Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 1, 2025

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/78/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223203440
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:4223203440.8

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, B., v konaní
zastúpená: Advokátska kancelária Suba & Partners, s.r.o., Trnovec nad Váhom 91, IČO: 52 504 158,
kancelária Komárno, Bratislavská cesta 1804, proti žalovaným: 1/ C. D., E. F., nar. XX.XX.XXXX, Ul. K.
G. XXXX/XX, B., 2/ H. C. I. F., nar. XX.XX.XXXX, Iža 405, 3/ H. D. J., E. F., nar. XX.XX.XXXX, F. G. F.
XX, v konaní zast.: Advokátska kancelária MaxLaw, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 775/33, 010 01 Žilina,

IČO: 36419834, 4/ H. C. K., E. F., nar. XX.XX.XXXX, L. M. N. XXXX/X, B., v konaní zast.: Advokátska
kancelária MaxLaw, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 775/33, 010 01 Žilina, IČO: 36419834, 5/ H. M. D.,
nar. XX.XX.XXXX, B. XXX/XX, B., 6/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, F. G. F. XX, v konaní zast. Advokátska
kancelária KATONA LEGAL, s.r.o., so sídlom G. Czuczora 4, 940 01 Nové Zámky, IČO: 53098684, 7/ E.
I. D., E. D., nar. XX.XX.XXXX, E. O. C. X, P., Q., 8/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, B. - B. XXX, v konaní zast.:
Advokátska kancelária MaxLaw, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 775/33, 010 01 Žilina, IČO: 36419834, 9/

C. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, B., 10/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, L. R. XXX/XX, B. - B., 11/ S. E., nar.
XX.XX.XXXX, B. XXX, B., v konaní zast.: Advokátska kancelária MaxLaw, s.r.o., so sídlom D. Dlabača
775/33, 010 01 Žilina, IČO: 36419834, v konaní o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaní 1/ až 11/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Komárno dňa 14.11.2023 sa žalobkyňa domáhala zriadenia
vecného bremena.

2. Na predbežnom prejednaní sporu dňa 27.01.2025 bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom
mimosúdnych rokovaní, resp. iného procesného návrhu žalobkyne.

3. Žalobkyňa dňa 16.09.2025 doručila súdu späťvzatie žaloby, v ktorom uviedla, že berie svoju žalobu
v celom rozsahu späť a žiada, aby súd konanie zastavil. Žalobkyňa ako dôvod späťvzatia žaloby uviedla,
že k tomuto rozhodnutiu dospela po mimoriadne turbulentnom období v jej osobnom i pracovnom
živote. Po nedávnom rozvode a následnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa
rozhodla pre zásadnú životnú zmenu, ktorej súčasťou je aj odsťahovanie sa z nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom tohto konania. Po dlhšom hľadaní sa jej podarilo nájsť kupujúceho, ktorý prejavil vážny

záujem o kúpu predmetných nehnuteľností. Jednou z kľúčových podmienok pre uskutočnenie predaja
zo strany kupujúceho je však skutočnosť, aby vo vzťahu k nehnuteľnostiam neprebiehali žiadne súdne
spory. Žalobkyňa by rada zdôraznila, že podaním žaloby nemala v úmysle nikoho neprimerane zaťažiť.
Jej jediným cieľom bolo dosiahnutie právnej istoty vo forme pokojného a nerušeného prístupu k svojej
nehnuteľnosti. Súčasné životné okolnosti však jej situáciu od základu zmenili a ďalšie pokračovanie v
tomto súdnom konaní stratilo pre ňu opodstatnenie.4. Hoci k späťvzatiu žaloby dochádza formálne na podnet žalobkyne, žalobkyňa poukázala na osobitné
okolnosti tohto prípadu, ktoré odôvodňujú postup, pri ktorom by náhrada trov konania nebola priznaná
žiadnej zo strán. Žalobkyňa je presvedčená, že procesné zavinenie na vzniku a vedení tohto sporu

nenesie žalobkyňa, ale naopak tí žalovaní, ktorí svojím neústupným a obštrukčným postojom znemožnili
mimosúdne riešenie veci. Žalobkyňa bola nútená domáhať sa svojho práva súdnou cestou až ako
poslednou možnosťou. Ako bolo preukázané v samotnej žalobe, prístup k jej nehnuteľnostiam bol dlhé
roky bezproblémový a nerušený, a to až do obdobia 2. polroka 2022. Konflikt a potreba súdneho riešenia
nastali až po tom, čo konkrétne žalovaný v 8. rade (p. J.) začal rôznymi nekalými obštrukciami brániť

v nerušenom využívaní prístupovej cesty, čo vyústilo až do jej úmyselného poškodenia a vytvorenia
nebezpečných prekážok. Žalobkyňa sa počas celého obdobia usilovala o zmierlivé a mimosúdne
riešenie. Opakovane oslovovala spoluvlastníkov so žiadosťou o uzavretie zmluvy o zriadení vecného
bremena, avšak neúspešne, a to najmä pre nekompromisný postoj žalovaného v 8. rade a žalovanej v
3. rade. Je dôležité zdôrazniť, že drvivá väčšina žalovaných s návrhom žalobkyne súhlasila a vo svojich
vyjadreniach pre súd potvrdila, že jej nárok považuje za spravodlivý a legitímny. Viacerí z nich priamo

uviedli, že ich mrzí, že sa situácia musí riešiť súdnou cestou, a príčinu vidia práve v postojoch ostatných
spoluvlastníkov. Tieto skutočnosti jednoznačne preukazujú, že žaloba nebola podaná bezdôvodne
alebo šikanózne, ale bola nevyhnutným krokom na ochranu základného práva žalobkyne na prístup
k svojmu vlastníctvu. Dôvody, ktoré viedli k späťvzatiu žaloby, nemajú nič spoločné s dôvodnosťou
samotného nároku. Ide výlučne o následok nepredvídateľných a zásadných zmien v osobnom živote

žalobkyne, ktoré ju prinútili k predaju nehnuteľnosti. Vznik sporu a s ním spojené trovy konania tak boli v
príčinnej súvislosti výlučne so správaním úzkej skupiny žalovaných, ktorí znemožnili akúkoľvek dohodu
a donútili žalobkyňu iniciovať súdne konanie. Vzhľadom na tieto dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
preukazujú, že žalobkyňa nezavinila vedenie sporu a od počiatku sa usilovala o mimosúdne riešenie,
žalobkyňa navrhuje, aby súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Takéto rozhodnutie bude v súlade s princípom spravodlivosti a zohľadní všetky okolnosti vzniku a
priebehu tohto konania. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa navrhuje, aby súd uznesením konanie
zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať

žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 16.09.2025 vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť.
Späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanej 1/ dňa 17.09.2025, žalovanej 2/ dňa 03.10.2025, právnemu

zástupcovi žalovaných 3/, 4/, 8/ a 11/ dňa 03.10.2025, žalovanému 5/ dňa 22.09.2025, právnemu
zástupcovi žalovaného 6/ dňa 23.09.2025, žalovanej 7/ dňa 26.09.2025, žalovanému 9/ dňa 17.09.2025
a žalovanému 10/ dňa 24.09.2025. Dňa 30.09.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného 6/
prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí a žiada, aby
súd žalovanému 6/ voči žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko sú na to

splnené všetky zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Dňa 06.10.2025 bolo súdu
doručené vyjadrenie žalovanej 7/, v ktorom uviedla, že so späťvzatím žaloby súhlasí. Dňa 22.10.2025
bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných 3/, 4/, 8/ a 11/ prostredníctvom ich právneho zástupcu,
v ktorom uviedli, že so späťvzatím žaloby súhlasia a trvajú na tom, že trovy konania v celom rozsahu
zavinila žalobkyňa. Hoci žalovaní prejavili ochotu riešiť vec mimosúdne, žalobkyňa pred podaním žaloby

a ani počas súdneho konania nedoručila žalovaným žiadny návrh zmluvy na zriadenie vecného bremena
v rozsahu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nie je im zrejmé, ako teda mohli žalovaní robiť
obštrukcie a byť neústupčiví. Žalovaní 3/, 4/, 8/ a 11/ preto žiadajú, aby súd priznal žalovaným náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Ostatní žalovaní sa k späťvzatiu žaloby nevyjadrili. Vzhľadom k uvedenej
skutočnosti súd konanie v zmysle 145 ods. 1 CSP zastavil.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Žalobkyňa v späťvzatí žaloby navrhla, aby súd pri náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 257 CSP
a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa poukázala na osobitné okolnosti

tohto prípadu, a to nedávny rozvod a následné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
pre ktoré sa rozhodla pre zásadnú životnú zmenu, ktorej súčasťou je aj odsťahovanie sa z nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom tohto konania a ďalšie pokračovanie v tomto súdnom konaní teda stratilo pre
ňu opodstatnenie. Žalobkyňa je presvedčená, že procesné zavinenie na vzniku a vedení tohto sporu
nenesie žalobkyňa, ale naopak tí žalovaní, ktorí svojím neústupným a obštrukčným postojom znemožnili
mimosúdne riešenie veci. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že prístup k jej nehnuteľnostiam bol dlhé roky

bezproblémový a nerušený, a to až do obdobia 2. polroka 2022. Konflikt a potreba súdneho riešenia
nastali až po tom, čo konkrétne žalovaný v 8. rade (p. J.) začal rôznymi nekalými obštrukciami brániť
v nerušenom využívaní prístupovej cesty, čo vyústilo až do jej úmyselného poškodenia a vytvorenia
nebezpečných prekážok. Žalobkyňa sa počas celého obdobia usilovala o zmierlivé a mimosúdne
riešenie. Opakovane oslovovala spoluvlastníkov so žiadosťou o uzavretie zmluvy o zriadení vecného

bremena, avšak neúspešne, a to najmä pre nekompromisný postoj žalovaného v 8. rade a žalovanej v 3.
rade. Vznik sporu a s ním spojené trovy konania tak boli v príčinnej súvislosti výlučne so správaním úzkej
skupiny žalovaných, ktorí znemožnili akúkoľvek dohodu a donútili žalobkyňu iniciovať súdne konanie.

13. Ustanovenia § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok podľa § 255

CSP a od zásady zodpovednosti za zavinenie podľa § 256 ods. 1 CSP. Znamená to, že súd nemusí
zaviazaťneúspešnústranusporunanáhradutrovkonania,resp.nemusízaviazaťstranu,ktoráspôsobila
vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné
osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu

k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii ustanovenia § 257
CSP dochádza aj z aspektov sociálnych. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch
môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitné zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov, by mali všeobecné súdy prihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné

pomery strán, ich procesný postoj a okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov (uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 13. 5. 2021, sp. zn. III. ÚS 299/2021). Musí ísť o celkom výnimočný prípad,
ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach
danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie
náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne.

Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná
tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

14. Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu nároku na súde, všeobecné konštatovanie
žalobkyne, že sa počas celého obdobia usilovala o zmierlivé a mimosúdne riešenie, opakovane

oslovovala spoluvlastníkov so žiadosťou o uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, avšak
neúspešne, a to najmä pre nekompromisný postoj žalovaného v 8. rade a žalovanej v 3. rade.,
podľa názoru súdu nie je postačujúce pre nepriznanie náhrady trov konania protistrane. Ako uviedli
aj žalovaní 3/, 4/, 8/ a 11/ prostredníctvom ich právneho zástupcu vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby,
žalobkyňa nepreukázala, že by pred podaním žaloby a ani počas súdneho konania doručila žalovaným

návrh zmluvy na zriadenie vecného bremena v rozsahu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že procesné zavinenie na vzniku a vedení tohto sporu nenesie ona, ale naopak
tí žalovaní, ktorí svojím neústupným a obštrukčným postojom znemožnili mimosúdne riešenie veci.
Pokiaľ ide o postoj strán v konaní, tu súd prihliada najmä na to, ako si strany plnili procesné povinnosti.
Súd konštatuje, že žalovaní (konkrétne žalovaná v 3. rade a žalovaný v 8. rade zastúpený právnym

zástupcom) si od začiatku konania plnili svoje procesné povinnosti, na výzvy súdu odpovedali, v súdom
stanovenej lehote sa vyjadrili k žalobe aj k ďalším vyjadreniam a návrhom žalobkyne a zúčastnili sa
aj na predbežnom prejednaní sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nevzhliadol dôvody hodnéosobitnéhozreteľaakoanivýnimočnéokolnosti,ktorébyodôvodňovalinepriznanienáhradytrovkonania
žalovaným.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak niektorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. V danom prípade žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania tým, že zobrala žalobu
späť v celom rozsahu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva,

a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí
konania (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol. – Civilný sporový
poriadok. Komentár, str. 933). Žalobkyňa späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že k tomuto rozhodnutiu
dospela po mimoriadne turbulentnom období v jej osobnom i pracovnom živote. Po nedávnom rozvode
a následnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa rozhodla pre zásadnú životnú
zmenu, ktorej súčasťou je aj odsťahovanie sa z nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Po

dlhšom hľadaní sa jej podarilo nájsť kupujúceho, ktorý prejavil vážny záujem o kúpu predmetných
nehnuteľností. Jednou z kľúčových podmienok pre uskutočnenie predaja zo strany kupujúceho je však
skutočnosť, aby vo vzťahu k nehnuteľnostiam neprebiehali žiadne súdne spory. Cieľom podanej žaloby
bolo dosiahnutie právnej istoty vo forme pokojného a nerušeného prístupu k svojej nehnuteľnosti.
Súčasné životné okolnosti však jej situáciu od základu zmenili a ďalšie pokračovanie v tomto súdnom

konaní stratilo pre ňu opodstatnenie. Ako samotná žalobkyňa v späťvzatí žaloby uviedla, dôvody,
ktoré viedli k späťvzatiu žaloby, nemajú nič spoločné s dôvodnosťou samotného nároku. Ide výlučne o
následok nepredvídateľných a zásadných zmien v osobnom živote žalobkyne, ktoré ju prinútili k predaju
nehnuteľnosti. Žalobkyňa preto svojim späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania. Pokiaľ
jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne

rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej
procesnej strane trovy konania (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.
– Civilný sporový poriadok. Komentár, str. 934).

16. V danom prípade súd nevzhliadol dôvody uvádzané žalobkyňou ako dôvody hodné osobitného

zreteľa. Žalovaným 1/ až 11/ preto v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Komárno (§ 357 písm. a) a m) CSP a § 362 ods. 1 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).