Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 52Csp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124454786
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:6124454786.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v spore žalobcu: A. - B., C., so sídlom D.

XXXXX/X, E. - F., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: G., C. H., A., so sídlom I. XX, E., IČO: XX XXX
XXX, proti žalovanému: J. K., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX/XXX, A. M., právne zastúpená:
I. G. F., advokát so sídlom N. XX, A. M., o zaplatenie sumy 716,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.12.2024 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 716,15 eur spolu s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia faktúry č. XXXXXXXXXX
vystavenú žalovanému titulom náhrady škody spôsobenej žalobcovi vyplývajúcej z nákladov spojených
s odkopaním plynovej prípojky a prerušením dodávky zemného plynu do odberného miesta žalovaného.
Taktiež sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že odbernom mieste žalovaného na adrese L. XX/XXX, A. M.,
číslo odberného miesta XXXXXXXXXX, bola zadaná požiadavka na prerušenie dodávky zemného plynu

pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa zemného plynu voči jeho dodávateľovi. Na uvedenom
odbernom mieste žalovaného bol dňa 26.05.2021 vykonaný pokus o prerušenie dodávky zemného
plynu. Nakoľko plynomer umiestnený na vyššie uvedenom odbernom mieste nie je verejne prístupný,
toto nebolo možné, meradlo bolo neprístupné a odberateľ bol neprítomný, pracovníkmi žalobcu mu bol
zanechaný odkaz. Následne na odbernom mieste žalovaného došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke
zemného plynu s dodávateľom zemného plynu. Po ukončení zmluvy o dodávke zemného plynu bol
dňa 05.10.2021 vykonaný pokus o demontáž meradla. Toto nebolo umožnené, meradlo bolo opätovne

neprístupnéaodberateľbolneprítomný,pracovníkmižalobcumubolzanechanýodkaz.Potom,čodošlo
k ukončeniu zmluvy o dodávke zemného plynu a meradlo bolo opakovane neprístupné, žalobca listom
zo dňa 11.11.2021 oznámil žalovanému, že na odbernom mieste môže dochádzať k neoprávnenému
odberu zemného plynu a vyzval ho, aby neodkladne uzatvoril novú zmluvu o dodávke zemného
plynu s niektorým dodávateľom zemného plynu alebo aby umožnil pracovníkom žalobcu demontovať
meradlo.Tátovýzvasažalobcovivrátila,akozásielkaneprevzatávodbernejlehote.Žalobcažalovaného
upozornil, že ak tak neurobí, v opačnom prípade na odbernom mieste zváži fyzické odpojenie odberného

miesta s tým, že všetky náklady spojené odpojením si bude následne voči nemu uplatňovať. Zároveň
žalobca žalovanému oznámil, že ďalší pokus o demontáž meradla na predmetnom odbernom mieste
sa uskutoční dňa 14.12.2021. Dňa 14.12.2021 žalobca vykonal pokus o demontáž meradla. Toto
nebolo možné, meradlo bolo opätovne neprístupné a odberateľ bol neprítomný, pracovníkmi žalobcumu bol zanechaný odkaz. Posledný pokus o demontáž meradla na predmetnom odbernom mieste, pred
vykonaním fyzického odpojenia odberného miesta žalovaného, žalobca vykonal dňa 06.12.2022. Toto
nebolo možné, meradlo bolo opätovne neprístupné a odberateľ bol prítomný, ale neumožnil demontáž

meradla. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuzatvoril zmluvu o dodávke zemného plynu s niektorým
dodávateľom zemného plynu a meradlo bolo pre pracovníkov žalobcu opakovane neprístupné, žalobca
dňa 02.11.2022 pristúpil k fyzickému odpojeniu odberného miesta žalovaného, a to odkopaním plynovej
prípojky a prerušením dodávky zemného plynu do odberného miesta žalovaného. Dokladom číslo
XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2023 žalobca žalovanému účtoval náklady spojené s odkopaním plynovej

prípojky a prerušením dodávky zemného plynu do odberného miesta žalovaného vo výške 716,15
eur, kedy žalobca žalovanému refakturoval náklady - zemné práce a materiál - spojené s potrebným
odkopaním vedenia do odberného miesta žalovaného vo výške 231,66 eur. Ďalej žalobca žalovanému
účtoval aj interné personálne a dopravné výkony vo výške 474,49 eur. Uvedené zemné práce na základe
Objednávky O. XXXXXXXXXX zo dňa 21.10.2022, vystavenej na základe Rámcovej zmluvy č. XXXX/
XX/XXXX/P. na realizáciu zemných a výkopových prác na plynárenských zariadeniach, vykonávala

spoločnosť A. A.. A. A. A. uvedené zemné práce na odbernom mieste žalovaného dňa 02.11.2022
vykonala a žalobcovi (v celkovej sume 231,66 eur) vyúčtovala faktúrou číslo XXXXXXXX. Žalobca
spoločnosti A. A. náklady za zemné práce na odbernom mieste žalovaného zaplatil. Žalobca dňa
02.11.2022 za účelom prerušenia dodávky zemného plynu do odberného miesta žalovaného zabezpečil
vykonanie interných personálnych a dopravných výkonov v celkovom objeme 484,49 eur. Žalobca

žalovanému dňa 13.01. 2023 vystavil daňový doklad - faktúru č. XXXXXXXXXX, na sumu celkom 716,15
eur a túto mu zaslal. Táto faktúra bola splatná dňa 14.04.2023. Žalovaný žalobcovi v čase splatnosti
spôsobenú škodu nenahradil.

3. Upomínací súd vydal platobný rozkaz, ktorým žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaný podal v zákonnej lehote proti predmetnému platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým,
že žalobca mal od začiatku vedomosť o tom, kto by mal zodpovedať za údajnú škodu a vedel aj o
jej výške. Subjektívna premlčacia doba by preto v prípade existencie práva na náhradu škody začala
plynúť dňa 02.11.2022. Od tohto dňa mohol žalobca uplatniť svoj údajný nárok na súde. Posledný deň
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby preto pripadol na 04.11.2024 (02.11.2024 pripadlo na sobotu).

Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podľa potvrdenia o pridelení veci podaný na súd až dňa
11.12.2024. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol teda podaný až po márnom uplynutí premlčacej
doby. Skutočnosť, že žalobca vystavil predmetnú faktúru až dňa 13.01.2023 a ako deň splatnosti určil
dátum 14.04.2023, je z hľadiska začiatku plynutia premlčacej doby úplne irelevantná, pretože právo
na náhradu škody vzniká v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v okamihu vzniku majetkovej

ujmy u poškodeného v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom škodcu.
Neskoršie vyúčtovanie náhrady škody škodcovi môže byť právne relevantné iba z hľadiska omeškania
škodcu so zaplatením náhrady škody. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je v prípade
práva na náhradu škody viazaný na splatnosť pohľadávky, ale na nadobudnutie vedomosti poškodeného
o škode a tom, kto za ňu zodpovedá. Na základe uvedeného žalovaný vzniesol námietku premlčania

voči údajnému právu žalobcu na náhradu škody vo výške 716,15 eur. V prípade premlčania istiny
dochádza aj k premlčaniu príslušenstva pohľadávky, preto žalovaný vzniesol námietku premlčania aj
voči uplatneným úrokom z omeškania. Žalobcovi nebránila žiadna objektívna prekážka v tom, aby si
svoj údajný nárok na náhradu škody uplatnil na súde v rámci premlčacej doby. Ďalej dodal, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaný porušil nejakú svoju právnu povinnosť. So žalobcom

nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu a žalobca v návrhu neuviedol ani žiadne zákonné ustanovenie,
ktoré podľa mal žalovaný porušiť. Hlavný uzáver plynu bol na odbernom mieste verejne prístupný a
vo funkčnom stave. Za účelom prerušenia dodávky zemného plynu preto nebolo potrebné vykonávať
žiadne odkopávanie plynovej prípojky. Okrem toho, že zemné práce neboli nevyhnutné pre prerušenie
dodávky zemného plynu, tak v rámci náhrady údajnej škody namietal aj tzv. interné personálne a

dopravné výkony. Ak žalobca na odberné miesto vyslal svojich pracovníkov v rámci plnenia pracovných
úloh, tak na strane žalobcu tým nedošlo k žiadnej majetkovej ujme. Pracovníci žalobcu majú totiž
nárok na mzdu bez ohľadu na to, či sú vyslaní na odberné miesto alebo plnia iné pracovné úlohy.
Keďže žalovaný nie je so žalobcom v žiadnom zmluvnom vzťahu, tak ho nezaväzuje ani žiadny jeho
cenník personálnych a dopravných výkonov a taktiež ho nezaväzujú ani žiadne jeho interné predpisy.

Okrem vzniku práva na náhradu škody, žalovaný namietol aj výšku uplatnenej náhrady škody. Pre
odkopanie plynovej prípojky nebolo potrebné vykopať jamu s plochou 2,3 m, ale by postačila aj jama s
menšou plochou, zo strany žalobcu tak boli tieto zvýšené náklady vynaložené neúčelne. Nie je zrejmé
ani to, ako sa spoločnosť A. A. dopracovala k cene za zemné práce 231,66 eur, ktorú vyúčtovalažalobcovi. Vo vzťahu k interným personálnym a dopravným výkonom žalobca žiadnym spôsobom
nešpecifikoval, o aké pracovné úkony malo ísť, absentuje rozpis jednotlivých pracovných úkonov a
ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že skutočne jeho pracovníci vykonali v tomto rozsahu predmetné

pracovné úkony. Žalobca vyúčtoval za prácu svojich pracovníkov jednotkovú cenu práce (cena práce
za jednu hodinu) vo výške 50,44 eur. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by malo ísť o reálne
náklady na prácu jeho zamestnancov. Je vylúčené, aby náklady žalobcu na jedného zamestnanca,
ktoré predstavuje hodinová mzda zamestnanca spolu s odvodovými povinnosťami zamestnávateľa,
predstavovala 50,44 eur. Vyúčtovaná jednotková cena práce zjavne nevychádza z reálnych nákladov

žalobcu na jeho zamestnancov, ale z jeho cenníka, ktorý žalovaného žiadnym spôsobom nezaväzuje
a takáto cena práce je jednoznačne výrazne nadhodnotená. V prípade dopravných nákladov žalobca
vyúčtoval náhradu za použitie nákladného motorového vozidla, čo opätovne nemá žiadny zákonný
základ. Ak by skutočne žalobca musel použiť motorové vozidlo v priamej a bezprostrednej príčinnej
súvislosti s údajným protiprávnym konaním žalovaného, tak by si mohol nárokovať iba náhradu za
spotrebované pohonné hmoty a amortizáciu motorového vozidla a nie nejaký poplatok za použitie

motorového vozidla podľa doby jeho využitia. Tento poplatok určený hodinovou sadzbou má opätovne
základ iba v žalobcovom cenníku, ktorý žalovaného žiadnym spôsobom nezaväzuje. Žalobca ani
neuviedol vzdialenosť, ktorú vozidlo prešlo, neuviedol miesto, z ktorého na odberné miesto dané vozidlo
vyrazilo, nepredložil ani technický preukaz k vozidlu, z ktorého by bola zrejmá jeho priemerná spotreba
a vôbec neuviedol, na základe čoho určil, že náhrada za použitie vozidla po dobu jednej hodiny by mala

byť práve vo výške 9,23 eur. Taktiež žalobca nezdôvodnil, prečo nepostačovalo napr. využitie osobného
motorového vozidla, ktorého prevádzka by bola v porovnaní s nákladným vozidlom lacnejšia. Okrem
istiny namietal žalovaný aj uplatnené úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania
od 15.04.2023 podľa dátumu splatnosti faktúry, ktorú vystavil. Žalobca nepreukázal, že by žalovanému
doručil predmetnú faktúru alebo inú výzvu na zaplatenie náhrady škody. Za prvú výzvu na plnenie v

zmysle § 563 Občianskeho zákonníka je preto potrebné považovať doručenie napadnutého platobného
rozkazu žalovanému, čo znamená, že do omeškania so zaplatením údajného dlhu by sa mohol dostať
najskôr dňa 12.02.2025 a v takom prípade by aj úroky z omeškania mohli byť uplatnené maximálne vo
výške 7,9 % ročne. Žalovaný záverom poukázal na to, že listom zo dňa 11.11.2021 mal žalobca vyzvať
žalovaného, aby uzavrel novú zmluvu o dodávke plynu alebo umožnil demontovať meradlo, a že sa

mu táto zásielka vrátila neprevzatá v odbernej lehote. K tomuto tvrdeniu žalobcu uviedol, že uvedenú
zásielkuobjektívneprevziaťnemohol,lebojužalobcazaslalnanesprávnuadresudoA.,pričomžalovaný
nebývanaL.Q.R.A.,alenaL.Q.R.A.M..Žalobcapredložilakolistinnýdôkazfaktúruč.XXXXXXXXXX,
pričomžalovanýpoprel,žebymupredmetnáfaktúraboladoručenápreddoručenímplatobnéhorozkazu.

4. Žalobca v rámci repliky k námietke premlčania uviedol, že subjektom, ktorý bol oprávnený vstúpiť do
nehnuteľnosti,kdesanachádzaodbernémiesto,bolžalovanýatedalenonmalmožnosťmaťvedomosť,
že nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu s niektorým dodávateľom zemného plynu a
len žalovaný opakovane pracovníkom žalobcu nesprístupňoval meradlo umiestnené na jeho odbernom
mieste. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca má za to, že si uplatnil nárok v dvojročnej subjektívnej

dobe, od kedy sa o spôsobenej škode dozvedel a kto ju spôsobil a v trojročnej objektívnej, od kedy škoda
vznikla. V prípade, ak by súd posúdil začiatok plynutia premlčacej doby s poukázaním na inú skutočnosť,
navrhol na námietku premlčania žalovaného neprihliadnuť s poukazom, že táto námietka premlčania je
v rozpore s dobrými mravmi, čo vyvodzoval z toho, že dostatočne predvídal dôsledky svojho konania a
náležite vyhodnocoval správanie žalovaného a pri uplatňovaní svojich práv voči žalovanému postupoval

s náležitou mierou starostlivosti a opatrnosti v súlade so zásadou, podľa ktorej právo patrí bdelým,
odvolávajúc sa pri tom na judikát R 31/2020. Žalovaný tak v plnej miere zodpovedá za to, že potom, čo
došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke zemného plynu, neuzatvoril zmluvu o dodávke zemného plynu s
niektorým dodávateľom zemného plynu a opakovane zámerne neumožnil pracovníkom žalobcu prístup
k meradlu. Žalobca žalovaného v liste zo dňa 11. 11. 2021 upozornil, že ak žalovaný neodkladne

uzatvorí novú zmluvu o dodávke zemného plynu s niektorým dodávateľom zemného plynu alebo ak
neumožníjehopracovníkomdemontovaťmeradlo,vopačnomprípadenaodbernommiestezvážifyzické
odpojenie odberného miesta s tým, že všetky náklady spojené odpojením si bude následne voči nemu
uplatňovať.Tátovýzvasažalobcovivrátila,akozásielkaneprevzatávodbernejlehote.Uvedenázásielka
mohla byť doručiteľná na adrese L. XXXX/XX, A.. V prípade, ak by sa žalovaný na uvedenej adrese

nezdržiaval, poštový doručovateľ by označil zásielku „adresát neznámy“. Toto poštový doručovateľ
neurobil. Po tom, čo došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke zemného plynu a meradlo bolo opakovane
neprístupné, žalobca listom zo dňa 22.03.2022 oznámil p. E. K. - spoluvlastníkovi nehnuteľnosti, kde
sa nachádza predmetné odberné miesto, že na odbernom mieste môže dochádzať k neoprávnenémuodberu zemného plynu a vyzval ho, aby neodkladne uzatvoril novú zmluvu o dodávke zemného plynu s
niektorým dodávateľom zemného plynu alebo aby umožnil pracovníkom žalobcu demontovať meradlo.
Tento list sa žalobcovi vrátil, ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Vzhľadom k tomu, že žalovaný

neuzatvoril zmluvu o dodávke zemného plynu s niektorým dodávateľom zemného plynu a meradlo
bolo pre pracovníkov žalobcu opakovane neprístupné, žalobca dňa 02.11.2022 pristúpil k fyzickému
odpojeniu odberného miesta žalovaného. Z dôvodu, že žalovaný dlhodobo neumožňoval pracovníkom
žalobcu vykonať kontrolu odberného miesta a na odbernom mieste sa nachádzali plynové zariadenia,
žalobca nemal inú zákonnú možnosť ako prerušiť dodávku zemného plynu do odberného miesta

žalovaného, a tým zaistenie najmä bezpečnosť, a ochranu zdravia a majetku, ako vykonať prerušenie
zemného plynu neštandardným spôsobom, a to odkopaním plynovej prípojky. Žalobca poprel, že by
hlavný uzáver plynu bol na odbernom mieste žalovaného verejne prístupný s tým, že žalovaný tieto
tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. K uvedenému žalobca súdu už predložil fotografiu verejne
prístupnej časti odberného miesta žalovaného, z ktorej je zrejmé, že na verejne prístupnom mieste sa
žiadny hlavný uzáver plynu nenachádza. Zároveň v prípade, ak by bol verejne prístupný iný uzáver

zemného plynu, tento je napojený na viaceré odberné miesta a tým by bol žalobca nútený zastaviť
dodávku zemného plynu aj do iných odberných miest, ako do odberného miesta žalovaného. Podanou
žalobou si žalobca voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody, a to z dôvodu mimozmluvnej
zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu. Dokladom č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2023
žalobca žalovanému účtoval náklady spojené s odkopaním plynovej prípojky a prerušením dodávky

zemného plynu do odberného miesta žalovaného vo výške 716,15 eur, kedy žalobca žalovanému
refakturoval náklady za zemné práce a materiál spojené s potrebným odkopaním plynového vedenia
do odberného miesta žalovaného vo výške 231,66 eur a interné personálne a dopravné výkony vo
výške 474,49 eur. Uvedené zemné práce vykonávala pre žalobcu obchodná spoločnosť A. A. na
základe Objednávky č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.10.2022 vystavenej na základe Rámcovej zmluvy

č. XXXX/XX/XXXX/P. na realizáciu zemných a výkopových prác na plynárenských zariadeniach. A. A.
A. uvedené zemné práce na odbernom mieste žalovaného dňa 02.11.2022 vykonala a žalobcovi (v
celkovejsume231,66eur)vyúčtovalafaktúrouč.20220340.ŽalobcaspoločnostiA.A.nákladyzazemné
práce na odbernom mieste žalovaného zaplatil, o čom doložil doklad o vykonaní úhrady zo dňa 08.11.
2022. Žalobca dňa 02.11.2022 za účelom prerušenia dodávky zemného plynu do odberného miesta

žalovaného zabezpečil vykonanie interných personálnych a dopravných výkonov v celkovom objeme
484,49 eur. Išlo o personálne výkony pracovníkov žalobcu v rozsahu 8,8 hodiny po 50,44 eur (bez DPH )
za hodinu, t.j. celková cena 443,88 eur bez DPH. A tiež doprava k uvedeným činnostiam (nákladný
automobil do 6,5 t) v rozsahu 4,4 hodiny po 9,23 eur (bez DPH ) za hodinu, t.j. celková cena 40,61 eur
bez DPH. Pokiaľ žalobca požaduje od žalovaného odplatu za interné personálne a dopravné výkony,

toto súvisí s tým, vo svojom Prevádzkovom poriadku a Cenníku externých služieb definuje úkony, ktoré
vykonáva pre tretie osoby, v rámci nich i pre odberateľov zemného plynu. Všetky podklady žalobcu
sú zverejnené na internetovej stránke S. D. F. A. T.. Žalobca dňa 02.11.2022 vykonával prerušenie
dodávky zemného plynu do odberného miesta žalovaného prostredníctvom 2 pracovníkov a celkom 4,4
hodiny, vrátane času dopravy do odberného miesta žalovaného a späť. Žalobca si voči žalovanému

za výkony pracovníkov žalobcu uplatňuje menšiu hodinovú sadzbu za jedného pracovníka, ako určuje
Cenník externých služieb žalobcu, a to hodinovú sadzbu za jedného pracovníka vo výške 50,44 eur bez
DPH, namiesto 69,19 eur bez DPH. Podľa bodu 8 Cenníku externých služieb žalobcu, s účinnosťou od
01.02.2021, číslo služby 5.3, má byť v prípade použitia nákladného automobilu účtovaná hodina sadzba
na jedno vozidlo žalobcu vo výške 16,87 eur bez DPH. Podľa bodu 5.1. Cenníku externých služieb

žalobcu, s účinnosťou od 01.02.2021, Sadzby pre tieto výkony uvedené v tabuľke budú fakturované v
celkovom časovom rozsahu použitia dopravných prostriedkov. Žalobca si voči žalovanému za náhradu
nákladov za použite nákladného automobilu uplatňuje menšiu hodinovú sadzbu za jeden automobil, ako
určuje Cenník externých služieb žalobcu, a to hodinovú sadzbu za jeden automobil vo výške 9,23 eur
bez DPH, namiesto 16,87 eur bez DPH. Žalobca bol nútený využiť nákladný automobil z dôvodu nutnosti

využitia ťažkého pracovného náradia potrebného na vykonanie prerušenia dodávky zemného plynu, ako
dopravného značenia, za účelom zaistenia bezpečnosti zdravia a majetku pri práci. Zároveň žalobca
poukazuje, že rozmery výkopu boli v súlade so Slovenskými technickými normami STN.

5. Žalovaný v rámci dupliky reagoval v tom zmysle, že žalobca predložil doklad o úhrade, podľa ktorého

faktúru za zemné práce uhradil dňa 08.11.2022. Od tohoto dátumu by potom plynula subjektívna
premlčacia doba, pretože žalobca v tento deň vedel, akú sumu vynaložil za zemné práce. Ak žalobca
tvrdí, že mu dňa 08.11.2022 vznikol v súvislosti s prerušením dodávky zemného plynu výdavok vo
výške 231,66 eur a tento výdavok si uplatňuje ako nárok na náhradu škody, tak potom mu dvojročnásubjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka márne uplynula dňa
08.11.2024. Rovnako je jednoznačne premlčaný aj údajný nárok žalobcu na náhradu škody v podobe
tzv. interných personálnych a dopravných výkonov vo výške 484,49 eur. K vynaloženiu týchto údajných

nákladov malo dôjsť dňa 02.11.2022. Žalobca hneď v daný deň vedel, ako dlho bolo vyťažené jeho
motorové vozidlo a aký čas strávili v súvislosti s prerušením dodávky zemného plynu na odbernom
mieste žalovanej jeho zamestnanci. Hodinové sadzby za výkony a použitie motorového vozidla, ako
uviedol samotný žalobca, vychádzajú z jeho cenníka, čo znamená, že už dňa 02.11.2022 vedel o výške
nákladov na svoje interné personálne a dopravné výkony. Žalobca pozná svoje vlastné cenníky a ihneď

v daný deň vie aj to, aký čas strávili jeho zamestnanci výkonmi na odberných miestach. Skutočnosť, že
žalobca vyhotovil rozpis interných personálnych a dopravných výkonov neskôr, je pre určenie začiatku
plynutia premlčacej doby úplne irelevantná. Tvrdenie žalobcu, že sa mal o škode dozvedieť až dňa
31.12.2022, nie je bližšie zdôvodnené a vychádza zjavne z vymysleného dátumu dodania „služby“ na
faktúre č. XXXXXXXXXX, ktorú žalobca neoprávnene vystavil žalovanému. Žalobca pri uplatňovaní
svojho údajného nároku na náhradu škody nepostupoval s náležitou mierou starostlivosti a opatrnosti v

súlade so zásadou, podľa ktorej právo patrí bdelým, ale postupoval nedbanlivo, čo viedlo k tomu, že svoj
údajný nárok uplatnil na súde až po márnom uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Žalobcovi nebránila
žiadna objektívna prekážka v tom, aby svoj údajný nárok uplatnil včas v rámci plynutia subjektívnej
premlčacej doby. Žalobca tak z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre
neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania. Žalovaný mal riadne uzavretú zmluvu o dodávke

zemného plynu s dodávateľom I. J., C. a riadne a včas uhrádzal všetky predpísané preddavkové
platby. Zo strany dodávateľa nebola žalovanému doručená žiadna výpoveď zo zmluvy o dodávke
zemnéhoplynu.Neexistovalpretožiadnydôvodpreprerušeniedodávkezemnéhoplynu,totoprerušenie
dodávky zemného plynu bolo neoprávnené a bez akejkoľvek opory v zákone o energetike. Žalovaný dňa
28.01.2025 kontaktoval e-mailom dodávateľa s otázkou ohľadom ukončenia zmluvy o dodávke zemného

plynu. Dodávateľ mu zaslal kópiu odstúpenia od zmluvy datovaného 06.09.2021, ktoré malo byť údajne
zaslané žalovanému poštou. Žalovanému však žiadny takýto dokument doručený poštou nebol. Keďže
žalovaný riadne uhrádzal všetky preddavkové platby za dodávku zemného plynu a dodávateľ platne
nevypovedal zmluvu o dodávke zemného plynu, tak žalovaný neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť a
neexistoval ani dôvod pre prerušenie dodávky zemného plynu. Všetky platby boli realizované bankovým

prevodomzjedinéhobankovéhoúčtusynažalovanéhonabankovýúčetdodávateľa.Akžalobcauvádza,
že hlavný uzáver plynu na odbernom mieste nie je verejne prístupný, tak klame a zavádza súd, pretože
z jeho vlastnej fotodokumentácie vyplýva opak. Tento hlavný uzáver plynu je i v súčasnosti viditeľný a
verejne prístupný, v udržiavanom funkčnom stave a bolo z neho napojené iba odberné miesto žalovanej,
o čom mal žalobca bezpochyby vedomosť. Jeho uzavretím a zaplombovaním by došlo k prerušenie

dodávky zemného plynu iba do odberného miesta žalovaného. Za účelom prerušenia dodávky zemného
plynu nebolo potrebné vykonávať odkopávanie a deštrukciu plynovodnej prípojky. Nielenže žalobca za
účelom prerušenia dodávky zemného plynu svojvoľne vynaložil náklady, ktoré vôbec neboli nevyhnutné
pre prerušenie dodávky zemného plynu, ale ani vo svojom vyjadrení neoznačil takú právnu povinnosť,
ktorej porušenie by malo priamo a bezprostredne viesť u žalobcu k vzniku škody v podobe ním

vyčíslených nákladov. Zamestnanci žalobcu na odberné miesto neprišli za účelom kontroly odberného
plynového zariadenia alebo určeného meradla. Žalobca nepreukázal doručenie písomnej výzvy, v ktorej
by žalovaného vyzval na splnenie zákonnej povinnosti umožniť kontrolu určeného meradla. V súhrnnom
liste žalobcu je tiež ako dôvod rozkopávky uvedený údaj „únik zemného plynu“, čo je tiež klamstvo.
K žiadnemu úniku zemného plynu na odbernom mieste žalovanej nedochádzalo. Žalobca tvrdí, že

po každej návšteve odberného miesta zanechal žalovanej odkaz. Toto svoje tvrdenie však žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovanej predmetný zápis, list, montážne listy a ani žiadne odkazy
neboli doručené poštou a ani žiadnym iným spôsobom. V tomto prípade sú zápis zo dňa 26.05.2021
a aj montážne listy vyplnené iba pomocou tlačiarne. To vylučuje, že by žalobca žalovanému zanechal
predmetné dokumenty pri návšteve odberného miesta. Tieto dokumenty mohli byť vyhotovené až po

skončení výjazdu na odberné miesto žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že žalovanému mohol byť list zo
dňa 11.11.2021 doručený aj na cudziu adresu v Stupave je účelové a úplne irelevantné. Žalovaný sa na
uvedenej adrese nikdy nezdržiaval. Žalobca tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že takýto list zaslal
aj spoluvlastníkovi nehnuteľnosti, kde sa nachádza odberné miesto, p. E. K.. Výšku nákladov na zemné
práce žalobca zdôvodnil iba tým, že mu ich v takej výške vyúčtoval jeho zmluvný partner. Žalobca však

ani vo svojom vyjadrení neozrejmil, ako sa jeho zmluvný partner dopracoval k takejto sume. Ak žalobcovi
jeho zmluvný partner vyúčtoval nejakú sumu, tak to ešte neznamená, že boli dané náklady v celom
rozsahu vynaložené nevyhnutne a účelne. Okrem toho v objednávke zo dňa 21.10.2022 je uvedená
rámcová zmluva č. XXXXXXXXXX – položka č. XXXXX a následne v súhrnnom liste je uvedené, že ideo položku prác mimo rámcovej zmluvy. Žalobca tzv. interné personálne náklady zdôvodnil bodom 12.2.9.
svojho prevádzkového poriadku a svojim cenníkom externých služieb. Podľa bodu 12.2.9. žalobca
vydáva katalóg služieb a cenník externých služieb. Toto ustanovenie prevádzkového poriadku žalobcu

je úplne irelevantné, pretože žalovaný si u žalobcu neobjednal žiadnu službu. Podľa cenníka externých
služieb môže žalobca odberateľom účtovať odplatu za výkony iba vtedy, ak si u neho danú službu
objednali. V tomto prípade nešlo o poskytovanie služby. Ak došlo k prerušeniu dodávky zemného plynu
bez objednávky zo strany žalovanej a proti jej vôli, tak žalobca by si mohol v prípade dôvodnosti
nároku na náhradu škody uplatňovať jedine náklady, ktoré musel reálne, nutne a účelne vynaložiť

za účelom prerušenia dodávky zemného plynu. Úplne nedôvodný je aj nárok na náhradu škody v
podobeinternýchdopravnýchvýkonov.Vsúvislostisužívanímmotorovýchvozidielsavprípadeužívania
vlastného motorového vozidla za skutočnú škodu považujú jedine náklady na spotrebované pohonné
hmoty a amortizácia vozidla zapríčinená najazdením kilometrov navyše. Žalobca uviedol, že na odberné
miesto žalovanej bolo vyslané nákladné motorové vozidlo do 6,5 t. Pred rodinným domom žalovaného
však nebolo pristavené žiadne nákladné vozidlo. Na žalobcových fotografiách je možné vidieť úžitkové

vozidlo (dodávku) zn. I. A. s hmotnosťou do 3,5 t. Žalobcom účtované hodinové sadzby nemajú oporu
dokonca ani v jeho vlastnom cenníku externých služieb, ktorý pripojil ako listinný dôkaz. Žalobca vôbec
nezdôvodnil, ako sa dopracoval k hodinovým sadzbám, ktoré si nárokuje od žalovaného

6. V priebehu konania žalobca ďalej argumentoval tým, že z podania žalovaného jednoznačne vyplýva,

že hlavný uzáver plynu je na jeho odbernom mieste verejne prístupný. Žalobca nemohol vykonať
prerušenie dodávky zemného plynu do odberného miesta, nakoľko žalovaný alebo aj ktokoľvek iný
by bol schopný tento hlavný uzáver plynu otvoriť a obnoviť dodávku zemného plynu do odberného
miesta žalovaného. Aby si žalobca splnil svoju povinnosť mu vyplývajúcu v zmysle § 72 ods. 8 zákona
o energetike a ďalších ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky tak, aby zabezpečil trvalé

prerušenie dodávky zemného plynu do odberného miesta (a tým zaistil bezpečnosť a ochranu zdravia
pri práci, bezpečnosť technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do
distribučnej siete a distribúcii plynu, jeho jedinou možnosťou bolo vykonať prerušenie zemného plynu
neštandardným spôsobom, a to odkopaním plynovej prípojky.

7. V nadväznosti na tvrdenia žalobcu žalovaný v konaní uvádzal, že pred neoprávneným prerušením
dodávky zemného plynu nedošlo k platnému ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalovanou a
dodávateľom zemného plynu. Žalovaný dodávateľovi zemného plynu I. J., C. riadne a včas uhrádzal
platby za dodávku zemného plynu z bankového účtu syna žalovaného p. I. K. na bankový účet
dodávateľa zemného plynu až do septembra 2022, spolu sumu 2.129,47 eur. Keďže dodávateľ zemného

plynu platne neodstúpil od zmluvy o dodávke zemného plynu, tak zmluvný vzťah naďalej trval až do
neoprávneného prerušenia dodávky zemného plynu žalobcom dňa 02.11.2022. Dodávateľ zemného
plynu ešte takmer rok po údajnom odstúpení od zmluvy o dodávke plynu (k odstúpeniu od zmluvy
malo dôjsť s účinnosťou ku dňu 30.09.2021) od žalovaného prijímal platby za dodávku zemného plynu,
čo dokazuje trvanie zmluvného vzťahu, absenciu platného odstúpenia od zmluvy a neoprávnenosť

prerušenia dodávky zemného plynu žalobcom. Okrem toho žalobca postupoval v rozpore s § 64 ods. 2
písm. g) a ods. 7 písm. k) zákona o energetike, keď prevádzkovateľ distribučnej siete nesmie obmedziť
alebo prerušiť distribúciu plynu závislým odberateľom plynu pri neoprávnenom odbere v období od
01.11. do 31.03. Teda ak by aj žalovaný skutočne neoprávnene odoberal plyn (čo popiera), tak ani
vtedy by žalobca nebol oprávnený dňa 02.11.2022 prerušiť dodávku zemného plynu. Vo vyjadrení zo

dňa 11.09.2025 žalobca v rozpore so svojou dovtedajšou argumentáciou odrazu priznal, že hlavný
uzáver plynu bol verejne prístupný, a dôvodom odkopávania plynovodnej prípojky malo byť to, že takýto
uzáver plynu by mohol podľa neho ktokoľvek otvoriť a obnoviť dodávku zemného plynu do odberného
miesta žalovanej. Tvrdenie žalobcu, že by hlavný uzáver mohol niekto otvoriť, je iba ničím nepodloženou
hypotézou. Žalovaný nesprístupnil meradlo, pretože ju na splnenie takejto povinnosti žalobca nevyzval.

Žalobca síce žalovanej zaslal výzvu zo dňa 11.11.2021, ale túto zásielku jej zaslal na cudziu adresu do A.
(do skladu a hospodárskej budovy p. I.), čo znamená, že táto výzva sa nedostala a ani nemohla dostať
do dispozičnej sféry žalovanej. Žalobca si v tomto konaní neuplatňuje náhradu škody za neoprávnený
odber plynu, ale náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že prerušil dodávku zemného plynu do
odberného miesta žalovaného.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä s faktúrou
č. XXXXXXXXXX a jej prílohou, zápisom zo dňa 26.05.2021, montážnymi listami meradla č.
XXXXXXXXXX, výzvou na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu zo dňa 11.11.2021,faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 02.11.2022, požiadavkou na výkon prác zo dňa 02.11.2022, súhrnným
listom, objednávkou č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.10.2022, výpisom z bankového účtu vedeného vo R.
E., C., priloženou fotodokumentáciou a s obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento skutkový

a právny stav:

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a žiadal súd rozhodnúť v zmysle
žalobného petitu. Dodal pri tom, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na rozdiel od žalobcu. Podstatou
sporu je to, že bol dodávaný plyn na odberné miesto, pričom došlo k odpojeniu plynovej prípojky.

Následne v stručnosti zopakoval argumentáciu, ktorú uvádzal v písomných vyjadreniach. V rozpore
so svojím posledným písomným vyjadrením opätovne tvrdil, že plynomer na odbernom mieste nie je
verejne prístupný, meradlo bolo neprístupné a odberateľ nebol prítomný. Potom, čo došlo k ukončeniu
zmluvu o dodávke plynu, medzi žalovaným a jeho dodávateľom zemného plynu a meradlo bolo pre
pracovníkov žalobcu opakovane zámerne neprístupné tým, že žalovaný opakovane úmyselne svoje
odberné miesto nesprístupnil, na odbernom mieste žalovaného vzniklo dôvodné podozrenie, že na

jeho odbernom mieste jednak dochádza k úmyselnému neoprávnenému odberu plynu bez uzatvorenia
zmluvy o dodávke zemného plynu a jednak k odberu zemného plynu dochádza v rozpore s právnymi
predpismi upravujúcimi dodržiavanie technických podmienok a dodržiavania pravidiel trhu s plynom
pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení. Žalovaný dlhodobo a úmyselne neumožnil
vykonať kontrolu odberného miesta a na odbernom mieste sa nachádzali plynové zariadenia, ktoré

podľa vyjadrenia žalovaného boli v prevádzke, žalobca nemal inú zákonnú možnosť, ako prerušiť
dodávku zemného plynu do odberného miesta žalovaného neštandardným spôsobom a to odkopaním
plynovej prípojky a tým zaistiť najmä bezpečnosť a ochranu zdravia a majetku. Ak by žalobca prerušenie
dodávky zemného plynu do odberného miesta žalovaného odkopaním nevykonal, porušil by právny
poriadok SR a na odbernom mieste žalovaného by dochádzalo k úmyselnému neoprávnenému odberu

plynu, čím by dochádzalo k ohrozeniu bezpečnosti a prevádzkovej spoľahlivosti plynovej siete a
zároveň by dochádzalo k úmyselnému ohrozeniu zdravia a majetku žalovaného ako aj ďalších osôb.
K námietke premlčania žalovaného dodal, že začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je viazaný
na preukázateľnú vedomosť poškodeného o škode a subjektívna vedomosť o osobe, ktorá za škodu
zodpovedá. Žalobca sa o celej spôsobenej škode, jej presnej výške a o tom, kto za túto škodu

zodpovedá, dozvedel až dňa 31.12.2022. Iný dátum nevyplýva ani z vyjadrení strán sporu a ani z
listinných dôkazov, ktoré sú v súdnom spise. Vzhľadom na to, že súd žalobcu nevyzval podľa § 138
CSP, žalobca má za to, že žaloba je plne dôvodná. Žalobca má tiež za to, že dostatočne predvídal
dôsledky svojho konania, náležite vyhodnocoval správanie žalovaného a pri uplatnení si svojich práv
voči žalovanému postupoval s náležitou mierou starostlivosti a opatrnosti v súlade so zásadou, podľa

ktorej právo patrí bdelým.

10. Právny zástupca žalovaného na to reagoval tým, že žalobou uplatnený nárok je jednoznačne
premlčaný a zjavne nedôvodný. Zopakoval, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa
08.11.2022, kedy žalobca uhradil náklady za zemné práce. Čo sa týka tzv. interných a personálnych a

dopravných výkonov, tak žalobca už dňa 02.11.2022 vedel o tom, aký čas odpracovali jeho zamestnanci
a ako dlho bolo vyťažené jeho úžitkové vozidlo. Žalobca mal preto najneskôr od 08.11.2022 všetky
potrebné informácie na to, aby svoj údajný nárok na náhradu škody vyčíslil a uplatnil na súde. Žalobca
nedokázal vysvetliť, prečo nemohol prerušil dodávku plynu šetrnejším a menej nákladným spôsobom.
Žalobca nepreukázal vznik zodpovednosti za škodu a ani výšku údajnej škody. Žalobca si vo vzťahu k

uplatnenému nároku na náhradu škody nesplnil povinnosť tvrdenia a neuniesol svoje dôkazné bremeno.

11. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2023, splatnou dňa 14.04.2023 vyfakturoval žalobca
žalovanému sumu 716,15 eur pozostávajúcu zo sumy 231,66 eur bez DPH za škodu – refakturácia
zemnýchprácamateriáluasumy484,49eurbezDPHzaškodu–internépersonálneadopravnévýkony.

12. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 02.11.2022, splatnou dňa 16.11.2022 vyfakturovala spoločnosť A. A.
žalobcovi sumu 231,66 eur za zemné práce s poznámkou A. M., L. XXX.

13. Zo žalobcom predloženého výpisu z bankového účtu vedeného vo R. E., C. vyplýva, že dňa

08.11.2022 bola vykonaná platba vo výške 231,66 eur v prospech účtu spoločnosti A. A..

14. Zo žalobcom pripojenej fotodokumentácie súd je viditeľné, že plynový uzáver je umiestnený na stene
nehnuteľnosti – rodinného domu, ktorá je voľne prístupná priamo z chodníka, ktorý vedie priamo poprinehnuteľnosti. Prístup k tejto stene rodinného domu nie je ničím obmedzený (plotom, vegetáciou, a
pod.). Výkopové práce žalobcu boli vykonané vo vzdialenosti približne 1,5 metra od plynového uzáveru.

15. Zo žalobcom predloženej výzvy zo dňa 11.11.2021 (obsahom ktorej bolo okrem iného výzva
žalovanému, aby umožnil demontáž plynomeru s upozornením na možnosť fyzického odpojenia
odberného miesta) vyplýva, že bola adresovaná a doručovaná na adresu L. XX, A..

16. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)

každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

17. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

18. V citovanom ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť

fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu
spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za
zavinený protiprávny úkon. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za
škodu sa použije vždy, ak konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré iné ustanovenie
Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné podmienky (predpoklady)

zodpovednosti za škodu alebo ak zodpovednosť za škodu nie je osobitne upravená v inom zákone.
Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je úkon, pričom tento úkon je protiprávny. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej
povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo
zákona. Mimo porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti zákon zakladá všeobecnú prevenčnú

povinnosť každého počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a
na iných hodnotách (§ 415 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným
a škodcom existuje právny vzťah alebo nie. Porušenie tejto povinnosti je zároveň porušením právnej
povinnosti podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vznik škody je ďalším nevyhnutným
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške)

zaťažuje poškodeného. Škoda ako majetková ujma, ktorú je možné vyjadriť v peňažnom ekvivalente,
môže mať podobu skutočnej škody alebo ušlého zisku a predstavuje v zásade väčšinu vyčísliteľných
majetkových újm a upína sa v prevažnej miere na veci, pohľadávky a rozličné majetkové práva.
Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z

celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre
zodpovednosť za škodu. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu je zavinenie. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahŕňať všetky znaky
príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Možno ho
charakterizovať ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu,

ako i ku škode ako následok tohto protiprávneho úkonu. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť
je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie.
Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže
zodpovednosti zbaviť (exkulpovať) preukázaním toho, že škodu nezavinil.

19. V konaní nebolo sporné, že dňa 02.11.2022 vykonali na základe objednávky žalobcu zo dňa
21.10.2022 zamestnanci spoločnosti A. A. výkopové práce na odbernom mieste – L. XX, A. M., a v
rovnaký deň zamestnanci žalobcu prerušili dodávku plynu do odberného miesta fyzickým odstránením
plynovej prípojky, nebolo ďalej sporné, že odberné miesto sa nachádzalo v mieste bydliska žalovaného a
že v danom čase dochádzalo k odberu zemného plynu na odbernom mieste. Okrem toho nebolo sporné,

že spoločnosť A., A. za vykonané práce vyúčtovala žalobcovi faktúrou č. XXXXXXXX sumu 231,66 eur
a že žalobca túto sumu uhradil dňa 08.11.2022.

20. Spornými skutočnosťami bolo premlčanie žalovaného nároku, vznik škody, výpočet výšky a
opodstatnenosť vyčíslených nákladov žalobcu, doručenie výzvy žalobcu žalovanému, aby umožnil

demontáž meradla (plynomeru) s upozornením na možnosť fyzického odpojenia odberného miesta
(listom zo dňa 11.11.2021), trvanie zmluvného vzťahu medzi žalovanou a dodávateľom plynu
(spoločnosťou I. J., C.), resp. platnosť odstúpenia dodávateľa plynu od zmluvy so žalovaným.21.Jednouzrelevantnýchskutkovýchtvrdeníbolaotázka,čiplynomernapredmetnomodbernommieste
bol verejne prístupný. Žalobca opakovane v písomných vyjadreniach tvrdil, že tento plynomer verejne
prístupný nebol a práve na základe tejto okolnosti odvodzoval svoju „zákonnú povinnosť“ fyzicky prerušiť

dodávkuplynudoodbernéhomiesta(stým,žeopakovanévýzvyžalovanémubolibezvýslednéažalobca
musel pristúpiť k neštandardnému riešeniu). V rozpore s dovtedajšou argumentáciou však vo svojom
poslednompísomnomvyjadrenízodňa11.09.2025zásadnezmenilsvojeskutkovétvrdeniaapotvrdil,že
plynomer na odbernom mieste verejne prístupný bol a svoje konanie (t.j. fyzické odstránenie pripojenia
plynovej prípojky) už zdôvodňoval tým, že žalovaný alebo ktokoľvek iný by bol schopný hlavný uzáver

plynu otvoriť a obnoviť dodávku zemného plynu do odberného miesta žalovaného. Na pojednávaní dňa
30.10.2025 právny zástupca žalobcu v rozpore s tým opätovne argumentoval, že plynomer na odbernom
mieste verejne prístupný nebol. Súd na základe toho nedokázal jednoznačne určiť, či táto okolnosť
(verejnáne/prístupnosťplynomeru)jevkonanímedzistranamisporná,nakoľkobolazjavnespornáajpre
samotného žalobcu, hoci ide o skutkové tvrdenie, ktoré má zásadný význam pre posúdenie dôvodnosti
žalobného nároku. Súd v tejto súvislosti len nad rámec uvedeného dodáva, že z fotodokumentácie

miesta výkonu výkopových prác predloženej žalobcom je zreteľne vidieť, že plynomer na odbernom
mieste, ktorý je viditeľný na stene nehnuteľnosti pri chodníku, je verejne prístupný.

22. Súd sa v konaní zaoberal v prvom rade dôvodnosťou žalovaným vznesenej námietky premlčania
nároku žalobcu.

23. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

25. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej

škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

26. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva

na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania je
svojou podstatou jednostranný, výslovný a adresovaný právny úkon povinnej osoby (dlžníka), ktorým je
premlčanie uplatnené. Je to námietka proti uplatnenému právu. Námietku premlčania je možné vzniesť
(uplatniť) len v priebehu konania pred súdom alebo iným príslušným orgánom, predmetom ktorého
je právo, ktorého sa premlčanie týka. Akékoľvek vznesenie námietky premlčania mimosúdnou cestou

zákon neakceptuje. Na premlčanie súd prihliada len na námietku premlčania. Vznesením námietky
premlčania právo oprávnenej osoby nezaniká, iba sa premlčuje. Zaniká však nárok oprávnenej osoby
na predmet plnenia, t.j. jeho súdna vymáhateľnosť.

27. Pri premlčaní práva na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna

a objektívna, pričom ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa
premlčí, a to napriek tomu, že by poškodenému ešte bežala i druhá premlčacia doba. Na začatie
plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodné, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode (nie
o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky, kedy sa
poškodený dozvedel o škode, je treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o

vzniknutej škode, nestačí iba možnosť dozvedieť sa o vzniknutej škode (R 38/1975). Vedomosť o škode
znamená, že poškodený sa dozvedel o konkrétnej majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, pričom
vedomosť poškodeného o škode nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym
konaním. Podľa súdnej praxe je rozhodujúce, kedy poškodený o takých skutkových okolnostiach
preukázateľnezískalvedomosť,nievšak,čiakedysinaichzákladeutvorilprávnyzáverozodpovednosti

určitej osoby.

28. Pojem "dozvie sa o škode" (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyjadruje nielen vedomosť
poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, ževznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch
do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Začiatok plynutia
subjektívnejdobymôžebyťrozdielnyvovzťahukvedomostipoškodenéhooškodcoviakjehovedomosti

poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. (R 8/1986)

29. Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného
posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poškodený dozvie o
škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď

nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume
s možnosťou jej dodatočného upresnenia (R 122/1949)

30. V prejednávanej veci súd na základe skutkových zistení dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom
rozsahu premlčaný a žalovaný vzniesol námietku premlčania dôvodne.

31. Žalobca doručil žalobný návrh na upomínací súd dňa 11.12.2024. Žalobca sa v konaní domáha
náhrady škody, ktorá má spočívať vo vynaložených nákladoch, ktoré mu vznikli pri prerušení dodávky
zemného plynu do odberného miesta, a tie pozostávajú z: a) nákladov za zemné práce (odkopanie
plynovej prípojky na odbernom mieste žalovaného), ktoré na objednávku žalobcu vykonala spoločnosť
A., A. vo výške 231,66 eur, a b) interné personálne výkony (prerušenie dodávky plynu zamestnancami

žalobcu na odbernom mieste žalovaného) a dopravné výkony (použitie motorového vozidla žalobcu na
prepravu zamestnancov žalobcu na odberné miesto žalovaného) vo výške 474,49 eur.

32. Pokiaľ ide o prvú časť žalovaného nároku, spoločnosť A., A. za vykonané výkopové práce vyúčtovala
žalobcovi faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 02.11.2022 sumu 231,66 eur. Odo dňa, kedy mu bola doručená

faktúra č. XXXXXXXX spoločnosti A., A., nadobudol žalobca vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch, a to v presnej sume. Žalobca v konaní tvrdil a aj predložil doklad o úhrade,
podľa ktorého predmetnú faktúru za vykonané zemné práce uhradil dňa 08.11.2022. To znamená, že
najneskôr od tohto dátumu mu začala plynúť subjektívna premlčacia doba vo vzťahu k časti žalobného
nároku vo výške 231,66 eur, pretože žalobca v tento deň vedel, akú sumu zaplatil spoločnosti A., A.

za zemné práce a už dňa 02.11.2022 vedel, od koho si tieto náklady bude nárokovať (teda kto mu
tieto náklady spôsobil). Dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka žalobcovi márne uplynula najneskôr dňa 08.11.2024.

33. Vo vzťahu k druhej časti nároku vo výške 484,49 eur, spočívajúceho v podobe tzv. interných

personálnych a dopravných výkonov, dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1
Občianskehozákonníkavspojitostis§122ods.3Občianskehozákonníkažalobcovimárneuplynuladňa
04.11.2024 (deň 02.11.2024 by pripadol na sobotu), pretože o výške nákladov na interné personálne a
dopravné výkony svojich vlastných zamestnancov, mal žalobca vedomosť už dňa 02.11.2022. Žalovaný
správne poukázal na to, že hodinové sadzby za výkony vlastných zamestnancov a použitie motorového

vozidla žalobcu, ako uviedol samotný žalobca, vychádzajú z jeho cenníka, čo znamená, že už dňa
02.11.2022 vedel o výške nákladov na svoje interné personálne a dopravné výkony. Žalobca pozná svoje
vlastné cenníky a ihneď v daný deň vedel aj to, aký čas strávili jeho zamestnanci výkonmi na odbernom
mieste žalovaného. Takisto mal žalobca v ten istý deň vedomosť o tom, kto mu tieto náklady spôsobil,
a teda, že škodcom má byť žalovaný.

34. Súd len na dôvažok k tomu dodáva, že výlučne žalobca mal vedomosť o celkovej výške týchto
nákladov, pretože hoci v žalobe rozpísal výpočet nákladov na interné personálne výkony a náklady na
dopravu k uvedeným činnostiam (pričom mu vyšla suma 484,49 eur), následne v rámci repliky zo dňa
22.05.2025 uviedol, že voči žalovanému si za výkony svojich pracovníkov, resp. za použitie nákladného

automobilu uplatňuje menšiu hodinovú sadzbu (za jedného pracovníka, resp. za jeden automobil) ako
určuje jeho Cenník externých služieb. Je teda zjavné, že len žalobca vie, ako dospel k vyčísleným
čiastkam, keďže tieto nezodpovedajú ani ním predloženým interným listinám – Prevádzkovému poriadku
žalobcu a Cenníku externých služieb žalobcu.

35. Hoci žalobca uvádza, že k premlčaniu jeho nároku nedošlo dôvodiac tým, že sa o škode dozvedel
až dňa 31.12.2022, nijakým spôsobom bližšie nekonkretizoval, na základe čoho vychádza práve z tohto
dátumu. Paradoxne to bol práve žalovaný, ktorý vyjadril domnienku, že žalobca vychádza zjavne z
dátumu dodania „služby“ na faktúre č. XXXXXXXXXX, ktorú žalobca vystavil žalovanému.36. Pre prípad konštatovania premlčania nároku žiadal žalobca neprihliadať na námietku premlčania,
pretože podľa neho je v rozpore s dobrými mravmi, čo vyvodzoval z toho, že dostatočne predvídal

dôsledky svojho konania a náležite vyhodnocoval správanie žalovaného a pri uplatňovaní svojich práv
voči žalovanému postupoval s náležitou mierou starostlivosti a opatrnosti v súlade so zásadou, podľa
ktorej právo patrí bdelým, odvolávajúc sa pri tom na judikát R 31/2020. Súd však v posudzovanom
prípade konštatuje, že žalobca nepreukázal žiadnu objektívnu a ospravedlniteľnú okolnosť, ktorá by mu
bránila v uplatnení si svojho žalobného nároku včas, pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej

doby.Žalobcatakzobjektívnehohľadiskavlastnýmzavinenímvytvorilpodmienkypreneskoršieúspešné
vznesenie námietky premlčania žalovaným. Rovnako tak nebolo tvrdené ani preukázané žiadne konanie
žalovaného, ktoré by bolo v rozpore dobrými mravmi, a pre ktoré by súd nemal prihliadať na vznesenú
námietku premlčania.

37. Súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšou argumentáciou sporových strán prezentovanou v

konaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení
súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2 Cdo 216/2012 alebo nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03).

38. Súd sa teda nezaoberal ďalšími pre vec relevantnými spornými skutočnosťami, najmä otázkou
vzniku škody (t.j. či bol žalobcom zvolený postup pri prerušení dodávky plynu nevyhnutný), verejnej
prístupnosti plynomeru na odbernom mieste, výpočtu výšky a opodstatnenosti vyčíslených nákladov
žalobcu, preukázania doručenia výzvy žalobcu zo dňa 11.11.2021 žalovanému, trvania zmluvného
vzťahu medzi žalovanou a dodávateľom plynu (spoločnosťou I. J., C.), resp. platnosti odstúpenia

dodávateľa plynu od zmluvy so žalovaným.

39. V danej súvislosti súd poukazuje na zmätočné až absurdné argumentačné konštrukty žalobcu.
Žalobca miestami akoby rezignoval na vecnú argumentáciu, pretože (ako už súd uviedol vyššie)
napríklad vo vzťahu k námietke premlčania žalobca určil začiatok plynutia jeho subjektívnej premlčacej

doby dátumom 31.12.2022 bez akéhokoľvek vecného zdôvodnenia. Okrem toho argumentoval tým,
že subjektom, ktorý bol oprávnený vstúpiť do nehnuteľnosti, kde sa nachádza odberné miesto, bol
žalovaný a teda len on mal možnosť mať vedomosť, že nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného
plynu s niektorým dodávateľom zemného plynu a len žalovaný opakovane pracovníkom žalobcu
nesprístupňoval meradlo umiestnené na jeho odbernom mieste, čo však s otázkou premlčania nároku

nemá žiadnu relevantnú súvislosť.

40. Na námietku žalovaného, že mu nebola na adresu bydliska v A. M. doručená výzva žalobcu zo dňa
11.11.2021, reagoval žalobca tým, že predmetná výzva bola doručiteľná poštou aj do A.. Ak by sme
takýmto spôsobom pokračovali vo výklade žalobcu ad absurdum, tak predmetná listina bola doručiteľná

aj do Trinidadu a Tobaga. Žalobca si je však nepochybne vedomý, že právne významné je doručenie
písomnosti, nie jej „doručiteľnosť“.

41. Ďalší prezentovaný názor žalobcu, že žaloba je dôvodná, pretože súd žalobcu nevyzval na
späťvzatie žaloby podľa § 138 Civilného sporového poriadku, resp. že súd bol povinný postupovať

podľa uvedeného ustanovenia, nemá oporu v žiadnom ustanovení citovaného zákona a aj v tomto
prípade ide o absurdnú argumentáciu. V prvom rade súd zdôrazňuje, že žalobca je v konaní zastúpený
odborne spôsobilou osobou, žalobca si bol už v podanom odpore proti platobnému rozkazu vedomý
toho, že žalovaný vzniesol námietku premlčania celého žalovaného nároku, okrem toho bol právny
zástupca žalobcu pred otvorením pojednávania upozornený na možnosť zmierlivého vyriešenia sporu

a dotazovaný na to, či žalobca trvá na podanej žalobe s poukazom na námietku premlčania nároku.
Napriek tomu právny zástupca trval na podanej žalobe aj po otvorení pojednávania a aj po tom, čo súd
uviedol predbežný právny názor na prejednávanú vec. Či súd v konkrétnej veci zvolí postup podľa § 138
Civilného sporového poriadku alebo nie, je výlučne v právomoci súdu, a nemá žiadny vplyv na procesnú
povinnosť sporovej strany uniesť v konaní bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, a už vonkoncom

nevyzvanie žalobcu na späťvzatie žaloby podľa § 138 Civilného sporového poriadku nezakladá záver
o dôvodnosti podanej žaloby.42. Súd nevykonal dôkazy, a to výsluch žalovanej, oboznamovanie s interným predpisom žalobcu o
postupe jeho zamestnancov pri odpájaní odberateľov z plynovej distribučnej siete, oboznamovanie s
internýmpredpisomžalobcuopostupeprivymáhaníapostupovanípohľadávokžalobcuznezaplatených

faktúr do 2.000 eur, nakoľko skutkový stav mal dostatočne preukázaný z vykonaných dôkazov a
vykonanie navrhnutých dôkazov by bolo nadbytočné a nehospodárne.

43. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako procesne
úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže miera jeho úspechu v

konaní je v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Pezinok.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.