Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 8, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200604
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1022200604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany
Šabovej, PhD., vo veci žalobcu (sťažovateľa): VINÁRSTVO Viničky s.r.o., IČO: 36 588 016, so sídlom
Ladmovce 186, 076 34 Ladmovce, právne zastúpeného: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r.
o., IČO: 47 232 544, so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo
financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. MF/19550/2015-77 z 24. septembra 2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/102/2022-220 z 1. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
Daňové a súdne konanie predchádzajúce návrhu na obnovu konania
1.DaňovýúradKošice,kontaktnémiestoKráľovskýChlmec(ďalejlen„správcadane“)vzmysle§44ods.
6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) dodatočným
platobným výmerom č. 9818301/5/1103/2012/Ric z 31. januára 2012 (ďalej len „dodatočný platobný

výmer“) znížil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2010 zo sumy 508 374,59
eur na sumu 213 184,19 eur. Správca dane po vykonanej kontrole neuznal žalobcovi odpočítanie dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 253 202,90 eur zo štyroch faktúr od spoločnosti JOMADO
s.r.o. (č. 151110/J1 za vyklčovanie vinohradu, č. 151110/J2 za odvoz sute, č. 301110/J1 za odvoz sute
a č. 301110/J za vyklčovanie vinohradu) z dôvodu, že žalobca nepreukázal reálne vykonanie dodaných
prác zamestnancami spoločnosti JOMADO s.r.o. a dokazovaním nebol preukázaný skutočný obsah
dodania tak, ako bol deklarovaný dodávateľom vo faktúrach. Rovnako správca dane neuznal žalobcovi

odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 41 987,50 eur z faktúry č. F005/2010 z 25. novembra 2010
od dodávateľa LOGISTIC ZEMPLÍN s.r.o. za technológie pre výrobné a skladovacie priestory - projekt
HATFA z dôvodu, že k dodaniu podľa faktúry od predmetného dodávateľa nedošlo v zdaňovacom období
november 2010.
2. Dodatočný platobný výmer bol potvrdený rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
(ďalej len „Finančné riaditeľstvo“) č. 1020503/1/530793-987043/2012/4897 zo 16. mája 2012 a správna
žaloba žalobcu proti týmto rozhodnutiam bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.

6 S 169/2012-87 z 28. marca 2013 a následne zamietnutie potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžf 56/2013 z 22. mája 2014.
Správne konanie o návrhu žalobcu na obnovu daňového konania3. Žalobca 14. mája 2015 doručil správcovi dane návrh na obnovu konania vo veci dodatočného
platobného výmeru podľa § 75 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 a 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Daňový poriadok“). Za novú skutočnosť, ktorá vyšla najavo, považoval žalobca Protokol
Finančného riaditeľstva, sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly, odboru vnútornej kontroly, oddelenia
vnútornej kontroly Banská Bystrica č. 1300210/1/298267/2013 z 22. júna 2013 (ďalej len „Protokol o
vnútornej kontrole“) o vnútornej kontrole realizovanej u správcu dane. Protokol o vnútornej kontrole
podľa názoru žalobcu preukazuje závažné procesné pochybenia v daňových kontrolách prebiehajúcich

u žalobcu, ktoré majú viesť k obnove daňového konania ústiaceho do vydania dodatočného platobného
výmeruKeďžezistenéprocesnépochybeniaspochybňujúzákonnosťaplatnosťvykonanýchprocesných
úkonov, majú mať podľa názoru žalobcu aj vplyv na výsledok daňovej kontroly v predmetnej veci ako aj
na výrok dodatočného platobného výmeru. Žalobca sa s dotknutým protokolom oboznámil v priebehu
súvisiaceho trestného konania dňa 28. januára 2015 a od toho momentu odvodzuje plynutie lehoty pre
podanie návrhu na obnovu konania.

4. Dôvody na obnovu daňového konania vidí žalobca tiež v tom, že správca dane mu neumožnil
klásť svedkom (zamestnancom spoločnosti JOMADO s.r.o.) v priebehu daňovej kontroly otázky, zvolil
písomnú formu výsluchu svedkov a vyhodnocoval dôkazy proti žalobcovi tendenčne a účelovo. Rovnako
správca dane v daňovom konaní mal vychádzať z dôkazu vykonaného v inom daňovom konaní (miestne
zisťovanie z 29. novembra 2010), získaného ešte pred začiatkom daňovej kontroly. Osobitne dôvodom

na obnovu daňového konania má byť aj skutočnosť, že do výkonu daňovej kontroly v predmetnej veci
zasahovala osoba, ktorá mala byť z daňovej kontroly vylúčená pre zaujatosť. Konkrétne malo ísť o O..
Z. Q., ktorý v rozhodujúcom období bol v postavení osoby poverenej zastupovaním vedúceho oddelenia
kontroly (od 1. júna 2011 do 1. septembra 2011) a neskôr bol vymenovaný za vedúceho oddelenia
kontroly (od 1. januára 2012) v rámci správcu dane. Zaujatosť predmetného zamestnanca mala vyplývať

zo zápisníc Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove o výsluchu svedka O.. Z. Q. ČVS:
ORP-516/2-VYS-TV-2015 z 25. marca 2015 a O.. S. J. ČVS: ORP-516/2-VYS-TV-2015 zo 16. apríla
2015, ako aj z oznámenia možných dôvodov zaujatosti O.. Z. Q. zo 17. júna 2011.
5. K návrhu na obnovu konania žalobca priložil okrem iného kópie Protokolu o vnútornej kontrole,
Zápisnice Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove o výsluchu svedka O.. Z. Q. ČVS:

ORP-516/2-VYS-TV-2015 z 25. marca 2015 a o výsluchu svedka O.. S. J. ČVS: ORP-516/2-VYS-
TV-2015 zo 16. apríla 2015, Návrh na vylúčenie z konania z dôvodu osobnej zaujatosti zo 17. mája 2011
a list Finančného riaditeľstva č. 1400000/1/168747/2014 z 2. apríla 2014.
6. V Protokole o vnútornej kontrole je uvedené, že kontrolná činnosť bola realizovaná u správcu dane v
čase od 22. apríla 2013 do 22. júna 2013 s predmetom kontroly „Zákonnosť postupu orgánov finančnej

správy SR pri: ... A.4. Správe daní A.5. Výkone daňových kontrol...“ za kontrolované obdobie 1. apríl
2004až22.apríl2013.Kontrolabolazameranánadodržiavanieplatnýchprávnychpredpisovainterných
riadiacich aktov pri postupe správcu dane v období od 1. januára 2012 do 28. februára 2013 a bola
vykonaná výberovým spôsobom. Z hľadiska kontroly postupu správcu dane pri daňových kontrolách sa
kontrolná skupina zamerala na prípady daňových subjektov - p. Š. C. (daň z príjmu fyzickej osoby za

zdaňovacie obdobie 2010), žalobcu (DPH za zdaňovacie obdobia júl 2010, október 2010, november
2010, február 2011, august 2011 a september 2011; daň z príjmu právnických osôb za zdaňovacie
obdobia rokov 2008, 2009 a 2010), spoločnosti TOKAJ WINE s.r.o. (DPH za zdaňovacie obdobie august
2010, február 2011, marec 2011; daň z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobia rokov 2007,
2008, 2009, 2010) a spoločnosti RESCUE SERVICE s.r.o. (DPH za zdaňovacie obdobie III. kvartál roka

2010, IV. kvartál roka 2010 a marec 2011; daň z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka
2010).
7.ZisteniaobsiahnutévProtokoleovnútornejkontroletýkajúcesažalobcuadaňovejkontrolynaDPHza
zdaňovacie obdobie 2010 (začatá 9. februára 2011 a ukončená 26. januára 2012) realizovanej správcom
dane sú nasledujúce (str. 19 až 23 Protokolu o vnútornej kontrole):

a) absencia dokladu preukazujúceho vrátenie zapožičaných dokladov daňovému subjektu v lehote 30
dní (konštatované porušenie § 15 ods. 9 zákona o správe daní),
b) vyhotovenie odpovede na dožiadanie č. 712/320/7013/11/Mih z 22. februára 2011 bez podpisu
vedúcej oddelenia kontroly (nedodržanie Podpisového poriadku finančnej správy č. 2/2012/1000100 v
znení dodatku č. 1 platného od 1. januára 2012) a jeho neopatrenie obdĺžnikovou pečiatkou správcu

dane (nedodržanie Smernice pre manipuláciu s pečiatkami a ochranu pečiatok daňových orgánov č.
2/2003/160 v znení dodatkov zo 16. marca 2011),
c) vyhotovenie zápisnice o ústnom pojednávaní č. 738/320/9642/11/Fab zo 6. mája 2011 z miestneho
zisťovania vykonaného správcom dane 6. mája 2011 v spoločnosti RESCUE SERVICE s.r.o. Zpredmetného úkonu mala byť namiesto zápisnice o ústnom pojednávaní vyhotovená zápisnica o
miestnom zisťovaní (porušenie § 14 ods. 7 zákona o správe daní a nedodržanie Metodického pokynu
č. 27/3/2009 k spisovaniu zápisníc v súvislosti s výkonom kontrolnej činnosti),

d) absencia písomného predvolania svedka a upovedomenia kontrolovaného subjektu o výsluchu
svedka - obsiahnutého v Zápisnici č. 738/320/14291/11/Fab z 9. júna 2011. Zo zápisnice je však zrejmé,
že pri svedeckej výpovedi bol prítomný aj kontrolovaný daňový subjekt (porušenie § 27 ods. 1 a § 15
ods. 5 písm. e) zákona o správe daní),
e) zo Zápisnice o miestnom zisťovaní č. 738/320/15888/11/Fab z 22. júna 2011 nie je zrejmé, či účastníci

daňového konania mali alebo nemali návrhy, námietky smerujúce proti obsahu zápisnice a taktiež závery
o týchto námietkach a návrhoch. Z predmetnej zápisnice tiež vyplýva, že k miestnemu zisťovaniu sa
dostavil konateľ spoločnosti na základe telefonického dohovoru, o ktorom nebol spísaný úradný záznam
(porušenie § 11 ods. 2 a § 12 ods. 2 zákona o správe daní),
f) zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 738/320/16757/11/Hef z 29. júna 2011 nie je jednoznačné,
kde sa konanie uskutočnilo a ani z nej nie je zrejmé, či účastník daňového konania mal alebo nemal

návrhy, námietky smerujúce proti obsahu zápisnice a taktiež v nej nie sú obsiahnuté ani závery o týchto
námietkach a návrhoch (porušenie § 11 ods. 2 zákona o správe daní),
g) správca dane, vychádzajúc z úradného záznamu z 10. augusta 2011 o predložení stanoviska
e-mailom 9. júna 2011, nezaevidoval e-mailovú komunikáciu s daňovým subjektom o predložení
stanoviska a dokladov ku kontrole v informačnom systéme (nedodržanie Registratúrneho poriadku a

registratúrneho plánu daňových orgánov č. 7/2007/500),
h) správca dane neupovedomil kontrolovaný subjekt o vypočutí svedkov pred tým, ako zaslal výzvu na
písomnú svedeckú výpoveď fyzickým osobám, ktoré vykonávali prácu vo vinohrade (porušenie § 15 ods.
5 písm. e) zákona o správe daní),
i) nezaevidovanie vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne daňového subjektu z 20. decembra 2011 v

informačnom systéme a nevedenie stavov záznamov denníka tak, aby priebežne poskytovali úplné a
presné, časovo a vecne aktuálne údaje o evidovaných registratúrnych záznamoch a poradové číslo
zápisu (nedodržanie Príkazu riaditeľa ÚDR SR č. 10/99/412 na povinnosť dodržiavania pracovných
postupov pri výkone správy v APV DIS z 31. mája 1999 v znení Dodatku č. 1 a nedodržanie
Registratúrneho poriadku č. 7/2007/500),

j) spísanie úradného záznamu č. 738/320/24667/11/Sas o dostavení sa zástupkyne daňového subjektu
na daňový úrad za účelom oboznámenia sa so svedeckými výpoveďami namiesto spísania zápisnice o
ústnom pojednávaní zachytávajúcej komunikáciu s daňovým subjektom (porušenie § 11 ods. 2 zákona
o správe daní),
k) vyhotovenie Protokolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č.

9800404/28/12/Fab z 9. januára 2012 neobsahujúceho vlastnoručný podpis daňového subjektu, iba
podpis splnomocnenej zástupkyne spoločnosti, ktorá sa zúčastnila prerokovania protokolu (porušenie §
15 ods. 11 písm. l) zákona o správe daní v nadväznosti na § 165 ods. 4 Daňového poriadku).
8. V záverečnej časti Protokolu o vnútornej kontrole je uvedené zhrnutie výsledkov kontroly (v rámci
celého predmetu kontroly - str. 55 až 63), medzi ktorými je uvedené aj zistenie porušenia § 15 ods. 17

zákona o správe daní v nadväznosti na § 165 ods. 4 Daňového poriadku neukončením daňovej kontroly
v zákonnej lehote. Podľa Protokolu o vnútornej kontrole sa toto zistenie vzťahuje k daňovej kontrole
vykonanej správcom dane u daňového subjektu RESCUE SERVICE s.r.o. vo veci DPH za zdaňovacie
obdobie IV. kvartál 2010 (str. 33).
X. O.. Z. Q. v Zápisnici o výsluchu svedka ČVS: ORP-516/2-VYS-TV-2015 z 25. marca 2015 uviedol,

že ako vedúci oddelenia kontroly v rámci správcu dane v období od 1. júna 2011 do 31. decembra
2011 najmä organizačne zabezpečoval výkon kontrol, pričom pripustil aj možnosť jednoduchšieho
metodického vedenia. Z titulu svojej funkcie však nezasahoval do vyhodnocovania dôkazov a ani do
dôkazného konania v rámci kontrol. Rovnako nezastupoval správcu dane a ani nepodpisoval žiadne
dokumenty. V rámci daňovej kontroly realizovanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2011 svedok

uviedol, že oznámil dôvody jeho možnej zaujatosti nadriadenému (O.. J.) listom zo 17. júna 2011. Tento
o predmetnom oznámení nerozhodol. Podľa Zápisnice z výsluchu svedka O.. S. J. ČVS: ORP-516/2-
VYS-TV-2015 zo 16. apríla 2015, tento svedok o oznámení O.. Z. Q. nerozhodol a nezaujal k nemu
ani stanovisko, keďže ho považoval za účelové. Ako vedúci oddelenia kontroly O.. Q. nemal právo
žiadnym spôsobom zasahovať do samotného výkonu jednotlivých daňových kontrol. Mal zabezpečovať

len riadenie týchto kontrol a metodické usmerňovanie jednotlivých kontrolórov.
10. V kópii Návrhu O.. Z. Q. na vylúčenie z konania z dôvodu osobnej zaujatosti zo 17. júna 2011
je dôvod vylúčenia špecifikovaný dotknutým zamestnancom ako vyvíjanie nátlaku na jeho osobu, abyovplyvnilpriebehvykonávanýchkontrolsúčelomzabezpečeniavyplatenianadmernéhoodpočtunaDPH
žalobcovi.
11. V liste Finančného riaditeľstva č. 1400000/1/168747/2014 z 2. apríla 2014 (podpísaného jeho

viceprezidentkou) sa uvádza, že p. Š. C. bolo na základe jeho podnetov zo 4. februára 2014 a
10. februára 2014 bez bližšieho odôvodnenia oznámené, že v kontexte predbežného preskúmania
predložených dokladov a tvrdení bol postup správcu dane pri výkone daňových kontrol v kontexte
dodržania lehôt na vykonanie daňových kontrol, ako aj dôvodov na prerušenie daňovej kontroly v
rozpore so zásadami daňového konania podľa § 2 zákona o správe daní. Bližšie odôvodnenie malo byť

obsiahnuté v doplnení predmetného listu. Takéto doplnenie vo vzťahu k žalobcovi a kontrole na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2010 však
nebolo žalobcom predložené.
12. Finančné riaditeľstvo (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 1116136/2015 z 9. júla
2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietlo návrh žalobcu na obnovu daňového konania.
Prvostupňový orgán dospel k záveru, že procesné pochybenia opísané v Protokole o vnútornej kontrole

nemožno považovať za nové skutočnosti pre účely obnovy konania. Ide o formálne pochybenia,
ktoré nemali podstatný vplyv na výrok dodatočného platobného výmeru. Tieto pochybenia pritom
boli už predmetom odvolacieho konania voči dodatočnému platobnému výmeru, ako aj predmetom
nasledujúceho správneho súdneho konania a boli posúdené ako nedôvodné. Vo vzťahu k tvrdenej
zaujatosti prvostupňový orgán zdôraznil, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce

zaujatosť O.. Z. Q.. Svedecké výpovede v trestnom konaní pre odlišnosť daňového a trestného konania
(zodpovednosti) považoval prvostupňový orgán za nedostatočné.
13. Prvostupňový orgán tiež dospel k právnemu názoru, že žalobca nepreukázal vydanie dodatočného
platobného výmeru na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo že sa rozhodnutie
dosiahlo trestným činom. Žalobcom tvrdené pochybnosti nie sú spôsobilé spochybniť správnosť výroku

dodatočného platobného výmeru a podozrenia zo spáchania trestného činu nie sú samé o sebe
dôvodom na povolenie obnovy konania.
14. V dôsledku odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. MF/19550/2015-77 z 24. septembra
2015 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové
rozhodnutie. Zdôraznil, že z listu viceprezidentky finančnej správy z 2. apríla 2014 nemožno vyvodzovať

existenciu dôvodov na povolenie obnovy konania. Ide o predbežné preskúmanie predložených dokladov
a tvrdení daňového subjektu, pričom zistenia mali byť uvedené až následne v doplnení listu. Žalobcom
priložené doplnenie sa však týkalo iného daňového subjektu. Rovnako pochybenia uvedené v Protokole
o vnútornej kontrole majú povahu pochybení procesného charakteru, ktoré nepreukazujú nepravdivosť
skutkových zistení v predmetnej daňovej veci a nespôsobujú ani nezákonnosť protokolu z kontroly v

danej veci. Tieto vady pritom už boli preskúmané v odvolacom konaní proti dodatočnému platobnému
výberu a v nadväzujúcom správnom súdnom konaní.
15. Vo vzťahu k namietanej zaujatosti O.. Z. Q. žalovaný zdôraznil, že na vykonanie daňovej kontroly
u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2010 bolo poverených postupne niekoľko osôb, O.. Z. Q.
však medzi nimi nebol. Z tvrdení žalobcu nie je zrejmé, ako mal O.. Z. Q. zasahovať do kontrolnej

činnosti. Priložené zápisnice z trestného konania nemožno považovať za relevantné, keďže sa týkajú
iného zdaňovacieho obdobia.
II. Súdny prieskum rozhodnutia žalovaného predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia
správneho súdu
Konanie správnych súdov vedené pod sp. zn. 1S/292/2015 a 1Sžfk/12/2016.

16. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, ktorou žiadal zrušiť tak rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie. Žalobca zastal názor, že Protokol o vnútornej kontrole
predstavuje zásadný nový dôkaz, ktorý zakladá dôvod na obnovu daňového konania. V štádiu
rozhodovaniaonávrhunaobnovukonaniasanemôževyhodnocovaťreálnyvplyvpredloženýchdôkazov
na meritum veci a ani sa nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či novopredložený dôkaz

reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci (poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn.
5 Sžf 5/2011 a 6 Sžf 4/2012). Žalovaný a prvostupňový orgán preto postupovali nesprávne, pokiaľ
hodnotili vplyv Protokolu o vnútornej kontrole na zákonnosť dodatočného platobného výmeru. Žalobca
sa tiež nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že závery Protokolu o vnútornej kontrole upozorňujú
výlučne na pochybenia procesného charakteru, ktoré nepreukazujú nepravdivosť skutkových zistení

správcu dane. Naopak zastal názor, že pochybenia popísané v Protokole o vnútornej kontrole spôsobujú
nezákonnosť záverov zistených daňovou kontrolou v predmetnej veci, nemožno na ne prihliadať ani v
ďalšom procesnom postupe. Protokol o vnútornej kontrole a v ňom popísané pochybenia preto podľažalobcu predstavujú dôkaz, pri ktorom je pravdepodobné, že bude mať vplyv na výsledok konania -
záver o správnosti a zákonnosti dodatočného platobného výmeru.
17. Podľa žalobcu neobstojí ani argumentácia žalovaného vo vzťahu k možnej zaujatosti O.. Z. Q..

Zdôrazňuje, že vplyv predmetného zamestnanca správcu dane na daňovú kontrolu vo veci žalobcu
vyplýva z jeho postavenia ako vedúceho zamestnanca, nie ako zamestnanca povereného výkonom
daňovej kontroly. Je preto tiež irelevantné, že predložené dôkazy sa týkali iného zdaňovacieho obdobia,
keďže kontrolórov riadil aj pri kontrole zdaňovacieho obdobia november 2010.
18. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe v podstatnom zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej

v preskúmavanom rozhodnutí. Nad rámec toho doplnil, že z daňovej kontroly môže byť vylúčený iba ten
zamestnanec, ktorý počas tejto aj uskutočňuje procesné úkony (vedie dokazovanie, rozhodovanie). Nie
je však možné vylúčiť zamestnanca, ktorý vykonáva len činnosť administratívneho charakteru. Daňovú
kontrolu v predmetnej veci boli oprávnení vykonávať len poverení zamestnanci, medzi ktorých O.. Z.
Q. nepatril. Iní zamestnanci správcu dane, ani vedúci kontroly či daňového úradu nemôžu zasahovať
do úkonov pri daňovej kontrole a nie sú oprávnení zasahovať ani do vyrubovacieho konania. Žalovaný

opätovne zdôraznil, že žalobca neuviedol, v čom konkrétne mal O.. Z. Q. do daňovej kontroly za
zdaňovacie obdobie november 2010 zasahovať.
19. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 1 S 292/2015 zo 14. júla 2016
zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a vec im vrátil na ďalšie
konanie. Správny súd dospel k právnemu názoru, že Protokol o vnútornej kontrole obsahuje závažné

zistenia a je ho možné považovať za nový dôkaz zakladajúci dôvod na obnovu daňového konania, ktorý
žalobca bez vlastného zavinenia nemohol v pôvodnom konaní použiť. Správny súd tiež poukázal na
to, že dôvodom na obnovu konania môže byť aj preukázanie vydania rozhodnutia na základe dôkazov,
ktoré sa ukázali ako nepravdivé alebo ak bolo dosiahnuté trestným činom. V predmetnej veci pritom
bolo vedené trestné konanie a za dôležité považoval správny súd aj to, že do daňovej kontroly mohla

zasahovať osoba, ktorá mala byť vylúčená z dôvodu svojej zaujatosti.
20. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 z
20. februára 2018 zrušil rozsudok správneho súdu sp. zn. 1 S 292/2015 zo 14. júla 2016 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že pochybenia uvedené v Protokole o vnútornej kontrole majú
povahu formálnych, administratívnych nedostatkov, ktoré boli bežne zistiteľné zo spisu správcu dane.

Takéto nedostatky predstavujú základ žalobných dôvodov, ktoré pri vynaložení priemernej odbornej
starostlivosti možno od žalobcu pri žiadosti o poskytnutie súdnej ochrany pred správnym súdom
oprávnene očakávať. Kasačný súd sa preto nestotožnil s právnym názorom správneho súdu, že
rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Najvyšší súd tiež upozornil správny súd, že podľa § 22 ods. 2 Daňového poriadku (obdobne tiež §

131 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej len „SSP“)
si správca dane nemôže urobiť relevantný úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin. Úvahy
správneho súdu opisujúce trestné stíhanie vo veci zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa sú
preto nejasné.
Konanie správnych súdov vedené pod sp. zn. 1S/46/2018 a 1Sžfk/55/2020.

22. Po vrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom bolo jeho úlohou posúdiť rozhodnutie
žalovaného a prvostupňové rozhodnutie v intenciách vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu
bola vec zapísaná a ďalej vedená pod novou spisovou značkou 1S/46/2018.
23. Správnemu súdu bolo v ďalšom procesnom postupe doručené vyjadrenie žalobcu z 29. mája 2018,
v ktorom zdôraznil, že počas celej daňovej kontroly ako aj po jej ukončení upozorňoval na nesprávny

postup správcu dane. V danom čase však išlo len o domnienky žalobcu, ktoré boli správcom dane ako aj
prvostupňovým orgánom považované za nedôvodné. Až vydaním Protokolu o vnútornej kontrole získali
predmetné námietky na relevancii.
24. Vyjadrením zo dňa 1. októbra 2018 žalobca upozornil správny súd na ďalšie súdne konanie
týkajúce sa preskúmania rozhodnutia žalovaného č. M/19549/2015-77 z 24. septembra 2015 v spojení s

rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 1126223/2015 z 9. júla 2015 vo veci zamietnutia návrhu žalobcu
na obnovu daňového konania za zdaňovacie obdobie október 2010. V tejto veci rozsudkom sp. zn. 2S
275/2015 z 21. júna 2017 správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 z 27. júna 2018 však kasačnú sťažnosť žalovaného
zamietol s poukazom na obsah listu prvostupňového orgánu č. 14000001/168747/2014 z 2. apríla 2014,

v ktorom sa konštatuje prekročenie lehôt na vykonanie daňových kontrol u žalobkyne za zdaňovacie
obdobie október 2010, november 2010, február 2011 a august 2011. Vyhodnotiac Protokol o vnútornej
kontrole dospel k záveru, že neobsahuje len opis „drobných procesných vád“, ale popisuje zásadné
nedostatky zakladajúce dôvod na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a uvedené môžetiež zakladať dôvod na obnovu konania. Ide pritom o nedostatky, ktoré môžu viesť k nezákonnosti
dôkazov vychádzajúcich z daňovej kontroly a ich nepoužiteľnosti pre daňové konanie. Za osobitne
významné považoval Najvyšší súd porušenia spočívajúce v prekročení lehôt na vykonanie daňovej

kontroly či vykonávanie úkonov daňovej kontroly vylúčeným pracovníkom správcu dane. V ďalšom
konaní uložil príslušným orgánom pripojiť spisy z vnútornej kontroly (týkajúce sa Protokolu o vnútornej
kontrole), ako aj spisy z disciplinárnych konaní voči vylúčeným zamestnancom správcu dane a tieto
komplexne posúdiť s ohľadom na zákonnú úpravu dôvodov povolenia obnovy daňového konania.
25. Po vyhodnotení doručených vyjadrení správny súd rozsudkom sp. zn. 1 S 46/2018 zo 16. januára

2020 opätovne zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec im vrátil
na ďalšie konanie. Správny súd dospel k právnemu názoru, že Protokol o vnútornej kontrole predstavuje
novú skutočnosť, ktorú žalobkyňa nemohla použiť v pôvodnom konaní bez vlastného zavinenia. Zistenia
o nezákonnom postupe správcu dane pri výkone daňovej kontroly obsiahnuté v Protokole o vnútornej
kontrole nie sú podľa správneho súdu len bezvýznamnými vadami nemajúcimi vplyv na zákonnosť
dodatočného platobného výmeru. Za najzásadnejšie považoval správny súd skutočnosti, že správca

dane neupovedomil žalobcu o výsluchu svedkov. Bolo mu odopreté právo klásť svedkom otázky, vyjadriť
sa k nim a vyvrátiť ich tvrdenia. Za nesprávny považoval aj postup, keď správca dane zaslal vybraným
svedkom písomné otázky bez vysvetlenia, prečo nevypočul všetkých relevantných svedkov, nepredvolal
osobu,ktorejosobnáúčasťvdaňovomkonaníbolanevyhnutná,písomneotomtopostupeneupovedomil
žalobcu a tiež zistenie, že správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote. Tieto nedostatky

sú podľa správneho súdu zásadnými a mohli mať dopad na zákonnosť dodatočného platobného výmeru.
26. Správny súd odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3
Sžfk 1/2018 z 27. júna 2018, ktoré sa týkalo obdobnej veci žalobcu a žalovaného, pričom rozdielom
bolo len iné zdaňovacie obdobie, október 2010. Správny súd odkázal na relevantné časti odôvodnenia
tohto rozsudku Najvyššieho súdu (bod 20) a tiež poukázal na skutočnosť, že aj v tejto veci sa v

administratívnom spise nachádza list prvostupňového orgánu č. 14000001/168747/2014 z 2. apríla
2014.
27. O kasačnej sťažnosti žalovaného podanej proti rozsudku správneho súdu sp. zn. 1 S 46/2018
zo 16. januára 2020 rozhodoval vzhľadom na prechod výkonu súdnictva (§ 101e ods. 2 zákona č.
757/2004 Z. z.) Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo

„kasačný súd“). Kasačný súd, konštatujúc viazanosť doterajšou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho
súdu, vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, právnej istoty a ochrany
legitímnych očakávaní účastníkov konania rozsudkom sp. zn. 1 Sžfk 55/2020 z 30. marca 2022 zrušil
rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia sa venoval
prípustnosti odklonu od kasačnej záväznosti rozhodnutia vydaného kasačným súdom a vyhodnoteniu

námietky nesprávneho právneho posúdenia uplatnených dôvodov obnovy konania.
28. Najvyšší správny súd najskôr teoreticky vymedzil, v akých situáciách je možné prelomiť kasačnú
záväznosť súdu vyššej inštancie a následne pristúpil k vyhodnoteniu osobitosti prejednávanej veci.
Zdôraznil, že Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 z 20. februára 2018 (bod 20 tohto
rozsudku) vyslovil na prerokúvanú vec záväzný právny názor, v zmysle ktorého zistenia v Protokole

o vnútornej kontrole nepredstavujú dôvod na obnovu daňového konania podľa § 75 ods. 1 písm.
a) a b) Daňového poriadku. Bez ohľadu na to sa konajúci správny súd sa od záverov v uvedenom
rozhodnutí odklonil bez toho, že by svoj odklon zdôvodnil. Najvyšší správny súd považoval za podstatné,
že rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 z 27. júna 2018 bolo vydané neskôr, ako
rozhodnutie Najvyššieho súdu 1Sžfk/12/2016. Napriek tomu sa senát Najvyššieho súdu konajúci vo

veci sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 v neskoršom rozhodnutí žiadnym spôsobom s predchádzajúcim rozhodnutím
nevysporiadal, ani vec nepostúpil veľkému senátu. Najvyšší správny súd konajúc vo veci 1Sžfk/55/2020
preto vyhodnotil rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 z 27. júna 2018 ako neodôvodnený
odklon od rozhodnutia sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 z 20. februára 2018, ktorým bol narušený stav právnej
istoty žalobcu. Uviedol, že v právomoci kasačného súdu je prípadné odstraňovanie rozporov vo vlastnej

judikatúre, pričom kasačný súd môže byť na tento postup vyzvaný žalobcom v prípadnej ďalšej kasačnej
sťažnosti, správnemu súdu však neprislúchalo prisvojovať si úlohu zjednocovateľa judikatúry kasačného
súdu, posudzovania správnosti jeho záverov v konkrétnej veci a prelamovania kasačnej záväznosti
zrušujúceho rozhodnutia vydaného v prejednávanej veci.
29. V ďalšej časti odôvodnenia sa Najvyšší správny súd stotožnil so závermi vyjadrenými v rozhodnutí

Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 z 20. februára 2018 a dodal, že ani podľa jeho názoru zistenia v
Protokole o vnútornej kontrole nepredstavujú skutočnosti zakladajúce dôvod obnovy daňového konania
podľa § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Žalobcu a sporného zdaňovacieho obdobia sa týkajú
totiž len zistenia príslušného orgánu na str. 19 až 23 Protokolu o vnútornej kontrole, z ktorých jezjavné, že ide o administratívne pochybenia formálneho charakteru, ktoré podľa Najvyššieho správneho
súdu žiadnym spôsobom nespochybnili skutkový stav zistený v ukončenom daňovom konaní, a preto
nemôžu mať podstatný vplyv na výrok dodatočného platobného výmeru a byť dôvodom na povolenie

obnovy konania. Nedostatky uvedené v Protokole o vnútornej kontrole mohli byť žalobcom vznesené
už v daňovom konaní nadväzujúcom na ukončenú daňovú kontrolu, resp. aj v nadväzujúcom súdnom
konaní. K prekročeniu dĺžky daňovej kontroly Najvyšší správny súd uviedol, že ide o záver obsiahnutý
v záverečnej časti Protokolu o vnútornej kontrole na str. 55 až 63, avšak toto zistenie sa na žalobcu
nevzťahovalo a týkalo sa iného kontrolovaného daňového subjektu. Navyše uvedené zistenia žalobca

nenamietal ani v správnej žalobe, ani v kasačnej sťažnosti.
30. K dôvodom namietania zaujatosti O.. Z. Q. uviedol, že tieto nemohli mať vplyv na zákonnosť výroku
dodatočného platobného výmeru a s tým súvisiace splnenie podmienok obnovy konania podľa § 75
ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, pretože ani samotná skutočnosť, že O.. Z. Q. mal postavenie
nadriadeného zamestnanca nepostačuje pre záver, že sa aj zúčastňoval daňovej kontroly, resp.
daňového konania, čo je predpokladom pre uváženie o otázke zaujatosti zamestnanca správneho

orgánu a jeho vylúčenia.
31. V ďalšom konaní uložil správnemu súdu opätovne posúdiť rozhodnutie žalovaného a prvostupňové
rozhodnutie v intenciách názoru Najvyššieho správneho súdu, nakoľko správny súd nerešpektoval
záväzný právny názor vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu a
vychádzal taktiež z nesprávneho právneho posúdenia veci.

III. Napadnutý rozsudok správneho súdu a argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
32. Správny súd po vrátení veci na ďalšie konanie vec prejednával pod sp. zn. 1S/102/2022 a rozsudkom
sp. zn. 1 S 102/2022 z 1. decembra 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu
zamietol. V odôvodnení poukázal na závery v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 z 20.
februára 2018 a v rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1 Sžfk 55/2020 z 30. marca 2022

s vyslovil záver, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil
prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania ukončeného
právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva č. 1020503/1/530793-987043/2012/4897 zo 16.
mája 2012.
33. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú

sťažnosť, v ktorej žiadal zmeniť tento rozsudok tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
34. Sťažovateľ sa nestotožnil s argumentáciou v napadnutom rozsudku správneho súdu, ktorý odkázal
na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1 Sžfk 55/2020 z 30. marca 2022 a naďalej zastáva
názor, že Protokol o vnútornej kontrole predstavuje nový dôkaz, ktorý môže mať podstatný vplyv na

výrok rozhodnutia o dodatočnom platobnom výmere. Znovu poukázal na list viceprezidentky Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky z 2. apríla 2014. Podľa sťažovateľa napadnutý rozsudok sa zakladá na
nesprávnom právnom posúdení veci s tým, že rozsudok nebol dostatočne odôvodnený, pretože správny
súd sa nevysporiadal so všetkými jeho argumentmi. Rovnako tak poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 z 27. júna 2018 (kontrolované obdobie október 2010) a dodal, že súdy by

mali zabezpečiť, aby v obdobných skutkových prípadoch nedochádzalo k rozdielnym rozhodnutiam s
poukazom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti.
35. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozhodnutím správneho súdu a
skonštatoval, že skutočnosti uvádzané sťažovateľom v kasačnej sťažnosti nezakladajú dôvody na
zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Ďalej uviedol,

že na svojich záveroch trvá a odkázal na svoju predchádzajúcu argumentáciu.
36. Sťažovateľ po lehote na doplnenie kasačnej sťažnosti doručil Najvyššiemu správnemu súdu podanie
označené ako „Sumarizačné vyjadrenie“, v ktorom zrekapituloval priebeh konania, argumentáciu v
kasačnej sťažnosti a doplnil, že pokiaľ sa kasačný súd nestotožní s jeho názorom ohľadne splnenia
podmienok na obnovu konania, kasačný súd by mal postúpiť vec Veľkému senátu Najvyššieho

správnehosúduvzmysle§22ods.1písm.a)SSP.Sťažovateľmátotižzato,žepriposúdeníprípustnosti
Protokolu o vnútornej kontrole, ako aj namietanej zaujatosti O.. Z. Q. nastal medzi senátmi Najvyššieho
súdu vo veciach sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 z 20. februára 2018 a sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 z 27. júna 2018
zrejmý a zásadný judikatórny rozkol, ktorý mal vplyv na posúdenie splnenia podmienok obnovy konania.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

37.VecbolapredloženáNajvyššiemusprávnemusúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen„Najvyššísprávny
súd“ alebo „kasačný súd“) 23. marca 2023 a ten o veci rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto
rozsudku.38. .Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods.2 písm. a) SSP
v znení účinnom do 30. júna 2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť nie je dôvodná.
39. Úlohou kasačného súdu bolo vysporiadať sa s požiadavkou na prieskum správnosti právneho
posúdenia veci v napadnutom rozsudku správneho súdu sp. zn. 1 S 102/2022 z 1. decembra 2022,
založeného na závere o nesplnení zákonných podmienok na povolenia obnovy konania v zmysle § 75

ods. 1 písm. a) Daňového poriadku a zároveň s námietkou judikatórneho odklonu v súvislosti so závermi
rozhodnutia NS SR vo veci sp. zn. 3Sžfk/1/2018 a následnej požiadavky na predloženie veci Veľkému
senátu NSS SR.
K tvrdenému judikatórnemu odklonu a požiadavke na predloženie veci Veľkému senátu
40. V tejto súvislosti treba uviesť, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 z 27. júna 2018, avšak odklon od ustálenej rozhodovacej praxe

bližšie namietal až v podaní označenom ako „Sumarizačné vyjadrenie“, ktoré bolo podané po lehote
na doplnenie kasačnej sťažnosti. Napriek tomu ale považuje kasačný súd za potrebné vyjadriť sa k
argumentácii sťažovateľa ohľadne tvrdeného judikatórneho odklonu a dôvodnosti predloženia veci na
veľký senát v zmysle § 22 ods. 2 písm. a) SSP, a to aj vzhľadom na požiadavku ochrany jeho legitímnych
očakávaní a požiadavku presvedčivosti odôvodnenia rozsudku v zmysle § 452 ods. 1 v spojení s § 139

ods. 2 SSP.
41. V rozsudku sp. zn. 1 Sžfk 55/2020 z 30. marca 2022 sa Najvyšší správny súd priklonil k záverom
Najvyššieho súdu vysloveným v rozsudku 1 Sžfk 12/2016 z 20. februára 2018 a zhodne konštatoval,
že Protokol o vnútornej kontrole a závery z neho vyplývajúce nepredstavujú také skutočnosti, ktoré
by zakladali dôvody obnovy konania v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku vo vzťahu k

daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie november 2010. Najvyšší správny súd potom v bode
53 rozsudku vo veci 1Sžfk/55/2020 uviedol, že predložený Protokol o vnútornej kontrole sa netýkal
len sťažovateľa a jeho daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie november 2010 (ktorá viedla
k vydaniu dodatočného platobného výmeru), ale viacerých daňových subjektov a rôznych daňových
kontrol týkajúcich sa rôznych daňových povinností. Sťažovateľa a sporného zdaňovacieho obdobia sa

týkali len zistenia príslušného orgánu obsiahnuté na str. 19 až 23 Protokolu o vnútornej kontrole (bližšie
uvedené v bode 7 tohto rozsudku).
42. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 z 27. júna 2018 (zdaňovacie obdobie
október 2010) však nevychádzal z takejto diferenciácie zistení obsiahnutých v predmetnom protokole.
Vo svojom odôvodnení vyslovil záver, že „Podľa opisu nejde o drobné procesné vady. V prípade takýchto

zistení by nadriadený orgán správcu dane mal ex offo preskúmať rozhodnutie správcu dane mimo
odvolacieho konania, ako reakciu na protokol z kontroly. Závažné procesné vady daňovej kontroly vedú
k nezákonnosti dôkazov, ktoré nemôžu byť použité vo vyrubovacom konaní. Medzi takéto závažné
porušenia patrí prekročenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly a vykonávanie úkonov daňovej
kontroly vylúčeným pracovníkom správcu dane, na ktoré skutočnosti musia daňové orgány prihliadať ex

offo.“ Z takto formulovaných záverov potom vychádzal pri svojom rozhodovaní aj správny súd v rozsudku
1 S 46/2018 zo 16. januára 2020, ktorý bol následne Najvyšším správnym súdom rozsudkom vo veci
1Sžfk/55/2020 zrušený.
43. Kasačný súd konajúci vo veci 3Sfk/37/2023 však musí konštatovať, že uvedené, v texte
podčiarknutím zvýraznené pochybenia sa v Protokole o vnútornej kontrole v súvislosti so sťažovateľovou

daňovou kontrolou na DPH za zdaňovacie obdobie október 2010 nenachádzajú (bližšie pozri str.
17 až 19). Rovnako tak tieto pochybenia nie sú obsiahnuté ani pri daňovej kontrole na DPH za
zdaňovacie obdobie november 2010 týkajúcej sa prejednávanej veci, čo v konečnom dôsledku
sťažovateľ nerozporoval ani v správnej žalobe, ani v kasačnej sťažnosti. Treba zdôrazniť význam toho,
že aj keď sa v záverečnom zhrnutí výsledkov kontroly v Protokole o vnútornej kontrole, v časti 4. výkon

daňových kontrol, sa na str. 59 síce nachádza porušenie ustanovenia § 15 ods. 17 v nadväznosti na §
165 ods. 4 Daňového poriadku tým, že správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote, avšak
uvedené zistenie sa týkalo daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby DS RESCUE SERVICE
s.r.o. za IV. štvrťrok 2010 a nie sťažovateľa.
44. Bez ohľadu na zistenie Najvyššieho súdu rozhodujúceho v konaní sp. zn. 3 Sžfk 1/2018, kde

v súvislosti s daňovou kontrolou na DPH za zdaňovacie obdobie október 2010 konštatoval zistenie
vykonávania úkonov daňovej kontroly vylúčeným pracovníkom správcu dane, kasačný súd konštatuje,
že v súvislosti s kontrolovaným obdobím november 2010 v časti individuálnych zistení a ani v
záverečnom zhrnutí výsledkov kontroly v Protokole o vnútornej kontrole sa takéto zistenie nenachádza.45. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že Najvyšší súd v rozsudku sp. zn.
3 Sžfk 1/2018 z 27. júna 2018 evidentne vychádzal z úplne iných skutkových zistení, teda z odlišného
skutkového stavu, z akého vychádzal Najvyšší súd v skôr vydanom rozsudku sp. zn. 1 Sžfk 12/2016

z 20. februára 2018 a Najvyšší správny súd v nadväzujúcom rozsudku sp. zn. 1 Sžfk 55/2020 z 30.
marca 2022. Dôsledkom toho je, že senát Najvyššieho súdu v neskoršom rozsudku sp. zn. 3 Sžfk 1/2018
z 27. júna 2018 síce dospel k odlišnému právnemu názoru, avšak na základe odlišných skutkových
zistení, ktoré si z Protokolu o vnútornej kontrole vyabstrahoval. Práve odlišné zistenia, vzťahujúce sa
ku konkrétnemu zdaňovaciemu obdobiu november 2010 boli podľa kasačného súdu rozhodujúcimi pre

dôvodne odlišný meritórny záver v rozhodnutí vo veci 1Sžfk /12/2016 a následne 1Sžfk/55/2020 oproti
záveru vo veci 3Sžfk/1/2018. Nakoľko odlišnosť rozhodnutí bola vyvolaná tým, že senát Najvyššieho
súdu si v neskoršom rozsudku položil odlišnú právnu otázku, podľa kasačného súdu nedá hovoriť
o judikatórnom odklone. Naviac sťažovateľ vo svojej sťažnostnej argumentácii ani nerozporoval, že
by zo zistení v Protokole o vnútornej kontrole za zdaňovacie obdobie november 2010 vyplývalo, že
došlo k prekročeniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly a že úkony daňovej kontroly boli vykonávané

vylúčeným pracovníkom správcu dane.
46. Kasačný súd má za to, že na základe oboznámenia sa s obsahom rozhodnutí a porovnania
odôvodnenia rozhodnutí vo veci sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 a 1Sžfk/12/2016 si sťažovateľ mal byť vedomý,
že Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 z 27. júna 2018 vychádzal z iných skutkových zistení,
ako vychádzal Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 z 20. februára 2018 a preto nejde o

odklon v rozhodovacej činnosti. Z tohto dôvodu sa ani kasačný súd necítil, nie je povinný uznesením
postúpiť vec na rozhodnutie veľkému senátu v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) SSP (v obdobnom smere
pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 239/2025 z 30. apríla 2025).
Rozhodujúce je to, že nenastala situácia, keď by na základe takmer totožného skutkového stavu došlo
k dvom zásadne rozdielnym právnym posúdeniam, keď jeden senát by považoval zistené nedostatky za

závažné procesné vady a iný len za administratívne pochybenia. To sa ale v prípade uvedených dvoch
rozhodnutí Najvyššieho súdu nestalo.
47. Kasačný súd rešpektuje namietané závery rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „Ústavný súd“), ktoré uviedol sťažovateľ vo svojej argumentácii (IV. ÚS 14/07 zo 17. mája 2007 a II.
ÚS 152/2018 z 11. júla 2018). Pokiaľ sťažovateľ upriamoval pozornosť kasačného súdu na rozhodnutie

Ústavnéhosúdusp.zn.IV.ÚS267/2018z19.apríla2018,zktoréhovyplýva,ževprípade,aksakonajúci
senát mieni odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe, možno z právnej úpravy Správneho súdneho
poriadku aj vo veciach patriacich do sféry správneho súdnictva vyvodiť povinnosť príslušného senátu
predložiť vec veľkému senátu, kasačný súd ho nespochybňuje. Ako však bolo uvedené vyššie, zákonné
predpoklady na postúpenie veci veľkému senátu na rozhodnutie v zmysle § 22 ods. 1 SSP splnené

neboli,pretožeskutkovézistenia,resp.skutkovýstav,nazákladektoréhosenátyNajvyššiehosúduprijali
svoj právny záver, bol odlišný.
K správnosti právneho posúdenia preukázania dôvodov obnovy konania.
48. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia v otázke splnenia zákonných podmienok
povolenia obnovy konania v zmysle § 75 Daňového poriadku, kasačný súd v prvom rade poukazuje na

príslušnú právnu úpravu:
Podľa § 75 daňového poriadku
(1) Daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie
zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka
konania alebo z úradnej moci, len ak

a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a
nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa
dosiahlo trestným činom,
c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.

49. Návrh na obnovu konania bol sťažovateľom podaný z dôvodu podľa § 75 ods. 1 písm. a) ktorý
vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok. Správny súd v tejto otázke odkázal na
rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 z 20. februára 2018 a rozsudok Najvyššieho
správneho súdu sp. zn. 1 Sžfk 55/2020 z 30. marca 2022 a do odôvodnenia prevzal celú ich
vecnú argumentáciu. Preto kasačný súd i v tomto konaní pristúpil k preskúmaniu relevantných zistení

obsiahnutých v Protokole o vnútornej kontrole, ktoré sú rozhodujúcimi pre prijatie záveru, že predstavujú
dôvod obnovy daňového konania v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Ako kasačný súd
uviedol už vyššie, zistenia v Protokole o vnútornej kontrole sa netýkali len sťažovateľa a daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie november 2010, ktorá viedla k rozhodnutiu o spornom dodatočnom platobnomvýmere, ale týkali sa viacerých daňových subjektov a rôznych daňových kontrol a porušenia rôznych
daňových povinností.
50. Zistenia Finančného riaditeľstva týkajúce sa sťažovateľa a daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie

november 2010 (bližšie uvedené v bode 7 tohto rozsudku) je dôvodné vzhľadom na ich charakter a
dôsledky vyhodnotiť ako administratívne pochybenia formálneho charakteru tak, ako to urobili Najvyšší
súd a Najvyšší správny súd vo svojich vyššie uvedených rozhodnutiach. Kasačný súd rovnako zastáva
názor, že tieto pochybenia nijakým spôsobom nespochybňujú skutkový stav zistený v ukončenom
daňovom konaní a zjavne nemôžu mať ani vplyv na správnosť výroku rozhodnutia o dodatočnom

platobnomvýmere.Tátoskutočnosťsamaosebevylučujeichpotenciálakodôvodunapovolenieobnovy
konania.
51. Kasačný súd nemá dôvod popierať ani zľahčovať skutočnosť, že k zisteniu určitých pochybení v
súvislosti s daňovou kontrolou u sťažovateľa za zdaňovacie obdobie november 2010 zistené boli. Ani ich
existencia, tak ako boli zistené a popísané však nenapĺňa zákonnú požiadavku, aby nové skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré vyšli dodatočne najavo boli takej intenzity, žeby mohli mať podstatný vplyv na výrok

rozhodnutiavpôvodnomkonaní.Naviacustanovenie§75ods.1písm.a)daňovéhoporiadkuustanovuje
kumulatívnu podmienku preukázania, že eventuálne spôsobilé nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
vyšli dodatočne najavo a mohli by mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia sa nemohli uplatniť v konaní
bez zavinenia účastníka konania. Z priebehu daňového konania nevyplýva a ani to sťažovateľ nijako
v kasačnej sťažnosti neuvádza, že pochybenia bližšie uvedené v bode 7 tohto rozsudku sťažovateľ

nemohol namietnuť už v daňovom konaní smerujúcom k vydaniu dodatočného platobného výmeru, resp.
v nasledujúcom konaní o riadnom opravnom prostriedku alebo v konaní o správnej žalobe, pri ktorej
sa už predpokladá, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, od ktorého sa očakáva, že pri vynaložení
všetkej svojej odbornej starostlivosti si pochybenia takejto povahy všimne a namietne ich v prospech
svojho klienta.

52. Pokiaľ sťažovateľ ako dôvod obnovy konania namietal aj zaujatosť O.. Z. Q., kasačný súd musí
konštatovať, že účasť tohto zamestnanca na vykonanej daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie
november 2010 z ničoho nevyplýva (administratívny spis, vyjadrenia sťažovateľa v správnej žalobe a
kasačnej sťažnosti), preto kasačnému súdu nie je úplne zrejmé ako mal O.. Z. Q. zasahovať do daňovej
kontroly či následného daňového konania. Stotožňuje sa s vyhodnotením tejto opakovanej námietky

v rozsudku sp. zn. 1 Sžfk 55/2020 z 30. marca 2022 podľa ktorého samotná skutočnosť, že O.. Z.
Q. bol v postavení nadriadeného zamestnanca, ešte nepostačuje pre záver, že tento zamestnanec sa
aj zúčastňoval daňovej kontroly, čo predstavuje primárny predpoklad pre úvahu o otázke zaujatosti
zamestnanca správneho orgánu a jeho následného vylúčenia, resp. nevylúčenia. Navyše z doloženej
zápisnice z trestného konania, na základe ktorej sťažovateľ argumentuje, je zjavné, že sa týka iného

zdaňovacieho obdobia. Preto ani táto skutočnosť nemohla mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia
o dodatočnom platobnom výmere, a preto ani v tejto súvislosti nie je možné konštatovať splnenie
podmienky nevyhnutnej na obnovu konania v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku.
53. Ku kasačnej námietke ohľadne listu Finančného riaditeľstva č. 1400000/1/168747/2014 z 2. apríla
2014 kasačný súd uvádza, že nesprávne vyhodnotenie obsahu listu prvostupňovým orgánom, resp.

žalovaným, v konaní o návrhu žalobcu na obnovu konania, nebolo žalobcom v žalobe nijako namietané.
Kasačný súd zo svojej podstaty najmä preskúmava závery správneho súdu v rozsahu dôvodov kasačnej
sťažnosti a na jeho rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia
správneho súdu. Preto skutkovým podkladom pre rozhodnutie kasačného súdu môžu byť iba tie
skutočnosti a dôkazy, ktoré žalobca uviedol v konaní pred správnym súdom. Inak povedané v kasačnej

sťažnosti sťažovateľ nemôže uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem takých skutočností a
dôkazov, ktoré preukazujú prípustnosť a včasnosť podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 441 SSP.
O takú skutočnosť v prípade uvedeného Listu Finančného riaditeľstva nešlo, a preto kasačný súd
námietky ohľadne vyššie spomenutého listu vyhodnotil, ako v kasačnom konaní nové (v správnej žalobe
neuplatnené) a s poukazom na vyššie citované ustanovenie neprípustné.

54. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že sťažovateľ v prejednávanej veci netvrdil a ani nepreukázal,
že rozhodnutie o dodatočnom platobnom výmere bolo vydané na základe dôkazov, ktoré by sa ukázali
ako nepravdivé, alebo že sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom, resp. že rozhodnutie záviselo od
posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Preto v tejto veci nie sú dané
dôvody na obnovu konania ani v zmysle § 75 ods. 1 písm. b) a c) Daňového poriadku.

V. Záver
55. Kasačný súd vzhľadom na prezentovanú argumentáciu uzatvára, že v postupe správneho súdu pri
rozhodovaní o merite veci nezistil nedostatky právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP], ani
odklon od ustálenej rozhodovacej praxe [§ 440 ods. 1 písm. h) SSP], ktorý bol sťažovateľom namietanýv kasačnej sťažnosti a v jeho sumarizačnom vyjadrení. Dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa
preukázaná nebola, preto kasačný súd v zmysle § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
56. O nároku na náhradu trov kasačného súd rozhodol v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP

tak, že procesne úspešnému žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko
neboli zistené výnimočné dôvody (§ 168 SSP), pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať
náhradu trov konania.
57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§463 SSP v spojení
s § 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.