Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Ek/3035/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122500266
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Baboľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6122500266.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: BENCONT FINANCE, a. s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zast.: KOVAL & spol.,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX C., o vymoženie 257,89 Eur s prísl.,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozef Ingr, so sídlom Wolkrova 4, 851 01 Bratislava, pod sp. zn.

427EX 601/22, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu
trov súdneho exekútora, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhovuje námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu
trov súdneho exekútora sp. zn. 427EX 601/22 zo dňa 07.08.2025 v časti výzvy na úhradu trov súdneho
exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.

II. Súd vracia výzvu na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 427EX 601/22 zo dňa 07.08.2025 podľa
§ 61n ods. 4 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi na prepracovanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.12.2022 domáhal od
povinného vymoženia 257,89 Eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Up/723/2022 zo dňa

24.06.2022.

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a
predložených príloh poveril dňa 21.12.2022 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozef Ingr,
so sídlom Wolkrova 4, 851 01 Bratislava (ďalej len ,,súdny exekútor“), ktorý ju viedol pod sp. zn.
427EX 601/22. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia

vykonávaná v neprospech povinného.

3. Dňa 07.08.2025 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov
exekúcie sp. zn. 427EX 601/22 podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej v texte len ako „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na

zastavenieexekúcieazároveňvyzvaloprávnenéhonazaplatenienáhradyvýdavkovvovýške73,80Eur.

4. Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi námietky proti výzve na úhradu trov exekútora zo dňa
08.08.2025. Oprávnený podal námietku voči výzve na úhradu trov súdneho exekútora a to z dôvodu, že
môže byť nesprávne určená výška trov exekútora alebo skutočnosť, že výzva na úhradu trov v danom
prípade nemala byť vydaná. Oprávnený uviedol, že súdny exekútor zastavil exekúciu z dôvodu, že

uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 20Odk/77/2025, OV č. 148/2025 bol na majetok dlžníka (v
tomto konaní povinného) vyhlásený konkurz. Oprávnený uviedol, že súdny exekútor správne v zmysleust. § 61n ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu voči povinnému v celosti zastavil. V predmetnom
konaní bol oprávnenému ku dňu podania námietok zaslaný výťažok z exekúcie vo výške 83,34 Eur.
Je teda nespochybniteľné, že v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny exekútor od povinného vymohol

časť pohľadávky, z ktorej si ponechal trovy exekúcie a táto suma trov sa započíta do náhrady výdavkov
podľa § 61n a § 198 ods. 2 Exekučného poriadku a tak na náhradu výdavkov v plnej výške 73,80 Eur
už v danom prípade voči oprávnenému nemá nárok. Vzhľadom na vyššie uvedené má oprávnený za
to, že pri čiastočnom uspokojení exekúcie totiž patria exekútorovi trovy, ktoré si uplatnil v súlade s §
60 Exekučného poriadku. Oprávnený ďalej poukázal aj na judikatúru Okresného súdu Banská Bystrica,

ktorý v obdobnej veci už rozhodoval. Záverom oprávnený uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedený
skutkový a právny stav veci navrhuje, aby súd námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov
súdneho exekútora s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a vrátil upovedomenie
o zastavení exekúcie sp. zn. 427EX 601/22 zo dňa 07.08.2025 v časti výzvy na úhradu trov exekútora
súdnemu exekútorovi na prepracovanie.

5. Súdny exekútor sa k námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora vyjadril
tak, že je nepochybné, že v exekučnom konaní 427EX 601/22 sme vykonali exekučnú činnosť. Uvedenú
skutočnosť ani oprávnený nespochybňuje. Na základe tejto našej reálnej exekučnej činnosti sme
vymohli od povinného celkovú sumu 109,66 EUR, z ktorej sme riadne oprávnenému odviedli sumu
83,34 EUR (76%) a na odmenu sme si ponechali zvyšných 26,32 EUR s DPH (24%). Následne sme

vydali Upovedomenie o zastavení exekúcie a Výzvu na úhradu trov exekútora, keďže z osobitného
predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie. Je zrejmé, že vymožené plnenie bolo 109,66
EUR. Základ na určenie odmeny tak je v zmysle vyhlášky táto suma. Podľa vyhlášky je odmena
za výkon exekučnej činnosti exekútora 20 % zo základu na jej určenie (+ DPH), čo je suma 21,42
EUR + 4,90 EUR DPH. Táto suma neodporuje sume 24 % z prijatého plnenia na trovy exekútora

podľa ust. § 60 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Je teda nepochybné, že podľa znenia Exekučného
poriadku a vyhlášky, vymožená suma 26,32 EUR nie je zložka trov exekútora - náhrada paušálnych
výdavkov, ale práve odmena. Toto určenie, kam sa započíta toto vymožené plnenie vyhláška rieši, na
rozdiel od akéhokoľvek iného výkladu. Odmena je navyše aj z gramatického a výkladového znenia
Exekučného poriadku uvádzaná ako zložka trov exekútora, pred náhradou výdavkov – t.j. uhrádza

sa skôr. Je nepochybné, že vymožené prostriedky sa najprv započítavajú na odmenu a až po jej
vymožení na náhradu paušálnych výdavkov. Ak teda došlo k vymoženiu sumy 26,32 EUR ako odmeny,
nie je možné logickým, gramatickým, jazykovým ani iným výkladom tvrdiť, že sa jedná o náhradu
paušálnych výdavkov, čo je celkom odlišná zložka trov exekútora. Neexistuje zákonné ustanovenie,
že vymožená odmena sa pri zastavení exekúcie mení na náhradu paušálnych výdavkov. Ak ktokoľvek

tvrdí, že vymožená časť pohľadávky sa započítava na náhradu výdavkov, úmyselne ignoruje viaceré ust.
Exekučného poriadku a vyhlášky, ktoré preukazujú jasný opak. Naopak, podľa judikatúry Najvyššieho
súdu SR, Ústavného súdu SR a citovaných ust. Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona (Exekučného poriadku) patrí exekútorovi odmena, náhrada paušálnych výdavkov,
prípadne náhrada nevyhnutných výdavkov zvýšených o DPH (ust. § 197 Exekučného poriadku), t.j.

exekútor má (pri vymožení, resp. čiastočnom vymožení) zákonný nárok na náhradu všetkých zložiek
trov exekúcie (20 % odmena z vymoženej sumy + náhrada výdavkov + DPH). Súdny exekútor v exekúcii
konal, vykonal prácu, za čo mu nepochybne náleží odmena, ako za každú inú prácu. Nikto predsa
nemôže robiť zadarmo. Ak oprávnený tvrdí, že za riadne a ním nespochybnené konanie exekútorovi
nenáleží odmena, ale len náhrada výdavkov, snaží sa nás presvedčiť, že exekútor na vymoženie sumy

109,66 EUR pracoval zadarmo, že jeho práca, odborná činnosť, čas a energia vydaná na vymoženie
časti vymáhaného nároku nemajú žiadnu hodnotu. Ak sme v zmysle vyššie uvedeného teda úkonmi
exekučnej činnosti vymohli sumu - odmenu, patrí nám popri tejto ponechanej odmene aj náhrada
paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktorú znáša
účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona – v tomto prípade oprávnený.

Je zrejmé, že pri zastavení exekúcie je súdny exekútor oprávnený si ponechať vymoženú odmenu a
zároveň dostať náhradu paušálnych výdavkov v plnej výške (60,00 EUR + DPH, resp. 100,00 EUR +
DPH pri exekúciách od 01.01.2024).

6. Ak by sa exekučný súd stotožnil s logicky a právne neudržateľným názorom oprávneného, je

predpoklad, že toto by mohlo mať do budúcnosti neblahý vplyv na činnosť súdnych exekútorov a
vymáhanie nízkych súm/pohľadávok (pri vyhláške účinnej do 31.12.2023 do výšky 307,50 EUR a pri
vyhláške účinnej od 01.01.2024 do výšky 512,50 EUR). Ak vymôže exekútor sumu do 307,50 EUR,
resp. do 512,50 EUR, z ktorých si ponechá vymožených 24% - t.j. sumu do 73,80 EUR, resp. do 123,00EUR, bude mu takáto rozhodovacia línia exekučného súdu tvrdiť, že napriek jeho činnosti a úkonom, ak
sa takáto exekúcia bez jeho zavinenia zastaví (aj napr. zavineným konaním oprávneného), v podstate
pracoval bez nároku na odmenu, len za doplatok do maximálnej sumy paušálu. Všetko čo dostane

je len náhrada výdavkov vo výške rozdielu medzi tým, čo si nechal a čo stanovuje zákon ako výšku
paušálnych výdavkov. Exekútor tak vlastne na vymoženie prvých 307,50 EUR, resp. 512,50 EUR v
každej exekúcii pracuje pre oprávneného zadarmo. Nezaslúži si odmenu, len paušál na náhrady. Toto
budenútiťsúdnychexekútorov,ktorímusiakvedeniuúradupristupovaťekonomicky,abyobmedzilisvoju
stratovú činnosť v takýchto nízkych konaniach, resp. konaniach, kde na základe zisťovania majetku,

prípadne pri opakujúcich sa nemajetných povinných, nie je predpoklad na vymoženie vyššej sumy.
Keď za časovo, ekonomicky a odborne náročnú prácu, úkony a inú činnosť pri ktorej vymôže exekútor
sumu do 307,50 EUR, resp. do 512,50 EUR vlastne nedostane odmenu, neoplatí sa radšej konať
len zákonné minimum na minimalizovanie ekonomických a časových strát? A svoje ušetrené peniaze,
čas a odbornosť investovať len do exekúcií, ktoré sa javia ako výnosnejšie, resp. vymožiteľné? Je
toto účel zákona a cieľ judikatúry súdov? Je to spravodlivé voči všetkým oprávneným? Takýto postup

súdnych exekútorov, pri názore pretláčanom oprávneným, v konečnom dôsledku poškodí všetkých
oprávnených a najviac tých, ktorí tento názor na „prácu bez odmeny - zadarmo“ súdneho exekútora teraz
presadzujú, pretože oni vlastnia a vymáhajú najviac takýchto „nerentabilných“ pohľadávok. Dosiahne
sa v konečnom dôsledku to, čo teraz (aj keď zatiaľ neoprávnene) tvrdí napr. Asociácia slovenských
inkasných spoločností (ASINS) a teda že súdny exekútori len čakajú na zastavenie exekúcie a svoje

trovy.Keďsúdnyexekútorvie,resp.doteraznazákladezákonapredpokladal,žedostaneajprizastavení
exekúcie svoju vymoženú odmenu aj paušálne výdavky, bude predsa vždy konať a snažiť sa pohľadávku
vymôcť, nebude sa spoliehať na paušálne výdavky, ktorých celková výška pri množstve exekúcií na
úrade nemôže pokryť nikdy jeho náklady na fungovanie. Ak ale nebudú súdny exekútori za svoju
prácu odmeňovaní, bude takéto ich selektívne (ne)konanie priamo vynútené práve týmito oprávnenými,

ako logický a ekonomický dôsledok ich neochoty adekvátne, spravodlivo a v zmysle zákona odmeniť
súdneho exekútora za jeho činnosť, nie len mu uhradiť jeho paušálne výdavky – na ktoré má aj pri
minimálnej zákonom vyžadovanej činnosti zákonný nárok. Súdny exekútor (rovnako súd) je povinný
aplikovať ustanovenia zákona primárne v súlade s textom zákona. Samozrejme sú prípustné všetky
ďalšie interpretačné metódy, text zákona však nemožno neprípustne dopĺňať. Iný výklad citovaných ust.

Exekučného poriadku by poprel zmysel inštitútu trov exekútora, ktoré pozostávajú z viacerých zložiek.
K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to
ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu
zákona (rozhodnutie ÚS SR č.k. IV. ÚS 71/2013 zo dňa 23.05.2013). Zákonodarca novelou Exekučného
poriadku zákonom č. 2/2017 Z. z. účinným od 01.04.2017 koncipoval kogentné ust. § 199c ods. 1

prvej vety Exekučného poriadku v tom zmysle, že „Ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.“, Na základe presne špecifikovanej hypotézy v kogentnom ust.
§ 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, súdny exekútor postupoval tak, že spolu s vydaním

upovedomenia o zastavení exekúcie vyzval na zaplatenie neuhradenej paušálnej náhrady výdavkov
zvýšenej o DPH vo výške spolu 73,80 EUR (60,00 EUR + 13,80 EUR) oprávneného, nakoľko na
neuhradenú paušálnu náhradu výdavkov zvýšenú o DPH nie je možné z dôvodu zastavenia exekúcie
(z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a oddlženia povinného) zaviazať povinného. Na
základe vyššie uvedeného navrhujeme námietky oprávneného zamietnuť.

7. Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku, plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na
úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí:
a) trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty,
b) istina vymáhanej pohľadávky,

c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom,
d) trovy oprávneného.

8. Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a)
použije vždy najviac 24 % plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b);

na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku
1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere
podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možnéuplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v
poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.

9. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie.

10. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady

výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

11. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1
písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie
podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.

Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

12. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

14. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

15. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor

predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

16. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na

trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

17. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej
činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania.

18. Podľa § 21 ods. 2 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri
zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych
výdavkov zahŕňa najmä a) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby
elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných

systémoch, d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných
elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.

19. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo
výške 60 eur.

20. Podľa § 30b vyhlášky, v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré
sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2023.21. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, základná sadzba dane na
tovary a služby je 23 % zo základu dane.

22. Exekučný poriadok pripúšťa obranu účastníkov konania prostredníctvom inštitútu námietok proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie alebo proti výzve na úhradu trov exekútora v taxatívne stanovených
prípadoch. Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora sú považované za
dva procesné úkony. Nakoľko výzva na úhradu trov exekútora smeruje voči oprávnenému, na podanie

námietok je legitimovaný len oprávnený. Ak oprávnený podáva námietky proti výzve na úhradu trov,
dôvodom námietok bude nesprávne určená výška trov exekútora alebo skutočnosť, že výzva na úhradu
trov v danom prípade nemala byť vydaná. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení
exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Možnosť
vrátenia výzvy na prepracovanie dokazuje skutočnosť, že upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva

na úhradu trov exekútora sú dva samostatné úkony, z uvedeného dôvodu môže oprávnený napadnúť
námietkami ktorýkoľvek z týchto úkonov.

23. Exekučný súd po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie
a výzve na úhradu trov súdneho exekútora má z vyjadrenia súdneho exekútora preukázané, že od

povinného vymohol celkovú sumu vo výške 109,66 Eur, pričom oprávnenému bola poukázaná suma vo
výške 83,34 Eur (74%) a sumu vo výške 26,32 Eur s DPH (24%) si súdny exekútor ponechal na trovy.

24. Exekučný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že pokiaľ súdny exekútor exekúciu zastavil a
vyzval oprávneného na náhradu trov vo výške 73,80 Eur, nepostupoval pri ich vyčíslení správne, pričom

je v tejto súvislosti potrebné poukázať na ustanovenie § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle
uvedeného zákonného ustanovenia v prípade zastavenej exekúcie má exekútor v prípadoch, že pred jej
zastavením došlo k čiastočnému vymoženiu (prijatia plnenia) nároku, nárok aj na trovy, ktoré si ponechal
v súlade s ustanovením § 60 a to v rozsahu v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. Nárok
na náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie v zásade vždy, tieto ale

majú byť pokryté (uhradené) najprv z čiastočne vymoženého plnenia podľa § 60 Exekučného poriadku,
ktorý upravuje poradie a rozsah uspokojenia vymáhaných nárokov. V zmysle § 60 ods. 1 sa ako prvé z
prijatého plnenia uspokojujú trovy súdneho exekútora, pričom v § 60 ods. 2 je ďalej upravený maximálny
rozsah, ktorý možno na trovy exekútora použiť. V prípade, ak je čiastočne vymožená odmena vyššia ako
paušálne výdavky, môže si ju súdny exekútor v súlade s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ponechať. Ak

je čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom nižšia ako určená náhrada paušálnych výdavkov,
má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou a vyhláškou určenou
výškou náhrady paušálnych výdavkov. Nemožno však zo žiadneho ustanovenia vyvodiť, že by súdny
exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú odmenu (od povinného)
a popri nej aj nárok na vyhláškou určenú náhradu paušálnych výdavkov (od oprávneného). Súd sa

v danom prípade stotožnil s názorom oprávneného, že pokiaľ v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny
exekútor od povinného vymohol časť pohľadávky, z ktorej zaslal oprávnenému sumu vo výške 83,34 Eur
a súdny exekútor si ponechal ako trovy exekútora sumu vo výške 26,32 Eur, táto suma sa započítava
do náhrady výdavkov podľa ustanovení § 61n a § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri čiastočnom
uspokojení exekúcie totiž patria exekútorovi trovy, ktoré si uplatnil v súlade s § 60 Exekučného poriadku.

Ak takto uplatnené trovy exekútora prevyšujú sumu náhrady výdavkov v danom konaní, exekútor
nemá nárok na náhradu výdavkov voči účastníkovi konania. Z uvedeného vyplýva, že plnenia prijaté
v prospech trov exekútora sa uplatňujú prednostne na náhradu výdavkov a exekútor má nárok na ich
náhradu len v rozsahu, v ktorom neboli skôr uspokojené.

25. Keďže v predmetnej veci si súdny exekútor v zmysle § 60 Exekučného poriadku ponechal sumu
vo výške 26,32 Eur, pre výpočet trov súdneho exekútora podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku
bolo v tomto prípade potrebné uplatniť pravidlo započítania, podľa ktorého z celkového nároku súdneho
exekútora na trovy zastavenej exekúcie, t. j. zo sumy 73,80 Eur je potrebné odpočítať sumu, ktorú si
už súdny exekútor pred zastavením exekúcie ponechal, t. j. 26,32 Eur. V prípade, ak ponechaná suma

neprevyšuje celkový nárok súdneho exekútora na sumu paušálnych výdavkov, oprávnený ma v zmysle
§ 61n ods. 3 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť zaplatiť zvyšnú časť trov súdneho
exekútora, na ktoré má nárok. Uvedené znamená, že ak exekútor do zastavenia exekúcie vymohol trovy,
na ktoré má podľa § 60 Exekučného poriadku nárok a ak táto suma je nižšia ako náhrada paušálnychvýdavkov, exekútor má nárok len na rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami. Exekučný súd pre úplnosť
uvádza, že poverený súdny exekútor má nárok na trovy vo výške 47,48 Eur (náhrada paušálnych
výdavkov vo výške 73,80 Eur – odmena z výšky vymoženého plnenia vo výške 26,32 Eur).

26. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností súd považuje
námietky oprávneného proti výzve na úhradu trov exekúcie za dôvodné. Súd preto rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4 Exekučného poriadku a
námietkam oprávneného vyhovel a vrátil upovedomenie o zastavení exekúcie v časti výzvy na úhradu

trov exekútora súdnemu exekútorovi na prepracovanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.