Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 52Csp/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725202426
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1725202426.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: A. B. C., C., so sídlom

D. X, E. - F., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: F. G., C., so sídlom D. X, E. - F., IČO: XX XXX XXX,
proti žalovanej: H. I., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom J. J. XXX, o zaplatenie sumy 1.804,21 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.07.2025 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy

1.804,21 eur s príslušenstvom dôvodiac tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
06.12.2024 medzi postupcom – C. C., K. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovanej. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek
písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Dodal, že postupca uzatvoril so
žalovanou dňa 30.11.2015 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné
podmienky postupcu v znení ich dodatkov, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky.

Mal za to, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere v
zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná napriek
opakovaným výzvam postupcu neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť
podľa zmluvy a tak postupca k 21.07.2024 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú
na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná pred postúpením pohľadávky vykonala úhrady vo výške 5.500,29 eur,
ktoré boli započítané – na istinu suma 1.876,73 eur, na zmluvný úrok suma 3.424,11 eur a na poplatky
suma 199,45 eur. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 1.864,21

eur pozostávajúca z istiny vo výške 1.423,27 eur, riadneho úroku vo výške 364,18 eur, zo zmluvného
úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 23,69 eur a z úroku z omeškania po zosplatnení vo výške
27,39 eur a z poplatkov vo výške 25,68 eur. Žalovaná po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby
vykonala nasledovné úhrady – 30 eur dňa 15.01.2025 a 30 eur dňa 14.05.2025. Záverom si žalobca
uplatnil úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 22.07.2024, t.
j. dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.

2.Uznesenímzodňa21.08.2025súdvyzvalžalovanú,abysavlehote15dnívyjadrilakžalobe.Žalovaná
sa k žalobe nijakým spôsobom nevyjadrila ani sa nezúčastnila pojednávania vo veci. Súd prejednal vec
v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä so zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 06.12.2024 s jej prílohami, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
30.11.2015, Všeobecnými obchodnými podmienkami C. C. K., L. C. C. K. na úhradu zo dňa 19.06.2024

s kópiu odpisu z podacieho hárku, L. C. C. K. na úhradu zo dňa 27.08.2024 s kópiu odpisu z podacieho
hárku, M. C. C. K. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 22.07.2024, ako aj s obsahom celého
spisového materiálu a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

4. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

(ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

5. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len Občianskeho zákonníka), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalejlen„zákonospotrebiteľskýchúveroch“),spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

7. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)

veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

8. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

10. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia
pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svojupohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti s

nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného predpisu,
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu (C. C. K.) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 30.11.2015
uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere J. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie

spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 3.300 eur (bez uvedenia účelu), s úrokovou sadzbou vo
výške 16,90 % ročne, s výškou splátky 62,89 eur mesačne so splatnosťou 20. dňa v mesiaci a so
splatnosťou prvej splátky 20.01.2016, s počtom splátok 108, s RPMN vo výške 19,75 % a celkovou
čiastkou k zaplateniu dlžníkom vo výške 6.787,79 eur. Z článku II. bodu 6 zmluvy vyplýva, že ak dlžník
pohľadávku banke nespláca riadne a včas, môže banka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.

Podľa čl. III. bod 1 písm. b) Zmluvy, C. N. C. D. M. D. D. I. K. C. O. C. C. K.. Podľa bodu 8.1 písm.
a) D. M. D. D. I. K. C. O. C. C. K. za prípad porušenia (zmluvy) sa považuje omeškanie dlžníka so
splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace s tým, že ak nastane takýto prípad porušenia, môže
banka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky a požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote,
ktorú banka oznámi v Oznámení o mimoriadnej splatnosti.

14. Keďže sa žalovaná so splácaním úveru dostala do omeškania, právny predchodca žalobcu (C. C.
K.) listom zo dňa 19.06.2024 vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku na splátkach a upozornil ju
na možnosť zosplatnenia úveru. List bol žalovanej doručený dňa 24.06.2024, čo vyplýva z fotokópie
odpisu z podacieho hárku a z oznámenia o stave zásielky (č.l. 24 spisu). V predmetnom liste však nie

je uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou a v akej výške sa žalovaná ako dlžník dostala do omeškania.
Následne žalobca listom zo dňa 22.07.2024 (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) oznámil
žalovanej, že v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a
splátkové úvery C. C. K. vyhlásil ku dňu 21.07.2024 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy vo
výške 1.767,14 eur a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy do 15 dní. Z predložených listín nevyplýva,

že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanej doručované, resp. doručené. Hoci
súčasťou spisu je aj kópia doručenky (č.l. 41 spisu), nie je zrejmé, doručenie akej písomnosti má byť
týmto dôkazom dokladované. Zároveň v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru taktiež nie je
uvedené, pre ktorú konkrétnu splátku úveru banka predčasne a jednorazovo zosplatnila celý úver.

15.Súdvdanejsúvislostikonštatuje,žeprávnyvzťahmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanou
vznikol záväzkovo právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorý súd právne posúdil
ako právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorý je nevyhnutné posudzovať nielen podľa
príslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka(§497anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010

Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.), pretože právny predchodca žalobcu (banka) vystupoval pri uzatváraní
zmluvy v postavení dodávateľa/veriteľa (v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, resp. § 2 písm.
b/ zákona o spotrebiteľských úveroch) a žalovaná v postavení spotrebiteľa (v zmysle § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka, resp. § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Právny predchodca
žalobcu (banka) pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikaniaažalovanávystupovalaakospotrebiteľ,pretoženekonalavrámcipredmetusvojejobchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver jej bol poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd ďalej zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskomúvere je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, pretože text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako
spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. S poukazom na
vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna

právna úprava (ktorou je v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako
i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a tiež ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa) má prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, súd posudzoval zmluvný vzťah podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka,
príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.

16. Na základe takto vykonaného dokazovania vyhodnotil súd žalobný nárok žalobcu ako nedôvodný
v celom rozsahu, a tento svoj záver založil súd na tom, že hoci banka (právny predchodca žalobcu)
vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, tento úkon nebol vykonaný platne, pretože banka v
ňom neuviedla (nekonkretizovala), pre ktorú omeškanú splátku využila svoje právo podľa § 565
Občianskeho zákonníka. Aj keby sa pre platnosť samotného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého

úveru nevyžadovala uvedená skutočnosť, dôvod neplatnosti tohto vyhlásenia by spočinul aj v tom, že
výzva, ktorá prechádzala tomuto vyhláseniu, teda predžalobná výzva banky zo dňa 19.06.2024 (č.l. 23
spisu), takisto neobsahovala údaj o tom, s ktorou konkrétnou splátkou a v akej výške bola žalovaná v
omeškaní s jej zaplatením. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2024 z
26. júna 2024 konštatoval, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne

splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu
identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že

zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ
predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale
neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu
s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku
informačnej asymetrie môže byť poškodený.

17. Na doplnenie argumentácie súd uvádza, že hoci v rozhodovacej praxi súdov nebol jednotný názor na
to, či neuvedenie konkrétnej splátky spôsobuje neurčitosť právneho úkonu predčasného zosplatnenia
a následne jeho neplatnosť, táto nejednotnosť bola vyriešená kolégiom Najvyššieho súdu SR, ktoré
rozhodnutím č. 21 prijalo z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025 sp. zn.

6Cdo/152/2022 právnu vetu (publikovanú v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
pod číslom 3/2025) v znení: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné
spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia
oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny
úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka)“

18. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že veriteľ má právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky úveru len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou,
vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s §

565 Občianskeho zákonníka. Ak upozornenie veriteľa na možnosť využitia tohto práva identifikáciu
konkrétnej omeškanej splátky úveru neobsahuje, je takýto právny úkon neurčitý a dôsledkom toho podľa
§37ods.1Občianskehozákonníkaabsolútneneplatný.Prenáslednévyhláseniesplatnosticeléhoúveru
veriteľom tak neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka z
dôvodu absencie platného a účinného upozornenia dlžníka (žalovanej) veriteľom na možnosť využitia

práva na vyhlásenie splatnosti celého úveru, a preto je aj tento právny úkon pre rozpor so zákonom
podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

19. Aj napriek tomu, že samotný Občiansky zákonník v § 53 ods. 9, prípadne v § 565, a ani iný
všeobecne záväzný právny predpis, výslovne nestanovuje ako obligatórnu náležitosť upozornenia

veriteľa dlžníkovi na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého úveru identifikáciu
konkrétnejomeškanejsplátkyúveru,súdpovažujezapotrebnépoznamenať,žeurčitosťprávnehoúkonu
ako požiadavka na jeho obsahové náležitosti nie je naplnená len uvedením obligatórnych náležitostí,
ktoré pre konkrétny právny úkon stanovuje právny poriadok. Právny úkon aj pri uvedení obligatórnychnáležitosti stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise musí mať určitú kvalitu, aby bol
pre jeho adresáta poznateľný obsah prejavenej vôle konajúceho subjektu. Nestačí, že veriteľ vo svojom
úkone podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorní dlžníka na možnosť využitia práva podľa

§ 565 Občianskeho zákonníka, pretože Občiansky zákonník stanovil, že toto upozornenie je spolu
s omeškaním so zaplatením splátky trvajúcim viac ako tri mesiace, predpokladom na vyhlásenie
predčasnej splatnosti celého dlhu veriteľom. Dlžníkovi musí byť zrejmé, pre ktorú konkrétnu omeškanú
splátku úveru veriteľ zvažuje možnosť využiť svoje právo na vyhlásenie splatnosti celého dlhu. Len
pri takto objektívne poznateľnej vôli veriteľa je dlžník schopný verifikovať dĺžku svojho omeškania

so zaplatením konkrétnej splátky a tým aj „vážnosť hrozby“ predčasného zosplatnenia a vyhlásenie
splatnosti celého dlhu odvrátiť tým, že konkrétnu omeškanú splátku zaplatí.

20. Súd preskúmal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách z dôvodu, že súd
je túto okolnosť povinný skúmať ex offo, pretože ide o neodstrániteľnú podmienku konania, pričom
v posudzovanom prípade zistil, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky (právneho

predchodcu žalobcu) na žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok ako ich vyžaduje
znenie § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky zo strany banky na žalobcu, z
čoho možno vyvodiť záver, že žalobca v tomto konaní nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom
postúpenia a ktoré bolo uplatnené v tomto konaní, preto žalobcovi nie je možné toto právo priznať a súd
žalobu z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.

21. Súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšou argumentáciou sporových strán prezentovanou
v konaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení
súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 2 Cdo 216/2012 alebo nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03).

22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojitosti s § 262 ods.
1 CSP a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože pomer úspechu

žalovanej v konaní je v rozsahu 100 %. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Pezinok.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).