolací súd, čo sa týka špecifík daného konania, poukazuje na to, že v prípade, ak úspech strany
vychádza zo znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, berúc zreteľ aj na ust. § 262 ods. 1 CSP, ako aj
na ust. § 255 ods. 1, 2 CSP je zrejmé, že Civilný sporový poriadok neprevzal z pôvodnej právnej úpravy

ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňovalo priznať účastníkom plnú náhradu
trov konania aj v prípade ich čiastočného úspechu, ak rozhodnutie o výške záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu.

21. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (1). Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (2).22. Z už ustálenej súdnej praxe ale vyplýva, že zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania,
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V
týchto prípadoch totiž nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bolo priznaná aspoň časť

žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž „ad absurdum“ zaťažiť procesnou zodpovednosťou za
predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania v takýchto prípadoch treba rozlíšiť, čo je základné a čo je sprevádzajúce (pozri k tomu nález
Ústavného súdu ČR III.ÚS 170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo
zasiahnuté, t.j. že právny základ nároku na uplatnené peňažné plnenie je dôvodný. Výška nároku je

potom druhotná a nadväzujúca.

23. Samotný úspech strany v konaní teda nie je možné hodnotiť mechanicky, len porovnaním toho,
akú sumu si žalobca uplatnil podanou žalobou a aká suma mu bola v konečnom rozhodnutí priznaná.
Hodnotenie úspechu v konaní by malo byť prísne individuálne, s prihliadnutím na konkrétnu právnu
úpravu vzťahujúcu sa k samotnému uplatňovanému nároku, ako aj na všetky relevantné okolnosti

prípadu. Pri mechanickom prístupe by veľmi jednoducho mohlo dôjsť k porušeniu základného princípu,
na ktorom je civilné sporové konania postavené. Preto je potrebné vykladať ust. § 255 ods. 1 CSP
práve v súlade so základnými princípmi civilného sporového konania. Pre absenciu výslovnej právnej
úpravy v novom procesnom poriadku je uvedený postup možný v zmysle čl. 4 ods. 2 CSP, keď
neodporuje princípom, na ktorých je Civilný sporový poriadok založený. Preto v predmetnej veci je

nepochybné preskúmať, či žaloba bola čo do právneho základu uplatneného nároku opodstatnená.
Žalobca si splnil základnú podmienku pre podanie predmetnej žaloby, keďže nároky na náhradu za
bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ako úrazové dávky upravuje ust. § 99 zákona
o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“), ktoré odkazuje na ustanovenie osobitného predpisu. Predmetné
ustanovenie neodkazuje len na jednotlivé ustanovenia osobitného zákona, ale na osobitný zákon ako

celok. V prípade nárokov na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, tak
môže žalobca ako poškodený z pracovného úrazu postupovať v rámci oprávnení a zákonných postupov,
ktoré mu umožňujú všetky ustanovenia spomínaného zákona. Ustanovenie § 6 ods. 3 ZoBaSSU dáva
možnosť poškodenému uplatniť svoj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia cestou
všeobecného súdu za splnenia tam uvedených zákonných podmienok. Pokiaľ dôjde k naplneniu týchto

podmienok, je daná právomoc súdu na strane na riadne prejednanie tohto nároku. Žalobca tieto zákonné
podmienky pred podaním žaloby naplnil, tak ako to uvádzal aj žalobca vo vyjadrení, s doplnením
právneho záveru Najvyššieho súdu SR prezentovaného v uznesení sp.zn. 2Cdo 259/2020 zo dňa
30.3.2023, ktorý plne podporuje argumentáciu žalobcu, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd v tomto
spore, keďže Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozhodnutí zaoberal rovnako možnou právomocou

všeobecného súdu konať a rozhodnúť o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ako
dávky úrazového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi podľa § 22 zákona
č. 382/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSZPaV“). Aj keď aj podľa odvolacieho súdu ide o dávku podľa
iného zákona, najvyšší súd už riešil obdobnú právnu otázku, či môže o nároku na túto dávku osobitného

sociálneho zabezpečenia konať a rozhodnúť aj všeobecný súd napriek tomu, že podľa § 81 ods. 1
ZoSZPaV dávky úrazového poistenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma osobitný zákonom
ustanovený orgán a poukázal na to, že o náhradách vyplývajúcich zo zodpovednosti služobného
orgánu alebo služobného úradu za škodu spôsobenú pri služobnom úraze alebo chorobou z povolania
rozhoduje služobný úrad alebo služobný orgán ako o nároku vzniknutom zo služobného pomeru,

postupompodľa§81anasl.ZoSZPaV,pričomajpoukázalnaust.§22ZoSZPaV,podľaktoréhonáhrada
za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných
predpisov, ktorými sú ustanovenia ZoBaSSu. Ustanovenie neodkazuje na osobitné predpisy len v časti
výšky nárokov, ale na osobitné predpisy ako celok, teda na všetky ich ustanovenia. Preto možno pri
nároku na dávky úrazového zabezpečenia vojakov a policajtov aplikovať všetky ustanovenia ZoBaSSu,

vrátane ustanovenia § 6 ZoBaSSu. V prípade splnenia zákonných podmienok upravených v ust. § 6
ZoBaSSU je potom daná aj právomoc všeobecného súdu konať a rozhodnúť o základnej náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia ako dávke úrazového zabezpečenia policajta či vojaka. Analogicky
rovnaký právny názor platí aj pre poskytovanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ako
úrazovej dávky v rámci sociálneho poistenia. Aj keď túto úrazovú dávku priznáva zákonom ustanovený

orgán, ust. § 99 ZoSP obdobne ako ust. § 22 ZoSZPaV odkazuje na osobitný predpis nielen pokiaľ ide
o výšku nárokov, ale na osobitný predpis ako celok, teda na všetky jeho ustanovenia. Tieto ustanovenia
osobitného predpisu umožňujú po splnení zákonných podmienok uvedených v § 6 ZoBaSSu uplatniťtento nárok aj na všeobecnom súde, ktorý má potom právomoc v tejto veci konať a rozhodnúť, s čím
sa možno jednoznačne stotožniť.

24. Podľa § 256 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane (1). Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu
týchto trov protistrane (2).

25. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu

skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
stranách. Ak vzal žalobca svoju žalobu späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na
správanie sa žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, preto trovy konania znáša
žalobca.

26. Odvolací súd v tomto konaní apeluje na to, že v konaní o náhradu škody na zdraví titulom

bolestného a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže ide o konanie, kde základ nároku je
určený na základe znaleckého posudku, okrem konania o mimoriadnom zvýšení bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, kde ide aj o konania na základe úvahy súdu, ak je základ uplatnených
nárokov v tomto konaní daný a to len sčasti, je tak daný aj plný úspech žalobcu, keďže časť uplatnenej
výšky nároku mu súdom bola priznaná s tým, že výška priznaného plného nároku na náhradu trov

konania, ale vždy závisí od výšky prisúdeného plnenia s odkazom na ust. § 262 ods. 1 CSP a § 255
CSP, pričom sa nevychádza z výšky uplatneného, ale z výšky priznaného plnenia, berúc teda do úvahy
vždy aj dôvodnosť podanej žaloby, tako ako je to aj v tomto prípade, a to aj keď len sčasti uplatnených
nárokov, na čo súd nikdy nesmie zabúdať. Hlavný apel treba vždy vziať ale na neodňatie strane sporu
svoj nárok uplatniť cestou súdu, so zohľadnením spravodlivého súdneho konania, kde jednoznačne

strana sporu v prípade nejednoznačných rozhodnutí, pripadne v období vyvíjajúcej sa rozhodovacej
praxe súdov, nemôže znášať následok náhrady trov konania v prípade tak citlivých sporov spôsobených
úrazov, ktoré sú kryté úrazovými plneniami titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, ako
aj mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, s odkazom na špecifiká daných konaní
v spore v znení aj vydaných rozhodnutí správnych súdov a to s odkazom aj na toto konanie z hľadiska

časového obdobia ich vydania.

27. Preto s odkazom práve na tieto skutočnosti nemožno vychádzať z rozhodnutia v inom konaní
Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 9Co/231/2020 zo dňa 30.6.2022, keďže vždy treba brať zreteľ
na konkrétne skutočnosti každého sporu.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1
CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a z dôvodu plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní,
žalobcovi proti žalovanému priznal 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).