Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 19, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225203760
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2225203760.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci navrhovateľky: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., C.
X,prech.D.E.F.XXX,protiodporcovi:G.A.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomB.,H.XXXX/X,onariadenie
neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 19.12.2025 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým súd uloží žalovanému – jej bývalému manželovi povinnosť nevstupovať do rodinného domu
žalobkyne a nepribližovať sa k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. (Tiež navrhla uložiť
povinnosť nepribližovať sa k spoločnému maloletému dieťaťu na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s

výnimkou realizácie styku s maloletým dieťaťom určeným rozsudkom súdu - vo vzťahu k maloletému
dieťaťu bol návrh zaevidovaný pod sp. zn. 15P/168/2025). Návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka
a odporca boli manželmi, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu právoplatne
dňom XX.XX.XXXX, z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, vo vzťahu ku ktorému súd upravil
odporcovi styk s dieťaťom v rozsahu dvakrát do týždňa po dohode s navrhovateľkou. Po rozvode
manželstva sa odporca opakovane navrhovateľke vyhráža a bez jej súhlasu vstupuje do rodinného

domu navrhovateľky na adrese Vojka nad Dunajom, napriek jej výslovnému zákazu. Takéto konanie
zo strany odporcu je dlhodobé a má eskalačný charakter, vážne zasahuje do práva navrhovateľky na
nedotknuteľnosť obydlia, vyvoláva u nej odôvodnený strach o jej bezpečnosť a negatívne ovplyvňuje
aj psychickú pohodu maloletého dieťaťa, ktoré je svedkom konfliktov medzi rodičmi. Poukázala na to,
že odporca bol v minulosti viackrát právoplatne odsúdený za násilnú a majetkovú trestnú činnosť, čo
významne zvyšuje dôvodnosť obavy navrhovateľky, že jeho vyhrážky a neoprávnené vstupy do obydlia

môžu viesť k reálnemu fyzickému útoku. Konanie odporcu má stupňujúci charakter a existuje dôvodná
obava, že bez okamžitého zásahu súdu dôjde k eskalácii konfliktu a vzniku nenahraditeľnej ujmy. K
právnemu posúdeniu poukázala na § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR – sp.
zn. 3Cdo/126/2017, 5Cdo/84/2019, 4Cdo/98/2018, rozhodnutia krajských súdov.
K návrhu pripojila rozsudok tunajšieho súdu o rozvode ich manželstva, trestné oznámenie a USB
zariadenie o telefonáte navrhovateľky s odporcom.

(2) Podľa § 324 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. – CSP) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na
konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby ... e) nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje, ... h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene
približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1, 2, 3 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie

je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

(3) Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán
alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené, ak sa
tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami a že tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a

osvedčí sa dôvodnosť i trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladným opatrením by
nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

(4) Účelom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je eliminovať
kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou.

Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala
do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva, pričom z formálneho hľadiska je irelevantné,
či chránená osoba má v danom dome evidovaný trvalý pobyt, resp. či v prospech povinnej osoby
svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Pri nariaďovaní
neodkladnéhoopatreniapodľa§325ods.2písm.e/CSPjenevyhnutnémaťzapreukázanéodôvodnené

podozrenie z násilia, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva na navrhovateľke, ktorá musí
preukázať jednoznačnú existenciu dôvodného podozrenia z násilia, a to predložením relevantných a
hodnoverných dôkazov, napr. doložením trestného oznámenia, či lekárskou správou o fyzickom násilí.

Ochranné opatrenie v znení Nar. EP a R (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní

ochranných opatrení v občianskych veciach, z ktorého znenia vychádzajú neodkladné opatrenia v
zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ až h/ CSP je potrebné vydať v záujme ochrany jednotlivých osôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch
poskytnutáokamžitáaefektívnasúdnaochrana.Ohrozenietelesnejaleboduševnejintegritynavrhovateľ

spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby,
príp. (písomnou, mailovou alebo telefonickou) komunikáciou s osobou, proti ktorej smeruje ochrana
navrhovateľa. Skutočnosti, tvrdené v návrhu však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného
opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.

(5) K návrhu žalobkyňa pripojila potvrdenie o podanom oznámení – o podozrení vo veci priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu zo dňa 17.12.2025 (ID:351.25/1561).(6) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 15P/117/2025-123 zo dňa 13.11.2025 bolo manželstvo účastníkov
konania rozvedené a vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu schválená dohoda rodičov, ktorou sa rodičia
dohodli na osobnej starostlivosti matky o maloletého, na povinnosti otca platiť na výživu dieťaťa sumu

300 eur mesačne s tým, že styk otca s maloletým dieťaťom upravený nebol. Rozsudok bol vyhotovený
v skrátenej písomnej forme, bez odôvodnenia. Súd sa oboznámil aj so zápisnicou o pojednávaní
predchádzajúcou rozhodnutiu vo veci samej, tiež s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva
zo dňa 18.08.2025. Ani návrh navrhovateľky neobsahuje , ani z výsluchu z výpovede navrhovateľky
zaznamenané v zápisnici o pojednávaní nevyplývajú tvrdenie navrhovateľky o vyhrážkach odporcu a

jeho násilnom správaní.

(7) Z nahrávky telefónneho rozhovoru medzi navrhovateľkou a odporcom uloženej na USB zariadení
dňa 16.12.2025, trvajúcej 9 minút 17 sekúnd, je možné okrem iného počuť množstvo vulgárnych výrazov
odporcu voči osobe navrhovateľky, výzvu aby zavolala policajtov, výčitky navrhovateľky o tom, že
odporca 30- krát denne volá, posiela 50 správ, v deviatej minúte nahrávky sa odporca vyjadril, že

navrhovateľku zabije a nechá sa zavrieť a garantuje jej, že to spraví. Nahrávka telefonátu končí v 8.
minúte 26. sekunde, následne nahrávka začína odznova.

(8) Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom.
Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy SR, ale aj z

medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná
deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné.
Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej
integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,

ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj
spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci,
fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým
násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť
robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.

Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické
násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša
slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu
môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.

(9) Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/, h/ CSP postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity.
Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky

okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide
o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

(10) V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle

ustanovení § 325 ods. 2 písm. e/ a h/, ktorým by súd uložil odporcovi, aby nevstupoval do nehnuteľnosti
špecifikovanej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a aby sa nepribližoval k navrhovateľke
na vzdialenosť menšiu ako 10 m.
Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Pred
nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP postačuje, ak je osvedčené

dôvodné podozrenie z násilia. V prejednávanej veci bolo náležité posúdiť, či správanie žalovaného
možno považovať za násilie, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Násilie predstavuje
zdroj bezmocnosti obete a súčasne prejav prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Je ním
každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo,
čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,

pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Násilím je aj
nezabránenie násiliu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2012, sp. zn. 5
M Cdo 10/2012).(11) Z navrhovateľkou opísaných skutkových okolností („opakovane sa vyhráža a bez jej súhlasu
vstupuje do rodinného domu navrhovateľky“) a predložených dôkazov – podanie oznámenia o podozrení

z priestupku a (v návrhu nijako nespomenutá) nahrávka telefonátu s odporcom však nebola dostatočne
osvedčená dôvodnosť návrhu. Polícia jej oznámenie vyhodnotila ako oznámenie o podozrení zo
spáchania priestupku, navrhovateľka neuviedla ani v návrhu na rozvod, ani vo svojej výpovedi
v rozvodovom konaní žiadne skutkové tvrdenia o násilnom správaní odporcu (pričom v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že ide o opakujúce sa a eskalujúce správanie odporcu). Súd

mázato,ženavrhovateľkavnávrhudostatočnýmspôsobomneopísalaskutočnosti,ktorébyosvedčovali
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ani dostatočne neopísala rozhodujúce
skutočnostiodôvodňujúcepotrebuneodkladnejúpravypomerovmedziňouaodporcom.Jepotrebnétiež
pripomenúť, že nejde o spoločné bývanie navrhovateľky a odporcu, dotknuté bývanie je na nehnuteľnosti
patriacejpodľalistuvlastníctvavýlučnenavrhovateľkeaodporcanemáprávonanehnuteľnosťvstupovať
(bez súhlasu vlastníka) aj bez neodkladného opatrenia. Na tomto základe súd návrh zamietol.

(12) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Súdodporcovi,hociúspešnejstranevkonaní(keďžesúdnávrhunevyhovel),nepriznalnároknanáhradu
trov konania, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).