Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 26C/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623202375
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Orlai

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6623202375.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.

s., IČO: 313 35 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava - Ružinov, zastúpeného KUBINEC &
PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 851 574, so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanej N. Š.X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X/XX, XXX XX Y. V., zastúpenej JUDr.
Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi u k l a d á p o v i n n o s ť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2023 sa žalobca proti žalovanej domáhal určenia neúčinnosti
právneho úkonu voči žalobcovi - Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX, zapísanej
do katastra nehnuteľností pod č. U.-XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, v časti ktorou bolo zriadené vecné
bremeno v prospech žalovanej, spočívajúce v práve doživotného užívania k nehnuteľnostiam parc.

č. XXX, XXX, stavba rod. dom súp. č. X na parc. č. XXX evidovaných na LV č. XX, pre k. ú. a
obec Y. V.. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX
X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX (Zmluva o úvere I) uzatvorenej
medzi žalobcom a K.. V. Š., nar. XX.XX.XXXX a N. Š., nar. XX.XX.XXXX (rodičia žalovanej), obaja
bytom I. X/XX, XXX XX Y. V., poskytol žalobca medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 9.427,00
Eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere bola uzatvorená Záložná
zmluva na nehnuteľnú vec zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe záložnej zmluvy bolo zriadené záložné

právo zapísané na liste vlastníctva pod vkladom U. XXXX/XX a to na nehnuteľnosť evidovanú na
liste vlastníctva č. XX, k. ú. Y. V.. Na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX
a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX (Zmluva o úvere II) uzatvorenej medzi
žalobcom a rodičmi žalovanej poskytol žalobca medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 58.090,36
Eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere bola uzatvorená Záložná
zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe záložnej zmluvy
bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti zapísané na predmetnom liste vlastníctva pod vkladom

U. XXXX/XXXX. Nakoľko si dlžníci napriek upomínaniu zo strany žalobcu neplnili zmluvné povinnosti
splácať úver vyplývajúci zo zmlúv o úvere riadne a včas, vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru
vyplývajúcehozoZmluvyoúvereI.dňaXX.XX.XXXXanásledneúveruvyplývajúcehozoZmluvyoúvere
II dňa XX.XX.XXXX. Žalobca po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úverov požadoval okamžité vrátenieposkytnutých úverových prostriedkov. Dlžníci dňa 14.10.2016 uznali dlh vyplývajúci zo Zmluvy o úvere
I, čo do dôvodu a výšky. Keďže dlžníci aj napriek výzvam dlh vyplývajúci zo Zmluvy o úvere II neuhradili,
uplatnil si žalobca svoj nárok vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere podaním žaloby o zaplatenie

60.185,34 Eur dňa 16.10.2018 na Okresný súd Veľký Krtíš, ktorý dňa 13.06.2019 vydal rozsudok č. k.
12Csp/189/2018 - 145 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Co/4/2019 - 178
zo dňa 26.11.2019, právoplatný dňa 16.12.2019 a vykonateľný dňa 20.12.2019. Uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 16.12.2021, sp. zn. 2OdK/474/2021 bol na majetok dlžníka - N. Š., nar.
XX.XX.XXXX,bytomI.X/XX,XXXXXY.V.vyhlásenýkonkurz.UzneseniebolozverejnenévObchodnom

vestníku MS SR č. XXX/XXXX pod č. záznamu V. dňa XX.XX.XXXX. Žalobca si ako veriteľ prihlásil dňa
20.06.2022 do konkurzného konania sp. zn. 2OdK/474/2021 pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere
I ako zabezpečenú pohľadávku prihláškou pohľadávky por. č. 1 a pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o
úvere II ako zabezpečenú pohľadávku prihláškou pohľadávky por. č. 2. Zo správcovského spisu bolo
zistené, že dňa XX.XX.XXXX bolo Zmluvou o zriadení vecného bremena zriadené k nehnuteľnosti vecné
bremeno - právo doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech žalovanej, ktorá je blízkou osobou v

zmysle ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
dcérou dlžníkov. Na liste vlastníctva č. XX, k. ú. Y. V. bolo predmetné vecné bremeno zapísané vkladom
U.- XXXX/XXXX dňa 17.09.2020. Zo správcovského spisu bolo ďalej zistené, že v konkurznom konaní
bola dňa 05.06.2023 znaleckým posudkom č. XX/XXXX stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti
na sumu vo výške 123.000,00 Eur, pričom bola zároveň stanovená hodnota vecného bremena ako

hodnota závad, ktoré znižujú hodnotu nehnuteľnosti a to na sumu vo výške 22 358,95 Eur. Je tak
nepochybné, že zriadené vecné bremeno jednoznačne znižuje hodnotu nehnuteľnosti, t. j. majetok
dlžníkov, z ktorého by mohli byť predmetné pohľadávky žalobcu uspokojené. Z vyššie uvedených
skutočnostíjetakjednoznačné,žeZmluvaozriadenívecnéhobremenazodňaXX.XX.XXXXuzatvorená
medzi žalovanou a dlžníkmi napĺňa všetky znaky odporovateľného právneho úkonu. Žalobca poukázal

na ustanovenia § 42a , § 42 b, § 151i Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že žalobca má
voči dlžníkom vymáhateľnú pohľadávku, pričom jeho aktívna legitimácia na podanie žaloby vyplýva
predovšetkým z ustanovenia § 166h ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní a že
Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená medzi blízkymi osobami.
Preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa, nie je podmienkou

odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi (§ 116 a § 117 OZ). Úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá. O úmysel ukrátiť veriteľa ide aj vtedy, keď
dlžník veriteľa vedel, resp. bol uzrozumený, že svojim právnym úkonom môže ukrátiť veriteľa. Motív,
pohnútka dlžníka pre taký úkon pritom nie sú rozhodujúce.

2. Ku žalobe žalobca predložil Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom
úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX, Záložnú zmluvu na nehnuteľnú vec zo dňa XX.XX.XXXX,
Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo
dňa XX.XX.XXXX, Záložnú zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa XX.XX.XXXX,
Oznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveruz22.08.2016,Oznámenieovyhlásenímimoriadnej

splatnosti úveru z 19.09.2016, Uznanie dlhu zo dňa 14.10.2016. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš
č. k. 12Csp/189/2018 - 145 zo dňa 13.06.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 25Co/4/2019 - 178 zo dňa 26.11.2019, Doložku právoplatnosti a vykonateľnosti - 2 x, Zverejnenie v
Obchodnom vestníku MS SR č. XXX/XXXX pod č. záznamu V. dňa XX.XX.XXXX, Potvrdenie o zápise
do zoznamu pohľadávok správcu LEGES Recovery, k.s. zo dňa 22.06.2022, Výpis z listu vlastníctva č.

XX, Rozhodnutie o povolení vkladu vecného bremena zo dňa 17.09.2020, Zmluvu o zriadení vecného
bremena zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatok k zmluve o zriadení vecného bremena, Znalecký posudok č.
XX/XXXX.

3. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.08.2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Ďalej uviedla, že je potrebné skúmať dlžníkove úmysly
v súvislosti s uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena s tým, že jedine okresný úrad, odbor
katastrálny mal právo situáciu riešiť tak, že by takýto vklad nepovolil, kde v zásade vecné bremeno
bolo zriadené bezodplatne a v zásade sa jedná o právo doživotného užívania povinného z vecného
bremena ohľadne predmetných nehnuteľností. Teda úmysel povinných z vecného bremena nebolo

ukrátiťveriteľov,alevzásadegarantovaťprávobývaniadcérystým,žeúmyselpovinnýchbolvtomslova
zmysle, že ich dcéra doopatruje, pričom takýto postup je bežný medzi rodinnými príslušníkmi. Nejedná
sa o účelové konanie, ale sa jedná o konanie, ktoré vyplýva z rodinných vzťahov medzi povinnými
z vecného bremena a oprávnenou z vecného bremena. Žalobca nijako neosvedčil naliehavý právnyzáujem z hľadiska toho, že na majetok dlžníka K.. V. Š. a N. Š. st. bol vyhlásený konkurz a teda v tomto
prípade sa predmetnou žalobou obchádza konkurzné konanie, kde v podstate akékoľvek námietky by
mali smerovať zo strany žalobcu ohľadne konkrétnych správcov. V tomto prípade teda podmienkou

úspešnosti žaloby je preukazovanie toho, že bol veriteľ ukrátený, kde v tomto smere nedošlo k prevodu
nehnuteľností na tretiu osobu a toto by mohlo nastať až v prípade predaja nehnuteľností, ale nie len na
základe znaleckého posudku. Je treba poukázať na to, že oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru
bolo doručené povinným v roku 2016, kde v tomto smere mal veriteľ veľa možností riešiť situáciu, napr.
oznámením okresnému úradu, odbor katastrálny, že sa takéto konanie vedie a pod. To, že okresný úrad,

odbor katastrálny nevidel v zmluve žiadne nedostatky, svedčí o tom, že konanie účastníkov konania bolo
vsúladeskatastrálnymzákonomaudalosti,ktorénastalineskôr,nemalivplyvnapredmetnéskutočnosti.

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14.09.2023 zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že
úmysel dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa, nie je podmienkou odporovateľnosti
vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi (§ 116 a § 117 OZ). Úmysel dlžníka ukrátiť svojho

veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá, t.z. že v danom prípade nie je potrebné skúmať úmysel
dlžníka. Tvrdenia žalovanej, že vecné bremeno bolo zriadené za účelom doopatrovania rodičov a teda
vyplýva z rodinných vzťahov, považuje žalobca za účelové, tendenčné a hrubo poškodzujúce žalobcu
ako veriteľa. Žalobca má jednoznačne za to, že dlžník svojím konaním vedel, že zriadením vecného
bremena dôjde k zmenšeniu hodnoty majetku dlžníkov, nakoľko musel mať jednoznačnú vedomosť,

že na nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech žalobcu. Žalobca predpokladá finančnú
gramotnosť dlžníkov, ktorí museli predpokladať a podľa názoru žalobcu, to bolo aj účelom zriadenia
predmetného vecného bremena, že nehnuteľnosť zaťažená vecným bremenom - právom doživotného
užívania bude ťažko predajná. Žiaden rozumne zmýšľajúci záujemca by takúto nehnuteľnosť nekúpil.
Záložná zmluva na nehnuteľnú vec zo dňa 22.12.2003 (bod 7.) a rovnako aj Záložná zmluva o zriadení

záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 17.12.2008 (bod 4. čl. III.) určujú, že záložca (t.j. dlžníci) nie
sú oprávnení bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa na nehnuteľnosti zriadiť žiadne iné
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ani iné práva, pokiaľ by boli zriadené ako vecné bremená k
nehnuteľnostiam a to až do úplného zaplatenia pohľadávky vrátane úrokov. Žalobca do dnešného dňa
dlžníkom písomný súhlas na zriadenie vecného bremena neudelil. Otázku, či záložca môže na zálohu

zriadiť vecné bremeno, rieši aj právna teória, ktorá uvádza, že vecné bremeno, zostáva aj po výkone
záložného práva zachované a pôsobí voči nadobúdateľovi (vydražiteľovi). Jeho existencia, najmä ak
je zriadené nevýhodne, môže za určitých okolností spôsobiť, že sa žiadny záujemca o kúpu zálohu
nenájde, teda, že nik nie je ochotný kúpiť záloh za cenu, ktorá je určená ako minimálne prípustná
podľa Exekučného poriadku alebo podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Prípadné speňaženie zálohu

dosiahnuteľné na dražbe je nižšie, ako keby záloh zaťažený vecným bremenom. Pri predaji zálohu na
dobrovoľnej dražbe vecné bremeno opísaným spôsobom ovplyvňuje výpočet minimálne prípustného
najnižšieho podania podľa § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Ak je
všeobecnáhodnotavecnéhobremenavysoká,môžetospôsobiť,žezálohpozriadenívecnéhobremena
nemožno vydražiť za takú cenu, aká prichádzala do úvahy pred vznikom vecného bremena. Žalobca

popreltvrdeniažalovanej,žejedineOkresnýúrad,katastrálnyodbormalprávoposúdiťzmluvuozriadení
vecného bremena a prípadne vklad nepovoliť. Právny úkon dlžníka je voči veriteľovi neúčinný, záväzne
rozhoduje súd v konaní proti osobe, ktorá mala z takéhoto úkonu prospech. Výsledkom úspešného
odporovacieho konania je tzv. relatívna neúčinnosť právneho úkonu, ktorá sa vzťahuje iba na veriteľa.
Odporovaný úkon ostáva naďalej platným a voči subjektom odlišným od veriteľa aj účinným. Jeho

špecifická vada nespočíva vo forme ani obsahu právneho úkonu, ale v jeho hospodárskom následku,
ktorý poškodzuje veriteľa. Z tohto hľadiska ide na strane dlžníka o civilnoprávnu delikvenciu sui generis.
Žalobca poprel tvrdenie žalovanej, že podmienkou úspešnosti žaloby je preukázanie ukrátenia veriteľa,
ale až následkom predaja nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že pri určení zmenšenia majetku dlžníkov,
nie je smerodajné len scudzenie nehnuteľnosti, ale na hodnotu majetku majú vplyv aj iné právne úkony

dlžníkov. V prípade predaja nehnuteľnosti by v danom prípade už išlo o iný právny úkon - kúpnu zmluvu
a žalobca predmetnou žalobou požaduje určenie neúčinnosti Zmluvy o zriadení vecného bremena zo
dňa XX.XX.XXXX, nakoľko daným právnym úkonom reálne došlo k zníženiu majetku dlžníkov. Žaloba o
uplatnení odporového práva je osobitnou žalobou určovacou, kde vznik žalobného práva vyplýva priamo
zo zákona, a teda nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení. K vyjadreniu

žalobca predložil Zverejnenie v Obchodnom vestníku MS SR č. XXX/XXXX pod č. záznamu V. zo dňa
XX.XX.XXXX, Zverejnenie v Obchodnom vestníku MS SR č. XXX/XXXX pod č. záznamu V. zo dňa
XX.XX.XXXX.5. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27.09.2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaná
zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Ďalej uviedla, že tvrdenia žalobcu v žalobe sú značne
hypotetické z hľadiska konkrétnych predpokladov a toho, akým spôsobom bolo uplatnené predmetné

právo, kde zníženie hodnoty nehnuteľností by sa mohlo prejaviť len v dražbe, kde v čase, keď bola
Zmluva o zriadení vecného bremena dňa XX.XX.XXXX uzavretá, tak účastníci konania nemohli vedieť,
že dôjde k tomu, že bude vyhlásené konkurzné konanie na Okresnom súde Banská Bystrica na osobu
K.. V. Š., ako aj na osobu N. Š., kde v tomto smere došlo k vyhláseniu konkurzného konania až po
uplynutí určitej doby od takéhoto úkonu, ktorý okresný úrad, odbor katastrálny vyhodnotil ako zákonný

a došlo k zápisu takéhoto záložného práva. Žalobca cituje len tie ustanovenia zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, ktoré mu vyhovujú, kde je otázka, či mala byť podaná taká žaloba ako je podaná alebo
v konkurznom konaní žalobca mal odporovať právne úkony voči správcovi konkurznej podstaty, ktorý
koná za úpadcu.

6. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 23.11.2023 uviedol, že pohľadávka Prvej

stavebnej sporiteľni, pokiaľ bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcov K.. V. Š. a N. Š., musela byť
prihlásená do konkurzného konania, to znamená, že žalobca neuviedol, akú pohľadávku si prihlásil, v
akej výške a či táto pohľadávka teda nebola popretá alebo či bola označená ako nesporná. Pôvodný
dlh bol nejakých 68.000,- Eur. Ešte predtým, ako došlo k uzavretiu zmluvy o uzavretí práva doživotného
užívania, Prvá stavebná sporiteľňa organizovala tzv. dobrovoľnú dražbu ohľadne predaja predmetných

nehnuteľností, kde v tom čase takáto ťarcha tam neexistovala a asi tri alebo štyri dobrovoľné dražby
boli neúspešné a dražilo sa za cenu, ktorá je nepomerne nižšia ako trhová hodnota nehnuteľností.
V konkurznom konaní sa naposledy uskutočnila dražba nehnuteľností dňa 08. 11. 2023, ktorá bola
neúspešná z toho dôvodu, že sa nenašiel žiaden záujemca o predmetné nehnuteľnosti. Ak je cena
nehnuteľností vyše 123.000,- Eur a pohľadávka žalobcu je polovičná, tak aj s takýmto vecným

bremenom so znížením predmetnej sumy, nijakým spôsobom neukracuje žalovaná takúto pohľadávku.
V konkurznom konaní je zrejmé, že žalobca má právo na tzv. oddelené uspokojenie, to znamená, že
výťažok z predaja nehnuteľností za predpokladu, že nehnuteľnosť bude predaná, bude žalobca plne
uspokojený.Súd bymaltietoveciskúmať,pokiaľsatýkanapríkladkonaniasprávcukonkurznejpodstaty,
pretože na majetok obidvoch rodičov žalovanej bol vyhlásený konkurz jeden deň, kde je sporné, že

ktorý konkurz bol vyhlásený skôr a dražbu predmetných nehnuteľností organizuje spoločnosť, ktorá
je správcom konkurznej podstaty pani N. Š.. Tieto skutočnosti sú určujúce vo vzťahu k tomu, že
či súd bude akceptovať argumenty žalobcu vo vzťahu ku kráteniu predmetnej pohľadávky, pretože
predmetná pohľadávka nie je žiadnym spôsobom ukrátená. Ďalšia vec je otázka, či je žalobca aktívne
legitimovaný na podanie takejto žaloby v čase teda podania konkurzu, pretože podľa môjho názoru

mohol správca v lehote 6 mesiacov podať žalobu na to, že dlžníkove právne úkony pred vyhlásením
konkurzu ukracujú pohľadávku veriteľov, pričom takáto žaloba na K.. V. Š. alebo N. Š., ani v mene tých
úpadcov podaná nebola. Je to prekluzívne právo a teda je otázka, či v čase konkurzného konania môže
záložný veriteľ sa domáhať vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu vo vzťahu k tomu, kto má určitý
prospech takéhoto právneho úkonu, keď samotný konkurzný správca, resp. žiaden konkurzný veriteľ

takúto žalobu nepodali. To znamená, v tomto smere je situácia taká, že na jednej strane v konkurze
takáto skutočnosť zisťovaná nebola, ani zistená nebola a na druhej strane teda samotný veriteľ, ktorý
si prihlásil svoju pohľadávku, je predmetom oddeleného uspokojenia, takúto žalobu podal ale po šesť
mesiacoch po vyhlásení konkurzu, to znamená, že tiež by malo byť skúmané, či takáto žaloba bola
podaná riadne a včas a teda či v tomto smere je aktívne legitimovaný samotný žalobca. Pokiaľ sa týka

uzavretej zmluvy o zriadení tohto vecného bremena, tak žalovaná od narodenia býva v predmetnom
rodinnom dome, má dobrý vzťah so svojimi rodičmi a v tomto smere teda nebolo žiadnym spôsobom
jej úmyslom znižovať nejakým spôsobom hodnotu nehnuteľnosti, pretože ako je to už uvedené, K.. V.
Š. a N. Š. mali súčinnosť s Prvou stavebnou sporiteľňou ohľadne predaja nehnuteľností, kde predaj sa
nezrealizoval ani po viacnásobnej takejto dražbe. Predmetom žaloby je neúčinnosť právneho úkonu,

nie neplatnosť právneho úkonu, pretože je zrejmé, že zo zmluvy o poskytnutí pôžičky bolo vymedzené,
či dlžníci môžu vykonávať takéto úkony alebo nemôžu vykonávať. Ak vykonali, tak v podstate každý
takýto právny úkon podlieha aj schváleniu v katastrálnom konaní, kde kataster skúma, či takýto právnym
úkon je alebo nie je v rozpore s právom, pričom Okresný úrad, odbor katastrálny, U. V. povolil zápis
takéhoto práva na predmetný list vlastníctva. Súd by mal skúmať, že či sa bude konať aj ďalšie kolo

dražby predmetnej nehnuteľnosti, pretože prvé kolo v konkurznom konaní sa malo konať 1. 11 - ty alebo
8.11 - ty, pričom táto dražba bola neúspešná a je pravdepodobné, že sa bude konať aj druhé a tretie kolo
tejto dražby a v prípade, ak by sa podarilo predať nehnuteľnosť na tejto dražbe, tak by odpadol potom
predmet tohto súdneho sporu. Ešte pred vyhlásením konkurzu sa samotná Prvá stavebná sporiteľňapokúšala predať túto nehnuteľnosť na dražbe, kde boli 3 kolá dražby. Tieto boli neúspešné. Predávala
sa nehnuteľnosť za výrazne nižšiu cenu, ako je uvedená v znaleckom posudku, asi za 60.000,- Eur a v
súčasnosti je znalecký posudok na sumu 123.000,- Eur, pričom pohľadávka žalobcu je 82.124,- Eur.

7. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a doterajších vyjadreniach.
Ďalej uviedla, že pokiaľ právny zástupca žalovanej uviedol, že je potrebné skúmať, či pohľadávka
žalobcu bola prihlásená do konkurzu a či bola popretá a v akej výške bola prihlásená, tak v danom
prípade nebol vyhlásený konkurz na majetok dlžníkov K.. V. Š. a pani N. Š. staršej ale bolo vyhlásené

oddlženie. Je teda potrebné rozlišovať, či ide o vyhlásenie konkurzu alebo o vyhlásenie oddlženia,
nakoľko samotné oddlženie je osobitne upravené v samotnom zákone č. 7/2005, kde je uvedené, že
táto osobitná úprava sa vzťahuje výlučne na oddlženie a nie je možné aplikovať na ňu úpravu týkajúcu
sa alebo vzťahujúcu sa na konkurz iba v prípadoch, kde je to v zákone vyslovene uvedené. Pokiaľ
ide o samotný popierací prejav správcu, poprípade možnosť domáhať sa správcu podať odporovaciu
žalobu v prípade vyhláseného oddlženia, takúto právomoc správcovi zákon nezveruje. Toto právo

je ponechané na práve veriteľa, ktorý má zachované právo podať odporovateľnú žalobu podľa §
42a) Občianskeho zákonníka. Správca nie je ani oprávnený prihlásené pohľadávky popierať alebo
akokoľvek skúmať. Čo sa týka samotnej pohľadávky žalobcu Prvej stavebnej sporiteľne, tak ide o
pohľadávku, ktorá je zabezpečená záložným právom a preto ide o pohľadávku, ktorá nie je dotknutá
konkurzným konaním, čiže ide o tzv. nedotknuteľnú pohľadávku (§ 166c ZKR). Prvá stavebná sporiteľňa

preto mohla vykonávať úkony smerujúce k vydraženiu nehnuteľnosti. Pokiaľ ostáva táto pohľadávka
nedotknuteľná,máveriteľmožnosťodporovaťprávnyúkon,ktorýukracujejehouspokojenie.Vovzťahuk
samotnému ukráteniu a zmenšeniu majetku, tak pokiaľ ide o ukrátenie, postačuje, aby sa ohrozilo aspoň
čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku, pričom takéto vecné bremeno naozaj zaťažuje nehnuteľnosť,
čo spôsobuje zníženie samotnej hodnoty nehnuteľnosti až do takej miery, že je možné predpokladať, že

k uspokojeniu formou predaja nehnuteľnosti ani nedôjde, nakoľko o kúpu takejto nehnuteľnosti nebude
záujem. Tieto nehnuteľnosti spadajú do BSM, pričom ako prvý bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu
upaniN.Š.atedaprvý,ktorýmáoprávneniepredávaťalebospeňažovaťtentomajetok,jeprávesprávca
konkurznej podstaty úpadkyne alebo dlžníčky pani N. Š. a to spoločnosť LEGES Recovery. V zásade, že
čiprebiehaoddlženiealebokonkurzpretotosporovékonanieniejepodstatné,nakoľkopredmetomtohto

sporu je odporovateľnosť právneho úkonu, čo umožňuje zákon a veriteľ túto svoju zákonnú možnosť
aj naozaj využil. Je bezpredmetné, či došlo k vydraženiu nehnuteľnosti alebo nedošlo k vydraženiu
nehnuteľnosti, poprípade, či bude nasledovať ďalšia dražba, pretože práve to, čo je predmetom tohto
sporu, je otázka toho, či je takýto právny úkon, ktorým je zriadenie vecného bremena práva doživotného
užívania, je spôsobilým, aspoň čo i len čiastočne zmariť alebo znížiť uspokojenie samotného veriteľa.

Je teda zrejmé, že dňa 08. 11. 2023 sa dražba konala, táto dražba bola naozaj neúspešná. Čo sa
týka samotného znaleckého posudku č. XX/XXXX, všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená
na sumu 123.000,- Eur, pričom tam bolo vyčíslené aj samotné vecné bremeno, resp. samotná ťarcha,
ktorá znížila hodnotu nehnuteľností na 100.000,- Eur. Čo sa týka predmetnej pohľadávky, ktorú žalobca
eviduje voči pánovi K.. V. Š. a pani N. Š., ide o vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je prihlásená síce do

konkurzu vo výške 82.000,- Eur, avšak je potrebné poukázať na to, že tieto úroky z omeškania naďalej
rastú, keďže ide o pohľadávku, ktorá je konkurzom nedotknutá a je zabezpečená záložným právom.
Čo sa týka samotného vecného bremena a samotného právneho úkonu, tak v prípade odporovateľnosti
právneho úkonu je potrebné skúmať, či takýto právny úkon v čase, kedy je podaná žaloba, je spôsobilým
ukrátiť veriteľa a v tomto čase naozaj tento úkon je spôsobilým ukrátiť veriteľa a je jedno, či to bolo

už na dražbe, ktorá už bola vykonaná dňa 08. 11. 2023 alebo tu bude nasledujúca dražba, pretože
skutočnosť, že tam to vecné bremeno viazne, túto hodnotu nehnuteľností znižuje a znižuje aj možnosť
veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky.

8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v predmetnej nehnuteľnosti žije od detstva. Spoločne s rodičmi

tento dom vybudovali. Stále tam teraz žije, stále sa o rodičov stará, pretože sú to starší ľudia. Sú stále
chorejší. Vedela, že tam do konca života bude, pretože nemá žiadneho partnera, nemá kam v podstate
ísť. Vedela o tom, že rodičia majú uzatvorenú zmluvu o pôžičke zo Stavebnej sporiteľne. Tiež vedela
to, že si túto pôžičku alebo ten úver budú splácať a že keď raz odídu z tohto sveta, že jej nejakým
spôsobom tú nehnuteľnosť darujú. V čase, keď sa uzatvárala zmluva o zriadení vecného bremena, tak

sa nijakým spôsobom neinformovala alebo nenazrela do listu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti za
tým účelom, aby si overila, či sú tam aj nejaké iné záložné práva. Neprikladala tomu nejaký význam.
V čase uzavretia zmluvy mala 38 rokov. Všetci traja spoločne sa podieľajú na úhrade energií za dom.
Okrem týchto výdavkov v podstate ona ešte nakupuje aj stravu, keďže otec je dôchodca, čiže sa podieľaešte aj takouto formou na spoločnej domácnosti. Matka má tiež zdravotné problémy, takže ona sa musí
starať aj o zvieratá a o záhradu. Pokiaľ sa týka jej vzdelania, tak má ukončenú obchodnú akadémiu,
stredoškolské vzdelanie s maturitou. Pracuje ako pomocná sila v kuchyni a tiež aj rozváža jedlá. Vtedy

ju nenapadlo uzatvoriť darovaciu zmluvu. Podľa jej názoru vecné bremeno spočíva v tom, že tam môže
bývať a môže sa starať o svojich rodičov. Pokiaľ by tam boli nejakí noví majitelia, tak oni by boli v nájme
a nejakým spôsobom by sa s nimi potom dohodli. Ona dokáže vychádzať s ľuďmi, nemá s tým problém.

9. Súd vo veci vydal rozsudok č. k. 26C/9/2023-172 zo dňa 23. novembra 2024, ktorým žalobe žalobcu

vyhovel v celom rozsahu a žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu. V dôsledku odvolania žalovanej proti uvedenému rozsudku Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením č. k. 16Co/45/2024-239 zo dňa 27. marca 2025 zrušil rozsudok okresného súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení krajský súd ustálil, že žalobca má aktívnu legitimáciu na
podanie predmetnej žaloby s poukazom na ustanovenie § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.. Tiež
krajský súd ustálil, že žaloba bola podaná v čas, teda do troch rokov podľa § 42a ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Ďalej krajský súd uviedol, že v ďalšom konaní sa okresný súd musí vysporiadať s obranou
žalovanej, že k ukráteniu pri uspokojení vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak sa síce
v dôsledku vecného bremena zmenšila hodnota majetku dlžníka, avšak dlžníkov majetok postačuje
na riadne uspokojenie pohľadávky veriteľa. Urobí teda záver, či a na základe čoho žalobca skutočne
preukazuje, že jeho pohľadávka v čase vydania súdneho rozhodnutia, prevyšuje hodnotu nehnuteľností

zaťažených vecným bremenom. Súčasne sa musí súd prvej inštancie vysporiadať so zásadnou otázkou,
aký účel má vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené vecné bremeno bezodplatne,
keď vecné bremeno bude aj naďalej ovplyvňovať možnosť speňaženia a teda čas a mieru uspokojenia
žalobcu.

10. Žalovaná v podaní doručenom súdu 16.06.2025 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla,
že doteraz nedošlo k speňaženiu predmetných nehnuteľností, pričom naposledy bol vypracovaný
znalecký posudok č. XXX/XXXX znalkyňou K.. Y. V., ku dňu 17.12.2024 s tým, že všeobecná hodnota
nehnuteľností v súčasnej dobe predstavuje sumu 125.000,- Eur a teda sa dokonca od posledného
hodnotenia zvýšila. V tomto prípade je dôkazné bremeno na strane žalobcu, kde žalovanej nebolo

doručené žiadne podanie, ani vyjadrenie žalobcu ohľadne preukazovanie tých skutočností, ktoré uvádza
vo veci Krajský súd v Banskej Bystrici a je teda zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
nenavrhol vykonať dôkazy a z hľadiska kontradiktórnosti celého súdneho konania žalovaná navrhuje,
aby Okresný súd Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na pojednávaní určenom súdom žalobu v plnom
rozsahu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania vo výške 100 %. K podaniu žalovaná

predložila fotokópiu znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 17.12.2024 vypracovaného znalcom v
odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností K.. Y. V..

11. Súd viazaný právnym názorom krajského súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP, vec prejedal a rozhodol
na pojednávaní konanom dňa 19.06.2025.

12. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Ďalej uviedla, že v
predmetnej veci je potrebné prihliadať na všetky súvisiace okolnosti a aspekty so žalobou napádaného
odporovaného úkonu, keďže žalobou, žalovanou prezentovaný názor vychádza z tzv. reštriktívneho
princípu, ktorý nezohľadňuje to, či sa veriteľ dokáže rovnako dobre, efektívne a rýchlo uspokojiť s

transformovanéhomajetku.Protichodnýmnazeranímnaukrátenieveriteľasavynímasamotnéukrátenie
ako zhoršenie veriteľovho postavenia a oddialenie, či sťaženie exekučného uspokojenia veriteľovej
pohľadávky. Vychádza sa teda nielen z matematického porovnania hodnoty majetku pred a po úkone
ale aj o celkovom hodnotení sa teda prihliada na všetky s uspokojením súvisiace aspekty ako je rýchlosť
tohto uspokojenia, spôsob uspokojenia veriteľovej pohľadávky a podobne. V tomto smere žalobca

poukazuje na ustanovenie § 42a Občianskeho zákonníka, ktorým sa veriteľ môže domáhať, aby súd
určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. V právnej úprave tak nie je výslovne uvedené, kedy
dochádzakukráteniuveriteľaapretojepodľanázoružalobcupotrebnévzhľadomnašpecifickéokolnosti
konkrétneho prípadu nazerať aj na to, či k ukráteniu veriteľa môže dôjsť aj k situácii, keď sa majetok

dlžníka nezmenší, resp. nezmenší do takej miery, že nepostačuje to už na úhradu veriteľovej pohľadávky
ale dôjde k zmene jeho skladby alebo teda k štruktúre, čo došlo aj v tom danom prejednávanom prípade,
to znamená, záloh, teda majetok veriteľovej dlžníčky bol zaťažený vecným bremenom doživotného
užívania a bývania v prospech osoby v produktívnom veku. Žalobca preto v rámci konania poukazujeaj na určité ekonomické súvislosti a to, že nie je v konečnom dôsledku významné, či hodnota zaťaženej
nehnuteľnosti síce klesla, avšak zodpovedá hodnote žalobcovej pohľadávky ale je nutné prihliadať
na to, že žalobca sa v dôsledku odporovaného právneho úkonu nemôže uspokojiť z majetku svojho

dlžníka rovnako dobre, ako by sa mohol uspokojiť pred ukracujúcim právnym úkonom, teda pred
zriadením vecného bremena na dotknutú nehnuteľnosť. Ide teda o to, že uspokojenie žalobcu bude
v dôsledku vykonaného odporovaného právneho úkonu vysoko pravdepodobne bezvýsledné alebo
minimálne sťažené. V tejto súvislosti žalobca poukazuje napríklad na uznesenie Krajského súdu v
Trnave zo dňa 18. 11. 2014 sp. zn. 23Co/374/2013, ktorý konštatoval citujúc: „Podľa názoru odvolacieho

súdu je tak pri odporovateľnosti právnych úkonov v prípade, ak ide o právny úkon, ktorým sa mení
štruktúra majetku dlžníka, potrebné skúmať nielen to, či na základe právneho úkonu dlžníka nedošlo k
zníženiu hodnoty majetku dlžníka v ekonomickom číselnom vyjadrení ale tiež to, či nedošlo k zhoršeniu
možnosti uspokojenia veriteľovej pohľadávky vzhľadom k zmenenej štruktúre majetku dlžníka. Zároveň
žalobca poukazuje na to, že konaním záložných dlžníkov došlo k porušeniu § 151i Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého sa záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom, je však povinný

zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o
zriadení záložného práva neurčuje inak. Ako už teda bolo v konaní tvrdené, záložná zmluva vyslovene
zakazovala záložným dlžníkom nakladať s nehnuteľnosťou, pričom došlo k porušeniu jednak zákonného
ustanovenia, jednak aj teda ustanovení zmluvy, pričom aj teda odborný komentár k Občianskemu
zákonníku od profesora Števčeka uvádza k tomuto konkrétnemu paragrafu, že ak dôjde k zriadeniu

napríklad vecného bremena, ktorý znižuje hodnotu zálohu, ktorým sa zmenšuje, resp. zmenšuje, resp.
znižuje hodnota zálohu, ide síce o platný úkon ale záložným veriteľom odporovateľný. Ak však súd
zotrváva na striktne matematickom porovnaní hodnoty teda zálohu a dotknutej nehnuteľnosti pred
zriadením vecného bremena a po jeho zriadení, žalobca poukazuje na skutočnosť, na ktoré je potrebné
prihliadať aj pri tomto prístupe k nazeraniu ukráteniu veriteľa, teda hodnota zálohu bola znaleckým

posudkom stanovená na sumu pôvodne 123.000,- Eur, v zmysle nového znaleckého posudku je to
suma 125.000,- Eur, avšak treba teda prihliadať aj na všeobecnú hodnotu práv a závad, ktorá bola
vyčíslená v novom znaleckom posudku na 24.230 eur a 30 centov. Rovnako teda poukazuje žalobca
na ustanovenie § 166h Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého oddlžením zostáva
nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho

zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.
Oddlžením zostáva teda nedotknuté právo žalobcu v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať
sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia a teda je potrebné prihliadať jednak na istinu tejto
pohľadávky, jednak na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, čo je k dnešnému dňu teda vyčíslené
na 25.445,18 Eur, istinu pohľadávky zo stavebného úveru vo výške 2.188 eur a 1 cent, rovnako úrok z

omeškania vo výške 4,7 % do zaplatenia, čo je k dnešnému dňu 857,- eur a 8 centov, úrok z omeškania
vo výške 3 % do zaplatenia, čo je k dnešnému dňu 579,- eur a 42 centov a rovnako v dôsledku
toho, že dlžníčka N. Š. teda využila možnosť inštitútu oddlženia, je potrebné prihliadať aj na zníženie
potenciálnej hodnoty majetku vzhľadom na to, že táto v prípade, ak by došlo k vydraženiu nehnuteľnosti,
tak bude potrebné teda uspokojiť aj nárok na odmenu správcu, ktorá v prípade, ak by bol výťažok zo

speňaženia 100.000,- Eur, by bola minimálne v sume cca 16.000,- Eur s DPH, keďže správca je platcom
DPH. Tak isto je potrebné prihliadať na iné, ďalšie pohľadávky proti podstate, ako je odmena notára,
poplatky spojené s registráciou v notárskom centrálnom registri dražieb a podobne. Je teda zrejmé, že
s prihliadnutím na všetky skutočnosti vzťahujúce sa k majetku, ktorý je teda objektom odporovaného
právneho úkonu ako aj k tomu, že tento majetok tvorí oddelenú podstatu v dôsledku oddlženia pani

N. Š., k speňaženiu tejto nehnuteľnosti môže dôjsť len na základe ustanovení Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii a v dôsledku tohto teda samotný právny úkon zriadenia vecného bremena jednoznačne
ukráti veriteľa vzhľadom aj na predostrený matematický výpočet. Čo sa týka účelu podania odporovacej
žaloby, žalobca poukazuje na ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak
nie je možné požadovať uspokojenie veriteľovej pohľadávky z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z

dlžníkovho majetku, čo objektívne z dôvodu charakteru odporovaného právneho úkonu možné nie je,
má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z takéhoto úkonu prospech. Právny úkon, ktorému veriteľ
s úspechom teda prípadne bude odporovať, bude právne neúčinný a bude môcť požadovať uspokojenie
ale svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to
teda nebude možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, pričom aj v

zmysle teda dvoch znaleckých posudkov je možné jednoznačne vyčísliť hodnotu akého si, teda hodnotu
toho zriadeného vecného bremena a toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku v tomto prípade. Ďalej právna
zástupkyňa žalobcu poukázala na ustanovenie § 166h zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kde a
uvádza, že veriteľ má právo domáhať sa v rozsahu svoje pôvodnej pohľadávky podľa občianskehozákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to aj vtedy,
ak je pohľadávka veriteľa premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Právna zástupkyňa ďalej
navrhla, aby súd požiadal správcu konkurznej podstaty úpadcu dlžníčky N. Š. o vyčíslenie súčasných

nákladov ako aj ďalších predpokladaných nákladov súvisiacich so speňažovaním majetku zapísaného
do príslušnej oddelenej podstaty dlžníčky N. Š..

13. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní žiadal, aby súd žalobu žalobcu zamietol. Ďalej poukázal
na to, že Okresný súd Lučenec je viazaný právnym názorom Krajského sudu v Banskej Bystrici, ktorý

bol vyjadrený v zrušujúcom uznesení, ohľadne ďalšieho postupu vo veci samej. Zo strany žalobcu neboli
navrhnuté ďalšie dôkazy vo veci samej na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ je vyhlásený
konkurz na majetok úpadcu, tak v tomto prípade prestávajú rásť úroky, ktoré uviedol žalobca.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami sporových strán, výsluchom žalovanej a
listinnými dokladmi, ktoré k žalobe pripojil žalobca a k vyjadreniu žalovaná. Súd vo veci nevykonal

dokazovanie výsluchom dlžníkov žalobcu K.. V. Š. a N. Š., tiež dôkaz správcovským spisom a výsluchom
správcu konkurznej podstaty úpadcu (dlžníka N. Š.), tiež dôkaz správou dražobnej spoločnosti ako
prebehla dražba dňa 08.11.2023, a to z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko súd mal dostatočne
zistený skutkový stav z doposiaľ predložených listinných dôkazov. Tiež súd nevykonal dokazovanie
dotazom na správcu konkurznej podstaty úpadcu dlžníčky N. Š. ohľadne vyčíslenia súčasných nákladov

ako aj ďalších predpokladaných nákladov súvisiacich so speňažovaním majetku zapísaného od
príslušnej oddelenej podstaty dlžníčky N. Š.. Súd takýto návrh na doplnenie dokazovania (uplatnený
až na pojednávaní) nepovažoval za uplatnený včas v súlade s ustanovením § 153 CSP (sudcovská
koncentrácia konania). Žalobca mohol takýto návrh na doplnenie dokazovania podať bezprostredne po
oboznámení sa s obsahom uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bol zrušený rozsudok

okresného súdu, tak aby tento dôkaz mohol súd zabezpečiť do termínu pojednávania. Navyše je súd
toho názoru, že takýto dôkaz ani nebolo potrebné vo veci vykonať, nakoľko súd mal dostatočne zistený
skutkový stav z doposiaľ predložených listinných dôkazov

15. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X
XX zo dňa XX.XX.XXXX (Zmluva o úvere I) uzatvorenej medzi žalobcom a K.. V. Š., nar. XX.XX.XXXX
a N. Š., nar. XX.XX.XXXX (rodičia žalovanej) obaja bytom I. X/XX, XXX XX Y. V. poskytol žalobca
medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 9.427,00 Eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej

zo zmluvy o úvere bola uzatvorená Záložná zmluva na nehnuteľnú vec zo dňa XX.XX.XXXX. Na
základe záložnej zmluvy bolo zriadené záložné právo zapísané na liste vlastníctva pod vkladom U.
XXXX/XX a to na nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XX, pre k. ú. a obec Y. V., parc.
č. XXX, XXX, rodinný dom súp č. X na parc. č. XXX, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
dlžníkov v podiele 1/1- ina k celku. Na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX

a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX ( Zmluva o úvere II) uzatvorenej medzi
žalobcom a rodičmi žalovanej poskytol žalobca medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 58.090,36
Eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere bola uzatvorená Záložná
zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe záložnej zmluvy
bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti zapísané na predmetnom liste vlastníctva pod vkladom

U. XXXX/XXXX (LV č. XX, pre k. ú. a obec Y. V.Í., parc. č. XXX, XXX, rodinný dom súp č. X na
parc. č. XXX). Nakoľko si dlžníci napriek upomínaniu zo strany žalobcu neplnili zmluvné povinnosti
splácať úver vyplývajúci zo zmlúv o úvere riadne a včas, vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru
vyplývajúcehozoZmluvyoúvereI.dňaXX.XX.XXXXanásledneúveruvyplývajúcehozoZmluvyoúvere
II dňa XX.XX.XXXX. Žalobca po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úverov požadoval okamžité vrátenie

poskytnutých úverových prostriedkov. Dlžníci dňa 14.10.2016 uznali dlh vyplývajúci zo Zmluvy o úvere
I, čo do dôvodu a výšky, vyčíslený ku dňu 13.09.2016 vo výške 2.212,86 Eur, vrátane príslušenstva,
ktorým je 4,7 % úrok zo sumy 2.080,01 Eur od 14.09.2016 až do zaplatenia a 3 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 2.203,01 Eur od 14.09.2016 až do zaplatenia. Keďže dlžníci aj napriek výzvam
dlh vyplývajúci zo Zmluvy o úvere II neuhradili, uplatnil si žalobca svoj nárok vyplývajúci z predmetnej

zmluvy o úvere podaním žaloby o zaplatenie 60.185,34 Eur dňa 16.10.2018 na Okresnom súde Veľký
Krtíš, ktorý dňa 13.06.2019 vydal rozsudok č. k. 12Csp/189/2018 - 145 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Co/4/2019 - 178 zo dňa 26.11.2019, právoplatný dňa 16.12.2019 a
vykonateľný dňa 20.12.2019. Dlžníkom (žalovaným 1/ a 2/) súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielnezaplatiť žalobcovi sumu 60.185,34 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 58.155,87
Eur od 20.09.2016 až do zaplatenia. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.12.2021,
sp. zn. 2OdK/474/2021 bol na majetok dlžníka - N.Ý. Š., nar. XX.XX.XXXX bytom I. X/XX, XXX XX

Y. V. vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku MS SR č. 250/2021 pod
č. záznamu V. dňa XX.XX.XXXX. Z potvrdenia o zápise do zoznamu pohľadávok správcu konkurznej
podstaty Leges Recovery, s.k., so sídlom Banská Bystrica zo dňa 22.06.2022 vyplýva, že Žalobca si ako
veriteľ prihlásil dňa 20.06.2022 do konkurzného konania sp. zn. 2OdK/474/2021 pohľadávku vyplývajúcu
zo Zmluvy o úvere I vo výške 3.063,- Eur ako zabezpečenú pohľadávku prihláškou pohľadávky pod

por. č. 1. Prihlasovaná pohľadávka pozostáva z istiny vo výške 2.188,01 Eur, z nezaplatených 4,7 %
p. a. úrokov do 30.12.2021 vo výške 523,51 Eur, z nezaplatených 3,00 % úrokov z omeškania od
23.08.2016 do 30.12.2021 vo výške 351,48 Eur. Ďalej si žalobca prihlásil do konkurzného konania
pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere II vo výške 79.145,60 Eur ako zabezpečenú pohľadávku
prihláškou pohľadávky pod por. č. 2. Prihlasovaná pohľadávka pozostáva z istiny vo výške 58.155,87
Eur, z nezaplatených 5,00 % úrokov z omeškania od 20.09.2016 do 30.12.2021 vo výške 15.349,26

Eur, vynaložených nákladov na vymáhanie vo výške 5.640,47 Eur pozostávajúcich z nákladov na
dražbu vo výške 2.029,47 Eur a trov konania vo výške 3.611,- Eur. Spolu prihlásená zabezpečená
suma predstavuje celkom 82. 124,45 Eur. Z výpisu z Obchodného vestníka MS SR č. XXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že aj na dlžníka žalobcu K.. V. Š. bol vyhlásený konkurz. Z vyjadrenia
strán sporu vyplýva, že tento bol vyhlásený až po vyhlásení konkurzu na N. Š.. Zmluvou o zriadení

vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX (v znení Dodatku č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX) bolo zriadené na
zabezpečené nehnuteľnosti vecné bremeno - právo doživotného užívania nehnuteľností na LV č. XX,
pre k. ú. a obec Y. V., parc. č. XXX, XXX, rodinný dom súp č. X na parc. č. XXX, v prospech žalovanej,
ktorá je dcérou dlžníkov žalobcu. Na liste vlastníctva č. XX, pre k. ú. a obec Y. V.Š. bolo predmetné
vecné bremeno zapísané vkladom U.- XXXX/XXXX dňa 17.09.2020. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX

vypracovaným znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností K.. Y. V. bola stanovená
všeobecná hodnota nehnuteľností (LV č. XX, pre k. ú. a obec Y. V., parc. č. XXX, XXX, rodinný dom súp č.
X na parc. č. XXX) na sumu vo výške 123.000,00 Eur, pričom bola zároveň stanovená hodnota vecného
bremena ako hodnota závad, ktoré znižujú hodnotu nehnuteľností a to na sumu vo výške 22.358,95
Eur. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty

nehnuteľností K.. Y. V. bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností (LV č. XX, pre k. ú. a obec
Y. V., parc. č. XXX, XXX, rodinný dom súp č. X na parc. č. XXX) na sumu vo výške 125.000,00 Eur,
pričom bola zároveň stanovená hodnota vecného bremena ako hodnota závad, ktoré znižujú hodnotu
nehnuteľností a to na sumu vo výške 24.230,30 Eur.

16. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka; veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

17. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka; odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa

aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

18. Podľa § 42b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.

19. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon; ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

20. Podľa § 166e ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ ZKR“);
o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového
kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebosplátkovým kalendárom (§ 166a ) v
rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie
znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu

byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a ), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči
dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

21. Podľa § 166c ods. 1 písm. c) ZKR; oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: zabezpečená

pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie §
166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté.

22. Podľa § 166h ods. 1 ZKR; oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej
pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným

právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná,
nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v
konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca.

23. Podľa § 166h ods. 2 ZKR; oddlžením zostáva tiež nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej

pôvodnej pohľadávky domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené záložné
právo, vecné bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka.

24. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Predmetom
odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov (niet žiadneho

taxatívneho vymedzenia), treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné
a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na
uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka.
Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi také
úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie

pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné nevymáhanie dlhu
spôsobujúce premlčanie nároku na prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku, použitie časti majetku
na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti, a pod. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej
pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v
celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované

zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil
do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Účelom odporovateľnosti
ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok
(veci, práva a pohľadávky), na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho
úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky

z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo (rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/21/2022 zo dňa 27.06.2023). Rozhodnutie súdu ktorým je
odporovacej žalobe vyhovené potom predstavuje základ na to, že veriteľ môže na základe titulu
spôsobilého na výkon rozhodnutia (exekučného titulu) vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia
alebo vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom

ušlo z dlžníkovho majetku a to nie voči dlžníkovi ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej
bol právny úkon urobený. U blízkych osôb ako nadobúdateľov sporného majetku dlžníka občiansky
zákonník konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa poznali. Z povahy
veci sa táto vedomosť prezumuje v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu. Blízka
osoba alebo osoba s rovnakým postavením môže účinne zabrániť odporovaniu zo strany veriteľa tým,

že zákonnú domnienku v konaní vyvráti a preukáže, že ukracujúci úmysel dlžníka nemohla ani pri
náležitej starostlivosti poznať. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť musí teda žalovaný v záujme
vlastného procesného úspechu sústrediť na svoje úkony náležitej starostlivosti a nemôže argumentovať
nedostatkom ukracujúceho úmyslu na strane dlžníka.

25. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná.
V predmetnom spore bolo potrebné po zrušení pôvodného rozsudku urobiť záver, či žalobca v čase
vyhlásenia rozsudku má voči dlžníkom K.. V. Š. a N. Š. vymáhateľnú pohľadávku titulom uzavretých
zmlúv o medziúvere a stavebnom úvere, ktorá prevyšuje hodnotu nehnuteľností zaťažených vecnýmbremenomzriadenýmdlžníkmivprospechžalovanej.Vtomtosmeresúdpoukazujenato,že uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.12.2021, sp. zn. 2OdK/474/2021 bol na majetok dlžníka -
N. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X/XX, XXX XX Y. V. vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v

Obchodnom vestníku MS SR č. 250/2021 pod č. záznamu V. dňa XX.XX.XXXX. Z potvrdenia o zápise do
zoznamu pohľadávok správcu konkurznej podstaty Leges Recovery, s.k., so sídlom Banská Bystrica zo
dňa 22.06.2022 vyplýva, že žalobca si ako veriteľ prihlásil dňa 20.06.2022 do konkurzného konania sp.
zn. 2OdK/474/2021 pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere I vo výške 3.063,- Eur ako zabezpečenú
pohľadávku prihláškou pohľadávky pod por. č. 1. Prihlasovaná pohľadávka pozostáva z istiny vo výške

2.188,01 Eur, z nezaplatených 4,7 % p. a. úrokov do 30.12.2021 vo výške 523,51 Eur, z nezaplatených
3,00 % úrokov z omeškania od 23.08.2016 do 30.12.2021 vo výške 351,48 Eur. Ďalej si žalobca prihlásil
do konkurzného konania pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere II vo výške 79.145,60 Eur ako
zabezpečenú pohľadávku prihláškou pohľadávky pod por. č. 2. Prihlasovaná pohľadávka pozostáva z
istinyvovýške58.155,87Eur,znezaplatených5,00%úrokovzomeškaniaod20.09.2016do30.12.2021
vo výške 15.349,26 Eur, vynaložených nákladov na vymáhanie vo výške 5.640,47 Eur pozostávajúcich

z nákladov na dražbu vo výške 2.029,47 Eur a trov konania vo výške 3.611,- Eur. Spolu prihlásená
zabezpečená suma predstavuje celkom 82. 124,45 Eur. S poukazom na ustanovenie § 166h zákona
č. 7/2005 z. z, sa však žalobca môže domáhať v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky odporovateľnosti
právneho úkonu, ktorým bolo zriadené záložné právo, vecné bremeno alebo iná ťarcha na majetku
dlžníka. Teda zo Zmluvy o úvere I istina predstavuje sumu 2.188,01 Eur, zmluvný úrok vo výške 4,7

% ročne zo sumy 2.080,01 Eur od 14.06.2016 až do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške
857,34 Eur), 3 % ročne úrok z omeškania zo sumy 2.203,01 Eur od 14.09.2016 až do zaplatenia (ku
dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 579,60 Eur). Zo Zmluvy o úvere II istina predstavuje sumu 58.155,87
Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 58.155, 87 Eur od 20.09.2016 až do zaplatenia (ku dňu
vyhlásenia rozsudku vo výške 25.453,15 Eur), vynaložené náklady na vymáhanie vo výške 5.640,47

Eur pozostávajúce z nákladov na dražbu vo výške 2.029,47 Eur a trov konania vo výške 3.611,- Eur.
Spolu teda preukázaná pohľadávka žalobcu ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 92.874,44
Eur (2.188,01 Eur + 857,34 Eur, + 579,60 Eur + 58.155,87 Eur + 25.453,15 Eur + 5.640,47 Eur). V zmysle
znaleckého posudku č. XXX/XXXX hodnota sporných nehnuteľností, ku ktorým bolo zriadené vecné
bremeno vprospechžalovanej,jevovýške125.000,-Eur,pričomvšeobecnáhodnotavecnéhobremena

bola stanovená na sumu 24.230,30 Eur. Po odpočítaní hodnoty vecného bremena hodnota sporných
nehnuteľností predstavuje sumu 100.769,70 Eur, čo postačuje na uspokojenie pohľadávky žalobcu v
aktuálnej výške 92.874,44 Eur, preto nemožno konštatovať, že by spornou zmluvou o zriadení vecného
bremena v prospech žalovanej, došlo k zmenšeniu majetku dlžníkov do takej miery, ktorá ohrozila
aspoň čiastočné uspokojenie žalobcovho nároku. Súd pri rozhodovaní musel vychádzať z aktuálneho

skutkového stavu v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods.1 CSP), nemohol prihliadnuť na argumentáciu
žalobcu v tom smere, že pohľadávka žalobcu neustále rastie v dôsledku zmluvného úroku a úrokov
z omeškania a tiež na to, že sporné nehnuteľnosti sú aktuálne speňažované správcom konkurznej
podstaty v konkurznom konaní dlžníčky N. Š., kde v prípade úspešnej dražby bude potrebné uspokojiť
nárok správcu na jeho odmenu zo získaného výťažku z dražby a uhradiť ostatné náklady a poplatky

súvisiace s dražbou.

26. Vyslovenie neúčinnosti vecného bremena voči žalobcovi súdnym rozhodnutím môže mať význam
pre žalobcu, len za predpokladu, že tým dosiahne uspokojenie svojej pohľadávky. V predmetnom
spore bolo zmluvou zriadené v prospech žalovanej vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného

užívania sporných nehnuteľností žalovanou. Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne. Krajsky súd
v zrušujúcom uznesení skonštatoval (bod 18.2), že podstata odporovacej žaloby spočíva v tom, že
dotknutý veriteľ má právo na peňažnú protihodnotu, odplatu, ktorá unikla z majetku dlžníka v prospech
oprávnenéhozvecnéhobremena.Akbybolovecnébremenozriadenéodplatne,nárokveriteľabymohol
byť uspokojený do výšky odplaty, ktorá bola uhradená za zriadenie vecného bremena aj v prípade, ak by

bolužnárokuspokojený,t.j.akbolaužtátoodplataspotrebovaná(§42aods.1,vetadruháObčianskeho
zákonníka). Súd je týmto právnym názorom krajského súdu viazaný. Súd je toho názoru, že v danom
prípade vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o zriadení vecného bremena, nemá pre
žalobcužiadnyvýznam,keďževecnébremenobyajpovysloveníneúčinnostinaďalejzaťažovalosporné
nehnuteľnosti a bude ovplyvňovať možnosť speňaženia a teda čas a mieru uspokojenia pohľadávky

žalobcu. Ostalo by v platnosti medzi žalovanou ako osobu oprávnenou z vecného bremena a bude
pôsobiť voči každému, kto nehnuteľnosti nadobudne od žalobcových dlžníkov. Žalobca poukazoval na
ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, s tým že vyslovenie neúčinnosti daného právneho
úkonu má pre neho význam v tom smere, že keďže nie je možné požadovať uspokojenie jehopohľadávky z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku (z dôvodu objektívneho
charakteru odporovaného právneho úkonu), mal by po vyslovení neúčinnosti právneho úkonu možnosť
sa domáhať náhrady voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (v danom prípade žalovaná), pričom

v zmysle predloženého znaleckého posudku je možné vyčísliť hodnotu zriadeného vecného bremena.
Súd je toho názoru, že uvedené ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka je možné aplikovať
len na právne úkony, ktorými bol prevádzaný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok dlžníkov a tento už
neexistuje alebo bol prevedený na ďalšiu osobu, pripadne ak z iných dôvodov jeho zexekvovanie nie
je možné. V danom prípade sa však jednalo o bezodplatné zriadenie vecného bremena, pričom bolo

krajským súdom skonštatované, že len v prípade ak by bolo vecné bremeno zriadené odplatne, nárok
veriteľa by mohol byť uspokojený do výšky odplaty, ktorá bola uhradená za zriadenie vecného bremena
aj v prípade, ak by bol už nárok uspokojený, t. j. ak bola už táto odplata spotrebovaná (§ 42a ods. 1, veta
druhá Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd potom žalobu žalobcu zamietol
ako nedôvodnú.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP,
žalovaná mala vo veci plný úspech, preto potom súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej
náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov rozhodne súd v lehote
60 dní v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na
Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).