Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010743
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Farkaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8716010743.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov
JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4.
februára 2025 v Bratislave v trestnej veci obvineného Z. C. pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. júla

2018, sp. zn. 6To/23/2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Z. C. o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvého stupňa") rozsudkom z 13. apríla 2018, sp. zn. 5T/91/2016
uznal obvineného Z. C. (ďalej aj „obvinený") vinným v bode I/ zo spáchania zločinu vydierania podľa §
189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona,

a v bode II./ z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm.
b) Trestného zákona, s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona, na tam uvedenom skutkovom základe.

Za to okresný súd obvinenému podľa § 189 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného
zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného

zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov, na výkon ktorého ho podľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia. Okresný súd ďalej podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 78 ods. 1
Trestného zákona obvinenému uložil ochranný dohľad na dobu 3 (troch) rokov. Podľa § 42 ods. 2
Trestného zákona zrušil výrok o úhrnnom treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn.
6T/88/2014 zo dňa 6. augusta 2014, právoplatného dňa 6. augusta 2014, podľa § 189 ods. 2 Trestného

zákona, s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného
zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona vo výmere 3 (troch) rokov, podmienečne odložený
na skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov a 6 (šesť) mesiacov, s probačným dohľadom nad jeho
správaním v skúšobnej dobe, spolu s povinnosťou podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo
zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súčasne podľa § 60

ods. 1 písm. a) Trestného zákona obvinenému uložil trest prepadnutia veci: - 1 ks mobilný telefón
zn. Samsung čiernej farby, model GT - E 108W, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X SIM karta Vodafone
č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXVX.X, spolu s batériou č. Q. 800 mA; - 1 ks mobilný telefón zn. HTC
čiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, SIM karta Orange 3 G č. XXXXXXXXXXXXB, batéria Serial
no: XHWAXXABXXXXXX; - 1 ks mobilný telefón HTC čierno-sivej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX,
SIM karta ORANGE č. XXXXXXXXXXXXB, batéria HTC Serial no: XSXAXXBXXXXXXX; - 1 ks USB

kľúč oblepený čiernou izolačnou páskou; - 1 ks mobilný telefón zn. Samsung, čiernej farby, model
GT-E1080W, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X, SIM karta O2 č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX + baterka,nabíjačka - 2 ks USB kľúčov; - 1 ks počítač HIP NODE H1100, výr. č. XXXXXXXXXBAX bielej farby,
napájací kábel čiernej farby; - 1 ks krabica od poštovej schránky s obsahom; - 2 ks kombinačiek, 2
ks skrutkovačov, 1 ks ručná malá pílka, 1 ks priesvitná plastová krabička so skrutkami, 1 ks pokrčenej

striebornej pásky; - 1 ks hnedá plechová poštová schránka, spolu s 1 ks kľúč od schránky; - 1 ks krabica
k mobilnému telefónu Samsung, model GT - E 108 W, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X; - 1 ks obal ku
SIM karte mobilného operátora Vodafone k telefónnemu číslu +XXXXXXXXXXXX vo vnútri s reklamným
letákom; - 1 ks samopal vzor 26, výrobného čísla C. XXX XX; - 1 ks zásobník k samopalu vzor 26 na
náboje 9mm; - 1ks zásobník k samopalu vzor 26 na náboje 9mm cca 7,62.

Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd") rozsudkom z 18. júla 2018, sp.
zn. 6To/23/2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok" alebo „napadnuté rozhodnutie") na podklade odvolania
obvineného a prokurátora rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Poprad z 13. apríla 2018, č. k. 5T/91/2016 vo výroku
treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obvinenému Z. C. uložil podľa

§ 189 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, §
42 ods. 1Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov, na výkon
ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Okresný súd ďalej podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 78
ods. 1 Trestného zákona obvinenému uložil ochranný dohľad na dobu 3 (troch) rokov. Podľa § 42 ods. 2

Trestného zákona zrušil výrok o úhrnnom treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn.
6T/88/2014 zo dňa 6. augusta 2014, právoplatného dňa 6. augusta 2014 podľa § 189 ods. 2 Trestného
zákona, s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného
zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona vo výmere 3 (troch) rokov, podmienečne odložený
na skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov a 6 (šesť) mesiacov, s probačným dohľadom nad jeho

správaním v skúšobnej dobe, spolu s povinnosťou podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo
zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súčasne podľa § 60
ods. 1 písm. a) Trestného zákona obvinenému uložil trest prepadnutia veci: - 1 ks mobilný telefón
zn. Samsung čiernej farby, model GT - E 108W, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X SIM karta Vodafone č.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXVX.X, spolu s batériou č. Q AK 800 mA; - 1 ks mobilný telefón zn. HTC
čiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, SIM karta Orange 3 G č. XXXXXXXXXXXXB, batéria Serial
no: XHWAXXABXXXXXX; - 1 ks mobilný telefón HTC čierno-sivej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX,
SIM karta ORANGE č. XXXXXXXXXXXXB, batéria HTC Serial no: XSXAXXBXXXXXXX; - 1 ks USB
kľúč oblepený čiernou izolačnou páskou; - 1 ks mobilný telefón zn. Samsung, čiernej farby, model

GT-E1080W, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X, SIM karta O2 č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX + baterka,
nabíjačka - 2 ks USB kľúčov; - 1 ks počítač HIP NODE H1100, výr. č. XXXXXXXXXBAX bielej farby,
napájací kábel čiernej farby; - 1 ks krabica od poštovej schránky s obsahom; - 2 ks kombinačiek, 2
ks skrutkovačov, 1 ks ručná malá pílka, 1 ks priesvitná plastová krabička so skrutkami, 1 ks pokrčenej
striebornej pásky; - 1 ks hnedá plechová poštová schránka, spolu s 1 ks kľúč od schránky; - 1 ks krabica

k mobilnému telefónu Samsung, model GT - E 108 W, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X; - 1 ks obal ku
SIM karte mobilného operátora Vodafone k telefónnemu číslu +XXXXXXXXXXXX vo vnútri s reklamným
letákom; - 1 ks samopal vzor 26, výrobného čísla C. XXX XX; - 1 ks zásobník k samopalu vzor 26 na
náboje 9mm; - 1ks zásobník k samopalu vzor 26 na náboje 9mm cca 7,62. Podľa § 319 Trestného
poriadku odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Proti naposledy označenému rozsudku krajského súdu podal obvinený Z. C. (ďalej tiež ,,dovolateľ")
prostredníctvom obhajcu JUDr. Marcela Mašana dovolanie, s poukazom na naplnenie dovolacích
dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku teda, že bolo zásadným
spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom, na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na
nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

V písomných dôvodoch podaného dovolania obvinený namietal existenciu dovolacieho dôvodu § 371
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s poukazom na to, že predseda senátu naradil verejné zasadnutie

o predbežnom prejednaní obžaloby na deň 18. mája 2017 o 11.45 hod. v priestoroch Nemocnice pre
obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín, aj napriek tomu, že súd prvého stupňa nebol oboznámený
so záverom znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom MUDr. A. V., z odboru zdravotníctvo
- farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého úlohou bolo okrem skúmania aktuálneho zdravotného stavuobvineného riešiť aj otázku, či obvinený je schopný sa z hľadiska jeho zdravotného (psychického) stavu
zúčastniť trestného konania a potrebných procesných úkonov. Podľa názoru obvineného súd prvého
stupňakonalsosobou,ktoránebolaspôsobilázúčastniťprocesnýchúkonov,apretoceléďalšiekonanie,

ktoré nadväzovalo na predmetné verejné zasadnutie o predbežnom prejednaní obžaloby konajúce dňa
18. mája 2017 a rozhodovanie prvostupňového súdu považuje za nezákonné, keďže konajúci súd
priebehu súdneho konania ďalej neskúmal psychický stav obvineného. K zásadnému porušeniu práva
na obhajobu podľa názoru obvineného došlo aj tým, že v uznesení o vznesení obvinenia nebol skutok
v bode 2/, kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin, čo zakladá dôvod povinnej obhajoby v zmysle §

371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, čím obvinenému ,,podkvalifikovaním" skutku bolo znemožnené
jeho právo na obhajobu. Vo vzťahu k dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného
poriadku obvinený s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa
ktorej požiadavka ,,zákonného pomenovania" trestného činu v zmysle § 163 ods. 3 Trestného poriadku
vyžaduje, aby súd vo výroku o vine konkrétne určil druh trestného činu podľa kritérií uvedených v §
9 Trestného zákona, t. j. „prečin" alebo „zločin", prípadne „obzvlášť závažný zločin" (§ 11 ods. 3 Tr.

zák.) a uviedol aj príslušné pomenovanie trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona
(R 18/2011) namietal, že v rozhodnutiach súdov nižších stupňov absentuje požiadavka zákonného
pomenovania trestného činu v zmysle § 163 ods. 3 Trestného poriadku, spočívajúca v podstate v tom,
že právna veta, ktorá odráža použitú právnu kvalifikáciu, neobsahuje aj hodnotenie skutku, z pohľadu
toho, že išlo o pokračovací trestný čin.

V podstate na základe vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že rozhodnutím krajského súdu, ako aj
rozhodnutím okresného súdu bol porušený zákon a zrušil napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu,
ako aj súdu prvého stupňa (§ 386 ods. 2 Trestného poriadku) a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku

prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

Dovolanie bolo v zmysle § 376 Trestného poriadku zaslané na vyjadrenie ostatným stranám konania,
ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad (ďalej len ,,prokurátor"),
ktorý uviedol, že v danom prípade nie je daný dovolací dôvod § 371 Trestného poriadku. Podľa názoru
prokurátora uložený trest zodpovedá zákonným zásadám pre ukladania trestov ustanovených Trestným
zákonom a zohľadňuje pomery osoby páchateľa a charakter páchanej trestnej činnosti. V predsúdnom
konaní, ani v konaní pred súdom neboli žiadnym spôsobom porušené jeho práva na spravodlivý proces.

Prokurátor preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného podľa § 382
písm. c) Trestného poriadku odmietol.

Vyjadrenie prokurátora bolo doručené obhajcovi a obvinenému (I. ÚS 355/2015).

V priebehu dovolacieho konania obvinený podaním zo dňa 3. augusta 2023, doručeným dovolaciemu
súdu dňa 4. augusta 2023, prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Marcela Mašana doplnil
podané dovolanie, a to s poukazom na naplnenie dovolacích dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 písm.
c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku, avšak po uplynutí lehoty na podanie dovolania uvedenej v §
370 ods. 1, 2 Trestného poriadku. Dovolací súd sa preto námietkami uplatnenými po uplynutí lehoty na

podanie dovolania uvedenej v § 370 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku (teda nie včas) nebude vecne
zaoberať z dôvodu ich oneskoreného uplatnenia (R 96/20218), to sa netýka ďalšej argumentácie k včas
a riadne uplatneným dovolacím námietkam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací

(§ 377 Trestného poriadku) skúmal splnenie procesných podmienok na podanie dovolania a zistil, že
dovolanie bolo podané obvineným ako oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku],
protirozhodnutiu,protiktorémujeprípustné[§368ods.2písm.h)Trestnéhoporiadku],vzákonnejlehote
uvedenej v § 370 ods. 1 Trestného poriadku, potom ako obvinený využil svoje zákonné právo podať
riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku), s obsahovými

náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku a s uvedením dôvodu dovolania podľa § 374 ods.
2 Trestného poriadku.Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie je potrebne´
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa §
371 Trestného poriadku [§ 382 písm. c) Trestného poriadku].

Najvyšší súd v prvom rade pripomína, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti
právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a
stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave
najzásadnejšíchazákonomtaxatívnevymedzenýchprocesnýchahmotnoprávnychvád,ktorébysvojimi

dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie
nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého
stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007].

Jednotlivé dovolacie dôvody [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], ktoré môže dovolateľ

uplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v Trestnom poriadku pre
zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného
prostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu
a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020).

Z ustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania,
ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb
napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie
právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich

hodnoteniapodľa§371Trestnéhoporiadku.Podstatnésútedavecnéargumentyuplatnenédovolateľom
a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (R 120/2012).

Obvinený v podanom dovolaní namietal naplnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku spočívajúce : (i) v nesprávnom postupe orgánov činných v trestnom konaní v rámci

prípravného konaní, a to neustanovením obhajcu podľa § 37 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku; (ii) v
konaní pred súdom - nariadením verejného zasadnutia o predbežnom prejednaní obžaloby na deň 18.
mája 2017, aj napriek tomu, že súd mal dôvodné pochybnosti o jeho duševnom zdraví, a preto nebolo
možné očakávať, že bude schopný realizovať svoje právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo
porušené právo na obhajobu.

Jednou zo základných zásad trestného konania je aj zásada práva na obhajobu, vyjadrená v ustanovení
§ 2 ods. 9 Trestného poriadku. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej

republiky, v čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a tiež v čl. 6 ods. 3 písm. b), písm. c),
písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na obhajobu patrí k základným
atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej
strane a prokurátorom na druhej strane. Zmyslom tohto práva je zaručiť ochranu zákonných záujmov
a práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je

dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia.

Zásada „práva na obhajobu" vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv
a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného
výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne

zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo
svojejpodstatejejrealizáciavčonajširšommeradlejenielenvzáujmeosoby,protiktorejsavedietrestné
konanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale
aj zo záujmu štátu na zistenie pravdy. Podľa názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje
ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane

základných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu
medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany.

Zásada „práva na obhajobu" obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného:- právo obhajovať sa osobne, alebo
- právo obhajovať sa za pomoci obhajcu podľa vlastného výberu, alebo
- právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ak obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyžadujú

to záujmy spravodlivosti.

Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného,
a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie

každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú
jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania.
Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení
obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku. Napokon, aj zo samotného gramatického znenia naposledy označeného
ustanovenia Trestného poriadku jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným

spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. Takým zásadným porušením tohto práva je
predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie iných procesných ustanovení
obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva.

V kontexte námietok obvineného najvyšší súd v prvom rade pripomína, že z ustanovenia § 368

ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že dovolacie konanie sa týka buď rozhodnutia súdu, ktorým bol
porušený zákon, alebo porušenia ustanovení o konaní, ktoré mu predchádzalo. Z povahy a charakteru
dovolacieho konania vyplýva, že musí ísť o konanie predchádzajúce vydaniu dotknutého rozhodnutia,
t. j. ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie vydané v súdnom konaní, v tomto prípade na hlavnom
pojednávaní, tak predmetom prieskumu v dovolacom konaní je konanie na hlavnom pojednávaní (resp.

vo všeobecnosti súdne konanie po podaní obžaloby), nie však prípravné konanie (resp. konanie pred
podaním obžaloby). Uvedené je zrejmé aj zo samotného členenia ôsmej hlavy Trestného poriadku,
ktorá sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov, keďže porušenie zákona rozhodnutím prokurátora
alebo policajta alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, je predmetom iného mimoriadneho prostriedku,
a to zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, o čom rozhoduje generálny prokurátor

Slovenskej republiky podľa ustanovení § 363 a nasl. Trestného poriadku.

Pokiaľ teda obvinený poukazuje, že postupom orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného
konania neustanovením obhajcu obvinenému v prípravnom konaní podľa § 37 ods. 1 Trestného
poriadku došlo k porušeniu práva na obhajobu, také porušenie neprináleží posudzovať a hodnotiť

dovolaciemu súdu v dovolacom konaní, pokiaľ uvedené nemá priamy vplyv na súdne konanie z pohľadu
na ňom vykonaného dokazovania. Keďže k takému porušeniu nedošlo v súdnom konaní, ale ešte v
prípravnom konaní a inštitút dovolania sa týka súdneho rozhodnutia, ktorým bol porušený zákon, alebo
ak boli porušené ustanovenia o súdnom konaní, ktoré mu predchádzalo. Inak povedané iba všeobecné
zistenie (hoci by bolo dôvodné) o porušení práva na obhajobu v prípravnom konaní, ktoré nemá

žiadny vzťah a dopad na dôkazné prostriedky vykonané v súdnom konaní, nemôže viesť v dovolacom
konaní k úspešnému namietaniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,
keďže porušenie práva na obhajobu v prípravnom konaní musí spôsobiť nejaký dôsledok vo vzťahu k
dokazovaniu vykonanému v súdnom konaní, resp. medzi porušením práva na obhajobu v prípravnom
konaní a vykonaním dôkazných prostriedkov v súdnom konaní musí byť príčinný vzťah, t. j. vzťah

príčiny a následku (primerane R 6/2010). Opačný výklad by viedol až k absurdnému záveru, že už raz
porušené právo na obhajobu v prípravnom konaní by v každom prípade malo mať charakter absolútneho
nedostatkuataképochybeniebynebolomožnévďalšomkonanížiadnymspôsobomkonvalidovať,napr.
vykonaním nového výsluchu danej osoby už za splnenia zachovania práva na obhajobu u obvineného.

Uvedené vyplýva z tej podstatnej skutočnosti, že prípravné konanie je fáza trestného konania, ktorá je
podkladomprepodanieobžalobyavprípadejejpodaniaprokurátorom,pokiaľsúdobžalobupoprvotnom
prezretí obžaloby podľa § 238 ods. 1 Trestného poriadku následne nenariadi predbežné prejednanie
obžaloby podľa § 244 Trestného poriadku [resp. po jej preskúmaní podľa § 241 Tr. por. ] a nerozhodne o
jej odmietnutí a vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania z dôvodu závažnej procesnej chyby,

najmä porušenia práva na obhajobu podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku [resp. podľa §
241 ods. 1 písm. f) Tr. por.], prípadné pochybenia pri vykonávaní dokazovania v prípravnom konaní je
už možné posudzovať a zohľadniť iba v spôsobe vykonania dôkazných prostriedkov v súdnom konaní
(tým, že sa dotknutý dôkazný prostriedok nebude môcť vykonať v súdnom konaní - ak je dôkaznýprostriedok postihnutý podstatným pochybením, ktoré nie je možné v súdnom konaní odstrániť, resp. sa
nebude môcť na taký dôkaz prihliadať pri rozhodovaní), resp. v spôsobe meritórneho rozhodnutia súdu o
podanejobžalobe(akzískanédôkazyzriadnezabezpečenýchavykonanýchdôkaznýchprostriedkovna

hlavnom pojednávaní nebudú bez pochybností preukazovať vinu osoby, na ktorú bola podaná obžaloba,
súd musí rozhodnúť o podanej obžalobe oslobodzujúcim rozsudkom).

Tieto úvahy dovolacieho súdu majú zásadný význam v tom ohľade, že v prejednávanej veci došlo k
tej podstatnej skutočnosti vyplývajúcej zo spisu, že vo všetkých štádiách predmetného konania, pokiaľ

nastala skutočnosť zakladajúca povinnú obhajobu obvineného Z. C., obvinený obhajcu vždy mal [po
začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia v prípravnom konaní - sudca pre prípravné konanie
obvinenému opatrením z 21. mája 2013, sp. zn. 0Tp/136/2013 ustanovil obhajkyňu JUDr. Danielu
Urdovú, z dôvodu uvedeného v § 37 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, aby zaručil výkon jeho práv v
trestnom konaní (viď zápisnica o výsluchu obvineného z 2. júla 2013, z 13.augusta 2013, z 15. augusta
2013, z 23. marca 2015, z 5. mája 2015) ; následne opatrením z 22. mája 2015 oslobodil menovanú

obhajkyňu od povinnosti obhajovania obvineného z dôvodu, že došlo k narušeniu dôvery v zmysle § 22
zákona o advokácii a súčasne podľa § 43 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov povinnej obhajoby [§
37 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] ustanovil obvinenému za obhajcu JUDr. Karola Orolína, ktorý
zastupovalobvinenéhovkonanípredsúdomprvéhostupňa,anáslednevkonanípredodvolacímsúdom.
Možno ustáliť, že obvinený mal v priebehu celého trestného konania vytvorené podmienky pre dôslednú,

plnú realizáciu jeho procesných práv, a teda najmä právo od vznesenia obvinenia byť oboznámený so
skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, a jeho právnou kvalifikáciou [viď uznesenie o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia z 24. apríla 2013 (č. l. 18 - doručenka), uznesenie o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia z 24.apríla 2013 (č. l. 25 - doručenka), upovedomenie o zmene právnej
kvalifikácie zo 17. mája 2013 (č. l. 34)] právo byť o svojich právach poučený; právo byť vypočúvaný za

účasti svojho obhajcu, možnosť od začiatku vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú
za vinu, a k dôkazom o nich; robiť návrhy, podávať žiadosti a opravné prostriedky, zúčastňovať sa na
procesných úkonoch osobne i prostredníctvom ustanoveného obhajcu, vypočúvať svedkov, ktorých sám
alebo prostredníctvom obhajcu navrhol a klásť im otázky.

Pokiaľ obvinený poukazuje na to, že predseda senátu nariadil verejné zasadnutie o predbežnom
prejednaní obžaloby na deň 18. máj 2017, aj napriek tomu, že existovala dôvodná pochybnosť o jeho
spôsobilosti náležite sa obhajovať, dovolací súd musí zdôrazniť, ako už bolo uvedené, že obvinený mal
aj v súdnom konaní ustanoveného obhajcu JUDr. Karola Orolína, s ktorým sa mohol radiť, a ktorý bol
povinný obvinenému poskytovať potrebnú právnu pomoc, a teda ak za prítomnosti obhajcu (pri aplikácii

inštitútu povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku) sa konalo verejné zasadnutie
o predbežnom prejednaní obžaloby dňa 18. mája 2017 (viď zápisnica o verejnom zasadnutí č. l. 1503),
súd prvého stupňa dôsledným rešpektovaním ustanovenia § 37 ods. 1 Trestného poriadku (resp. § 37
ods. 2 Tr. por.) naplnil ústavné právo na obhajobu obvineného a vytvoril tým základné podmienky na
riadny a spravodlivý proces. Je teda zrejmé, že trestné konanie prebiehalo podľa základných zásad

trestného konania a príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Obvinený v podanom dovolaní taktiež namietal nesplnenie obsahových náležitostí odsudzujúceho
rozsudku zmysle § 163 ods. 3 Trestného zákona spočívajúce v tom, že právna veta, ktorá odráža použitú
právnu kvalifikáciu neobsahuje hodnotenie skutku, aj z pohľadu toho, že išlo o pokračovací trestný čin,

s poukazom na údajné naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku a nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho
ustanovenia je pochybenie súdu pri aplikácii práva na skutok, ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu
objasnený, a to v takej intenzite, že to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (a contrario § 371
ods. 5 Tr. por.). O nesprávnu aplikáciu práva ide najmä vtedy, ak bol skutok v napadnutom rozhodnutí

kvalifikovaný ako trestný čin, hoci o trestný čin v tomto prípade nešlo, alebo ak išlo o iný trestný čin
než ten, ktorý sa nachádza v právnej vete napadnutého rozhodnutia, teda ak skutok ustálený súdmi
v pôvodnom konaní bol subsumovaný (podradený) pod nesprávnu skutkovú podstatu trestného činu
upravenú v Trestnom zákone, pričom takáto nesprávna subsumpcia bola v neprospech obvineného(teda spravidla pôjde o prísnejšie skutkovú podstatu). Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho
ustanovenia je potom nesprávna aplikácia určitého ustanovenia hmotnoprávnej povahy.

Naposledy citované ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb jeho znenie za
bodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je
rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku.

Inak povedane´, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv.

skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy
nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým
zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi
oboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho. Dovolací súd nie je možné
chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa
[primeraneuznesenienajvyššiehosúdusp.zn.2Tdo/7/2018z3.septembra2018(publikovanévZbierke

pod číslom 96/2018)].

Najvyšší súd v prvom rade pripomína, že odsudzujúci výrok o vine má jednak skutkovú časť a jednak
právnu časť, teda právnu vetu a právnu kvalifikáciu. Skutková veta odráža faktické okolnosti, ktoré sú
právne relevantné z hľadiska základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, teda

kvalifikačne použitého ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona. Formulácia ,,uvedením všetkých
zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu" (§ 163 ods. 3 Tr. por.) znamená
povinnosť uviesť vo výroku o vine odsudzujúceho rozsudku okrem skutkovej vety aj tzv. právnu vetu,
vychádzajúcu zo znenia ustanovenia (ustanovení), použitého (použitých) na právnu kvalifikáciu činu,
ktoré sú označené vo výroku o vine zákonným pomenovaním a číselným paragrafovým označením

(s nimi je priamo spojená trestná sadzba odňatia slobody) (R 14/2019 - I). Ak ustanovenie osobitnej
časti Trestného zákona počíta pri popise objektívnej stránky trestného činu s viacerými možnosťami
spáchania trestného činu, je v súlade s komentovaným ustanovením, ak právna veta v odsudzujúcom
rozsudku obsahuje len tú časť citácie dotknutého ustanovenia, ktorá zodpovedá súdom zistenému
skutku (R 119/2014).

Vo vzťahu k námietke obvineného spočívajúcej v absencií obsahových náležitostí odsudzujúceho
rozsudku zmysle § 163 ods. 3 Trestného zákona, najvyšší súd poukazuje na formuláciu právnej vety,
ktorá odráža použitú právnu kvalifikáciu, v ktorej je uvedené, že obvinený ,,uznáva za vinného v bode
I./ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 139

ods. 1 písm. h/ Trestného zákona, v bode II. z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 140 písm. b/ Trestného
zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pretože....... teda v bode I. pokračujúcim
konaním iného pod hrozbou ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe, v
bode II. - pokračujúcim konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého

sa páchateľ dopustil v úmysle iného hrozbou násilia nútiť, aby niečo konal, z osobitného motívu a za
účelom spôsobenia značnej škody, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo.". Z uvedenej formulácie
je zrejmé, že právna veta rozsudku obsahuje opis znakov skutkovej podstaty trestných činov, ktorý sa
dovolateľovi kladie za vinu, obsahuje všeobecné náležitosti v zmysle § 163 ods. 3 Trestného poriadku, t.
j. uvedenie všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Súčasťou

odsudzujúceho výroku o vine je vyjadrenie toho, že išlo o pokračovanie v trestnej činnosti (viac útokov
na tej istej osobe, v krátkom časovom slede, za prítomnosti jednotiaceho zámeru pokračovať v trestnej
činnosti), s tým, že jednotlivé čiastkové konania obvineného - čiastkové skutky zostali v štádiu pokusu
(skutková veta v bode II/ odsudzujúceho rozsudku).

Pre úplnosť, pokiaľ ide o právne posúdenie skutkov z hľadiska správnosti použitých zákonných
ustanovení pre označenie a kvalifikáciu súdeného skutku, v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, tak v danom smere nemá dovolací súd žiadne
pochybnosti. Z vymedzenia skutkov (v bode I./ a v bode II/.) tak, ako boli ustálené v skutkovej vete
prvostupňového rozsudku (v ktorej forme boli aj plne akceptované súdom odvolacím) plne zodpovedá

i právny záver vyjadrený v posúdení konania obvineného v bode I./ ako zločinu vydierania podľa §
189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h) Trestného
zákona, a v bode II. ako obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm.
c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona, v štádiupokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, keďže obvinený pokračujúcim konaním v priamom
úmysle iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe -
verejnom činiteľovi (ktorým bezpochybne poškodená Mgr. I. M. ako poslankyňa Národnej rady SR v

čase skutku bola), požadujúc určité nestotožnené plnenie (ktoré konkretizoval slovami „zaplatiť" zato,
že neposkytne erotické fotografie polonahej ženy podobajúcej sa na poškodenú iným osobám), a v
bode II./ pokračujúcim konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa
dopustil v priamom úmysle iného hrozbou násilia nútiť, aby niečo konal, z osobitného motívu a za účelom
spôsobenia značnej škody (od poškodeného W. A. z pomsty a pod hrozbami násilia (zasielanie fotografii

nábojov, odstreľovacej pušky, sms-správ rodinným príslušníkom) žiadal vyplatenie peňažnej hotovosti
vo výške 40.000 eur výmenou za ním uvádzané dokumenty), pričom k dokonaniu trestného činu
nedošlo, čím naplnil všetky zákonné znaky (kvalifikovanej) skutkovej podstaty trestného činu vydierania,
a teda správne bola v danom prípade vyvodená voči obvinenému trestnoprávna zodpovednosť. V danej
súvislosti je potrebné uviesť, že dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa
opiera o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku len z toho hľadiska toho,

či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí
aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku
vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu (R 47/2008).

Napokon, v posudzovanom prípade síce obvinený formálne deklaroval aj dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je
založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, avšak bez toho, aby v
dovolaní uplatnil riadne a včas námietky, ktoré by mu svojím obsahom zodpovedali. Najvyšší súd je
pritom viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 385 ods. 1 Trestného poriadku) a nie je povolaný k
revízii napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.

Senát Najvyššieho súdu na základe vyjadreného jednomyseľne dospel k záveru, že v rozsahu námietok
obvineného Z. C. nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku, a preto ho podľa §
382 písm. c) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.