Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Katarína Arnouldová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/182/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202917
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225202917.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti : A. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: D. E. B. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, H., právne zastúpená splnomocnencom: ANIKO GOGH advokátska

kancelária s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, a otca: D.. (I.) J. B., K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. M. X, H., právne zastúpený: Advokátska kancelária SIHELNIK & Partners
s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k. 28P/131/2025-77 zo dňa 08.10.2025

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia oboch maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a to
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa
ustanovení § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 363,
§ 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ako aj článku 3 Dohovoru o právach
dieťaťa.

2. Vecne súd dôvodil, že otec sa vo veci samej domáha zmeny rozsudku Mestského súdu Bratislava
II sp. zn. 28P/152/2023-471 žiadajúc zveriť maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu, že
maloleté deti sú rozsudkom zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá však dlhodobo, sústavne a
cielene obmedzuje až úplne marí súdom upravený styk maloletých detí s otcom, ktorý má na základe
vykonateľného rozhodnutia prebiehať a zároveň koná spôsobom, ktorý má mimoriadne negatívny

dopad na maloleté deti. Otec sa spolu s návrhom vo veci samej domáhal aj nariadenia predmetného
neodkladného opatrenia, ktorý návrh odôvodnil tým, že s maloletými deťmi nemá žiaden kontakt od
29.06.2025 a nemá o deťoch takmer žiadne informácie, s matkou sa dlhodobo nevie spojiť ani kolízna
opatrovníčka, matka sa pred ňou zatajuje a odmieta umožniť dokonca aj vykonanie šetrenia. Situácia,
ktorú matka svojim konaním vytvorila, je už neúnosná a ohrozuje zdravý psychický vývoj detí, pretože
sú neustále vťahované do rodičovského konfliktu a matka z nich urobila prostriedok na boj proti

otcovi. Maloleté deti dlhodobo nemajú možnosť stretávať sa s otcom, ku ktorému podľa Znaleckého
posudku majú preukázateľne dobrý vzťah, a vo svojich životoch ho potrebujú a dokonca sa ho i priamo
dožadujú, sú však nútené vystupovať tak, že s otcom byť nechcú, či uvádzať, že sa otca dokonca
boja. Nútenie maloletých detí do takéhoto správania je jednoznačne v ich neprospech a dokáže hrubo
zasiahnuť ich psychiku, nakoľko maloleté deti nie sú s ohľadom na svoj vek schopné vysporiadať sa
s takýmto konaním matky. Ohrozenie maloletých detí je zrejmé aj z toho, že k maloletým deťom sa

nevie dostať ani kolízny opatrovník, čo podporuje obavy z toho, že s deťmi je nevhodne zaobchádzané
a sú súčasnou situáciou a konaním matky ohrozené. Tieto skutočnosti odôvodňujú bezodkladnú úpravupomerov a poskytnutie ochrany maloletým deťom, pretože záujmom maloletých detí je pokojné rodinné
prostredie, ktoré je rešpektujúce k ich potrebám, veku a stupňu vývinu ich zvládacích mechanizmov, no
najmä k právu maloletých detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Na podporu svojich tvrdení otec

predložil súdu Prehľad obmedzovania styku otca s deťmi a neplnenie neodkladného opatrenia zo strany
matky, list maloletej A. zo dňa 07.07.2025 adresovaný sudkyni, Rozsudok Mestského súdu Bratislava
II č.k. 28P/152/2023-471 zo dňa 12.07.2024 vrátane doložky právoplatnosti, Uznesenie Mestského
súdu Bratislava II č.k. 28P/95/2025-25 zo dňa 17.07.2025, Uznesenie Mestského súdu Bratislava II
č.k. 28P/96/2025-26 zo dňa 17.07.2025, súkromný znalecký posudok PhDr. Eriky Tkáčovej č. 9/2025,

mailovú komunikáciu otca so školou - Informácia k pokusu o prehlásenie detí do SZŠ a SMŠ M. X-
XXXXX, mailovú komunikáciu s matkou a s ÚPSVaR Bratislava, lekársku správu maloletej A. zo dňa
04.09.2025, Úradný záznam ÚPSVaR Bratislava zo dňa 18.07.2025 a videonahrávky.

3. Súd sa oboznámil aj so súvisiacimi súdnymi konaniami a vyhodnotiac zistené skutočnosti dospel k
záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, keď otec nepreukázal

takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie nemá
slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie
odklad, zatiaľ čo komplexne budú vzťahy vyriešené až po skončení riadneho a úplného dokazovania v
konaní vo veci samej. Súd poukázal na to, že deti sú právoplatným rozhodnutím zverené do osobnej
starostlivosti matky. Zmena právoplatnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu si

vyžaduje riadne dokazovanie a hlavne preukázanie zmeny pomerov v porovnaní s predchádzajúcim
rozhodnutím, pričom musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Nie je opodstatnené meniť už právoplatnú
úpravu formou neodkladného opatrenia, nakoľko neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť vtedy, ak
je nevyhnutné dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom
okamžitý zásah súdu sa javí ako nevyhnutný. Na Mestskom súde Bratislava II sa vedie konanie o zmene

zverenia maloletých detí na návrh otca. Až v konaní vo veci samej bude mať súd dostatočný priestor
na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania a zistenia skutočného
stavu veci, t. j. či došlo k takej zmene pomerov, ktorá vyžaduje zmenu právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia súdu tak, aby súd rozhodol v čo najlepšom záujme maloletých detí. Vzhľadom na uvedené
súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec majúc za to, že súd porušil jeho právo na spravodlivý
súdny proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je príliš všeobecné, súd
nereflektoval na konkrétnu argumentáciu otca a vôbec nehodnotí ani predložené dôkazy. Pochybenie
súdu je o to závažnejšie, že z návrhu vyplýva, že je ohrozený zdravý psychický vývin maloletých

detí, že vzťah detí k otcovi je pod neustálym tlakom a matka koná tak, že deťom už úplne zamedzila
v akomkoľvek styku s otcom. Otec má za to, že preukázal, že deti majú k nemu v skutočnosti kladný
vzťah, no napriek tomu sú v situácii, kedy sa musia pred matkou prejavovať tak, že otca odmietajú. Toto
otec považuje za zásadnú skutočnosť, keďže takýto stav je jednoznačne spôsobilý ohroziť ďalší zdravý
psychickývývindetíačímdlhšiebudetrvať,týmväčšiaujmadeťomhrozíatýmťažšiesabuderealizovať

jej náprava. Súd sa však tvrdeniami ani dôkazmi predloženými otcom nezaoberal, vlastné odôvodnenie
sa nachádza iba v bode 24 uznesenia, v ktorom sa súd nevyjadril ani k jednému konkrétnemu argumentu
či dôkazu, neriešil skutočnosť, že styk neprebieha, ani nevyhodnocoval riziko hroziacej ujmy a jeho
všeobecný záver je nepreskúmateľný. Nie je zrejmé prečo a ako dospel súd prvej inštancie k záveru, že
otec nepreukázal takú naliehavosť situácie, ktorá by vyžadovala okamžitý zásah súdu, tiež z neho nie je

zrejméakosúdhodnotilkonkrétnedôkazypredloženéotcomaakohodnotilsystematickékonaniematky,
pri ktorom je osvedčená manipulácia detí aj riziko vzniku ďalšej ujmy na ich zdravom psychickom vývine.
Tiež otec vytýka súdu nesprávne skutkové zistenia, keď súd nesprávne interpretoval skutočnosti, ktoré
otec uviedol v návrhu. Otec namieta záver súdu, že by nepreukázal takú naliehavosť situácie, ktorá by si
vyžadovala okamžitý zásah súdu, nakoľko z obsahu návrhu je podľa neho jednoznačne zrejmé, že bez

intervencie súdu nie je možné zabezpečiť ochranu detí ich zdravého psychického vývoja. Nesprávny
je aj záver súdu, že zmena právoplatnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu si
vyžaduje riadne dokazovanie a hlavne preukázanie zmeny pomerov v porovnaní s predchádzajúcim
rozhodnutím, pričom musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. V tomto prípade totiž otec nežiadal, aby
súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia podrobne skúmal a dokazoval, či

došlo k podstatnej zmene pomerov (ktorú však otec osvedčil), ale potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
otec odôvodňoval najmä s poukázaním na ohrozenie ďalšieho zdravého psychického vývinu detí a ich
duševného zdravia ako takého. Súd tu tiež nesprávne právne posúdil skutočnosti vyplývajúce z dôkazov.
Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že do právoplatného skončeniakonania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp.zn. 28P/129/2025 zverí maloleté deti do
osobnej starostlivosti otca.

5. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu považovala rozhodnutie za správne a navrhla ho potvrdiť.
Podľajejnázorurozhodnutieotcomvytýkanýmivadaminetrpí,jeriadneodôvodnenéakporušeniupráva
na spravodlivý súdny proces nedošlo. V konaní o neodkladnom opatrení zákon nevyžaduje rozsiahle
a detailné odôvodnenie, postačuje, aby z odôvodnenia bolo zjavné, z čoho súd vychádzal a prečo
dospel k záveru, že podmienky na jeho nariadenie nie sú splnené a takúto požiadavku napadnuté

uznesenie spĺňa. To, že otec so závermi súdu nesúhlasí ešte samo o sebe neznamená, že úvaha súdu
bola svojvoľná alebo nepreskúmateľná. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa nevyžaduje, aby
súd analyzoval každé jedno tvrdenie účastníka a každý dôkaz v rozsahu, aký je typický pre rozsudok.
Podstatné je, že súd jasne pomenoval, že otcom tvrdená naliehavosť a ohrozenie detí neboli osvedčené
v požadovanom rozsahu a zároveň súd zdôraznil, že komplexné dokazovanie patrí do prebiehajúceho
konania vo veci samej a nie do konania o neodkladnom opatrení. Matka tiež poukazuje na to, že

odvolací súd už v uznesení Krajského súdu v Trnave sp.zn. 13CoP/123/2025 zo dňa 06.08.2025
vyslovil, že v konaní o predchádzajúcom návrhu otca na neodkladné opatrenie neboli osvedčené
ani základné skutkové okolnosti o vážnom ohrození detí a potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
Napadnuté uznesenie je s týmto právnym názorom v súlade a preto nemožno hovoriť o arbitrárnosti,
alebo nepreskúmateľnosti. Nie je pravdou, že by sa súd nezaoberal skutkovými tvrdeniami otca a to,

že súd tieto skutočnosti následne neprehodnotil v jeho prospech neznamená, že sa nimi nezaoberal,
naopak, z odôvodnenia je zjavné, že práve po zvážení otcom tvrdených skutočností súd dospel k záveru,
že nejde o situáciu, ktorá neznesie odklad a vec treba riešiť v konaní vo veci samej. Otec však ani
v tomto návrhu neuviedol nové skutočnosti oproti predchádzajúcim návrhom, na ktoré už súd reagoval
zamietavým rozhodnutím. Pokiaľ otec tvrdí, že jeho návrh obsahoval skutočnosti o riziku ujmy na

psychickom vývine detí, ktoré boli osvedčené dôkazmi, k tomu matka uvádza, že otec ani v tomto konaní
nepredložil žiadne nové dôkazy okrem tých, ktoré už boli predmetom posúdenia v predchádzajúcich
konaniach. Opiera sa najmä o súkromný znalecký posudok, ktorého objektivita a nestrannosť je vážne
spochybnená, keďže je vypracovaný bez účasti matky, bez komplexného posúdenia rodinných vzťahov
a matka voči znalkyni podala sťažnosť na MS SR. Samotná existencia sporu medzi rodičmi a konania

ovýkonestykuautomatickyneznamenajútakýstupeňohrozenia,ktorýbyodôvodňovalokamžitéodňatie
detí z prostredia matky neodkladným opatrením. Deti sú v osobnej starostlivosti matky dlhodobo, táto
zabezpečuje všetky ich každodenné potreby, školskú dochádzku, zdravotnú starostlivosť a stabilné
výchovné prostredie. Prípadná zmena zverenia detí vyžaduje riadne dokazovanie vrátane znaleckého
posúdenia a vypočutia detí, ktoré sa môže uskutočniť výlučne v konaní vo veci samej. Preto navrhla

napadnuté rozhodnutie potvrdiť v celom rozsahu.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých
detí je nedôvodné.

7. Podstatou odvolacej argumentácie bola predovšetkým nepreskúmateľnosť rozhodnutia a potom tiež

nedostatky v skutkových zisteniach súdu a jeho právnom posúdení veci. Odvolací súd však nezistil
žiadne pochybenie zo strany prvoinštančného súdu a po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako
aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
ohľadom rozhodujúcich skutočností dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne

posúdil a zároveň svoje rozhodnutie správne a zároveň dostatočne zrozumiteľne odôvodnil. Odvolací
súd, ktorý rovnako ako súd prvej inštancie považuje návrh otca za neopodstatnený, nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a dať za pravdu odvolateľovi, ktorý
ani v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním
napadnutého uznesenia. Na dôvody zamietnutia návrhu, jasne pomenované v napadnutom rozhodnutí,

by tak pre ich výstižnosť zásadne postačovalo i len odkázať (prvá časť ustanovenia § 387 ods. 2 CSP),
ale pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:8. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 360 a nasl. CMP), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zásadne splnenie podmienky, že je tu urgentná potreba

bezodkladne upraviť pomery účastníkov (§ 325 ods. 1 CSP), pričom naliehavý charakter konania
o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie tak ako
v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazovzisťujenajvýznamnejšieskutočnostidôležitéprerozhodnutieonávrhunaneodkladnéopatrenie

( por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že
súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi
z hľadiska ich pravdepodobnosti.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo nedávno
rozvedené a maloleté deti sú rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č.k. 28P/152/2023 - 471 zo dňa

12.07.2024načasporozvodezverenédoosobnejstarostlivostimatky,vktorejčastirozsudoknadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.10.2024, zatiaľ čo v časti výživného a úpravy styku otca s deťmi
sa vo veci ďalej koná. Naďalej tiež prebieha konanie sp. zn. 28P/71/2024 o úpravu výkonu rodičovských
právapovinnostíkmaloletýmdeťomnačasdorozvodumanželstva,vktorombolitiežpodanéodvolania.
Uznesením č.k. 28P/163/2023-39 zo dňa 26.01.2024 okresný súd zamietol návrh otca na nariadenie

neodkladnéhoopatrenia,ktorýmsadomáhalzvereniamaloletýchdetídostriedavejosobnejstarostlivosti
obidvoch rodičov a zároveň súd ex offo nariadil neodkladné opatrenie o úprave styku otca s maloletými
deťmi do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode, vedenom na súde pod sp. zn. 28P/152/2023. V zmysle uvedeného je otec
oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do

nedele do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do štvrtka do 8.00
hod., uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2024 a vykonateľnosť dňa 29.01.2024 a toho času
je výkon uvedeného neodkladného opatrenia predmetom dvoch samostatných súdnych konaní, ktoré
zatiaľ nie sú právoplatne skončené.

10. Za uvedenej situácie otec podal na súd dňa 11.09.2025 návrh vo veci samej, ktorým žiada zveriť
obe deti do jeho osobnej starostlivosti a zároveň podal aj predmetný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáha zmeny rozsudku Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 28P/152/2023-471
tak, že obe deti budú zverené do jeho osobnej starostlivosti. Návrh zdôvodňuje obavou o zdravý
psychický vývoj maloletých detí, keďže matka, do starostlivosti ktorej sú maloleté deti rozsudkom

zverené, dlhodobo, sústavne a cielene obmedzuje až úplne marí súdom upravený styk maloletých detí
s otcom, ktorý má na základe vykonateľného rozhodnutia prebiehať a zároveň koná spôsobom, ktorý
má na deti vážne negatívne dopady.

11. Odvolací súd však zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli

splnené zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Z návrhu otca
nevyplýva, že by od posledného rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o zverení maloletých do matkinej
osobnej starostlivosti, nastali také závažné okolnosti, ktoré by vyžadovali okamžitý zásah súdu v podobe
nariadenia neodkladného opatrenia o zmene výkonu osobnej starostlivosti. V návrhu otec dôvodí
v podstate tým, že matka nerešpektuje súdnym rozhodnutím upravený styk otca s maloletými deťmi,

urobila z detí prostriedok na boj proti otcovi a deti sú správaním matky nútené stavať sa navonok
do pozície, že s otcom byť nechcú, dokonca sa otca boja, hoci podľa znaleckého posudku majú
preukázateľne s otcom dobrý vzťah, a vo svojich životoch ho potrebujú a dokonca sa ho i priamo
dožadujú. Otec dôvodí, že maloleté deti, ktoré nie sú s ohľadom na svoj vek schopné vysporiadať sa s
takýmto konaním matky, sú tak pretrvávaním súčasnej situácie ohrozené a je teda nevyhnutný okamžitý

zásah súdu v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorého potreba je zrejmá aj z toho, že
k maloletým deťom sa nevie dostať ani kolízny opatrovník, čo podporuje obavy z toho, že s deťmi je
nevhodne zaobchádzané.

12. Treba konštatovať, ako správne uviedol už prvoinštančný súd, že v zmysle ustanovenia § 26

Zákona o rodine, v spojení s ustanovením § 121 CMP, hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je podstatná zmena
pomerov (v danom prípade zmena okolností podstatných pre rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov
majú byť deti zverené do osobnej starostlivosti tak, aby to zodpovedalo najlepšiemu záujmu maloletých)a tá v danom prípade zatiaľ z obsahu spisu nevyplýva. Deti sú dlhodobo v osobnej starostlivosti
matky, na ktorú sú zvyknuté a otec nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by osvedčoval neodkladnú potrebu
zveriť okamžite deti do jeho osobnej starostlivosti na úkor úplného a riadneho dokazovania, ktoré je

ohľadom uvedenej otázky možné vykonávať len v konaní vo veci samej. Odvolateľ namietal, že on
svojím návrhom nežiadal, aby súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia
podrobne skúmal a dokazoval, či došlo k podstatnej zmene pomerov, ale potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov otec odôvodňoval najmä s poukázaním na ohrozenie ďalšieho zdravého psychického vývinu
detí a ich duševného zdravia ako takého. K tomuto tvrdeniu otca sa žiada uviesť, že skutočnosti tvrdené

otcom v návrhu, nie sú dôvodom pre vyhovenie navrhovanému neodkladnému opatreniu. I keď je nutné
vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je o dieťa sa starať a podieľať sa na jeho výchove, čomu
korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a teda súdy pri rozhodovaní
o úprave výkonu rodičovských práva povinností k maloletým deťom musia mať na zreteli rešpektovanie
práva maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k otcovi, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti,
treba konštatovať, že pokiaľ otec tvrdí, že matka mu kladie vážne prekážky v stretávaní sa s deťmi

a nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie o úprave jeho styku s deťmi, uvedený stav nie je dôvodné
a ani možné riešiť nariadením (navrhovaného) neodkladného opatrenia, ale v rámci prebiehajúceho
výkonu rozhodnutia. V danom prípade pomery detí sú zastabilizované, deti sú právoplatne zverené do
starostlivosti matky, ktorá sa o ne riadne stará a otec má súdom upravený pravidelný styk s nimi, čím
je zabezpečené právo detí na starostlivosť zo strany oboch rodičov. Nie je to teda inštitút neodkladného

opatrenia, ktorý je spôsobilým prostriedkom na dosiahnutie otcom sledovaného účelu ale súdny výkon
rozhodnutia.

13. Dôvody uvádzané otcom nie sú dôvodmi na zverenie detí do jeho starostlivosti nariadením
navrhovaného neodkladného opatrenia. Pre takýto postup nie sú splnené zákonné predpoklady, ktorými

je buď potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladná
úprava pomerov by prichádzala do úvahy v prípade, ak by sa ukázalo, že deti sú v starostlivosti
matky ohrozené na živote, zdraví, zdravom vývine alebo to vyžaduje najlepší záujem maloletých
a situácia neznesie odklad a v takom prípade by bolo dôvodné postupovať podľa § 367 CMP a
bezodkladne ich odovzdať do starostlivosti otca do skončenia konania vo veci samej, v ktorom

súd koná o zmene výchovného prostredia detí. O takýto prípad však nejde. Záujem maloletých
detí na takejto neodkladnej úprave pomerov osvedčený nebol a výsledky doposiaľ vykonaného
skráteného dokazovania neosvedčujú splnenie podmienok na uvedený postup. Naopak, bolo by
rozporné s najlepším záujmom maloletých, aby na základe neúplného dokazovania boli odovzdané
do starostlivosti otca, keď navyše z ničoho nevyplýva (dokonca toto nevyplýva ani zo znaleckého

posudku predloženého otcom), že práve výlučná starostlivosť otca je aktuálne v najlepšom záujme
maloletých. Dokazovanie vo veci samej (v ktorom súd bude skúmať aj prípadné otcom tvrdené nevhodné
zaobchádzanie matky s deťmi) totiž môže ukázať, že išlo o rozhodnutie predčasné a nezodpovedajúce
najlepšiemu záujmu detí. Práve takéto predčasné rozhodnutie, nemajúce oporu vo vykonanom
dokazovaní, by mohlo vážnym spôsobom zasiahnuť do zdravého vývinu maloletých detí narušením ich

bezpečia, stability a nedostatočným zohľadnením ich emocionálnych či ostatných potrieb, ktoré budú
skúmané v rámci vykonávaného dokazovania.

14. Odvolací súd uzatvára, že i keď v žiadnom prípade nemožno schvaľovať postup rodiča,
nerešpektujúceho vykonateľné súdne rozhodnutie, v danej veci dôvody uvádzané otcom (vrátane

tvrdeného nátlaku matky na prejavovanie vôle detí v rozpore s ich skutočnými pocitmi) nezakladajú
potrebu riešiť zmenu osobnej starostlivosti formou neodkladného opatrenia. Na vynútenie dodržiavania
súdneho rozhodnutia v otázke úpravy styku otca s maloletými slúži výkon rozhodnutia podľa ustanovení
§ 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Zisťovanie, či osobná starostlivosť matky o deti je
naďalej v najlepšom záujme maloletých detí alebo aktuálne je pre deti vhodnejšia starostlivosť otca,

prípadne striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, vyžaduje vykonanie dokazovania, ktoré výrazne
presahuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods.1, 2 CSP z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil. O trovách konania rozhodnuté nebolo, keďže toto patrí až konečnému

rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

16. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.