Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200181
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej
veci žalobcu: M. N., nar. XX. Y. XXXX, trvale bytom V. G. č. XXXX/X, V., právne zast.: JUDr. Gergely
Pšenák,AKsosídlomM.R.Štefánika30,NovéZámky,protižalovanému:MinisterstvovnútraSlovenskej
republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-
PK-71/2019 z 26. novembra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v
Bratislave z 8. augusta 2024, č. k. BA-6S/31/2020-70, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh správneho súdneho konania

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len ,,správny súd“) napadnutým rozsudkom z 8. augusta 2024, č.
k. BA-6S/31/2020-70, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného z 26. novembra 2019, č. SPOU-PO-PK-71/2019, ktorým tento podľa § 243 ods. 4 zákona

č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,zákon č. 73/1998 Z. z.“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové
správne rozhodnutie - personálny rozkaz generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky č. 36 z 20. augusta 2019 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka
PZ v stálej štátnej službe vo funkcii referent - ÚOZ Obvodného oddelenia Policajného zboru A.
odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Nitre, podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., s ukončením služobného
pomeru ku dňu doručenia rozhodnutia dňa 21. augusta 2019, na tom skutkovom základe, že 1) dňa
12. septembra 2018 medzi 14:30 hod. a 16:50 hod. v k. ú. I. U. V. prijal úplatok vo výške 1.000 Eur
od osoby podozrivej zo spáchania trestných činov pytliactva a krádeže Y. L. za to, že podozrenie
nezadokumentujúanevykonajúžiadneúkonyanislužobnýzákrokzaúčelomobjasneniaskutku.Úplatok
vyžiadal T.. E. F. tak, že sumu naťukal na displej mobilného telefónu so slovami: ,,Takto sa môžeme
dohodnúť.“ Úplatok následne prijal žalobca tak, že otvoril pravé bočné vrecko na svojich kapsáčových

nohaviciach, kam mu Y. L. vložil hotovosť 1.000 Eur, žalobca s T.. F. podozrenie zo spáchania trestného
činu nezadokumentovali, nevykonali žiadne úkony, Y. L. nechali z miesta činu odísť; 2) dňa 2. novembra
2018 o cca 16:00 hod. v k. ú. I. S. si žalobca za prítomnosti T.. F. po kontrole osoby T. V., ktorého konanie
zakladalo podozrenie zo spáchania trestného činu pytliactva, od neho pýtal úplatok vo výške 500 Eurspôsobom, že na prstoch ukázal 5 a slovne pýtal 500 Eur za to, že ho pustia. Menovaný T. V. sumu
ani kreditnú kartu u seba nemal, vec žalobca s T.. F. realizovali ako prečin pytliactva, na miesto privolali
povereného príslušníka PZ a technika OKP. Pred ich príchodom T.. F. T. V. prikázal preložiť udice a

sieťku s rybou na druhú stranu mosta, lebo miesto činu sa nachádzalo v blízkosti hranice katastrálnych
území okresov V. a H. L., ako aj hranice rybárskych revírov MsO SRZ V. a MsO SRZ U..
2.Správnysúdzákonnosťpreskúmavanéhorozhodnutiažalovanéhopreskúmalvintenciách§17ods.1,
§ 47, § 48 ods. 3 písm. a), g), § 192 ods. 1 písm. e), § 193 ods. 1, 2, § 233 ods. 1, 2, § 238 ods. 1-4, § 241
ods. 1, 2, 3 zákona č. 73/1998 Z. z., § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a v režime

stanovenom správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.
3. Správny súd v úvode svojho odôvodnenia poznamenal, že porušenie služobnej prísahy alebo
služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemožno podmieňovať spáchaním trestného činu. V tejto
súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp.
zn. 2Sžo/156/2008z 22.04.2009, sp. zn. 2Sžo/189/2010 z 18.05.2011), z ktorej vyplýva, že v konaní
o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného

poriadku a v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ nie je
otázkajehovinyaleboneviny,alelenotázka,čisúsplnenézákonnépredpokladynaprepusteniepolicajta
zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Uvedenú judikatúru je potrebné chápať v tom
zmysle, že správne orgány rozhodujúce v personálnom konaní o prepustení príslušníka PZ zo štátnej

služby neskúmajú trestnoprávnu zodpovednosť a ani otázku viny alebo neviny, ale skúmajú naplnenie
pojmových znakov skutkovej podstaty inštitútu prepustenia podľa § 192 zákona č. 73/1998 Z. z. Správny
súd rovnako ustálil, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia posudzoval preukázané skutkové
okolnosti a celý spôsob konania žalobcu podrobným opísaním skutkového stavu vrátane výpovedí
svedkov, posudzoval aj jeho predchádzajúce výsledky, odmeny a disciplinárne previnenia žalobcu v jeho

služobnej činnosti pred tým, než dospel k záveru, že ponechanie žalobcu ako policajta v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Preto správny súd nemal žiaden relevantný
dôvod spochybniť myšlienkový proces orgánu verejnej správy, pričom poukázal na to, že žalovaný
správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie so správnym právnym posúdením, odvolávajúc sa taktiež
na skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov a aplikovaní právnych predpisov, na ktoré sa odvolával.
4. Zároveň správny súd považoval za potrebné poukázať na to, že úlohou správneho orgánu je po
spoľahlivom preukázaní konania policajta posúdiť otázku závažnosti porušenia služobnej povinnosti,
pričom uvedené posúdenie je predmetom správneho uváženia správneho orgánu (žalovaného). Súdu
neprislúcha,abyvlastnouúvahounahrádzaldiskrečnéoprávneniesprávnehoorgánuvotázkenaplnenia

obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým
spôsobom“ uvedenú v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože by tým vstupoval do
právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z § 27 ods. 2 SSP vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré
správny orgán vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, preskúmava súd iba v rozsahu, či
také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a

vhodnosť správneho rozhodnutia.
5. Ďalej správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka
Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. je potrebné, aby mal správny
orgán dostatočne preukázané, že policajt protiprávnym konaním porušil služobnú povinnosť a služobnú
prísahu, a to zvlášť hrubým spôsobom a súčasne, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo

na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že porušil
svoje služobné povinnosti a služobnú prísahu. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti žalobcu
bolo jednoznačne ustálené tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Práve spôsob
konania žalobcu opísaného v napadnutom rozhodnutí súd hodnotí nielen za hrubé, ale za zvlášť hrubé
porušenie služobnej povinnosti. Ak by správny súd vzal do úvahy, že zodpovednosť policajtov je širšieho

rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu, bolo by v príkrom
rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil
protiprávneho konania spočívajúceho v porušení svojich základných povinností. Žalobca ako policajt pri
vzniku služobného pomeru zložil služobnú prísahu, obsahom ktorej bol aj absolútny záväzok dodržiavať
právne predpisy. Uvedená povinnosť musí byť prítomná u každého policajta počas celého trvania jeho

štátnej služby. Rovnako počas celého trvania štátnej služby musí spĺňať aj podmienky prijatia do štátnej
služby, medzi ktoré patrí aj spoľahlivosť. Z tohto dôvodu podľa správneho súdu nie je ani na mieste
obrana žalobcu, že žalovaný v rozhodnutí nekonkretizuje, akým spôsobom by bolo ponechanie ho v
služobnompomerenaujmudôležitýchzáujmovštátnejslužby.Správnysúdvychádzalztoho,žežalobcasa zložením sľubu stal príslušníkom Policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie nesúladné s
právnymi predpismi je pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto zodpovedný
prístuppolicajtakrešpektovaniupredpisovvyplývazjehoúčastinaplnenífunkciíštátu.Funkciuštátuplní

policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové a zdravotné zabezpečenie.
Pretojeajprirodzenýmočakávaním,žepolicajtiprisvojompostaveníbudúpríkladnerešpektovaťzákony
štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu zaviazali (napríklad rozsudok NS SR zo dňa
26. novembra 2002, sp. zn. 4 Sž 118/02, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pod č. R 36/2004). Vo všeobecnosti sú u policajtov vyššie požiadavky na profesionálny a

morálny charakter pre výkon štátnej služby a ich porušenie zákon nekompromisne sankcionuje. Z
tohto dôvodu zákon vyžaduje vo vzťahu k plneniu služobných povinností striktné dodržiavanie svojich
ustanovení, prísnejších ako ustanovenia iných zákonov (rozsudky NS SR sp. zn. Sžo/53/2003 zo dňa
18. novembra 2003, sp. zn. 2Sžo/159/2008 zo dňa 23.9.2009).
6. Správny súd v závere dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (aj personálny
rozkaz) obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to

príslušný, ktorý postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Správny súd prijal záver, že v
administratívnomkonaníboldostatočnezistenýskutkovýstavnariadneposúdenieveci,bolodostatočne
preukázané konanie žalobcu, ktorý svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a
jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Vychádzajúc
z vyššie uvedených hľadísk žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého

rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní nevybočil z rámcov
správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového konania
správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili, v
rozhodnutí žalovaný odkázal na dôkazy a podklady, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, rozhodnutie
je jasné a zrozumiteľné. Preto na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden z

namietaných zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu
podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
7. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu,
aby mu nahradil trovy konania.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

8. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
9. Namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1

písm. g/ SSP) a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkov konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods.
1 písm. f/ SSP).
10. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, ako ani s jeho
odôvodnením. Prvou podstatnou námietkou bola skutočnosť nedostatočne zisteného skutkového stavu

vecivrámcijehoprepusteniazoslužobnéhopomeruanepreukázanie,žebybolisplnenéobepodmienky
pre uskutočnenie takéhoto zásahu, ktorými súd porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti
zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby. Z uvedeného dôvodu považuje sťažovateľ napadnuté rozhodnutie za nezákonné. V
nadväznosti na uvedené namietal sťažovateľ samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré

nedáva presvedčivé odpovede na všetky sťažovateľom namietané skutočnosti. Poukázal na judikatúru
súdov, ktorá kladie významný dôraz na kvalitu odôvodnenia rozhodnutí. Pokiaľ nie je rozhodnutie
dostatočne odôvodnené, a teda pokiaľ sa súd v rozhodnutí nevysporiadal so všetkým, čo žalobca
namietal, nie je podľa sťažovateľa takéto rozhodnutie ani preskúmateľné, ako je tomu v danom prípade.
Rozhodnutie,ktorýmjeosobeuloženátakzávažnásankcia,ktoroujeprepusteniezpracovnéhopomeru,

si vyžaduje z povahy veci, ale takisto aj na základe právneho poriadku SR riadne, dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie, aby bolo osobe, ktorá prišla o zamestnanie jasné, z akých dôvodov bola
prepustená a voči ktorým dôvodom má namietať a brániť sa.
11. Ďalšia podstatná námietka sťažovateľa spočívala v porušení zásady prezumpcie neviny. Nestotožnil
sa s názorom správneho súdu, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný

orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie
neviny. Sťažovateľ uviedol, že je pravda, že v danom prípade ide o dve oddelené konania, avšak
dôvodom na prepustenie žalobcu malo byť práve spáchanie trestného činu a práve z tohto dôvodu
nemožno tvrdiť, že v danom prípade nebola daná viazanosť zásadou prezumpcie neviny. Správny orgántakvpodstaterozhodolotom,žedošlodefactokspáchaniutrestnéhočinu.Avšaknavynesenietakéhoto
záveru majú orgány činné v trestnom konaní oveľa prísnejšie procesné ustanovenia, ktoré musia byť
dodržané. Podľa sťažovateľa, pokiaľ teda správny orgán rozhodoval o takejto skutočnosti, musel tieto

procesné ustanovenia za účelom vynesenia takéhoto záveru dodržať. Keďže to v danom prípade
splnené nebolo, považuje sťažovateľ takéto rozhodnutie za nezákonné. Je názoru, že správny orgán
nemôže,,skryto“rozhodovaťospáchanítrestnéhočinuazároveňnerešpektovaťuvedenéustanoveniaa
zásady.Záver,žeorgánverejnejsprávyvrámcisprávnehokonaniamusídodržaťprezumpciunevinyako
zásadu trestného konania, ako aj ostatné zásady trestného práva, deklaruje aj Správny súdny poriadok,

a to v § 195 písm. d), v zmysle ktorého ,,Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré
je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.“ V závere sťažovateľ zhrnul,
že v tomto ustanovení je deklarované, že jednu zo zásad trestného práva, teda prezumpciu neviny,
bolo v danom prípade nevyhnutné dodržať, preto považuje záver správneho súdu aj v tomto smere za
nesprávny.

12. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol kasačnému súdu, aby napadnuté rozhodnutie správneho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
13. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa s argumentáciou a právnym
názorom žalobcu nestotožňuje, plne súhlasí s výrokom napadnutého rozsudku a zároveň trvá na svojom
písomnom vyjadrení k podanej žalobe, ktoré bolo zaslané súdu pod č. p. KM-OPS1-S-70/2020 z 23. júna

2020. V zmysle uvedeného navrhol napadnutý rozsudok správneho súdu ako vecne správny potvrdiť a
kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP zamietnuť.
14. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 15. februára 2025.
III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol

správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 26.
novembra 2019, č. SPOU-PO-PK-71/2019, ktorým tento podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998
Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz
generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 36 z 20. augusta
2019 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona

č. 73/1998 Z. z.
20. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá
služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a
disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť
a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi,

zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".
21. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom
plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
22. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) a g) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný

a)plniťsvedomiteúlohy,ktorésúmuuloženéústavou,ústavnýmizákonmi,zákonmiaďalšímivšeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného
zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.
23. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru,

ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
24. Podľa § 193 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. návrh na prepustenie policajta zo služobného
pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho
bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o

prepustení policajta zo služobného pomeru.
25. Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu
na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy
a obhajovať sa.
26. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie

potrebné podklady.
27. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky
rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
28. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

29. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane
účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a
organizácií, listiny, veci a obhliadka.
30. Podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu
svojich tvrdení dôkazy.

31. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
32. Najvyšší správny súd mal z?obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny
spis žalovaného, preukázané, že
- žalobca v?čase vydania prvostupňového správneho rozhodnutia bol príslušníkom Policajného

zboru v stálej štátnej službe, vo funkcii referent ÚOZ Obvodného oddelenia Policajného zboru A.
odboru poriadkovej polície okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Nitre;
- nadriadený (riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru v A.) o začatí konania vo veci
prepustenia zo služobného pomeru žalobcu upovedomil dňa 2. mája 2019 písomnosťou č. p.: ORPZ-

KN-OPP7-261-001/2019 zo dňa 29. apríla 2019;
- dňa 19. júla 2019 bol riaditeľom vypracovaný návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru;
- prvostupňový správny orgán po preskúmaní veci a?zabezpečení relevantných podkladov rozhodol o?
prepustení žalobcu zo služobného pomeru v?štátnej službe príslušníka Policajného zboru, keď mal za
preukázané, že žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil služobné povinnosti a služobnú prísahu s tým,

že jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby, a to na skutkovom základe uvedenom v bode 1 odôvodnenia
(z odôvodnenia vyplýva, že žalobca svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú
povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmovštátnejslužby.Zvlášťhrubéporušenieslužobnejprísahyodôvodniltým,žežalobcanebolčestný

adisciplinovaný,keďzneužilsvojeslužobnépostavenieaprivýkoneštátnejslužbyaspoločneskolegom
ppráp. F. prevzal od inej osoby úplatok 1.000 Eur, súčasne od ďalšej osoby požadoval úplatok 500 Eur za
to, že nezadokumentujú trestnú činnosť týchto osôb. Svoje sily nevynaložil na ochranu práv, na ochranu
majetku občanov, keď v rozpore so zákonom zneužijúc svoje služobné postavenie v súvislosti so svojím
služobným zaradením, neoprávnene získal pre seba a iného peňažnú sumu, na ktorú nemal žiadny

právny nárok a tým svojím konaním do uvedených práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Žalobca
konal v úmysle získať neoprávnenú výhodu na vlastný prospech, čím porušil čl. 1 ods. 1 písm. d) a e)
N MV SR 18/2008. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti bolo odôvodnené aj tým, že žalobca
nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej svedomite neplnil úlohy uložené mu zákonom (podľa
§ 2 ods. 1 písm. b), k), § 8 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení

neskorších predpisov, nariadením (čl. 1, čl. 5 prílohy k N MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka
PZ v znení neskorších predpisov, čl. 9 ods. 6 N PPZ č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby
poriadkovejpolíciePolicajnéhozboru),rozkazom(podľačastiI.písm.a)bodu1,2,7a14rozkazuMVSR
č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ. Zároveň žalobca zvlášťhrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti príslušníka PZ uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm.
a),b),g)h)ak)zákonaanedodržalslužobnúdisciplínu,nakoľkosavčasevýkonuštátnejslužbynezdržal
konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Uviedol,

že by bolo v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zostal
policajt, ktorý sa dopustil vyššie uvedeného konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka
PZ. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má
svojím chovaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom);
- na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zamietol podané odvolanie a napadnuté rozhodnutie

potvrdil
(v odôvodnení sú zhrnuté podklady a dôkazy, z ktorých žalovaný vychádzal, vyjadrenie sa k námietkam
žalobcu popísaných v odvolaní proti personálnemu rozkazu, prehľad o disciplinárnych odmenách a
disciplinárnychopatreniachžalobcu,zhodnotenieslužobnejčinnosti,dokladyožalobcovomoboznámení
sa s internými predpismi a zhrnutie, že z obsahu zadováženého spisového materiálu je dostatočne
zistené, že odvolateľ sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia, ktorým

je zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, čo mu bolo preukázané dôkazmi
obstaranými predpísaným zákonným spôsobom uvedeným v § 238 zákona, s ktorými sa mal možnosť
oboznámiť. Na druhej strane odvolateľ v zmysle § 238 ods. 3 zákona počas celého konania o jeho
prepustení a ani v podanom odvolaní sám nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorý by
spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol v jeho prípade

aplikovaný inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.);
- správny súd žalobu podanú proti rozhodnutiu žalovaného s?poukazom na § 190 SSP ako?nedôvodnú
zamietol.
33. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v?kasačnej sťažnosti vo?vzťahu
k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a?pripojeného

administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a
relevantných právnych záverov uvádzaných správnym súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
34. Zákon č. 73/1998 Z. z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov
Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a?príslušníkov Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "štátna služba"). Tento zákon upravuje
aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a?skončením štátnej služby príslušníkov
Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len "príslušník informačnej
služby"), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu")
a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (§ 1 ods. 1 ods. 2).

35. V danej veci sa jedná o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bol
žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ. Prepustenie bolo vykonané s odkazom na
§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. ako následok porušenia služobnej prísahy a služobnej
povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby, pričom ako predmetné porušenie bolo klasifikované príslušné konanie žalobcu

popísané v bode 1 odôvodnenia.
36. Námietky sťažovateľa smerovali najmä k porušeniu zásady prezumpcie neviny v konaní o jeho
prepustení zo služobného pomeru, čo dôvodil skutočnosťou, že ,,dôvodom na jeho prepustenie
malo byť práve spáchanie trestného činu a práve z tohto dôvodu nemožno tvrdiť, že v danom
prípade nebola daná viazanosť zásadou prezumpcie neviny.“ S uvedeným sa dostatočne vysporiadal

správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Kasačný súd rovnako poukazuje na ustálenú
judikatúru najvyššieho súdu (napríklad 5Sž/92/97, 4Sž/185/2000, 6Sž/13/2001, Sž-o-NS/23/2003, Sž-
o-NS/53/2003, 4Sž/143/2002, 7Sž/107/2001, 7Sž/86/2002, 2Sžo/156/2008, 2Sž-o-KS/48/2005), ako aj
Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad III. ÚS 366/06, III. ÚS 263/06), z ktorej vyplýva, že
v konaní o prepustenie policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami

Trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné
predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Preto
nemožno vo veci žalobcu v súdnom preskúmavacom konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku skúmať otázku prezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v konaní
pred trestným súdom. Sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné
stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené
v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďžeporušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného
činu. Preto konanie v personálnych veciach príslušníkov Policajného zboru (s výnimkou ustanovenia
§ 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z., o ktoré však v predmetnej právnej veci nejde) nie je

podmienené výsledkom trestného konania (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Sžo/18/2013 zo 16. apríla 2014).
37. Rovnako je judikované, že konanie o služobnom pomere a trestné konanie sú dve samostatné
konania, pričom pre konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru nie je rozhodujúci výsledok
trestného konania v tom zmysle, či žalobca bude uznaný vinným zo spáchania skutku, ktorý sa mu

kladie za vinu. V konaní o prepustení zo služobného pomeru, i v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho
súdu, je postačujúce preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým
spôsobom s podmienkou, že ponechanie príslušného policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby. Tiež je potrebné uviesť, že služobný orgán je v zmysle zákona č.
73/1998Z.z.kompetentnývpersonálnychveciachkonaťsamostatneanemápovinnosťprerušiťkonanie
za účelom vyčkania na výsledok trestného konania. Ani prípadný právoplatný oslobodzujúci rozsudok by

ešte neznamenal, že policajt sa nedopustil porušenia služobnej disciplíny. Disciplinárna zodpovednosť je
oveľa širšia ako zodpovednosť trestnoprávna. Administratívne konanie sa od trestného konania odlišuje
okrem iného aj väčšou neformálnosťou procesu a podstatne voľnejšou procesnou úpravou dokazovania.
V personálnom konaní možno použiť ako dôkazy aj dôkazné prostriedky, ktoré nemusia svojou formou
postačovať pre účely trestného konania (viď rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/45/2025

z 30. apríla 2025 potvrdený Ústavným súdom SR sp. zn. IV. ÚS 462/2025 zo 16. septembra 2025).
Vo vzťahu k predmetnej veci nie je pritom podstatné to, či sa sťažovateľ uvedeným konaním dopustil
trestného činu, ale to, že takýto skutok možno vyhodnotiť ako porušenie služobnej prísahy a služobnej
disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. S poukazom na uvedené preto neobstoja argumenty sťažovateľa
dôvodiace porušenie zásady prezumpcie neviny v konaní o skončení služobného pomeru.

38. Sťažovateľ namieta v kasačnej sťažnosti nedostatočne zistený skutkový stav a nepreukázanie
splnenia oboch podmienok pre skončenie služobného pomeru, a to porušenie služobnej prísahy alebo
služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na
ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, pre potreby
vyslovených záverov dostatočne zistili skutkový stav veci a tento po právnej stránke správne posúdili.

Svoje rozhodnutia aj náležite odôvodnili, pričom sa vysporiadali so všetkými podstatnými námietkami
žalobcu. V ďalšom považuje kasačný súd za nevyhnutné uviesť, že v konaní pred správnym orgánom
ani v súdnom konaní nebol zo strany žalobcu predložený taký dôkazný prostriedok, ktorý by spochybnil
skutkový stav zistený správnym orgánom.
39. Pokiaľ ide o podmienky vyplývajúce z § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., kasačný

súd konštatuje, že v danom prípade došlo k ich kumulatívnemu naplneniu. Žalovaný a rovnako aj
prvostupňový správny orgán na základe náležite zisteného stavu veci vyložili a posúdili okolnosti,
závažnosť, následky, úmysel, postavenie policajta (bod 32) a dospeli k záveru, že skutkový stav
napĺňa obsah pojmu ,,zvlášť hrubým spôsobom.“ Podmienku prepustenia, ponechanie žalobcu v
služobnom pomere by bolo ,,na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby“ videl žalovaný naplnenú v

charaktere skutku. Uvedené zdôvodnil ohrozením dôvery verejnosti, morálky a vnútornej stability v zbore
(bod 32). Aplikáciou neurčitých právnych pojmov, v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.
predstavovaných ,,zvlášť hrubým spôsobom“ a ,,na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby“, sa najvyšší
správnysúdzaoberalvrozhodnutísp.zn.6Ssk/35/2025z25.septembra2025,kdeuviedol,že,,Neurčité
právne pojmy nejdú obsahovo presne vymedziť a ich aplikácia závisí na odbornom posúdení v každom

jednotlivom prípade. Zákonodarca tak vytvára priestor správnym orgánom, aby zhodnotili, či konkrétna
situácia patrí do rozsahu určitého neurčitého právneho pojmu alebo nie, a to vždy so zreteľom na
kontext individuálne určenej posudzovanej veci (k neurčitým právnym pojmom viď. napr. rozsudok
Nejvyššího správního soudu čj. 3 Azs 240/2014-35, publikované pod č. 3330/2016 Sb. NSS, rozsudok
Nejvyššího správního soudu čj. 5 Azs 105/2004-72, publikované pod č. 375/2004 Sb. NSS, rozhodnutie

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 495/2015, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 29/2012).“
Rovnako aj v tejto prejednávanej veci kasačný súd konštatuje, že žalovaný správne subsumoval konanie
žalobcu pod vyššie označené neurčité právne pojmy, svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil, pričom
zdôvodnenie nevykazuje znaky svojvôle, neodôvodnenej disproporcie ani neprimeranosti vo vzťahu k
zisteným skutkovým okolnostiam. Vo vyššie označenom rozhodnutí najvyššieho správneho súdu tento

poukázal na to, že ,,naplnenie obsahu neurčitého právneho pojmu potom so sebou prináša povinnosť
správneho orgánu rozhodnúť spôsobom, ktorý norma predpovedá. V prejednávanej veci pri aplikácii §
192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. nie je daná možnosť správnej úvahy, zákon tu neposkytujevoľný priestor k rozhodnutiu, ale existencia určitého skutkového stavu je jednoznačne spojená s jediným
právnym následkom, a to v danom prípade prepustením zo služobného pomeru.“
40. K sťažovateľovým ďalším námietkam a vytýkanému nesprávnemu postupu správneho súdu kasačný

súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS
60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že správny
súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa
a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a

nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného, ako aj prvoinštančného rozhodnutia.
41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd v napadnutom rozsudku po zhodnotení
všetkých relevantných kasačných námietok/sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) neidentifikoval
prvok nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), ani aby nesprávnym procesným
postupom bolo znemožnené účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), naopak vyhodnotil
rozsudok správneho súdu ako vecne správny, a preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú
postupom podľa § 461 SSP zamietol.
42. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a

žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení
s § 168 veta druhá SSP).
43. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.