Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 14, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27Csp/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624202174
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1624202174.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava,
IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XXX, D. E. A., o zaplatenie 882,86
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti sumy 5 Eur z a s t a v u j e.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.09.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 883,86 Eur s príslušenstvom. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 uzavretej medzi postupcom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussman 1, Paríž, Francúzsko, č. 542 097 902, konajúca
prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713 a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 18.10.2021 Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX.

Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Napriek opakovaným výzvam
postupcu, neplnila žalovaná pohľadávku riadna a včas, čím porušila povinnosť podľa Zmluvy, a tak
postupca oznámil žalovanej, že dňa 02.08.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú
na zaplatenie dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru sumu vo výške 1.152,86 Eur, ktorá pozostávala z istiny 1.031,61 Eur, z neuhradeného riadneho
úroku 83,67 Eur, z neuhradeného poistenia vo výške 17,58 Eur a z neuhradených nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky vo výške 20,00 Eur. Žalovaná po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vykonala

úhrady: platba vo výške 50 Eur zo dňa 16.10.2023, vo výške 100 Eur zo dňa 16.11.2023, vo výške 50
Eur zo dňa 11.12.2023, vo výške 50 Eur zo dňa 17.01.2024. Žalobca započítal úhrady na istinu úveru.
Žalovaná suma tak predstavuje sumu vo výške 882,86 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny vo
výške 781,61 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 83,67 Eur a za neuhradeného poistenia
splátok vo výške 17,58 Eur. Žalobca si okrem toho uplatňuje aj úroky po zosplatnení v nasledujúcej
štruktúre: riadny úrok z istiny po zosplatnení do termínu konečnej splatnosti úveru vo výške 17,99%
ročne zo sumy 1.031,61 Eur od 03.08.2022 do 15.10.2023. Žalobca si uplatňuje aj úroky z omeškania.

Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca neuplatňuje.

2. Žaloba spolu s prílohami, poučeniami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe bola žalovanej doručená
dňa 20.12.2024. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.11.2025, na ktoré sa nedostavil žalobca ani žalovaná.
Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 31.10.2025 zobral žalobu čiastočne späť, a to

v sume 5 Eur, nakoľko v tejto časti bola dlžná suma po podaní žaloby zo strany žalovanej uhradená.
Podaním doručeným súdu dňa 07.11.2025 žalobca požiadal podmienene o odročenie pojednávania
s tým, že ak súd nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom rozsahu má žalobcu vyzvať
na preukázanie tvrdených skutočností. Na takúto žiadosť o odročenie pojednávania súd neprihliadal,
nakoľko žalobca odročenie pojednávania žiadal len podmienene, čo nie je prípustné, navyše neuviedol

a nepreukázal existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Žalovanej bolo predvolanie
doručené dňa 15.10.2025 do vlastných rúk. E-mailom zo dňa 13.11.2025 o 22:30 oznámila, že
sa momentálne nachádza v zahraničí, preto sa nemôže osobne dostaviť. Predvolanie dostala až
s oneskorením, pretože bolo doručené na adresu jej starej mamy, ktorá je už staršia a omylom jej ho
poslala neskoro. Požiadala súd, aby v prípade možnosti pojednávanie odročil na iný termín, aby sa
mohla riadne zúčastniť. Súd jej žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko uvedené dôvody

nepovažoval za dôležité na odročenie pojednávania – žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala ňou
tvrdené skutočnosti o prevzatí predvolania jej starou mamou, keď aj z doručenky, ktorá sa súdu vrátila
je zrejmé, že k prevzatiu predvolania došlo riadne dňa 15.10.2025. Žalovaná neuviedla ani od kedy do
kedy sa v zahraničí nachádza. Súd teda podľa § 180 CSP rozhodol, že bude konať v neprítomnosti
strán sporu.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, keď zistil tento skutkový a právny
stav:

5. Dňa 18.10.2021 pôvodný veriteľ BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, F. G. X, H., I., J.

XXX XXX XXX, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713 a žalovaná uzavreli
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej spotrebiteľský úver na
kúpu tovaru v cene 1.109,71 Eur, výška úveru bola 1.109,71 Eur, úroková sadzba 17,99% p.a., RPMN
19,56%, odplata 17,99%, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť úver v 24 mesačných splátkach po

58,33 Eur aj s poistením, vždy k 15-temu dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 15.11.2021
a konečnou splatnosťou úveru 15.10.2023. Sazdba poistenia predstavovala 5,29%. Splátka bez
poistenia predstavovala sumu 55,40 Eur a celková čiastka k zaplateniu 1.329,60 Eur.

6. Z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 02.05.2022 súd zistil, že pôvodný veriteľ oznámil žalovanej,

že aj napriek opakovaným výzvam na úhradu omeškaných splátok jej úver nie je riadne a včas splácaný.
Evidujú dlžnú sumu 194,99 Eur. Upozornil žalovanú, že pokiaľ nedôjde k okamžitej úhrade mesačných
splátok, veriteľ bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru naraz vrátene príslušenstva.
Podľa priloženého podacieho hárku bola výzva odoslaná dňa 05.05.2022.

7. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.08.2022 súd zistil, že pôvodný veriteľ
oznámil žalovanej, že poskytnutý úver riadne a včas nesplácala, a to ani po opakovaných výzvach na
úhradu, a tak veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzavretej Zmluvy ku dňu 02.08.2022.
Vyzval ju zároveň na zaplatenie sumy 1.152,86 Eur. Podľa priloženej obálky sa zásielka veriteľovi vrátila
s poznámkou adresát neznámy.

8. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023 pôvodný veriteľ
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussman 1, Paríž, Francúzsko, č. 542 097 902,
konajúca prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713 postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom

tohto sporu na nového veriteľa – žalobcu. Podľa Prílohy k Zmluve dlh na istine ku dňu zosplatnenia bol
1.031,61 Eur, na úrokoch 83,67 Eur a na poistnom 17,58 Eur. Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky
zodňa03.07.2023pôvodnýveriteľoznámilžalovanej,žepohľadávkavočinejbolapostúpenánazáklade
Zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

11. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej
pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti,

19. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

20. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

21. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (Ďalej len
„zákon o bankách“) Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klientnepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,

a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.

21.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

22. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

23. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami

súd konanie v časti sumy vo výške 5 Eur zastavil, z dôvodu čiastkovej úhrady dlžnej sumy žalovanou.

24. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a je
potrebné ju zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

25. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp.

zn. 2Cdo/205/2009). Bez vyriesˇenia ota´zky vecnej legitima´cie stra´n sporu nemo^zˇe su´d vo veci
rozhodnu´tˇ, pretozˇe sku´manie vecnej legitima´cie strany sporu je procesnou povinnostˇou kazˇde´ho
vo veci konaju´ceho su´du. Su´d vecnú legitimáciu v spore sku´ma vzˇdy aj bez na´vrhu a aj v pri´pade,
zˇe ju zˇiaden z u´cˇastni´kov konania nenamieta, a zistenie nedostatku vecnej legitima´cie ma´ za na
´sledokzamietnutiezˇaloby.Postupkonaju´cehosu´du,ktory´opomenievyriesˇeniekardina´lnejota´zky,

akou je ota´zka existencie vecnej legitima´cie, k zodpovedaniu ktorej je konaju´ci su´d ex offo viazany
´, protirecˇi´ obsahu za´kladne´ho pra´va na su´dnu ochranu garantovane´ho cˇl. 46 ods. 1 U´stavy SR,
ako aj obsahu pra´va na spravodlive´ su´dne konanie garantovane´ho cˇl. 6 ods. 1 Dohovoru (pozri na
´lez U´S SR, sp. zn. I. U´S 407/2016-37). Akti´vnu vecnu´ legitima´ciu v konani´ je su´d povinny´ sku´matˇ
ex offo (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dnˇa 27.10.2021, publikovane´ v Zbierke

stanovi´sk Najvysˇsˇieho su´du a rozhodnuti´ su´dov pod R 6/2022).

24.Medzipra´vnympredchodcomzˇalobcuazˇalovanouvznikoluzatvoreni´mZmluvyospotrebiteľskom
úvere pra´vny vztˇah, ktory´ je od jeho vzniku nevyhnutne´ posudzovatˇ ako vzťah zo spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná mala pri je uzatváraní postavenie

spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol
žalovanej poskytnutý na účel zamestnania, povolania, resp. podnikateľskú činnosť a právny predchodca
žalobcu mal postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická
osoba poskytujúca úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Uvedený spotrebiteľský charakterzmluvného vzťahu nebol ani medzi stranami sporný. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd podriadil aj
pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
26. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje pohľadávku svojho právneho predchodcu, pričom svoju

aktívnuvecnúlegitimáciuodvodzujeodZmluvyopostúpenípohľadávkyuzavretejdňa21.06.2023medzi
spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussman 1, Paríž, Francúzsko, č.
542 097 902, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713 a žalobcom, ktorej predmetom
bola pohľadávka z vyššie uvedenej Zmluvy. Súd teda v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu na uplatňovanie danej pohľadávky.
27. Keďže v konaní si žalobca uplatňuje na zaplatenie tzv. bankovú pohľadávku (právnym predchodcom
žalobcu bola banka), je súd toho názoru, že postúpenie pohľadávky z banky na inú osobu, a to aj na
osobu, ktorá nie je bankou, je možné realizovať len v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
28. Podľa tohto ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná,
a to až po (2) predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so

splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Sprísnenie zákonných
predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu,
že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita
dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového
vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.

Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak zákonné predpoklady nie sú splnené,
ideoprávnyúkonpostúpeniacontralegemaztohodôvodujeabsolútneneplatnýprerozporsozákonom
(§ 39 Občianskeho zákonníka). Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej
výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len

časti svojho peňažného záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku.
29. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi,
že je v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Predmetnou výzvou nemôže byť výzva banky podľa
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne

splatný. Takýto výklad podporil aj Veľký senát Najvyššieho súdu SR vo svojom rozsudku zo dňa
30.07.2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, podľa ktorého takýto výklad je súladný s princípom zvýšenej ochrany
spotrebiteľa v spotrebiteľských veciach (ktorý vychádza z požiadavky korektných spotrebiteľských zmlúv
voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania dominantného postavenia dodávateľa a zákazu používania
zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán) a tiež zodpovedá základnému výkladovému pravidlu zakotvenému v spotrebiteľskom práve v §
54 Občianskeho zákonníka. Možno k nemu dospieť tak gramatickým (jazykovým) ako aj systematickým
výkladom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a tiež so zreteľom na zmysel právnej normy.
Predmetné ustanovenie poskytuje ochranu klientom banky (a teda aj spotrebiteľom). Jeho cieľom
a účelom je umožniť klientovi, aby po upozornení na právo veriteľa postúpiť pohľadávku na iný,

hoci aj nebankový subjekt (nepodliehajúci dozoru NBS, čo nemusí byť v záujme spotrebiteľa), mal
možnosť tomuto postupu účinne zabrániť tým, že vo výzve vyčíslenú výšku pohľadávky dodatočne
uhradí (viď úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu o bankách). Ešte predtým
ako sa banka rozhodne vzniknutú pohľadávku postúpiť musí nevyhnutne v prvom rade realizovať kroky
predpokladané v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda musí predovšetkým platne

zosplatniť svoju pohľadávku a až následne môže realizovať kroky k jej postúpeniu v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách. Prvým zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky je teda
existencia splatnej pohľadávky alebo jej časti, čo tiež predpokladá výzvu „meškajúcemu„ spotrebiteľovi,
avšak povahou a účelom odlišnú, než akú má na mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje za akých podmienok môže banka žiadať

o zaplatenie celej pohľadávky; ide o kumulatívne podmienky, a to nesplácanie úveru po dobu troch
mesiacov a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Naproti tomu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má postavenie lex specialis k § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keďže sprísňuje všeobecné podmienky ustanovené v Občianskom zákonníku
požadované pre platnosť postúpenia pohľadávky. Zákonodarca prostredníctvom stanovenia prísnejších

podmienok pre postúpenie pohľadávky chráni klienta pred tým, aby ním poskytnuté informácie týkajúce
sa jeho osoby a pomerov neboli postupované bez žiadnych zákonných obmedzení a preto pred
samotným postúpením stanovil povinnosť banky spotrebiteľa/dlžníka o tomto zámere informovať. Ak
by zákonodarca zamýšľal spojenie povinností banky do jedného právneho úkonu, tak by to explicitneuviedol v zákone alebo by jednotlivé ustanovenia prepojil odkazom. Na podporu zhora uvedeného/
prezentovaného výkladu najvyšší súd poukázal aj na svoju doterajšiu judikatúru v zmysle ktorej
„ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového

tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky,
ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon (R 60/2018)„. Napokon
aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie z 20 júna 2018 č.k. IV.
ÚS 371/2018-43) taká interpretácia spotrebiteľskej legislatívy, ktorá akcentuje princíp zvýšenej ochrany
spotrebiteľa a ochranu zmluvnej spravodlivosti je aj v súlade s požiadavkou stanovenou v § 54 ods. 2

Občianskeho zákonníka a nemožno ju hodnotiť ako interpretáciu, ktorá ide nad rámec zákona. Logicky
v súvislosti s predmetným výkladom sa vynára aj otázka, aké náležitosti by mali byť obsahom výzvy
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa názoru veľkého senátu najvyššieho súdu, obsahom výzvy
banky podľa ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má byť aj zamýšľaný/pripravovaný zámer
banky previesť existujúcu pohľadávku (uvedením jej výšky) zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu, s
upovedomením že tak môže učiniť aj bez súhlasu klienta/spotrebiteľa, a to aj mimo bankového sektora.

30. V danej veci žalovaná po poskytnutí úveru tento riadne a včas nesplácala, a tak ju právny
predchodca žalobcu (banka) výzvou zo dňa 02.05.2022 vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky úveru
vo výške 194,99 Eur, pričom ju upozornil, že v prípade, ak nebude dlžná čiastka uhradená, bude
požadovať splatenie celého dlhu. Doručenie výzvy žalovaná nerozporovala. Keďže napriek výzve
právneho predchodcu žalobcu nedošlo k zaplateniu dlžnej sumy pôvodný veriteľ Oznámením zo dňa

02.08.2022 predmetný úver zosplatnil. Oznámenie sa vrátilo veriteľovi s poznámkou adresát neznámy.
Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu predmetnú pohľadávku
postúpil na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023, pričom túto skutočnosť
oznámil žalovanej Oznámením zo dňa 03.07.2023. V uvedenom Oznámení, pôvodný veriteľ – Banka
oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu a uviedla žalovanej, že odo dňa doručenia tohto

oznámenia je povinná plniť všetky svoje povinnosti podľa Zmluvy výhradne postupníkovi v prospech
jeho účtu. Žiadna ďalšia výzva pôvodného veriteľa súdu preukázaná nebola.
31. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danej veci neboli dodržané podmienky podľa § 92
ods. 8 Zákona o bankách na platné postúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt (žalobcu), pretože
nebola súdu preukázaná osobitná výzva pred postúpením pohľadávky, tak ako to má na mysli ust. § 92

ods. 8 Zákona o bankách. Touto výzvou pritom nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný“ (porovnaj
rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1VCdo/4/2025 zo dňa 30.07.2025 uverejnený v zbierke ako R 38/2025). Súd poukazuje na skutočnosť,
že „v sporovom súdnom konaní súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti; dôkazné bremeno

preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pred postúpením
pohľadávky zaťažuje banku“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021). Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie postupcu v spotrebiteľskom
spore je potrebné prihliadať na skutočnosť, že nesplnenie zákonných podmienok na postúpenie
pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách spôsobuje absolútnu neplatnosť

zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (porovnaj napríklad rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 alebo sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa
24.04.2018 zverejnený v zbierke ako R 60/2018).
32. Navyše súd dodáva, že z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 02.08.2022 označeného
ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nevyplýva uvedenie konkrétnej splátky, kvôli

nezaplateniu ktorej pristúpil žalobca k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Podľa aktuálnej súdnej
praxe „bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k
uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024); právny úkon nekonkretizujúci
splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa
13.02.2025 uverejnené v zbierke ako R 34/2025, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Cdo/99/2024 zo dňa 17.06.2025). Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
je preto neplatné pre neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

33. Súd tak dospel k za´veru, zˇe z do^vodu nedodrzˇania postupu pri postu´peni´ pohlˇada´vky vocˇi
zˇalovanej v su´lade s ustanoveni´m § 92 ods. 8 zákona o bankách, nie je zˇalobca v konani´ akti
´vne vecne legitimovany´m. Zˇalobca totizˇ v konani´ nepreuka´zal, zˇe by pred postu´peni´m pohlˇada
´vky pôvodný veriteľ – Banka osobitnou výzvou vyznal žalovanú na zaplatenie splatnej pohľadávkya tiež skutočnosť, že pohľadávka sa Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti aj skutočne stala
splatnou v celom rozsahu. Z uvedene´ho do^vodu postu´penie pohlˇada´vky na zˇalobcu je v rozpore
s vysˇsˇie citovany´m za´konom, a preto je tento pra´vny u´kon v zmysle § 39 OZ absolu´tne neplatny

´, s poukazom na cˇo nie je zˇalobca opra´vneny´m z danej pohlˇada´vky, a teda nie v konani´ akti´vne
vecne legitimovany´m.
34. Z do^vodu nedostatku akti´vnej vecnej legitima´cie zˇalobcu v konani´ pre neplatnostˇ postu´penia
pohlˇada´vky(podlˇa§39Občianskehozákonníkavspojeni´s§92ods.8zákonaobankách)bolopotom
potrebne´ zˇalobu v celom rozsahu zamietnutˇ, a kedˇzˇe zˇalovaná nie je povinná zaplatitˇ zˇalobcovi

istinu a úroky, nemohla sa ani dostatˇ do omesˇkania s jej zaplateni´m, a preto su´d zamietol zˇalobu aj v
cˇastiu´rokovzomesˇkania.Prikonštatovaníneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávoksúdpostupoval
v súlade s nálezmi Ústavného súdu SR, ktoré za ústavnokomforný považujú taký výklad právneho
predpisu, ktorý má za cieľ udržať platnost právneho úkonu a nie ju vysloviť „za každú cenu“. V danej veci
mal súd za to, že ten výklad, ktorý použil, hoci jeho dôsledkom bolo vyslovenie neplatnosti zmluvy, je
správny výklad, podporený rozhodovacou činnsťou Najvyššieho súdu SR a taký výklad, ktorý sa neprieči

zmyslu a účelu zákona. Dôvody neplatnosti súd považoval za zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené.

35. V dôsledku konštatovaného neplatného postúpenia pohľadávky na žalobcu a zamietnutia žaloby pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie sa súd ďalej dôvodnosťou nároku ako takého už nezaoberal.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. O trovách konania súd rozhodoval zvlášť v zastavenej časti a zvlášť vo zvyšnej časti konania. Pri
zastavení konania je z hľadiska náhrady trov konania rozhodujúce to, kto zavinil, že sa konanie muselo

zastaviť. V tomto prípade vzal žalobca žalobu čiastočne späť z dôvodu, že žalovaná vykonala čiastkovú
úhradu po podaní žaloby. Procesne sa má tak za to, že zavinila zastavenie konania žalovaná. Nárok
na náhradu trov konania v späťvzatej časti tak vznikol žalobcovi (čo predstavuje 0,57%). Vo zvyšnej
časti uplatneného nároku bola úspešná žalovaná, pretože súd žalobu voči nej zamietol (99,43%). Súd
teda zhrnul, že žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,86% (99,43% - 0,57%).

Keďže však v súvislosti s týmto konaním žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu z dôvodu
procesnej hospodárnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými

prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).