Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 15, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 7P/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425204385
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vachulíková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4425204385.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Katarínou Vachulíkovou, vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., t.č. C. E. F. a otec
neuvedený,onávrhunavrhovateľky:G.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.,I.J.XXXnazvereniemaloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., I. J. XXX, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktorá je o p r á v n e n á a p
o v i n n á vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia

a m á p r á v o zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach.

II. Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred
na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX bola zverená

do jej náhradnej osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná na platenie výživného aspoň v minimálnej
výške na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Svoj návrh odôvodnila tým, že
maloletej poskytuje všestrannú starostlivosť od jej narodenie, keďže matka ju opustila a odsťahovala sa
za svojím partnerom. O maloletú prejavovala len sporadický záujem.
2. Na pojednávaní ďalej uviedla, že býva v dvojizbovom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve
prastarého otca maloletej K. B.. V dome majú zavedenú elektrinu, v zime vykurujú kachľami na tuhé
palivo a vodu majú od prastarého otca maloletej. Uviedla tiež, že maloletá svoju matku nepozná a ju

považuje za svoju matku.

3. Podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku, súd pojednával v neprítomnosti matky maloletej.

4. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla návrhu navrhovateľky vyhovieť a matku zaviazať na
platenie výživného v minimálnej výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Poukázala na to, že navrhovateľka

poskytuje maloletej starostlivosť takmer od jej narodenia a maloletá ju vníma ako svoju matku.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletej, rodným listom
navrhovateľky, správou zo šetrenia pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky,potvrdením o zdravotnom stave navrhovateľky, výpisom z registra trestov navrhovateľky, potvrdením
o príjme navrhovateľky, oboznámením spisu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/246/2018, ďalšími
ku spisu pripojenými dokladmi, a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny

stav veci:

6.RozsudkomOkresnéhosúduNovéZámkyč.k.11P/246/2018–39zodňa29.03.2019bolaustanovená
maloletému dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX za poručníka G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX
z dôvodu, že matka maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX bola ešte maloletá.

7. Zo správy zo šetrenia pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky súd mal
preukázané, že kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti navrhovateľky 10.12.2025, z ktorého
vyplýva, že rodina obýva dvojizbový rodinný dom s kuchyňou bez príslušenstva, ktorý je v osobnom
vlastníctve prastarého otca maloletej K. B.. V spoločnej domácnosti žije maloletá dcéra navrhovateľky
L. B., nar. XX.XX.XXXX, plnoletá dcéra G. B. s maloletou dcérou M., plnoletí synovia navrhovateľky

D. a M. B. a maloletá A. B.. Matka o maloletú prejavuje záujem len sporadicky. Domácnosť je
zariadená jednoducho. Izby slúžia ako spálne členov rodiny, z ktorých každý má svoje samostatné
lôžko. Nehnuteľnosť je napojená na elektrickú energiu. Vodou zásobuje rodinu prastarý otec maloletej.
Vykurovanie počas zimnej sezóny je zabezpečené kachľami na tuhé palivo. Navrhovateľka poberá
na maloletú len rodinné prídavky 60,- eur mesačne. Iný príjem nemá. Rodinu finančne podporujú

plnoletí synovia navrhovateľky a prastarý otec maloletej. Pri pohovore maloletá uviedla, že chce bývať
u navrhovateľky, ktorú vníma ako svoju matku.

8. Podľa § 45 odsek 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže
zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto

zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje
osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím

súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej

republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského
štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté

dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej
30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie
maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke
pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením.

Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba
predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je
v súlade s o záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí
zákonného zástupcu preskúmal súd.

9. Podľa § 45 odsek 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

10. Podľa § 45 odsek 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému

dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkonyvo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov
v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území

Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

11. Podľa § 45 odsek 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené
s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti
o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa.

12. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine, vykonané dokazovanie, ako aj výpovede
účastníkov konania, súd dospel k záveru, že bude v prospech maloletého dieťaťa, keď bude zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá má vytvorené všetky podmienky pre jeho zdravý
psychický a fyzický vývin.

13. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

14. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

16. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

17. Podľa § 81 odsek 1, 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo
ouloženíochrannejvýchovy,upravíajrozsahvyživovacejpovinnostirodičovaleboinýchosôbpovinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť,
súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné, povinnosť,

aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety
neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať
úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto
nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.

18. Súd zároveň matku zaviazal na platenie výživného na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Zámky vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, keďže nie je
známy jej pobyt a ani jej príjem. Životné minimum na nezaopatrené neplnoleté dieťa činí od 01.07.2025
129,74 eur podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a 30 %
z tejto sumy činí 38,92 eur.

19. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal ich náhradu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní

možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.