Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 19C/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125219954
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Polivková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125219954.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX C.,
aktuálne C. XXX/X, XXX XX C. proti žalovanému: D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX
C., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným súdu dňa 19.11.2025
domáhala, aby súd podľa § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP zakázal žalovanému vstupovať do v návrhu
označených miest, aby mu zakázal približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50m a aby
mu zakázal kontaktovať žalobkyňu akýmkoľvek spôsobom – osobne, telefonicky, prostredníctvom SMS,

e-mailu, sociálne siete, či cez tretie osoby. Svoj návrh odôvodnila tým, že je dlhodobo vystavená
nevhodnému až nebezpečnému správaniu žalovaného, ktoré ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu,
k poslednému incidentu došlo dňa 17.11.2025, pri ktorom žalovaný v nervovom záchvate pod vplyvom
alkoholu rozhádzal a rozbil nábytok, riady, porozbíjal taniere a zničil kopec iných vecí a zariadení
v domácnosti u matky, kde momentálne býva, na čo žalobkyňu upozornila švagriná, aby bola ostražitá,
že sa môže stať, že príde aj k nim vystrájať a následne volala políciu, aby to nejako vyriešili, pričom

žalovaný niečo po 22.00 hod. prišiel aj pred bytovku žalobkyne a začal búchať na okno jej bytu, odišiel
a vrátil sa okolo 23.00 hod. kedy začal intenzívne búchať na okná v kuchyni, v spálni a následne deťom,
ktoré už spali, keďže neprestával, otvorila okno, aby mu povedala nech odíde, následne sa rukami
zachytil o parapet z vnútornej strany a snažil sa dostať do izby, pričom ani po niekoľkých upozorneniach
sa nepustil a bol agresívny, domáhal sa, aby ho pustila dnu, pričom bola nútená volať políciu, aby boli
súčinní,žalovanýbolpodvplyvomalkoholu,nedalosasnímkomunikovať,bolneodbytný,ažpopríchode

polície sa pustil a išiel preč v ich doprovode. Žalobkyňa uviedla, že takéto vyčíňanie sa opakuje často,
keď je pod vplyvom alkoholu, dcéry majú z neho strach, že im rozbije okno alebo ublíži, kontroluje ich, či
sú po večeroch doma, keď nie, hneď píše dcéram kde sú a s kým sú, volá počas nočného kľudu, niekedy
je to aj 10x za noc, musia mať vypnuté zvonenia, prípadne príde zvoniť na zvonček brány a pravidelne
sa vyhráža, majú strach, že použije fyzické násilie, prenasleduje ju aj deti, snaží sa neoprávnene vstúpiť
do ich obydlia, pričom jeho správanie v žalobkyni vyvoláva strach o vlastné zdravie a bezpečnosť.

2. K návrhu žalobkyňa pripojila ako dôkaz sms komunikáciu žalovaného so spoločnou dcérou,
screenshoty obrazoviek o telefonáte v nočných hodinách a fotodokumentáciu rozhádzaných osobných
vecí.

3. V súlade s ust. § 185 ods. 2 CSP si súd pre účely rozhodnutia zaobstaral úplný výpis z LV č. XXXX,

kat. úz. C..4. Z predložených a zaobstaraných listín mal súd za osvedčené nasledovné skutočnosti.

5. Z sms komunikácie žalovaného so spoločnou dcérou súd zistil, že žalovaný kontaktoval svoju dcéru

sms-kami a dožaloval sa informácií o žalobkyni.

6. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. C. súd zistil, že v bytovom dome so súp. č. XXX sa nachádzajú byty
vo vlastníctve E. C..

7. Z fotodokumentácie súd zistil, že sa na nej nachádza zobrazenie rozhádzaných osobných vecí,
rozbitého nábytku a roztrhanej fotografie.

8. Zo screenshotu obrazovky mobilného telefónu s označením žalobkyne a žalovaného súd zistil, že
žalovaný mal telefonicky kontaktovať žalobkyňu dňa XX.X.XXXX o XX:XX hod.

9. Zo screenshotu obrazovky mobilného telefónu bez označenia súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX mal byť
o X:XX hod. uskutočnený telefonát bez identifikácie volajúceho a majiteľa mobilného telefónu.

10. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných právnych noriem.

11. Podľa ust. § 324 ods. 1 a ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená..

14. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR platí, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.
Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

19. Podľa § 11 OZ platí, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

20.Súdmôženariadiťneodkladnéopatrenievdvochprípadoch,ato,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery, alebo, ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená.

21. Zákon však výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností

odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.22. Rozhodujúce skutočností musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho
hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasledujúcich CSP.

23. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

24. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych

vzťahov. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti.
Právne pomery aj relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav.
Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie.

Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti

s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa,
vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods.
1 CSP. K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočností, odôvodňujúce
potrebuneodkladnejúpravypomerovaleboobavu,žeexekúciabudeohrozená.Splnenietejtoobsahovej
náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného
opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť.

26. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku.
Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť
ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ musí opísať skutočností hodnoverne usvedčujúce

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia
podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno
uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného
opatrenia do úvahy. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže
navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami

a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a
to po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a doteraz vykonaného dokazovania.
Pred nariadením neodkladného opatrenia sa spravidla nevykonáva dokazovanie; postačuje osvedčenie
relevantných skutočností.

27. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo
z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

28. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že tomuto
návrhu nie je možné vyhovieť.

29. Žalobkyňa sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanému
zákaz približovania k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50m, úplný zákaz jej kontaktovania a zákaz
vstupu na miesta, kde má bydlisko a pracovisko.30. Súd v prvom rade v predmetnej veci zisťoval, či medzi žalobkyňou a žalovaným existuje vzťah,
ktorý je možné kvalifikovať ako vzťah právny a dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným

takýto vzťah existuje, pričom zo zistených skutočností usúdil, že v predmetnom prípade sa žalobkyňa
domáha ochrany pred neoprávnenými zásahmi do jej súkromia zo strany žalovaného, ide teda konkrétne
o vzťah vyplývajúci z práva žalobkyne na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do jej osobnosti, do
jeho súkromia.

31. Z citovaného čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, ako aj ust. § 11 OZ vyplýva právo každej osoby na
nedotknuteľnosť osoby a ochranu súkromia, pričom podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn.: PL. ÚS
10/2014-78 z 29. apríla 2015 sa súkromím chápe predovšetkým sféra života človeka, do ktorej nemožno
zasahovať bez jeho súhlasu. Právom na súkromie sa zaručuje osobe možnosť rozhodovať samostatne
o tých záležitostiach, ktoré sa uznávajú za súkromné. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno zo
základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky je právo, ktoré má absolútnu povahu. To

znamená, že aj keď aj ostatné ústavné práva sú chránené týmto základným zákonom štátu, právo na
ochranu života a zdravia je právom silnejším a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní
o potlačení druhého práva brať na zreteľ.

32. Žalobkyňa sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha ochrany svojho

duševného a fyzického zdravia, ktoré ako základné a prioritné právo má v ochrane prednosť pred inými
základnými právami.

33. Súd však dopĺňa, že z podaného návrhu je zrejmé, že medzi stranami sporu existujú aj právne
vzťahy existujúceho (alebo zaniknutého) manželstva a spoločného rodičovstva k maloletým dcéram,

ktoré vzťahy neboli žalobkyňou v podanom návrhu žiadnym spôsobom ozrejmené (procesné štádium
rozvodového súdneho konania, starostlivosť o maloleté deti, event. styk s deťmi, či nariadený zákaz
styku s deťmi), pričom tieto rodinné vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti je v kontexte
požadovanej ochrany v danom prípade taktiež potrebné vziať v úvahu.

34. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, ďalšou zo základných náležitostí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré je súd povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia skúmať, je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov (princíp opodstatnenosti).

35. Žalobkyňa v podanom návrhu uviedla, že žalovaný sa má dlhodobo dopúšťať voči jej
osobe nevhodného až nebezpečného správania, ktoré ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu, s
podporou opísania jedného skutku, ktorý sa mal stať XX.XX.XXXX, čiastočne v byte matky žalovaného,
následne u žalobkyne. Zároveň uviedla, že žalovaný má ju, aj spoločné dcéry kontrolovať, či sú doma,
keď nie, kontaktuje ich, má ju, aj dcéry obťažovať opakovanými telefonátmi počas nočných hodín,

zvonením na zvonček, vyhrážaním, prenasledovaním a snahou neoprávnene vstúpiť do ich obydlia.

36. Žalobkyňa sa teda podaným návrhom domáha neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
f), g) a h) CSP.

37. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1
nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní
ochrannýchopatrenívobčianskychveciach.Ideoopatreniavydanévzáujmeochranyjednotlivýchosôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo

motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť
v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

38. Pre účely vyhovenia takémuto návrhu musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo

duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované
konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľspravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v
pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.

39. Za nevyhnutnú súčasť rozhodujúcich skutočností, ktoré je potrebné v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uviesť a na podklade ktorých súd vyhodnocuje pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, akého sa domáha žalobkyňa, jeho opodstatnenosť, je uvedenie
konkrétneho konania, situácií a správania žalovaného, ktorých formu, obsah, charakter konajúci súd
posudzujeavyhodnocuje,sosobitnýmdôrazomnajehointenzituafrekvenciu,resp.jehodlhodobéalebo

opakované pretrvávanie. Len takto špecifikované a konkretizované skutočnosti, osvedčujúce najmä
intenzitu a frekvenciu, či nevhodnosť, až nebezpečnosť správania a konania žalovaného smerovaného
voči žalobkyni možno z hľadiska ust. § 326 ods. 1 CSP považovať za nevyhnutnú súčasť rozhodujúcich
skutočností.

40. Žalobkyňa síce v podanom návrhu určité skutočnosti uviedla, ňou uvádzaný incident a ostatné

tvrdenia o správaní žalovaného však ostali len v rovine tvrdení, keďže predložené dôkazy ani jednotlivo,
ani vo svojom súhrne žalobkyňou tvrdené skutočnosti neosvedčili.

41. Napriek tvrdeniu o dlhodobom vystavení opakujúcemu sa negatívnemu správaniu žalovaného
žalobkyňa v návrhu uviedla len jednu konkrétnu situáciu, ktorá sa mala udiať dňa XX.XX.XXXX.

42. Na základe žalobkyňou predloženého dôkazu sms správami síce je možné vyvodiť určitú mieru
nástojčivosti kontaktovania zo strany žalovaného (otca kontaktovanej dcéry), s nevhodným – vulgárnym
vyjadrovaním sa jeho osoby vo vzťahu k osobe žalobkyne, toto správanie však v prvom rade nebolo
adresované žalobkyni, keďže adresátom bola dcéra strán sporu a zároveň z obsahu tejto sms

komunikácie a ani zo spätnej väzby odpovedajúcej súd nemá za osvedčené tvrdené vyhrážanie sa, či
emóciu strachu, príp. opodstatnených obáv zo žalovaného, nanajvýš tak diskomfort v momentoch danej
sms komunikácie.

43. Ani zo žalobkyňou predloženého screenshotu mobilných telefónov nie je možné považovať za

osvedčené žalobkyňou tvrdené opakované a dlhodobé obťažovanie zo strany žalovaného, keďže ide
o dôkaz o celkovo len dvoch telefonátoch, s výrazným časovým odstupom v rozmedzí X mesiacov,
pričom telefonát na obrazovke čierneho mobilného telefónu ani nie je možné zidentifikovať v tom
smere, či skutočne volajúcim je žalovaný a adresátom hovoru žalobkyňa a druhý, identifikovateľný hovor
žalovaného žalobkyni mal byť realizovaný pred vyše X mesiacmi pred podaním návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia.

44. Žalobkyňou predloženú fotodokumentáciu rozhádzaných osobných vecí taktiež nie je možné
stotožniť s osobou žalovaného, ani s konkrétnou situáciou, ktorá by mala byť v miestnej, časovej, či
osobnej väzbe na osoby strán sporu a osvedčovať zásahy do integrity žalobkyne správaním žalovaného.

Naviac, aj podľa tvrdení samotnej žalobkyne sa mal nevhodného správania rozhádzaním osobných vecí
žalovaný dopustiť v byte svojej matky, nie v byte žalobkyne.

45. Žalobkyňa síce v návrhu uviedla ako dôkaz svedecké výpovede označených žien, susied, z návrhu
však nie je možné zistiť, ku ktorým zo skutkových tvrdení by tieto svedkyne vedeli poskytnúť relevantné

informácie a či vôbec, naviac pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení súd nevykonáva
dokazovanie v takom rozsahu ako v konaní vo veci samej, preto by sa v prípade neodkladného opatrenia
žiadalo predložiť skôr dôkaz čestným vyhlásením, ktoré by bolo pre účely osvedčenia relevantných
skutočností vhodnejšie.

46. Na to, aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť súdu
umožnené preskúmať, z čoho, z akého konkrétneho správania, či konkrétneho konania žalovaného a
z akých konkrétnych skutkových situácií medzi stranami sporu závery tvrdené žalobkyňou vyplynuli,
teda v návrhu nevyhnutne musia byť popísané konkrétne nevhodné, intenzívne, opakované, dlhodobé,
a trvajúce situácie, deklarujúce správanie žalovaného, ktoré v žalobkyni ňou uvádzané negatívne pocity

a obavy vyvolali. Len na základe takejto kvality tvrdení je súd schopný pomery medzi stranami sporu
vyhodnotiť a na ich podklade overiť, či správanie žalovaného voči žalobkyni dosahuje formu, obsah,
charakter, frekvenciu a intenzitu, ktorá môže vyvolať obavu o život a zdravie a má povahu ohrozovania
duševnej a telesnej integrity žalobkyne.47. Zhrnutím teda súd vyvodil, že žalobkyňa v návrhu popísala jeden incident, ktorý však nebol z jej
strany osvedčený relevantnými dôkazmi (policajné záznamy, ktoré síce žalobkyňa uvádza, avšak hneď

na to uvádza, že vyhotovené neboli). Žalobkyňa k návrhu predložila listinné dôkazy, ktoré neosvedčujú
žiadny miestny, časový, ani osobný súvis s osobou žalovaného (fotografie a screenshot čierneho
mobilného telefónu bez identifikácie), s výnimkou jedného identifikovateľného nočného telefonátu spred
X mesiacov a sms komunikácie s dcérou strán sporu.

48. Súd pri hodnotení opodstatnenosti podaného návrhu tiež nemohol opomenúť prihliadnuť na
skutočnosť, že medzi stranami sporu sú aj síce narušené, ale existujúce rodinné väzby (označenie
žalobkyne a žalovaného ako exmanželov) a spoločné rodičovstvo maloletých detí, ktoré si určitú formu
informovanosti a komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným, aj deťmi, vyžadujú. Vo vzťahu k týmto
rodinným väzbám súd dopĺňa, že pre účely rozhodnutia o podanom návrhu nemal v návrhu žalobkyne
ozrejmené aktuálne rodinné pomery strán sporu, ktoré by taktiež bolo možné a aj potrebné zohľadniť.

49. Na základe uvedeného teda súd konštatoval, že na základe žalobkyňou podaného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a predložených dôkazov nemal za osvedčené dlhodobé, opakované
a intenzívne správanie a konanie žalovaného (tvrdené prenasledovanie, vyhrážanie) voči žalobkyni,
ktoré by aj s prihliadnutím na ich rodinnú situáciu (rozvrat manželstva, rozvodové konanie, spoločné

rodičovstvo maloletých detí) bolo možné hodnotiť ako ohrozujúce, resp. narúšajúce integritu žalobkyne.

50. S ohľadom na uvedené, keďže konajúci súd nemal za osvedčené splnenie podmienky
opodstatnenosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa

domáha zákazov vstupu, kontaktovania a priblíženia zo strany žalovaného, zamietol.

51. Vo vzťahu k zákazu vstupu na miesta, kde sa žalobkyňa zdržiava – bydlisko a pracovisko konajúci
súd naviac uvádza, že nemal za osvedčený ani vzťah žalobkyne k týmto miestam, keďže v bytovom
dome, v ktorom sa má žalobkyňa podľa jej tvrdení zdržiavať ako vo svojom bydlisku sa nachádzajú

byty vo vlastníctve E. C., pričom o vzťahu k tomuto miestu žalobkyňa súdu nepredložila žiaden dôkaz,
a rovnako tak ani miesto zamestnania a vzťah k nemu žalobkyňa rovnako súdu neosvedčila.

52. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

54. Nakoľko uznesenie, ktorým súd rozhodol o neodkladnom opatrení má povahu konečného

rozhodnutia,vsúlade sust.§262ods.1CSPsúd rozhodolotrováchvyvolanýchnávrhomnanariadenie
neodkladného opatrenia.

55. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu neúspešná, keďže súd jej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, preto by súd mal priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému.

Vzhľadom však na to, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému,
hoci úspešnej strane sporu, návrh na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.