Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, December 23, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/203/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625202823
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1625202823.3

Uznesenie

Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A., B. a C., obe nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky,
Záhorácka ul. č. 2942/60A, deti matky D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. XX a otca neuvedeného,
o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka 2942/60A, na nariadenie
neodkladného opatrenia a na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.12.2025 sa navrhovateľ - Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny so sídlom Malacky (ďalej len ako „ÚPSVaR Malacky“) domáha nariadenia ústavnej starostlivosti
nad maloletými deťmi. Zároveň sa tým istým návrhom domáha vydania neodkladného opatrenia podľa
§ 367 CMP, ktorým by súd uložil Nemocnici G., H.. F. F. G., I. D. X, aby maloleté deti odovzdali do

starostlivosti Centra pre deti a rodiny J. (ďalej len „CDR J.“), so sídlom J., K. X s termínom odovzdania
maloletýchdetídňa29.12.2025.Akodôvodpodanianávrhunavrhovateľuviedol,žepravidelnevykonáva
v rodine opatrenia SPODaSK súvisiace so zabezpečovaním starostlivosti toho času o štyri maloleté deti
(najstaršieho syna matky z predchádzajúceho vzťahu a tri spoločné maloleté deti s terajším partnerom
a domnelým otcom aj maloletého B. a C.). Navrhovateľ sa vyjadril, že starostlivosť rodičov o maloleté
deti sa už v predchádzajúcom období javila ako nedostačujúca a neadekvátna s ohľadom najmä na

materiálne potreby maloletých detí a ich zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin. Vzhľadom na tieto
okolnosti bolo ich piate dieťa – maloletý E. hneď po narodení zverené do starostlivosti Centra pre deti a
rodiny J.. Navrhovateľ uviedol, že sa rodičom počas uplynulého roka nepodarilo podniknúť žiadne kroky
k úprave ich rodinných pomerov. Aj napriek tomu, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately priebežne vykonával v rodine opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, matka
zatajila svoju graviditu, avšak už v mesiaci september 2025 bolo možné u matky pozorovať fyziologické

zmeny naznačujúce, že by u nej mohlo ísť o ďalšiu graviditu, matka však na priamu otázku opakovane
odpovedala, že nie je tehotná; tehotenstvo priznala až v mesiaci november 2025, pričom následne
uviedla, že nie je sledovaná v gynekologickej ambulancii a aj napriek opakovaným upozorneniam
zo strany pracovníčok ÚPSVaR Malacky, aby bezodkladne absolvovala gynekologickú kontrolu, tak
neurobila, čo zdôvodnila tým, že sa nemohla dostaviť na vyšetrenie, nakoľko v tom čase nemal kto
zabezpečovať starostlivosť o ostatné maloleté deti. Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že maloleté deti B. a

C. sa narodili predčasne a aj keď aktuálne nemocnica neuvádza žiadne zdravotné problémy maloletých,
budú pravdepodobne vyžadovať zvýšenú kontrolu v pediatrickej ambulancii; pretože matka má problém
dostavovať sa kvôli ostatným maloletým deťom na potrebné vyšetrenia, navrhovateľ má dôvodnú obavu,
že zdravotná starostlivosť o novorodencov zo strany matky by nebola riadne zabezpečená. Navrhovateľ
ďalej poukázal na skutočnosť, že partnerský vzťah rodičov maloletých detí je dlhodobo problematický,
rodičia majú medzi sebou vážny partnerský konflikt, pričom obdobia hádok striedajú obdobia, kedy

partneri medzi sebou vôbec nekomunikujú, sama matka v októbri 2025 uvažovala, že od partnera
odíde, informovala sa v Azylovom centre v F. o voľných miestach, nakoľko však v tom čase maliv azylovom centre plné kapacity, matka ostala bývať vo svojom bydlisku. ÚPSVaR Malacky uviedol,
že aj keď je partner matky a domnelý otec maloletých zamestnaný cez pracovnú agentúru a má
pravidelný príjem, finančné možnosti rodičov sú značne obmedzené, nakoľko je domnelý otec povinný

plniť si vyživovaciu povinnosť voči ďalším jeho maloletým deťom, taktiež má zrážky zo mzdy kvôli
dlhom a exekúciám a taktiež peňažné príjmy rodiny sú neefektívne míňané na nikotinizmus oboch
rodičov. Matka v minulosti priznala, že jej partner holduje hre na hracích automatoch, kde zvykne
prehrať väčší obnos financií, v dôsledku čoho je rodina následne vystavená finančnej tiesni. Podľa
vyjadrenia matky naposledy partner prehral peniaze na zaplatenie poplatkov v materskej škole, ktorú

v septembri začali navštevovať maloletá H. a maloletý E.. Keďže matka nemala dostatok financií na
uhradenie poplatkov, dlhodobo maloleté deti nevodila do materskej školy, čo malo za následok, že obe
maloleté deti boli z materskej školy vylúčené. Matka po uvedení všetkých mesačných nákladov nebola
schopná uviesť, na aký účel sú používané zvyšné financie, zároveň je otázne, či matka naďalej neužíva
návykové látky, čo bolo v minulosti potvrdené pozitívnymi výsledkami toxikologického testovania pri
dvoch predchádzajúcich pôrodoch, pričom však matka opakovane vo svojich vyjadreniach uvádza, že

nevie z akého dôvodu mala pozitívne výsledky na prítomnosť návykových látok a užitie drog neguje.
Navrhovateľ vo svojom návrhu konštatoval, že na základe sociálneho šetrenia v rodine zistil, že rodina
napriek tehotenstvu matky nie je pripravená ani na príchod jedného novorodenca, keďže až do pôrodu
nevedeli, že sa narodia dvojčatá - v domácnosti nebolo pripravené nič na zabezpečenie starostlivosti
o novorodencov, úplne absentovalo základné vybavenie, oblečenie, hygienické potreby a ostatné veci

potrebné pri starostlivosti o novorodenca. Matka má zabezpečenú len jednu detskú cestovnú postieľku,
ktorá mala slúžiť pre maloletého E., nakoľko sa mal v domácnosti rodičov realizovať prvý krátkodobý
pobyt maloletého. V domácnosti, ktorá pozostáva výlučne z jednej miestnosti, žijú dve dospelé osoby a
štyri deti, ktoré už teraz nedisponujú adekvátnym priestorom pre svoj optimálny vývin a rozvoj, nakoľko
priestory domácnosti sú stiesnené a domácnosť nie je vybavená adekvátne k potrebám všetkých jej

členov, najmä maloletých detí. Aj v prípade, že by rodičia dokázali zabezpečiť detskú postieľku, v
izbe nie je dostatok priestoru na jej umiestnenie. Matka priviedla na svet ďalšie deti, hoci vedela, že
nemá vytvorené podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o ne, nakoľko z rovnakých príčin bol po
predchádzajúcom pôrode vyňatý z jej starostlivosti starší syn. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu potreby
špecifickej starostlivosti o novorodencov si oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

ÚPSVaR Malackynedokážezracionálnychdôvodovpríchodmaloletýchdetídoprirodzenéhoprostredia
rodiny po ukončení popôrodnej hospitalizácie predstaviť a konštatuje, že na základe výkonu opatrení
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v rodine maloletých vyhodnotilo, že rodina nie je
pripravená na príchod novorodencov a vzhľadom na rodinnú a sociálnu anamnézu rodiny neodporučilo
prepustenie maloletých detí do starostlivosti matky po ukončení hospitalizácie dieťaťa. Navrhovateľ

uviedol, že v rodine aktuálne nie je nikto, kto by vedel, mohol a chcel zabezpečovať starostlivosť o
maloleté deti, ako aj vzhľadom k tomu, že sa jedná o novorodencov dvojčatá, starostlivosť o ktorých
bude značne náročnejšia, oslovilo oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR
Malacky CDR Pezinok vo veci možného dočasného zverenia maloletých detí do starostlivosti zariadenia
na výkon rozhodnutia súdu, ktoré svoje kapacitné možnosti ako aj možnosť prijatia maloletého v rámci

výkonu pobytových opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v súbehu so snahou
o sanáciu prirodzeného prostredia rodiny maloletého potvrdilo s predpokladaným termínom prijatia
dňa 29.12.2025. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby boli maloleté
deti odovzdané do starostlivosti CDR J. a následne bola nad maloletými deťmi nariadená ústavná
starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v CDR J., pričom matka a otec budú povinní prispievať na výživu

každého z maloletých detí výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima.
K návrhu pripojili rodné listy maloletých detí, e-mailovú komunikáciu zo dňa 09.12.2025-signalizácia
prípadu-narodeniedetí,správuNemocniceG.a.s.zodňa09.12.2025-signalizáciaprípadu,predbežnú
správu Nemocnice G. a. s. zo dňa 07.12.2025 - maloletý B. A., prijímaciu správu Nemocnice G. zo dňa
07.12.2025 - maloletý C. A. a záznam zo šetrenia zo dňa 11.12.2025.

2. Tunajší súd dňa 18.12.2025 požiadal navrhovateľa o podanie spresňujúcich informácií potrebných
v súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení podľa § 367 CMP, pričom súd žiadal, aby
navrhovateľ uviedol všetky konkrétne opatrenia, ktoré boli zo strany ÚPSVaR realizované od septembra
2025 vo vzťahu k predmetnej rodine, a to s uvedením druhu opatrenia, dátumu jeho vykonania a

výsledku každého opatrenia. Zároveň, aby navrhovateľ uviedol, aké výchovné, poradenské alebo iné
odborné opatrenia boli rodičom uložené alebo odporúčané (napr. sociálne poradenstvo, psychologická
pomoc, sanácia rodinného prostredia), vrátane dátumu ich uloženia a miery ich plnenia. Súd požadoval
špecifikáciu konkrétnych skutočností a dôvodov, na základe ktorých bola starostlivosť o maloletédeti vyhodnotená ako nepostačujúca alebo neadekvátna. Zároveň žiadal, aby navrhovateľ uviedol,
ktorí rodinní príslušníci novorodenca (napr. starí rodičia, súrodenci rodičov, iné blízke osoby) boli zo
strany úradu oslovení za účelom preverenia ich ochoty a schopnosti prevziať osobnú starostlivosť

o novorodencov a aby uviedol, kedy a akým spôsobom bolo overené tvrdenie matky, že dňa 12.12.2025
pôjdu s otcom detí zabezpečiť potrebné veci pre maloleté deti – viď úradný záznam zo dňa 11.12.2025.

3. Navrhovateľ doručil dňa 19.12.2025 na základe dožiadania tunajšieho súdu doplňujúcu správu,
v zmysle ktorej uviedol, že v časovom intervale od septembra 2025 vykonával ÚPSVaR Malacky

predovšetkým výchovné a preventívne opatrenia a pravidelne udržiaval kontakt s rodinou a sledoval
situáciu rodiny maloletých detí. Vyjadril sa, že na základe odporúčania ÚPSVaR Malacky zo dňa
06.02.2025 vykonávalo Centrum pre deti a rodiny (ďalej len „CDR“) E. v rodine opatrenia ambulantnou
a terénnou formou zamerané na podporu obnovy a rozvoja rodičovských zručností. Spolupráca rodiny
a CDR bola ukončená ku dňu 16.09.2025, pričom bol vyčerpaný celkový počet 35 zakontrahovaných
hodín. V rámci spolupráce boli matke poskytnuté usmernenia k vytváraniu podnetného prostredia

pre maloleté deti, zlepšenie v tejto oblasti však nezaznamenali. Počas stretnutí s maloletým B.
(najstarší syn matky) maloletý verbalizoval, že si už lepšie rozumie s partnerom matky, čo zhodne
potvrdil aj počas vykonávaného pohovoru na ÚPSVaR Malacky dňa 29.10.2025. Matka bola v rámci
poradenstva edukovaná o dôležitosti pravidelnej školskej dochádzky maloletého B.. Na základe správy
zo školy zo dňa 17.10.2025 maloletý nemal žiadne neospravedlnené hodiny a jeho dochádzka

bola dobrá, čiže v tejto oblasti cieľ opatrenia považoval navrhovateľ za splnený. Nakoľko matka
neudávala potrebu pokračovania v spolupráci s CDR, vzájomnú spoluprácu ukončili; takisto ani
CDR nepožiadalo o navýšenie hodín spolupráce a vystavenie nového odporúčania. Matke bola
počas sociálneho šetrenia v domácnosti dňa 13.10.2025 v rámci preventívnych opatrení ponúknutá
možnosť opätovnej spolupráce s CDR E., ale matka túto možnosť v tom čase odmietla, uviedla, že

necíti potrebu s nimi spolupracovať a taktiež nemá dostatok času kvôli deťom. S prihliadnutím na
skutočnosť,ženiektorékrátkodobéčiastkovécieledanéhoopatrenianavrhovateľvyhodnotilakosplnené
a matke bolo poskytnuté komplexné poradenstvo a edukácia v oblasti zabezpečovania podnetného
prostredia pre psychomotorický, psychický a sociálny vývin maloletých detí, nepristúpil navrhovateľ
k nariadeniu výchovného opatrenia spočívajúceho v opätovnom započatí spolupráce matky (rodiny)

s CDR. V súvislosti s opakovanými pozitívnymi toxikologickými testami matky pri pôrode maloletého
F. a maloletého E. navrhovateľ taktiež pristúpil k opatreniam vo veci eliminácie negatívnych vplyvov,
ktoré ohrozujú psychický vývin, fyzický vývin alebo sociálny vývin detí, čo užívanie omamných látok
matkou maloletých detí je - konkrétne matku žiadali, aby na vyzvanie maximálne do dvoch dní doložila
výsledok toxikologického testovania pod supervíznym dohľadom v CPLDZ na L. M. A. G.. Matka dňa

08.09.2025 doložila toxikologický test zo dňa 22.08.2025 s negatívnym výsledkom na prítomnosť látky
MDMA; opakovane bola matka vyzvaná na absolvovanie testovania dňa 27.10.2025 v súvislosti s
prijatým anonymným podnetom dňa 24.10.2025, v ktorom sa poukazovalo na užívanie omamných
a psychotropných látok rodičmi. Nakoľko si matka nevedela zabezpečiť stráženie maloletých detí,
doložila až dňa 29.10.2025 výsledok testu realizovaného toho dňa s negatívnym výsledkom na látku

MDMA, teda v predmetnom časovom období od septembra 2025 do dňa podania správy bola matka
požiadanáotestovanielendvakrát,nakoľkotofinančnerodinuzaťažujeataktiežniejemožnéobjektívne
zhodnotiť výsledok daného opatrenia, keďže matka neabsolvuje testovanie bezprostredne po vyžiadaní.
Dňa 08.09.2025 bolo matke v rámci pohovoru s ňou realizovanom na ÚPSVaR Malacky poskytnuté
poradenstvo vo veci podania návrhu na zvýšenie výživného na maloletého B., nakoľko výdavky

maloletého sa zvýšili prestupom na druhý stupeň základnej školy, čím by sa dosiahlo mierne zlepšenie
zlej finančnej situácie rodiny, matka návrh na tunajší súd podala dňa 11.09.2025. Podľa vyjadrenia
navrhovateľa, v uvedenom časovom období navrhovateľ vykonával opatrenia aj v prirodzenom prostredí
rodiny, kedy pracovali s rodinou v rámci návštevy v ich domácnosti, konkrétne sa návštevy v domácnosti
realizovali v dňoch 13.10.2025, 23.10.2025, 28.10.2025, 11.11.2025, 11.12.2025 a 17.12.2025. Počas

každej návštevy boli v rodine vykonávané opatrenia podporného charakteru, kedy obaja rodičia boli
motivovaní k pravidelnému kontaktovaniu sa s maloletým E. a neskôr aj s maloletým B. a C.. V súvislosti
so sanáciou rodinného prostredia vo vzťahu k maloletému E. a jeho návratu do rodinného prostredia
navrhovateľ vykonal opatrenia vedúce k realizácii krátkodobého pobytu maloletého v domácnosti
rodičov; na základe žiadosti matky o realizáciu pobytu bol ÚPSVaR Malacky dňa 09.10.2025 oslovený

a požiadaný o súčinnosť CDR J. za účelom prešetrenia pomerov a vydania stanoviska k realizácii
pobytu maloletého, šetrenie sa realizovalo dňa 13.10.2025, pričom zistil, že aj napriek tomu, že rodičia
bolioboznámenísoskutočnosťou,žebudevykonanéprešetreniepomerovvdomácnosti,premaloletého
E. v tom čase nemali zabezpečené vhodné podmienky - mali v domácnosti plienky, keďže ich používaaj maloletý F. a rovnako aj športový kočík, ktorý by v čase pobytu využíval maloletý E., v domácnosti
však úplne absentoval priestor na spanie pre maloletého E.. V rámci opatrení SPODaSK navrhovateľ
pristúpil aj k napomenutiu k dodržiavaniu riadnej hygieny v domácnosti, nakoľko táto bola na veľmi

nízkej úrovni a taktiež apeloval na rodičov, aby v domácnosti nefajčili. Následné šetrenie bolo vykonané
dňa 21.10.2025, bolo vopred dohodnuté, avšak v domácnosti navrhovateľ nikoho nezastihol; susedia
uviedli, že údajne v tom čase mali ísť rodičia pre postieľku. Návštevu v domácnosti navrhovateľ
opakovane vykonal dňa 23.10.2025, pričom rodičia zabezpečili cestovnú postieľku pre maloletého
E., hygiena v domácnosti bola na lepšej úrovni, ako počas predchádzajúcich návštev. Na základe

vykonaných opatrení a práce s rodinou v prirodzenom prostredí rodina dospela toho času k úprave
bytových pomerov do takej miery, ktorá umožňovala realizáciu krátkodobého pobytu maloletého E.
v domácnosti rodičov. Dňa 24.10.2025 na ÚPSVaR Malacky prijali anonymný podnet na prešetrenie
pomerov v rodine, keď nahlasujúca osoba vyjadrila obavu o duševné a fyzické zdravie detí, poukazovala
na skutočnosť, že z domácnosti opakovane počuť krik, slovné útoky a nadávky a taktiež nadobudla
podozrenie, že na deťoch je páchané fyzické násilie. Dňa 28.10.2025 navrhovateľ vykonal neohlásené

sociálne šetrenie v domácnosti matky a oboznámil ju o prijatí anonymného podnetu. V tom čase bola
prítomná len ona s maloletými deťmi, otec bol v práci; matka sa vyjadrila, že je niekedy v domácnosti
krik, kričia deti a niekedy aj ona na ne zvýši hlas, keď ju nepočúvajú. Uviedla, že s partnerom –
otcom detí majú aktuálne partnerské problémy, pretože jej dáva za vinu, že je maloletý E. v CDR.
Navzájom spolu už tri mesiace takmer vôbec nekomunikujú, ani sa nehádajú. Užívanie omamných látok

matka poprela. Matka bola upovedomená o tom, že v následnosti na prijatie podnetu nie je možné
realizovať krátkodobý pobyt maloletého E., kým navrhovateľ nevykoná potrebné opatrenia SPODaSK,
pričom matka bola dňa 27.10.2025 požiadaná, aby absolvovala toxikologické testovanie na prítomnosť
omamných a psychotropných látok v Centre pre liečbu drogových závislostí na L. A. G. a doložila
výsledok maximálne do dvoch dní - matka dňa 29.10.2025 doložila výsledok toxikologického testovania

na prítomnosť látky MDMA (extáza) s negatívnym výsledkom. Následne navrhovateľ oznámil CDR J.,
že je možné realizovať krátkodobé pobyty maloletého E. v domácnosti rodičov; vo vzťahu k ostatným
maloletým deťom sa obrátili na základnú školu, materskú školu a pediatra so žiadosťou o súčinnosť a
zaslanie správ o maloletých deťoch z dôvodu mapovania zdravotného, psychomotorického a sociálneho
vývinu maloletých detí. Na základe uvedených informácií v jednotlivých správach bolo preukázané,

že učitelia a ani pediater nezaznamenali náznaky neadekvátneho prístupu rodičov voči maloletým
deťom. Dňa 04.12.2025 navrhovateľ prostredníctvom telefonického pohovoru požiadal materskú školu
o poskytnutie aktuálnych informácií o maloletých H. a E., pričom riaditeľka MŠ potvrdila, že maloleté deti
boli ku dňu 19.11.2025 z materskej školy vylúčené z dôvodu porušenia školského poriadku (evidovaný
dlh rodičov vo výške 235 Eur a dlhodobá neprítomnosť maloletých detí). Navrhovateľ opätovne uviedol,

že už v mesiaci september pozorovali u matky fyziologické zmeny naznačujúce, že by u nej mohlo
ísť o ďalšiu graviditu, matka však na priamu otázku toto opakovane poprela, graviditu priznala až
v mesiaci november 2025. Uvedením nepravdivých skutočností a nepriznaním tehotenstva matkou
nebolo možné vopred v rodine vykonať opatrenia, ktoré by smerovali k zlepšeniu rodinných pomerov a
tým sa pripraviť na príchod novorodencov do rodinného prostredia. Navrhovateľ opakovane poukázal

na skutočnosť, že hygiena v domácnosti je často na veľmi nízkej úrovni, matka až po opakovanom
vyzývaní na zvýšenie hygieny urobí väčší poriadok, umyje podlahu, ale napriek tomu sa to pri ďalšom
šetrení v domácnosti zopakuje. Navrhovateľ uviedol, že v domácnosti v prítomnosti maloletých detí
fajčia obaja rodičia, pričom opakovane v čase návštevy v rodinnom prostredí navrhovateľ zaznamenal
zadymenú domácnosť so zle dýchateľným vzduchom. V škole evidovali dlhodobo neuhradené poplatky

spojené s výchovnovzdelávacím procesom maloletých detí, pričom matka už vtedy v škole uvádzala,
že partner prehral peniaze na automatoch. Matka sa nezúčastňovala triednych aktívov, so školou sa
nekontaktovala,ažponaliehaníajzostranyÚPSVaRMalackysizabezpečilaprístupkaplikáciiEdupage,
v správe školy zo dňa 09.06.2025 navrhovateľ eviduje mierne zlepšenie v spolupráci matky, ktorá
začala komunikovať prostredníctvom Edupage a uhradila všetky podlžnosti. Navrhovateľ poukázal na

skutočnosť, že matka priviedla na svet ďalšie deti, hoci vedela, že nemá vytvorené vhodné bytové
ani finančné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o ne, nakoľko z rovnakých príčin bol po
predchádzajúcom pôrode vyňatý z jej starostlivosti syn E.. Dňa 28.10.2025 počas výkonu opatrení v
rodine matka uvádzala, že uvažuje o odchode od partnera a oslovila už aj Azylové centrum v F., kde
sa informovala o voľných kapacitách - v tom čase však nemohli z kapacitných dôvodov rodinu prijať

a následne si to matka rozmyslela. Navrhovateľ uviedol, že pred podaním návrhu vo veci maloletých
B. a C. na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi a vydaním neodkladného opatrenia
nekontaktovaližiadnychpríbuzných;rodinajevkontaktelensostaroumatkouzostranymatky,stouto sa
stretáva hlavne maloletý B., tento aj príležitostne prespí v jej domácnosti. Stará matka bola oslovená ponarodení maloletého E. v decembri 2024, či by bola schopná zabezpečovať starostlivosť o maloletého,
na čo uviedla, že v žiadnom prípade si na starostlivosť o novorodenca netrúfa. Vzhľadom na vyššie
uvedenéskutočnosti,kedystarámatkaužvminulostineprejavilazáujemozabezpečovaniestarostlivosti

o maloleté deti, kontaktovanie starej matky vo vzťahu k novorodeným dvojčatám bolo z pohľadu
ÚPSVaR Malacky vyhodnotené ako nedôvodné. Dňa 17.12.2025 vykonal navrhovateľ ohlásené sociálne
šetrenie v domácnosti rodičov maloletých detí, v domácnosti bol prítomný otec s maloletými H., E.
a F., matka bola v tom čase opätovne hospitalizovaná v nemocnici z dôvodu vzniku infekcie v rane po
cisárskom reze, počas celého šetrenia však prítomná prostredníctvom videohovoru. Rodičia zabezpečili

kočík pre maloleté deti a jednu detskú postieľku na kolieskach v rozmere cca 90 x 50 cm pre obe
maloleté deti. Otec taktiež ukázal päť balíkov plienok, z čoho pre novorodencov boli určené len dva
menšie balíky, ostatné boli vo väčších veľkostiach. Zabezpečili aj fľašky na umelé mlieko, ktoré už mali
prichystané aj pre maloletého E. a zakúpili nové cumlíky a hygienické potreby, taktiež zakúpili umelú
výživu pre novorodencov značky Nutrilon. Navrhovateľ sa vyjadril, že napriek skutočnosti, že rodičia
mali snahu zabezpečiť potreby pre novorodené dvojčatá, má za to, že zabezpečené vybavenie nie

je dostatočné vzhľadom na značne obmedzený priestor domácnosti, nepovažujú to za zabezpečenie
vhodných podmienok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti majú za to, že podanie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je v najlepšom záujme maloletých detí.
K vyjadreniu navrhovateľ pripojil záznam zo šetrenia zo dňa 17.12.2025.

4. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.

5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd nariadi neodkladné opatrenie
aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

9. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do
striedavej osobnej starostlivosti.

10. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje
opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu,
preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo

zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že
nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné
rozhodnutie.

12. Vydanie neodkladného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne

vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je
potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným
spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený
spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia súd skúma
aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je

opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené,
vylúčené, alebo suspendované výrokom predbežného opatrenia.13. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd
inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NS SR č. 3Cdo 203/2011, nález
ÚS SR III. ÚS 298/2008)

14. Pri prijímaní takéhoto (neodkladného) opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným,
prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní
o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť

spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň
osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie
navrhovateľ neodkladného opatrenia.

15. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo
ohrozených práv strany sporu. Subjekt navrhujúci vydanie neodkladného opatrenia musí preukázať

potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán sa
rozumie stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.

16. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len ako
„Dohovor“), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a

korešpondencie.

17. Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou
prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo

zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.

18. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ( ďalej len ako „ ESĽP“), najmä na
rozsudok Wallová a Walla proti Českej republike, sťažnosť č. 23848/04, rozsudok zo dňa 26. októbra
2006, v ktorom Európsky súd po vykonaní prísneho testu proporcionality konštatoval, že samotná

nepriaznivá bytová alebo materiálna situácia rodičov, pokiaľ nie je sprevádzaná ďalšími závažnými
okolnosťami, nemôže odôvodniť tak závažný zásah do práva na rešpektovanie rodinného života, akým
je odňatie detí z biologickej rodiny. V prejednávanej veci ESĽP poznamenal, že všetky vnútroštátne
jurisdikcie uznali, že základným problémom, ktorému sťažovatelia v tomto prípade čelili, bolo nájsť
vhodné ubytovanie pre takú veľkú rodinu. Na rozdiel od väčšiny prípadov, ktoré mal ESĽP možnosť

preskúmať, teda deti žiadateľov v tomto prípade neboli vystavené násiliu alebo zlému zaobchádzaniu
(pozri a contrario Dewinne v. Belgicko (rozh.), č . 56024/00, 10. marca 2005 ; Zakharova v. Francúzsko
(rozh.), č. 57306/00, 13.decembra 2005), ani sexuálnemu zneužívaniu (pozri a contrario Covezzi a
Morselli v. Taliansko, č . 52763/99, 9. mája 2003). Súdy v tomto prípade nezistili ani žiadne emocionálne
deficity (pozri a contrario Kutzner v. Nemecko), znepokojujúci zdravotný stav ani psychickú nerovnováhu

rodičov (pozri a contrario Bertrand v. Francúzsko (rozsudok), č . 57376/00, 19. február 2002; Couillard
Maugery v. Francúzsko). Hoci je pravda, že v niektorých prípadoch, ktoré ESĽP vyhlásil za neprípustné,
bolo umiestnenie detí motivované neuspokojivými životnými podmienkami alebo materiálnou núdzou,
nikdy to nebol jediný dôvod použitý ako základ pre rozhodnutie vnútroštátnych súdov, pretože sa k
nemu pridali ďalšie prvky, ako napríklad duševný stav rodičov alebo ich emocionálna, vzdelávacia a

pedagogická nespôsobilosť (pozri napríklad Rampogna a Murgia proti Taliansku (rozh.), č. 40753/98,
11. mája 1999 ; MG a MTA proti Taliansku (rozh.), č . 17421/02, 28. júna 2005). ESĽP opakovane
vo svojej rozsiahlej rozhodovacej praxi zdôrazňuje, že úlohou orgánov sociálneho zabezpečenia je
práve pomáhať ľuďom v ťažkých situáciách, ktorým chýbajú potrebné znalosti o systéme, sprevádzať
ich potrebnými postupmi a radiť im okrem iného o rôznych druhoch sociálnych dávok, možnostiach

získania sociálneho bývania a iných spôsoboch prekonania ich ťažkostí. ESĽP zároveň konštatuje,
že v situácii, keď je zásah založený výlučne na materiálnom nedostatku, sú orgány verejnej moci
povinné uprednostniť menej invazívne opatrenia, najmä poskytnutie sociálnej pomoci, poradenstva a
podpory smerujúcej k zachovaniu rodinných väzieb, keďže úplné oddelenie detí od rodičov predstavuje
najdrastickejšie opatrenie, prípustné len v najzávažnejších prípadoch. Na základe uvedeného Európsky

súd pre ľudské práva dospel v danej veci k záveru, že hoci dôvody vnútroštátnych orgánov boli
relevantné, neboli dostatočné a zásah preto nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, čím došlo
k porušeniu článku 8 Dohovoru v tomto prípade. ESĽP sa domnieva, že na splnenie požiadavky
proporcionality mali príslušné orgány verejnej moci Českej republiky zvážiť iné, menej invazívneopatrenia než oddelenie detí od rodičov. V tejto súvislosti ESĽP poukazuje na to, že úlohou orgánov
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vyplývajúcej zo zákona je predovšetkým poskytovať
rodinám odbornú pomoc a podporu v situáciách, keď sa dočasne ocitnú v nepriaznivých sociálnych

alebo bytových podmienkach, sprevádzať ich pri riešení nepriaznivej situácie a aktívne im napomáhať
pri využívaní dostupných foriem sociálnej pomoci.

19. Súd po oboznámení sa s kompletným spisovým materiálom a po jeho posúdení dospel k záveru, že
návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd s poukazom na rozsiahlu

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva konštatuje, že po vykonaní testu proporcionality dospel
k nasledujúcim skutkovým a právnym zistenia.

20. Pri posudzovaní nevyhnutnosti zásahu do práva na rešpektovanie rodinného života podľa článku
8 Dohovoru súd vzal do úvahy ustálenú judikatúru ESĽP, podľa ktorej rozdelenie rodiny predstavuje
mimoriadne závažný zásah, prípustný len vo výnimočných prípadoch a po dôslednom vykonaní testu

proporcionality (porov. Wallová a Walla proti Českej republike, rozsudok z 26. 10. 2006, resp. Soares de
Melo proti Portugalsku, rozsudok zo dňa 16.05.2016) konštatuje, že vyňatie maloletých detí z rodiny je
neprimeraným zásahom do súkromia a rodinného života maloletých detí a ich rodičov.
Súd v súlade s citovanou judikatúrou preskúmal, či by bolo možné dosiahnuť sledovaný legitímny cieľ
miernejšími prostriedkami a či zásah v podobe odobratia maloletých detí zodpovedá najlepšiemu záujmu

detí v primeranom vzťahu k intenzite zásahu do rodinného života. Tento test vyžaduje, aby súd dôsledne
(aj pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení) posúdil, či prijaté opatrenia boli vykonané v súlade so
zákonom, či sledovali legitímny cieľ, ktorým je ochrana dieťaťa a či dôvody uvádzané na ich podporu
boli relevantné a dostatočné vzhľadom na sledovaný cieľ, teda či boli nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti.

21. Na základe vykonaného testu proporcionality súd dospel k záveru, že navrhovateľom predložené
opatrenie – odňatie detí z biologickej rodiny, nie je možné v zmysle rozhodovacej praxe ESĽP chápať
ako opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, keďže orgány sociálno-právnej ochrany detí
nevyčerpali všetky dostupné, menej reštriktívne možnosti a nepreukázali dostatočne závažné dôvody na

takintenzívnyzásahdorodinnýchvzťahov.Súčasťoutestuproporcionalityjeajhodnotenietoho,čizásah
zodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa v spravodlivej rovnováhe s právom rodičov na rodinný život a či
cieľ ochrany dieťaťa nie je možné dosiahnuť miernejšími prostriedkami za zachovania rodinných väzieb.
Len v prípade, ak sú všetky tieto podmienky splnené a ak neexistujú účinné alternatívy k oddeleniu
detí od rodičov, možno takéto opatrenie považovať za nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v zmysle

článku 8 ods. 2 Dohovoru. Pri výkone priestoru voľnej úvahy, ktorý majú členské štáty v rodinnoprávnych
veciach, je úlohou vnútroštátnych súdov zabezpečiť spravodlivé vyváženie medzi najlepším záujmom
maloletého dieťaťa, právami rodičov a verejným záujmom. Ustálená judikatúra ESĽP pritom považuje
najlepší záujem dieťaťa za určujúce hľadisko, avšak nie za hľadisko absolútne. Oddelenie dieťaťa od
rodičov preto prichádza do úvahy len ako krajné riešenie, pričom štát je viazaný pozitívnou povinnosťou

podporovať existujúce rodinné väzby a v prípade ich narušenia aktívne smerovať k ich obnoveniu.

22. Súd po posúdení podaného návrhu a jeho doplnení konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal
dostatočné a aktívne úsilie smerujúce k zlepšeniu rodinných, bytových a sociálnych podmienok v
rodine maloletých detí, ani to, že by pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

vyčerpal všetky dostupné menej invazívne prostriedky ochrany, resp. že by v danom prípade pripustil
inú alternatívu mimo tej, ktorú navrhuje – dočasné odňatie detí z biologickej rodiny. Zo strany
navrhovateľa nebola matke poskytnutá adekvátna pomoc pri zabezpečovaní náhradného bývania pre
matku a maloleté deti – navrhovateľ pritom vedel, že matka sa sama dopytovala na možnosť bývania
v azylovom dome, po prvotnom neúspechu (naplnené kapacity) pokus vzdala, navrhovateľ sa však

nepokúsil s matkou pracovať a prípadne kontaktovať iné zariadenia s cieľom poskytnúť matke zlúčenie
so všetkými deťmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že úlohou orgánov sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately je predovšetkým poskytovať rodinám odbornú pomoc a podporu v situáciách,
keď sa dočasne ocitnú v nepriaznivých sociálnych alebo bytových podmienkach, sprevádzať ich pri
riešení nepriaznivej situácie a aktívne im napomáhať pri využívaní dostupných foriem sociálnej pomoci.

Táto povinnosť vyplýva najmä zo zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej
kuratele § 10, 11 a nasl., ktorý kladie dôraz na preventívne opatrenia, zachovanie rodinného prostredia
a podporu biologickej rodiny pred zásahmi smerujúcimi k jej rozdeleniu, ako aj zo zákona č. 448/2008Z. z. o sociálnych službách a zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, ktorých cieľom je
zmierňovanie sociálnych dôsledkov nepriaznivej životnej situácie jednotlivcov a rodín.

23. Súd má zato, že tvrdenie navrhovateľa o drogovej závislosti matky nie je v žiadnom prípade možné
prezumovať a aplikovať automaticky aj na tento prípad, nakoľko podľa lekárskych správ vypracovaných
popôrodematky,akoajprijejprijatídonemocnicebolimatkeajmaloletýmdeťomspravenétoxikologické
testy – všetky s negatívnym výsledkom; pričom matka porodila predčasne, nemohla teda vedieť, kedy
porodí, takisto všetky úradom vyžiadané testovania matky pred pôrodom týchto detí boli negatívne.

V tejto súvislosti súd musí poznamenať, že dôvodom na vyňatie maloletého E., nar. XX.XX.XXXX,
z rodinného prostredia neboli iba bytové a sociálne podmienky rodiny, ale tak, ako poukázal vo
svojich rozhodnutiach aj samotný ESĽP, dôvodom bola sprievodná situácia – matke aj samotnému
maloletému bola pri pôrode zistená prítomnosť omamných a psychotropných látok, bolo teda priamo
ohrozené zdravie dieťaťa. Zároveň neobstojí tvrdenie, že novorodenci budú potrebovať zvýšenú mieru
starostlivosti a kontrol u pediatra, nakoľko v priložených lekárskych správach sa konštatuje, že obe

maloleté deti sú zdravé s primeranou popôrodnou adaptáciou, pričom zároveň je v správach uvedené,
že matka má deti po pôrode u seba na izbe a o tieto sa stará a aj potvrdila záujem o maloleté deti
sa aj naďalej starať. Navrhovateľ sám vo svojom doplnenom vyjadrení zo dňa 19.12.2025 konštatuje,
že rodina v spolupráci s CDR absolvovala 35 hodín zameraných na podporu rodičovských zručností,
správy zo školy konštatovali, že dochádzka maloletého B. je dobrá a krátkodobé čiastkové ciele daného

opatrenia vyhodnotili ako splnené, nebolo potrebné opakovane započať spoluprácu matky s CDR.
Súd takisto poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ stanovil ciele a kroky, ktoré bola rodina povinná
vykonať – príprava výbavy pre novorodencov, hygiena v domácnosti; tieto kroky následne rodina
splnila, dokonca v čase, keď matka bola po pôrode hospitalizovaná pre následné komplikácie spojené
s popôrodnou starostlivosťou, staral sa o domácnosť v tom čase staral výlučne otec, pričom navrhovateľ

v danom čase nekonštatoval zásadné chyby v starostlivosti o maloleté deti. Súd zároveň poukazuje
na skutočnosť, že navrhovateľ nevykonal potrebnú súčinnosť ani pri zisťovaní okruhu širšej rodiny,
ktorá by bola prípadne schopná, resp. neschopná vykonávať starostlivosť o maloleté deti a opätovne
založil svoje tvrdenia na minuloročných výsledkoch, kedy stará matka odmietla vykonávať starostlivosť
o maloletého E., teda úplne rezignoval na túto svoju úlohu a uprednostnenie rodinného prostredia pre

maloleté deti pred prostredím ústavným, mimo biologickej rodiny. Súd zároveň poukazuje na správy
zo základnej a materskej školy ako aj správy ošetrujúcich lekárov starších maloletých detí matky, na
ktoré sa navrhovateľ odvoláva, pričom je nevyhnutné konštatovať, že ani v takomto rozsahu nebolo
zistené, že by prichádzalo k náznakom neadekvátneho prístupu rodičov voči maloletým deťom. Uvedené
potvrdzuje aj výpoveď maloletého B. (najstarší syn matky), vykonaná na pôde ÚPSVaR Malacky, pričom

maloletý uviedol, že v rodine nedochádza k fyzickým napadnutiam ani zo strany rodičov smerom
k deťom, ani medzi rodičmi navzájom, títo sa nehádajú, nekričia. Rodičia naopak plnia krátkodobé ciele
stanovené zo strany navrhovateľa – zaobstaranie potrebnej výbavy pre novorodencov, podanie návrhu
na zvýšenie výživného pre maloletého B., komunikácia so školou, uhradenie podlžností voči škole,
hygiena v domácnosti, absolvovanie opakovaných toxikologických testov. Súd záverom konštatuje,

že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8P/85/2025, týkajúcom sa nariadenia ústavnej
starostlivosti nad maloletým E., ktorý je od narodenia zverený v CDR Pezinok, to bol práve orgán
sociálno-právnej kurately, ktorý požiadal o odročenie pojednávania zo dňa 04.12.2025, nakoľko mal
zato, že je potrebné ešte vykonať prácu s rodinou tak, aby mohli byť realizované krátkodobé pobyty
maloletého E. v rodine.

24. Súd poukazuje aj na pozitívny záväzok štátu aktívne podporovať zachovanie rodinných väzieb a
poskytovať rodinám primeranú pomoc s cieľom prekonávať ťažkosti. V danom prípade však nebolo
preukázané, že by navrhovateľ túto povinnosť naplnil v rozsahu, ktorý by odôvodňoval použitie
najprísnejšieho opatrenia bez predchádzajúcej sanácie rodinného prostredia v takom rozsahu, ako

to predpokladá rozhodovacia prax ESĽP. Nebolo preukázané žeby boli deti (ani tie nachádzajúce
sa v osobnej starostlivosti rodičov) vystavené násiliu alebo zlému zaobchádzaniu, sexuálnemu
zneužívaniu, neboli zistené emocionálne deficity detí alebo znepokojujúci zdravotný stav ani psychická
nerovnováha rodičov. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že podmienky nevyhnutnosti a
proporcionality zásahu neboli splnené, a preto návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

31. Súd zároveň zdôrazňuje, že rozhodnutím o zamietnutí neodkladného opatrenia nejde o konečné
rozhodnutie vo veci samej. V následnom konaní súd podrobne preskúma pomery v biologickej rodine,
ktorá bude mať možnosť preukázať schopnosť náležitej starostlivosti o maloleté deti, resp. v prípade, žerodina v starostlivosti o maloleté deti zlyhá, pričom toto zlyhanie nemôže byť iba v hypotetickej rovine
resp. nemôže sa odvolávať iba na nedostatočný priestor pre deti (pri takomto posúdení a zhodnotení
by potom navrhovateľ ako aj súd prezumovali, že každé ďalšie dieťa matky bude musieť byt odobraté,

čo však je v priamom rozpore s právnymi predpismi, ktorými je súd viazaný), môže pristúpiť aj
k navrhovateľom navrhovanému opatreniu. Rodičia majú možnosť priebežne zlepšovať svoje pomery,
spolupracovať s orgánmi sociálnoprávnej ochrany a aktívne pracovať na dosahovaní stanovených
cieľov tak, aby mohli byť maloleté deti ponechané v ich osobnej starostlivosti aj v konaní vo veci
samej. Výsledky tejto spolupráce a napĺňanie odporúčaní budú predmetom ďalšieho hodnotenia v rámci

meritórneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon číslo 233/95
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).