Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100016
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0724100016.2

Uznesenie

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvprávnejvecižalobcu(sťažovateľ):IMRIŠEKs.r.o.,sosídlom
Malanta 596/30, 951 01 Nitrianske Hrnčiarovce, IČO: 47 631 601, proti žalovanému: Pôdohospodárska
platobná agentúra, so sídlom Hraničná 4826/12, 815 26 Bratislava, IČO: 30 794 323, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 285113/2023/93052/2023/551 z 8. novembra 2023, konajúc o
kasačnejsťažnostižalobcuprotiuzneseniuSprávnehosúduvBratislaveč.k.2S/1/2024-38z28.októbra

2024, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k. 2S/1/2024-38
z 28. októbra 2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánom verejnej správy
1. Žalovaný rozhodnutím č. 285113/2023/93052/2023/551 z 8. novembra 2023 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“) postupom podľa § 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 280/2017 Z. z. o príspevku poskytovanom
z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 280/2017 Z. z.“) zastavil konanie vo veci Jednotnej žiadosti na
rok 2023 s registračným číslom žiadosti 2020025579 z dôvodu, že žiadosť nebola predložená riadne,
včas a vo forme určenej podľa osobitného predpisu.

II. Konanie pred správnym súdom
2. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia, a
to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. písm. c), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“).Súčasne si
uplatnil nárok na náhradu trov konania.
3. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 2S/1/2024-38 z 28. októbra

2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) správnu žalobu postupom podľa § 98 písm. f) SSP odmietol,
a to z dôvodu, že nemal preukázané, že za žalobcu konal jeho zamestnanec, ktorý má vysokoškolské
právnické vzdelanie, resp. nebolo preukázané povinné zastúpenie žalobcu.
4.Vodôvodnenísprávnysúdskonštatoval,žežalobcapriložilkusprávnejžalobeplnomocenstvo,ktorým
splnomocnil A.. B. Z., Z. na uskutočňovanie všetkých úkonov v konaní pred správnym súdom vo veci
podania žaloby proti napadnutému uzneseniu.

5. Z dôvodu pochybností, či je žalobca v konaní zastúpený advokátom, resp. jeho zamestnancom,
ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, správny súd uznesením vyzval žalobcu,
aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doručil súdu originál písomného splnomocnenia
žalobcuudelenéhoadvokátovialebopotvrdenie(diplom),žejehozamestnanecalebočlen,ktorýzaneho
na správnom súde koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa spolu s pracovnou
zmluvou tohto zamestnanca. Súčasne bol žalobca poučený, že ak v lehote určenej správnym súdom

podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne alebo konanie zastaví.6. Žalobca súdu dňa 22. februára 2024 predložil dohodu o pracovnej činnosti z 1. novembra 2023,
uzavretúmedzižalobcomakozamestnávateľomaA..B.Z.,Z.akozamestnancom,predmetomktorejbol
záväzok zamestnanca vykonávať pre žalobcu práce spočívajúce vo vykonávaní poľnohospodárskeho

poradenstva v rozsahu 1 hodiny týždenne. Dohoda bola uzavretá na dobu určitú od 01.11.2023 do
01.11.2024. Zároveň žalobca správnemu súdu predložil kópiu diplomu A.. B. Z., Z. z 28. augusta 2015
o absolvovaní vysokoškolského štúdia druhého stupňa v študijnom odbore právo.
7. Predloženú dohodu o pracovnej činnosti na výkon práce poľnohospodárskeho poradenstva správny
súd vyhodnotil, že nespĺňa procesnú požiadavku obligatórneho právneho zastúpenia vyplývajúcu z

ustanovenia § 49 ods. 1 SSP. Správny súd argumentoval, že pracovnoprávny vzťah založený dohodou
o pracovnej činnosti nenapĺňa účel konania zamestnanca, pretože sa nejedná o trvajúci vzťah, ale len
o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
8. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému uzneseniu správneho súdu v zákonnej

lehote kasačnú sťažnosť považujúc dôvody odmietnutia správnej žaloby za nesprávne. Mal za to, že
došlo k nezákonnému odmietnutiu správnej žaloby v zmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP. Namietal,
že v napadnutom uznesení správny súd nezaoberal obligatórnou náležitosťou, ktorou je zastúpenie
zamestnávateľa (právnickej osoby) osobou s právnickým vzdelaním, ale pokúsil sa zadefinovať pojem
zamestnanec na účely správneho súdneho konania, pričom na účely kreovania definície pojmu

zamestnanec je, podľa jeho názoru prioritné, zadefinovanie pojmu pracovnoprávny vzťah v zmysle
zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). Vychádzajúc z § 1 ods. 5
Zákonníka práce a rovnako z právnej teórie (Barancová a kol. Zákonník práce - Komentár, 2022)
poukázal na to, že za zamestnanca sa považujú aj osoby pracujúce na základe dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (Správny súdny poriadok pojem zamestnanec nedefinuje).

9. Ďalej vychádzajúc z § 11 ods. 1 Zákonníka práce uviedol, že osoby vykonávajúce práce na
základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vykonávajú závislú prácu, čím sú
kumulatívne naplnené definičné znaky pojmu zamestnanec. Uzatvorením dohody o práci vykonávanej
mimo pracovného pomeru vzniká medzi zamestnancom a zamestnávateľom pracovnoprávny vzťah,
pričom aj v tomto vzťahu ide o výkon závislej práce podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Na zamestnancov

pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú okrem
šiestej časti Zákonníka práce aj niektoré ustanovenia o pracovnom čase s určitými výnimkami ako aj
ustanovenie o § 119 Zákonníka práce, či nové rozšírené oznamovacie povinnosti zamestnávateľa voči
zamestnancovi.
10. Ďalej uviedol, že početná judikatúra Súdneho dvora EÚ vychádza z pojmu pracovník, pričom ide o

fyzickú osobu, ktorá počas určitej doby pre inú osobu a podľa jej pokynov vykonáva závislú prácu, za
ktorú dostáva protihodnotu. Do obsahu závislej práce, ktorú vykonáva pracovník, prislúchajú aj práce v
čiastočnom pracovnom úväzku a práce v malom rozsahu, preto nie je možné vychádzať z vymedzenia
pojmu zamestnanec podľa vnútroštátneho poriadku členského štátu. Odmietnutie žaloby z dôvodu, že
osoba, ktorá za neho koná, je zamestnanec vykonávajúci závislú prácu nie na základe pracovnej zmluvy,

ale na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je možné považovať za
diskriminačné konanie z dôvodu iného postavenia.
11. Sťažovateľ tiež argumentoval dôvodovou správou k SPP uvedúc, že úmyslom zákonodarcu bolo
kvalifikované právne zastúpenie osobou znalou práva, za účelom zabezpečenia hospodárnosti konania.
Obligatórne právne zastúpenie nemá byť byrokratickým dôvodom na odmietnutie žaloby.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
12.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepubliky(ďalejajako„Najvyššísprávnysúd“alebo„kasačnýsúd“),
po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s

konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
13. Spornou právnou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd vyzvaný, bolo, či bola splnená
podmienka povinného právneho zastúpenia sťažovateľa v konaní pred správnym súdom podľa
ustanovenia § 49 ods. 1 SSP, ak sťažovateľa zastupoval zamestnanec, ktorý mal so sťažovateľom
uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti. Relevantným pre vyriešenie tejto spornej otázky bol výklad

pojmu „zamestnanec“ v kontexte ustanovenia § 49 ods. 1 SPP. V posudzovanej veci nebolo sporné, že
A.. B. Z., Z. má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
14. Ustanovenie § 49 ods. 1 SSP upravuje povinné zastúpenie žalobcu advokátom vrátane zákonom
povolených výnimiek, medzi ktoré patrí aj výnimka, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen,ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. Na overenie splnenia zákonných podmienok platiacich pre uvedenú výnimku je potrebné uviesť,
že Správny súdny poriadok pojem zamestnanec na účely zastupovania v konaní pred správnym súdom

bližšie nedefinuje. Kasačný súd preto pri výklade pojmu zamestnanec na účely zastupovania pred
správnym súdom vychádzal zo Zákonníka práce, ktorý tento pojem definuje (§ 11 ods. 1 Zákonníka
práce).
15. Zákonník práce za zamestnanca považuje každú fyzickú osobu, ktorá vykonáva závislú prácu v
pracovnoprávnych vzťahoch, vrátane dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 1

ods. 3, ods. 5 Zákonníka práce), ktoré sa podľa Zákonníka práce majú uzatvárať len výnimočne, a to
na zabezpečenie potrieb zamestnávateľa (§ 223 ods. 1 Zákonníka práce). V porovnaní s pracovným
pomerom, v prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ide o kvalitatívne odlišný
pracovnoprávny vzťah, ktorý má voči pracovnému pomeru doplnkový charakter. Uzavretím dohody
nevzniká pracovný pomer, zakladá sa však pracovnoprávny vzťah.
16. Z obsahu dohody o pracovnej činnosti, konkrétne z článku I bod 2 mal kasačný súd preukázané,

že A.. B. Z., Z. sa zaviazal v mene sťažovateľa vykonávať práce spočívajúce vo vykonávaní
poľnohospodárskeho poradenstva, pričom dohodnutý rozsah pracovnej činnosti predstavoval 1 hodinu
týždenne, t. j. 4 hodiny mesačne. Na strane druhej mal kasačný súd preukázané, že predmetom
podnikania (činnosti) sťažovateľa je okrem iného aj poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a
záhradníctve. Súvislosť s predmetom dohody je tak potvrdená aj samotným predmetom správneho

súdneho prieskumu (žalovaný napadnutým rozhodnutím zastavil postupom podľa § 32 ods. 1 písm.
c) zákona č. 280/2017 Z. z. konanie vo veci Jednotnej žiadosti na rok 2023, ktorou sa sťažovateľ
domáhal poskytovania podpory a dotácií pre pôdohospodárstvo). Vychádzajúc z uvedeného kasačný
súd uzatvára, že sťažovateľ na zabezpečenie poradenstva pre danú oblasť využil zákonom aprobovaný
inštitút - dohodu o pracovnej činnosti.

17. Kasačný súd ďalej za relevantné považoval, že Správny súdny poriadok nevyžaduje, aby na účely
výnimky,takakojenastavenáv§49ods.1SSP,išlovýlučneozamestnanca,ktorýmásožalobcomresp.
sťažovateľom uzatvorenú iba pracovnú zmluvu. Preto uzavrel, že za zamestnanca sa považuje nielen
osoba, ktorá má so žalobcom resp. sťažovateľom (na účely kasačného konania) uzatvorenú pracovnú
zmluvu, ale aj osoba, ktorá má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti.

18. Kasačnému súdu nedá navyše nepoukázať na samotný zmysel povinného zastúpenia advokátom,
resp. tak ako v práve posudzovanej veci, zamestnancom disponujúcim vysokoškolským právnickým
vzdelanýmdruhéhostupňa,ktorýmjepráveodbornéakvalifikovanéspísaniesprávnejžalobyvzákonom
stanovenej lehote. V správnom súdnom konaní totiž platí (okrem zákonom stanovených výnimiek, ktoré
sa na danú vec ale nevzťahujú) prísna koncentračná zásada, v zmysle ktorej je žalobca oprávnený

vymedziť žalobné body a rozsah správnej žaloby len v rámci lehoty na podanie správnej žaloby. Preto
nie je dôležité, či kvalifikovanú správnu žalobu podá zamestnanec, s ktorým žalobca uzatvoril pracovnú
zmluvu alebo dohodu o pracovnej činnosti. Opačný výklad by totiž smeroval k zamedzeniu prístupu
sťažovateľa k správnemu súdu.
19. K rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ide o rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 70/2007 a sp. zn. 6Sž-o-KS 134/2006), v ktorej bola na účely
splnenia povinného zastúpenia posudzovaná dohoda o vykonaní práce s tým výsledkom, že táto forma
pracovnoprávneho vzťahu bola vylúčená z dôvodu, že (i) ide o vzťah založený na vykonaní jednorazovej
pracovnej úlohy, (ii) je individuálne určená výsledkom, a (iii) nie je trvajúcim plnením, kasačný súd
uvádza, že v práve posudzovanej veci sa nejedná o dohodu o vykonaní práce, ale o dohodu o pracovnej

činnosti,ktorejcharakterneboluvedenýmisúdnymiinštitúciaminaúčelypovinnéhoprávnehozastúpenia
hodnotený.
20. Záverom kasačný súd dodáva, že hoci sťažovateľ nepreukázal splnenie zákonnej povinnosti podľa
§ 231 ods. 1 písm. b) v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov, teda, že svojho zamestnanca A.. B. Z., Z. prihlásil do registra poistencov

vedených Sociálnou poisťovňou, (ne)splnenie si tejto zákonnej povinnosti samo osebe nemá vplyv na
postavenie A.. B. Z., Z. ako zamestnanca na účely ustanovenia § 49 ods. 1 SSP. Posúdenie porušenia
iných povinností sťažovateľa nebolo v kompetencii kasačného súdu v tu posudzovanej veci.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že výnimka z povinného zastúpenia
advokátom bola v danom prípade splnená. Správny súd sa reštriktívnym výkladom pojmu zamestnanec
dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorého následkom bolo nezákonné odmietnutiesprávnej žaloby. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie
správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
22. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu v prvom rade zistiť, či sťažovateľa v konaní pred

súdom zastupuje zamestnanec na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o pracovnej činnosti platnej
a účinnej v čase konania a rozhodovania správneho súdu [dohoda o pracovnej činnosti môže byť
uzatvorená na dobu určitú, najdlhšie na 12 mesiacov (§ 228a ods. 4 Zákonníka práce) ), nakoľko
sťažovateľ má povinnosť zabezpečiť, aby počas celého konania pred správnym súdom za neho konal
zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. Za splnenia tejto procesnej

podmienky správny súd žalobu meritórne prejedná a vo veci rozhodne. Právnym názorom kasačného
súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP).
23. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.