Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 15, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35C/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325203858
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325203858.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXXX, proti žalovanej: F. G. B. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. E. XXXX,
o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, žalobcu a žalovanej, ktoré vzniklo uzavretím
manželstva dňa XX.X.XXXX, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd voči žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žiadala, aby súd zrušil bezpodielové
spoluvlastníctvo vzniknuté medzi stranami sporu, a to uzatvorením ich manželstva dňa

XX.X.XXXX vo Váhovciach. Manželstvo strán sporu je v knihe manželstiev H. I. J. zapísané vo zväzku
J., K. XXXX, D. XXX, poradové číslo X.

2. Žalovaná vykonáva podnikateľskú činnosť, a to pod obchodným menom G. B. G. - L., D. H. B. XXX
XX G. č. XXXX, s prideleným IČO: XX XXX XXX. V živnostenskom registri na M. I. N.
je zapísaná pod číslom živnostenského registra: XXX-XXXXX. Pre svoje podnikanie žalovaná potrebuje
uzatvárať zmluvy a vstupovať do zmluvných vzťahov tak, že disponuje už aj s majetkom,

ktorý je spoločný so žalobcom. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu má podnikanie žalovanej
významný ekonomický dopad, nakoľko sa nedá vylúčiť, že žalovanej by v
budúcnosti mohli pri podnikaní vzniknúť záväzky, ktoré by mohli byť uspokojené aj z majetku, ktorý patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Preto v záujme rodiny a tiež v záujme žalobcu sa
tento so žalovanou dohodol, že podá predmetnú žalobu. Žalovaná s podaním žaloby súhlasí. V podanej
žalobe zároveň žalobca vyjadril súhlas, aby súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

3. Ten istý deň, t.j. XX.XX.XXXX bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe, v ktorom
táto uviedla, že o podaní ako aj o obsahu žaloby má vedomosť. S podanou žalobou plne súhlasí, pričom
uviedla, že všetky skutočnosti uvedené žalobcom sú pravdivé. Žalovaná taktiež uviedla, že súhlasí, aby
súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

4. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) C.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

5. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovejstránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Dňa X.XX.XXXX bolo na úradnej tabuli a webovej stránke súdu oznámené, že dňa XX.XX.XXXX M.
XX.XX hod. v pojednávacej miestnosti P2 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok podľa ustanovenia
§ 177 ods. 2 C.s.p. v spojitosti s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výpisom zo

Živnostenského registra, Osvedčením o živnostenskom oprávnení, vyjadrením žalovanej, ako aj
s ostatným na danú vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny
stav veci:

8. Strany sporu uzatvorili dňa XX.X.XXXX manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev H. I. J.,
O. J., K. XXXX, D. XXX, B. E. X.

9. Z Osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. M./XXXXXX-X O. P. XX.X.XXXX, č. živnostenského
registra XXX-XXXXX je uvedené, že žalovaná dňa X.X.XXXX získala živnostenské oprávnenie na
vykonávanie živnosti, presne tam špecifikovanej. Bolo jej pridelené IČO: XX XXX XXX. P. XX.X.XXXX
došlo u žalovanej k rozšíreniu oblasti na vykonávanie živnosti.

10. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy
slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci

predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

11. Podľa § 144 cit. zákona, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne;
spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

12. Podľa § 148a ods. 1 cit. zákona, na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace
s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

13. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade,
že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov,
ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže
návrh podať ktorýkoľvek z nich.

14. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia
sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluva nebola
uzavretá, rozdelia sa príjmy rovným dielom.

15. So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Ide o špeciálnu úpravu (lex specialis) v pomere k §
148 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., pretože v tomto ustanovení je dôvod na jeho zrušenie daný
priamo zákonom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.
Aby sa toto ustanovenie v praxi nezneužívalo, aktívnu legitimáciu na podanie návrhu zákon priznáva

tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. V prípade, keď sú podnikateľmi obaja manželia, návrh
na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva môže podať ktorýkoľvek z nich. Podanie návrhu nie je
obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje
len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie
vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že formálne predpoklady stanovené
ustanovením § 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., boli v danom prípade splnené, preto súd podanej
žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Žalobca a žalovaná sú manželmi, ktorých manželstvotrvá, pričom žalovaná získala živnostenské oprávnenie a vykonáva podnikateľskú činnosť. Žalobca, ako
osoba, ktorá živnostenské oprávnenie nezískala, podal predmetnú žalobu, pričom postupoval tak ako
mu umožňuje vyššie citované zákonné ustanovenie, za účelom ochrany pred podnikateľským rizikom.

17. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko strany sporu s takýmto postupom
vyjadrili výslovný súhlas.

18. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 257 C.s.p., keď úspešnému žalobcovi náhradu trov
konania výnimočne nepriznal, a to vzhľadom na povahu a podstatu konania, kedy žalovaná podanie
žaloby nezavinila, ale ide o postup stanovený priamo zákonom. V neposlednom rade sám žalobca
v podanej žalobe uviedol, že náhradu trov konania žiada nepriznať žiadnej zo strán konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka

a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.