Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 88NcKR/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124205867
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Trnečková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124205867.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu Mudruněk správcovská, k.s.,

IČO: 55 312 586, so sídlom Galbavého 3, 841 01 Bratislava, správcu úpadcu Inštitút ekologických
aktivít o.z., IČO: 42 408 989, so sídlom Kmeťova 1529/36, 040 01 Košice, právne zastúpeného Vojčík
& Partners BA, s.r.o., IČO: 53 204 786, so sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, proti žalovanému A. A. B., narodenému X. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XXX/XX,
XXX XX D., právne zastúpenému JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, so sídlom Žriedlová 3,
040 01 Košice, o zaplatenie zmluvnej pokuty takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne
vynaložených trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20. marca 2024 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu Inštitút
ekologických aktivít o.z., IČO: 42 408 989, so sídlom Kmeťova 1529/36, 040 01 Košice - mestská časť
Staré Mesto (ďalej v rozhodnutí len "Úpadca," prípadne "Dlžník"), sumu vo výške 12 500,00 eur, ako

aj nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil poukazom na to, že uznesením Okresného súdu Košice I z 10. mája 2023, sp.
zn. 31K/8/2022, zverejneným v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky č. 92/2023 zo 16. mája
2023, bol na majetok Úpadcu vyhlásený konkurz a uznesením Mestského súdu Košice z 20. septembra
2023, uverejneným v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky č. 183/2023 z 26. septembra 2023, bol
žalobca ustanovený do funkcie správcu Úpadcu. Žalobca uviedol, že pôvodný správca Úpadcu, E. D.

F., G., so sídlom kancelárie Garbiarska 5, 040 01 Košice (ďalej v rozhodnutí len „Pôvodný správca“),
toho času predbežný správca Úpadcu, vyzval žalovaného podaním z 13. marca 2023 na vyjadrenie sa
k povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok Úpadcu. Žalovaný v odpovedi zaslanej
e-mailom dňa 26. marca 2023 odkázal na reakciu JUDr. Patrika Holingu. Podaním z 24. marca 2023
právny zástupca JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o. oznámil, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
Dlžníka nebol podaný z dôvodu, že je insolventný, a teda nie sú splnené procesné podmienky na začatie
konkurzu, dodajúc, že Dlžník eviduje len jedného veriteľa a jeho pohľadávku spoločnosti EMA, spol. s

r.o. Košice, IČO: 31 725 457, so sídlom Húskova 17, 040 23 Košice-Sídlisko KVP, v exekučnom konaní
vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD. pod sp. zn. 88EX/546/2022, vo výške
4 160,30 eur s príslušenstvom.Žalobca ďalej, citujúc zo záverečnej správy predbežného správcu (Pôvodného správcu) zo 4. mája
2023, poukázal na zistenia predbežného správcu, že Okresný súd Banská Bystrica eviduje dve živé
konania, ktorých je Dlžník účastníkom / stranou, a to konanie vedené pod sp. zn. 48Ek/1366/2021 (na

základe návrhu veriteľa GreenEnergy, s.r.o.) o vymoženie 20 729,77 eur a konanie vedené pod sp.
zn. 57Ek/1852/2022 (na základe návrhu veriteľa EMA, spol. s r.o. Košice) o vymoženie 4 160,30 eur,
a z nich vyplývajúci záver, že hoci Dlžník pohľadávku veriteľa GreenEnergy, s.r.o. rozporuje (v konaní
vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 36C/52/2022), sú voči nemu vedené dve exekúcie,
a to na podklade právoplatných súdnych rozhodnutí. Žalobca ďalej zdôraznil, že predbežný správca,

odvolávajúc sa na vyjadrenie Dlžníka o jeho insolventnosti, dôkazom o ktorej je v zmysle vyjadrenia
Dlžníka aj vedené exekučné konanie, a aj bez účtovnej závierky Dlžníka, považoval za dôvodný záver,
že Dlžník je v úpadku aj vo forme predlženia, keďže je povinný viesť účtovníctvo, má najmenej dvoch
veriteľov a hodnota jeho záväzkov zjavne prevyšuje hodnotu jeho majetku (nemá žiaden majetok),
vzhľadom na ktoré zistenia konštatoval, že štatutárny orgán Dlžníka (predseda a podpredseda) si
nesplnili povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, a teda sú zodpovední za

porušenie tejto povinnosti, a preto je dôvodné voči každému z nich uplatniť zákonnú zmluvnú pokutu vo
výške 12 500,00 eur v zmysle ustanovenia § 74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov. Upriamiac pozornosť na konštatovanie predbežného správcu,
že aj keď nezistil žiaden majetok Dlžníka ani také právne úkony Dlžníka, pri ktorých by bolo dôvodné
predpokladať ich odporovateľnosť, možno prijať záver, že štatutárny orgán Dlžníka mal povinnosť podať

návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu úpadku Dlžníka (platobnej neschopnosti aj predlženia), a teda
sú jeho predseda a podpredseda povinní uhradiť do konkurznej podstaty pokutu v zmysle ustanovenia §
74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri
zohľadnení ktorých povinností bude majetok Dlžníka postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu,
t.j. bude vyšší ako 6 500,00 eur, žalobca poukázal na to, že Okresný súd Košice I na jeho základe vyhlásil

konkurz na majetok Úpadcu, zdôvodniac vyhlásenie konkurzu na majetok Úpadcu v bode 35. uznesenia
práve vzhľadom na nesplnenie povinnosti štatutárnych orgánov Úpadcu, keďže Úpadca žiadnym iným
majetkom nedisponuje.

Vychádzajúc z ustanovení § 4a ods. 1, § 11 ods. 2, § 74a ods. 1, ods. 2 a ods. 7 zákona č. 7/2005 Z. z. o

konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalobca zhrnul, že osobe, ktorá
poruší povinnosť podať včasný návrh na vyhlásenie konkurzu pri úpadku, vzniká povinnosť zaplatiť do
všeobecnej podstaty zmluvnú pokutu vo výške rovnakej, ako je polovica najnižšej hodnoty základného
imania pre akciovú spoločnosť, s tým, že povinná osoba sa tejto povinnosti môže zbaviť tak, že správcovi
preukáže, že jej táto povinnosť nevznikla, alebo osvedčí, že sa jej zbavila. Dôkazné bremeno nesie

osoba,ktorúsprávcavyzval,abypreukázala,žejejnevzniklapovinnosťzaplatiťzmluvnúpokutuvzmysle
ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

Žalobca uviedol, že žalovanému zaslal Predžalobnú výzvu z 11. decembra 2023, ktorou ho vyzval

na preukázanie liberačných dôvodov podľa § 74a ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prípadne na osvedčenie skutočnosti, že
povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu mu nevznikla, pričom žalovaný neuviedol žiadny zo
zákonom predvídaných liberačných dôvodov ani neosvedčil, že by Úpadca nebol v úpadku. Mal za to,
že tak zo skutkového stavu, ako aj z vyjadrení žalovaného vyplýva dlhodobá insolventnosť Úpadcu.

Na margo tvrdenia žalovaného, uvedeného v jeho vyjadrení z 15. januára 2024, že dňom 1. júna
2022 odstúpil z funkcie predsedu predsedníctva a zároveň aj člena Úpadcu, žalobca poukázal na
to, že vystúpenie z občianskeho združenia žalovaný v dovtedajšom priebehu konkurzného konania
nedeklaroval a ani nepreukazoval, a predmetné odstúpenie považoval, vzhľadom na to, že zo
správcovského spisu vyplýva konanie žalovaným v mene Úpadcu aj po dátume údajného vystúpenia

z Úpadcu (Plná moc z 24. marca 2023 a Zmluva o postúpení pohľadávok z 8. decembra 2022), za
fiktívne. Dodal, že žalovaný je navyše podľa registra mimovládnych neziskových organizácií naďalej
evidovaný ako predseda predsedníctva Úpadcu. Žalobca mal za to, že s ohľadom na pohľadávku
spoločnosti GreenENERGY s.r.o., priznanú právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom zo
4. decembra 2020; pohľadávku spoločnosti EMA, spol. s r.o. Košice, priznanú právoplatným a

vykonateľným rozhodnutím súdu z 10. mája 2022; a bližšie nešpecifikované pohľadávky Advokátskej
kancelárie JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o. možno konštatovať, že minimálne od 10. júna 2022 mal
Úpadca viacerých veriteľov a nedisponoval žiadnym majetkom na ich uspokojenie, pričom žalovaný
musel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mal vedieť o platobnej neschopnosti Úpadcu, keďžepohľadávky veriteľov boli vymáhané aj prostredníctvom súdneho exekútora. Odvolávajúc sa na podania
JUDr. Patrika Holingu v rámci predbežnej správy, žalobca nepovažoval za sporné, že Úpadca bol
dlhodobo insolventný.

Záverom žalobca zhrnul, že štatutár Úpadcu (žalovaný) nepostupoval v súlade s § 11 ods. 2 zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, svoju povinnosť
na včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok Úpadcu si nesplnil, a preto je povinný
zaplatiť do konkurznej podstaty zmluvnú pokutu vo výške 12 500,00 eur.

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil uznesenie
Okresného súdu Košice I z 10. mája 2023, sp. zn. 31K/8/2022, uverejnené v Obchodnom vestníku č.
92/2023 zo 16. mája 2023 (na č. l. 16-17 spisu); uznesenie Mestského súdu Košice z 20. septembra
2023, sp. zn. 31K/8/2022, uverejnené v Obchodnom vestníku č. 183/2023 z 26. septembra 2023 (na č. l.
15 spisu); Výzvu (Pôvodného správcu) z 13. marca 2023 na poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní majetku

dlžníka (ust. § 74 ZKR) s fotokópiou doručenky (na č. l. 12 spisu); e-mailovú správu (žalovaného) z 26.
marca 2023 (na č. l. 8 spisu); list (právneho zástupcu Úpadcu JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o.) z 24. marca
2023, označený ako Oznámenie skutočností na základe výzvy na poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní
majetku dlžníka zo dňa 13.03.2023 pod sp. zn. 31K/8/2022 (na č. l. 22-23 spisu); Záverečnú podrobnú
správu predbežného správcu o majetku dlžníka zo 4. mája 2023 (na č. l. 9-11 spisu); Predžalobnú

výzvu z 11. decembra 2023 (na č. l. 7 spisu); list (právneho zástupcu Úpadcu JUDr. Patrik HOLINGA
s.r.o.) z 21. decembra 2023, označený ako Vyjadrenie úpadcu k žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo
dňa 24.11.2023 pod sp. zn. 31K/8/2022 (na č. l. 20-21 spisu); list (žalovaného) z 15. januára 2024,
označený ako Vyjadrenie k predžalobnej výzve zo dňa 11.12.2023 pod sp. zn. 31K/8/2022, vrátane jeho
prílohy: Oznámenia (žalovaného) o vystúpení zo združenia IEA z 1. júna 2022 (na č. l. 18-19 spisu);

Plnomocenstvo z 24. marca 2023 (na č. l. 14 spisu); Zmluvu o postúpení pohľadávky z 8. decembra
2022 (na č. l. 6 spisu); Výpis (Úpadcu) z registra – aktuálny zo 7. februára 2024 (na č. l. 13 spisu); list
(právneho zástupcu Úpadcu JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o.) z 22. mája 2023, označený ako Vyjadrenie
dlžníka na základe výzvy na poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní majetku dlžníka (ust. § 74 ZKR) zo dňa
02.05.2023 pod sp. zn. 31K/8/2022 (na č. l. 24 spisu); Zoznam pohľadávok (na č. l. 25-25g spisu).

4. V reakcii na výzvu súdu, realizovanú v zmysle § 138 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP") s poukazom na to, že na žalovaného ako štatutárny
orgán Úpadcu, ktorým je občianske združenie, sa nevzťahuje ustanovenie § 11 ods. 2 tretej vety zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na podklade

ktorého sa žalobou uplatneného nároku domáhal, žalobca podaním z 22. apríla 2024 oznámil, že na
podanej žalobe v celom rozsahu trvá.

5. Žalovaný v rámci vyjadrenia z 29. mája 2024 k podanej žalobe predovšetkým vzniesol námietku
pasívnej vecnej legitimácie, ktorú, citujúc ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odôvodnil poukazom na to, že osobou
oprávnenou zo zmluvnej pokuty, ktorej koncept ako sankcie za porušenie právnej povinnosti podať návrh
na vyhlásenie konkurzu vychádza z fikcie uzatvorenej dohody medzi úpadcom a tzv. povinnou osobou, je
len spoločnosť s ručením obmedzeným, jednoduchá spoločnosť na akcie a akciová spoločnosť, pričom
konanie vedené na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 31K/8/2022 sa vedie voči Úpadcovi, ktorý je

občianskym združením. Zdôraznil, že podľa výslovnej dikcie uvedeného ustanovenia sa zmluvná pokuta
vo výške 12 500,00 eur, a teda konanie podľa ustanovení § 11 ods. 2 a 74a zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov môže uplatniť len v prípadoch,
kedy je úpadca jednou z vyššie uvedených spoločností, medzi ktoré občianske združenie nepatrí.
Žalovaný poznamenal, že na túto skutočnosť upozornil aj žalobcu. Mal preto za to, že nedôvodnosť

žaloby a jej zjavná bezúspešnosť bola zadefinovaná už pri samotnom podávaní žaloby. Žalovaný doplnil,
že kým oprávnenou osobou zo zmluvnej pokuty je úpadca ako spoločnosť s ručením obmedzeným,
jednoduchá spoločnosť na akcie alebo akciová spoločnosť, povinnou osobou zo zmluvnej pokuty je
štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, likvidátor a zákonný zástupca týchto osôb. Poukazujúc na to,
že v zmysle výpisu Úpadcu z registra neziskových organizácií (reg. číslo: VVS/1-900/90-46284) konajú

za Úpadcu predseda spoločne s podpredsedom občianskeho združenia, konštatoval, že (žalovaný) nie
ještatutárnymorgánom,členomštatutárnehoorgánu,likvidátoromanizákonnýmzástupcomspoločnosti
s ručením obmedzeným, jednoduchej spoločnosti na akcie či akciovej spoločnosti, a teda ani povinnou
osobou na účely ustanovení § 11 ods. 2 a 74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a ozmene a doplnení niektorých zákonov, keďže je štatutárnym orgánom (členom) občianskeho združenia.
S ohľadom na uvedené považoval žalobu za neprípustnú. Žalobu označil za nedôvodnú aj s ohľadom
na to, že dohoda o zmluvnej pokute (jej právna fikcia) nevznikla, keďže podľa dikcie zákona č. 7/2005

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dohoda o zmluvnej
pokute neuzatvára medzi občianskym združením a jej štatutárnym orgánom.

V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný uviedol, že časť žaloby, venujúcu sa porušeniu jeho povinnosti,
považuje za nepreskúmateľnú, keďže zo žalobcovho opisu skutkového stavu nevie posúdiť, kedy mal

údajne nastať okamih úpadku, a hlavne, aký druh úpadku nastal, t.j. či úpadok vo forme predlženia alebo
úpadok vo forme platobnej neschopnosti Žalobcovi vyčítal, že len odkázal na odpovede žalovaného,
respektíve záverečnú správu predbežného správcu, avšak z týchto nevytvoril žiadne právne závery,
majúc za to, že sa nemôže domnievať a dopredu sa brániť voči niečomu, čo nebolo bližšie špecifikované.
Upriamil pozornosť na žalobcom uvádzaný dátum 10. júna 2022, kedy mal byť Úpadca platobne
neschopný. V tejto súvislosti zdôraznil, že zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o

zmene a doplnení niektorých zákonov účinný v čase, na ktorý poukázal žalobca, uvádzal ako spôsob
úpadku (pre účely zmluvnej pokuty) len predlženie. Žalovaný k tomu dodal, že dňa 1. júna 2022 sa
vzdal funkcie predsedu predsedníctva, a teda od tohto dátumu sa už nepovažuje za štatutárny orgán
Úpadcu, a preto zaň nemohol konať v podobe podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zopakoval,
že hoci žalobca poukázal na okamih platobnej neschopnosti, v tom čase účinný zákon č. 7/2005 Z.

z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov nespájal povinnosť podať
návrh na vyhlásenie konkurzu s prípadom platobnej neschopnosti. Za nedôvodné považoval aj tvrdenia
žalobcu, že nepreukázal liberačné dôvody, majúc za to, že žalobca dostatočne nepreukázal okamih
porušenia povinnosti spoločne s konkrétnym druhom úpadku. Ako sporný vnímal žalovaný aj poukaz
žalobcu na deväť rokov pohľadávok za právne služby voči JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., keďže v registri

úpadcov taká pohľadávka absentuje. Žalovaný tiež považoval za potrebné poukázať na vymáhanie
pohľadávky spoločnosťou GARPIS TRADING LIMITED, ktorá by mala uhradiť 90 % z reálne vymoženej
postúpenej pohľadávky na Úpadcu, ktorá skutočnosť má taktiež vplyv na majetok Úpadcu (v tom čase
Dlžníka). Objasnil, že medzi Úpadcom a spoločnosťou GARPIS TRADING LIMITED bola uzatvorená
Zmluva o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle článku III.

ods. 1 ktorej postupník uhradí postupcovi odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 90 % z reálne
vymoženej postúpenej pohľadávky. Vychádzajúc z toho, že postupovaná istina, a teda minimálna výška
vymoženej sumy okrem príslušenstva predstavuje 76 546,95 eur, žalovaný konštatoval, že 90 % z tejto
sumy predstavuje minimálne sumu 68 892,25 eur bez príslušenstva. S ohľadom na údaje uvedené v
registri úpadcov, v zmysle ktorých sú veriteľmi Úpadcu spoločnosť GreenENERGY s.r.o. so zistenou

pohľadávkou vo výške 24 510,65 eur, spoločnosť WorldWood Slovakia s.r.o. so zistenou pohľadávkou
vo výške 5 751,73 eur a spoločnosť EMA, spol. s r.o., Košice so zistenou pohľadávkou vo výške 4 385,96
eur, žalovaný zhrnul, že celková suma zistených pohľadávok veriteľov predstavuje sumu vo výške
34 648,34 eur, pričom Úpadca disponuje pohľadávkou minimálne vo výške 68 892,25 eur, a teda podľa
všetkého mal dostatok majetku na krytie svojich záväzkov v oboch prípadoch úpadku. Záverom žalovaný

vyjadril presvedčenie, že okrem toho, že v danom prípade neplatí úprava zmluvnej pokuty, nebola daná
ani povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu voči žalobcovi 100,00 %-nú náhradu trov konania.

6. V prílohe vyjadrenia žalovaný predložil súdu Oznámenie (žalovaného) o vystúpení zo združenia IEA

z 1. júna 2022 (na č. l. 69 spisu, už založené na č. l. 19 spisu) a Zmluvu o postúpení pohľadávky z 8.
decembra 2022 (na č. l. 68 spisu, už založenú na č. l. 6 spisu).

7.Reagujúcnažalovanýmvznesenúnámietkupasívnejvecnejlegitimácie,žalobcavovyjadrení(replike)
z 19. júna 2024 prezentoval názor, že otázka možnosti uplatnenia zmluvnej pokuty za nepodanie

návrhu na vyhlásenie konkurzu včas bola voči občianskemu združeniu (t.j. Úpadcovi) riešená už v rámci
rozhodovania o návrhu na vyhlásenie konkurzu v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp.
zn. 31K/8/2022. Žalobca pripomenul, že konkurzné konanie, sp. zn. 31K/8/2022, bolo začaté na základe
návrhu veriteľa GreenENERGY s.r.o., IČO: 50 848 151, so sídlom Dolinky 1337/12, Detva 962 12 (ďalej
aj ako "Navrhovateľ"), doručeného súdu dňa 15. novembra 2022, pričom uznesením č. k. 31K/8/2022-31

zo 4. januára 2023, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 7/2023 z 11. januára 2023 a právoplatným
dňa 12. januára 2023, súd začal voči Úpadcovi (Dlžníkovi) konkurzné konanie a následne, z dôvodu,
že súd mal pochybnosti o majetnosti Dlžníka, uznesením č. k. 31K/8/2022-57 z 1. marca 2023 mu
náhodným výberom ustanovil predbežného správcu Ing. Kristián Sušina, PhD. (Pôvodného správcu).Predbežný správca (Pôvodný správca) súdu dňa 4. mája 2023 predložil Záverečnú správu o majetnosti
dlžníka (ďalej v rozhodnutí len "Záverečná správa"), v ktorej uviedol, že aj keď počas výkonu funkcie
predbežného správcu nezistil žiaden majetok Úpadcu ani také právne úkony Úpadcu, pri ktorých by

bolo dôvodné predpokladať ich odporovateľnosť, z dostupných dát je možné prijať záver, že štatutárny
orgán Úpadcu mal povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu úpadku Úpadcu (platobnej
neschopnosti aj predlženia), a teda sú jeho predseda a podpredseda povinní uhradiť do konkurznej
podstaty pokutu v zmysle § 74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, pri zohľadnení ktorých povinností bude majetok Úpadcu postačovať

aspoň na úhradu nákladov konkurzu, t.j. bude vyšší ako 6 500,00 eur. Vzhľadom na uvedené Pôvodný
správca (ako predbežný správca) v Záverečnej správe navrhol, aby súd vyhlásil na majetok Úpadcu
konkurz. Žalobca zdôraznil, že v zmysle Záverečnej správy Pôvodný správca označil ako jediný majetok,
ktorý mal postačovať na náhradu nákladov konkurzu, výlučne pohľadávky na zaplatenie zmluvnej
pokuty voči predsedovi predsedníctva (žalovanému) a podpredsedovi predsedníctva Úpadcu v zmysle
§ 74a v spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a

doplnení niektorých zákonov. Vychádzajúc z ustanovení § 19 ods. 1 písm. c), písm. d), § 20 ods. 1
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
ustanovení § 9 ods. 1, ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z.
z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, mal žalobca za to, že posúdenie podmienok na vyhlásenie

konkurzu je výlučne v právomoci súdu, ktorý tieto podmienky posudzuje ako prejudiciálne otázky,
a teda je to iba súd, ktorý posudzuje, či hodnota majetku postačuje na náhradu nákladov konkurzu,
t.j. či je táto podmienka na vyhlásenie konkurzu splnená alebo nie. V nadväznosti na to žalobca
konštatoval, že Okresný súd Košice I uznesením z 10. mája 2023, sp. zn. 31K/8/2022, uverejneným v
Obchodnom vestníku č. 92/2023 dňa 16. mája 2023, vyhlásil na majetok Úpadcu konkurz s účinnosťou

od 17. mája 2023. Citujúc bod 35. odôvodnenia naposledy označeného uznesenia, považoval žalobca
za jednoznačné, že súd sa stotožnil s názorom Pôvodného správcu (ako predbežného správcu), že
zákonná zmluvná pokuta za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas podľa § 74a v spojení s
§ 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov je voči štatutárnemu orgánu Úpadcu uplatniteľná, a to aj napriek skutočnosti, že Úpadca je

(a v čase vyhlásenia konkurzu bol) občianskym združením. Žalobca zastával názor, že je vylúčené,
aby súd pri vyhlásení konkurzu neposudzoval možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty podľa § 74a v
spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov voči občianskemu združeniu, respektíve voči jeho štatutárnemu orgánu. Mal za
to, že ak by bola táto zmluvná pokuta voči štatutárnemu orgánu Úpadcu zo zákona vylúčená, a teda

po právnej stránke nemožná, neexistoval by žiaden (ani potenciálny) majetok na úhradu nákladov
konkurzu a súd by v takom prípade musel konkurz zastaviť pre nedostatok majetku. Žalobca zdôraznil,
že v zmysle uznesenia č. k. 31K/8/2022-57 z 1. marca 2023 bol Pôvodný správca ako predbežný
správca povinný v Záverečnej správe iba zohľadniť hodnotu pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene Dlžníka, majúc za to, že súd pri posudzovaní podmienok na

vyhlásenie konkurzu Záverečnou správou nebol viazaný. Žalobca zároveň pripomenul, že uznesenie
o vyhlásení konkurzu bolo podrobené meritórnemu prieskumu zo strany Krajského súdu v Košiciach,
ktorý uznesením zo 17. októbra 2023, sp. zn. 4CoKR/37/2023, predmetné uznesenie v napadnutom I.,
II., III. až VI. výroku potvrdil a odvolanie proti nemu v napadnutom VII. a VIII. výroku odmietol. Žalobca
osobitne zdôraznil závery vyslovené Krajským súdom v Košiciach v bodoch 16., 17. a 31. odôvodnenia

uznesenia zo 17. októbra 2023, sp. zn. 4CoKR/37/2023. Z uvedeného žalobca vyvodil, že Krajský súd v
Košiciach ako odvolací a inštančne nadriadený súd a súd prvej inštancie dospeli k rovnakému záveru, a
teda že majetok Úpadcu, ktorý pozostával výlučne z pohľadávok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa §
74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov voči
členom štatutárneho orgánu občianskeho združenia – Úpadcu, postačuje na úhradu nákladov konkurzu,

čím prejudiciálne rozhodli o tom, že zmluvná pokuta za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa
§ 74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
je vo vzťahu k Úpadcovi ako občianskemu združeniu právne možná. Poznamenal, že ak by súd prvej
inštancie a Krajský súd v Košiciach neskúmali, či je zmluvná pokuta podľa § 74a zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne možná, znamenalo by

to, že pri vydaní, respektíve potvrdení uznesenia o vyhlásení konkurzu úplne rezignovali na prieskum
podmienok na vyhlásenie konkurzu a dotknuté uznesenie by bolo od počiatku nezákonné. Žalobca v
tejto súvislosti poukázal na princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú
právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napríkladI. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Odkázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 31. januára 2012, sp. zn. 1 Cdo 44/2010, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 40/2013, zaoberajúce sa materiálnou stránkou

právoplatnosti prejudiciálnych (hmotnoprávnych) otázok, upriamiac pozornosť predovšetkým na bod 5.
jeho odôvodnenia. Vychádzajúc z uvedeného, mal žalobca za to, že uznesenie o vyhlásení konkurzu
vytvorilo prekážku veci právoplatne rozhodnutej v časti vyriešenia prejudiciálnej otázky pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného vo vzťahu k zákonnej zmluvnej pokute podľa § 74a v spojení s § 11 ods. 2
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to bez

ohľadu na to, či bola táto otázka v uznesení o vyhlásení konkurzu správne alebo nesprávne posúdená.
Dodal, že tým netvrdí, že súd v uznesení o vyhlásení konkurzu rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
zmluvnú pokutu podľa § 74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ale to, že súd predmetným uznesením o vyhlásení konkurzu rozhodol o tom, že
zmluvná pokuta podľa § 74a v spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov je voči žalovanému právne prípustná, doplniac, že to, či je

táto zmluvná pokuta voči žalovanému po vecnej stránke dôvodná (t.j. či bol Úpadca v úpadku, či bola
dodržaná lehota 30 dní a pod.) je predmetom rozhodovania súdu v tomto konaní.

Žalobca zároveň vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného, že zodpovednosť za nepodanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu včas podľa § 11 ods. 2 a § 74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa môže vzťahovať výlučne na štatutárny orgán spoločnosti
s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie, argumentujúc tým,
že podľa § 11 ods. 2 prvej vety zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov má povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu každý dlžník, ktorý je
právnickou osobou, a nie iba spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť alebo jednoduchá

spoločnosť na akcie; a zároveň, podľa § 11 ods. 2 druhej vety zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov má túto povinnosť v mene dlžníka rovnako
štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.
Poukazujúc na ustanovenie § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktoré negatívnym spôsobom stanovuje okruh subjektov, na ktoré sa

uvedený zákon nevzťahuje, konštatoval, že keďže Úpadca je ako občianske združenie právnickou
osobou a zároveň nie je vylúčený z pôsobnosti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa jeho § 2, pričom žalovaný bol, respektíve je jeho
štatutárnym orgánom, vzťahovala sa povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods.
2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov aj

na žalovaného. Žalobca vyjadril presvedčenie, že ak v zmysle zákona má štatutárny orgán právnickej
osoby - občianskeho združenia povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, musí byť zároveň
aj zodpovedný za to, že si túto povinnosť včas nesplní. Vo svetle uvedeného je podľa názoru žalobcu
potrebné nazerať aj na zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 tretej až šiestej vety zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je upravená ako následok

(zodpovednosť) povinnej osoby za nesplnenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalobca
pripustil,žezdoslovnéhozneniaúpravyozmluvnejpokutevyplýva,žetátosavzťahujeibanaspoločnosť
s ručením obmedzeným, akciovú spoločnosť alebo jednoduchú spoločnosť na akcie, avšak súčasne
poukázal na prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej platí, že k výkladu právnych predpisov a ich
inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako

jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Uvádzajúc, že všeobecný súd nie
je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje
účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov,
žalobca poukázal na vývoj právnej úpravy zodpovednosti štatutárnych orgánov za nepodanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu včas. Odkázal na dôvodovú správu k vyhlásenému zneniu zákona č. 7/2005 Z. z.

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 9. decembra 2004, v zmysle
ktorej patrí medzi ciele novej právnej úpravy okrem iného zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v
období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté
strany urýchlene konať a v konaní postupovať proaktívne; či zvýšenie štandardov zodpovednosti
všetkých strán zúčastnených v konaní. Citujúc ustanovenia § 11 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z.

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 9. decembra 2004, žalobca
konštatoval, že označený zákon už v uvedenom znení upravoval povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu včas a zodpovednosť za porušenie tejto povinnosti, ktorá spočívala v zodpovednosti veriteľom
za škodu, ktorá im v dôsledku porušenia tejto povinnosti vznikla, pričom zákonodarca pri úpravezodpovednosti štatutárnych orgánov za nesplnenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu
včas nerozlišoval medzi obchodnými (kapitálovými) spoločnosťami a ostatnými právnickými osobami.
Vychádzajúc z toho, mal žalobca za to, že úmysel zákonodarcu pri schvaľovaní predmetného zákona

z 9. decembra 2004 bol jasný a tým bolo zakotviť povinnosť každému dlžníkovi – právnickej osobe
podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas a zároveň upraviť zodpovednosť v prípade nesplnenia tejto
povinnosti, a to vo vzťahu k ich štatutárnym orgánom, likvidátorom a zákonným zástupcom. Žalobca
ďalej uviedol, že uvedený právny stav ostal vo vzťahu k zodpovednosti za nesplnenie povinnosti podať
návrh na vyhlásenie konkurzu v podstatných znakoch nezmenený až do prijatia zákona č. 87/2015

Z. z. a zákona č. 264/2017 Z. z., ktoré oba boli prijaté ako novely Obchodného zákonníka, ktorými
zároveň došlo aj k zmene zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Zákonom č. 87/2015 Z. z. došlo k doplneniu fikcie zmluvnej pokuty do ustanovenia
§ 11 ods. 2 a § 74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a k vypusteniu § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom č. 264/2017 Z. z. došlo k osobitnej úprave

zodpovednosti za náhradu škody prevyšujúcu zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov doplnením súčasne platného
ustanovenia § 11a. Konštatujúc, že až nadobudnutím účinnosti zákona č. 87/2015 Z. z. a zákona č.
264/2017 Z. z. došlo k odklonu od pôvodnej úpravy zodpovednosti dlžníka za nepodanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu v tom zmysle, že v súvislosti so zodpovednosťou dlžníka za nepodanie návrhu

na vyhlásenie konkurzu sa hovorí už len o kapitálových obchodných spoločnostiach, žalobca vyjadril
názor, že úmyslom zákonodarcu nebolo zákonom č. 87/2015 Z. z. a zákonom č. 264/2017 Z. z. vylúčiť
alebo obmedziť zodpovednosť za nesplnenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu ostatných
právnických osôb, ktoré nie sú spoločnosťou s ručením obmedzeným, akciovou spoločnosťou alebo
jednoduchou spoločnosťou na akcie, ako to vyplýva z gramatického vyjadrenia aktuálne platného § 11

ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
pričom dôvodil tým, že v dôvodových správach k zákonu č. 87/2015 Z. z. a k zákonu č. 264/2017
Z. z. nie je žiadna zmienka o tom, že by bolo potrebné právnu úpravu zodpovednosti za porušenie
povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas ostatných dlžníkov - právnických osôb, ktoré nie sú
kapitálovými obchodnými spoločnosťami, akokoľvek meniť, prípadne ju z pôsobnosti zákona č. 7/2005

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vylúčiť. Opačný záver
by podľa žalobcu znamenal, že právnické osoby, ktoré nie sú kapitálovými obchodnými spoločnosťami,
a ich štatutárne orgány by podľa platného zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov neboli vôbec zodpovedné za porušenie ich povinnosti podať
návrh na vyhlásenie konkurzu, respektíve by vôbec neboli povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu

včas, hoci by boli v úpadku, čo by sa premietlo aj do trestnoprávnej roviny. Žalobca argumentoval aj
poukazom na to, že každá právnická osoba môže vstupovať do právnych vzťahov a brať na seba rôzne
záväzky v neobmedzenom rozsahu, a tým sa dostať do úpadku, pričom občianske združenie môže za
istých podmienok aj podnikať. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na čl. 3 ods. 2 CSP, čl. 4 CSP,
ktoré sa subsidiárne uplatnia aj na konkurzné konanie (§196 ZKR), z aplikácie ktorých vyvodil, že ak

by sa ustanovenia § 11 ods. 2, § 74a a § 11a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov nevzťahovali na iné právnické osoby ako sú spoločnosť s ručením
obmedzeným, akciová spoločnosť alebo jednoduchá spoločnosť na akcie, zodpovednosť za nepodanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu včas by potom v prípade týchto právnických osôb nebola v zákone
upravená, a teda by ju bolo potrebné posúdiť podľa ustanovení § 11 ods. 2, § 74a a § 11a zákona č.

7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sú obsahom
a účelom najbližšie. Žalobca poukázal aj na prax niektorých slovenských súdov pri aplikácii zmluvnej
pokutypodľa§74azákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciiaozmeneadoplneníniektorých
zákonov na iné právnické osoby ako je spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť alebo
jednoduchá spoločnosť na akcie, príkladmo uvádzajúc rozsudok Okresného súdu Trnava z 13. júna

2023, sp. zn. 23NcKR/1/2023. Na základe uvedeného a s poukazom na účel zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, jeho historický vývoj, princípy,
na ktorých spočíva a vzájomnú prepojenosť jeho ustanovení, žalobca považoval za nutné dospieť k
záveru, že ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov upravujúce zmluvnú pokutu (§ 11 ods. 2 a § 74a) a náhradu škody (§11a) za

nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas je potrebné vykladať, respektíve aplikovať tak, že sa
vzťahujú na každého dlžníka - právnickú osobu, ktorá nie je vylúčená z pôsobnosti zákona č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa jeho ustanovenia § 2
a ktorá porušila svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.V ďalšej časti repliky žalobca poukázal na to, že žalovaný na jednej strane tvrdí, že k 1. júnu 2022 sa
vzdal funkcie predsedu predsedníctva Úpadcu, a súčasne predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky

uzatvorenú medzi Úpadcom a spoločnosťou GARPIS TRADING LIMITED, ktorú v mene Úpadcu
podpísal žalovaný ako predseda predsedníctva dňa 8. decembra 2022, t.j. viac ako polroka po tom,
čo sa mal vzdať funkcie člena predsedníctva Úpadcu. Dodal, že z funkcie predsedu predsedníctva
Úpadcu podpisoval žalovaný aj Plnú moc z 24. marca 2023. Poznamenal tiež, že žalovaný skutočnosť,
že by už nebol štatutárom Úpadcu, počas konkurzného konania až do doručenia Predžalobnej výzvy

neuviedol a zároveň, aj takmer dva roky po údajnom vzdaní sa funkcie je naďalej verejne zapísaný ako
predseda predsedníctva Úpadcu. Z uvedeného žalobca vyvodzoval, že žalovaný buď vedome klame
alebo predložil absolútne neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky, čím by celá jeho argumentácia
ohľadom Úpadcovho disponovania dostatočným majetkom z dôvodu uzatvorenia tejto zmluvy stratila
akékoľvek opodstatnenie. Žalobca vyjadril presvedčenie, že vzdanie sa funkcie predsedu predsedníctva
zo strany žalovaného je účelové a s vysokou pravdepodobnosťou bolo antedatované. S poukazom na

uvedené trval na tom, že žalovaný bol v čase úpadku Úpadcu jeho štatutárnym orgánom a bol povinný
podať v jeho mene návrh na vyhlásenie konkurzu.

Na margo dátumu vzniku úpadku žalobca uviedol, že dňa 17. júla 2022 nadobudla účinnosť novela
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon č. 111/2022 Z. z.), ktorou sa v ustanovení § 11 ods. 2 opätovne zaviedla povinnosť podať
návrh na vyhlásenie konkurzu v lehote do 30 dní, odkedy sa dlžník dozvedel alebo sa pri zachovaní
odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku, a teda Úpadca bol povinný podať návrh na
vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti najneskôr dňa 16. augusta 2022. Pripomenúc,
že voči Úpadcovi boli vedené dve exekúcie na základe návrhu dvoch nespriaznených veriteľov, ktorých

pohľadávky boli viac ako 90 dní po lehote splatnosti, žalobca konštatoval, že Úpadca musel vedieť, že
je platobné neschopný, a teda že je v úpadku.

Ohľadom druhu úpadku mal žalobca za to, že keďže v žalobe uviedol obidva zákonné druhy úpadku
(predlženie a platobnú neschopnosť), žalovanému nič nebránilo sa náležite vyjadriť k žalobe a k všetkým

rozhodujúcim skutočnostiam v nej uvedeným. K predlženiu dodal, že Úpadca preukázateľne nevlastní
žiaden majetok, pričom jediný majetok, ktorý sa podarilo správcovi historicky zistiť, boli finančné
prostriedky na bankovom účte Úpadcu, a to k 23. júlu 2020 vo výške 1 408,56 eur, ku ktorým bolo
následne, dňa 24. júla 2020 pripísaných 50 000,00 eur, ktoré dňa 29. júla 2020 Úpadca previedol na
súkromný bankový účet podpredsedu predsedníctva, JUDr. Patrika Holingu. Žalobca dodal, že okrem

týchto prevodov zinkasoval Úpadca od 11. augusta 2020 do 7. októbra 2020 sumu 2 500,00 eur, pričom
ďalej previedol sumu 3 941,50 eur. Uviedol, že hoci bol Úpadca povinný viesť účtovníctvo, napriek
viacerým výzvam ho doposiaľ Správcovi neodovzdal, a to ani prostredníctvom JUDr. Patrika Holingu,
ktorý listom z 21. decembra 2023 oznámil, že ho správcovi predloží v polovici januára 2024. Vychádzajúc
z uvedené, žalobca dospel k záveru, že Úpadca bol v predlžení dávno pred 10. júnom 2022 a skutočný

dátum predlženia úmyselne bráni žalobcovi preukázať neodovzdaním jeho účtovníctva. Vo vzťahu k
Zmluve o postúpení pohľadávky, uzatvorenej so spoločnosťou GARPIS TRADING LIMITED, ktorou
žalovaný preukazuje platobnú schopnosť Úpadcu, žalobca uviedol, že otázka platobnej schopnosti
Úpadcu už bola právoplatne vyriešená v uznesení o vyhlásení konkurzu. Zároveň poukázal na to, že
pohľadávkou na zaplatenie odmeny minimálne vo výške 68 892,25 eur voči GARPIS TRADING LIMITED

mohol Úpadca disponovať až od 8. decembra 2022, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení
pohľadávky, pričom v úpadku bol preukázateľne už dňa 10. júna 2022. Žalobca dodal, že Úpadca sa o
ZmluveopostúpenípohľadávkyajehopohľadávkevočiGARPISTRADINGLIMITEDvovýške68892,25
eur vôbec nezmienil ani v odvolaní proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu, v zmysle ktorého sa naďalej
pokladal za majiteľa pohľadávky postupovanej na GARPIS TRADING LIMITED, a ani predbežnému

správcovi v rámci zisťovania hodnoty majetku Úpadcu pred vyhlásením konkurzu. Žalobca upozornil aj
na Zmluvu o postúpení pohľadávky z 24. júla 2020, uzatvorenú medzi Úpadcom a Navrhovateľom, z
ktorej vyplýva, že pohľadávka, ktorú mal Úpadca postúpiť na spoločnosť GARPIS TRADING LIMITED,
bola už skôr postúpená na Navrhovateľa.

8. Spolu s replikou žalobca predložil súdu rozsudok Okresného súdu Trnava z 13. júna 2023, sp. zn.
23NcKR/1/2023(nač.l.86-88spisu);list(právnehozástupcuÚpadcuJUDr.PatrikHOLINGAs.r.o.)z21.
decembra 2023, označený ako Vyjadrenie úpadcu k žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 24.11.2023
pod sp. zn. 31K/8/2022 (na č. l. 89-90 spisu, už založený na č. l. 20-21 spisu); uznesenie Krajského súduv Košiciach č. k. 4CoKR/37/2023-303 zo 17. októbra 2023 (na č. l. 91-97 spisu); Stanovy občianskeho
združenia Inštitút ekologických aktivít o.z. z 9. mája 2015 (na č. l. 98-101 spisu); uznesenie Okresného
súdu Košice I z 10. mája 2023, sp. zn. 31K/8/2022 (na č. l. 102-110 spisu); list H. I., J. z 20. apríla

2023, označený ako Vyžiadanie informácií – odpoveď na žiadosť o súčinnosť, vrátane prílohy: Prehľadu
pohybov na bežnom účte Úpadcu za obdobie od 17. apríla 2018 do 16. apríla 2023 (na č. l. 111-112
spisu).

9. Žalovaný vo vyjadrení z 22. júla 2024 zotrval na názore o nedôvodnosti podanej žaloby z dôvodu

absenciepasívnejvecnejlegitimácie,majúczato,žeargumentáciažalobcuvočitejtonámietkevychádza
z rozsiahleho extenzívneho výkladu, ktorý je vykonaný contra legem. Argument žalobcu, že vyhlásením
konkurzu došlo k vyriešeniu predbežnej otázky týkajúcej sa pasívnej vecnej legitimácie, označil za
ničím neodôvodnený, konštatujúc, že to, že predchádzajúci správca odporučil vyhlásiť konkurz, nemôže
„judikovať“ právne závery, rovnako ako to, že vyhlásenie konkurzu automaticky neznamená vyslovenie
právneho záveru, že sú dané podmienky na uplatnenie zodpovednosti za nepodanie návrhu na

vyhlásenie konkurzu, keďže inak by bolo úplne zbytočné podávať žaloby na príslušný súd. Uvádzajúc,
že konanie s odbornou starostlivosťou je konaním, ktoré musí byť prítomné pri konaní každého správcu,
žalovaný mal za to, že žalobca nemôže jednoducho preberať právne názory predchádzajúceho správcu
a tým pádom sa „vyhovoriť“, že predchádzajúci správca to takto (nesprávne) vyhodnotil. Zdôraznil, že
záver žalobcu, že konkurzný súd sa stotožnil s tým, že je tu daná pasívna vecná legitimácia žalovaného,

nemožno akceptovať, keďže toto nie je účelom konania v predbežnej správe do vyhlásenia konkurzu.
Žalovaný poukázal na to, že ak má správca za to (bez ohľadu na to, či ide o správny alebo nesprávny
úsudok), že sú tu dané dôvody na vyhlásenie konkurzu, konkurzný súd vyhlási konkurz a je potom
úlohou správcu tento majetok vymôcť. Vyhlásenie konkurzu neznamená res iudicata v otázke majetku,
ktorý podlieha konkurzu, ale výlučne v otázke týkajúcej sa vyhlásenia konkurzu ako takého. Z rovnakého

dôvodu, t.j. že v danej veci sa vôbec neriešila otázka nesprávne posúdenej pasívnej legitimácie
žalovaného, označil za bez právneho významu aj argument žalobcu, že daná vec bola podrobená
skúmaniu odvolacieho súdu. Mal za to, že inak by bolo zbytočné ustanovenie § 74a ods. 2 zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale postačoval
by zápis majetku do súpisu, a následne by sa tento majetok vymáhal. Podľa názoru žalovaného ďalším

argumentom, svedčiacim o zmätočnosti tohto názoru žalobcu, je aj uplatnenie neúčinnosti právnych
úkonov, keďže ak by bol argument žalobcu správny, bolo zbytočné uplatňovať neúčinnosť právnych
úkonov (ale v Záverečnej správe takýto nárok mohol byť vyhodnotený ako dôvodný); ako aj to, že
existuje inštitút zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku, ktorého právna úprava by
sa stala zbytočnou, ak by bol pravdivý záver o záväznom názore konkurzného súdu o tom, že tu

je majetok. Žalobcom v replike označené rozhodnutia najvyšších súdnych autorít označil žalovaný
za nesúvisiace s danou vecou a na túto neaplikovateľné, keďže v uznesení o vyhlásení konkurzu
súd meritórne nerozhoduje o zmluvnej pokute podľa § 74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom vznesenie námietky pasívnej vecnej
legitimácie pripodobnil k uplatneniu námietky premlčania, ktoré bolo predbežným správcom nesprávne

vyhodnotené.

V súvislosti s výkladom ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov aj žalovaný poukázal na predchádzajúcu právnu úpravu,
v ktorej bola zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu riešená výlučne v otázke

náhrady škody, objasniac, že keďže uvedené bolo problematické (v otázke určenia výšky škody), prišiel
zákonodarca s koncepciou zmluvnej pokuty vo výške 12 500,00 eur pre tie osoby, ktoré podnikajú v
obchodných spoločnostiach s kapitálovou účasťou. Dodal, že pôvodná právna úprava ostala a je riešená
v ustanovení § 11a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Žalovaný konštatoval, že nie je vylúčený v otázke povinnosti podať návrh na vyhlásenie

konkurzu, avšak v otázke zmluvnej pokuty áno. Argumenty o historickom vývoji, uvádzané žalobcom,
nepovažovalzasprávnespoukazomnato,žeminuláprávnaúpravavychádzalazotázkynáhradyškody,
ktorá sa uplatňovala voči každému, kým uplatňovanie zmluvnej pokuty vyčlenil zákonodarca len voči
spoločnosti s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie. V tejto
súvislosti poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 87/2015, ktorým bola s účinnosťou od 1. januára

2016 zavedená zmluvná pokuta, v ktorej zákonodarca v otázke § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov odkázal na právne vzťahy
obchodných spoločností, pričom občianske združenie nie je obchodnou spoločnosťou, ďalej na § 66 ods.
3 Obchodného zákonníka v otázke štatutárov zapísaných do obchodného registra, pričom občianskezdruženie sa nezapisuje do obchodného registra, ako aj na predpisy obchodného práva, pričom
občianske združenie je upravované otázkami občianskeho práva. Žalovaný zhrnul, že pôvodná úprava
škody ostala a zmluvná pokuta bola zavedená ku kapitálovým obchodným spoločnostiam. Vyhlásil,

že mu nie je zrejmé, ako žalobca prišiel k tomu, že zámerom zákonodarcu bolo postihnúť zmluvnou
pokutou všetky obchodné spoločnosti, keďže ani dôvodová správa to takto neuvádza. Mal naopak za
to, že tým, že zákonodarca vymenoval konkrétne právnické osoby, vyjadril tým svoj zámer uplatňovať
zodpovednosť voči osobám, ktoré sú primárne určené na podnikanie, v ktorej súvislosti poukázal na účel
prijatia nepriamej novely zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov zákonom č. 87/2015 Z. z., ktorým bolo zvýšiť zodpovednosť a vymožiteľnosť práva
pri podnikateľských subjektoch (tých, ktoré sú ex lege určené na podnikanie). Za zmätočný žalovaný
označil aj odkaz žalobcu na použitie čl. 3 ods. 2 CSP, keďže CSP nie je zákonom č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rovnako, za neaplikovateľný
považoval aj čl. 4 ods. 2 CSP, keďže nejde o zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý navyše obsahuje kompletnú úpravu zmluvnej pokuty,

a teda túto nie je potrebné dopĺňať o nič iné. Pozornosť upriamil na čl. 5 CSP, pojednávajúci o zjavnom
zneužití práva. V reakcii na argumentáciu žalobcu, že o týchto otázkach už v minulosti bolo rozhodované
„viacerými súdmi,“ žalovaný uviedol, že viaceré súdy v ponímaní žalobcu znamenajú Okresný súd
Trnava, ktorého rozhodnutie nebolo napadnuté odvolaním a v zmysle odôvodnenia ktorého sa žalovaný
k žalobe nevyjadril, a teda súd rozhodol len na základe tvrdení žalobcu. Z týchto dôvodov mal žalovaný

za to, že žalobcom označený rozsudok Okresného súdu Trnava nemožno brať do úvahy ako záväzný
právny názor v tejto otázke.

V ďalšej časti dupliky žalovaný aj naďalej zotrval na tom, že jeho funkcia zanikla a že v čase zániku jeho
funkcie Úpadca nemohol byť v predlžení. Uviedol, že výpis z registra mimovládnych organizácií má len

deklaratórny účinok. Zároveň mal za to, že ani z repliky žalobcu naďalej nevyplýva, aký druh úpadku s
konkrétnym dátumom nastal, z čoho vyvodzoval záver o neunesení dôkazného bremena.

10. Vo veci sa za účasti strán uskutočnilo pojednávanie dňa 24. októbra 2024, na ktorom každá zo
strán v rámci svojich ústnych prednesov zotrvala na svojej dovtedajšej argumentácii, túto v podstatných

bodoch zhrnúc. Žalobca (v zastúpení právnym zástupcom) nad rámec svojich skorších vyjadrení
apeloval na súd, aby v prípade, ak žalobu zamietne, sa podrobne vysporiadal s otázkou aplikácie
ustanovení § 11 a § 11a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, respektíve prečo sa na občianske združenia tieto ustanovenia nevzťahujú, a ak sa
nevzťahujú iba v časti zaplatenia zmluvnej pokuty, či a akú zodpovednosť majú štatutárni zástupcovia

občianskych združení v prípade porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný
(taktiež v zastúpení právnym zástupcom) svoju dovtedajšiu argumentáciu doplnil poukazom na to,
že v danom prípade nie je okrem pasívnej daná ani aktívna vecná legitimácia, keďže žalobu môže podať
iba správca úpadcu, ktorým je spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá
spoločnosť na akcie. Pripomenul, že v súvislosti s príslušným konkurzným konaním sa okrem zmluvnej

pokuty žalobca domáha aj neúčinnosti právneho úkonu voči JUDr. Patrikovi Holingovi. Trval na tom, že
ak má súd pochybnosti, ustanoví predbežného správcu, na základe odporúčania ktorého musí vyhlásiť
konkurz, ak to správca odôvodní, pričom to, že to správca zle odôvodnil, je už na zodpovednosti správcu.

11. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní strán sporu, ako aj ich ústnych

vyjadrení, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalujúcej i žalovanej strany a vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, pričom zistený
skutkový stav súd posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej v rozhodnutí aj len "ZKR") v znení účinnom k 10. júnu 2022 (kedy mal byť
Úpadca podľa tvrdenia žalobcu v úpadku), t.j. v znení účinnom do 16. júla 2022 (ďalej v rozhodnutí aj len
"ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022"), ako aj v znení účinnom k 16. augustu 2022 (kedy najneskôr
podľa tvrdenia žalobcu vznikla žalovanému povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu), t.j. v znení
účinnom do 30. novembra 2022 (ďalej v rozhodnutí len "ZKR v znení účinnom do 30. novembra 2022"),

dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie
konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.13. Podľa § 3 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022 právnická osoba je platobne neschopná, ak
nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.
Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky,

ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.
Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden
peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník
nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne
neschopný.

14. Podľa § 3 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 30. novembra 2022 právnická osoba je platobne
neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako
jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú
všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili
len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na

všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku
je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku
(ďalej len "medzera krytia") je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe
nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak
nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku

nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa
§ 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

15. Podľa § 3 ods. 3 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, ako aj v znení účinnom do 30. novembra
2022 predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného

veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov
a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý
má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku,
prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky
okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku

pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom
podriadenosti, 1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené
pohľadávky.

16. Podľa § 11 ods. 2 prvej vety ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022 dlžník v predlžení je povinný

podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej
starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení.

17. Podľa § 11 ods. 2 prvej vety ZKR v znení účinnom do 30. novembra 2022 dlžník, ktorý je právnickou
osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri

zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.

18. Podľa § 11 ods. 2 druhej až siedmej vety ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, ako aj v znení
účinnom do 30. novembra 2022 (a súčasne v aktuálne účinnom znení) túto povinnosť v mene dlžníka
má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný

zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas
sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou
spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná
pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť.
Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez

likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie
alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene,
ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani
stanovynemôžuobmedziťalebovylúčiťvzniknárokunajejzaplatenie.Spoločnosťsanemôženárokuna
zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa

sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia
požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.19. Podľa § 11a ods. 1 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, ako aj v znení účinnom do 30. novembra
2022 osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 zodpovedá
za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

20. Podľa § 11a ods. 2 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022 na účel uplatnenia zodpovednosti podľa
odseku 1 sa predpokladá, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas aj vtedy, ak konkurz na
majetok dlžníka nebol pre nedostatok majetku vyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený, ak exekúcia
alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči dlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené, alebo ak

podnikateľ pod dočasnou ochranou poruší povinnosť uložiť do zbierky listín vyhlásenie podľa osobitného
predpisu.

21. Podľa § 11a ods. 2 ZKR v znení účinnom do 30. novembra 2022 na účel uplatnenia zodpovednosti
podľaodseku1sapredpokladá,ženávrhnavyhláseniekonkurzunebolpodanývčasajvtedy,akkonkurz
na majetok dlžníka nebol pre nedostatok majetku vyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený, ak exekúcia

alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči dlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené, alebo ak
štatutárny orgán dlžníka poruší povinnosť zverejniť vyhlásenie podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 11a ods. 3 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, ako aj v znení účinnom do 30. novembra
2022 ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom

pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku
dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení
exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.

23. Podľa § 11a ods. 4 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, ako aj v znení účinnom do 30. novembra

2022 nároky veriteľa podľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím jedného roka od zastavenia
konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok
dlžníka pre nedostatok majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania
vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.

24. Podľa § 11a ods. 5 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, ako aj v znení účinnom do 30. novembra
2022 osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 sa
zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že sú tu skutočnosti podľa § 74a ods. 5.

25. Podľa § 11a ods. 6 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, ako aj v znení účinnom do 30. novembra

2022 právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť škodu v dôsledku porušenia
povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, je rozhodnutím o vylúčení.

26. Podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, ako aj v znení účinnom do
30. novembra 2022 ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa a súd má pred rozhodnutím o

vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu
nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o
návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1.

27. Podľa § 20 ods. 1 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, ako aj v znení účinnom do 30.

novembra 2022 ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu,
zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre
nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania záverečnej správy
predbežného správcu vyhlási konkurz.

28. Podľa § 21 ods. 1 ZKR v aktuálne účinnom znení (v znení účinnom ku dňu ustanovenia
Pôvodného správcu do funkcie predbežného správcu) predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka
bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať
aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých
možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti

za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri
zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa
použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému
správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojichzisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú
správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú
súčinnosť, súd môže lehotu na podanie záverečnej správy o 15 dní predĺžiť.

29. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") súd zastaví konkurzné
konanie pre nedostatok majetku vedené podľa prvej hlavy druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona)

vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur.

30. Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky hodnotu majetku súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku predloženého
dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. Pri
posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v
dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, podľa

vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania.

31. Podľa § 74a ods. 1 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, ako aj v znení účinnom do 30. novembra
2022 (a súčasne v aktuálne účinnom znení) správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby

túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili,
že sa jej zbavili.

32. Podľa § 74a ods. 2 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, ako aj v znení účinnom do 30. novembra
2022 (a súčasne v aktuálne účinnom znení) ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní,

povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto
povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a
rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.

33. Podľa § 74a ods. 4 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, ako aj v znení účinnom do 30. novembra
2022 (a súčasne v aktuálne účinnom znení) súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný
nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.

34. Podľa § 74a ods. 5 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022 povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa

zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti
tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa
dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení,
b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na
vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou

zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu
vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe
ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

35. Podľa § 74a ods. 5 ZKR v znení účinnom do 30. novembra 2022 povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu

sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti
tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa
dozvedel alebo mohol dozvedieť o úpadku, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v úpadku,
b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na
vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou

zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu
vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe
ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

36. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách

jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.37. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

38. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych

autorít.

39. Podľa čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní.

40. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

41. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

42. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

43. Na základe stranami uplatnených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a ich právneho
posúdenia v kontexte vyššie citovaných zákonných ustanovení, prihliadajúc aj na výsledky vykonaného
dokazovania, dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Vychádzal
pritom z toho, že medzi stranami nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Košice I č. k.
31K/8/2022-97 z 10. mája 2023, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 92/2023 dňa 16. mája 2023,

v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4CoKR/37/2023-303 zo 17. októbra 2023,
bol na majetok Úpadcu, ktorým je občianske združenie, vyhlásený konkurz. Okresný súd Košice I
v odôvodnení (v bode 35.) rozhodnutia o vyhlásení konkurzu uviedol, že tento vyhlásil z opatrnosti,
a to vzhľadom na odporúčanie predbežného správcu v Záverečnej správe, v ktorej tento konštatoval,
že Dlžník síce nie je vlastníkom majetku v hodnote presahujúcej sumu 6 500,00 eur (ustanovenie § 9

ods. 1 vyhlášky), avšak keďže štatutárny orgán Dlžníka (predseda a podpredseda) si nesplnili povinnosť
podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, a teda je voči každému z nich dôvodné
uplatniť zákonnú zmluvnú pokutu vo výške 12 500,00 eur v zmysle § 74a ZKR, možno predpokladať
potenciálne získanie majetku, respektíve finančných prostriedkov do podstaty. Súd prvej inštancie
zároveň zdôraznil, že vychádzal zo stavu zisteného predbežným správcom, práve za účelom čoho bol

tento v konaní ustanovený a v súvislosti s čím bol povinný vykonávať správcovskú činnosť s odbornou
starostlivosťou, poznamenajúc, že závery uvedené v písomných správach o stave zisťovania majetku
Dlžníkasúnazodpovednostipredbežnéhosprávcu(bod36.odôvodneniarozhodnutia).Spornýmnebolo
ani, že následne, uznesením Mestského súdu Košice z 20. septembra 2023, sp. zn. 31K/8/2022,
uverejneným v Obchodnom vestníku č. 183/2023 dňa 26. septembra 2023, bol žalobca ustanovený

do funkcie správcu podstaty Úpadcu. Nesporné tiež bolo, že žalobca podaním z 11. decembra 2023
vyzval žalovaného na preukázanie liberačných dôvodov podľa § 74a ods. 5 ZKR, prípadne osvedčenie
skutočnosti, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu mu nevznikla, na ktorú výzvu reagoval
žalovaný Vyjadrením z 15. januára 2024, v ktorom (okrem iného, najmä zániku jeho členstva v združení
a tým aj funkcie predsedu predsedníctva) upriamil pozornosť na to, že keďže Úpadca je občianskym

združením, v zmysle § 11 ods. 2 ZKR neprichádza do úvahy povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu.

44. Na druhej strane, žalovaný namietal nedostatok aktívnej i pasívnej vecnej legitimácie a rozporoval
aj existenciu úpadku Úpadcu k 10. júnu 2022. Sporným medzi stranami ostalo aj to, či žalovaný bol
k 10. júnu 2022 štatutárnym zástupcom Úpadcu. Žalobca zároveň namietal platnosť Zmluvy o postúpení

pohľadávky z 8. decembra 2022.

45. Žalobca, postupujúc podľa § 74a ods. 2 ZKR (ktoré ustanovenie je totožné v znení účinnom do
16. júla 2022 ako aj v znení účinnom do 30. novembra 2022), žalobou uplatnil nárok vyplývajúciz porušenia zákonnej povinnosti štatutárneho orgánu (predsedu predsedníctva) Úpadcu podať včas
návrh na vyhlásenie konkurzu, ustanovenej v § 11 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022,
respektíve (keďže žalobca okamih vzniku tejto povinnosti viazal na dátum 10. júna 2022 a súčasne /

alternatívne na dátum 17. júla 2022) v § 11 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 30. novembra 2022 (t.j.
od 17. júla 2022). ZKR pritom ustanovuje fikciu dojednania žalobou uplatnenej zmluvnej pokuty (a to
v oboch časových verziách rozhodujúcich pre posudzovanú vec) len pri porušení povinnosti podať návrh
na vyhlásenie konkurzu v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, jednoduchej spoločnosti na
akcie a akciovej spoločnosti (§ 11 ods. 2 tretia veta ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, ako aj do

30. novembra 2022, ale aj v aktuálne účinnom znení). Zároveň, žiada sa poznamenať, že predmetné
ustanovenie tretej vety § 11 ods. 2 je čo do vymedzenia subjektov, na ktoré sa fikcia dojednania zmluvnej
pokuty vzťahuje, zakotvené v ZKR v takomto (takmer nezmenenom) znení už od jeho zavedenia do
textu zákona, ku ktorému došlo novelou uskutočnenou zákonom č. 87/2015 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "zákon č. 87/2015 Z. z."), ktorým bola predmetná fikcia explicitne

zavedená výlučne vo vzťahu k spoločnostiam s ručením obmedzeným a akciovým spoločnostiam (viď.
čl. VIII bod 5. zákona č. 87/2015 Z. z.). Uvedený okruh subjektov, na ktoré sa fikcia dojednania zmluvnej
pokuty vzťahuje, zákonodarca následne, novelou uskutočnenou zákonom č. 389/2015 Z. z, ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "zákon č. 389/2015 Z. z."), rozšíril, opäť explicitne

a výlučne, o jednoduché spoločnosti na akcie (viď. čl. VI bod 1. zákona č. 389/2015 Z. z.). Z uvedeného
historického exkurzu ani z príslušných dôvodových správ (k zákonu č. 87/2015 Z. z. a zákonu č.
389/2015 Z. z.) nemožno podľa názoru súdu vyvodiť iný než úmysel zákonodarcu postihnúť následkom
zo zodpovednosti za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, spočívajúcim v zmluvnej
pokute, výlučne kapitálové obchodné spoločnosti, t.j. spoločnosť s ručením obmedzeným, jednoduchú

spoločnosť na akcie a akciovú spoločnosť, a ich štatutárne orgány, likvidátora či zákonných zástupcov.
Tento úmysel zákonodarcu je priamo a jasne artikulovaný osobitne v dôvodovej správe k zákonu č.
389/2015 Z. z., kde sa uvádza: „Zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas by
sa mala uplatňovať popri spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti aj pri jednoduchej
spoločnostinaakcie.“Napriekuvedenémusasúdstotožnilstvrdenímžalobcu,žeúmyslomzákonodarcu

nebolo zákonom č. 87/2015 Z. z. a zákonom č. 264/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony (ďalej len "zákon č. 264/2017 Z. z.") (ktorým bolo do ZKR zavedené ustanovenie § 11a – viď
čl. IX bod 2. zákona č. 264/2017 Z. z.) vylúčiť alebo obmedziť zodpovednosť za nesplnenie povinnosti
podať návrh na vyhlásenie konkurzu ostatných právnických osôb, ktoré nie sú spoločnosťou s ručením

obmedzeným, akciovou spoločnosťou alebo jednoduchou spoločnosťou na akcie. Zodpovednosť za
porušenie povinnosti včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu tak, ako bola zakotvená
v pôvodnom znení ZKR z 9. decembra 2004 (§ 11 ods. 4), bola totiž zodpovednosťou za náhradu škody,
z ktorej boli oprávnení veritelia takéhoto dlžníka (t.j. dlžníka, v ktorého prípade nedošlo k včasnému
podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu). K vypusteniu výslovnej úpravy tejto formy zodpovednosti za

nesplnenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorá postihovala každého dlžníka, došlo
totiž už s účinnosťou od 1. januára 2013, a to novelou realizovanou zákonom č. 348/2011 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č.
348/2011 Z. z."). Zákonom č. 348/2011 Z. z. bola do ZKR zavedená povinnosť štatutárneho orgánu alebo

jeho člena, likvidátora alebo zákonného zástupcu dlžníka, ktorý porušil povinnosť včas podať návrh na
vyhlásenie konkurzu, zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného
imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušil povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie
konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti
ustanovenej zákonom, odkazujúc na ustanovenia Obchodného zákonníka o výške základného imania

spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti (čl. I bod 9. zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý
sa premietol do znenia § 11 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 1. januára 2013). Práve táto úprava
bola následne, zákonom č. 87/2015 Z. z. nahradená úpravou fikcie dojednania zmluvnej pokuty, ktorá
tak konzistentne nadviazala na vyvodzovanie osobitnej, špecifickej formy zodpovednosti za nesplnenie
povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas voči štatutárnym orgánom spoločností s ručením

obmedzeným a akciových spoločností, ktorý okruh subjektov bol následne (zákonom č. 389/2015 Z.
z.) doplnený o poslednú z kapitálových obchodných spoločností – jednoduchú spoločnosť na akcie.
Odhliadnuc od uvedeného, veritelia boli podľa názoru súdu aj naďalej (počnúc účinnosťou zákona
č. 348/2011 Z. z.) oprávnení domáhať sa náhrady škody, ktorá im porušením zákonnej povinnostidlžníka, respektíve jeho štatutárneho orgánu (prípadne jeho člena), jeho likvidátora alebo zákonného
zástupcu (§ 11 ods. 2 ZKR) vznikla, a to podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu.
Zákonom č. 264/2017 Z. z. bola potom s účinnosťou od 1. januára 2018 zavedená do právneho poriadku

úprava obsiahnutá v § 11a ZKR a majúca povahu lex specialis k všeobecnej úprave zodpovednosti
za škodu, ktorú v prípadoch, kedy škoda vznikla (veriteľom) porušením povinnosti podať včas návrh
na vyhlásenie konkurzu, precizuje a súčasne zjednodušuje jej uplatnenie. Pre úplnosť sa žiada dodať,
že tak, ako v zmysle úpravy zodpovednosti za škodu, obsiahnutej v (§ 11 ods. 4) ZKR účinnom do
31. decembra 2012, v zmysle následne aplikovateľnej všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu,

tak aj v zmysle úpravy obsiahnutej v § 11a ZKR účinného od 1. januára 2018 boli a naďalej sú subjektmi
oprávnenými domáhať sa náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie
konkurzu včas veritelia takéhoto dlžníka, t.j. dlžníka, v ktorého prípade nedošlo k včasnému podaniu
návrhu na vyhlásenie konkurzu, a zodpovednými každý dlžník, jeho štatutárny orgán, likvidátor či
zákonný zástupca. Možno teda zhrnúť, že zo zodpovednosti za porušenie povinnosti podať návrh na
vyhlásenie konkurzu včas vo forme, v akej bola pôvodne koncipovaná, t.j. ako zodpovednosť za škodu

tým spôsobenú veriteľom, neboli a ani v zmysle aktuálne platnej a účinnej právnej úpravy nie sú vylúčené
ani ostatné právnické osoby, ktoré nie sú spoločnosťou s ručením obmedzeným, akciovou spoločnosťou
alebo jednoduchou spoločnosťou na akcie, a teda ani Úpadca, ktorý je občianskym združením, a jeho
štatutárny orgán (alebo jeho člen), likvidátor alebo zákonný zástupca.

46. Na druhej strane však, vzhľadom na znenie ustanovenia § 11 ods. 2 tretej vety ZKR v znení
účinnom v rozhodnom období (t.j. v znení účinnom do 16. júla 2022, ako aj do 30. novembra 2022),
ktoré je jasné, úplné a nevzbudzuje žiadne pochybnosti, ktoré by bolo potrebné odstrániť historickým
či teleologickým výkladom (hoci, ako to už súd naznačil vyššie, aj ich závery sú súladné s tým,
čo je v jeho znení jasné a nepochybné), a ani nenasvedčuje existencii medzery v právnej úprave,

dospel súd v zhode so žalovaným prezentovaným názorom k záveru, že so zreteľom na právnu formu
Úpadcu, ktorým je občianske združenie, nie je v posudzovanej veci daná aktívna ani pasívna vecná
legitimácia na uplatňovanie takého nároku zo zodpovednosti za nesplnenie povinnosti podať návrh
na vyhlásenie konkurzu včas, ktorý vychádza z fikcie dojednania zmluvnej pokuty a ako taký predstavuje
osobitný následok (špecifickej formy) tejto zodpovednosti, zavedený do právneho poriadku až zákonom

č.87/2015Z.z.ZKRtotižnezakladáfikciudojednaniazmluvnejpokuty(aj)medziobčianskymzdružením
a jeho štatutárnym zástupcom, a teda ani nepripúšťa uplatnenie zmluvnej pokuty voči štatutárnemu
orgánu občianskeho združenia. To znamená, že žalobcovi ako správcovi podstaty Úpadcu, ktorým je
občianske združenie, nesvedčí hmotnoprávne postavenie, z ktorého by mu vyplývalo právo si nárok
na zmluvnú pokutu, ktorého sa podanou žalobou domáhal, uplatňovať voči štatutárnemu orgánu tohto

Úpadcu, respektíve členovi jeho štatutárneho orgánu, ktorý, zároveň, na druhej strane nie je nositeľom
tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti na zaplatenie zmluvnej pokuty, a ktorému teda nesvedčí pasívna
vecná legitimácia. Akákoľvek iná interpretácia ustanovenia § 11 ods. 2 tretej vety ZKR v znení účinnom
do 16. júla 2022, ako aj do 30. novembra 2022 (vrátane systematického výkladu v súvislosti s jeho inými
ustanoveniami), vedúca k opačnému záveru, by bola výkladom contra legem. K tomu súd len pre úplnosť

dodáva, že ustanovenia čl. 3 ods. 2 a čl. 4 ods. 1, ods. 2 CSP, ktorých aplikácie sa žalobca dovolával,
nemožnouplatniťnavýkladustanovenia§11ods.2tretejvetyZKRvzneníúčinnomvrozhodnomobdobí
ani na posúdenie predmetnej právnej veci, a to nielen preto, že na použitie ustanovení čl. 4 CSP nie je
daný dôvod, keďže výslovné ustanovenie zákona, podľa ktorého možno prejednávanú vec posúdiť, je
k dispozícii, pričom znenie ustanovenia čl. 3 ods. 2 CSP je v zhode so záverom súdu, ale najmä preto,

že uvedené ustanovenia Civilného sporového poriadku sa týkajú výlučne výkladu a použitia ustanovení
Civilného sporového poriadku, teda procesnoprávnych noriem, a hoci tieto možno subsidiárne použiť aj
nakonaniapodľaZKR,pravidlázakotvenévčl.3ods.2ačl.4ods.1,ods.2CSPmožnoajvrámcikonaní
vedených podľa ZKR aplikovať len na ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktoré sa v týchto
konaniach použijú, a nie aj na procesnoprávne normy ZKR, a už vôbec nie na ustanovenia ZKR, ktoré

sú hmotnoprávnej povahy, čo je práve prípad ustanovenia § 11 ods. 2 tretej vety ZKR v znení účinnom
v rozhodnom období.

47. Argument, že o možnosti uplatnenia zmluvnej pokuty voči žalovanému ako štatutárnemu orgánu
občianskeho združenia (Úpadcu) už bolo prejudiciálne rozhodnuté súdom v uznesení o vyhlásení

konkurzu, ktorým žalobca tiež dôvodil, súd taktiež nemohol akceptovať. Z odôvodnenia dotknutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie ani nadväzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu totiž nevyplýva, že
by sa tieto otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (respektíve Pôvodného správcu) či pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného vôbec čo i len okrajovo zaoberali, keďže, napokon, s ohľadom na to,že tieto otázky netvorili predmet konania, na to ani nemali dôvod. Predmetom rozhodovania v konaní
vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31K/8/2022, ktoré vyústilo do rozhodnutia z 10. mája
2023, bolo posúdenie, či sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, in concreto či Dlžník disponuje

majetkom, postačujúcim aspoň na úhradu nákladov konkurzu, pričom za účelom zistenia skutkového
stavu, na podklade ktorého by bolo možné dospieť práve k záveru o tom, že majetok Dlžníka postačuje,
respektíve nepostačuje na úhradu nákladov konkurzu, bol Pôvodný správca ustanovený do funkcie
predbežného správcu Dlžníka a boli mu v tejto súvislosti uložené povinnosti, ktoré bol povinný vykonávať
s odbornou starostlivosťou. V tomto kontexte súd poukazuje na to, že tak, ako by konkurzný súd

v rámci rozhodovania o vyhlásení konkurzu či zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku
na podklade písomných správ, osobitne záverečnej správy predbežného správcu nepreskúmaval, či je
dlžník veriteľom pohľadávok, prípadne zistených predbežným správcom, a teda či by v prípadnom spore
svedčila správcovi aktívna vecná legitimácia, tak isto ani v predmetnom prípade nemal konkurzný súd
dôvod akokoľvek bližšie, a to ani z pohľadu aktívnej či pasívnej legitimácie preskúmavať ani Pôvodným
správcom zistené pohľadávky voči štatutárnym orgánom. Z pohľadu konkurzného súdu predstavujú

totiž (aj) tieto pohľadávky len ďalšie, predbežným správcom zistené položky majetku Dlžníka, ktoré
súd v rámci konkurzného konania pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu či zastavení konkurzného
konania pre nedostatok majetku nepreskúmava po skutkovej stránke ani neposudzuje ich dôvodnosť
z právneho hľadiska, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného predbežným správcom. Napokon,
takto to súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia o vyhlásení konkurzu aj konštatoval,

zároveň výslovne uvádzajúc, že predbežným správcom zistené pohľadávky predstavujú len potenciálne
pohľadávky a konkurz vyhlasuje len z opatrnosti.

48. Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná,
z ktorého dôvodu ju zamietol (výrok I.).

49. Záverom súd uvádza, že z dôvodov hospodárnosti sa nezaoberal ďalšími prostriedkami procesného
útoku a procesnej obrany, najmä tým, či a k akému okamihu sa Úpadca dostal do úpadku, respektíve
ktorej jeho formy, s tým súvisiacim tvrdením o platobnej schopnosti Úpadcu, odvodzovaným od Zmluvy
o postúpení pohľadávky, ako ani tým, či žalovaný v čase úpadku Úpadcu bol alebo nebol členom jeho

štatutárneho orgánu.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd výrokom II. rozsudku v súlade s vyššie citovanými
ustanoveniami CSP. Vychádzajúc z toho, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne vynaložených trov konania proti
žalobcovi. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).