Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Pezinok

Judgement was issued by JUDr. Michaela Štiglicová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5P/74/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201859
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1725201859.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov
C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, F. a B. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom G., o návrhu
matky na úpravu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v rámci ktorej sa maloletá H. I., narodená XX.XX.XXXX zveruje do
osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej H. mesačne sumou 540,-eur počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred.

Styk súd otca s maloletou neupravuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 12.06.2025 žiadala matka maloletého o úpravu rodičovských práv

a povinností k maloletému dieťaťu. Matka v návrhu žiadala, aby súd maloletého zveril do jej osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na maloletého sumou 300,- eur mesačne. Návrh
matka odôvodnila tým, že rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Otec sa
o maloletého nezaujíma.

2. Otec maloletého detí sa k návrhu nevyjadril, nepredložil súdu požadované listinné dôkazy.

3. Opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení zo dňa 07.08.2025 uviedol, že na základe uvedených
šetrenie v rodine môžu konštatovať, že maloletý má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj a
výchovu. Matka vo svojom podanom návrhu žiada zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, s
čím súhlasí aj otec. Styk maloletého s otcom vzhľadom na jeho vek rodičia nežiadajú upravovať. Rodičia
nemajú zhodu vo výške výživného.

4.Napojednávanídňa08.10.2025matkažiadala, abysúdzverilmaloletého dojejosobnejstarostlivosti,

styk otca s maloletým deťmi žiadala neupravovať. Čo sa týka výživného na maloletého žiadala určiť
výživné vo výške 170,- eur a to vzhľadom na príjem otca.5. Otec dňa 08.10.2025 telefonicky ospravedlnil svoj neúčasť na pojednávaní z dôvodu nepriaznivej
finančnej situácie. Uviedol, že s matkou navrhnutou výškou výživného 300,- eur nesúhlasí.

6. Opatrovník maloletého na pojednávaní odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky
a otcovi určiť výživné vo výške 170,- eur mesačne.

7. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom
maloletého, správouopatrovníka,vykonaldokazovaniemajetkovýchpomerovúčastníkov,akoajďalšími

listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov
konania a zistil tento skutkový stav:

8. Maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu rodičov, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.
Výlučnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka sama, otec na výživu maloletého prispieva
sumou 150,- eur mesačne.

9. Maloletý je vo veku 1 rok, celodennú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, maloletý je
zdravý. Priemerné mesačné výdavky na maloletého sú bežné, primerané jeho veku a matka ich na
pojednávaní uviedla vo výške 570,- eur a zahŕňajú výdavky na stavu vo výške 150,- eur, oblečenie
a obuv 100,- eur, drogéria 30,- eur, lieky, vitamíny 20,- eur, alikvotná časť výdavkov na bývanie 270,- eur.

10. Matka maloletého je slobodná, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej G. D. narodenej
XX.XX.XXXX. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 482,- eur
a rodinné prídavky na dve deti vo výške 120,- eur. Matka s maloletými deťmi býva v prenajatom
štvorizbovom rodinnom dome, mesačné nájomné je 810,- eur, matka býva v spoločnej domácnosti

domácnosť aj s jej matkou a sestrou.

11. Otec maloletých detí sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť telefonicky ospravedlnil. Súd
vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku.

12. Otec je podľa lustrácie v registri obyvateľov rozvedený, má ďalšie vyživovacie povinnosti
k maloletému B. J. B., narodenému XX.XX.XXXX a maloletému A. B., narodenému XX.XX.XXXX. Otec
pracuje pre spoločnosť B. – F. J., J. J. B. XXX, K. ako živnostník, vykonáva prípravné, montážne
a dokončovacie stavebné práce. Podľa spoločnosťou predložených faktúr a výpisu z účtu, ktorý
predložila matka maloletého bol za mesiac jún 2025 príjem otca vo výške 1.694,- eur, za mesiac júl

2025 vo výške 1.500,- eur, za mesiac august 2025 vo výške 1.582,- eur, za mesiac september 2025
vo výške 1.638,- eur.

13. Opatrovník maloletých detí v písomnej správe zo dňa 07.08.2025 uviedol, že dňa 04.08.2025 sa
telefonicky skontaktovali s otcom maloletého. Otec uviedol, že pracuje v Brne ako montážny pracovník,

jeho čistý mesačný príjem je cca 1 500,- eur, žije v rodinnom dome, ktorý mu prenajíma jeho šéf,
mesačné nájomné je 400,- eur, má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, na každé dieťa platí mesačne
výživné 150,- eur. S návrhom matky čo sa týka zverenia maloletého a styku súhlasí, výživné je ochotný
a schopný platiť vo výške 150 – 170,- eur mesačne.

14. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním
ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

15. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

16. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmäa) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou
osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami
a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie
maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.
19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
20. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
22. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

26.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

29. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

30. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, a s prihliadnutím

na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov mal súd preukázané,
že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému je dôvodný. Maloletý
sa narodil z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov
na matričnom úrade a rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, čím mal súd splnené hmotnoprávne
podmienky na toto konanie a mal za preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv

a povinností k maloletému. Súd má za preukázané, že od rozchodu rodičov je maloletý v starostlivosti
matky, otec starostlivosť matky o maloleté deti nenamieta, so zverením maloletého do osobnej
starostlivosti matky súhlasí. Matka maloletého v konaní vyčíslila mesačné náklady na maloletého
na sumu 570,- eur. Súd výdavky, ktoré vyčíslila matka maloletého posúdil ako primerané a to najmä
vzhľadom na vek maloletého, potreby maloletého dieťaťa v tomto veku a s tým spojené výdavky.

Súd ma z vykonaného dokazovania za preukázané, že matka je na rodičovskej dovolenke, poberá
rodičovský príspevok a prídavky na dve deti spolu vo výške 650,- eur. Otec svoje majetkové a finančné
pomery žiadnym spôsobom nepreukázal, ale z jeho vyjadrení pred opatrovníkom a predložených listín
zamestnávateľom otca a matkou, má súd preukázané, že mesačný príjem otca je vo výške 1.500,-
eur. Matka maloletého na pojednávaní žiadala určiť výživné na maloletého vo výške 170,- eur, čo je

vzhľadom na predložené výdavky na maloletého a preukázané príjmy rodičov v súlade s najlepším
záujmom maloletého dieťaťa.

31. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliada predovšetkým na
záujem maloletého dieťaťa a dbá o to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre jeho ďalší

vývoj a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.
S poukazom na vyššie uvedené, s použitím citovaných zákonných ustanovení a zhodnotiac vykonané
dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal súd za preukázané, že zverenie maloletých
detí do osobnej starostlivosti matky, neupravenie styku otca s maloletými deťmi a určenie vyživovacej
povinnosti na maloletého vo výške 170,- eur bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Preto súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

32. Vzhľadom na určené výživné vo výške 170,- eur, za obdobie od 12.06.2025 (t.j. odo dňa podania
návrhu)do30.09.2025vzniklootcovi zročnévýživné70,25eur,nakoľkootecplatilvýživnévovýške150,-
eur. Súd otcovi uložil zaplatiť zročné výživné do 30tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám

matky.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutie je možné podať odvolanie do 15
dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. ( § 356 Civilného
sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku )Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku )

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o
odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.