Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24C/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125217474
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125217474.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. - D. XXX, XXX XX, zastúpenému:
Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom v Košiciach, Račí potok 3, IČO: 53 769 589
proti žalovanému: A. D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., F. C. G. XXX/X, o zaplatenie sumy 200.000
EUR, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 10.10.2023 domáhal, aby súd nariadil zabezpečovanie
opatreniezriadenímzáložnéhoprávažalobcunanehnuteľnostiachvovlastníctvežalovaného,zaúčelom
zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanému vo výške 200.000 EUR.
2. Úradnou činnosťou súd zistil, že žalobca sa vo veci samej domáhal zaplatenia sumy 200.000 EUR
návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Okresný súd Banská Bystrica vydal

dňa 31.7.2025 platobný rozkaz pod sp.zn. 21Up/985/2025, voči ktorému žalovaný podal odpor. Vec bola
dňa 17.10.2025 upomínacím súdom postúpená na prejednanie Mestskému súdu Košice a je vedená
pod sp.zn. 34C/42/2025.
3. Nárok vo veci samej na zaplatenie sumy 200.000 EUR žalobca odôvodnil skutočnosťami, že ako
budúci kupujúci uzavrel so žalovaným ako budúcim predávajúcim dňa 10.10.2024 zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve, podľa ktorej sa žalovaný ako výlučný vlastník zaviazal uzavrieť so žalobcom do

15.10.2024 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným na Okresnom úrade
Košice, katastrálny odbor, okres C. H., obec C. - A., katastrálne územie A. na LV č. XXXX ako pozemok
parc. reg. C č. XXXX/XXX o výmere 849 m2, orná pôda, pozemok parc. reg. C č. XXXX/XXX o výmere
83 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. C č. XXXX/XXX o výmere 216 m2, zastavaná
plocha a nádvorie a 70C/21/2025 2 stavba - rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku parc. č. XXXX/
XXX, na LV č. XXXX ako pozemok parc. reg. C č. XXXX/XXX o výmere 32 m2, zastavaná plocha a

nádvorie. Na základe Dodatku č. 1 zo dňa 19.11.2024 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve sa žalovaný
so žalobcom dohodli na zmene bodu 4.1 článku IV. predmetnej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s tým,
že kúpnu zmluvu uzatvoria do 15.9.2025.
4. Žalobca ďalej uviedol, že podľa bodu 2.3.1 článku II. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa žalovaný
zaviazal zabezpečiť v lehote do 31.1.2025 výmaz záložného práva zaťažujúceho predmet prevodu,
evidovaného na LV č. XXXX I. XXXX, s tým, že na tento účel budúci predávajúci použije zálohu č.3

poskytnutú žalobcom ako budúcim kupujúcim v sume 400.000 EUR, ktorú mal zložiť do 31.12.2024.
Podľa bodu 2.4 článku II. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa žalovaný zaviazal v lehote 30 dní
odo dňa výmazu záložného práva spôsobom podľa bodu 2.3.1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
zriadiť v prospech žalobcu ako záložného veriteľa záložné právo k budúcemu predmetu prevodu na
zabezpečenie poskytnutých záloh do momentu ich zápočtu na povinnosť budúceho kupujúceho na
zaplatenie kúpnej ceny. Pre prípad porušenia tohto záväzku si účastníci zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

dohodli v bode 2.6.1 článku II zmluvnú pokutu vo výške 200.000 EUR. Podľa oznámenia Okresného
úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 27.1.2025, do operátu katastra nehnuteľností bol na základezáznamovej listiny č. Z-425/2025 v katastrálnom území A., na LV č. XXXX I. XXXX, vykonaný zápis
údajov o právach k nehnuteľnostiam (výmaz záložného práva v prospech C. G.) dňa 27.1.2025. Napriek
tomu, že sa žalovaný zaviazal zriadiť v prospech žalobcu ako záložného veriteľa záložné právo k

budúcemu predmetu prevodu v lehote 30 dní odo dňa výmazu záložného práva t. j. najneskôr dňa
26.2.2025, záložné právo v prospech žalobcu na budúci predmet prevodu na LV XXXX I. XXXX, kat. úz.
A., bolo zriadené až dňa 4.3.2025 na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor,
o povolení vkladu Zmluvy o zriadení záložného práva V-664/2025 zo dňa 4.3.2025.
5. Žalobca mal za to, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže žalovaný porušil svoju

zmluvnú povinnosť dohodnutú v článku II zmluvy.
6. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že kúpnu zmluvu so žalovaným
uzatvorili dňa 12.9.2025 a k odovzdaniu nehnuteľností došlo dňa 17.9.2025. Do nehnuteľnosti, ktorá
bola predmetom kúpy, je potrebná značná investícia do opráv, ako aj do zariadenia domu, ktoré žalovaný
bez súhlasu žalobcu z domu zobral. Žalovaný zatajil rôzne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na cenu
nehnuteľností. Žalobca doposiaľ zisťuje potrebné opravy a náklady na renováciu, ktoré bude môcť

stanoviť až na základe odborných stanovísk.
7.Žalobcaprezentoval,žeužnemákžalovanémudôveru,vzhľadomnajehopredchádzajúcipostojužpri
predaji, kedy napriek zmluve o budúcej zmluve nehnuteľnosti ponúkal iným záujemcom o predaj. Preto
má žalobca dôvodné obavy, že kým súd rozhodne o povinnosti žalovaného zaplatiť mu zmluvnú
pokutu 200.000 EUR, ako aj k prípadnej dohode o refundácii časti kúpnej ceny z dôvodu potrebných

opráv, žalovaný nebude ochotný a ani schopný uvedenú sumu mu uhradiť. Podotkol, že značná časť
kúpnej ceny vo výške 1.300.000 EUR bola použitá na plnenie dlhov žalovaného. Je preto nanajvýš
pravdepodobné, že na uspokojenie dlhov žalovaného, ktoré môžu vzniknúť rozhodnutiami súdov, už
nebude mať žalovaný žiadne peňažné prostriedky.
8. Žalobca zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXXX kat.územie C. F.

G. – pozemky reg. „C“ parc.č.XXXX/XX orná pôda o výmere 5515 m2, parc.č.XXXX/XX orná pôda
o výmere 534 m2 a parc.č.XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2, z ktorých by po
speňažení mohli byť uspokojené jeho pohľadávky a preto navrhol, aby súd zabezpečovacím opatrením
zriadil záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach v prospech žalobcu.
9. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojil žiaden listinný dôkaz.

10. Súd preto pre účely posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (zistenie skutkového
stavu) vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu vo veci samej sp.zn. 34C/42/2025. Súd
sa oboznámil s obsahom zmluvy o budúcej zmluve, ako aj s vyjadreniami sporových strán (odpor
žalovaného voči platobnému rozkazu, vyjadrenie žalobcu k odporu).
11. Z obsahu zmluvy o budúcej zmluve súd zistil, že žalobca ako budúci kupujúci uzavrel so žalovaným

ako budúcim predávajúcim dňa 10.10.2024 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej sa žalovaný
ako výlučný vlastník zaviazal uzavrieť so žalobcom do 15.10.2024 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva
k nehnuteľnostiam, špecifikovaným v zmluve. Dodatkom č. 1 zo dňa 19.11.2024 k zmluve sa zmluvné
strany dohodli na zmene lehoty na uzatvorenie zmluvy tak, že kúpnu zmluvu uzatvoria do 15.9.2025.
Podľa článku II. bodu 2.1. sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému 4 zálohy na budúcu kúpnu cenu a to

postupne v dohodnutých lehotách.
12. Z obsahu článku II. bodu 2.3.1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplýva, že žalovaný sa zaviazal
použiť žalobcom zaplatenú zálohu č.3 na vysporiadanie svojich záväzkov voči svojmu záložnému
veriteľovi C. G. a zabezpečiť v lehote do 31.1.2025 výmaz záložného práva zaťažujúceho predmet
prevodu, evidovaného na LV č. XXXX a XXXX.

13. Z obsahu článku II. bodu 2.4 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplýva, že žalovaný ako záložca sa
zaviazal v lehote 30 dní odo dňa výmazu záložného práva spôsobom podľa bodu 2.3.1 zmluvy zriadiť
v prospech žalobcu záložné právo k budúcemu predmetu prevodu na zabezpečenie poskytnutých záloh
do momentu ich zápočtu na povinnosť budúceho kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny.
14. Z obsahu článku II. bodu 2.6.1 vyplýva, že zmluvné strany sa pre prípad porušenia záväzku

žalovaného podľa bodu 2.3.1, 2.3.2 alebo 2.4 dohodli, že žalovaný zaplatí žalobcovi zmluvnú pokutu
vo výške 200.000 EUR.
15. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu potvrdil, že k výmazu záložného práva zriadeného
na nehnuteľnostiach v prospech C. G. došlo dňa 27.1.2025 a tiež potvrdil, že vklad zmluvy o zriadení
záložného práva v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu bol rozhodnutím príslušného okresného

úradu povolený pod V-664/2025 dňa 4.3.2025. Žalovaný však zároveň uviedol, že sporové strany,
žalobca ako záložný veriteľ a žalovaný ako záložca, uzatvorili túto záložnú zmluvu dňa 3.2.2025
a na druhý deň, 4.2.2025 bol podaný návrh na vklad tejto záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností.Žalobca vo vyjadrení k odporu (súhlas s pokračovaním v konaní) uvedené skutkové tvrdenia žalovaného
nezospornil.
16. Podľa ust. § 343 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),

zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom

opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

18. Podľa ust. § 343 ods.3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

19. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na

zabezpečovacie opatrenie.

20. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré
má povahu riadneho záložného práva. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa
veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie
judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP, aj napriek existencii skoršieho

záložného práva.

23. Z charakteru zabezpečovacích opatrení zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovaťvšetkyskutočnosti,ktorésúpotrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiavovecisamejapriich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné,

aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom
navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem
existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by
bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol by
ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým
také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové

pomery.

24. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže
vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento

peňažný nárok trvá a je dôvodný, ako aj uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia
bude ohrozená.

25. Zo zákonnej formulácie ust. § 343 ods.1 CSP vyplýva, že základnými predpokladmi pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú:

1. existencia peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená prostredníctvom záložného práva,
2. spôsobilý predmet záložného práva, t.j.veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka a
3. existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.26. Súd konštatoval, že žalobca pre účely nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčil prvý z vyššie
uvedených predpokladov, t.j. existenciu peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným

právom a ktorá by mohla byť neskôr judikovaná rozhodnutím súdu v konaní vo veci samej na základe
ním podanej žaloby proti žalovanému titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

27. Podľa ust. § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

28. Podľa ust. § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

29. Porušenie zmluvnej povinnosti, dojednanej v článku II bod 2.4 zmluvy o budúcej zmluve, ktoré malo

založiť nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, žalobca videl v tom, že žalovaný nezriadil včas, t.j.
v dohodnutej lehote v prospech žalobcu ako záložného veriteľa záložné právo k budúcemu predmetu
prevodu.

30. Vzhľadom k tomu, že výmaz predchádzajúceho záložného práva, viaznuceho na predmetných

nehnuteľnostiach v prospech C. G. bol vykonaný dňa 27.1.2025, je nesporné, že žalovaný mal túto svoju
zmluvnú povinnosť splniť v lehote 30 dní odo dňa výmazu predchádzajúceho záložného práva a teda,
do 26.2.2025.

31. Žalobca mal s poukazom na rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, o povolení

vkladu zmluvy o zriadení záložného práva V-664/2025 zo dňa 4.3.2025 za to, že žalovaný túto povinnosť
splnil až o niekoľko dní neskôr, dňa 4.3.2025.

32. Súd sa s týmto záverom žalobcu nestotožnil. Ako totiž vyplynulo zo skutkových tvrdení žalovaného
(ktoré žalobca nespochybnil), žalobca ako záložný veriteľ a žalovaný ako záložca uzatvorili záložnú

zmluvu dňa 3.2.2025.

33. Súd poukazuje na ust. § 151b ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa
záložné právo zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva,
rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Záložná zmluva je účinná okamihom jej

uzavretia,sktorýmjespojenézriadeniezáložnéhopráva.PrávnaúpravazáložnéhoprávavObčianskom
zákonníku teda dôsledne rozlišuje jednak zriadenie záložného práva a jednak jeho vznik. Ide o dve
právne skutočnosti. Zriadením záložného práva rozumieme na základe zákonom ustanovenej právnej
skutočnosti vytvorenie takého právneho stavu, ktorý následne umožňuje vznik záložného práva, ale sám
osebe nevyvoláva tie právne účinky, ktoré zákon spája so vznikom záložného práva.

34. Vzhľadom k tomu, že záložná zmluva bola uzatvorená dňa 3.2.2025 a bolo ňou zriadené záložné
právo v prospech žalobcu, javí sa, že žalovaný svoju povinnosť splnil včas, v dojednanej lehote, t.j.
v súlade so znením článku II. bodu 2.4 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

35. Pokiaľ podstata tvrdenia žalobcu, že žalovaný nesplnil svoju zmluvnú povinnosť podľa článku II bodu
2.4. zmluvy o budúcej zmluve spočíva v názore, že pod splnením tejto povinnosti je potrebné rozumieť
nielen uzatvorenie záložnej zmluvy, ale aj jej zavkladovanie v katastri nehnuteľností, súd konštatuje,
že z obsahu predmetného článku zmluvy takýto výklad vôle nevyplýva. V citovanom článku zmluvy je
jednoznačne uvedené, že žalovaný sa zaväzuje zriadiť v prospech žalobcu záložné právo k budúcemu

predmetu prevodu.

36. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon učinil, ak nie je táto
vôľa v rozpore s jazykovým prejavom.

37. Z teórie práva a ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že vôľa toho, kto úkon učinil, nesmie byť
v rozpore s jednoznačným jazykovým prejavom. Od doslovného znenia zmluvného ustanovenia je teda
možné sa odchýliť len vtedy, ak existuje vážna pochybnosť o doslovnom znení tohto ustanovenia.Na skutočnú vôľu ako na vnútorný, priamo nespoznateľný vzťah, je potrebné usudzovať z určitých
vonkajších okolností, najmä v spojení s podpisom právneho úkonu, ako aj s následným chovaním
účastníkov po jeho podpise. Ak sú pojmy použité k jazykovému vyjadreniu obsahu písomnej zmluvy

natoľko jednoznačné, že z nich nemožno ani s prihliadnutím k tvrdenej vôli účastníka zmluvy usudzovať
na iný obsah tohto právneho úkonu, nemožno obsah zmluvného dojednania vyložiť v rozpore s jeho
jazykovým prejavom. Aj v prípade, kedy obsah hmotnoprávneho úkonu obsiahnutého v zmluve nie je
jednoznačný, ale vôľa toho, kto ho učinil, je zrejmá z inej listiny, je tento právny úkon určitý, ak táto
vôľa neodporuje jazykovému prejavu v zmluve. Skutočná vôľa toho, kto právny úkon učinil, môže byť pri

jeho výklade relevantná len za predpokladu, že nie je v rozpore s jednoznačným jazykovým prejavom
vyjadreným písomne. Raz vyjadrený obsah právneho úkonu – zmluvy, je možné preto vykladať len týmto
spôsobom. Nemožno výkladom raz učinený prejav vôle dopĺňať, meniť, či dokonca ho nahradzovať,
pokiaľ ju účastník nemal, poprípade mal, ale neprejavil ju.

38. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že nateraz (pre účely nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia) žalobca neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorý si uplatňuje žalobou vo veci samej a teda,
neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému titulom zmluvnej pokuty.

39. Súd zároveň konštatuje, že žalobca neosvedčil ani ďalší z predpokladov pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorý musí byť kumulatívne splnený spolu s ostatnými predpokladmi, t.j.
existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

40. V tejto súvislosti súd uvádza, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä vtedy, ak nositeľ

hmotnoprávnej povinnosti realizuje také úkony alebo činnosti, ktoré smerujú k sťaženiu alebo k zmareniu
budúcej exekúcie vo forme scudzovania majetku, t.j. zmenšovania svojej majetkovej podstaty.
41. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje aj len reálna hrozba vykonania uvedených
úkonov smerujúcich k zmenšovaniu majetku dlžníka. Vzhľadom na procesný postup pri nariadení
zabezpečovacieho opatrenia, kedy súd v zásade dokazovanie nevykonáva, ale osvedčuje existenciu

navrhovateľom uvádzaných skutočností, nie je možné očakávať od navrhovateľa preukázanie úmyslu
dlžníka smerujúceho k ohrozeniu exekúcie, čo je v niektorých prípadoch vzhľadom na charakter tejto
skutočnostiažnemožnéakpreukázaniutohtoúmyslumôžedôjsťažvtedy,keďjereálnyúkonscudzenia
majetku vykonaný.
42. Na druhej strane však návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí obsahovať aspoň

základné skutočnosti umožňujúce dospieť k záveru o existencii obavy z ohrozenia exekúcie. Opak by
viedol k absurdnému záveru, že v každej veci s osvedčenou pohľadávkou (a to dokonca ešte aj pred jej
právoplatným judikovaním zo strany súdu) by mohlo byť vydané zabezpečovacie opatrenie, čo by bolo
popretím zmyslu a účelu neodkladných resp. zabezpečovacích opatrení.
43. Nemožno odhliadnuť od toho, že zabezpečovacie opatrenie má plniť predovšetkým funkciu rýchleho

a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej
ujmy je potrebné zo strany žalobcu uviesť také konkrétne správanie žalovaného, výsledkom ktorého je
alebo môže byť poškodenie záujmov žalobcu.
44. Skutočnosti umožňujúce dospieť k záveru o existencii obavy z ohrozenia exekúcie súd z návrhu
nezistil.

45. Zhrnúc vyššie uvedené súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde,
proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).