Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoCsp/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124202301
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124202301.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Eriky Zajacovej v spore žalobcu: Silverside Financial services, s.r.o., so
sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Ružová dolina 6, IČO: 51 179 172, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou VIVID LEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Ružová dolina 6,
IČO: 36 807 915, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XXX/X, o zaplatenie
2.258,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
25. septembra 2024, č. k. 69Csp/7/2024-158, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 2.258,68 eur, istinu titulom nákladov spojených s poistením vo výške 317,26 eur, zmluvné
úrokyvovýške562,37eur,úrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy2.325,55eurod01.10.2022do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm omeškaných splátok úveru v sume 32,94 eur,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm omeškaných mesačných nákladov spojených s poistením

v sume 4,23 eur. Výrokom II. žalovanému povolil zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v splátkach vo výške
55 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom
rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo len jednej
splátky. Výrokom III. žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
istiny s príslušenstvom na tom základe, že pôvodne úpadca (Silverside, a.s.) poskytol žalovanému

úver vo výške 4.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 103,14
eur, pričom žalobca so žalovaným uzavrel aj zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver
a zaviazal sa splácať aj mesačné náklady spojené s poistením vo výške 12,80 eur. Žalovaný sa dostal
so splácaním záväzku do omeškania a k zosplatneniu záväzku došlo ex lege vyhlásením konkurzu
na majetok veriteľa nasledujúci deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom
vestníku SR, t. j. dňa 29.09.2022. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Považoval úver pre
chýbajúce náležitosti zmluvy o úvere za bezúročný a bez poplatkov, namietal, že nebola s dostatočnou

starostlivosťou posudzovaná jeho bonita, z opatrnosti namietal premlčanie dlhu. Súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 44 ods. 1, 3, § 46 ods. 1 veta prvá, § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 až 3, 5, § 100 ods. 1, §101, § 103, § 517 ods. 2, § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žaloba
podaná žalobcom je po čiastočnom späťvzatí v celom rozsahu dôvodná. Konštatoval, že úpadca ako

veriteľ uzavrel so žalovaným dňa 09.10.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 962472267, na základe
ktorej mu poskytol úver vo výške 4.000 eur, pričom účelom úveru bolo prefinancovanie doterajších
záväzkov žalovaného. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 60 mesačných splátkach po
103,14 eur vždy k 18. dňu v mesiaci. Dátum splatnosti prvej splátky bol dojednaný na deň 18.11.2019
a termín konečnej splatnosti bol dojednaný na deň 18.10.2024. Celková čiastka spojená s úverom

predstavovala 6.188,40 eur, úroková sadzba bola dojednaná vo výške 18,72% ročne, RPMN vo výške
20,16 %, priemerná RPMN vo výške 11,92 % a doba trvania zmluvy bola dojednaná na dobu určitú do
18.10.2024. Súčasťou uzavretej zmluvy je splátkový kalendár, v ktorom je uvedený dátum splatnosti
každej splátky, ako aj jej rozčlenenie na časť určenú na splatnosť istiny a splatenie úroku (článok XIV),
taktiež je uvedený obsah pojmu RPMN a predpoklady použité pre jej výpočet (článok V). Dňa 09.10.2019
strany sporu uzavreli aj zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať predmetný úver, žalovaný

sa zaviazal platiť spolu s mesačnými splátkami úveru aj mesačné náklady spojené s poistením vo výške
12,80 eur. Z bodu 13. tejto zmluvy vyplýva, že poistenie je dobrovoľné a nie je podmienkou poskytnutia
úveru, pričom medzi stranami nebola táto skutková okolnosť sporná. Z platobnej disciplíny žalovaného
zo dňa 06.02.2024 mal súd preukázané, že žalovaný v nepravidelných splátkach v rôznych výškach
splátky celkovo uhradil sumu 4.148,53 eur, poslednú platbu uskutočnil dňa 18.10.2022 vo výške 350 eur.

Súd predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, preto jednotlivé práva a povinnosti
zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň musí
zmluva spĺňať obsahové náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd uviedol, že žalovaný v rámci
obrany argumentoval nedostatkami zmluvy a aj procesu, ktorý predchádzal jej uzavretiu, keď namietal
nedostatočné preverenie jeho bonity zo strany veriteľa. Konkrétne namietal, že zmluva neobsahuje

predpoklady pre výpočet RPMN. Súd po oboznámení obsahu zmluvy, tak ako uviedol v bode 9 rozsudku,
zistil, že táto náležitosť je uvedená v čl. V zmluvy a zároveň v Informácii o RPMN, osobitne listine
zo dňa 09.10.2019, ktorú žalovaný samostatne podpísal pri uzatváraní predmetnej zmluvy. Pokiaľ ide
o termín konečnej splatnosti, tento údaj je uvedený v čl. II bod 2, kde je uvedený tak termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj doba trvania zmluvy zhodne dňom 18.10.2024. Rovnako súd

vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného, že zmluva neobsahuje rozdelenie jednotlivých splátok
na istinu a úroky, keď splátkový kalendár s týmito údajmi je obsiahnutý v bode IVX (správne XIV)
zmluvy, a to napriek tomu, že táto náležitosť nebola v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch
v znení platnom v čase uzavretia zmluvy obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ako
nedôvodnú súd taktiež vyhodnotil námietku žalovaného, že v zmluve bola nesprávne uvedená výška

RPMN. Súd uviedol, že RPMN predstavuje v percentuálnom vyjadrení celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, teda všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským
úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru, poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej
osobe. Podľa tvrdenia žalobcu bola do výpočtu RPMN zahrnutá ako jediná odplata za poskytnutý úver
výška dojednaného zmluvného úroku. Žalovaný svoju námietku ohľadne nesprávne uvedenej výšky

RPMN žiadnym spôsobom nekonkretizoval, neuviedol žiaden poplatok, ktorý pri výpočte RPMN nemal
byť použitý, iba stroho konštatoval nesprávnosť výšky RPMN v neprospech spotrebiteľa. Uvedené
tvrdenie žalovaného sa v rámci vykonaného dokazovania nepreukázalo ako pravdivé. Súd poukázal
na to, že obrana žalovaného pôsobí ako kompilát rôznych vyjadrení v spotrebiteľských sporoch,
obsahujúci rôzne námietky, ktoré žalovaný uviedol zrejme z dôvodu procesnej istoty, nehľadiac na to,

či sú v predmetnej veci použiteľné. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku žalovaného ohľadne
nezákonného uplatňovania zmluvnej pokuty. Podaním zo dňa 13.05.2024, doručeným súdu pred
doručením žaloby protistrane, vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd
v súlade s ust. § 145 ods. 3 CSP následne konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania
v tejto časti a už vo vydanom platobnom rozkaze, rovnako ako v meritórnom rozhodnutí rozsudkom,

žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu neuložil. Ďalej súd uviedol, že žalobca preukázal aj
splnenie povinnosti preskúmania bonity žalovaného. Pred poskytnutím úveru musel žalovaný predložiť
okrempreukazutotožnostiajpracovnúzmluvu,výplatnépáskyzatrimesiace(6,7,8/2019)avýpiszúčtu
za obdobie 8/2019. Žalobca taktiež zisťoval podrobnosti o úverovej situácii žalovaného v registri úverov.
Súd mal za to, že zo žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru vyplýva, že veriteľ zisťoval dostatočným

spôsobom a v potrebnom rozsahu údaje o situácii žalovaného, o jeho osobnom stave, zamestnaní,
príjmoch, výdavkoch, doterajšom úverovom zaťažení, pričom výsledné informácie dávali predpoklady
na to, že bude v možnostiach žalovaného poskytnutý úver splácať. Pri posúdení bonity žalovaného teda
žalobca postupoval s dostatočnou opatrnosťou. Súd uviedol, že nebolo možné vyhovieť ani námietkepremlčania, vznesenej žalovaným. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný na
úhradu dlhu zaplatil poslednú splátku dňa 18.10.2022 vo výške 350 eur a táto bola započítaná na úhradu
splátky č. 36 splatnej dňa 18.10.2022. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie splátok splatných

po 18.11.2022, pričom vo vzťahu k nim ešte neuplynula trojročná premlčacia lehota (uplynula by najskôr
18.11.2025) a pokiaľ si žalobca uplatnil nárok žalobou doručenou súdu dňa 14.02.2024, uplatnil ho
v rámci plynutia premlčacej doby. Súd v predmetnej veci dospel k záveru, že nemal v konaní preukázaný
žiaden dôvod na to, aby úver poskytnutý na základe preskúmavanej zmluvy posúdil ako bezúročný a bez
poplatkov. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v presne určenom počte splátok

s určenou výškou splátky. Žalovaný si pritom nesplnil jednu zo základných povinností vyplývajúcich
zo zmluvy o úvere, a to plniť riadne a včas splátky úveru, keď žalobcovi titulom uvedeného záväzku
uhradil iba sumu 4.148,53 eur. Súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej
sumy, pozostávajúcej z istiny v sume 2.258,68 eur, zmluvných úrokov vo výške 562,37 eur a úrokov
z omeškania vo výške 32,94 eur. Za dôvodnú súd považoval žalobu aj v časti poistného uplatneného do
zosplatnenia úveru (t. j. ku dňu zániku poistenia). V zmysle § 788 Občianskeho zákonníka sa v zmluve

o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver žalovaný zaviazal uhrádzať mesačné náklady spojené
s poistením, tieto úhrady boli splatné do 20. dňa každého mesiaca, pričom žalovaný výšku dlžnej sumy
z titulu poistenia nespochybnil. Preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie 317,26 eur titulom
nákladov spojených s poistením a sumy 4,23 eur titulom úrokov z omeškania zo súm omeškaných
mesačných nákladov spojených s poistením do zániku poistenia. V súlade s ust. § 232 ods. 2 CSP súd

povolil žalovanému dlžnú sumu zaplatiť v splátkach vo výške 55 eur, vychádzajúc z jeho majetkových
pomerov - príjmu v sume 1.180 eur, výdavkov - nájomné vo výške 245 eur, elektrina 30 eur, plyn
8 eur, internet a TV 15 eur, poistenie 57 eur, škôlka 120 eur, hypotéka a spotrebný úver 350 eur.
Žalovaný je ženatý, má 2 vyživovacie povinnosti. Súd mal za to, že žalobca takto určenou splatnosťou
priznanej pohľadávky nebude poškodený a pre žalovaného je určená splatnosť záväzku výhodnejšia

ako v pôvodne dojednanom zmluvnom záväzku. Nakoľko žalovaný neplatil úhrady splátok úveru riadne
a včas, súd priznal žalobcovi v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. úrok z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy aktuálnej výšky dlžnej istiny od 01.10.2022. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd
odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP a v spore úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému
plnú náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Tak ako pred súdom prvej inštancie namietal,
že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, keďže podľa neho v zmluve absentujú
predpoklady použité pre výpočet RPMN. Dal do pozornosti viaceré rozhodnutia prvoinštančných

a odvolacích súdov (Okresný súd Humenné sp. zn. 13Csp/43/2022, Okresný súd Vranov nad Topľou
sp. zn. 5Csp/99/2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoCsp/23/2020, Krajský
súd Trnava sp. zn. 10Co/35/2017), z ktorých citoval (skopíroval) určité odseky ohľadne RPMN, zmluvnej
pokuty, neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa neho žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou
a v súlade s dobrými mravmi, neinformoval ho o dôsledkoch vyplývajúcich z ustanovení zmluvy a použil

predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu. Zmluvy, ktoré uzatváral so žalobcom sú nečitateľné
a v čase ich uzatvárania nevedel, čo sú to neprijateľné podmienky. Súd podľa jeho názoru vec nesprávne
právne posúdil, keď na prejednávanú vec neaplikoval ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej

inštancie považuje za správny, náležite a rozsiahlo odôvodnený, pričom jeho odôvodnenie vychádza
zo správneho skutkového a právneho základu. Súd sa podľa neho správne a ústavne konformne
vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného, správne vyhodnotil všetky predložené dôkazy
a rozhodol v súlade s ustálenou súdnou praxou. Žalovaný v odvolaní opätovne opakuje skutočnosti, na
ktoré poukazoval už v priebehu prvoinštančného konania a s ktorými sa súd v odôvodnení rozsudku

náležite vysporiadal. V odvolaní žalovaný nezmyselne kopíruje texty, ktoré nemajú žiaden relevantný
význam pre ďalšie rozhodovanie vo veci. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že zmluvu je potrebné
považovať za bezúročnú a bez poplatkov, keďže neobsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle
zákona č. 129/2010 Z. z., uviedol, že súd sa s touto námietkou vysporiadal v rámci konania, čo náležite
zdôvodnil v bodoch 32 a 33 rozsudku. K námietke žalovaného, že zmluvy sú nečitateľné, odkázal

na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/182/2015 a k tvrdeniu žalovaného, že právny
predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou, poukázal na odôvodnenie rozsudku ohľadne
tejto námietky a dal do pozornosti rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018. Dodal, že uvedené
tvrdenia žalovaného sú nesprávne a zavádzajúce, čo potvrdzujú aj ďalšie rozhodnutia iných súdov,či dostupná judikatúra. Dodal, že odvolanie žalovaného je účelové, a zároveň nedôvodné v snahe
oddialiť ostávajúce plnenie, v odvolaní žalovaný prezentuje skutočnosti, ktoré nemajú žiaden vplyv
na to, že súdne konanie prebehlo striktne podľa ustanovení CSP, s prihliadnutím na to, že sa jedná

o spotrebiteľský spor. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. V predmetnej veci je potrebné na úvod uviesť, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie, na základe
návrhu žalobcu zo dňa 12.12.2024 na vstup nového žalobcu do konania na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.01.2025, č. k. 69Csp/7/2024-221 pripustil, aby
do konania na strane žalobcu na miesto doterajšieho žalobcu: UBC 2020, k.s., so sídlom v Trnave,

Tamaškovičova 2741/17, IČO:53 151 135, ako správca úpadcu: Silverside, a.s. v konkurze, so sídlom
Bratislava-mestská časť Ružinov, Plynárenská 7/B, IČO: 50 052 560, vstúpil ako žalobca: Silverside
Financial services, s.r.o., so sídlom Bratislava-mestská časť Ružinov, Ružová dolina 6, IČO: 51 179 172.
Uvedenéuznesenienadobudloprávoplatnosť24.02.2025aodvolacísúdpretovodvolacomkonaníďalej
konal s novým žalobcom.

6. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP odvolací súd posudzoval v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie
pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením
procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil
odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie

nezistil procesné vady, zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil.

Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté
závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

8. Námietky žalovaného, uvedené v odvolaní, sú v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred
súdom prvej inštancie a ktoré nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní
neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie
vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v

plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, v podrobnostiach
na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolací súd dodáva nasledovné:

9. Vychádzajúc zo skutkového stavu, zisteného súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že

súd prvej inštancie správne právny vzťah medzi stranami, založený zmluvou o spotrebiteľskom
úvere č. 962472267 zo dňa 09.10.2019, vyhodnotil ako zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka, ktorý vzťah je však potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere ako zmluvný typ je síce upravená v Obchodnom zákonníku,
čo však nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah aj ustanovenia

spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Takýmto spôsobom postupoval aj súd prvej
inštancie,ktorýsprávnevechodnotilpredovšetkýmzhľadiskanoriemslúžiacichnaochranuspotrebiteľa,
ktorú skutočnosť žalovaný nedôvodne namieta v odvolaní.

10. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom

úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a musí spĺňať podmienky
v tomto zákona uvedené. Súd v tomto kontexte správne vyhodnotil, že žalobca preukázal (a tým
uniesol dôkazné bremeno), že si splnil povinnosti stanovené § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľasplácať spotrebiteľský úver (bod 36 rozsudku). Pokiaľ žalovaný v odvolaní opakovane namietal, že
žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi, táto jeho námietka nemá
oporu v spise, týkajúcom sa prejednávanej veci.

11. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal a dôsledne vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku
žalovaného, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje predpoklady pre výpočet RPMN a nebola
správne uvedená výška RPMN. Odvolací súd ohľadne tejto námietky poukazuje na bod 32 a 33
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že predpoklady pre výpočet RPMN sú

uvedené v čl. V zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a zároveň v Informácii o RPMN, vrátane uvedeného
vzorca na výpočet RPMN, ktorú žalovaný rovnako ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podpísal dňa
09.10.2019 na osobitnej listine. Podľa údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, bola výška RPMN
určená vo výške 20,16 % (čl. II ods. 2 riadok 10 zmluvy), t. j. v rovnakej výške, akú v danom období
stanovilo Ministerstvo financií SR ako najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru, pričom do výpočtu RPMN ako jediná odplata za poskytnutý úver vstupuje zmluvný úrok,

dojednaný v sadzbe 18,72 % (viď čl. II ods. 2 riadok 12 zmluvy). Ak je hodnota RPMN v súlade
s najvyššou prípustnou výškou odplaty, resp. najvyššiu prípustnú výšku odplaty nepresahuje, potom nie
je možné prijať záver o neprípustnosti dojednanej odplaty za predmetný úver.

12. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvu

o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.10.2019 ako platný právny úkon, z ktorého žalobcovi nepochybne
vzniklo právo na vrátanie poskytnutých finančných prostriedkov v súlade so zmluvou o úvere. Z
dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný si nesplnil povinnosť zo zmluvy
o úvere, nevrátil včas a riadne poskytnuté peňažné prostriedky s dojednaným úrokom veriteľovi, dostal
sa s plnením do omeškania a súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi popri istine aj istinu titulom

nákladov spojených s poistením, zmluvné úroky, ako aj zákonný úrok z omeškania a v súlade s ust.
§ 232 ods. 2 CSP povolil žalovanému dlh splácať v splátkach, voči čomu neboli v odvolacom konaní
vznesené ani žiadne námietky.

13. Pokiaľ žalovaný namietal, že zmluvy sú nečitateľné, ani túto námietku odvolací súd nepovažoval

za dôvodnú. Odvolací súd poukazuje na samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.10.2019
z č. l. 10 až 14 spisu, zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver z totožného dňa z č. l.
18, 19 spisu, ktoré jednoznačne vyvracajú tvrdenia žalovaného o ich nečitateľnosti.

14. Vzhľadom na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutkové alebo právne okolnosti,

ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v jeho prospech,
uvádzal argumentáciu, ktorú uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a ďalšia argumentácia
uvedená v odvolaní žalovaného (vrátane skopírovaných častí textov z iných rozhodnutí súdov), ani
nebola použiteľná k preskúmavaniu napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, vrátane rozhodnutia o trovách konania.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na ich náhradu
v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).